Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/393/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111228241 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1111228241.6 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a JUDr. Michaely Frimmelovej, v právnej veci žalobcu: Združenie klientov Rapid life ŽP poškodených Národnou bankou Slovenska (NBS) o.z., Sivá 1141/8, PO BOX 33, 010 03 Žilina, IČO: 50 869 574, zast. Advokátska kancelária JUDr. Ivana Semanová, advokátka spol. s r.o., IČO : 47 254 939, so sídlom Masarykova 21, 040 01 Košice, proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Národnou bankou Slovenska, Imricha Karvaša 1, Bratislava, zast. JUDr. Tomáš Borec, advokát, so sídlom Kozia 20, 811 03 Bratislava, subst. zástupca: SELTON legal s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Medená 24, 811 02 Bratislava, IČO: 50 001 019, o náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 26.1.2015, č. k. 4C/141/2011-161, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu právneho predchodcu žalobcu, ktorou sa domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 2 518 648,60 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. 2. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 3 ods. 1 a ods. 2, § 9 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len „zákon o zodpovednosti štátu“) a vecne tým, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že v prípade nároku žalobcu na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, ktorý mal spočívať v nečinnosti správneho orgánu, ktorý nerozhodol o žiadosti žalobcu o udelenie predchádzajúceho súhlasu s prevodom aktíva (prevodom budovy), ako aj v postupe správneho orgánu, ktorý neudelil predchádzajúci súhlas s prevodom aktíva (postúpením pohľadávky), nemožno konštatovať existenciu nesprávneho úradného postupu. Súd prvej inštancie vychádzal z právneho názoru, že podkladom a právnym základom pre priznanie náhrady škody za nesprávny úradný postup spočívajúcom v nečinnosti orgánu verejnej moci, prípadne nesprávnosti jeho postupu, môže byť iba konštatovanie takéhoto nesprávneho úradného postupu v konaní zákonom určeným orgánom, čo v danom prípade predstavuje súd konajúci podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. V danom prípade išlo o čiastkové postupy Národnej banky Slovenska (ďalej len „NBS“) - udeľovanie predchádzajúceho súhlasu na nakladanie s aktívami v rámci vydaného právoplatného rozhodnutia o uložení predbežného opatrenia. Jednotlivé súhlasy/nesúhlasy NBS však nemali charakter rozhodnutia. Mal za to, že celý proces dohľadu nad poisťovníctvom je konaním správnym, a teda sa neho vzťahujú príslušné predpisy procesného charakteru (správny poriadok a piata časť Občianskeho súdneho poriadku). Ustálil, že pred uplatnením náhrady škody voči štátu malo riadne a prednostne prebehnúť správne konanie, v ktorom by účastník mohol dosiahnuť nápravu (a prípadne by dosiahol aj skonštatovanie nesprávneho úradného postupu). V opačnom prípade by išlo o zásah všeobecného súdu do preskúmavania postupu orgánov verejnej správy, ktoré prináleží iba správnemu súdnictvu. Až v prípade takto skonštatovaného nesprávneho úradného postupu by bolo možné rozhodovať o prípadnej škode, ktorá vznikla v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom. Vo vzťahu k nároku žalobcu bolo potrebné postupovať podľa štvrtej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy) a v prípade druhého nároku žalobcu podľa piatej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy). Nakoľko neboli na vyvodenie zodpovednosti štátu kumulatívne splnené zákonom stanovené podmienky (absencia nesprávneho úradného postupu), súd prvej inštancie nárok žalobcu ako nedôvodný zamietol bez potreby skúmania splnenia ďalších podmienok uplatňovaného nároku. 3. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) a v konaní plne úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ich náhradu neuplatnil. 4. Proti uvedenému rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie právny predchodca žalobcu z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a), v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f), h), § 205 ods. 2 písm. b), c), d), e), f) O.s.p. s tým, že chýbajúce náležitosti odvolania doplní po postupe súdu podľa ust. § 209 ods. 1 O.s.p.. 5. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 13.4.2015 doplnil právny predchodca žalobcu dôvody odvolania proti napadnutému rozhodnutiu a uviedol, že NBS dňa 12.5.2009 nariadila voči nemu predbežné opatrenie, ktorým obmedzila jeho vlastnícke právo. Zakázala mu nakladať s aktívami bez predchádzajúceho písomného súhlasu, pričom v nadväzujúcom usmernení zo dňa 18.5.2009 mu NBS určila pravidlá, podľa ktorých bude pri udeľovaní predchádzajúceho súhlasu postupovať. Za účelom zvýšenia aktív sa tak pokúsil predať dve aktíva, a to pohľadávku a budovu sídla a ústredia. Spornú pohľadávku voči žalovanému chcel predať za 23 mil. eur a budovu sídla za 6,2 mil. eur, pričom v oboch prípadoch NBS porušila stanovený úradný postup, ktorým bola viazaná. 