Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1CoKR/39/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111233762 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eugen Palášthy ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1111233762.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eugena Palášthyho a členiek senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a JUDr. Moniky Školníkovej, v právnej veci navrhovateľa: P. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z.. O. XX, XXX XX B., zastúpeného v konaní advokátom: FUTEJ & Partners, s.r.o., Radlinského 2, 811 07 Bratislava, IČO: 35 955 341, proti odporcovi: JUDr. Marek Letkovský, so sídlom Legionárska 1/C, 831 04 Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, Poľná 1, 811 08 Bratislava, IČO: 35 784 717, o určenie pravosti pohľadávky, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 04.03.2016, v konaní pod č.k. 4Cbi/105/2011-37, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 04.03.2016, vydaný v konaní pod č.k. 4Cbi/105/2011-37, zrušuje v celom rozsahu a vec vracia tomuto súdu na nové konanie a rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava I v konaní 4Cbi/105/2011 vydal dňa 04.03.2016 rozsudok, ktorým určil, že pohľadávka žalobcu uplatnená v konkurze vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 3K/95/2010 v celkovej sume 1.023,07 Eur je v celom rozsahu oprávnená, čo do jej výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti. Zároveň súd prvej inštancie žalovanému určil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 244,08 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 22.09.2011 sa žalobca domáhal voči žalovanému určenia, že jeho pohľadávka uplatnená prihláškou zo dňa 27.05.2011 je nesporná a vymáhateľná. Žalobca v žalobe uviedol, že konkurz bol zverejnený v Obchodnom vestníku č. 75/2011 zo dňa 18.04.2011. Správca ako žalovaný pohľadávku žalobcu poprel listom zo dňa 22.08.2011 bez individuálneho skúmania z dôvodu, že stav účtovníctva úpadcu nie je v stave, aby bolo možné preveriť evidenciu pohľadávky žalobcu u úpadcu. Pohľadávky sa preto podľa názoru správcu stali spornými titulom nemožnosti ich zistenia pre absenciu účtovných dokladov úpadcu. Navrhovateľ (žalobca) poukázal na nález ÚS SR vydaný v konaní č.k, II ÚS 409/2013-49 zo dňa 11.09.2014, kde sa uvádza, že je predovšetkým úlohou správcu, nie súdu konajúceho v incidenčnom konaní preskúmavať prihlásené pohľadávky a podľa svojich zistení ich poprieť, alebo nie. Účelom incidenčného konania je iba rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí, alebo nie a či sú dané dôvody obsiahnuté v popieracom prejave a či tieto zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze, tak ako bola prihlásená. Žalobca bol členom úpadcu a vložil finančné prostriedky, pričom pohľadávka mu vznikla titulom vyrovnacieho podielu z dôvodu zániku jeho členstva v družstve. Predstavenstvo úpadcu rozhodlo o zániku členstva žalobcu u úpadcu (v družstve) a o vzniku jeho nároku na vyporiadací podiel v súlade so stanovami. Nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu je určený podľa čl. 21 ods. 3 Stanov úpadcu, a to prepočtom koeficientu AH (podľa č1. 11 ods. 11 Stanov). Podľa ust. § 233 ods. 3 zák. č. 513/1991 Zb. ObchZ (s poukazom na ust. § 233 ods. 5 ObchZ), preto výška AH koeficientu je v sume 890,07 Eur. Nárok na vyrovnací podiel je násobok členského vkladu vo výške 1.023,07 Eur a koeficientu AH. Súd prvej inštancie uznesením pripustil zmenu petitu a na základe vykonaného dokazovania ustálil, že nárok žalobcu je dôvodný. Súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 23 ods. 1, ust. § 28 ods. 5, ust. § 29 ods. 1, ust. 531 ods. 1, ods. 4, ust. § 32 ods. l, ods. 2, ods. 3, ods. 4 a ods. 6, ust. § 199 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“) zistil, že zo záznamu o popretí pohľadávky sprácom zo dňa 22.08.2011 je zrejmé, že pohľadávku správca poprel z dôvodu, že vzhľadom na stav účtovníctva nebolo možné preveriť evidenciu pohľadávky u úpadcu, čím sa stala spornou. S poukazom na ust. § 32 ods. 17 a ust. § 95 ods. 1 ZKR, správca je pri popretí pohľadávky povinný jednoznačne vyjadriť aj dôvod a rozsah popretia, pričom obmedzenia popretia len na určitý dôvod alebo na určitý rozsah znamená právnu fikciu uznania pohľadávky v nepopretom rozsahu. 