Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 15Co/237/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244762 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1111244762.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Silvie Walterovej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci žalobcov v 1. rade: O. W. , narodený dňa XX.X.XXXX, bytom S., O. č. XXX/XX, L. W., v 2. rade: U. G. , narodená dňa X.X.XXXX, bytom L., P. X., B. X. č. XXX/X (právni nástupcovia žalobkyne: H. W. , narodená dňa XX.XX.XXXX, zomrela dňa XX.X.XXXX, naposledy bytom S., O. č. XXX/XX, L. W.), proti žalovanému: Slovenská republika - Národná banka Slovenska, Bratislava, Imricha Karvaša č. 1, o náhradu škody, s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne H. W. proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 18. mája 2017, č.k. 7 C 211/2011-433, takto r o z h o d o l : 1. Krajský súd v Bratislave p o k r a č u j e v konaní s dedičmi O. W., narodený dňa XX.X.XXXX, bytom S., O. č. XXX/XX, L. W., a U. G., narodená dňa X.X.XXXX, bytom L., P. X., B. X. č. XXX/ X, ako právnymi nástupcami žalobkyne H. W., narodená dňa XX.XX.XXXX, zomrela dňa XX.X.XXXX, naposledy bytom S., O. č. XXX/XX, L. W.. II. Rozsudok Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 18. mája 2017, č.k. 7 C 211/2011-433, z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava I. rozsudkom zo dňa 18.5.2017, č.k. 7 C 211/2011-433, zamietol žalobu; žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Vychádzal zo žaloby doručenej súdu dňa 30.12.2011, ktorou sa žalobkyňa Anna Kalecká domáhala proti žalovanému zaplatenia sumy 5.443,80 € s príslušenstvom, titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Žalobkyňa H. W. žalobu dôvodila tým, že ako člen Družstva vložila peňažné prostriedky do Družstva za účelom ich zhodnotenia. Družstvo zhromažďovalo peňažné prostriedky od svojich členov a malo zabezpečiť ich zhodnocovanie podľa zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách, pričom tak robilo na základe verejnej ponuky v rámci Prospektu investícií, ktorý schválil Úrad pre finančný trh rozhodnutím UFT-XXX/XXXX/SPI zo dňa 21.3.2002, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.3.2002. Nadobúdanie majetkových hodnôt z peňažných prostriedkov zhromaždených na základe verejnej ponuky Družstva a ich spravovanie v rámci Prospektu investície upravovala zmluva, ktorú uzatvorili ako zmluvné strany Družstvo a CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s., ako obchodník s cennými papiermi, s názvom Zmluva o správe portfólia cenných papierov. Miera zhodnotenia peňažných prostriedkov vložených žalobcom do Družstva mala byť v súlade s Prospektom investície a podľa zmluvy vo výške 8 % p.a. Družstvo na zhodnocovanie peňažných prostriedkov používalo výhradne spoločnosť CAPITAL INVEST, o.c.p., ktorá vykonávala činnosť podľa zákona č. 566/2001 Z.z., na základe povolenia na poskytovanie investičných služieb žalovaného do 1.3.2011, kedy mu Národná banka Slovenska (NBS) odobrala povolenie na poskytovanie investičných služieb. Nad činnosťou Družstva a obchodníka s cennými papiermi mala právomoc vykonávať dohľad Národná banka Slovenska v súlade so zákonom č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska, v súlade so zákonom o cenných papieroch a aj zákonom č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vložila peňažné prostriedky do Družstva, pretože sa spoliehala, že nad Družstvom a obchodníkom s cennými papiermi vykonáva dohľad Národná banka Slovenska a bude tak zabezpečené ich riadne fungovanie, a tým budú nielen ochránené jej peňažné prostriedky, ale budú zhodnotené v garantovanej výške. Dozvedela sa, že obchodník s cennými papiermi s Družstvom ku dňu 30.4.2010 skončil spoluprácu, Družstvu neodovzdal žiadne portfólio cenných papierov, ani zverené peňažné prostriedky, z dôvodu ktorého Družstvo nemá prostriedky na výplatu jej zverených finančných prostriedkov, vrátane ich zhodnotenia. V dôsledku vyššie uvedeného konania obchodníka s cennými papiermi v spojení s jeho činnosťou pre Družstvo jej vznikla škoda, ktorá predstavuje sumu, o ktorú sa zmenšil jej majetok, pretože Družstvo jej nevyplatilo finančné prostriedky zhodnotené o dohodnutý zisk. Národná banka Slovenska v dôsledku nesprávneho úradného postupu, porušením zákonných ustanovení týkajúcich sa dohľadu, zodpovedá za škodu, ktorú jej spôsobila, pretože škoda jej vznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom Národnej banky Slovenska pri výkone dohľadu nad činnosťou obchodníka s cennými papiermi, ktorý vykonával pre Družstvo činnosť podľa zmluvy. Nesprávny úradný postup Národnej banky Slovenska špecifikovala takto: po zistení závažných a podstatných nedostatkov v činnosti obchodníka s cennými papiermi neurobila riadne a včasné úkony potrebné na nápravu zistených nedostatkov, ani na ich zamedzenie do budúcnosti, pričom musela mať vedomosť z charakteru zistených porušení, že nedostatky v činnosti obchodníka s cennými papiermi zasahujú do práv a právom chránených záujmov Družstva vo vzťahu k jeho záväzkom voči členom, ktorí mu zverili prostriedky; vo vzťahu k Družstvu nevykonala potrebné opatrenia na zabránenie vzniku škody (na majetku tvoreného z vložených prostriedkov