KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava12. 3. 2018plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/639/2014 z 12. 3. 2018

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 12. marca 2018, sp. zn. 8Co/639/2014, ECLI:SK:KSBA:2018:1111221807.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/639/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111221807
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1111221807.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov
senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: J. U., U. U. U. XXX,
zastúpeného advokátkou JUDr. Soňou Kubincovou, PhD., so sídlom M. Rázusa 20, Banská Bystrica,
proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom Župné
námestie 13, Bratislava, za účasti JUDr. Ing. Miroslava Pallera, súdneho exekútora so sídlom
Jesenského 61, Žiar nad Hronom (do 30.06.2016 v postavení vedľajšieho účastníka na strane
žalovaného), o zaplatenie 891,41 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava I zo dňa 15. apríla 2014, č.k. 19C/109/2011-130, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti m e n í tak, že žalobu
zamieta.

Žalovaný a JUDr. Ing. Miroslav Paller, súdny exekútor so sídlom Jesenského 61, Žiar nad
Hronom, majú nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom uložil súd prvej inštancie žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
861,41 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne od 16.01.2011 do zaplatenia, vo
zvyšku žalobu zamietol a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške
2.301,67 eur. Poukázal na to, že žalobca sa domáhal náhrady škody vo výške 891,41 eur s prísl.
titulom nesprávneho úradného postupu v exekučnom konaní, vedenom Okresným súdom Žiar nad
Hronom č. 14 Er 1649/2006 a exekútorským úradom JUDr. Ing. Miroslava Pallera v exekučnom konaní
č. EX 711/2006, ktorá mu mala vzniknúť znížením celkovej výmery ním pôvodne v celosti vydražených
nehnuteľností, par. č. XXX a XXX, X..Ú.. X. na dražbe nehnuteľností, konanej dňa
16.04.2007. Na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobca sa; prostredníctvom
splnomocneného zástupcu Z.. J. D., O..; dňa 16.04.2007 zúčastnil dražby nehnuteľností v
exekučnej veci oprávneného V K T spol. s r.o., proti povinnému Poľnohospodárske podielnické družstvo
Agrositno, so sídlom Badaň, konanej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Miroslavom Pallerom pod č. EX
711/2006 na základe poverenia vydaného Okresným súdom Žiar nad Hronom č. 5613*006343 zo dňa
18.10.2006, na ktorej mu bol udelený príklep na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX T. X..Ú.. X. G. R..
Č.. XXX o výmere 13.340 m2, parc. č. XXX K. výmere 23.099 m2 a parc. č. XXX o výmere 37.456 m2.
Dňa 03.05.2007 podal súdny exekútor na Okresný súd Žiar nad Hronom návrh na schválenie príklepu
udeleného na dražbe nehnuteľností žalobcovi ako vydražiteľovi aj vo vzťahu k vydraženým parcelám č.
XXX a č. XXX. Žalobca dňa 11.06.2007 oznámil exekučnému súdu, že prebieha konanie o vylúčenie
veci z exekúcie, vedené pod sp. zn. 13C 102/2007 aj vo vzťahu k parcelám č. XXX, XXX G. XXX, X..Ú..
X.. Dňa 27.04.2007 podal na Okresný súd Žiar nad Hronom H. U. proti žalovanému označenému ako V
K T spol. s r.o. návrh na vylúčenie veci z exekúcie, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Miroslavom



