Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/257/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111214303 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1111214303.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a členov senátu JUDr. Branislava Krála a JUDr. Zuzany Kučerovej, v právnej veci žalobcu: VENUS PROJECT Slovakia, s. r. o., IČO: 31 342 841, Limbová ul. č. 451/3, Limbach, proti žalovanej: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné nám. č. 13, Bratislava, o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 21.08.2012, č. k. 21C/44/2012-105, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e . Žalovanej sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho a dovolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanej domáhal náhrady nemajetkovej ujmy 5.000,- eur podľa zák. č. 514/2003 Z.z. titulom nesprávneho úradného postupu a nezákonných rozhodnutí Okresného súdu Bratislava III v konaní sp. zn. 23Cb/19/06. Žalovanej nepriznal náhradu trov prvoinštančného konania 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa v konaní proti žalovanej domáhal náhrady nemajetkovej škody 5.000,- eur podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. ako kompenzácie morálnej ujmy vyvolanej stavom právnej neistoty spôsobnej dĺžkou súdneho konania vedeného na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 23Cb/19/06 (predtým 42Rob/17/04). Žalobca žalobu založil na tvrdení, že v dôsledku nezákonných rozhodnutí vydaných v tomto konaní - uznesenia zo dňa 27.02.2006, č. k. 23Cb/19/06, uznesenia zo dňa 10.11.2006, č. k. 23Cb/19/06 a uznesenia zo dňa 21.05.2008, č. k. 23Cb/19/06 a v dôsledku prieťahov v konaní v období od 27.02.2006 do 14.10.2009 došlo k znehodnoteniu pohľadávky uplatnenej v tomto konaní a k zmareniu jej vymožiteľnosti. 3. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie skutkovo zistil, že žalobca sa žalobou podanou na Okresný súd Bratislava III proti spoločnosti Livak Plast, spol. s r. o. domáhal zaplatenia 200.000,- Sk s prísl. Táto vec bola na OS Bratislava III vedená pod sp. zn. 42Rob/17/04. Dňa 14.01.2004 Okresný súd Bratislava III vydal v uvedenej právnej veci platobný rozkaz č. k. 42Rob/17/04-12, ktorým žalovaného - spoločnosť Livak Plast, s.r.o. zaviazal na zaplatenie sumy 200.000,- Sk s prísl. Dňa 25.02.2004 opatril konajúci súd tento platobný rozkaz doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti a to dňom 04.02.2004. Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 07.12.2004, č. k. 8K 1/04-109 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka Livak Plast, s.r.o. Dňa 02.02.2005 si žalobca na podklade právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu prihlásil uvedenú pohľadávku proti dlžníkovi Livak Plast, s.r.o. do konkurzu. Na prieskumnom pojednávaní dňa 12.03.2007 bola táto pohľadávka popretá. Dňa 23.01.2006 úpadca podal proti platobnému rozkazu odpor. Okresný súd Bratislava III uznesením zo dňa 10.11.2006, č. k. 23Cb/19/2006-121 konanie (pôvodne vedené pod sp. zn. 42Rob/17/04) prerušil z dôvodu vyhlásenia konkurzu. Okresný súd Bratislava III uznesením z 21.05.2008, č. k. 23Cb/19/06-147 zrušil platobný rozkaz č. k. 42Rob/17/04-12. Odvolací súd toto uznesenie zrušil uznesením z 29.05.2009, č. k. 3Cob/254/2008- 196 a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave uznesením z 10.08.2009, sp. zn. 8K/1/2007 konkurz na majetok úpadcu Livak Plast, s.r.o. zrušil z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačoval ani na úhradu výdavkov a odmeny správcu. Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo 16.03.2010, sp. zn. 25Cb/70/06 žalovanému Livak Plast, s.r.o. uložil povinnosť zaplatiť žalovanú pohľadávku s príslušenstvom. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 20.05.2010. Žalobca podal dňa 28.10.2009 žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy 5.000,- eur vzniknutej v súvislosti s nezákonným rozhodnutím č. k. 23Cb/19/06-147 a nesprávnym úradným postupom - prieťahmi v konaní sp. zn. 23Cb/19/06. 