3. Úlohou incidenčného konania nie je opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom, nakoľko toto je úlohou správcu. Účelom je iba rozhodnúť, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie. Nie je povinnosťou súdu v incidenčnom konaní suplovať povinnosti správcu a preskúmavať celú pohľadávku. Súd preskúmava iba dôvody - relevantnosť dôvodov pri popretí pohľadávky, čo do právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti a poradia. Súd prvej inštancie s poukazom na závery vyjadrenia v odôvodnení dospel k záveru, že dôvod popretia žalobcu žalovaným neobstojí, nakoľko skutočnosť, že úpadca neviedol účtovníctvo riadne, nemôže byť na ťarchu jeho veriteľovi v prípade, ak žalovaný ako správca konkurznej podstaty úpadcu iný relevantný dôvod popretia neuviedol. Popretie je nejasné vo formulácii, čo vlastne správca poprel, či právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku alebo poradie. Oprávnenosť pohľadávky podľa vyjadrenia súdu prvej inštancie preukazujú jednak tvrdenia a jednak listinné dôkazy predkladané zo strany veriteľa. Popretie pohľadávky žalobcu správcom neobsahuje žiadne odôvodnenie, resp. dôvod v súlade s ust. § 32 ods. 4 ZKR, preto súd prvej inštancie vyslovil právny záver, že v zmysle ust. § 32 ods. 4 ZKR nemalo byť popretie účinné. Nakoľko aj neúčinné popretie spôsobuje stav právnej neistoty (popretie je vyznačené v zozname), tento stav nie je možné odstrániť inak ako súdnym rozhodnutím. Súd prvej inštancie preto dospel ku skutkovému záveru, že žalobný návrh podal žalobca dôvodne a preukázal naliehavý právny záujem na určení spornej pohľadávky z dôvodu, že súd prvej inštancie, ako aj správca, mal možnosť zistiť oprávnenosť pohľadávky žalobcu bez ohľadu na to, či bola alebo nebola evidovaná v dokladoch. S poukazom na závery zistené súdom prvej inštancie, vydal dňa 04.03.2016 rozsudok, tak ako je uvedené v jeho výrokovej časti. 4. Proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 04.03.2016 podal odvolanie zo dňa 21.10.2016 žalovaný, a to jeho doručením dňa 26.10.2016 súdu prvej inštancie (č.l. 41 spisu). Rozsudok súdu prvej inštancie žalovaný prevzal dňa 14.10.2016. Odvolanie doručené do podateľne súdu prvej inštancie dňa 26.10.2016 je preto podané žalovaným riadne a včas. Odvolateľ podáva opravný prostriedok titulom ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, a h/ zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporovýporiadok (ďalej len „CSP“). Má za to, že súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, preto je rozhodnutie nepreskúmateľné, ako aj z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukazuje na ust. § 32 ods. 1, ako aj na ust. § 32 ods. 4 ZKR. Súd prvej inštancie neuviedol ďalšie dôvody, pre ktoré rozhodol o nespornosti pohľadávky žalobcu, a preto má žalovaný pochybnosti, do akej miery sa súd týmito otázkami vôbec zaoberal. Zákon ukladá správcovi preskúmať pohľadávku a ak existujú pochybnosti, ukladá mu povinnosť takúto pohľadávku poprieť. V incidenčnom spore leží dôkazné bremeno na žalobcovi, t.j. veriteľovi pohľadávky, ktorý má preukázať nespornosť jeho nároku. V kontexte rozsahu popretia poukazuje na to, že v konečnom zozname pohľadávok v konaní 3K/95/2010 je vyznačené popretie pohľadávky žalobcu, ako aj jej rozsah, pričom ako dôvod popretia je uvedené, že vzhľadom na stav účtovníctva úpadcu nebolo možné preveriť existenciu pohľadávky