Pallerom č. EX 711/2006. V tomto konaní vedenom pod sp. zn. 13C 102/07 žalobca namietal, že
dražba sa vzťahovala aj na nehnuteľnosti, ktorých povinná osoba Poľnohospodárske družstvo Agrositno,
Badaň, v skutočnosti nie je vlastníkom, pretože ide o pôvodný majetok bývalých urbarialistov,
na ktorý bol uplatnený reštitučný nárok v zmysle zákona č. 229/91 Zb., a preto žiadal vylúčiť z
exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Miroslavom Pallerom č. EX 711/2006 nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XX, X..Ú.. X. ako EKN par.č. XXX TTP vo výmere 13340 m2, EKN parc.č. XXX
TTP vo výmere 23.099 m2, EKN parc.č. XXX TTP vo výmere 37456 m2. Okresný súd Žiar nad Hronom
dňa 20.09.2007 vyhlásil v predmetnej veci rozsudok, ktorým určil, že nehnuteľnosti vedené v X..Ú.. X. na
S. Č.. XX ako EKN par.č. 186/1-TTP o výmere 72 m2, parc.č.XXX/X TTP o výmere 4 m2, parcela č. XXX/
X - TTP o výmere 2 m2, parcela č. XXX/X-TTP o výmere 130 m2, parcela č. XXX/X-TTP o výmere 12.964
m2, parcela č. XXX/X-TTP o výmere 22.789 m2, parcela č. XXX/XXX-vinica o výmere 10m2, parcela
č. XXX/XXX - vinica o výmere 87 m2, parcela č. XXX/XXX - vinica o výmere 101 m2, parcela č. XXX
TTP o výmere 37 460 m2 sú vylúčené z exekúcie v exekučnom konaním vedenom súdnym exekútorom
JUDr. Ing. Miroslavom Pallerom, exekútorský úrad Žiar nad Hronom, pod č. Ex 711/2006, a to v podiele
771/1240-tín. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15.11.2007. Dňa 14.11.2007 žalobca
doručil na exekútorský úrad písomnú žiadosť zo dňa 12.11.2007 adresovanú okresnému súdu, aby
schválil príklep udelený exekútorom v exekučnom konaní EX 711/2006 pri dražbe nehnuteľností zo dňa
16.4.2007 bez vylúčeného podielu vyčísleného v rozsudku sp. zn. 13C 102/2007. Dňa 15.11.2007 podal
súdny exekútor, na základe súhlasu žalobcu, na Okresný súd Žiar nad Hronom návrh na opravu návrhu
na schválenie príklepu udeleného pri dražbe nehnuteľností s odkazom na rozsudok č. 13C 102/2007 zo
dňa 20.09.2007 vydaný Okresným súdom Žiar nad Hronom "čo do výšky podielu a výmery nehnuteľnosti
zapísanej na LV č. XX T. X..Ú.. X. R..Č.. XXX, pôvodná výmera predstavovala 37460 m2, na základe
citovaného rozsudku a vylúčenia podielu 771/1240-tín upravujem podiel 469/1240-tín, čo predstavuje
výmere 14.167 m2. V ostatných častiach zostávajú všetky výmery nedotknuté a nezmenené". K
predmetnému návrhu pripojil aj žiadosť žalobcu zo dňa 12.11.2007. Na základe uvedenej skutočnosti
mu súdny exekútor dňa 14.11.2007 vyplatil sumu 25.601,- Sk titulom vrátenia najvyššieho podania z
exekúcie z par.č. XXX. K predmetnému podaniu; adresovanému exekučnému súdu; exekútor pripojil
fotokópiu rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 13C 102/07. Okresný súd Žiar nad
Hronom ako exekučný súd vydal v konaní vedenom pod sp. zn. 14Er 1649/2006-75 dňa
15.11.2007 uznesenie, ktorým schválil príklep udelený žalobcovi ako vydražiteľovi na dražbe konanej
dňa 16.04.2007 pod bodom b) na nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XX Správa katastra U. Š. pre K. U.,
X..Ú.. X. G. R. Č.. XXX, parcela č. XXX trvalé trávnaté porasty o výmere 13.340 m2, parcela č. XXX
trvalé trávnaté porasty o výmere 23.099 m2, parcela č. XXX trvalé trávnaté porasty v podiele 469/1240-
tín vo výmere 14 167 m2. Voči predmetnému rozhodnutiu nebolo odvolanie prípustné. Rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 21.11.2007. Dňa 10.01.2008 podal na exekučný súd v Žiari nad Hronom
súdny exekútor JUDr. Ing. Miroslav Paller návrh na schválenie rozvrhu výťažku z dražby
nehnuteľnosti, na ktorej bol udelený príklep žalobcovi - vydražiteľovi. Okresný súd uznesením zo dňa
23.01.2008 schválil rozvrh výťažku z dražby konanej dňa 16.04.2007 nehnuteľností zapísaných na LV č
XX, X..Ú.. U. G. X. urobený súdnym exekútorom na rozvrhovom pojednávaní konanom dňa 27.12.2007,
ktorým okrem iného uspokojil čiastočne pohľadávku záložného veriteľa oprávneného V K T spol. s r.o.
vo výške 612.186,60 Sk. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.02.2008. Dňa 20.02.2008 podal
na exekučný súd H.. N. A. za H. U. návrh na opravné uznesenie vo vzťahu k výroku uznesenia o
schválení príklepu o dražbe nehnuteľností X..Ú.. X. vedených na LV č. XX k parc.č. XXX
G. XXX s odkazom na rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom 13C 102/07. Okresný súd v Žiari
nad Hronom vydal dňa 06.03.2008 opravné uznesenie, ktorým opravil uznesenie Okresného súdu Žiar
nad Hronom č.k. 14 Er 1649/2006-75 zo dňa 15.11.2007 vo výroku tak, že namiesto textu: "parc. č.
XXX trvalé trávnaté porasty o výmere 13 340 m2, parc. č. XXX trvalé trávnaté porasty o výmere 23
099 m2, parc. č. XXX trvalé trávnaté porasty v podiele 469/1240-tín vo výmere 14
167 m2 je správne: "parc. č. XXX trvalé trávnaté porasty o výmere 13.340 m2 v podiele 469/1240-tín,
parc. č. XXX trvalé trávnaté porasty o výmere 23.099 m2 v podiele 469/1240-tín, parc. č. XXX trvalé
trávnaté porasty o výmere 37.460 m2 v podiele 469/1240-tín ". Voči predmetnému uzneseniu
podal žalobca odvolanie. Krajský súd v Banskej Bystrici napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil.
Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.07.2008 v spojení s rozhodnutím KS Banská Bystrica zo
dňa 26.05.2008. Žalobca podal písomnú žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
dňa 15.07.2010, v ktorej sa domáhal škody vo výške 1741,21 eur aj vo vzťahu k parc.č. XXX m2, ku ktorej
vyčíslil škodu na sumu 849,80 eur (táto čiastka mu však bola exekútorom vrátená v roku 2007), škodu za
parcely č. XXX G. XXX vyčíslil na sumu 891,41 eur; v návrhu na predbežné prerokovanie špecifikoval
nesprávny úradný postup exekútorského úradu v Žiari nad Hronom. Táto žiadosť nebola uspokojená do