jeho členov, zvereného obchodníkovi s cennými papiermi), najmä neupozornila včas Družstvo na možnosť rizika vyplývajúceho zo spolupráce s obchodníkom s cennými papiermi; Národná banka Slovenska nezasiahla včas a účinne voči obchodníkovi s cennými papiermi, aj keď bola o problémoch Družstva ním informovaná a zbytočnými prieťahmi spôsobila, že obchodník s cennými papiermi mohol pokračovať v protiprávnom konaní na ujmu Družstva a tretích osôb vrátane nej až do 1.3.2011, kedy odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb; Národná banka Slovenska nereagovala na list Družstva zo dňa 24.6.2010, ktorým Družstvo podalo podľa § 86 ods. 3 zákona o cenných papieroch bankovej rade podnet na vyhlásenie obchodníka s cennými papiermi za neschopného plniť záväzky voči klientom a Národná banka Slovenska spôsobila, že Družstvo si nemohlo uplatniť náhradu za nedostupný klientsky majetok zverený ňou obchodníkovi s cennými papiermi u Garančného fondu investícií, a tak uspokojiť nároky svojich členov vrátane nej; Národná banka Slovenska zbytočnými prieťahmi, resp. svojou nečinnosťou, spôsobila, že neprijala v konaní voči Družstvu a obchodníkovi s cennými papiermi vhodné opatrenia, ktorými by zabezpečila, aby Družstvo a obchodník s cennými papiermi nemohol so svojím majetkom nakladať inak, než za účelom uspokojenia jej pohľadávky, resp. tretích osôb, aj keď musela vedieť, že obchodník s cennými papiermi pri vykonávaní činnosti porušuje zákon. Národná banka Slovenska nepostupovala v súlade s právnymi predpismi upravujúcimi jeho právomoci pri výkone dohľadu, objektívne tak zodpovedá za škodu, ktorá jej vznikla s tým, že príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom Národnej banky Slovenska a škodou vidí v tom, že Národná banka Slovenska po zistení nedostatkov v činnosti obchodníka s cennými papiermi nekonala v súlade so zásadou prevencie a je zrejmé, že ak by tak konala, nevznikol by škodný následok na jej strane, pretože jej prostriedky v Družstve by prijatím a realizáciou opatrení stanovených Národnou bankou Slovenska po zistení nedostatkov boli riadne investované a zhodnotené podľa Prospektu investícií. Národná banka Slovenska sa dopustila nesprávneho úradného postupu tým, že dohľad nad činnosťou dohliadaných subjektov vykonávala v rozpore s účelom zákona o dohľade a jeho povahou, a tým došlo ku škode na jej strane. 2. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav veci. Z nesporných tvrdení sporových strán mal za preukázané, že žalobkyňa H. W. vložila do Družstva žalovanú istinu. Úrad pre finančný trh rozhodnutím zo dňa 21.3.2002 schválil Družstvu Prospekt investícií, oboznámil o splnení podmienok pre schválenie tohto dodatku podľa § 127 ods. 4 v spojení s § 122 ods. 7 zákona č. 566/2001 Z.z. a taktiež Družstvo upozornil, že nie je povinný preverovať pravdivosť alebo hodnovernosť údajov uvedených v Prospekte investície s výnimkou identifikačných údajov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a oprávnenosti osôb podpisujúcich prospekt, pretože úrad vykonáva dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z., ale nie dohľad nad celkovou činnosťou družstva. Dňa 2.6.2008 uzavrelo Družstvo s obchodníkom s cennými papiermi CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s., zmluvu o riadení portfólia, podľa ktorej sa obchodník s cennými papiermi ako obhospodarovateľ zaviazal riadiť portfólio Družstva ako jeho klienta v súlade so schváleným Prospektom investícií a jeho dodatkami, čo v sebe zahŕňalo hospodárenie s portfóliom klienta na základe rozhodnutia obhospodarovateľa, sledovanie a vyhodnocovanie spravovaného portfólia, obstarávanie predaja cenných papierov z portfólia klienta, uschovávanie a správu cenných papierov, optimalizáciu portfólia, poskytovanie konzultácií a finančných analýz. obchodník s cennými papiermi sa zaviazal zabezpečiť mieru zhodnotenia portfólia klienta vo výške 8 % ročne. Zmluva bola ukončená zo strany obchodníka s cennými papiermi výpoveďou zo dňa 30.3.2010. Po zániku záväzkového vzťahu medzi Družstvom a obchodníkom s cennými papiermi, sa Družstvo domáhalo svojich nárokov vyplývajúcich zo zmluvy voči obchodníkovi s cennými papiermi viacerými žiadosťami a výzvami na zaplatenie dlžných súm. Družstvo sa svojich nárokov voči obchodníkovi s cennými papiermi nedomáhalo súdnou cestou. Družstvo finančné prostriedky, ktoré získalo od svojich členov neposkytovalo obchodníkovi s cennými papiermi na základe zmluvy, kde by bola špecifikovaná výška poskytnutej sumy, ale zamestnanci obchodníka s cennými papiermi priamo disponovali s peniazmi Družstva na základe udeleného súhlasu Družstvom. S finančnými prostriedkami na účte Družstva boli oprávnené disponovať zamestnankyne Obchodníka s cennými papiermi pani U., O., B. a T.. Družstvo malo účty v Slovenskej sporiteľni, a.s., v Československej obchodnej banke, a.s., a Všeobecnej úverovej banke, a.s. Rozhodnutím zo dňa 8.1.2008, č. OPK - 9750/3/2007, Národná banka Slovenska na základe kontroly vykonanej v roku 2007 uložila Obchodníkovi s cennými papiermi pokutu vo výške 500.000,- Sk za porušenie v rozhodnutí špecifikovaných ustanovení zákona č. 566/2001 Z.z. Banková rada Národnej banky Slovenska v konaní o rozklade predmetné prvostupňové rozhodnutie