Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/161/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111214579 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1111214579.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Andrey Haitovej v právnej veci žalobcu Ústredný zväz židovských náboženských obcí v Slovenskej republike, Panenská 4, Bratislava, IČO: 00 179 221, práv. zast. Advokátska kancelária JUDr. Pavol Kollár, s.r.o., Lehotského 4, Bratislava, proti žalovanému Západoslovenská distribučná, a.s., Čulenova 6, Bratislava, IČO: 36 361 518, o vydanie bezdôvodného obohatenia a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č. k. 30Cb/54/2011-249 zo dňa 2.10.2015, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 30Cb/54/2011-249 zo dňa 2.10.2015 p o t v r d z u j e . Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1 439,76 EUR, za obdobie od 6.5.2009 do 31.12.2009 v sume 155,24 EUR, za obdobie od 1.1.2010 do 31.12.2010 v sume 266,94 EUR, za obdobie od 1.1.2011 do 31.12.2011 v sume 272,11 EUR za obdobie od 1.1.2012 do 31.12.2012 v sume 264,51 EUR za obdobie od 4.8.2013 do 31.12.2013 v sume 105,96 EUR za obdobie od 1.1.2014 do 31.12.2014 v sume 250,00 EUR za obdobie od 1.1.2015 do 30.6.2015 v sume 125,00 EUR, a to do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu zamietol a žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania. 2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 6.5.2011 domáhal voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia v sume 800,- EUR s príslušenstvom. Dňa 11.5.2011 žalobca doručil súdu opravu žaloby v znení, že žalovaný bude povinný zaplatiť mu celkom sumu 3 600,- EUR s príslušenstvom. Dňa 24.1.2013 doručil žalobca súdu ďalšie doplnenie žaloby a zmenu žalobného petitu, ktorý mal znieť, že žalovaný bude povinný zaplatiť žalobcovi celkom sumu 6 600,- EUR s príslušenstvom. Súd uviedol, že vo veci vykonal potrebné dokazovanie najmä prednesom právneho zástupcu žalobcu, prednesom povereného zástupcu žalovaného ako aj listinnými dôkazmi založenými v spise, na základe čoho zistil, že žalobca je v podiele 1/1 výlučným vlastníkom pozemku s parcelným číslom XXXX/X, o výmere 40 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parcela registra „C“, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, umiestnený v zastavanom území obce, katastrálne územie: B. V., Y.: A. - V.. Č.. B. V., Y.: A.J.B. J., M. B. K. pre S. V. B. A.. Na tomto pozemku sa nachádza stavba so súpisným číslom XXXX - trafostanica TS722, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, umiestnená v zastavanom území obce, katastrálne územie: B.P.T. V., Y.: A. - m.č. B. V., okres: A. J., vedený B. K. pre S. V. B. A., ktorá je v podiele 1/1 vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Súd uviedol, že podľa názoru žalobcu žalovaný užíva pozemok bez vlastníckeho práva alebo iného práva udeleného mu žalobcom, čiže bez právneho dôvodu. 3. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania ďalej preukázané, že žalobca listom zo dňa 26.3.2010 oslovil žalovaného, aby sa vyjadril k skutočnostiam, na základe akého povolenia alebo akého zmluvného vzťahu umiestnil trafostanicu na pozemku vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Právny zástupca žalobcu v liste zo dňa 18.11.2010 vyzval žalovaného na uzatvorenie nájomnej zmluvy na pozemok, na ktorom sa nachádza trafostanica a zároveň ho upozornil, že užívaním cudzieho pozemku bez náhrady vzniká žalobcovi bezdôvodné obohatenie podľa § 451 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Obč. zák.“). Právny zástupca žalobcu taktiež upozornil žalovaného na skutočnosť, že ak odmietne uzatvoriť zmluvu o nájme nehnuteľnosti do termínu 15.12.2010 bude žalobca nútený podať na príslušný súd návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia za predchádzajúce 2 roky užívania pozemku a návrh na uloženie povinnosti platiť náhradu za užívanie pozemku. Žalovaný reagoval na túto výzvu listom zo dňa 23.12.2010, ktorý bol jednak doručený žalobcovi po ním určenej lehote a jednak v ňom žalovaný vôbec nereagoval na výzvu žalobcu uzatvoriť zmluvu o nájme pozemku, na ktorom sa nachádza trafostanica. Súd uviedol, že na základe ohliadky na mieste samom dňa 20.11.2013 a z výsledkov merania zastavanej plochy stavbou trafostanice žalobcom a žalovaným bola nameraná zastavaná plocha stavbou trafostanice 43,89 m2. Zo znaleckého posudku č. 1/2014 zo dňa 10.4.2014 vypracovaného Ing. V. F. bola súdu preukázaná zastavaná plocha stavbou trafostanice v rozlohe 43,34 m2 a taktiež bola stanovená obvyklá cena nájmu za pozemok nachádzajúci sa v katastrálnom území A. - B. V., parcelné číslo 2720/2 zapísaného na liste vlastníctva číslo XXXX za meter štvorcový ročne za roky 2009, 2010, 2011, 2012 a 2013. 