šiestich mesiacov odo dňa jej prijatia. Takto ustálený skutkový stav po právnej stránke posúdil podľa §
§ 9 ods. 1, ods.2, § 4 ods. 1 písm. a/, b/, e/, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, ods.4, § 19 ods. 1 zákona č.
514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v spojení s § 46 ods. 1, §
148 ods. 1, § 151 zákona č. 233/1995 Z.z. Medzi stranami nepovažoval za sporné, že žalobcovi vznikla
škoda v žalovanej výške 891,41 eur ako rozdiel v cene, v súvislosti so zmenou výmery parciel č.
XXX a XXX, X..Ú.. X., ktoré mali pripadnúť do exekučného konania, a ktoré skutočne napokon žalobca
nadobudol do vlastníctva. S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v
exekučnom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, teda k pochybeniu zo strany exekučného
súdu, ktorý uznesením zo dňa 15.11.2007 schválil príklep v navrhovanom rozsahu,
napriek tomu, že v rovnaký deň nadobudol právoplatnosť rozsudok toho istého súdu č.k. 13C 102/2007,
ktorým časť výmery z priklepnutých parciel č. XXX G. XXX bolo z exekúcie vylúčených. Konštatoval, že
exekučný súd v čase vydania toho uznesenia mal predmetný rozsudok identického súdu v exekučnom
spise založený, teda z výrokovou vetou rozsudku musel byť oboznámený. V čase vydania uznesenia
č.k. 14Er 1649/2006-75 zo dňa 15.11.2007 súd mal vedomosť o právnej skutočnosti, ktorá mala za
následok vylúčenie určitého podielu dražených nehnuteľností z exekúcie a bol tak povinný pri viazanosti
právoplatným rozsudkom sp. zn. 13C 102/2007-28 zo dňa 20.09.2007 túto skutočnosť zohľadniť pri
následnom rozhodnutí o schválení príklepu. Exekučný súd sa však týmto neriadil, čím pochybil. Uviedol,
že v príčinnej súvislosti s týmto nesprávnym úradným postupom súdu vznikla žalobcovi skutočná škoda
spočívajúca v cene vylúčeného podielu na parc. č. XXX G. XXX vo výške 891,41 eur, keď žalobca uhradil
cenu za celú výmeru uvedených parciel. Predmetnú škodu si nemohol úspešne uplatniť od oprávneného
V K T spol. s r.o., pretože v prospech oprávneného svedčí právoplatné uznesenie Okresného súdu
Žiar nad Hronom o schválení rozvrhu výťažku zo dňa 23.01.2008, č. 14Er/1649/2006-79, ktorým bola
uspokojená jeho pohľadávka vo výške 612.186,60 Sk. Toto uznesenie nebolo zo strany okresného súdu
opravené. K žalovaným vznesenej námietke premlčania uviedol, že uplatnený nárok na náhradu škody
nebol premlčaný, nakoľko opravné uznesenie okresného súdu č.k. 14Er 1649/2006-85 nadobudlo
právoplatnosť dňa 14.07.2008, exekučné konanie bolo skončené vydaním uznesenia o jeho zastavení,
právoplatným až dňa 03.10.2011. Konštatoval, že poškodený sa dozvedel o škode dňa 14.07.2008, kedy
nadobudlo právoplatnosť predmetné opravné uznesenie, žalobu o náhradu škody podal dňa 06.07.2011,
teda počas plynutia trojročnej premlčacej lehoty. Naviac, v čase od podania návrhu na predbežné
prerokovanie dňa 15.07.2010 do uplynutia zákonnej 6 mesačnej lehoty na jeho predbežné prerokovanie,
t. j. do 15.01.2011, premlčacia lehota spočívala. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p.
a takmer plne procesne úspešnému žalovanému priznal právo na náhradu trov konania pozostávajúcich
z trov právneho zastúpenia za 9 úkonov právnej služby.