rozhodnutím zo dňa 7.5.2008, č. GUV- 841/2008, zrušila a vec vrátila na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Následne Národná banka Slovenska rozhodnutím zo dňa 20.8.2008, č. OPK-9750-5/2007, uložila Obchodníkovi s cennými papiermi opätovne pokutu vo výške 300.000,- Sk za porušenie ustanovení § 54 ods. 2, § 73 ods. 1 písm. a/, § 74 ods. 1, ods. 7 písm. b/ zákona č. 566/2001 Z.z. Rozhodnutím zo dňa 12.7.2010, č. ODT-8305/2010, Národná banka Slovenska rozhodla o predbežnom opatrení, ktorým Obchodníkovi s cennými papiermi uložila zdržať sa nakladania s majetkom klientov (toto rozhodnutie bolo Obchodníkovi s cennými papiermi doručené dňa 14.7.2010). Rozhodnutím zo dňa 21.12.2010, č. ODT-8305-5/2010, Národná banka Slovenska odobrala Obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb z dôvodov podľa § 156 ods. 2 písm. a/ zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách. O podanom rozklade ako druhostupňový orgán rozhodovala Banková rada Národnej banky Slovenska, ktorá napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdila svojím rozhodnutím č. GUV-274/2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 4.3.2011. Národná banka Slovenska podala dňa 27.7.2010 orgánom činným v trestnom konaní oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu. Podľa uznesenia Prezídia PZ, Úradu boja proti korupcii, vyšetrovateľa odboru boja proti korupcii zo dňa 16.11.2010, č.k. ČVS:PPZ-153/BPK-B-2010, bolo dňa 10.8.2010 začaté trestné stíhanie podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1 a ods. 4 písm. a/ Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona. Nebolo sporné, že žalobkyňa H. W. si u žalovaného podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorej žalovaný nevyhovel ani čiastočne. Zo správy o priebehu konkurzu pre účely 1. schôdze veriteľov zo dňa 24.8.2011 mal za preukázané, že na majetok dlžníka: PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, Bratislava, Poľná č. 1 (Družstvo), bol vyhlásený konkurz a do funkcie správcu bol súdom ustanovený T.. T. I.. Skutkový stav z ostatných predložených dôkazov nesumarizoval z dôvodu, že vzhľadom na nižšie uvedené právne posúdenie, osobitne nedostatok príčinnej súvislosti medzi tvrdenou škodou a tvrdeným nesprávnym úradným postupom, z nich nevyplývali žiadne rozhodujúce skutočnosti svedčiace o opaku. 3.1. Po právnej stránke súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil ustanoveniami čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, § 1, § 3 ods. 1 písm. d/, § 9 ods. 1, ods. 2, § 15 ods. 1, § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, § 127 ods. 2, § 128 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch, a dôvodil tým, že žalobkyňa H. W. nepreukázala splnenie ani jedného predpokladu zodpovednosti štátu za škodu, ktorá jej mala vzniknúť titulom nesprávneho úradného postupu žalovaného. Uviedol, že nesprávneho úradného postupu označeného žalobkyňou sa mal žalovaný dopustiť za účinnosti zákona č. 514/2003 Z.z., a preto v súlade s § 27 ods. 1 citovaného zákona postupoval pri posudzovaní jej nároku podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Poukázal na skutočnosť, že na vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom žalovaného sa vyžaduje súčasne splnenie týchto podmienok: existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, nesprávny úradný postup orgánu štátu a príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. Na základe zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že Národná banka Slovenska a jej právny predchodca Úrad pre finančný trh v súlade so zákonom č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch postupovali správne vo vzťahu k Družstvu. Úrad pre finančný trh schválil pre Družstvo dňa 21.3.2002 Prospekt investície podľa § 127 ods. 2 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch, na základe ktorého bolo Družstvo oprávnené ponúkať majetkové hodnoty s lehotou verejnej ponuky majetkových hodnôt 10 rokov. Za pravdivosť údajov v prospekte investície zodpovedal štatutárny zástupca vyhlasovateľa (§ 128 ods. 1 písm. h/ zákona č. 566/2001 Z.z.). Obsahom Prospektu investície bol iba zoznam zmlúv, ktoré zabezpečujú odbyt výrobkov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu služieb. Zákon č. 566/2001 Z.z. nepožadoval, aby pri schvaľovaní prospektu boli predložené samotné zmluvy a schválený Prospekt investície tieto samotné zmluvy nikdy neobsahoval. Povinnosťou vyhlasovateľa bolo uzatvoriť s obchodníkom s cennými papiermi zmluvu, ktorá by obsahovala zásady správy portfólia uvedené v prospekte, kontrolovať plnenie zmluvy a v prípade jej neplnenia vymáhať súdnou cestou splnenie zmluvných záväzkov v prospech členov družstva (investorov). Za činnosť Družstva zodpovedá a v mene Družstva koná predstavenstvo ako štatutárny orgán družstva, ktoré riadi činnosť družstva a zásadne rozhoduje o všetkých záležitostiach družstva (§ 243a ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka). Družstvo bolo povinné vykonávať svoju činnosť tak, aby si splnilo všetky záväzky voči svojim členom, pričom členovia Družstva, teda aj žalobkyňa, mali práva a povinnosti spojené s členstvom v Družstve, okrem iného aj schvaľovať ročnú účtovnú závierku a voliť a odvolávať členov