Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/639/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111221807 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1111221807.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: J. U., U. U. U. XXX, zastúpeného advokátkou JUDr. Soňou Kubincovou, PhD., so sídlom M. Rázusa 20, Banská Bystrica, proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, za účasti JUDr. Ing. Miroslava Pallera, súdneho exekútora so sídlom Jesenského 61, Žiar nad Hronom (do 30.06.2016 v postavení vedľajšieho účastníka na strane žalovaného), o zaplatenie 891,41 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 15. apríla 2014, č.k. 19C/109/2011-130, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti m e n í tak, že žalobu zamieta. Žalovaný a JUDr. Ing. Miroslav Paller, súdny exekútor so sídlom Jesenského 61, Žiar nad Hronom, majú nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom uložil súd prvej inštancie žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 861,41 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne od 16.01.2011 do zaplatenia, vo zvyšku žalobu zamietol a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 2.301,67 eur. Poukázal na to, že žalobca sa domáhal náhrady škody vo výške 891,41 eur s prísl. titulom nesprávneho úradného postupu v exekučnom konaní, vedenom Okresným súdom Žiar nad Hronom č. 14 Er 1649/2006 a exekútorským úradom JUDr. Ing. Miroslava Pallera v exekučnom konaní č. EX 711/2006, ktorá mu mala vzniknúť znížením celkovej výmery ním pôvodne v celosti vydražených nehnuteľností, par. č. XXX a XXX, X..Ú.. X. na dražbe nehnuteľností, konanej dňa 16.04.2007. Na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobca sa; prostredníctvom splnomocneného zástupcu Z.. J. D., O..; dňa 16.04.2007 zúčastnil dražby nehnuteľností v exekučnej veci oprávneného V K T spol. s r.o., proti povinnému Poľnohospodárske podielnické družstvo Agrositno, so sídlom Badaň, konanej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Miroslavom Pallerom pod č. EX 711/2006 na základe poverenia vydaného Okresným súdom Žiar nad Hronom č. 5613*006343 zo dňa 18.10.2006, na ktorej mu bol udelený príklep na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX T. X..Ú.. X. G. R.. Č.. XXX o výmere 13.340 m2, parc. č. XXX K. výmere 23.099 m2 a parc. č. XXX o výmere 37.456 m2. Dňa 03.05.2007 podal súdny exekútor na Okresný súd Žiar nad Hronom návrh na schválenie príklepu udeleného na dražbe nehnuteľností žalobcovi ako vydražiteľovi aj vo vzťahu k vydraženým parcelám č. XXX a č. XXX. Žalobca dňa 11.06.2007 oznámil exekučnému súdu, že prebieha konanie o vylúčenie veci z exekúcie, vedené pod sp. zn. 13C 102/2007 aj vo vzťahu k parcelám č. XXX, XXX G. XXX, X..Ú.. X.. Dňa 27.04.2007 podal na Okresný súd Žiar nad Hronom H. U. proti žalovanému označenému ako V K T spol. s r.o. návrh na vylúčenie veci z exekúcie, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Miroslavom Pallerom č. EX 711/2006. V tomto konaní vedenom pod sp. zn. 13C 102/07 žalobca namietal, že dražba sa vzťahovala aj na nehnuteľnosti, ktorých povinná osoba Poľnohospodárske družstvo Agrositno, Badaň, v skutočnosti nie je vlastníkom, pretože ide o pôvodný majetok bývalých urbarialistov, na ktorý bol uplatnený reštitučný nárok v zmysle zákona č. 229/91 Zb., a preto žiadal vylúčiť z exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Miroslavom Pallerom č. EX 711/2006 nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX, X..Ú.. X. ako EKN par.č. XXX TTP vo výmere 13340 m2, EKN parc.č. XXX TTP vo výmere 23.099 m2, EKN parc.č. XXX TTP vo výmere 37456 m2. Okresný súd Žiar nad Hronom dňa 20.09.2007 vyhlásil v predmetnej veci rozsudok, ktorým určil, že nehnuteľnosti vedené v X..Ú.. X. na S. Č.. XX ako EKN par.č. 186/1-TTP o výmere 72 m2, parc.