úpadcu, čím sa stala spornou. Z uvedeného vyplýva jasný dôvod popretia. Poukazuje na ust. § 32 ods. 1, ods. 3 ZKR. Má za to, že ZKR kladie správcovi za úlohu preskúmať pohľadávku a ak existujú pochybnosti, ukladá mu povinnosť túto pohľadávku poprieť. Poukazuje na zoznam pohľadávok uložený na tunajšom súde pod č.k. 3K/95/2010. Poukazuje na trestné konanie v predmetnej veci vedené pod ČVS: PPZ-284-NKA-PKJ-BA-2012, ktoré vedie Národná kriminálna agentúra, Národná protikorupčná jednotka, expozitúra Bratislava. Dôvodom je podozrivé fungovanie skupiny okolo spoločnosti CI Holding, a.s., do ktorej patrí aj úpadca. Považuje za podozrivé, že v konkurze na majetok úpadcu je prihlásených cca 2.000 veriteľov (členov družstva), s celkovou sumou cca 32,5 mil. Eur, pričom celkový počet družstva má byť cca 3.200 členov so súhrnom zverených finančných prostriedkov cca 24,6 mil. Eur (vrátane zmenkových vkladov za cca 5 mil. Eur). To znamená, že približne 62,5 % všetkých členov ma prihlásené pohľadávky vo výške 89,4 % všetkých vkladov. Z uvedených nezrovnalostí tak pramenili pochybnosti správcu vedúce k popretiu pohľadávok. S poukazom na ust. § 366 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalovaný v odvolaní uvádza, že v konaní 2Cbi/525/2011 sa dňa 21.03.2016 konalo pojednávanie, na ktorom ako svedok vypovedala Ing. Jarmila Juricová (konateľka spoločnosti JURA audit, s.r.o.), ktorá pre úpadcu vykonávala audit účtovnej závierky za rok 2009. Z jej výpovede vyplynulo, že úpadca jej neposkytol doklady a vyjadrila pochybnosť, či predmetné zmenky vystavené úpadcom vôbec existovali. Ako audítorka vzhľadom na zistené skutočnosti v rozhodnom období nemohla vydať záverečné stanovisko k účtovnej závierke úpadcu. Hodnota finančných investícií bola v účtovnej závierke zaúčtovaná v plnej - nominálnej hodnote, ale ich skutočná hodnota sa blížila k 0. Na základe výpovede svedkyne boli spracované nové účtovné závierky (nová účtovná závierka za rok 2009 bola vypracovaná dňa 20.05.2016. Ako dôkaz priložil zápisnicu z pojednávania zo dňa 21.03.2016 z konania 2Cbi/525/2011 a súvahu úpadcu za obdobie roka 2009. Úpadca mal za rok 2009 vykázať správne stratu a prepad vlastného imania do zápornej hodnoty, toto však účelovo neurobil. Poukazuje na zistenia vyplývajúce z novej súvahy úpadcu za rok 2009, a to hodnotu nedeliteľného fondu (331.939,- Eur), vlastného imania, mínus 5.297.655,- Eur a súhrnu nominálnych hodnôt vkladov vykázaných na sumu 18.916.208,- Eur. Po dosadení týchto hodnôt do vzorca pre výpočet koeficientu AH, je výsledok koeficient AH rovná sa mínus 0,2976, z čoho vyplýva, že vyrovnací podiel žalobcu je vo výške 0,- Eur. Má za to, že v rozsudku súdu prvej inštancie chýba akékoľvek vysvetlenie toho, akým spôsobom súd prvej inštancie dospel k záveru, a to najmä vo vzťahu k právnemu dôvodu a výške pohľadávky žalobcu. Napadnutý rozsudok preto trpí tzv. inou vadou konania, ktorú je potrebné odstrániť v odvolacom konaní, ktorú je potrebné odstrániť. Má za to, že sú splnené všetky podmienky, aby odvolací súd ním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 04.03.2016 v celom rozsahu zrušil ako vecne nesprávny a vec vrátil tomuto súdu na nové konanie a rozhodnutie. 5. Súd prvej inštancie doručil odvolanie žalovaného na vyjadrenie žalobcovi k rukám jeho právneho zástupcu, a to dňa 14.11.2016, tak ako vyplýva z doručenky na č.l. 45 spisu, aby sa v lehote vo výzve uvedenej písomne vyjadril. Žalobca sa prostredníctvom advokáta písomným podaním doručeným do podateľne súdu prvej inštancie dňa 15.11.2016 vyjadril k odvolaniu žalovaného. Vo vyjadrení poukazuje na ust. § 32 ods. 1, ods. 5 ZKR vo vzťahu k dôvodom popretia pohľadávky. Má za to, že popretie vymedzuje predmet neskoršieho incidenčného sporu a má za to, že v prípade neúčinného popretia je na mieste vyhovieť incidenčnej žalobe bez ďalšieho skúmania prihlásenej