6. Poukázal na to, že ohľadne zamýšľaného predaja pohľadávky mu NBS oznámila, že predchádzajúci súhlas s jej prevodom neudeľuje, a to z dôvodu, že nakoľko je sama dlžníkom z tejto pohľadávky, neuznáva ju. Tento postup NBS bol porušením jej právomocí na výkon dohľadu a nemal oporu v žiadnom právnom predpise. Ohľadne zamýšľaného predaja budovy odvolateľ namietal, že NBS v stanovenej lehote o udelení predchádzajúceho súhlasu nerozhodla, a to ani po jeho osobitnej žiadosti, ale až po výzve na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Mal za to, že mu v danom prípade v dôsledku nesprávneho úradného postupu NBS vznikla škody vo forme ušlého zisku. 7. Za nesprávny považoval záver súdu prvej inštancie, že nemôže o nesprávnom úradnom postupu NBS rozhodnúť, nakoľko tento nebol predtým predmetom konania pred správnym súdom. I keď súd prvej inštancie síce aplikoval správnu právnu normu, nesprávne ju interpretoval, keď ustálil, že sa na neho má vzťahovať „správny poriadok“. Namietal aj vnútornú rozpornosť napadnutého rozhodnutia, keď súd prvej inštancie v odôvodnení konštatoval, že nesprávny postup absentuje a následne uviedol, že sám túto skutočnosť posúdiť nemôže. Poukázal na list záujemcu o kúpu pohľadávky zo dňa 17.9.2009 v ktorom vyhlásil, že „ jedinou a bezprostrednou príčinou, je nezískanie súhlasu zo strany Národnej banky Slovenska.“ Mal tak za to, že okolnosť, že vo vzťahu k nesprávnemu úradnému postupu NBS neprebehlo konanie podľa piatej časti O.s.p., sama o sebe neumožňuje prijať záver, že nesprávnosť absentuje. 8. Právny predchodca žalobcu namietal aj porušenie procesného postupu súdom prvej inštancie, tým, že v úvode každého pojednávania nepostupoval podľa ust. § 118 ods. 2 O.s.p., čo možno považovať za tzv. inú vadu konanie. Vzhľadom k uvedenému žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 9. Žalovaný sa k odvolaniu právneho predchodcu žalobcu vyjadril podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 11.6.2015. Uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojich vyjadrení, osobitne vyjadrenia doručeného súdu prvej inštancie dňa 5.10.2011. Poukázal na to, že v „žiadosti“ o udelenie predchádzajúceho súhlasu, absentovali náležitosti vyplývajúce z usmernenia v súlade s právoplatným predbežným opatrením a zároveň náležitosti žiadosti o predchádzajúci súhlas podľa § 45 zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve. Rovnako nemohol vydať ani predchádzajúci súhlas na predaj údajnej pohľadávky v sume 23 235 742 eur, ktorá mala vzniknúť údajným nesprávnym úradným postupom Ministerstva financií SR a ktorá „existuje“ iba v účtovníctve žalobcu. Za správny považoval záver súdu prvej inštancie, že právny predchodca žalobcu mohol svoju nespokojnosť s postupom príp. jeho nečinnosťou riešiť podaním žaloby podľa štvrtej príp. piatej hlavy O.s.p.. Vzhľadom k uvedenému žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdil. 10. K vyjadreniu žalovaného sa právny predchodca žalobcu vyjadril podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 24.7.2015. Poukázal na to, že NBS sama určila pravidlá, na základe ktorých mala postupovať, pričom poukázal na jedno z pravidiel usmernenia : „Ak doručená žiadosť spolu s dokladmi neobsahuje náležitosti ako sú vedené vyššie, Národná banka Slovenska vyzve poisťovňu Rapid, aby odstránila nedostatky žiadosti alebo doplnila žiadosť a určí lehotu.“ Práve porušenie uvedenej povinnosti je súčasťou nesprávneho úradného postupu žalovaného. Za absurdné považoval vyjadrenie žalovaného, že nemohol vydať súhlas na predaj pohľadávky, ktorej je žalovaný dlžníkom, pretože táto pohľadávky neexistuje a súhlas s jej prevodom by odporoval zákonu a mohol by uviesť do omylu potenciálneho kupujúceho. Uviedol, že spôsobilým predmetom prevodu sú aj pohľadávky, ktoré sú neisté alebo vzniknú až v budúcnosti. Mal za to, že žiadny právny predpis ani žiadne pravidlo dané predbežným opatrením a nadväzujúcim usmernením neoprávňovalo žalovaného neudeliť mu predchádzajúci súhlas s prevodom aktív. Poukázal na to, že v konaní pred Okresným súdom Bratislava I sp.zn. 22C/372/2009 predmetom ktorého je sporná pohľadávka, odvolací súd v rozhodnutí konštatoval, že „žalovaný rozhodnutím povolil žalobcovi podnikanie v poisťovníctve aj poistením UDP-K nesprávne a v nesprávnom poistení ho utvrdzoval..“ a ani zákon č. 514/2003 Z.z. podanie žaloby v správnom súdnictve, ak škodou udalosťou je nesprávny úradný postup, nevyžaduje. 11. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 30.10.2015 právny predchodca žalobcu doplnil argumentáciu v podanom odvolaní o názory akad. Z.. B.. Š. P. W. B.. O.. O. B., B.., ktorými preukazoval, že vznik zodpovednosti sa neviaže na podmienku, že sa poškodený vyčerpaním opravných prostriedkov pričinil o odmocnenie základného dôvodu vzniku škody, a vzhľadom na to táto zodpovednosť nemôže byť podmienená ani zrušením rozhodnutia. 12. V priebehu odvolacieho konania odvolací súd vyhovel návrhu žalobcu (Rapid life životná poisťovňa, a.s.), aby na jeho miesto vstúpila spoločnosť AB REAL, s.r.o., a to z dôvodu podľa ust. § 80 ods. 1 C.s.p.. a následne vyhovel návrhu žalobcu, aby na jeho miesto vstúpilo Združenie klientov Rapid life ŽP poškodených Národnou bankou Slovenska (NBS) o.z.. 13. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a § 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu ( jeho právneho predchodcu) nie je podané dôvodne. 14. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok ( § 380 ods.2 C.s.p). 15. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 16. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 17. Odvolací súd postupom podľa § 382 C.s.p., majúc za to, že na vec sa vzťahujú ustanovenia všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci neboli použité a sú pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce, vyzval strany sporu, aby sa k možnému použitiu vo výzve zo dňa 4.1.2018 citovaných ustanovení vyjadrili. 18. Na výzvu odvolacieho súdu podľa ust. § 382 C.s.p. strany sporu reagovali písomnými podaniami. 19. Pri posudzovaní prejednávanej veci odvolací súd zohľadnil skutočnosť, že súd prvej inštancie na spoločné konanie spojil konanie vedené pod sp.zn. 4C/141/2011, v ktorom si právny predchodca žalobcu uplatňoval nárok na náhradu škody voči žalovanému titulom nesprávneho úradného postupu pri výkone verejnej moci v sume 2 518 648,60 eur s príslušenstvom (predaj budovy) a konanie vedené pod sp.zn. 4C/144/2011, v ktorom si právny predchodca žalobcu uplatňoval nárok na náhradu škody voči žalovanému titulom nesprávneho úradného postupu pri výkone verejnej moci v sume 23 235 743 eur (predaj pohľadávky). 20. Z obsahu spisu (konanie vedené pod sp.zn. 4C/141/2011) odvolací súd zistil, že NBS listom zo dňa 18.5.2009 vydala právnemu predchodcovi žalobcu Usmernenie k udeľovaniu predchádzajúceho súhlasu, v ktorom uviedla, že ...Vzhľadom na znenie výroku je preto potrebné, aby takáto žiadosť obsahovala tieto náležitosti :a) označenie osoby, ktorá žiadosť podáva, b) označenie toho, čo sa ňou požaduje, c)pravdivé opísanie všetkých rozhodujúcich skutočností, d) označenie všetkých dôkazov, ktoré odôvodňujú úkon, na ktorý sa vyžaduje predchádzajúci súhlas na nakladanie s aktívami, e) označenie osoby voči ktorej úkon smeruje, f) vyhlásenie o úplnosti, správnosti, pravdivosti, pravosti a aktuálnosti podanej žiadosti vrátane jej príloh, pričom poisťovňa Rapid zodpovedná za pravdivosť tohto vyhlásenia, g) dátum a miesto vyhotovovania žiadosti a podpis štatutárneho orgánu poisťovne Rapid alebo osoby na tento úkon poverenej, h)prílohy, prílohou žiadosti sú listinné dôkazy, ktoré hodnoverne preukazujú a dokladujú potrebu vykonania úkonu, na ktorý sa vyžaduje predchádzajúci súhlas“. Listom zo dňa 10.8.2009 spoločnosť Meet Real s.r.o., Košice predložila právnemu predchodcovi žalobcu záväznú cenovú ponuku na kúpu nehnuteľností - administratívnej budovy zapísanej na LV č. XXXXX Správa katastra D. Okres D. - Staré mesto, kat. územie Letná ako zast. plochy a nádvoria o výmere 839 m2 na parcele č. XXXX, dom, súp. č. XXXX, na parc. č. XXXX, za kúpnu cenu 6 200 000 eur, pričom platnosť cenovej ponuky bola stanovená do 3.9.2009 do 14.00 hod.. Listom zo dňa 11.8.2009 označeným ako „Vec: Podanie k č. ODO -10343-1/2009“ právny predchodca žalobcu reagoval na list NBS „Vyžiadanie dokladov a vytvorenie podmienok na vykonanie dohľadu na mieste“, pričom v závere uvedeného listu na str. 3 uviedol „Rastúce požiadavky orgánu dohľadu vedú poisťovňu Rapid k návrhu na zefektívnenie dohľadu nad poisťovňou cestou dočasného presťahovania celého ústredia poisťovne do budovy NBS, Imricha Karvaša I v Bratislave. Žiadame Vás preto o uvedenie, či Vaše priestory umožňujú, aby poisťovňa Rapid bez zbytočného odkladu presťahovala svoje ústredie minimálne na jedno poschodie budovy NBS. Navrhovaný postup umožní úsporu nákladov, integráciu softwéru, rýchlejší pohyb písomností a CD-nosičov, možnosť usporadúvať spoločné tlačové konferencie, efektívnu resocializáciu tých zástupcov poisťovne Rapid, ktorí presadzujú oprávnené záujmy poisťovne a poukazujú na právne normy, možnosť pre zamestnanca NBS vystupujúceho pod pseudonymom „Šišková“, aby kontaktovala zákaznícku linku poisťovne, kvalifikované