č.XXX/X TTP o výmere 4 m2, parcela č. XXX/ X - TTP o výmere 2 m2, parcela č. XXX/X-TTP o výmere 130 m2, parcela č. XXX/X-TTP o výmere 12.964 m2, parcela č. XXX/X-TTP o výmere 22.789 m2, parcela č. XXX/XXX-vinica o výmere 10m2, parcela č. XXX/XXX - vinica o výmere 87 m2, parcela č. XXX/XXX - vinica o výmere 101 m2, parcela č. XXX TTP o výmere 37 460 m2 sú vylúčené z exekúcie v exekučnom konaním vedenom súdnym exekútorom JUDr. Ing. Miroslavom Pallerom, exekútorský úrad Žiar nad Hronom, pod č. Ex 711/2006, a to v podiele 771/1240-tín. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15.11.2007. Dňa 14.11.2007 žalobca doručil na exekútorský úrad písomnú žiadosť zo dňa 12.11.2007 adresovanú okresnému súdu, aby schválil príklep udelený exekútorom v exekučnom konaní EX 711/2006 pri dražbe nehnuteľností zo dňa 16.4.2007 bez vylúčeného podielu vyčísleného v rozsudku sp. zn. 13C 102/2007. Dňa 15.11.2007 podal súdny exekútor, na základe súhlasu žalobcu, na Okresný súd Žiar nad Hronom návrh na opravu návrhu na schválenie príklepu udeleného pri dražbe nehnuteľností s odkazom na rozsudok č. 13C 102/2007 zo dňa 20.09.2007 vydaný Okresným súdom Žiar nad Hronom "čo do výšky podielu a výmery nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XX T. X..Ú.. X. R..Č.. XXX, pôvodná výmera predstavovala 37460 m2, na základe citovaného rozsudku a vylúčenia podielu 771/1240-tín upravujem podiel 469/1240-tín, čo predstavuje výmere 14.167 m2. V ostatných častiach zostávajú všetky výmery nedotknuté a nezmenené". K predmetnému návrhu pripojil aj žiadosť žalobcu zo dňa 12.11.2007. Na základe uvedenej skutočnosti mu súdny exekútor dňa 14.11.2007 vyplatil sumu 25.601,- Sk titulom vrátenia najvyššieho podania z exekúcie z par.č. XXX. K predmetnému podaniu; adresovanému exekučnému súdu; exekútor pripojil fotokópiu rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 13C 102/07. Okresný súd Žiar nad Hronom ako exekučný súd vydal v konaní vedenom pod sp. zn. 14Er 1649/2006-75 dňa 15.11.2007 uznesenie, ktorým schválil príklep udelený žalobcovi ako vydražiteľovi na dražbe konanej dňa 16.04.2007 pod bodom b) na nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XX Správa katastra U. Š. pre K. U., X..Ú.. X. G. R. Č.. XXX, parcela č. XXX trvalé trávnaté porasty o výmere 13.340 m2, parcela č. XXX trvalé trávnaté porasty o výmere 23.099 m2, parcela č. XXX trvalé trávnaté porasty v podiele 469/1240- tín vo výmere 14 167 m2. Voči predmetnému rozhodnutiu nebolo odvolanie prípustné. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.11.2007. Dňa 10.01.2008 podal na exekučný súd v Žiari nad Hronom súdny exekútor JUDr. Ing. Miroslav Paller návrh na schválenie rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľnosti, na ktorej bol udelený príklep žalobcovi - vydražiteľovi. Okresný súd uznesením zo dňa 23.01.2008 schválil rozvrh výťažku z dražby konanej dňa 16.04.2007 nehnuteľností zapísaných na LV č XX, X..Ú.. U. G. X. urobený súdnym exekútorom na rozvrhovom pojednávaní konanom dňa 27.12.2007, ktorým okrem iného uspokojil čiastočne pohľadávku záložného veriteľa oprávneného V K T spol. s r.o. vo výške 612.186,60 Sk. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.02.2008. Dňa 20.02.2008 podal na exekučný súd H.. N. A. za H. U. návrh na opravné uznesenie vo vzťahu k výroku uznesenia o schválení príklepu o dražbe nehnuteľností X..Ú.. X. vedených na LV č. XX k parc.č. XXX G. XXX s odkazom na rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom 13C 102/07. Okresný súd v Žiari nad Hronom vydal dňa 06.03.2008 opravné uznesenie, ktorým opravil uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 14 Er 1649/2006-75 zo dňa 15.11.2007 vo výroku tak, že namiesto textu: "parc. č. XXX trvalé trávnaté porasty o výmere 13 340 m2, parc. č. XXX trvalé trávnaté porasty o výmere 23 099 m2, parc. č. XXX trvalé trávnaté porasty v podiele 469/1240-tín vo výmere 14 167 m2 je správne: "parc. č. XXX trvalé trávnaté porasty o výmere 13.340 m2 v podiele 469/1240-tín, parc. č. XXX trvalé trávnaté porasty o výmere 23.099 m2 v podiele 469/1240-tín, parc. č. XXX trvalé trávnaté porasty o výmere 37.460 m2 v podiele 469/1240-tín ". Voči predmetnému uzneseniu podal žalobca odvolanie. Krajský súd v Banskej Bystrici napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.07.2008 v spojení s rozhodnutím KS Banská Bystrica zo dňa 26.05.2008. Žalobca podal písomnú žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody dňa 15.07.2010, v ktorej sa domáhal škody vo výške 1741,21 eur aj vo vzťahu k parc.