pohľadávky. Poukazuje na nález ÚS SR vydaný v konaní č.k. II ÚS 409/2013-49 zo dňa 11.09.2014. Rovnako poukazuje na rozsudok NS SR vydaný v konaní pod č.k. 1Obo 127/2007 zo dňa 28.10.2008. Má za to, že dôvod popretia jeho pohľadávky zo strany žalovaného právne neobstojí. Vo vzťahu k argumentom žalovaného má za to, že nie je možné na ne prihliadať, nakoľko by tak súd umožnil rozšírenie dôvodov popretia pohľadávky žalovaným. Vo vzťahu k výpovedi svedkyne Ing. Jarmily Juricovej a zmeny účtovnej závery úpadcu uvádza, že každá účtovná jednotka je v zmysle ust. § 6 zákona o účtovníctve povinná doložiť účtovné prípady účtovnými prípadmi. Vzhľadom na skutočnosť, že k zmene účtovnej závierky úpadcu došlo výlučne na základe výpovede svedkyne, účtovná závierka bola podľa názoru odvolateľa zmenená v rozpore so zákonom o účtovníctve. Zmenu účtovnej závierky úpadcu preto považuje za účelovú. V jej zmene došlo po viac ako 6 rokov od jej zostavenia. V zmysle ust. § 16 ods. 10 zákona o účtovníctve je možné uzavreté účtovné knihy otvoriť iba do schválenia účtovnej závierky. Nakoľko účtovná závierka úpadcu za rok 2009 bola schválená príslušným orgánom úpadcu, žalovaný nebol oprávnený účtovné knihy opätovne otvoriť. Popierací dôvod žalovaného označil ako nedostatočný, neurčitý, paušálny a v rozpore s jeho povinnosťou konať s odboru starostlivosťou v zmysle zák. č. 7/2005 Z.z. ZKR. Na tomto základe preto považuje rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny. 6. Súd prvej inštancie vyzval žalovaného, aby sa v lehote 10 dní od jeho doručenia vyjadril k vyjadreniu žalobcu doručenému súdu dňa 15.11.2016 (č.l. 46-47). Výzvu súdu na vyjadrenie prevzal žalovaný dňa 28.11.2016, tak ako vyplýva z doručenky na č.l. 48. Odvolací súd konštatuje, že ku dňu vydania rozsudku nebolo do spisu vedenom na súde prvej inštancie ani do spisu vedenom na odvolacom súde pod č.k. 1CoKR/39/2017 doručené vyjadrenie žalovaného. 7. Krajský súd v Bratislave prejednal vec v napadnutej časti podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. 8. Podstatnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti odvolania bolo, či súd prvej inštancie náležite zistil skutkový stav veci a akými právnymi skutočnosťami sa zaoberal pri posudzovaní, či žalobcom uplatnený nárok na priznanie pohľadávky vo výške 1.023,07 Eur do konkurzného konania vedenom pod č.k. 3K/95/2010 je dôvodný, čo do právneho dôvodu vzniku, výšky a vymáhateľnosti. Odvolací súd konštatuje, že postup súdu pri vykonaní dokazovania je síce vecne správny, avšak závery súdu prvej inštancie v otázke posúdenia pohľadávky žalobcu je potrebné v ďalšom konaní náležite, úplne a vecne správne skutkovo a právne ustáliť. Nemožno na ťarchu žalovaného, ako správcu konkurznej podstaty klásť tú skutočnosť, že pohľadávku poprel titulom absencie účtovníctva úpadcu, na základe ktorého by bolo možné v prípade hodnovernosti jeho vedenia v súlade so zákonom, predmetnú pohľadávku preskúmať. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom, ktorý vyslovil súd prvej inštancie, že účelom incidenčného konania je rozhodnúť, či popierací prejav správcu obstojí, alebo či dôvody obsiahnuté v popretí správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená, teda úplne, alebo v určitej časti, alebo určitom poradí. Súd prvej inštancie však nemôže dospieť k vecne správnemu skutkovému záveru, bez toho, aby sa nezaoberal žalobcom tvrdeným nárokom, ktorý je uplatnený v žalobnom návrhu doručenom súdu prvej inštancie dňa 22.09.2011 (č.l. 1-6), a to či jeho pohľadávka je po práve zistená, čo do právneho dôvodu, výšky a jej vymáhateľnosti (petit žaloby). Žalobca má dôkazné bremeno preukázať v konaní pred súdom prvej inštancie, že ním uplatnená žaloba je dôvodná. Ak súd prvej inštancie sa v konaní nezaoberá žalobou žalobcu z hľadiska jej petitu a uspokojí sa výlučne s tým, že popretie správcu titulom absencie