Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/50/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111233289 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1111233289.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu H. F. H., L. XX, XXX XX Ľ., IČO: 43 233 317, proti žalovanému ČSOB Leasing, a.s., Panónska cesta 11, 852 01 Bratislava, IČO: 35 704 713 (právny nástupca VB LEASING SK, s.r.o., Bratislava, IČO: 31 378 528), zast. Advokátska kancelária ČULMAN, s.r.o., Lietavská 3, 851 06 Bratislava, IČO: 46 849 793, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 31Cb/161/2011-95 zo dňa 12.11.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. 31Cb/161/2011-95 zo dňa 12.11.2015 p o t v r d z u j e . Žalobca má voči žalovanému právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu o zrušenie rozhodcovského rozsudku sp. zn. 1284/11 zo dňa 13.9.2011 zamietol. Rozhodol tiež o povinnosti žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 258,88 eur, k rukám právneho zástupcu žalovaného. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 4.11.2011 domáhal voči žalovanému zrušenia rozhodcovského rozsudku sp. zn. 1284/11, vydaného rozhodcovským súdom v Bratislave dňa 13.9.2011, ktorým rozhodcovský súd zaviazal žalovaného (v predmetnom konaní v procesnom postavení žalobcu) zaplatiť žalobcovi (v predmetnom konaní v procesnom postavení žalovaného) sumu 23.015,84 eur s úrokom z omeškania vo výške 0,1 % denne odo dňa 6.8.2010 do zaplatenia spolu s trovami konania vo výške 553,20 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. V žalobe žalobca uviedol, že vzhľadom na trhovú situáciu, ktorá nastala počas krízy, sa dostal do omeškania so splácaním leasingových splátok vyplývajúcich z Leasingovej zmluvy č. Z. zo dňa 18.12.2007. Dňa 30.11.2008 došlo k predčasnému ukončeniu zmluvy a leasingový veriteľ si následne uplatnil pohľadávku a nároky z predčasne ukončeného leasingu vo výške 23.015,84 eur na základe záverečného finančného vysporiadania zo dňa 14.7.2010. Nakoľko žalobca nebol schopný uhradiť vyššie uvedený finančný obnos načas, požiadal o splátkový kalendár a následne so žalovaným v predmetnom konaní uzatvoril Dohodu o plnení dlhu v splátkach č. O. s vyhlásením dlžníka o uznaní dlhu zo dňa 6.9.2010. Žalobca namietal, že Rozhodcovský súd v Bratislave porušil ústavný princíp práva na spravodlivý a zákonný proces, ktorým je povinný sa riadiť pri svojom rozhodovaní, nedostatočne zistil skutkový stav veci a nezabezpečil si potrebné a zo samotného konania vyplývajúce dôkazy, v dôsledku čoho nezákonne rozhodol. Namietal tiež nízku cenu, za ktorú bol odpredaný predmet leasingu v internetovej dražbe. Žalovaný počas konania pred súdom prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že rozhodcovské konanie je ovládané zásadou kontradiktórnosti, t.j. sporové strany majú sami aktívne predkladať na podporu svojich tvrdení dôkazy. Žalobca mal možnosť predložiť vlastné dôkazy, ktoré by privodili pre neho priaznivé rozhodnutie. K svojmu vyjadreniu k žalobe žalovaného však v rozhodcovskom konaní žalobca žiadne dôkazy nedoložil, ani svoje tvrdenia žiadnym dôkazmi nepreukázal. Žalovaný tiež uviedol, že žalobca v Dohode O. uznal svoj dlh bez výhrad, čo do výšky a dôvodu v sume 23.015,84 eur spolu s príslušenstvom, pričom žalobca právnu domnienku, že v uznanom rozsahu dlh v čase jeho podpisu trval, nijako nevyvrátil. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, v platnom znení a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba na zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je dôvodná. Podstatným v prejednávanej veci bolo preukázanie dôvodov, pri existencii ktorých možno podľa ustanovenia § 40 zákona o rozhodcovskom konaní podať návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku, pričom dôkazné bremeno na preukázanie zákonom stanovených dôvodov na podanie takejto žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku zaťažuje v konaní žalobcu. Dôvody, pre ktoré sa možno domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, sú taxatívne vymedzené v ustanovení § 40 ods. 1 uvedeného zákona a nemožno ich rozširovať. Preto ak chce byť účastník v konaní úspešný, musí podať žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku len z niektorého alebo z viacerých dôvodov, uvedených v tomto zákonnom ustanovení. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia predmetného rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že mu nebolo umožnené navrhovanie ďalších dôkazov tak, ako to pripúšťa pre konanie pred riadnym súdom Občiansky súdny poriadok. Uvedené tvrdenie však nepodložil žiadnymi relevantnými listinami či akýmikoľvek inými dôkazmi napriek tomu, že na pojednávaní uviedol, že doloží súdu e-mailovú korešpondenciu so žalovaným. Túto však nepredložil. Napokon aj v samotnom písomnom vyjadrení, ktorým sa žalobca na pojednávaní ospravedlnil, uviedol: „Dokázať to neviem, nikto nie je ochotný ísť svedčiť.“ Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvého stupňa žalobu žalobcu o zrušenie rozhodcovského rozsudku zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku podľa zásady úspechu účastníkov v konaní tak, ako špecifikoval na strane 7 svojho rozhodnutia zo dňa 12.11.2015. 2. Proti tomuto rozsudku sa odvolal žalovaný s odôvodnením, že súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené. Odvolateľ tiež uviedol, že vzhľadom na to, že sa mu podarilo dopátrať k e-mailovej komunikácii medzi p. H. H., zástupcom žalovaného a žalobcom, t.j. H. F., považuje tieto za nové dôkazy preukazujúce, že žalobca dodržal všetko na odkúpenie predmetného vozidla, čo mu však zo strany žalovaného nebolo umožnené. Odvolateľ (žalobca) naďalej zastáva názor, že suma požadovaná od žalobcu je neprimerane vysoká. Rovnako považuje za nemožné predaj ťahača návesov za 2.000,- eur, ako to realizoval žalovaný. 3. K odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý reagoval na argumentáciu žalobcu, že predkladá nové dôkazy, k čomu uviedol, že navrhovateľ (žalobca) oznámil súdu prvého stupňa na pojednávaní konanom dňa 13.7.2015, že e-mailovú komunikáciu s odporcom súdu predloží. Neurobil tak ani do konania ďalšieho pojednávania dňa 12.11.2015. Žalovaný má preto za to, že nejde o nové dôkazy, ktoré by nemohli byť uplatnené v konaní na súde prvého stupňa. Žalobca mal možnosť všetky dôkazy predložiť už v rozhodcovskom konaní alebo neskôr, na súde prvého stupňa, ktorý rozhodoval vo veci zrušenia rozhodcovského rozsudku. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť že konanie na súde prvého stupňa prebiehalo od roku 2011. Uvedené znamená, že na predloženie dôkazov od začatia konania až po vydanie rozsudku súdu prvého stupňa mal navrhovateľ viac ako štyri roky, napriek tomu žiadne doklady nepredložil. Tvrdenie navrhovateľa uvedené v odvolaní odporca považuje za ničím nepodložené a v konečnom dôsledku za irelevantné. Vzhľadom na platobnú nedisciplínu navrhovateľa ním uvádzaná dohoda neprichádzala do úvahy. Navrhovateľ však doteraz neuhradil odporcovi o i len časť jeho pohľadávky, pričom ak by mal skutočný záujem vec zmierlivo vyriešiť, už dávno by tak urobil. Žalovaný preto navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť, nakoľko Okresný súd Bratislava I postupoval správne a dospel k správnym skutkovým zisteniam. Uplatnil si tiež právo na náhradu trov odvolacieho konania. 4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok / ďalej len CSP/) prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania, v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, ako aj vyjadrením žalovaného odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 5. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, plat tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 6. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi takými skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie aj odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právneho hodnotenie stavu veci. 7. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že predmetné konanie je založené na zásade kontradiktórnosti a jeho výsledok závisí na iniciatíve sporových strán a ich aktivite v konaní, to znamená v kvalite predložených dôkazov a v kvalite ich procesnej aktivity. Za výsledok konania sú zodpovedné výhradne sporové strany, pričom žalobcu aj žalovaného zaťažuje dôkazné bremeno, ktorého neunesenie má za následok stratu sporu. 