č. XXX m2, ku ktorej vyčíslil škodu na sumu 849,80 eur (táto čiastka mu však bola exekútorom vrátená v roku 2007), škodu za parcely č. XXX G. XXX vyčíslil na sumu 891,41 eur; v návrhu na predbežné prerokovanie špecifikoval nesprávny úradný postup exekútorského úradu v Žiari nad Hronom. Táto žiadosť nebola uspokojená do šiestich mesiacov odo dňa jej prijatia. Takto ustálený skutkový stav po právnej stránke posúdil podľa § § 9 ods. 1, ods.2, § 4 ods. 1 písm. a/, b/, e/, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, ods.4, § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v spojení s § 46 ods. 1, § 148 ods. 1, § 151 zákona č. 233/1995 Z.z. Medzi stranami nepovažoval za sporné, že žalobcovi vznikla škoda v žalovanej výške 891,41 eur ako rozdiel v cene, v súvislosti so zmenou výmery parciel č. XXX a XXX, X..Ú.. X., ktoré mali pripadnúť do exekučného konania, a ktoré skutočne napokon žalobca nadobudol do vlastníctva. S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v exekučnom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, teda k pochybeniu zo strany exekučného súdu, ktorý uznesením zo dňa 15.11.2007 schválil príklep v navrhovanom rozsahu, napriek tomu, že v rovnaký deň nadobudol právoplatnosť rozsudok toho istého súdu č.k. 13C 102/2007, ktorým časť výmery z priklepnutých parciel č. XXX G. XXX bolo z exekúcie vylúčených. Konštatoval, že exekučný súd v čase vydania toho uznesenia mal predmetný rozsudok identického súdu v exekučnom spise založený, teda z výrokovou vetou rozsudku musel byť oboznámený. V čase vydania uznesenia č.k. 14Er 1649/2006-75 zo dňa 15.11.2007 súd mal vedomosť o právnej skutočnosti, ktorá mala za následok vylúčenie určitého podielu dražených nehnuteľností z exekúcie a bol tak povinný pri viazanosti právoplatným rozsudkom sp. zn. 13C 102/2007-28 zo dňa 20.09.2007 túto skutočnosť zohľadniť pri následnom rozhodnutí o schválení príklepu. Exekučný súd sa však týmto neriadil, čím pochybil. Uviedol, že v príčinnej súvislosti s týmto nesprávnym úradným postupom súdu vznikla žalobcovi skutočná škoda spočívajúca v cene vylúčeného podielu na parc. č. XXX G. XXX vo výške 891,41 eur, keď žalobca uhradil cenu za celú výmeru uvedených parciel. Predmetnú škodu si nemohol úspešne uplatniť od oprávneného V K T spol. s r.o., pretože v prospech oprávneného svedčí právoplatné uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom o schválení rozvrhu výťažku zo dňa 23.01.2008, č. 14Er/1649/2006-79, ktorým bola uspokojená jeho pohľadávka vo výške 612.186,60 Sk. Toto uznesenie nebolo zo strany okresného súdu opravené. K žalovaným vznesenej námietke premlčania uviedol, že uplatnený nárok na náhradu škody nebol premlčaný, nakoľko opravné uznesenie okresného súdu č.k. 14Er 1649/2006-85 nadobudlo právoplatnosť dňa 14.07.2008, exekučné konanie bolo skončené vydaním uznesenia o jeho zastavení, právoplatným až dňa 03.10.2011. Konštatoval, že poškodený sa dozvedel o škode dňa 14.07.2008, kedy nadobudlo právoplatnosť predmetné opravné uznesenie, žalobu o náhradu škody podal dňa 06.07.2011, teda počas plynutia trojročnej premlčacej lehoty. Naviac, v čase od podania návrhu na predbežné prerokovanie dňa 15.07.2010 do uplynutia zákonnej 6 mesačnej lehoty na jeho predbežné prerokovanie, t. j. do 15.01.2011, premlčacia lehota spočívala. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a takmer plne procesne úspešnému žalovanému priznal právo na náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za 9 úkonov právnej služby. 