právne poradenstvo poskytované poisťovňou Rapid v prospech NBS a pod. . Významným môže byť aj blízkosť Úradu pre dohľad nad výkonom auditu, sídla NBS a možného budúceho ústredie poisťovne Rapid v súvislosti s preverením skutočnosti o činnosti poisťovne ihneď po vykonaní auditu. Akceptácia návrhu zo strany orgánu dohľadu umožní poisťovni Rapid predať budovu ústredia poisťovne a tým zlikvidovať aktíva, týmto požadujeme o predbežný súhlas s predajom budovy sídla a ústredia poisťovne za predpokladu akceptácie návrhu poisťovne na presťahovania sa do budovy NBS, Imricha Karvaša 1, Bratislava. Návrh podávame s plnou vážnosťou, nie ironicky a s bezvýhradným presvedčením, že orgán dohľadu poisťovne Rapid recipročne umožní využiť odborný a osobnostný potenciál zamestnancov NBS za účelom vylepšenia činnosti alebo konečného riešenia poisťovne.“ NBS na list právneho predchodcu žalobcu reagovala listom zo dňa 14.8.2009 tak, že reagovala na námietky zaujatosti vznesené voči jej zamestnancom a k výhradám týkajúcim sa dohľadu vo vzťahu k právnemu predchodcovi žalobcu. Listom zo dňa 28.8.2009 právny predchodca žalobcu vyzval NBS na zaujatie stanoviska k listu zo dňa 11.8.2009 a v podaní uviedol:“ Podaním spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a.s.(ďalej aj „poisťovňa Rapid“) č. HS/284/2009 z 11.8.2009 poisťovňa uplatnila svoje oprávnenie v zmysle zákona č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve v znení neskorších predpisov a zároveň aj splnila svoju povinnosť podľa príslušných noriem a relevantných rozhodnutí NBS. Na predmetné podanie neobdržala poisťovňa Rapid žiadnu relevantnú odpoveď v zmysle príslušných noriem a právnych aktov, ktoré sú pre ňu záväzné. Poisťovňa Rapid týmto berie späť podmienku uvedenú v závere podania v predposlednej vete vyjadrenú slovami „ za predpokladu akceptácie návrhu na presťahovanie sa do budovy NBS. Žiadame Vás o relevantnú odpoveď na celý obsah podania poisťovne Rapid č. HS/284/2009 z 11.8.2009 v zákonných, resp. Vami stanovených lehotách.“ NBS listom č. ODO-12484/2009, ODO -12584/2009 zo dňa 3.9.2009 právnemu predchodcovi žalobcu oznámila, že na jeho žiadosť č. HS-284/2009 zo dňa 11.8.2009 reagovala vyjadrením č. ODO -1184/2009 zo dňa 14.8.2009. Podaním zo dňa 3.9.2009 právny predchodca žalobcu doručil NBS žiadosť poškodeného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, v ktorom uviedol, že :“ podaním doručeným NBS dňa 13.8.2009 požiadal o predchádzajúci súhlas s prevodom aktíva s hodnotou nad 4000 eur, ktorý NBS opomenula s ňou stanovených lehotách vybaviť, čím sa dopustila nesprávneho úradného postupu. V dôsledku nesprávneho úradného postupu nemohlo dôjsť ku prevodu budovy ústredie a sídla poisťovne Rapid za kúpnu cenu podľa cenovej ponuky, ktorú môj klient obdržal od vážneho a solventného záujemcu. ...“ Na list právneho predchodcu žalobcu reagovala NBS listom č. OPK-XXXXX-X/XXXX zo dňa 4.9.2009, v ktorom uviedla: Národná banka Slovenska z dôvodu absencie náležitostí žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu vyplývajúceho z Usmernenia k udeľovaniu predchádzajúceho č. F.-XXXX-X/XXXX zo dňa 18.5.2009 v súlade s rozhodnutím NBS č. F.-XXXX-X/ XXXX z 12.5.2009 ako aj náležitostí žiadosti o predchádzajúci súhlas podľa § 45 zákona č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nepovažovala Vaše podanie č. HS-284/2009 z 11.8.2009 ako aj č. HS-294/2009 Z 28.8.2009 za žiadosť o udelenie predchádzajúceho súhlasu podľa vyššie uvedeného usmernenia NBS ani podľa ust. §45 zákona o poisťovníctve. Z činnosti Národnej banky Slovenska je známe, že budova v ktorej sídli poisťovňa Rapid LIFE životná poisťovňa, a.s., IČO: 31 690 904, Garbiarska 2, 040 71 Košice(ďalej len poisťovňa Rapid) je vložená ako majetkový podiel do základného imania poisťovne Rapid a teda vašu žiadosť o predchádzajúci súhlas s predajom budovy poisťovne Rapid je potrebné posudzovať podľa ust. § 45 ods. 1 v nadväznosti na ust. § 5 ods. 2 a 7 zákona o poisťovníctve. Vaše podania nespĺňajú náležitosti žiadosti požadované príslušnými ust. zákona o poisťovníctve a opatrenia Národnej banky Slovenska č. 5/2008, ktorým sa ustanovujú náležitosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu podľa § 45 ods. 1 zákona č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 21. Z obsahu spisu (konanie vedené pod sp.zn. 4C/144/2011) odvolací súd zistil, že listom zo dňa 7.9.2009 právny predchodca žalobcu požiadal NBS o udelenie predchádzajúceho súhlasu s prevodom aktíva, a to pohľadávky spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a.s. voči dlžníkovi Slovenská republika - Národná banka Slovenska, z titulu neuhradeného nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci v nominálnej výške 32 198 864 eur s príslušenstvom. V žiadosti právny