predstavenstva a kontrolnej komisie. Družstvo dňa 10.10.2007 doručilo Národnej banke Slovenska vyjadrenie, v ktorom bolo uvedené, že zo strany družstiev nedošlo k porušeniu zákona a prospektov investícií schválených Úradom pre finančný trh z dôvodov v liste špecifikovaných. Družstvo sa vyjadrilo k systému fungovania družstiev tak, že vtedajší stav zodpovedal dlhoročnej finančnej spolupráci medzi spoločnosťami CI HOLDING, a.s., jej dcérskymi spoločnosťami a družstvami. Podľa názoru Družstva narušenie tohto systému by mohlo týmto spoločnostiam spôsobiť značné škody, ako aj na druhej strane náklady, keďže finančné vzťahy medzi uvedenými spoločnosťami sú dlhodobými investičnými vzťahmi. Družstvu a jeho dcérskym spoločnostiam sa javilo ako problematické zabezpečiť do portfólia družstiev iné investičné nástroje, ktorých emitentami by boli spoločnosti v rámci finančnej skupiny CI HOLDING, a.s. Družstvo zdôraznilo, že dlhodobé vysoké výnosy členov družstiev boli zabezpečené najmä dobrou investičnou stratégiou družstiev, pričom bola vyslovená obava, že jej zmenou by mohlo prísť k ich ohrozeniu, resp. narušeniu dôveryhodnosti družstiev, ak by nebolo naďalej zo strany ich členov možné, aby jednotlivé družstvá boli naďalej schopné plniť svoje záväzky. Za vyše päťročné obdobie pôsobenia družstiev na slovenskom finančnom trhu nebola evidovaná ani jedna sťažnosť zo strany členov družstiev a taktiež družstvám nebolo zrejmé, že by Národná banka Slovenska disponovala nejakou sťažnosťou voči jednotlivým družstvám. Družstvo až listom doručeným Národnej banke Slovenska dňa 15.4.2010 požiadalo Národnú banku Slovenska o preskúmanie postupu spoločnosti CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s., potom, čo mu (obchodník s cennými papiermi) vypovedala zmluvu o zriadení portfólia. Z obsahu listinných dôkazov mal preukázané, že Národná banka Slovenska vykonala v období od 20.4.2010 do 6.5.2010 u obchodníka s cennými papiermi dohľad na mieste. Národná banka Slovenska v tomto období vyzvala Družstvo listom zo dňa 20.4.2010, aby predĺžilo žiadosť o schválenie dodatku prospektu investície tak, aby Družstvo mohlo pokračovať v zhodnocovaní finančných prostriedkov, keďže Národná banka Slovenska zistila, že podstatná časť prospektu investície sa stala neaktuálna. Námietku žalobkyne, že povinnosťou žalovaného bolo dohliadať na aktualizáciu Prospektu investícií vyhodnotil ako nedôvodnú, pretože povinnosť aktualizovať Prospekt investície bola Družstvu uložená s účinnosťou až od 1.1.2009 na základe novelizovaného ustanovenia § 127 ods. 4 v spojení s § 125c ods. 1 zákon č. 566/2001 Z.z., a preto sa na žalovaného nemohla vzťahovať povinnosť dohliadať na aktuálnosť Prospektu investícií realizovanú pred týmto dátumom, t.j. pred 1.1.2009. Do novelizácie zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch vykonanej zákonom č. 558/2008 Z.z. neexistovala samotná povinnosť Družstva aktualizovať Prospekt investícií, preto je z povahy veci vylúčený dohľad zo strany NBSv tomto smere, keďže NBS nemohla kontrolovať povinnosť, ktorá sama osebe v rozhodnom čase ani neexistovala. Poukázal na skutočnosť, že Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt malo zákonom uloženú povinnosť dodržiavať schválený Prospekt investícií až od 1.6.2010, kedy boli novelou ustanovenia § 129 ods. 3 zákon č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch, vykonanej zákonom č. 129/2010 Z.z., rozšírené povinnosti družstva, a preto pokiaľ Družstvo od 31.12.2006 do 1.6.2010 zo zákona takúto povinnosť nemalo, nemohla NBS skúmať ani túto povinnosť prostredníctvom výkonu dohľadu, keď Družstvo samo osebe nebolo povinné Prospekt investície dodržiavať. Konštatoval, že pokiaľ ide o rizikovosť portfólia, zákon č. 566/2001 Z.z. neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt, a teda ani Družstvu, žiadne povinnosti v oblasti rozloženia rizík, na rozdiel od iných dohliadaných subjektov (napr. správcovské spoločnosti pre kolektívne investovanie). Preto tieto neexistujúce povinnosti Družstva nemohla Národná banka Slovenska kontrolovať. Žalovaný nevykonával dohľad nad finančnými ukazovateľmi Družstva, ako sa mylne domnieva žalobkyňa. Národná banka Slovenska mohla podľa platnej právnej úpravy kontrolovať len to, či Družstvo plní informačné povinnosti v zmysle ustanovení § 126 až § 130 zákona č. 566/2001 Z.z. V tejto súvislosti poukázal na to, že žalobkyňa si musela byť vedomá toho, že s jej investíciou je spojené riziko a že doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov (§ 129 ods. 1 písm. b/ zákon č. 566/2001 Z.z. v znení účinnom do 21.7.2013; ustanovenia § 126 až § 130 boli zo zákona č. 566/2001 Z.z. vypustené novelou vykonanou zákonom č. 206/2013 Z.z. účinným dňa 22.7.2013). Nevedomosť žalobkyne alebo jej údajné spoliehanie sa nemožno pričítať na ťarchu Národnej banky Slovenska v zmysle zásady, podľa ktorej neznalosť zákona neospravedlňuje. To isté platí aj pokiaľ ide o argumentáciu žalobkyne, že o rozsahu dohľadu Národnej banky Slovenska nad činnosťou Družstva nemala vedomosť. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že z obsahu Zmluvy uzavretej medzi Družstvom a obchodníkom s cennými papiermi vyplýva, že jej podstatou bol výkon finančných operácií za účelom obhospodarovania cenných papierov a iných finančných nástrojov a iných operácií súvisiacich s riadením portfólia Družstva, čo v praxi znamenalo, že Obchodník s cennými papiermi obchodoval vo vlastnom mene na účet Družstva, čiže riziko nieslo samotné Družstvo, ktoré bolo iniciátorom celého obchodu Družstva, a ktoré dávalo pokyny na nákup, či predaj toho-ktorého finančného nástroja (článok III bod 1 písm. c/ Zmluvy v spojení s § 5 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch). V danom prípade išlo o služby, ktoré Družstvo ako klient obchodníka s cennými papiermi využívalo na vlastné riziko s vedomím, že ziskovosť uvedených operácií nie je zaručená a žalobkyňa si ako člen Družstva, ktoré za týmto účelom zhodnocovalo portfólio, musela byť vedomá, že vývoj na finančných trhoch nemožno s istotou predpovedať a odhadnúť. Za nedôvodnú považoval aj námietku žalobkyne o nedostatočných opatreniach žalovaného na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení obchodníka s cennými papiermi pri činnosti voči Družstvu. Z listín predložených stranami sporu vyplýva aktívny prístup Národnej banky Slovenska k obchodníkovi s cennými papiermi, keď Národná banka Slovenska rozhodnutím zo dňa 8.1.2008, č. OPK - 9750/3/2007, uložila obchodníkovi s cennými papiermi pokutu vo výške 16.596,96 € (500.000,- Sk) a po zrušení a vrátení veci na ďalšie konanie Bankovou radou Národnej banky Slovenska, opätovne rozhodnutím zo dňa 20.8.2008, č. OPK-9750-5/2007, uložila obchodníkovi s cennými papiermi pokutu vo výške 9.958,18 € (300.000,- Sk). Následne rozhodnutím zo dňa 21.12.2010, č. ODT-8305-5/2010, Národná banka Slovenska odobrala Obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb. Konštatoval, že Družstvo bolo podľa zákona č. 566/2001 Z.z. povinné predkladať Národnej banke Slovenska polročné a ročné správy o svojom hospodárení, z týchto však nevyplývali informácie o jeho zhoršenej finančnej situácii, ktorá by ohrozila vyplácanie vyrovnávacích podielov či podielov na zisku jeho členom. Národná banka Slovenska po podaní podnetu Družstvom ihneď v období od 20.4.2010 do 6.5.2010 vykonala u obchodníka s cennými papiermi dohľad na mieste, tento nepreukázal, že poskytoval pre Družstvo investičnú službu riadenie portfólia, v rámci dohľadu na mieste nepredložil Národnej banke Slovenska žiadnu dokumentáciu, ktorá by preukazovala, že obhospodaroval portfóliá družstiev, s ktorými uzavrel Zmluvu o riadení portfólia, nepredložil žiadnu dokumentáciu, ktorá by preukazovala, že vykonával ktorúkoľvek z činností uvedených v čl. I bode 2 zmlúv o riadení portfólia, nepredložil pokyny portfólia manažéra, konfirmácie obstaraných obchodov pre družstvá, nepredložil zmluvy o kúpe alebo predaji cenných papierov obstaraných pre družstvá, výpisy z evidencie majetkových účtov či doklady preukazujúce úschovu a správu cenných papierov. Dospel preto k záveru, že NBS svojím postupom neporušila svoje povinnosti, keďže pri výkone verejnej moci postupovala v rozsahu svojich kompetencií daných jej zákonom, nedopustila sa pri svojom rozhodovaní žiadneho excesu a ani nepostupovala spôsobom nezlučiteľným s ochranou základných práv a ľudských slobôd, a preto jej postup nie je možné kvalifikovať ako nesprávny podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Jej postup bol v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Štát (Slovenská republika) nemôže priamo zasahovať do vlastnej činnosti družstva (teda ani Družstva) a jeho majetkovoprávnych vzťahov, v ktorých má družstvo autonómne postavenie a jeho vnútorné vzťahy sa spravujú princípmi členskej samosprávy v družstve v zmysle stanov družstva a ustanovení Obchodného zákonníka. Pokiaľ by NBS zakázala činnosť spočívajúcu v uzatváraní vyššie uvedených vzťahov s členmi družstva (občanmi) a družstvom, zasiahla by tým do občiansko-obchodnoprávnych vzťahov a do zmluvnej autonómie subjektov súkromného práva, ako aj do vlastníckeho práva občanov mimo rámca ochrany garantovanej čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože by tým obmedzila, resp. zmarila ich možnosť nadobudnúť majetkové hodnoty a realizovať svoje práva a uplatňovať nároky vyplývajúce z uvedených zmlúv. NBS nevykonávala a ani nemohla vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, nakoľko by konala v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v rozpore s ustanoveniami zákona č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska, so zákonom č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a zákonom č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom. Vykonáva dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa len v zákonom vymedzenom limitovanom rozsahu podľa zákona č. 566/2001 Z.z., t.j. bola oprávnená kontrolovať zverejnenie schváleného Prospektu investícií pred začatím verejnej ponuky (§ 126 ods. 2, § 127 citovaného zákona), aktuálnosť prospektu investície počas lehoty trvania verejnej ponuky, plnenie informačných povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, či dodržiavanie ustanovenia § 126 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z.z. Žalobkyňa ako člen družstva (t.j. podnikateľského subjektu) neinvestovala predmetné peňažné prostriedky do subjektu, na činnosť ktorého nemala žiaden vplyv. Práve