2. Proti tomuto rozsudku, do výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené, podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalovaný, domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby bola žaloba aj v tejto časti zamietnutá, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancii na ďalšie konanie, dôvodiac tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, účastníkom konania bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom a vo veci rozhodoval nezákonný sudca. Namietal absenciu predbežného prerokovania nároku a v tomto smere uviedol, že súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s jeho opakovanými tvrdeniami o absencii predbežného prerokovania nároku na náhradu škody z titulu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, keď mal za to, že prerokovaný bol len žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody z titulu nesprávneho úradného postupu exekútorského úradu JUDr. Ing. Miroslava Pallera. Uvedené pochybenie malo za následok odňatie mu možnosti konať pred súdom, ako aj nesprávne právne posúdenie veci. Pokiaľ súd prvej inštancie za nesprávny úradný postup považoval vydanie rozhodnutia o schválení príklepu, poukázal na to, že činnosť exekučného súdu, ktorú súd prvej inštancie ustálil ako nesprávny úradný postup, sa premietla do rozhodnutia Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 14Er 1649/2006 - 75 o schválení príklepu, a teda konajúci súd označil za nesprávny úradný postup takú činnosť exekučného súdu, ktorá sa prejavila v jeho rozhodnutí. Nakoľko v danom prípade bolo exekučným súdom vydané rozhodnutie, nemožno prípadnú škodu odvodzovať od postupu príslušného súdu, ale od jeho rozhodnutia, v danom prípade však rozhodnutie o schválení príklepu nespĺňalo znaky nezákonného rozhodnutia v príčinnej súvislosti s ktorým by žalobcovi mohla vzniknúť škoda, nakoľko doposiaľ nebolo zmenené ani zrušené a absencia nezákonného rozhodnutia nemôže byť nahradená tvrdením o nesprávnom úradnom postupe. Poukázal na to, že žalobca mal vedomosť o obsahu rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.zn. 13C 102/97 zo dňa 20. 09. 2007, ktorým súd vylúčil z exekúcie dotknuté parcely v podiele 771/1240-tín ešte pred rozhodnutím súdu o schválení príklepu, pričom žiadosť o opravu návrhu na udelenie príklepu zo dňa 12. 11. 2007 mal vypracovať súdny exekútor na žiadosť žalobcu a taktiež svedkyňou mal byť žalobca upozornený na možné nedostatky súdnym exekútorom vypracovaného podania. Žalobca teda nemohol byť považovaný za dobromyseľného vlastníka vo vzťahu k vydraženým nehnuteľnostiam tak, ako boli uvedené v uznesení o schválení príklepu. V súvislosti s opravným uznesením poukázal na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 14CoE/38/2008-101 zo dňa 26.05.2008, ako aj na rozhodnutie dovolacieho súdu, ktorý skonštatoval, že postupom exekučného súdu nedošlo k opakovanému rozhodnutiu vo veci, v spojení so skutočnosťou, že žalobca mal vedomosť o súdnom spore vedenom pred Okresným súdom Žiar nad Hronom, ako aj o jeho výsledku. Mal za to, že žalobca sa o škode dozvedel doručením uznesenia o schválení príklepu, teda najneskôr dňa 21.11.2007. Premlčacia doba tak uplynula najneskôr dňa 21.11. 2010, v prípade, že by žalobca v tejto časti svoj nárok predbežne prerokoval dňom 21.05.2011, a teda žalobu podal dňa 06.07. 2011 po uplynutí premlčacej doby. Zdôraznil, že žalobca mal v priebehu exekučného konania viacero prostriedkov na nápravu, resp. prevenciu vzniku škody a mohol jej tak zabrániť. Ak by žalobca dodržal všeobecnú povinnosť prevencie pred vznikom škody podľa § 415 Občianskeho zákonníka, nedošlo by k úbytku na jeho majetku. Namietal splnenie podmienky príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Vzhľadom na to, že v danej veci ide o drobný spor, vytýkal súdu prvej inštancie, že neaplikoval § 150 ods. 2 O.s.p., a že nedostatočne posúdil účelnosť vynaložených trov konania. Namietal tiež nepreskúmateľnosť a nepresvedčivosť odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie a skutočnosť, že vo veci rozhodol nezákonný sudca, pretože podľa zákona mala byť predmetná vec prerozdelená aspoň medzi dvoma sudcami, a preto vo veci rozhodovala sudkyňa, ktorej nebola vec pridelená náhodným výberom, v dôsledku čoho bolo porušené jeho základné právo nebyť odňatý zákonnému sudcovi zaručené v článku 48 ods. 1 Ústavy SR. 3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že nezákonné konanie