predchodca žalobcu uviedol, že pohľadávku má v záujme previesť za odplatu v celkovej výške 23 235 743 eur. Dňa 8.9.2009 uzavrel právny predchodca žalobcu so spoločnosťou Meet Real, s.r.o.. zmluvu o budúcej zmluve o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bola pohľadávka voči dlžníkovi Slovenská republika - Národná banka Slovenska, titulom neuhradeného nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci vo výške 32 198 864 eur, a to za podmienky udelenia predchádzajúceho súhlasu zo strany NBS (čl. IV bod 4.4. zmluvy o budúcej zmluve). Listom č. OPK -13057/2009 zo dňa 11.9.2009 NBS právnemu predchodcovi žalobcu oznámila, že mu neudeľuje predchádzajúci súhlas na vykonanie odplatného prevodu aktíva - postúpenie pohľadávky poisťovne Rapid v nominálnej výške 32 198 864 eur. Spoločnosť Meet Real, s.r.o. listom zo dňa 17.9.2009 oznámila právnemu predchodcovi žalobcu, že z dôvodu neudelenia predchádzajúceho súhlasu NBS na vykonanie odplatného prevodu aktív, od Zmluvy o budúcej zmluve o postúpení pohľadávok z 8.9.2009 odstupuje. Listom zo dňa 17.9.2009 právny predchodca žalobcu ako poškodený požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorý odvodzoval od toho, že neudelenie predchádzajúceho súhlasu s prevodom aktív je v rozpore so zákonom. 22. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci(ďalej len zákon o zodpovednosti štátu), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. 23. Podľa § 9 ods. 1 zákona o zodpovednosti štátu, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. 24. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom (ďalej len zákon o dohľade), konanie sa začína na základe žiadosti účastníka konania alebo z podnetu Národnej banky Slovenska. 25. Podľa § 16 ods. 2 zákona o dohľade, konanie je začaté dňom doručenia písomnej žiadosti účastníka konania Národnej banke Slovenska. Ak sa konanie začína z podnetu Národnej banky Slovenska, konanie je začaté dňom, keď Národná banka Slovenska urobila voči účastníkovi konania prvý úkon, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak; o tomto prvom úkone Národná banka Slovenska bezodkladne informuje všetkých jej známych účastníkov konania. 26. Podľa § 16 ods. 3 zákona o dohľade, žiadosť musí obsahovať najmä tieto náležitosti: a)označenie osoby, ktorá žiadosť podáva (ďalej len „žiadateľ“), v rozsahu údajov ustanovených osobitným zákonom, b)označenie toho, čo sa ňou požaduje, c)pravdivé opísanie všetkých rozhodujúcich skutočností, d)označenie všetkých dôkazov, ktorých sa žiadateľ dovoláva, e)označenie ďalších účastníkov konania v rozsahu údajov ustanovených osobitným zákonom a aj bez ich súhlasu, ak o nich žiadateľ vie, f)označenie zástupcov účastníkov konania v rozsahu údajov ustanovených osobitným zákonom a aj bez ich súhlasu, ak ich účastníci konania majú a žiadateľ o nich vie, g)označenie iných osôb v rozsahu údajov ustanovených osobitným zákonom a aj bez súhlasu dotknutých iných osôb, ak musia byť na základe osobitného zákona uvedené v žiadosti o udelenie požadovaného povolenia, licencie, schválenia, súhlasu alebo predchádzajúceho súhlasu, h)vyhlásenie o úplnosti, správnosti, pravdivosti, pravosti a aktuálnosti podanej žiadosti vrátane jej príloh, pričom žiadateľ zodpovedá za pravdivosť tohto vyhlásenia, i)dátum a miesto vyhotovenia žiadosti a úradne osvedčený podpis žiadateľa alebo jeho štatutárneho orgánu, j)prílohy vymedzené v odseku 4, k)ďalšie náležitosti ustanovené na základe osobitného zákona. 27. Podľa § 29 ods. 1 zákona o dohľade, na konanie a rozhodovanie Národnej banky Slovenska v prvom stupni je príslušný jej útvar dohľadu nad finančným trhom, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. 28. Podľa § 29 ods. 2 zákona o dohľade, Útvar dohľadu nad finančným trhom rozhodne o žiadosti o udelenie alebo o zmenu povolenia alebo licencie pre dohliadaný subjekt podľa osobitného zákona do šiestich mesiacov od doručenia úplnej žiadosti a o žiadosti o udelenie schválenia, súhlasu alebo predchádzajúceho súhlasu, alebo o inej žiadosti podľa osobitného zákona rozhodne do troch mesiacov od doručenia úplnej žiadosti, ak osobitný zákon neustanovuje inú lehotu na rozhodnutie; rozhodne však najneskôr do 12 mesiacov od doručenia žiadosti. 29. Podľa § 29 ods. 4 zákona o dohľade, účastník konania má právo podať rozklad proti prvostupňovému rozhodnutiu, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak alebo ak sa účastník konania po vydaní tohto rozhodnutia nevzdal rozkladu písomne alebo ústne do zápisnice; za vzdanie sa rozkladu sa považuje aj späťvzatie rozkladu. Vzdanie sa rozkladu nemožno odvolať. Podaný rozklad nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Odkladný účinok má vždy rozklad podaný proti prvostupňovému rozhodnutiu o uložení pokuty podľa tohto zákona alebo osobitného zákona a rozklad podaný proti prvostupňovému rozhodnutiu o odobratí povolenia alebo licencie udelených dohliadanému subjektu podľa osobitného zákona. 