účtovníctva úpadcu nemôže byť vykladané v neprospech žalobcu ako veriteľa, resp. na jeho ťarchu, nepostupuje tak v súlade s ust. (ust. § 120 OSP) (platné a účinné v čase vydania rozsudku), to že účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd prvej inštancie dôkazy účastníkov (strán sporu) je povinný v konaní náležite vyhodnotiť, a to každý dôkaz jednotlivo, ako aj k ich vzájomnej súvislosti. Súd prvej inštancie, preto nepostupoval vecne správne, ak náležite v rámci dokazovania, ktoré viedol v konaní pod č.k. 4Cbi/105/2011 sa v odôvodnení rozsudku nezaoberal žalobcom tvrdeným nárokom, ktorý je obsahom žaloby zo dňa 21.09.2011 doručené súdu do podateľne prvej inštancie dňa 22.09.2011. V tejto súvislosti, je potrebné náležite sa v konaní vysporiadať so žalobou a dôvodmi, ktoré žalobca uvádza na podporu svojho návrhu o priznanie pravosti ním prihlásenej pohľadávky, aj v kontexte listín, ktoré boli založené do spisu zo strany žalovaného, ako aj tých, ktoré vyplynuli z konania s tým, že súd v konaní postupuje podľa ust. § 132 ods. 1, ako aj v súlade s ust. § 135 ods. 1, 2, 3 CSP. V konaní je potrebné opätovne náležite zistiť, či žalobcovi vznikol nárok na ním uplatnenú pohľadávku, ktorá mala byť uplatnená ako nárok na vyporiadací podiel titulom zániku členstva žalobcu v družstve (úpadcu). Odvolací súd preto v kontexte obrany žalobcu, ktorý má dôkazné bremeno preukázať právny dôvod vzniku, výšku, vymáhateľnosť nároku v konaní pred súdom prvej inštancie uvádza, že prihliadol k dôvodom a obrane odvolateľa, ktorý poukazuje, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal náležite so všetkými tvrdenými skutočnosťami. Súd prvej inštancie v konaní a odôvodnení jednak právne uzavrel, že popretie pohľadávky správcu je neúčinné (s poukazom na ust. § 32 ods. 4 ZKR), čím založil fikciu, že v prípade neúčinnosti popretia je pohľadávka žalobcu nesporná, po práve a naplnil predpoklady pre odmietnutie žaloby. Súd prvej inštancie zároveň však okrem záverov o neúčinnosti popretia správcom skonštatoval, že nebude preskúmavať nárok s ohľadom na charakter a povahu incidenčného konania, avšak zároveň dokazovanie viedol posudzujúc nárok žalobcu podľa ust. § 233 zák. č. 513/1991 Zb. (vyrovnací podiel). Odvolací súd zistil, že navrhovateľ podal žiadosť o vystúpenie z družstva. V zmysle stanov PDSI (čl. 10) môže dôjsť k zániku členstva uplynutím 6-ich mesiacov od mesiaca nasledujúceho po podaní oznámenia o vystúpení (čl. 16 Stanov), ak predstavenstvo družstva nerozhodne o skoršom zániku. V konaní je preto potrebné náležite, úplne a vecne správne zistiť skutočnosti, ktoré by zakladali vyhoveniu žaloby, a to titulom zániku členstva žalobcu v PDSI. Vo vzťahu k výške jeho nároku je potrebné preto postupovať v súlade so Stanovami PDSI, ako aj v súlade s ust. § 233 ods. 5 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. V rozhodnutiach súdov prvej inštancie pri posudzovaní obdobných právnych otázok bolo ustálené, že ust. § 233 ods. 3 druhá časť vety ObchZ upravuje, že pre určenie vyrovnacieho podielu je rozhodný stav čistého obchodného imania družstva podľa riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie, ktoré predchádza účtovnému obdobiu, v ktorom členstvo zaniklo. Nakoľko stanovy úpadcu neustanovujú, ktoré účtovné obdobie je pre výpočet rozhodné, je v zmysle cit. ustanovení ObchZ nevyhnutné v konaní primerane vychádzať z ust. § 233 ods. 3 ObchZ. Odvolací súd je oboznámený s nálezom ÚS SR vydaným v konaní č.k. II ÚS 409/2013-49 zo dňa 11.09.2014, kde sa uvádza, že je predovšetkým úlohou správcu, nie súdu konajúceho v incidenčnom konaní, preskúmavať prihlásené pohľadávky a podľa svojich zistení ich poprieť alebo nie, avšak nemožno konanie o určenie pravosti pohľadávky žalobcu ako veriteľa zúžiť na nepreskúmanie žalobného návrhu z dôvodu, že popretie správcu ako žalovaného je titulom absencie účtovníctva