2. Proti tomuto rozsudku, do výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené, podal odvolanie v zákonom
stanovenej lehote žalovaný, domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby bola žaloba aj v tejto časti
zamietnutá, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancii na ďalšie konanie, dôvodiac
tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, účastníkom
konania bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom a vo veci rozhodoval nezákonný sudca.
Namietal absenciu predbežného prerokovania nároku a v tomto smere uviedol, že súd prvej inštancie sa
žiadnym spôsobom nevysporiadal s jeho opakovanými tvrdeniami o absencii predbežného prerokovania
nároku na náhradu škody z titulu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, keď mal za to, že
prerokovaný bol len žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody z titulu nesprávneho úradného postupu
exekútorského úradu JUDr. Ing. Miroslava Pallera. Uvedené pochybenie malo za následok odňatie mu
možnosti konať pred súdom, ako aj nesprávne právne posúdenie veci. Pokiaľ súd prvej inštancie za
nesprávny úradný postup považoval vydanie rozhodnutia o schválení príklepu, poukázal na to, že
činnosť exekučného súdu, ktorú súd prvej inštancie ustálil ako nesprávny úradný postup, sa premietla
do rozhodnutia Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 14Er 1649/2006 - 75 o schválení príklepu, a
teda konajúci súd označil za nesprávny úradný postup takú činnosť exekučného súdu, ktorá sa prejavila
v jeho rozhodnutí. Nakoľko v danom prípade bolo exekučným súdom vydané rozhodnutie, nemožno
prípadnú škodu odvodzovať od postupu príslušného súdu, ale od jeho rozhodnutia, v danom prípade
však rozhodnutie o schválení príklepu nespĺňalo znaky nezákonného rozhodnutia v príčinnej
súvislosti s ktorým by žalobcovi mohla vzniknúť škoda, nakoľko doposiaľ nebolo zmenené ani zrušené a
absencia nezákonného rozhodnutia nemôže byť nahradená tvrdením o nesprávnom úradnom postupe.
Poukázal na to, že žalobca mal vedomosť o obsahu rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.zn.
13C 102/97 zo dňa 20. 09. 2007, ktorým súd vylúčil z exekúcie dotknuté parcely v podiele 771/1240-tín
ešte pred rozhodnutím súdu o schválení príklepu, pričom žiadosť o opravu návrhu na udelenie príklepu
zo dňa 12. 11. 2007 mal vypracovať súdny exekútor na žiadosť žalobcu a taktiež svedkyňou mal byť



žalobca upozornený na možné nedostatky súdnym exekútorom vypracovaného podania. Žalobca teda
nemohol byť považovaný za dobromyseľného vlastníka vo vzťahu k vydraženým nehnuteľnostiam tak,
ako boli uvedené v uznesení o schválení príklepu. V súvislosti s opravným uznesením
poukázal na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 14CoE/38/2008-101 zo dňa
26.05.2008, ako aj na rozhodnutie dovolacieho súdu, ktorý skonštatoval, že postupom exekučného súdu
nedošlo k opakovanému rozhodnutiu vo veci, v spojení so skutočnosťou, že žalobca mal vedomosť o
súdnom spore vedenom pred Okresným súdom Žiar nad Hronom, ako aj o jeho výsledku. Mal za to, že
žalobca sa o škode dozvedel doručením uznesenia o schválení príklepu, teda najneskôr dňa 21.11.2007.
Premlčacia doba tak uplynula najneskôr dňa 21.11. 2010, v prípade, že by žalobca v tejto časti svoj nárok
predbežne prerokoval dňom 21.05.2011, a teda žalobu podal dňa 06.07. 2011 po uplynutí premlčacej
doby. Zdôraznil, že žalobca mal v priebehu exekučného konania viacero prostriedkov na nápravu, resp.
prevenciu vzniku škody a mohol jej tak zabrániť. Ak by žalobca dodržal všeobecnú povinnosť prevencie
pred vznikom škody podľa § 415 Občianskeho zákonníka, nedošlo by k úbytku na jeho majetku. Namietal
splnenie podmienky príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Vzhľadom na
to, že v danej veci ide o drobný spor, vytýkal súdu prvej inštancie, že neaplikoval § 150 ods. 2
O.s.p., a že nedostatočne posúdil účelnosť vynaložených trov konania. Namietal tiež nepreskúmateľnosť
a nepresvedčivosť odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie a skutočnosť, že vo veci
rozhodol nezákonný sudca, pretože podľa zákona mala byť predmetná vec prerozdelená aspoň medzi
dvoma sudcami, a preto vo veci rozhodovala sudkyňa, ktorej nebola vec pridelená náhodným výberom, v
dôsledku čoho bolo porušené jeho základné právo nebyť odňatý zákonnému sudcovi zaručené v článku
48 ods. 1 Ústavy SR.