4. Súd prvej inštancie uviedol, že dňa 2.9.2014 bol vypracovaný geometrický plán č. 14/2014 na zameranie stavby trafostanice TS 722 so súpisným číslom 6479 na Š. L., k. ú. B. V. zapísanej na liste vlastníctva číslo XXXX, ktorý bol vypracovaný vyhotoviteľom GEODETI J.. V. K., B. B.F. W. L.. X, XXX XX N., IČO: 180 243 35 dňa 4.8.2014, na základe ktorého je zrejmé, že Trafostanica je umiestnená jednak na pozemku, parcela registra „C“ s parcelný číslom XXXX/X o výmere 40 m2, nachádzajúcom sa v katastrálnom území Staré mesto, zapísanom na liste vlastníctva číslo XXXX, pričom Trafostanica zaberá celú jeho výmeru 40 m2, ako aj na pozemku, parcela registra „C“ s parcelný číslom XXXX/X o výmere 487 m2, nachádzajúcom sa v katastrálnom území B. V., zapísanom na liste vlastníctva číslo XXXX, pričom Trafostanica zaberá časť z jeho celkovej výmery, a to 9 m2. Výstavba trafostanice na pozemku bola povolená právnemu predchodcovi žalovaného, ktorým boli Západoslovenské energetické závody, národný podnik so sídlom Čulenova 6, 893 22 Bratislava, a to stavebným povolením vydaným Obvodným národným výborom Bratislava I - odborom výstavby a územného plánovania pod číslom výst.: 3733/1977/KI zo dňa 27.8.1977. Výstavbu trafostanice na pozemku realizoval na základe a v súlade s vyššie uvedeným stavebným povolením uvedený právny predchodca žalovaného a stavba bola skolaudovaná v roku 1979, pričom v tom čase platil zákon č. 79/1957 Zb. o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny (,,ďalej len ,,Elektrizačný zákon“), v zmysle ktorého § 22 ods. 1 písm. a) energetickým podnikom prislúchalo oprávnenie stavať a prevádzať na cudzích nehnuteľnostiach v rozsahu vyplývajúcom z povolenej stavby elektrické vedenie, ako i malé stanice do rozlohy 30 m2, s príslušenstvom (ďalej len „vedenie“), najmä zriaďovať na nehnuteľnostiach podperné body, prepnúť nehnuteľnosti vodičmi a umiestňovať v nich vedenie. Podľa § 22 ods. 2 citovaného zákona za výkon oprávnení uvedených v predchádzajúcom odseku nie sú energetické podniky povinné poskytovať náhradu. Ak je však vlastník alebo užívateľ nehnuteľností, ktorá nie je v štátnom socialistickom vlastníctve, zriadením vedenia podstatne obmedzený v užívaní nehnuteľností, môže žiadať u orgánu, ktorý je podľa predpisov o povoľovaní stavieb kompetentný pre povolenie stavby energetického diela (ďalej len „povoľujúci orgán“), aby mu energetický podnik poskytol primeranú jednorazovú náhradu, pričom žiadosť musela byť pod stratou nároku podaná do troch mesiacov odo dňa, keď sa dielo uviedlo do trvalej prevádzky (užívania). Podľa § 22 ods. 5 citovaného zákona povinnosť trpieť výkon oprávnení uvedených v odseku 1 viazne na dotyčnej nehnuteľnosti ako vecné bremeno. 5. Súd prvej inštancie s poukazom na uvedené ako i na ďalšie príslušné ustanovenia elektrizačného zákona, § 96 ods. 6 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov a § 451 ods. 2 a § 456 Obč. zák. skonštatoval, že bezdôvodné obohatenie predpokladá niektorý z dôvodov jeho vzniku podľa § 451 ods. 2 Obč. zák.. Súd dospel k záveru, že v predmetnom prípade žalovaný užíva pozemok v rozsahu jeho výmery 30 m2 (3/4 výmery pozemku) v súlade zo zákonom, má zákonné vecné bremeno a nie je zo zákona povinný poskytovať za toto užívanie žiadnu náhradu. Uvedenú časť pozemku žalovaný oprávnene užíva v zmysle § 22 ods. 1 zákona č. 79/1957 Zb. s poukazom na § 42 ods. 2 zákona č. 70/1998 Z. z. a následne § 69 ods. 10 zákona č. 656/20014 Z. z. Zvyšnú časť pozemku v rozsahu jeho výmery 10m2 (1/4 výmery pozemku) však žalovaný užíva bez právneho dôvodu a z uvedeného dôvodu dochádza na úkor žalobcu k jeho bezdôvodnému obohateniu. Toto bezdôvodné obohatenie predstavuje výšku obvyklého nájomného za porovnateľné užívanie pozemku v danom mieste a čase a musí sa vydať žalobcovi. Žaloba na vydanie bezdôvodného obohatenia je tak podľa záveru súdu odôvodnená len vo výške obvyklého nájomného za užívanie pozemku a nie o 40% vyššia a len za tú časť výmery pozemku, ktorá presahuje 30 m2. 