naopak, členská schôdza je najvyšším orgánom družstva, prostredníctvom ktorého členovia uplatňujú svoje právo riadiť záležitosti družstva, kontrolujú činnosť družstva a jeho orgánov v zmysle Obchodného zákonníka a stanov Družstva. Sama žalobkyňa žalobu dôvodila tým, že peňažné prostriedky do Družstva vložila výhradne a len z dôvodu, že sa spoľahla na to, že Družstvo a aj obchodník s cennými papiermi sú subjekty, nad ktorými vykonáva dohľad Národná banka Slovenska a že tak bude zabezpečené ich riadne fungovanie, a tým budú nielen ochránené jej peňažné prostriedky, ale budú aj zhodnotené v garantovanej výške. Jej spoľahnutie vychádzalo z toho, že Družstvo malo ako jednu z činností zapísaných v predmete činnosti podľa výpisu z Obchodného registra zhromažďovanie peňažných prostriedkov od svojich členov formou členských vkladov a vykonávania činností na uspokojovanie potrieb svojich členov spočívajúce v efektívnom zhodnotení vložených finančných prostriedkov. Žalobkyňa vložila svoje finančné prostriedky do Družstva s plným vedomím toho, že vložením finančných prostriedkov sa stala členom podnikateľského subjektu (družstva), pričom s členstvom sú spojené určité práva a povinnosti, ktoré sa týkajú okrem iného aj hospodárenia a majetku družstva. Bola to práve samotná žalobkyňa, ktorá zanedbala prevenčnú povinnosť uloženú jej Obchodným zákonníkom ako členovi družstva a v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka mala postupovať ako člen družstva v spolupráci s ďalšími členmi družstva s primeranou dávkou opatrnosti, ktorú bolo možné od nej spravodlivo požadovať a zvážiť možnú mieru rizika. Mohla, aj sa mala, presvedčiť, ako člen družstva o skutočnostiach uvádzaných Družstvom, mala sa aktívne, s dostatočnou starostlivosťou, riadne a včas zaujímať o svoje práva (výkon svojich práv) voči Družstvu, nakoľko ich podcenením či zanedbaním sa aj sama pričinila o znehodnotenie alebo nevymožiteľnosť (stratu). Skonštatoval, že nemal za preukázanú ani príčinnú súvislosť medzi žalobkyňou označenou škodou a tvrdeným nesprávnym úradným postupom Národnej banky Slovenska spočívajúcim v jej nečinnosti. Nestotožnil sa ani s tvrdením žalobkyne, že ak by Národná banka Slovenska včas zakročila a pozastavila by činnosť Družstva a obchodníka s cennými papiermi, škoda by jej nevznikla. Uzavretím právneho úkonu s Družstvom žalobkyni označená škoda ani nevznikla, vznikla jej vymožiteľná pohľadávka voči Družstvu. Škoda žalobkyne má teda svoje príčiny vo finančnom hospodárení Družstva a v spôsobe jeho podnikania. Pokiaľ by bola zakázaná činnosť Družstva a obchodníka s cennými papiermi, uvedené samo osebe by nemalo za následok, že pohľadávka žalobkyne z uzavretých právnych úkonov by bola uspokojená; práve naopak uložením sankcií by mohla byť táto vymožiteľnosť ohrozená z dôvodu dosahu na celú ich podnikateľskú činnosť. V čase jeho rozhodnutia žalobkyňa nepodal nijakú žalobu o náhradu škody proti Družstvu, proti žiadnemu členovi predstavenstva Družstva, či proti členovi kontrolnej komisie (§ 251 ods. 2, § 243a ods. 4, § 244 ods. 8 Obchodného zákonníka), resp. nepreukázala, že si takúto škodu uplatnila a jej škoda nemohla byť týmto spôsobom nahradená. Poukázal na ustálenú judikatúru, podľa ktorej nárok na náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb., aj zákona č. 514/2003 Z.z., môže byť v občianskom súdnom konaní úspešne uplatnený voči štátu až vtedy, ak nemožno dosiahnuť uspokojenie pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi iným titulom. Preto ak má žalobkyňa pohľadávku voči subjektu, ktorý ju získal ako prospech a má povinnosť tento prospech vydať, resp. kým nepreukázala bezúspešné domáhanie sa úhrady pohľadávky voči dlžníkovi, nie je daný základný predpoklad zodpovednosti štátu či už podľa zákona č. 58/1969 Zb. alebo zákona č. 514/2003 Z.z., a tým ani predpoklad existencie škody. Žalobkyňa si svoje nároky na náhradu škody môže uplatniť v zmysle ustanovenia § 243a ods. 4 Obchodného zákonníka za splnenia podmienok vzniku škody voči členom predstavenstva Družstva alebo členom kontrolnej komisie podľa ustanovenia § 244 Obchodného zákonníka. Obchodný zákonník v § 251 ods. 2, § 243a ods. 4 a § 244 ods. 8 explicitne zakotvuje, že každý člen družstva je oprávnený v mene družstva podať žalobu o náhradu škody proti členovi predstavenstva z titulu jeho zodpovednosti voči družstvu za ním spôsobenú škodu. Každý veriteľ družstva môže vo svojom mene a na vlastný účet uplatniť nároky družstva na náhradu škody proti členom predstavenstva a tiež proti členom kontrolnej komisie. Členovia predstavenstva družstva, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej funkcie, sú zodpovední spoločne a nerozdielne za škodu, ktorú tým družstvu spôsobili. Existencia pohľadávky žalobkyne na náhradu škody voči vyššie uvedeným subjektom Družstva vylučuje možnosť, aby sa žalobkyňa mohla úspešne domáhať náhrady škody voči štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Žalobkyňa nepreukázala, že by sa bez svojej viny bezúspešne domáhala náhrady škody voči subjektom Družstva, pričom škoda na strane žalobkyne vznikne až okamihom, keď sa právo veriteľa na plnenie voči dlžníkovi stane fakticky nevymáhateľným. 