3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že nezákonné konanie exekučného
súdu posúdil súd prvej inštancie správne v súlade s legálnou definíciou nesprávneho úradného postupu
a nestotožnil sa s argumentáciou žalovaného, že nejde o nesprávny úradný postup v súlade
s judikatúrou. Za zrejmú považoval príčinnú súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom
orgánu štátu, ak by totiž exekučný súd rešpektoval právoplatný rozsudok o vylúčení veci z exekúcie, tak
by mu škoda nebola vznikla, ak by exekučný súd opravil uznesenie o schválení rozvrhu výťažku, škoda
by nebola vznikla. Súd prvej inštancie správne posúdil aj žalovaným vznesenú námietku premlčania.
Pokiaľ žalovaný namietal, že o škode sa dozvedel doručením uznesenia o schválení príklepu, najneskôr
dňa 21.11.2007, poukázal na to, že v tom čase bol výlučným vlastníkom parciel číslo XXX G. XXX, teda
bol spokojným výlučným vlastníkom parciel, ktoré vydražil a za ktoré zaplatil, nemal teda dôvod, a ani
sa nemohol domáhať náhrady škody, o ktorej ani nevedel. O tom, že mu vznikla škoda, sa dozvedel až
po prijatí opravného uznesenia zo dňa 06.03. 2008, nadobudnutím právoplatnosti ktorého
sa z výlučného vlastníka parciel číslo XXX a XXX stal len podielovým spoluvlastníkom. Nesúhlasila ani
s argumentáciou žalovaného o absencii predbežného prerokovania nároku na náhradu
škody z titulu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu. Za nedôvodnú považoval tiež námietku
žalovaného o nepreskúmateľnosti rozsudku súdu prvej inštancie ako aj týkajúcu sa
účelnosti a primeranosti priznaných trov konania, ktoré považoval za uplatnené
v súlade so zákonom a poukázal na to, že pokiaľ by sa žalovaný aspoň pokúsil o vyriešenie
veci v rámci predbežného prerokovania nároku na náhradu škody, vôbec by k nim nemuselo dôjsť.

4. Proti tomuto rozsudku, do výroku o náhrade trov konania, podal v zákonom stanovenej lehote
odvolanie žalobca domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby mu boli priznané aj trovy právneho zastúpenia vo
výške 355,62 eur s poukazom na to, že tieto boli vynaložené účelne.

5. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že ho považuje za nedôvodné a žiadal
rozhodnúť v súlade s návrhom v podanom v jeho odvolaní.

6. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. , Civilný sporový poriadok
(ďalej len "C.s.p.") účinného od 01.07.2016; preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
vyhovujúcej časti v medziach uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods.
1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení
s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.)
dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

7. V preskúmavanej veci sa žalobca domáhal náhrady škody vo výške 891,41 eur titulom nesprávneho
úradného postupu v exekučnom konaní vedenom Okresným súdom Žiar nad Hronom pod sp.zn.



14Er/1649/2006 a exekútorským úradom JUDr. Ing. Miroslava Pallera pod sp.zn. EX 711/2006, ktorá mu
mala vzniknúť znížením celkovej výmery (podielu) vydražených nehnuteľností, par. č. XXX
G. XXX, X..Ú.. X., na dražbe uskutočnenej súdnym exekútorom dňa 16.04.2007, na ktorej na základe
príklepu vydražil uvedené nehnuteľnosti v celosti (v celej výmere).

8. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď v danej veci zisťoval základné predpoklady vzniku
objektívnej zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom exekútora a
exekučného súdu v exekučnom konaní sp.zn. 14Er/1649/2006, EX 711/2006 v zmysle zákona č.
514/2003 Z.z., v prípade ktorej musia byť súčasne splnené tri podmienky, a to: 1/ existencia škody alebo
nemajetkovej ujmy, 2/ nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup a 3/ príčinná
súvislosť medzi škodou (ujmou) a nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.

9. Súd prvej inštancie dospel na základe náležite zisteného skutkového stavu k
správnemu záveru, že v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Žiar nad Hronom došlo
k nesprávnemu úradnému postupu pochybením súdneho exekútora ako aj exekučného súdu, keď
exekútor mal dňa 14.11.2007 pri podávaní opravy návrhu na schválenie príklepu, a exekučný súd mal
dňa 15.11.2007 pri schvaľovaní príklepu, vedomosť o tom, že podiely na žalobcom v celosti vydražených
parcelách č. XXX G. Č.. XXX na dražbe dňa 16.04.2007 boli rozsudkom Okresného súdu Žiar nad
Hronom č.k. 13C 102/07-28 zo dňa 20.09.2007, právoplatným dňa 15.11.2007, vylúčené z exekúcie
(v rozsahu 771/1240). Exekútor ani exekučný súd, ktorí boli týmto právoplatným rozsudkom viazaní,
však skutočnosť, že časť z vydražených parciel č. XXX G. Č.. XXX bolo z exekúcie
vylúčených, nezohľadnili a uznesením č.k. 14Er 1649/2006-75 zo dňa 15.11.2007 bol tak schválený
príklep, na základe ktorého sa žalobca stal; ku dňu udelenia príklepu; výlučným (jediným) vlastníkom
týchto nehnuteľností za cenu zaplatenú za tieto nehnuteľnosti na dražbe.