30. Podľa § 29 ods. 5 zákona o dohľade, rozklad proti prvostupňovému rozhodnutiu sa podáva útvaru dohľadu nad finančným trhom, ktorý vydal toto rozhodnutie. Rozklad proti prvostupňovému rozhodnutiu možno podať do 15 kalendárnych dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia. 31. Podľa § 30 ods. 1 zákona o dohľade, Útvar dohľadu nad finančným trhom môže o rozklade sám rozhodnúť, ak rozkladu v plnom rozsahu vyhovie, pričom môže podľa potreby doplniť dokazovanie. 32. Podľa § 39 ods. 2 zákona o dohľade, ak útvar dohľadu nad finančným trhom nerozhodne o rozklade podľa odseku 1, predloží ho s výsledkami doterajšieho konania, so spisovým materiálom a so svojím stanoviskom k podanému rozkladu bankovej rade do 30 kalendárnych dní odo dňa, keď mu bol doručený rozklad. 33. Podľa § 32 ods. 1 zákona o dohľade, o rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhoduje banková rada. Banková rada môže doplniť dôkazy, ak ich možno v konaní o rozklade vykonať bez rizika spôsobenia prieťahov v konaní a ak je to potrebné na rozhodnutie vo veci, pričom dokazovanie a iné úkony v konaní vykoná buď sama alebo prostredníctvom ňou určeného organizačného útvaru Národnej banky Slovenska; úkony podľa § 26 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2004/747/20090710.html> sa nevykonávajú, ak v konaní o rozklade neboli doplnené dôkazy. 34. Podľa § 32 ods. 4 zákona o dohľade, proti rozhodnutiu bankovej rady o rozklade nemožno ďalej podať rozklad. 35. Podľa § 33 zákona o dohľade, zákonnosť právoplatných rozhodnutí Národnej banky Slovenska vydaných podľa tohto zákona je preskúmateľná súdom podľa osobitného zákona; <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/747/20090710.html> na preskúmavanie rozhodnutí je príslušný Najvyšší súd Slovenskej republiky. 36. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie z hľadiska právnym predchodcom žalobcu uplatnených nárokov, a jeho výsledky aj náležite v súlade s v čase rozhodovania účinným ust. § 132 O.s.p. zhodnotil. Na skutkové zistenia aplikoval správne právne predpisy, z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie podrobne a náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. účinného do 30.6.2016 odôvodnil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil ani právo sporových strán na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj podrobne vyhodnotil. Vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia bol koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné, a jeho argumenty podporujú príslušný záver o nedôvodnosti nároku žalobcu. Rozhodnutie je tiež presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako aj závery, ku ktorým súd prvej inštancie na základe týchto premís dospel, sú pre právnickú ale i laickú verejnosť prijateľné, racionálne, a aj spravodlivé. S odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Keďže odvolací súd dospel v danej veci k záveru, že na vec sa vzťahujú ustanovenia aj iných právnych predpisov, ktoré neboli pred súdom prvej inštancie použité (ktorých nepoužitie však nemalo akýkoľvek vplyv na vecnú a právnu správnosť záverov prijatého rozhodnutia) a sú pre rozhodnutie vo veci podstatné, vo veci postupoval v súlade s ust. § 382 C.s.p.. 37. Pojem nesprávny úradný postup vymedzuje zákon o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci, tak že pod pojmom "nesprávny úradný postup" subsumuje len porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Vo všeobecnosti však pod ním treba teda rozumieť inú než rozhodovaciu činnosť štátnych orgánov, ale aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia či už stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie. Rovnako tak konštatoval aj NS ČR v rozhodnutí sp. zn. 2 Cdo 129/97, ktoré dokonca už len činnosť orgánu štátu smerujúcu k vydaniu rozhodnutia (zhromažďovanie podkladov pre rozhodnutie, hodnotenie zistených skutočností, ich právne posudzovanie) a prípadné nesprávnosti či vady tohto postupu diskvalifikuje z možnosti subsumpcie pod § 9 ods. 1 zákona o zodpovednosti (nesprávny úradný postup). 38. V prejednávanej veci bolo potrebné osobitne skúmať dôvodnosť nároku uplatneného právnym predchodcom žalobcu titulom a) nesprávneho úradného postupu NBS pri výkone verejnej moci, a to tvrdenou nečinnosťou NBS pri rozhodovaní o žiadosti právneho predchodcu žalobcu o udelenie predchádzajúceho súhlasu s prevodom aktíva - predajom nehnuteľnosti a osobitne nárok uplatnený právnym predchodcom žalobcu b) titulom nesprávneho úradného postupu NBS pri výkone verejnej moci, a to v súvislosti s neudelením predchádzajúceho súhlasu s prevodom pohľadávky. Odvolací súd dáva do pozornosti, že NBS v rámci výkonu dohľadu nad finančným trhom vykonáva dohľad nad dohliadanými subjektmi finančného trhu (v danom prípade aj nad právnym predchodcom žalobcu) a je oprávnená udeľovať povolenia, licencie, súhlasy a predchádzajúce súhlasy, podľa zákona o dohľade a osobitných predpisov. 