exekučného súdu posúdil súd prvej inštancie správne v súlade s legálnou definíciou nesprávneho úradného postupu a nestotožnil sa s argumentáciou žalovaného, že nejde o nesprávny úradný postup v súlade s judikatúrou. Za zrejmú považoval príčinnú súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom orgánu štátu, ak by totiž exekučný súd rešpektoval právoplatný rozsudok o vylúčení veci z exekúcie, tak by mu škoda nebola vznikla, ak by exekučný súd opravil uznesenie o schválení rozvrhu výťažku, škoda by nebola vznikla. Súd prvej inštancie správne posúdil aj žalovaným vznesenú námietku premlčania. Pokiaľ žalovaný namietal, že o škode sa dozvedel doručením uznesenia o schválení príklepu, najneskôr dňa 21.11.2007, poukázal na to, že v tom čase bol výlučným vlastníkom parciel číslo XXX G. XXX, teda bol spokojným výlučným vlastníkom parciel, ktoré vydražil a za ktoré zaplatil, nemal teda dôvod, a ani sa nemohol domáhať náhrady škody, o ktorej ani nevedel. O tom, že mu vznikla škoda, sa dozvedel až po prijatí opravného uznesenia zo dňa 06.03. 2008, nadobudnutím právoplatnosti ktorého sa z výlučného vlastníka parciel číslo XXX a XXX stal len podielovým spoluvlastníkom. Nesúhlasila ani s argumentáciou žalovaného o absencii predbežného prerokovania nároku na náhradu škody z titulu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu. Za nedôvodnú považoval tiež námietku žalovaného o nepreskúmateľnosti rozsudku súdu prvej inštancie ako aj týkajúcu sa účelnosti a primeranosti priznaných trov konania, ktoré považoval za uplatnené v súlade so zákonom a poukázal na to, že pokiaľ by sa žalovaný aspoň pokúsil o vyriešenie veci v rámci predbežného prerokovania nároku na náhradu škody, vôbec by k nim nemuselo dôjsť. 4. Proti tomuto rozsudku, do výroku o náhrade trov konania, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby mu boli priznané aj trovy právneho zastúpenia vo výške 355,62 eur s poukazom na to, že tieto boli vynaložené účelne. 5. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že ho považuje za nedôvodné a žiadal rozhodnúť v súlade s návrhom v podanom v jeho odvolaní. 6. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. , Civilný sporový poriadok (ďalej len "C.s.p.") účinného od 01.07.2016; preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti v medziach uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. 7. V preskúmavanej veci sa žalobca domáhal náhrady škody vo výške 891,41 eur titulom nesprávneho úradného postupu v exekučnom konaní vedenom Okresným súdom Žiar nad Hronom pod sp.zn. 14Er/1649/2006 a exekútorským úradom JUDr. Ing. Miroslava Pallera pod sp.zn. EX 711/2006, ktorá mu mala vzniknúť znížením celkovej výmery (podielu) vydražených nehnuteľností, par. č. XXX G. XXX, X..Ú.. X., na dražbe uskutočnenej súdnym exekútorom dňa 16.04.2007, na ktorej na základe príklepu vydražil uvedené nehnuteľnosti v celosti (v celej výmere). 8. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď v danej veci zisťoval základné predpoklady vzniku objektívnej zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom exekútora a exekučného súdu v exekučnom konaní sp.zn. 14Er/1649/2006, EX 711/2006 v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., v prípade ktorej musia byť súčasne splnené tri podmienky, a to: 1/ existencia škody alebo nemajetkovej ujmy, 2/ nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup a 3/ príčinná súvislosť medzi škodou (ujmou) a nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. 9. Súd prvej inštancie dospel na základe náležite zisteného skutkového stavu k správnemu záveru, že v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Žiar nad Hronom došlo k nesprávnemu úradnému postupu pochybením súdneho exekútora ako aj exekučného súdu, keď exekútor mal dňa 14.11.2007 pri podávaní opravy návrhu na schválenie príklepu, a exekučný súd mal dňa 15.11.2007 pri schvaľovaní príklepu, vedomosť o tom, že podiely na žalobcom v celosti vydražených parcelách č. XXX G. Č.. XXX na dražbe dňa 16.04.2007 boli rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 13C 102/07-28 zo dňa 20.09.2007, právoplatným dňa 15.11.2007, vylúčené z exekúcie (v rozsahu 771/1240). Exekútor ani exekučný súd, ktorí boli týmto právoplatným rozsudkom viazaní, však skutočnosť, že časť z vydražených parciel č. XXX G. Č.. XXX bolo z exekúcie vylúčených, nezohľadnili a uznesením č.k. 14Er 1649/2006-75 zo dňa 15.11.2007 bol tak schválený príklep, na základe ktorého sa žalobca stal; ku dňu udelenia príklepu; výlučným (jediným) vlastníkom týchto nehnuteľností za cenu zaplatenú za tieto nehnuteľnosti na dražbe. 