4. Súd prvej inštancie zo zisteného skutkového stavu vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Žalobcom namietané rozhodnutia - uznesenie z 27.02.2006, č. k. 23Cb/16/06 o odmietnutí odporu, uznesenie o prerušení konania z 10.11.2006, č. k. 23Cb/19/06 a uznesenie z 21.05.2008, č. k. 23Cb/19/06-147, ktorým bol zrušený platobný rozkaz, nemožno považovať za nezákonné v zmysle § 6 zák. č. 514/2003 Z.z. Vo vzťahu k namietanému nesprávnemu úradnému postupu pri rozhodovaní o prerušení konania, súd prvej inštancie konštatoval, že prerušenie konania v dôsledku konkurzu nastáva priamo zo Zákona o konkurze a vyrovnaní, pričom zákon nestanovil súdu povinnosť vyzvať správcu konkurznej podstaty, či súhlasí s pokračovaním prerušeného konania. Obchodná spoločnosť Livak Plast, s.r.o. bola od 07.12.2004 v konkurze, pričom konkurz bol právoplatne zrušený dňa 16.09.2009 z dôvodu, že jej majetok nepostačoval ani na úhradu výdavkov a odmeny správcu. Z toho súd prvej inštancie vyvodil, že výsledok konania na Okresnom súde Bratislava III sp. zn. 23Cb/19/06 nemohol ovplyvniť vymožiteľnosť pohľadávky žalobcu voči spoločnosti Livak Plast, s.r.o. Ani v prípade právoplatnosti a vykonateľnosti platobného rozkazu zo 14.01.2004, č. k. 42Rob/17/04-12 by pohľadávka žalobcu v konkurze nebola uspokojená, keďže spoločnosť Livak Plast, s.r.o. bola insolventná. Podľa súdu prvej inštancie žalobca v konaní nepreukázal ani existenciu namietaných prieťahov v konaní, pretože Okresný súd Bratislava III konal vo veci priebežne, predovšetkým o procesných otázkach. Vo vzťahu k uplatnenej škode súd prvej inštancie konštatoval, že odškodnenie nemajetkovej ujmy v peniazoch je možné len vtedy, ak iná forma odškodnenia nie je postačujúca. U žalobcu podnikateľa je možné predpokladať vyššiu mieru odolnosti voči nezákonným zásahom ako u fyzickej osoby, preto aj mieru nemajetkovej ujmy treba posudzovať ohľadne poškodenia jej obchodného mena, dobrej povesti, obchodného tajomstva alebo iného zhoršenia jeho postavenia v obchodných kruhoch. Žalobca však existenciu tvrdenej ujmy dôkazne nejako nepreukázal. Súd prvej inštancie konštatoval aj absenciu príčinnej súvislosti medzi tvrdenou škodou a nesprávnym úradným postupom, resp. tvrdenými nezákonnými rozhodnutiami v konaní sp. zn. 23Cb/19/06. Na majetok dlžníka Livak Plast, s.r.o. bol vyhlásený konkurz v roku 2004, pričom v konkurze nedošlo k uspokojeniu žiadnej pohľadávky I. triedy z dôvodu nedostatku prostriedkov na strane úpadcu. Preto nie je možné vidieť príčinnú súvislosť medzi údajným nesprávnym úradným postupom v konaní sp. zn. 23Cb/19/06 a nárokom žalobcu, keďže predmetné súdne konanie nebolo spôsobilé ovplyvniť postavenie žalobcu v konkurze v žiadnom smere. Súd prvej inštancie záverom zhrnul, že žalobca nepreukázal kumulatívne naplnenie zákonných podmienok potrebných na priznanie uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy. Ak by aj došlo k určitým prieťahom v konaní sp. zn. 23Cb/19/06, žalobca, ktorého zaťažuje dôkazné bremeno, nepreukázal existenciu akejkoľvek škody vo forme nemajetkovej ujmy, a už vôbec nie existenciu príčinnej súvislosti medzi tvrdenou škodou a namietaným nesprávnym úradným postupom, príp. nezákonnými rozhodnutiami. Súd prvej inštancie poukázal na § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z., v zmysle ktorého sa nemajetková ujma v peniazoch uhrádza iba v prípade, ak samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením. V tomto prípade žalobca však neuviedol dôvod, pre ktorý považoval za nedostatočné len prípadné konštatovania porušenia práva. S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie žalobu zamietol. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov prvoinštančného konania, pretože mu v konaní žiadne trovy nevznikli. 5. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby ho odvolací súd zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vytkol súdu prvej inštancie svojvôľu v otázke posudzovania namietaných prieťahov v konaní sp. zn. 23Cb/19/06 (predtým sp. zn. 42Rob/17/04) vedenom na Okresnom súde Bratislava III majúcich za následok znehodnotenie jeho pohľadávky. Okresný súd Bratislava III v konaní sp. zn. 23Cb/19/06 odignoroval žiadosť správcu konkurznej podstaty Livak Plast, s.r.o. JUDr. Lenského o pokračovanie v konaní. Dlžník v období od vydania platobného rozkazu do vyhlásenia konkurzu dňa 07.12.2004 mal majetok, čo žalobca osvedčoval potvrdením štatutára Weimal Trade, a.s., A. R. zo dňa 26.04.2012. Ak by Okresný súd Bratislava III konal v danej veci v súlade so zásadou „iura novit curia“, efektívne a účinne, poskytol by žalobcovi ochranu v primeranom čase, nedošlo by k znehodnoteniu pohľadávky uplatnenej v súdnom konaní voči dlžníkovi Livak Plast, s.r.o., a tým ani ku škode. Závery súdu prvej inštancie, že dlžník Livak Plast, s.r.o. do vyhlásenia konkurzu nemal žiaden majetok, z ktorého dôvodu žalobcovi nemohla vzniknúť žiadna škoda v príčinnej súvislosti s prieťahmi a porušovaním povinnosti súdu konať, považuje žalobca za zmätočné. Podľa žalobcu bolo povinnosťou žalovanej tvrdiť a preukázať, že mu morálna ujma nevznikla, čo však žalovaná nesplnila. Podľa ustálenej judikatúry sa morálna ujma, ktorá vznikla v súvislosti s prieťahmi v konaní v konaní nepreukazuje. Súd prvej inštancie sa podľa žalobcu nevysporiadal ani s tým, že v kompenzačnom konaní vo veci prieťahov v súdnom konaní sa žiadne dôkazy nevyžadujú, najmä ak je nesporným, že prieťahy, a teda aj porušenie práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), boli zavinené práve Okresným súdom Bratislava III. Žalobca ďalej v odvolaní namietol, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal so skutočnosťou, že pre výšku zadosťučinenia má význam iba to, aká bola celková doba konania v porovnaní s dobou, ktorú by bolo možné vzhľadom ku skutkovej a právnej náročnosti veci s prihliadnutím k počínaniu si účastníkov, považovať za primeranú. Nie je možné legalizovať súdom zavinené prieťahy a dospieť k záveru, že žalobcovi v dôsledku prieťahov vzniknutých ignoráciou žiadosti správcu konkurznej podstaty pokračovať v konaní škoda, a teda ani nárok na odškodnenie nevznikli. Má za to, že prieťahy vyplývajú z obsahu spisu sp. zn. 23Cb/19/06 (predtým sp. zn. 42Rob/17/04) a najmä zo záverov Krajského súdu v Bratislave v danej veci. Vzhľadom na povahu veci a nesporný skutkový základ tak žalobca nebol povinný osvedčovať prieťahy v konaní ich deklarovaním predsedom súdu, či rozhodnutím Ústavného súdu SR, resp. ESĽP. Odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie nie je podľa žalobcu dostatočne presvedčivé, ani vecne správne a odporuje požiadavke na spravodlivosť súdneho konania ako celku. V kontexte rozhodnutia NS SR zo dňa 25.04.2012, sp. zn. 6Cdo/193/2011, ktorým bolo judikované odškodnenie za prieťahy v sume 1.713,98 eur/rok, je ním požadovaný nárok na priznanie odškodnenia vo výške 5.000,- eur pod hranicou odškodňovanou ESĽP, resp. slovenských súdov. Súd prvej inštancie pritom odignoroval tri základné kritériá na posúdenie odškodnenia obete prieťahov v súdnom konaní, ktorými podľa nálezu ÚS SR z 03.05.2011, č. k. III. ÚS 69/2011-25 sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. Zároveň sa podľa žalobcu súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia presvedčivo nevyrovnal s § 9 ods. 1, § 17 ods. 2, 3 zák. č. 514/2003 Z. z., § 6 ods. 1 a § 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a teda aj s čl. 7 ods. 5 Ústavy SR. 6. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. 7. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 8. Pre priznanie náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom je nevyhnutné splnenie troch podmienok: 1/ nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup, 2/ vznik škody a 3/ príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím/nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Predpoklad kumulatívneho splnenia uvedených podmienok znamená, že ak chýba čo i len jedna z podmienok, náhradu škody nie je možné priznať. Dôkazné bremeno preukázať podmienky náhrady škody spočíva na poškodenom, v preskúmavanej veci na žalobcovi. 