39. Vo vzťahu k právnym predchodcom žalobcu tvrdenému nesprávnemu úradného postupu NBS pri výkone verejnej moci, a to nečinnosti NBS pri rozhodovaní o žiadosti právneho predchodcu žalobcu o udelenie predchádzajúceho súhlasu s prevodom aktíva - predajom nehnuteľnosti, odvolací súd konštatuje neunesenie dôkazného bremena zo strany právneho predchodcu žalobcu, už v časti existencie žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu s predajom nehnuteľnosti. Z obsahu záveru listu č. HS/284/2009 zo dňa 11.8.2009, v ktorej právny predchodca žalobcu uviedol: „Žiadame Vás preto o uvedenie, či Vaše priestory umožňujú, aby poisťovňa Rapid bez zbytočného odkladu presťahovala svoje ústredie minimálne na jedno poschodie budovy NBS. ... Akceptácia návrhu zo strany orgánu dohľadu umožní poisťovni Rapid predať budovu ústredia poisťovne a tým zlikvidovať aktíva, týmto požadujeme o predbežný súhlas s predajom budovy sídla a ústredia poisťovne za predpokladu akceptácie návrhu poisťovne na presťahovania sa do budovy NBS, Imricha Karvaša 1, Bratislava“, ktorá sa okrem iného vzťahovala k problematike vyžiadania dokladov a vytvorenia podmienok na vykonanie dohľadu na mieste, má odvolací súd za to, že z nej nemožno bez ďalšieho vyvodiť, že sa jedná o žiadosť o udelenie predchádzajúceho súhlasu s prevodom aktív, tak ako to vyžadujú ust. § 16 ods. 1 a ods. 3 zákona o dohľade, rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia č. F.-XXXX-X/XXXX zo dňa 12.5.2009 a usmernenie k udeľovaniu predchádzajúceho súhlasu. V právnym predchodcom žalobcu uvádzanej časti listu absentujú dôkazy odôvodňujúce úkon, na ktorý sa vyžaduje predchádzajúci súhlas ( i keď právny predchodca žalobcu v danom čase už mal disponovať záväznou cenovou ponukou zo dňa 10.8.2009 (čl. 40 súdneho spisu), vyhlásenie o úplnosti a správnosti, pravdivosti a aktuálnosti žiadosti a prílohy preukazujúce dôvodnosť žiadosti. Z obsahu uvedeného listu ani nemožno vzhľadom na právnym predchodcom žalobcu uvádzanú podmienenosť predaja budovy jeho sídla, súhlasom NBS s jeho presťahovaním do sídla NBS, ani jednoznačne vyvodiť, či nebola v danom okamihu žiadosť predčasnou. Právny predchodca žalobcu uvedené nedostatky nezhojil ani podaním zo dňa 28.8.2009, i keď v danom podaní už nepodmieňoval svoju žiadosť o predbežný súhlas s predajom nehnuteľnosti akceptáciou jeho návrhu na presťahovanie sa do sídla NBS. Ak právny predchodca žalobcu poukazoval na porušenie povinnosti NBS tým, že nekonala v súlade s usmernením k predbežnému opatreniu, odvolací súd poukazuje to, že usmernenie k predbežnému opatreniu na str. 2 jednoznačne definuje, čo má žiadosť obsahovať, pričom až v prípade, ak takáto žiadosť existuje a neobsahovala by potrebné prílohy, bola NBS povinná vyzvať na ich doplnenie. Keďže právny predchodca žalobcu nedodržal náležitosti postupu pri podávaní žiadosti o predchádzajúci súhlas, pričom tieto povinnosti mu boli známe, vlastne sám porušil stanovený postup, čo je v zjavnom protirečení s tým, že za nekonanie vo veci viní NBS. Aj keby právny predchodca žalobcu preukázal podanie žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu spolu s dokladmi, len splnenie uvedeného nezaručovalo automaticky udelenie predchádzajúceho súhlasu zo strany NBS. Z uvedeného dôvodu je nedôvodnou argumentácia právneho predchodcu žalobcu, že NBS mala o jeho žiadosti rozhodnúť do 3.9.2009 a keďže tak neurobila, vypršala záväzná cenová ponuka a vznikla mu škoda. Ak by odvolací súd pripustil takúto formu argumentácie, znamenalo by to, že povinnosťou NBS bolo predchádzajúci súhlas za každých okolností udeliť, lebo len v tom prípade by ku vzniku tvrdenej škody na stane právneho predchodcu žalobcu nedošlo, čomu nemožno priznať úspech. Možno tak prisvedčiť argumentácii žalovaného vo vyjadrení zo dňa 22.1.2018 (čl. 248 - 250 súdneho spisu), že listiny - žiadosť o zaujatie stanoviska k podaniu právneho predchodcu žalobcu č. G. zo dňa 11.8.2009 a zo dňa 28.8.2009 neboli spôsobilé spätne z podania právneho predchodcu žalobcu označeného ako Podanie k č. F.