10. Na exekučnom úrade následne prebehlo dňa 27.12.2007 rozvrhové pojednávanie za účelom rozvrhnutia výťažku získaného z dražby v celkovej hodnote 872.985,- Sk. Na základe návrhu exekútora dňa 18.01.2008 schválil exekučný súd uznesením č.k. 14Er/1649/2006-79 zo dňa 23.01.2008 rozvrh výťažku. Žalobca v tomto štádiu konania nepodal námietky proti rozvrhu výťažku, a ani odvolanie proti uzneseniu o jeho schválení, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.02.2008. Žalobca v priebehu prvoinštančného konania uviedol, že do tohto štádia exekučného konania bol spokojný, preto nemal dôvod podať opravný prostriedok, a to až dovtedy, keď mu bolo doručené opravné uznesenie exekučného súdu č.k. 14Er/1649/2006-84 zo dňa 06.03.2008, na základe ktorého sa stal z výlučného vlastníka vydražených nehnuteľností ich podielovým spoluvlastníkom (v podiele 469/1240), hoci v dražbe zaplatil za ne cenu zodpovedajúcu ich hodnote v celosti, čo sa však nepremietlo do uznesenia o schválení rozvrhu výťažku, ktorého oprava nebola vykonaná napriek oprave uznesenia o schválení príklepu. 11. Žalobca argumentoval, že mu v príčinnej súvislosti s týmto nesprávnym úradným postupom vznikla skutočná škoda spočívajúca v cene vylúčeného podielu na parc. č. XXX a č. XXX vo výške 891,41 eur, pretože uhradil cenu za celú výmeru uvedených parciel. Uviedol, že túto škodu si nemohol úspešne uplatniť od oprávneného V K T spol. s r.o., pretože v prospech oprávneného svedčí právoplatné uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom o schválení rozvrhu výťažku zo dňa 23.01.2008, č.k. 14Er/1649/2006-79, ktorým bola uspokojená jeho pohľadávka vo výške 612.186,60 Sk a toto uznesenie nebolo zo strany exekučného súdu opravené. 12. Existencia príčinnej súvislosti je nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom je daná len vtedy, ak by škoda pri absencii nezákonného rozhodnutia, či nesprávneho úradného postupu nevznikla, teda musí ísť o priamu; a nielen sprostredkovanú; príčinu vzniku škody. Ak by totiž príčinou vzniku škody bola iná skutočnosť, zodpovednosť štátu za škodu by nenastala. Priamosť pôsobenia príčiny na následok znamená, že príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho, vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušovaný. 13. V zmysle vyššie uvedeného je pre posúdenie existencie príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom žalobcom tvrdenej škody, rozhodujúca priamosť a bezprostrednosť pôsobenia konkrétnej príčiny; v danom prípade nesprávneho úradného postupu orgánov verejnej moci pri schvaľovaní príklepu udeleného žalobcovi na dražbe dňa 16.04.2007 a rozvrhu výťažku; na konkrétny následok; ktorým bolo v danom prípade zmenšenie majetku žalobcu o finančné prostriedky v sume 891,41 eur, zodpovedajúce rozdielu medzi cenou, ktorú zaplatil na dražbe za vydražené nehnuteľnosti a cenou zodpovedajúcou hodnote nehnuteľností, ktoré napokon nadobudol do vlastníctva schváleným príklepom; bolo teda potrebné posúdiť, či táto škoda vznikla žalobcovi ako bezprostredný následok pochybenia exekútora a exekučného súdu, a či tieto pochybenia boli výlučnou príčinou vzniku tejto škody na majetku žalobcu. 14. Odvolací súd sa preto zaoberal nárokom žalobcu na náhradu škody z hľadiska existencie príčinnej súvislosti v tom smere, či nesprávny úradný postup bol skutočne priamym dôsledkom škody vzniknutej na jeho majetku. 