6. Z vypracovaného znaleckého posudku č. 1/2014, ktorý vypracoval znalec Ing. V. F. dňa 10.4.2014 súdu prvej inštancie vyplynulo, že objektívna výška nájomného za užívanie pozemku je vo výške cca 27 EUR/m2/rok, t.j. o 40% nižšia ako tá, ktorú si žalobca uplatnil v pôvodnej žalobe. Súd tak zastával názor, že objektívne a spravodlivé je vychádzať z informácie v uvedenom znaleckom posudku. S poukazom na § 107 ods. 1 Obč. zák. súd uviedol, že v konaní bolo nesporné, že žalobca v období od 8.1.2013 do 3.8.2013 s určitosťou vedel, že pozemok užíva žalovaný. Taktiež súd zastával názor, že z návrhu na zmenu žaloby bolo zrejmé, že bol na súde podaný elektronicky dňa 3.8.2015 a nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku žalovaným v období od 8.1.2013 do 30.6.2015 bol prvý raz uplatnený žalobcom na súde až dňa 3.8.2015. Z toho je zrejmé, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku v uvedenom období je už premlčaný. Na základe uvedeného preto súd rozhodol tak, ako bolo uvedené vo výroku rozsudku a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len ,,O.s.p.“) s tým, že žalobca mal v konaní úspech len čiastočný, a to len v rozsahu 1 uplatneného nároku. 7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom jeho rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O.s.p. Podľa žalobcu súd prvej inštancie rozhodoval o bezdôvodnom obohatení z titulu užívania len časti pozemku o výmere 10 m2 a nie aj zvyšnej časti pozemku o výmere 33,34 m2, pričom súd zároveň nesprávne konal a rozhodoval podľa zákona č. 79/1957 Zb. (elektrizačný zákon), ktorý stratil platnosť a účinnosť dňom 30.6.1998. Žalobca poukázal na skutočnosť, že elektrizačný zákon v § 22 ods. 1 písm. a/ poskytoval právnu ochranu len pre malé stanice do rozlohy 30 m2, z čoho podľa jeho názoru vyplýva, že tento zákon sa nemohol a ani sa nemôže vzťahovať na predmet sporu, pretože predmetná trafostanica zaberá rozlohu 43,34 m2 a navyše tento zákon platil v čase komunizmu potláčajúceho akékoľvek vlastnícke právo. Preto je podľa žalobcu nelogické a odporujúce zásadám a zákonom SR postupovať podľa elektrizačného zákona aj s poukazom na to, že vlastnícke právo, ktoré je jedným zo základných práv, je neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. V tomto smere žalobca poukázal na čl. 2, 12 a 20 Ústavy SR. K tvrdeniu žalovaného i súdu, že si neuplatnil jednorazovú náhradu v zmysle § 22 ods. 2 elektrizačného zákona, žalobca uviedol, že túto náhradu si ani uplatniť nemohol, nakoľko mu boli odňaté vlastnícke práva a tie mu boli navrátené až v roku 1991 v rámci reštitučných zákonov. S odkazom na čl. 20 ods. 4 Ústavy SR žalobca v tejto súvislosti zdôraznil, že zo strany žalovaného mu nikdy ani žiadna primeraná či jednorazová náhrada nebola ponúknutá ani zaplatená, z čoho vyplýva, že žalovaný užíva pozemok bez právneho dôvodu a bezdôvodne sa na úkor žalobcu obohacuje už od roku 1979. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že rozhodne podľa žaloby vo veci samej, alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 8. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý argumentáciu žalobcu považoval za nedôvodnú, nakoľko súd sa zaoberal celým nárokom žalobcu uplatneným v konaní, pričom časť tohto nároku nepriznal, keďže ho vo vzťahu k časti výmery pozemku v rozlohe 30 m2 považoval za nedôvodný. Podľa žalovaného žalobca navyše úplne zmätočne uvádzal rozlohu 33,34 m2 (namiesto 30 m2) ako tú, vo vzťahu ku ktorej súd vôbec nerozhodoval o jeho nároku. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že je síce pravdou, že znaleckým posudkom bolo určené, že stavba žalovaného (trafostanica) zaberá plochu 43,34 m2, avšak vo vzťahu k pozemku, vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu užívania ktorého je predmetom konania, zaberá len rozlohu 40 m2. Taktiež žalovaný považoval za nesprávnu a nedôvodnú aj argumentáciu žalobcu o tom, že súd rozhodoval podľa neplatného a neúčinného právneho predpisu, a to elektrizačného zákona. Aplikácia tohto zákona súdom bola podľa žalovaného dôvodná, keďže súd sa v konaní musel vysporiadať tak s otázkou existencie práv zodpovedajúcich zákonnému vecnému bremenu žalovaného vo vzťahu k predmetnému pozemku, ktoré vzniklo podľa elektrizačného zákona a ktoré v zmysle prechodných ustanovení právnych