10. Na exekučnom úrade následne prebehlo dňa 27.12.2007 rozvrhové pojednávanie za účelom
rozvrhnutia výťažku získaného z dražby v celkovej hodnote 872.985,- Sk. Na základe návrhu exekútora
dňa 18.01.2008 schválil exekučný súd uznesením č.k. 14Er/1649/2006-79 zo dňa 23.01.2008 rozvrh
výťažku. Žalobca v tomto štádiu konania nepodal námietky proti rozvrhu výťažku, a ani odvolanie
proti uzneseniu o jeho schválení, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.02.2008. Žalobca v priebehu
prvoinštančného konania uviedol, že do tohto štádia exekučného konania bol spokojný, preto nemal
dôvod podať opravný prostriedok, a to až dovtedy, keď mu bolo doručené opravné uznesenie
exekučného súdu č.k. 14Er/1649/2006-84 zo dňa 06.03.2008, na základe ktorého sa stal z výlučného
vlastníka vydražených nehnuteľností ich podielovým spoluvlastníkom (v podiele 469/1240), hoci
v dražbe zaplatil za ne cenu zodpovedajúcu ich hodnote v celosti, čo sa však nepremietlo do uznesenia
o schválení rozvrhu výťažku, ktorého oprava nebola vykonaná napriek oprave uznesenia o schválení
príklepu.

11. Žalobca argumentoval, že mu v príčinnej súvislosti s týmto nesprávnym úradným postupom vznikla
skutočná škoda spočívajúca v cene vylúčeného podielu na parc. č. XXX a č. XXX
vo výške 891,41 eur, pretože uhradil cenu za celú výmeru uvedených parciel. Uviedol, že túto škodu
si nemohol úspešne uplatniť od oprávneného V K T spol. s r.o., pretože v prospech oprávneného
svedčí právoplatné uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom o schválení rozvrhu výťažku zo dňa
23.01.2008, č.k. 14Er/1649/2006-79, ktorým bola uspokojená jeho pohľadávka vo výške 612.186,60 Sk
a toto uznesenie nebolo zo strany exekučného súdu opravené.

12. Existencia príčinnej súvislosti je nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu
podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom je daná len vtedy, ak by škoda pri absencii nezákonného rozhodnutia,
či nesprávneho úradného postupu nevznikla, teda musí ísť o priamu; a nielen sprostredkovanú; príčinu
vzniku škody. Ak by totiž príčinou vzniku škody bola iná skutočnosť, zodpovednosť štátu za škodu
by nenastala. Priamosť pôsobenia príčiny na následok znamená, že príčina priamo (bezprostredne)
predchádza následku a vyvoláva ho, vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný,
neprerušovaný.

13. V zmysle vyššie uvedeného je pre posúdenie existencie príčinnej súvislosti medzi nesprávnym
úradným postupom a vznikom žalobcom tvrdenej škody, rozhodujúca priamosť a
bezprostrednosť pôsobenia konkrétnej príčiny; v danom prípade nesprávneho úradného postupu



orgánov verejnej moci pri schvaľovaní príklepu udeleného žalobcovi na dražbe dňa 16.04.2007 a rozvrhu
výťažku; na konkrétny následok; ktorým bolo v danom prípade zmenšenie majetku žalobcu o finančné
prostriedky v sume 891,41 eur, zodpovedajúce rozdielu medzi cenou, ktorú zaplatil na dražbe za
vydražené nehnuteľnosti a cenou zodpovedajúcou hodnote nehnuteľností, ktoré napokon nadobudol
do vlastníctva schváleným príklepom; bolo teda potrebné posúdiť, či táto škoda vznikla žalobcovi ako
bezprostredný následok pochybenia exekútora a exekučného súdu, a či tieto pochybenia boli výlučnou
príčinou vzniku tejto škody na majetku žalobcu.

14. Odvolací súd sa preto zaoberal nárokom žalobcu na náhradu škody z hľadiska existencie príčinnej
súvislosti v tom smere, či nesprávny úradný postup bol skutočne priamym dôsledkom škody vzniknutej
na jeho majetku.