-XXXXX-X/XXXX zo dňa 11.8.2009 „ vytvoriť“ žiadosť v zmysle ust. § 16 ods. 1 a 3 zákona o dohľade. Súd prvej inštancie tak správne v napadnutom rozhodnutí konštatoval už nesplnenie prvej podmienky dôvodnosti priznania nároku na náhradu škody titulom nesprávneho úradného postupu, a to neexistenciu nesprávneho úradného postupu, preto nebolo dôvodným skúmať ďalšie podmienky uplatňovaného nároku. Zároveň sa odvolací súd stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že v prípade, ak mal právny predchodca žalobcu za to, že listiny - žiadosť o zaujatie stanoviska k podaniu žalobcu č. G. zo dňa 11.8.2009 a zo dňa 28.8.2009, možno považovať za žiadosti v zmysle ust. § 16 ods. 1 a 3 zákona o dohľade, a majúc za to, že NBS je nečinnou, mal postupovať v súlade s ust. štvrtej hlavy O.s.p., čo však právny predchodca žalobcu neurobil. 40. Vo vzťahu k právnym predchodcom žalobcu tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu NBS pri výkone verejnej moci, a to v súvislosti s neudelením predchádzajúceho súhlasu s prevodom pohľadávky, odvolací súd uvádza. Nemožno súhlasiť s námietkami právneho predchodcu žalobcu, že NBS neudelením predchádzajúceho súhlasu s predajom pohľadávky zjavne prekročila svoje kompetencie a zneužila na svoju ochranu právomoc na výkon dohľadu. Z obsahu žiadosti o predchádzajúci súhlas s prevodom aktív zo dňa 7.9.2009 nevyplývala viazanosť ponuky konkrétneho záujemcu, ani označenie konkrétneho záujemcu, ktorému mala byť pohľadávka postúpená, i napriek tomu, že uvedené skutočnosti v čase podania žiadosti boli právnemu predchodcovi žalobcu známe. Je nesporným, že NBS o žiadosti na udelenie predchádzajúceho súhlasu na vykonanie odplatného prevodu aktíva - postúpení pohľadávky, rozhodla rozhodnutím zo dňa 11.9.2009 č. F.-XXXXX/XXXX. Nakoľko oznámenie o neudelení predchádzajúceho súhlasu je rozhodnutím podľa ust. § 29 ods. 2 zákona o dohľade, mal právny predchodca žalobcu právo ako účastník konania proti uvedenému rozhodnutiu podať rozklad (§ 29 ods. 5 zákona o dohľade), pričom o rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhoduje banková rada. V prípade, ak by právny predchodca žalobcu s rozhodnutím bankovej rady o rozklade nesúhlasil, zákonnosť právoplatných rozhodnutí Národnej banky Slovenska bola preskúmateľná súdom podľa osobitného zákona; <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/747/20090710.html> pričom na preskúmavanie rozhodnutí bol príslušný Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 33 zákona o dohľade). Vychádzajúc z uvedeného sa odvolací súd stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že právny predchodca žalobcu nevyužil právne prostriedky dané mu osobitnými predpismi a ust. O.s.p., keď nesúhlasiac s rozhodnutím NBS o neudelení predchádzajúceho súhlasu s predajom pohľadávky, nevyužil právo podať rozklad proti uvedenému rozhodnutiu. Preto v tejto časti možno považovať právnym predchodcom žalobcu uplatnený nárok na náhradu škody voči žalovanému i ako predčasne podaný. 41. Vo vzťahu k námietkam právneho predchodcu žalobcu, že súd prvej inštancie v konaní nepostupoval na začiatku každého pojednávania v súlade s ust. § 118 ods. 2 O.s.p. odvolací súd uvádza. Ust. § 118 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016 ukladá povinnosť súdu uviesť, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné, ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné a ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy súd nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli, pričom uvedená povinnosť sa vzťahuje na začatie pojednávania vo veci, pričom ďalší priebeh konania sa už riadi podľa okolností prejednávanej veci. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie prvé pojednávanie vo veci vytýčil na termín 4.4.2013, pričom sudca po začatí pojednávania nepostupoval v súlade s ust. § 118 ods. 2 O.s.p.. Uvedené porušenie procesného postupu súdom prvej inštancie však nemalo vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Treba zároveň uviesť, že striktné nedodržanie postupu podľa § 118 ods. 2 O.s.p. zo strany súdu (spočívajúce v neuvedení, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné a ktoré zostali sporné) možno hodnotiť len ako tzv. inú vadu konania, ktorej existencia sama osebe nezakladá zmätočnosť rozhodnutia a nie je procesnou vadou konania v zmysle § 237 písm. f) O.s.p.(uznesenie NS SR, sp. zn. 4 Cdo 167/2012). 42. Odvolací súd vychádzajúc z toho, že v konaní nebolo preukázané splnenie už prvej podmienky zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, a to existencia nesprávneho úradného postupu NBS, nebolo dôvodným skúmať ďalšie podmienky uplatňovaného nároku zo strany žalobcu (jeho právneho predchodcu). 43. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie (vrátane výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie) ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil. 44. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a nárok na ich plnú náhradu priznal úspešnému žalovanému proti neúspešnému žalobcovi tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník. 45. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).