8. Základom argumentácie žalobcu, ktorú prezentoval v podanom odvolaní voči zamietavému rozsudku súdu prvej inštancie je poukaz na e-mailovú komunikáciu medzi zástupcom žalovaného a žalobcom, t.j. H. F., pričom odvolateľ uvedené považuje za nové skutočnosti. 9. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že ide o komunikáciu zo septembra roku 2009. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Podľa § 384 ods. 3 CSP odvolací súd môže doplniť dokazovanie za podmienok uvedených v ustanovení § 366 CSP. 10. Ako vyplýva z citovaných ustanovení CSP, nová právna úprava povoľuje prednášať nové skutočnosti a dôkazy, ale za splnenia zákonom stanovených podmienok, ktoré žalobca v danom prípade nesplnil. Odvolací súd poukazuje na to, že aj predchádzajúca právna úprava v ustanovení §205a OSP ukladala účastníkom povinnosť tvrdiť pred súdom prvej inštancie všetky pre vec právne významné skutočnosti, ktoré existovali v čase konania pred prvostupňovým súdom a označiť dostupné dôkazy, spôsobilé ich preukázanie. Žalobca mal možnosť všetky dôkazy predložiť v rozhodcovskom konaní alebo neskôr na súde prvej inštancie, ktorý rozhodoval vo veci zrušenia rozhodcovského rozsudku. Žalobca však v týchto konaniach žiadne dôkazy nepredložil. Právo tzv. novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej apelácie nastavené ako reštriktívne vynímaná výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní v zásade nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie. 11. Podľa § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo pri inom rozhodcovskom konaní, c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní nenamietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dostatočne schválené, f) sa na vydanie rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, alebo i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený. 12. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so záverom súdu, že žalobca, ktorý sa domáhal zrušenia predmetného rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že mu nebolo umožnené navrhovanie ďalších dôkazov, tak ako to pripúšťa pre konanie pred riadnym súdom Občiansky súdny poriadok, svoje tvrdenie nepreukázal žiadnymi relevantnými listinnými či inými dôkazmi. Žalobcom predložená e-mailová komunikácia z roku 2009 nespĺňa predpoklady na doplnenie dokazovania uvedené v ustanovení § 366 Civilného sporového poriadku a podľa názoru odvolacieho súdu ani nepreukazuje tvrdenia žalobcu a neumožňuje kladne rozhodnúť v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku. 13. Odvolací súd opakovane zdôrazňuje, že v sporovom konaní sú strany sporu povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazná povinnosť v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu, zisteného na základe vykonaných dôkazov. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôkazom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že ho súd nepovažuje za pravdivé) na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. Procesná pasivita sporovej strany má za následok neunesenie dôkazného bremena. Žalobca v priebehu konania sám uviedol, že svoje tvrdenia dokázať nevie, nikto nie je ochotný ísť o veci svedčiť. 14. Z obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že znaleckým posudkom vypracovaným súdnym znalcom A.. H. H. bola určená všeobecná hodnota vozidla, ktoré bolo predmetom leasingu vo výške 5.389,- eur bez DPH. Nakoľko sa žalobcovi nepodarilo zhodnotiť predmetu leasingu vo výške zodpovedajúcej znaleckému posudku, a tým aspoň čiastočne kompenzovať škody, ktoré mu vznikli titulom predčasného ukončenia Leasingovej zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu (Z.), predal žalobca predmet leasingu prostredníctvom internetovej dražby za najvyššiu ponúknutú cenu. 15. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny. 16. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému žalovanému odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 262 ods. 1 a ods. 2 CSP. 17. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).