15. Pochybenie exekútora a exekučného súdu, ktorí napriek tomu, že na základe právoplatného
rozsudku mali vedomosť o vylúčení časti žalobcom vydražených nehnuteľností z exekúcie, túto
skutočnosť nezohľadnili; a to exekútor v návrhu na schválenie príklepu a exekučný súd v uznesení o
schválení príklepu; nie je priamou príčinou vzniku škody na majetku žalobcu, keď tento následok -
v podobe zaplatenia vyššej ceny za nehnuteľnosti, vznikol výlučne ako dôsledok vydania opravného
uznesenia, ktorým bol znížený pôvodný podiel žalobcu na vydražených nehnuteľnostiach, avšak bez
toho, aby došlo k vráteniu mu ceny zaplatenej aj za znížený podiel, o ktorý bolo jeho vlastnícke
právo zmenšené. Opravné uznesenie, v bezprostrednej príčinnej súvislosti s vydaním ktorého žalobcovi
vznikla škoda, však nespĺňa atribúty nezákonného rozhodnutia v zmysle § 6 ods.1 zákona č. 514/2003
Z.z. Uvedené závery napokon potvrdzuje aj samotné tvrdenie žalobcu, že až do vydania opravného
uznesenia bol spokojný, nemal dôvod podávať opravné prostriedky či námietky, nakoľko bol vlastníkom
nehnuteľností vo výmere, za ktorú zodpovedajúcu cenu zaplatil.

16. V danom prípade by bez vydania opravného uznesenia k vzniknutej škode na majetku žalobcu
nebolo došlo; až v dôsledku vykonanej opravy bol žalobca zbavený vlastníckeho práva k parc.č.XXX
G. Č..XXX v podiele 771/1240 bez toho, aby mu boli vrátené finančné prostriedky zodpovedajúce
hodnote podielov, o ktoré v dôsledku opravného uznesenia prišiel. V prípade, ak by k vydaniu opravného
uznesenia nedošlo, žalobca by naďalej zostal vlastníkom vydražených nehnuteľností v celosti.

17. Za nedôvodnú považoval odvolací súd námietku žalovaného, že nárok na náhradu škody
spôsobenej žalobcovi nesprávnym úradným postupom exekučného súdu nebol predbežne prerokovaný,
keď za žiadať o jeho predbežné prejedanie je potrebné považovať žalobu, ktorou sa žalobca domáhal
náhrady škody spôsobenej mu nesprávnym úradným postupom už aj exekučného súdu. Doručením
žaloby žalovanému je potrebné považovať za splnenú aj túto podmienku.

18. Odvolací súd sa stotožnil s dôvodmi, pre ktoré súd prvej inštancie považoval žalovaným vznesenú
námietku premlčania za nedôvodnú. Žalobca sa o škode nemohol dozvedieť doručením mu uznesenia
o schválení príklepu, resp. najneskôr jeho právoplatnosťou dňa 21.11.2007, nakoľko žalobca sa stal
na základe tohto právoplatného uznesenia vlastníkom vydražených nehnuteľností v celosti, a preto mu
škoda ešte nevznikla.

19. Napokon sa odvolací súd stotožnil so žalovaným v tom, že žalobca si nemôže v
konaní uplatňovať ako nesprávny úradný postup také pochybenie v postupe exekučného súdu, ktoré
sa prejavilo v jeho meritórnom rozhodnutí a nemôže sa ani dovolávať nezákonnosti jeho postupu
v exekučnom konaní v tom, že hoci bol viazaný rozsudkom o vylúčení podielov
na predmetných pozemkoch z exekúcie, tento nevzal do úvahy ako podklad pre svoje rozhodnutie o
schválení príklepu, pretože takéto pochybenie sa priamo odrazilo vo výroku jeho rozhodnutia, ktorého
nezákonnosť nemožno v tomto konaní vysloviť; a to i bez zreteľa na skutočnosť, že riadny opravný
prostriedok proti nemu nebol prípustný. Pokiaľ totiž štátny orgán zisťuje podmienky a predpoklady pre
vydanie rozhodnutia, za týmto účelom zhromažďuje podklady (dôkazy), hodnotí zistené skutočnosti, tieto
právne posudzuje, ide o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutia a prípadné nesprávnosti a vady
pri zisťovaní podkladov a pri ich posudzovaní sa potom prejavia práve v obsahu rozhodnutia
a z hľadiska zodpovednosti štátu môžu zakladať len jeho zodpovednosť za nezákonné rozhodnutie. Za
nesprávny úradný postup nie je možné považovať pochybenia a nedostatky spočívajúce v tom,
že štátny orgán pred svojím rozhodnutím nesprávne vyhodnotil podmienky pre jeho vydanie, a že v



dôsledku toho je ním vydané rozhodnutie nesprávne, že nemalo byť vydané, prípadne malo byť vydané
v inej podobe, či za iných okolností.

20. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol
určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej
veci. Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce
na konanie a rozhodovanie v senáte. Podľa ods. 4 uvedeného ustanovenia zmenu v osobe zákonného
sudcu možno vykonať len v súlade so zákonom a s rozvrhom práce.

21. Zo stabilnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že za zákonného sudcu treba považovať sudcu,
ktorý spĺňa zákonom určené predpoklady na výkon sudcovskej funkcie, bol natrvalo alebo dočasne
pridelený na výkon funkcie k určitému súdu, jeho funkcia nezanikla a bol určený na prerokovanie
konkrétnej veci v súlade s rozvrhom práce súdu. Inak vyjadrené, zákonným sudcom je sudca
(samosudca alebo člen senátu) miestne, vecne a funkčne príslušného súdu, ktorý má vo veci konať
podľa rozvrhu práce prijatého v súlade so zákonom.