9. Pre vznik nároku na náhradu škody podľa § 6 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z.z. je potrebné, aby poškodený využil možnosť podať proti rozhodnutiu odvolanie, musí ísť o rozhodnutia právoplatné, ktoré bolo zrušené príslušným orgánom. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobcom namietané rozhodnutia (uznesenie č. k. 23Cb/19/06, zo dňa 27.02.2006 o odmietnutí odporu, uznesenie o prerušení konania č. k. 23Cb/19/06, zo dňa 10.11.2006 a uznesenie č. k. 23Cb/19/06-147, zo dňa 21.05.2008) uvedené kritéria nespĺňajú. 10. Pojem „nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci“ nie je zákonodarcom v ustanovení § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. výslovne definovaný, je uvedený len príkladmo. Je však možné aj z ustálenej judikatúry vyvodiť, že ide o taký postup, ktorý je vadný, a ktorý nie je v súlade s príslušnou právnou úpravou. Jedná sa o postup, pri ktorom dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie orgánu verejnej moci alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľa tejto činnosti, teda o postup nezákonný. Skutočnosť, že ide o nesprávny úradný postup taktiež určuje fakt, že musí ísť o postup priamo súvisiaci s výkonom právomoci orgánu verejnej moci. Nesprávnym úradným postupom nie sú len prípady, v ktorých orgán verejnej moci priamo koná pri rozhodovacej činnosti, ale aj pri porušení povinnosti urobiť alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, prípade ak ide o nečinnosť pri výkone verejnej moci. 11. Žalobca odvodzuje svoj nárok na náhradu škody z údajného nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Bratislava III, ktorý mal dňa 10.11.2006 prerušiť konanie sp. zn. 23Cb/19/06 v rozpore so zákonom, čím spôsobil zbytočné prieťahy v konaní. Podľa § 14 ods. 1 písm. d/ zák. č. 328/1991 Zb. (ďalej len „ZoKV“) súdne a iné konania podľa osobitného predpisu, ktoré sa začali pred vyhlásením konkurzu, sa prerušujú, ak sa týkajú majetku patriaceho do podstaty alebo ak sa týkajú nárokov, ktoré majú byť z podstaty uspokojené. Vydať samostatné uznesenie o prerušení konania ZoKV nevyžadoval, pokiaľ tak súd urobil, deklaroval ním len skutočnosť, ktorá nastala priamo zo zákona. Takýto postup bol súladný s vtedajšou rozhodovacou praxou. Nesprávnym úradným postupom nebola ani absencia výzvy správcovi konkurznej podstaty na vyslovenie súhlasu s vydaním uznesenia o prerušení konania, pretože zo zákona takáto povinnosť súdu nevyplývala. Pri vyznačovaní doložky právoplatnosť a vykonateľnosti na platobnom rozkaze č. k. 42Rob/17/04-12, dňa 25.02.2004 konajúci súd vychádzal z údajov uvedených na doručenke (č.l. 68), ktoré považoval za pravdivé (§ 45 ods. 2 O.s.p.). Z obsahu doručenky vyplývalo, že za spoločnosť Livak Plast, s.r.o. platobný rozkaz prevzala osoba adresátom písomne splnomocnená (§ 48 ods. 1 O.s.p.), teda že platobný rozkaz bol uvedenej spoločnosti dňa 19.01.2004 riadne doručený a po uplynutí lehoty na podanie odporu nadobudol právoplatnosť. Okresný súd Bratislava III nemal žiadny zákonný dôvod, aby dňa 25.02.2004 predmetný platobný rozkaz neopatril doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti. Odpor proti platobnému rozkazu obsahujúci námietku nesprávneho doručenia podal správca konkurznej podstaty úpadcu Livak Plast, s. r. o. JUDr. Lenský až dňa 23.01.2006 (viď č.l. 73), teda dva roky od prevzatia písomnosti. 