predpisov, ktoré tento zákon nahradili, zostali zachované a naďalej zaťažujú pozemok ako aj s otázkou preklúzie, ktorá nastala podľa § 22 ods. 2 elektrizačného zákona a ktorej existenciu potvrdzuje aj zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov vo svojom § 96 ods. 6. Ďalej žalovaný s odkazom na § 22 ods. 1 elektrizačného zákona zdôraznil, že je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že v prípade výstavby elektroenergetických zariadení, ktorých výstavba sa uskutočnila v období platnosti tohto zákona, vzniklo v prospech ich prevádzkovateľa zákonné vecné bremeno, ktoré zaťažovalo a naďalej zaťažuje vlastníka pozemku, pričom toto zákonné vecné bremeno vzniklo výlučne do rozlohy 30 m2 a na presahujúcu plochu sa nevzťahovalo. Za nedôvodnú žalovaný považoval aj argumentáciu žalobcu týkajúcu sa nemožnosti uplatnenia jeho vlastníckych práv z dôvodu politického zriadenia v SR. Žalovaný uviedol, že otázky týkajúce sa spôsobených majetkových krívd v danom období upravujú reštitučné právne predpisy, pričom tie žalovanému neukladajú povinnosť vydať plnenie, ktorého sa žalobca domáha, resp. tieto predpisy nezrušili právne dôsledky vyššie spomínanej preklúzie nároku žalobcu, ktorého sa v tomto konaní domáha. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. 9. Podľa § 470 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,C.s.p.“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase. Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo. 10. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. 11. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 12. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, nakoľko žalobca v ňom neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by súdom prvej inštancie neboli jednoznačne vyriešené. Žalobcom uvádzané argumenty žiadnym spôsobom nespochybňujú správnosť a zákonnosť záverov uvedených v napadnutom rozsudku. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním dostatočne zistil skutkový stav prejednávanej veci, ktorý následne po právnej stránke posúdil v zmysle naň sa vzťahujúcich právnych predpisov. Odvolací súd sa tak stotožňuje s rozhodnutím ako i odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie v napadnutom rozsudku, na ktoré v celom rozsahu odkazuje a v súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu odkazuje aj na argumentáciu žalovaného uvedenú vo vyjadrení k predmetnému odvolaniu. Na doplnenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že súd sa preukázateľne zaoberal celým uplatneným nárokom žalobcu, keď potom, ako bolo v konaní preukázané, že stavba trafostanice síce zaberá rozlohu 43,34 m2, avšak len plocha 40 m2 sa týka sporného pozemku vo vlastníctve žalobcu, za užívanie ktorého žiadal vydanie bezdôvodného obohatenia, dospel k správnemu záveru, že len pozemok v rozlohe 10 m2 užíva, resp. užíval žalovaný bez právneho dôvodu, a to s odkazom na § 22 ods. 1 elektrizačného zákona a následne na § 42 ods. 2 zákona č. 70/1998 Z. z. a § 69 ods. 10 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike. V konaní bolo nevyhnutné postupovať v zmysle príslušných ustanovení tzv. elektrizačného zákona, ktorý platil v čase výstavby a kolaudácie stavby trafostanice, a to z dôvodu nutnosti vysporiadať sa s otázkou vzniku a existencie práv žalovaného k predmetnému pozemku, pričom tieto práva žalovanému zostali zachované aj v zmysle právnych predpisov, ktoré elektrizačný zákon nahradili. Pri určení sumy predstavujúcej bezdôvodné obohatenie žalovaného súd prvej inštancie dôvodne a opodstatnene vychádzal z informácii uvedených v znaleckom posudku súdom ustanoveného znalca, s tým, že v konaní bolo preukázané, že časť nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku v rozlohe 10 m2 je premlčaná. V tejto súvislosti preto odvolací súd aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o výške bezdôvodného obohatenia považuje za správne a v súlade so zákonom a vykonaným dokazovaním. 13. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 14. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil stotožňujúc sa i s jeho odôvodnením. 15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, avšak nakoľko mu v odvolacom konaní nevznikli žiadne trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia, súd mu nárok na ich náhradu nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).