22. Zásada zákonného sudcu predstavuje v právnom štáte jednu zo základných garancií nezávislého
a nestranného rozhodovania súdu a sudcu. Táto zásada je ústavnou zárukou pre každého účastníka
konania, že v jeho veci bude rozhodovať súd a sudcovia, ktorí sú na to povolaní podľa vopred známych
pravidiel, ktoré sú obsahom rozvrhov práce upravujúcich prideľovanie súdnych prípadov jednotlivým
sudcom tak, aby bola zachovaná zásada pevného prideľovania súdnej agendy a aby bol vylúčený
(pre rôzne dôvody a rozličné účely) výber súdov a sudcov "ad hoc" (m. m. I. ÚS 239/04, IV. ÚS
257/07). Rozhodovanie veci zákonným sudcom (aj súdom) je tak základným predpokladom na naplnenie
podmienok spravodlivého procesu (IV. ÚS 345/09).

23. Prvoradým účelom základného práva na zákonného sudcu vyplývajúceho z čl. 48 ods. 1 Ústavy SR
je zabrániť tomu, aby súd, ktorý má konkrétnu vec prerokovať a rozhodnúť, bol obsadený spôsobom,
ktorý by sa dal označiť za svojvoľný alebo prinajmenšom za účelový.

24. Preskúmavaná vec bola pôvodne pridelená ako zákonnej sudkyni JUDr. Eve Mészárosovej. V
dôsledku preloženia tejto zákonnej sudkyne na iný súd, bolo v rozvrhu práce na rok 2012 oddelenie
19C, do ktorého predmetná vec patrila, neobsadené. Dodatkom č. 1 k rozvrhu práce na rok 2012 bolo
JUDr. Zuzane Kučerovej; z dôvodu jej nástupu po rodičovskej dovolenke; pridelené oddelenie 19C s
účinnosťou od 01.02.2012, vrátane nevybavených vecí oddelenia 19C. Pridelenie vecí oddelenia 19C
bolo v súlade s bodom 3. spoločných zásad pre občianskoprávny, trestný a obchodný úsek, podľa
ktorého boli výnimky z náhodného výberu dané zásadami stanovenými rozvrhom práce pre prideľovanie
vecí a opatreniami predsedu súdu (odsek I.) a v prípade zmien v personálnom obsadení
súdu sudcami, alebo dlhodobej 6 týždňov presahujúcej neprítomnosti zákonného sudcu, ktorému bola
vec pridelená, mali byť veci prerozdelené náhodným výberom pomocou technického prostriedku do
oddelení sudcov len vtedy, ak nebola možnosť, že odchádzajúceho sudcu nahrádza nový sudca; v takom
prípade mali byť veci pridelené tomuto sudcovi, pričom do uvedenej doby, ktorá nesmela byť dlhšie ako
3 mesiace po uplynutí lehoty stanovenej v ustanovení § 51 ods. 4 písm. a) zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v týchto veciach konajú a rozhodujú
zastupujúci sudcovia určení rozvrhom práce alebo osobitným poverením predsedu alebo podpredsedu
súdu (odsek III.). Podľa názoru odvolacieho súdu v predmetnej veci bol zákonný sudca určený v súlade
s rozvrhom práce. Vzhľadom na to, že zmenou rozvrhu práce od 01.02.2012 nedošlo k
prerozdeleniu už pridelenej veci, nemohlo dôjsť ani k odňatiu danej veci zákonnému sudcovi, a preto
nebolo porušené právo strán na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy SR. So zreteľom na
uvedené žalovaným namietaný odvolací dôvod týkajúci sa neprávneho obsadenia súdu neobstojí.
25. So zreteľom na uvedené dospel odvolací súd; na rozdiel od súdu prvej inštancie; k
záveru, že medzi nesprávnym úradným postupom v exekučnom konaní a vznikom škody na majetku
žalobcu nie je príčinná súvislosť, v dôsledku absencie ktorej nie sú splnené všetky zákonné predpoklady
vzniku zodpovednosti štátu za škodu. Odvolací súd preto podľa § 388 C.s.p. zmenil rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti tak, že žalobu zamietol.

26. O nároku na náhradu trov (celého) konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 C.s.p. v
spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. žalovanému a súdnemu exekútorovi, ktorí mali v konaní úspech, priznal



proti žalobcovi, nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania ( § 430 C.s.p.).

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 19C/109/2011

    zmenené

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1111221807)

  1. 12. 3. 2018Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/639/2014 z 12. 3. 2018 (toto rozhodnutie)
  2. 12. 3. 2018Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/639/2014 z 12. 3. 2018
  3. 12. 3. 2018Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/639/2014 z 12. 3. 2018