úpadcu. Súd v konaní o určení pravosti pohľadávky preskúmava žalobný návrh žalobcu a musí o tomto žalobnom návrhu rozhodnúť na základe preukázania alebo nepreukázania dôkazného bremena žalobcu vo vzťahu k ním tvrdeného nároku. Nakoľko súd prvej inštancie v konaní vedenom pod č.k. 4Cbi/105/2011 nevykonal náležite, úplne a vecne správne dokazovanie vo veci žaloby žalobcu a žalobu uznal ako dôvodnú na tom základe, že popretie v rozsahu, aké bolo vykonané žalovaným, považoval za neúčinné, nepostupoval tak podľa názoru odvolacieho súdu vecne správne. Podľa názoru odvolacieho súdu nemožno preto rozsudok potvrdiť, ak je založený (odôvodnený) na tej skutočnosti, že úlohou incidenčného konania nie je opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom, neúčinnosti popretia, ktorá by zakladala výrok súdu o odmietnutí žaloby a súčasne na záveroch, že žalobca preukázal nárok titulom ním uplatneného nároku žalobou. Ak súd prvej inštancie žalobe vyhovie titulom preukázania žalobného nároku ako dôvodného, čo do právneho základu, výšky a vymáhateľnosti, musí sa v rozhodnutí, ktoré náležite odôvodní, akými úvahami súd prvej inštancie v konaní bol vedený, ak považoval návrh žalobcu za dôvodný. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca nesie dôkazné bremeno preukázania ním tvrdených skutočností. Toto dôkazné bremeno je zvlášť zvýraznené aj novým zákonom, ktorý upravuje procesné pravidlá konania pred súdom (CSP). Na takto zistenom skutkovom základe, preto odvolací súd zrušuje odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a vracia vec tomuto súdu na nové konanie a rozhodnutie. 9. Podstatným dôvodom pre zrušenie odvolaním napadnutého rozsudku bola absencia zistenia a záverov súdu prvej inštancie vo vzťahu k uplatnenej pohľadávke žalobcu nie je možné žalobe vyhovieť z dôvodu neúčinnosti. Neúčinnosť popretia by zakladala odmietnutie žaloby žalobcu, ktorá by stratila opodstatnenie. Na takto uvedenom skutkovom základe preto odvolací súd zrušuje odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu a vec vracia tomuto súdu na nové konanie. 10. S poukazom na takto zistenom skutkovom základe, preto odvolací súd zrušuje odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 04.03.2016, vydaný v konaní pod č.k. 4Cbi/105/2011 a vec vracia tomuto súdu na nové konanie, pričom súd prvej inštancie vec opätovne právne posúdi v kontexte žalobcom tvrdeného nároku o zániku členstva v družstve a výške jeho vyporiadacieho podielu tak, ako bol uplatnený v prihláške pohľadávky žalobcu ako veriteľa v konkurznom konaní vedenom tunajším súdom pod č.k. 3K/95/2010. Na základe ustálenia skutkových a právnych záverov v kontexte posúdenia nároku žalobcu podľa ním uvedeného právneho dôvodu, prípadne aj Stanov družstva, ako aj ust. zák. č. 513/1991 Zb. ObchZ vydať nové rozhodnutie, ktoré je potrebné náležite odôvodniť. V prípade, ak súd prvej inštancie zotrvá na právnom závere o neúčinnosti popretia správcom s poukazom na ust. § 32 ods. 4 ZKR, vydá rozhodnutie aj vo vzťahu k žalobe žalobcu z hľadiska jej dôvodnosti bez preskúmavania právneho dôvodu vzniku, výšky a vymáhateľnosti nároku (neúčinné popretie zakladá nespornosť nároku žalobcu a nedôvodnosť podanej žaloby). 11. Podľa § 392 CSP, odvolací súd rozhoduje rozsudkom, ak potvrdzuje alebo mení rozsudok, inak rozhoduje uznesením. 12. Podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP, súd rozhodnutie zruší, len ak neboli splnené procesné podmienky pre jeho vydanie. 13. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil v súlade s § 391 ods. 1 cit. ustanovenia. 14. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z. CSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodol v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia oprávneného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh), (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).