3.2. Výrok o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech, náhradu trov konania nepriznal, pretože výslovne vyhlásil, že si trovy konania neuplatňuje a zo spisu mu ani žiadne trovy nevyplývali. 4. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie spoločnosť FUTEJ & Partners, s.r.o., Bratislava, IČO: 35 955 341, menom H. W. v pozícii jej právneho zástupcu, dôvodiac ustanovením § 365 ods. 1 písm. d/, e/, f/, h/ C.s.p. (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Namietal, že súd prvej inštancie nezohľadnil, že Národná banka Slovenska nepostupovala v súlade s princípom právneho štátu, ktorého súčasťou je aj princíp právnej istoty, keď základným atribútom je istota subjektov práva, že sa voči nim bude zachovávať právo, a teda orgány verejnej moci budú vo vzťahu k nim postupovať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a platnými právnymi predpismi, t.j. že ich postup bude zo strany subjektov práva predvídateľný. Uviedol, že žalobkyňa sa spoliehala na riadny výkon dohľadu zo strany Národnej banky Slovenska, pretože nemohla predpokladať, že dohľad napr. nad Prospektom investícií je podľa Národnej banky Slovenska len formálny, resp. že takýto je jeho obsah podľa výkladu Národnej banky Slovenska, pretože zákon o dohľade takýmto spôsobom obsah dohľadu nad Prospektom investícií nedefinoval. Postup Národnej banky Slovenska bol svojvoľný v neprospech každého, ktorý sa na ňu z hľadiska stability a ochrany investície spoľahol. Nesúhlasila s argumentáciou Národnej banky Slovenska, že upozornila Družstvo, že vykonáva dohľad nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa ustanovenia § 135 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z., ale nie dohľad nad celkovou činnosťou Družstva, pretože nemohla mať o takto zúženom dohľade vedomosť. Nestotožnila sa so záverom súdu prvej inštancie, že neexistuje príčinná súvislosť medzi škodou a porušením zákonných povinností NBS spočívajúcom v nesprávnom výkone dohľadu, ktorým bol porušený zákon č. 566/2001 Z.z. a za obzvlášť nepochopiteľný považovala záver súdu prvej inštancie, že sa mala viac starať o svoje záležitosti v rámci zásady „právo patrí bdelým“, keďže ku škode došlo v rámci porušenia zákonnej povinnosti banky vykonávať zákonom stanovené povinnosti dohľadu a nie v dôsledku toho, že nebola bdelá, keď jej nepatrili ani zákonom stanovené právomoci dohľadu nad činnosťou Družstva, ani obchodníka s cennými papiermi, ktorými NBS mohla zabezpečiť dodržiavanie zákona o cenných papieroch, resp. sankciami k dodržiavaniu zákona porušujúci subjekt donútiť. Dôvodila, že povinnosťou Národnej banky Slovenska podľa ustanovenia § 137 ods. 2 zákona o cenných papieroch je a bolo zisťovanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaných subjektov a ich činností, pričom podľa ustanovenia § 135 ods. 1 zákona o cenných papieroch, ktorý platí v tomto znení už od 1.5.2007, Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt, ako aj obchodník s cennými papiermi, patrili k povinne dohliadaným subjektom zo strany NBS, ktorý mal zisťovať všetky informácie a podklady o dodržiavaní, resp. nedodržiavaní, povolení na činnosť ňou vydaných Družstvu (prospekt investícií vydaný Úradom pre finančný trh a následne pravidelne kontrolovaný žalovaným) a obchodníkovi s cennými papiermi, pričom povinný zákonný dohľad zo strany Národnej banky Slovenska bol dokonca koncipovaný tak široko, že mala zisťovať informácie a podklady aj o iných rizikách ako tých, ktoré vyplývali z povolení na činnosť, vrátane rizík, ktorým boli vystavené dohliadané subjekty a v rámci nich aj Družstvo činnosťou obchodníka, ako i vrátane rizík, ktoré mohli viesť k ohrozeniu jej záujmov, ako klienta dohliadaných subjektov. Poukázala na skutočnosť, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I. pod sp.zn. 7 C 206/2011 bolo výpoveďou svedka N.. Z. Y., S.., preukázané, že Národná banka Slovenska už v roku 2007 pri kontrole Družstva zistila, že z hľadiska rizikovosti portfólia má nedostatočne rozložené portfólio, ktoré bolo tvorené zmenkou jediného emitenta, spoločnosti CI HOLDING, a.s., ktorá v tom čase akcionársky vlastnila obchodníka s cennými papiermi, z čoho vyplýva, že Družstvo malo všetky peňažné prostriedky od neho získané, investované v subjekte personálne a majetkovo prepojenom s obchodníkom a Družstvom. Národná banka Slovenska po zistení o rizikovosti portfólia Družstva sa uspokojila s takou nápravou stavu, že toto portfólio bolo po tomto vytknutí zo strany banky rozložené namiesto jednej do troch zmeniek, a to zmeniek vystavených spoločnosťou CI HOLDING, a.s., CI Reality, s.r.o., a GLOBAL production s.r.o., pričom posledné dve spoločnosti boli opäť 100 % dcérskymi spoločnosťami CI HOLDING, a.s. Vo všetkých troch spoločnostiach bol navyše, či už členom predstavenstva alebo konateľom, N.. I. K., vtedajší predseda predstavenstva obchodníka s cennými papiermi. Národná banka Slovenska tak naďalej akceptovala stav, že celé portfólio Družstva je rozložené a investované do prepojených subjektov s CI HOLDING, a.s., a obchodníkom, aj napriek tomu, že vydala právoplatné sankčné rozhodnutie voči obchodníkovi, v ktorom konštatovala, že obchodník s cennými papiermi vo svojej činnosti pre svojich klientov a v rámci nich aj výslovne pre Družstvo porušil zákon o cenných papieroch