15. Pochybenie exekútora a exekučného súdu, ktorí napriek tomu, že na základe právoplatného rozsudku mali vedomosť o vylúčení časti žalobcom vydražených nehnuteľností z exekúcie, túto skutočnosť nezohľadnili; a to exekútor v návrhu na schválenie príklepu a exekučný súd v uznesení o schválení príklepu; nie je priamou príčinou vzniku škody na majetku žalobcu, keď tento následok - v podobe zaplatenia vyššej ceny za nehnuteľnosti, vznikol výlučne ako dôsledok vydania opravného uznesenia, ktorým bol znížený pôvodný podiel žalobcu na vydražených nehnuteľnostiach, avšak bez toho, aby došlo k vráteniu mu ceny zaplatenej aj za znížený podiel, o ktorý bolo jeho vlastnícke právo zmenšené. Opravné uznesenie, v bezprostrednej príčinnej súvislosti s vydaním ktorého žalobcovi vznikla škoda, však nespĺňa atribúty nezákonného rozhodnutia v zmysle § 6 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z. Uvedené závery napokon potvrdzuje aj samotné tvrdenie žalobcu, že až do vydania opravného uznesenia bol spokojný, nemal dôvod podávať opravné prostriedky či námietky, nakoľko bol vlastníkom nehnuteľností vo výmere, za ktorú zodpovedajúcu cenu zaplatil. 16. V danom prípade by bez vydania opravného uznesenia k vzniknutej škode na majetku žalobcu nebolo došlo; až v dôsledku vykonanej opravy bol žalobca zbavený vlastníckeho práva k parc.č.XXX G. Č..XXX v podiele 771/1240 bez toho, aby mu boli vrátené finančné prostriedky zodpovedajúce hodnote podielov, o ktoré v dôsledku opravného uznesenia prišiel. V prípade, ak by k vydaniu opravného uznesenia nedošlo, žalobca by naďalej zostal vlastníkom vydražených nehnuteľností v celosti. 17. Za nedôvodnú považoval odvolací súd námietku žalovaného, že nárok na náhradu škody spôsobenej žalobcovi nesprávnym úradným postupom exekučného súdu nebol predbežne prerokovaný, keď za žiadať o jeho predbežné prejedanie je potrebné považovať žalobu, ktorou sa žalobca domáhal náhrady škody spôsobenej mu nesprávnym úradným postupom už aj exekučného súdu. Doručením žaloby žalovanému je potrebné považovať za splnenú aj túto podmienku. 18. Odvolací súd sa stotožnil s dôvodmi, pre ktoré súd prvej inštancie považoval žalovaným vznesenú námietku premlčania za nedôvodnú. Žalobca sa o škode nemohol dozvedieť doručením mu uznesenia o schválení príklepu, resp. najneskôr jeho právoplatnosťou dňa 21.11.2007, nakoľko žalobca sa stal na základe tohto právoplatného uznesenia vlastníkom vydražených nehnuteľností v celosti, a preto mu škoda ešte nevznikla. 19. Napokon sa odvolací súd stotožnil so žalovaným v tom, že žalobca si nemôže v konaní uplatňovať ako nesprávny úradný postup také pochybenie v postupe exekučného súdu, ktoré sa prejavilo v jeho meritórnom rozhodnutí a nemôže sa ani dovolávať nezákonnosti jeho postupu v exekučnom konaní v tom, že hoci bol viazaný rozsudkom o vylúčení podielov na predmetných pozemkoch z exekúcie, tento nevzal do úvahy ako podklad pre svoje rozhodnutie o schválení príklepu, pretože takéto pochybenie sa priamo odrazilo vo výroku jeho rozhodnutia, ktorého nezákonnosť nemožno v tomto konaní vysloviť; a to i bez zreteľa na skutočnosť, že riadny opravný prostriedok proti nemu nebol prípustný. Pokiaľ totiž štátny orgán zisťuje podmienky a predpoklady pre vydanie rozhodnutia, za týmto účelom zhromažďuje podklady (dôkazy), hodnotí zistené skutočnosti, tieto právne posudzuje, ide o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutia a prípadné nesprávnosti a vady pri zisťovaní podkladov a pri ich posudzovaní sa potom prejavia práve v obsahu rozhodnutia a z hľadiska zodpovednosti štátu môžu zakladať len jeho zodpovednosť za nezákonné rozhodnutie. Za nesprávny úradný postup nie je možné považovať pochybenia a nedostatky spočívajúce v tom, že štátny orgán pred svojím rozhodnutím nesprávne vyhodnotil podmienky pre jeho vydanie, a že v dôsledku toho je ním vydané rozhodnutie nesprávne, že nemalo byť vydané, prípadne malo byť vydané v inej podobe, či za iných okolností. 20. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte. Podľa ods. 4 uvedeného ustanovenia zmenu v osobe zákonného sudcu možno vykonať len v súlade so zákonom a s rozvrhom práce. 