12. Pokiaľ ide o posúdenie nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Bratislava III v danej veci, ktoré by malo spočívať v zbytočných prieťahoch v konaní sp. zn. 23Cb/19/06, treba poukázať na to, že všeobecný súd môže pristúpiť k priznávaniu náhrady škody v konaní podľa zákona č. 514/2003 Z.z. až v prípade, ak o existencii prieťahov v konaní iného všeobecného súdu už bolo rozhodnuté oprávneným orgánom. V dotknutej veci neboli žiadnym z príslušných orgánov prieťahy konštatované (napr. v dôsledku sťažnosti žalobcu na prieťah, v dôsledku rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní sudcu, prípadne rozhodnutím ESĽP alebo ÚS SR o ústavnej sťažnosti, v ktorých by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov). Ako na to poukazuje dôvodová správa k novele ustanovenia § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. účinnej od 01.01.2013, pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný záver, keďže všeobecné súdu by preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Vecne príslušné pre rozhodovanie sporov o náhradu škody sú zásadne okresné súdy ako súdy prvej inštancie, ale súdy, ktoré môžu porušiť právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, môžu byť aj súdy vyššej inštancie. Na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť, že zákonodarca možnosť súdu vychádzať len za takýchto podkladov v konaní o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci výslovne zakotvil v § 9 ods. 2 zák. č. 514/203 Z.z. až s účinnosťou od 01.01.2013. 13. Odvolací súd považuje za mylnú aj odvolaciu argumentáciu žalobcu, že vo veci prieťahov v súdnom konaní sa žiadne dôkazy nevyžadujú. Práve naopak, odvolací súd poukazuje na ust. § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., podľa ktorého možno nemajetkovú ujmu v peniazoch priznať iba v prípade, ak samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a nie je ju možné uspokojiť inak. Žalobca, ktorý sa jej náhrady domáha, musí uniesť jednak bremeno tvrdenia, ako aj dôkazné bremeno, že mu nemajetková ujma vznikla, a že na jej uspokojenie nie je postačujúce zadosťučinenie konštatovaním porušenia práva. Žalobca v konaní neprodukoval žiadne dôkazy, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že v dôsledku ním uvádzaných nezákonných rozhodnutí, resp. nesprávneho úradného postupu, mu vznikla taká kvalifikovaná ujma, že samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúce a túto ujmu nemožno uspokojiť inak. Rovnako neopodstatnená je aj odvolacia argumentácia žalobcu, že pre výšku zadosťučinenia má význam len celková doba konania v porovnaní s dobou, ktorú by bolo možné vzhľadom ku skutkovej a právnej náročnosti veci a s prihliadnutím k počínaniu si účastníkov, považovať za dobu primeranú. Základné kritéria pre určenie výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch sú totiž uvedené v § 17 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2009 a tieto nemožno zamieňať so zásadami na primerané finančné zadosťučinenie v zmysle čl. 127 ods. 3 Ústavy SR a už vonkoncom nie so zásadami odškodňovania nemajetkovej ujmy podľa § 31 ods. 3 zákona č. č. 82/1998 Sb. a na ňom postavenej rozhodovacej činnosti justičných orgánov ČR, na ktorú sa žalobca odvolával. 14. Odvolací súd už len dodáva, že žalobcovi v období od 04.02.2004 do 22.01.2006 svedčil právoplatný a vykonateľný platobný rozkaz č. k. 42Rob/17/04-12 a z toho vyplývajúca možnosť uspokojiť svoju pohľadávky voči dlžníkovi exekučne. Ak by bola spoločnosť Livak Plast, s.r.o. v uvedenom období solventná, bol by žalobcov nárok v exekúcii sp. zn. EX 29-32/2004 uspokojený. Žalobcom predložené potvrdenie bývalého štatutárneho zástupcu spoločnosti Livak Plast, s.r.o. A. R. zo dňa 26.04.2012 (č.l. 131) je v kontexte týchto okolností len účelovým, bez reálnej vypovedacej hodnoty. S ohľadom na konečný výsledok konkurzného konania vedeného na majetok úpadcu Livak Plast, s.r.o. je potom zrejmé, že dĺžka konania sp. zn. 23Cb/19/06 na Okresnom súde Bratislava III od podania odporu proti platobnému rozkazu (23.01.2006) do právoplatnosti rozsudku (20.05.2010) nemala žiadny vplyv na vymožiteľnosť žalobcovej pohľadávky a ide tu teda o zrejmú absenciu vzájomného pomeru príčiny a žalobcom tvrdeného následku. 15. Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. 16. O trovách odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 255 ods. 1, v spojení s § 396 ods. C.s.p. a úspešnej žalovanej ich náhradu nepriznal, pretože jej v odvolacom a dovolacom konaní žiadne trovy nevznikli. 17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).