21. Zo stabilnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že za zákonného sudcu treba považovať sudcu, ktorý spĺňa zákonom určené predpoklady na výkon sudcovskej funkcie, bol natrvalo alebo dočasne pridelený na výkon funkcie k určitému súdu, jeho funkcia nezanikla a bol určený na prerokovanie konkrétnej veci v súlade s rozvrhom práce súdu. Inak vyjadrené, zákonným sudcom je sudca (samosudca alebo člen senátu) miestne, vecne a funkčne príslušného súdu, ktorý má vo veci konať podľa rozvrhu práce prijatého v súlade so zákonom. 22. Zásada zákonného sudcu predstavuje v právnom štáte jednu zo základných garancií nezávislého a nestranného rozhodovania súdu a sudcu. Táto zásada je ústavnou zárukou pre každého účastníka konania, že v jeho veci bude rozhodovať súd a sudcovia, ktorí sú na to povolaní podľa vopred známych pravidiel, ktoré sú obsahom rozvrhov práce upravujúcich prideľovanie súdnych prípadov jednotlivým sudcom tak, aby bola zachovaná zásada pevného prideľovania súdnej agendy a aby bol vylúčený (pre rôzne dôvody a rozličné účely) výber súdov a sudcov "ad hoc" (m. m. I. ÚS 239/04, IV. ÚS 257/07). Rozhodovanie veci zákonným sudcom (aj súdom) je tak základným predpokladom na naplnenie podmienok spravodlivého procesu (IV. ÚS 345/09). 23. Prvoradým účelom základného práva na zákonného sudcu vyplývajúceho z čl. 48 ods. 1 Ústavy SR je zabrániť tomu, aby súd, ktorý má konkrétnu vec prerokovať a rozhodnúť, bol obsadený spôsobom, ktorý by sa dal označiť za svojvoľný alebo prinajmenšom za účelový. 24. Preskúmavaná vec bola pôvodne pridelená ako zákonnej sudkyni JUDr. Eve Mészárosovej. V dôsledku preloženia tejto zákonnej sudkyne na iný súd, bolo v rozvrhu práce na rok 2012 oddelenie 19C, do ktorého predmetná vec patrila, neobsadené. Dodatkom č. 1 k rozvrhu práce na rok 2012 bolo JUDr. Zuzane Kučerovej; z dôvodu jej nástupu po rodičovskej dovolenke; pridelené oddelenie 19C s účinnosťou od 01.02.2012, vrátane nevybavených vecí oddelenia 19C. Pridelenie vecí oddelenia 19C bolo v súlade s bodom 3. spoločných zásad pre občianskoprávny, trestný a obchodný úsek, podľa ktorého boli výnimky z náhodného výberu dané zásadami stanovenými rozvrhom práce pre prideľovanie vecí a opatreniami predsedu súdu (odsek I.) a v prípade zmien v personálnom obsadení súdu sudcami, alebo dlhodobej 6 týždňov presahujúcej neprítomnosti zákonného sudcu, ktorému bola vec pridelená, mali byť veci prerozdelené náhodným výberom pomocou technického prostriedku do oddelení sudcov len vtedy, ak nebola možnosť, že odchádzajúceho sudcu nahrádza nový sudca; v takom prípade mali byť veci pridelené tomuto sudcovi, pričom do uvedenej doby, ktorá nesmela byť dlhšie ako 3 mesiace po uplynutí lehoty stanovenej v ustanovení § 51 ods. 4 písm. a) zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v týchto veciach konajú a rozhodujú zastupujúci sudcovia určení rozvrhom práce alebo osobitným poverením predsedu alebo podpredsedu súdu (odsek III.). Podľa názoru odvolacieho súdu v predmetnej veci bol zákonný sudca určený v súlade s rozvrhom práce. Vzhľadom na to, že zmenou rozvrhu práce od 01.02.2012 nedošlo k prerozdeleniu už pridelenej veci, nemohlo dôjsť ani k odňatiu danej veci zákonnému sudcovi, a preto nebolo porušené právo strán na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy SR. So zreteľom na uvedené žalovaným namietaný odvolací dôvod týkajúci sa neprávneho obsadenia súdu neobstojí. 25. So zreteľom na uvedené dospel odvolací súd; na rozdiel od súdu prvej inštancie; k záveru, že medzi nesprávnym úradným postupom v exekučnom konaní a vznikom škody na majetku žalobcu nie je príčinná súvislosť, v dôsledku absencie ktorej nie sú splnené všetky zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti štátu za škodu. Odvolací súd preto podľa § 388 C.s.p. zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti tak, že žalobu zamietol. 26. O nároku na náhradu trov (celého) konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. žalovanému a súdnemu exekútorovi, ktorí mali v konaní úspech, priznal proti žalobcovi, nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 27. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( § 430 C.s.p.).