vo viacerých podstatných ohľadoch. Ani po vydaní tohto rozhodnutia, okrem udelenej pokuty v sume cca 10.000,- €, nevyužila svoje kompetencie v zmysle zákona o cenných papieroch a neprijala riadne následné kontrolné alebo významnejšie opatrenia (predbežne alebo celkom zakázať činnosť obchodníkovi alebo Družstvu, resp. zrušiť povolenie na činnosť obchodníkovi alebo udeliť sankcie priamo členom predstavenstva alebo obchodníka). Následné podcenenie situácie a umožnenie ďalšej činnosti Družstva aj obchodníka s cennými papiermi, podľa odvolateľky, tak vyústilo v roku 2010 do nedostupnosti ňou vložených prostriedkov do Družstva, pričom banka svojou nečinnosťou a ľahostajným prístupom k svojim kompetenciám zapríčinila aj to, že už nemohla rozpoznať riziko svojej investície, resp. že túto investíciu jej banka svojím zanedbaným dohľadom ani v minimálnej možnej neochránila. Poukázala ďalej na to, že Národná banka Slovenska tým, že dňa 4.3.2011 obchodníkovi s cennými papiermi odňala licenciu na činnosť a Družstvu zakázala činnosť v roku 2011, potvrdila dlhodobé porušovanie zákona o cenných papieroch, z čoho vyplýva jej tolerovanie porušovania právnych predpisov minimálne od roku 2008 do roku 2011. Národná banka Slovenska rozhodnutím zo dňa 30.5.2011, č. ODT-10890-4/2010, právoplatným dňa 18.7.2011, zakázala Družstvu predaj majetkových hodnôt z dôvodu neaktuálnosti Prospektu investícií a ustálila trvanie jeho neaktuálnosti až od mája 2010 účelovo, pretože údaje zahrnuté do prospektu boli v skutočnosti neaktuálne dlhodobo pred májom 2010, táto neaktuálnosť siahala spätne k 31.12.2006, kedy došlo v sídle Národnej banky Slovenska dňa 27.8.2007 k stretnutiu s poverenými členmi predstavenstva Družstva za účelom prerokovania nezrovnalostí a problémov v jeho činnosti a údajov o subjektoch, s ktorými je Družstvo majetkovo prepojené; údaje boli neaktuálne minimálne od 1.10.2009. Údaje o majetkových aktívach, ktoré sa majú nadobudnúť z peňažných prostriedkov nadobudnutých na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt, a základné strategické zámery podnikateľskej činnosti Družstva boli neaktuálne už k 31.12.2006, z čoho vyplýva, že Družstvo svojím konaním porušovalo ustanovenie § 129 ods. 3 v spojení s § 128 ods. 1 písm. b/, c/, h/, § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zákona o cenných papieroch od 31.12.2006, ale Národná banka Slovenska voči Družstvu úradne zasiahla až v máji 2011, kedy činnosť Družstva zakázala. Existujúce konkurzné konanie samo osebe nevylučuje možnosť podať veriteľom, ktorí si prihlásili svoju pohľadávku do konkurzu, návrh na náhradu škody proti štátu a nerobí takýto návrh predčasným, nakoľko je povinnosťou súdu v konaní o náhradu škody skúmať, či aktuálny stav konkurzného konania objektívne vylučuje možnosť jej uspokojenia ako veriteľa v konkurznom konaní, prípadne v akom rozsahu, pričom súd pri tomto hodnotení dokonca nemá čakať až na konečné rozvrhové uznesenie konkurzného súdu (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 11.4.2012, sp.zn. 29 Cdo 4968/2009), ale je povinný zohľadniť napr. správy ustanoveného správcu konkurznej podstaty o stave daného konkurzu. Súd prvej inštancie nezohľadnil správu o stave konkurzu, ako aj výpoveď ustanoveného správcu konkurznej podstaty, čím došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci vzhľadom na zistený skutkový stav. Škoda v čase rozhodovania súdu existovala, ako to vyplýva zo správy o stave konkurzu, aj z výpovede správcu konkurznej podstaty. Poukázala na skutočnosť, že podmienkou vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom nie je, aby poškodený preukázal bezúspešnosť vydania pohľadávky v konkurznom konaní, keď zákon č. 514/2003 Z.z. upravujúci osobitný druh zodpovednosti nedefinuje uvedenú podmienku ako jeden z predpokladov tejto zodpovednosti. Dala do pozornosti uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 Cdo 48/2010, 2 Cdo 155/2011, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 17 Co 2/2013 a sp.zn. 14 Co 192/2012. Odvolaciemu súdu preto navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a jej žalobe vyhovieť, alebo napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie; žiadala trovy konania. 5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že súd prvej inštancie vo veci postupoval maximálne zodpovedne, vykonal rozsiahle dokazovanie za účelom spoľahlivého zistenia skutkového stavu veci riadne zabezpečil listinné dôkazy aj z iných súdnych konaní v skutkovo a právne identických veciach, mal k dispozícii aj niekoľko právoplatných rozhodnutí Národnej banky Slovenska v identických veciach, z ktorých jej úradný postup podrobne vyplýval. Z jeho činnosti mu boli známe aj iné dôležité skutočnosti z dôvodu prebiehajúcich konaní v skutkovo a právne analogických veciach na súde prvej inštancie. Na základe správneho zistenia a posúdenia skutkového i právneho stavu veci potom súd v danej veci dospel k správnemu, logickému a riadne odôvodnenému rozhodnutiu. Nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že je povinnosťou všeobecného súdu dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, keď aj podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky všeobecný súd musí dať odpoveď na tie otázky nastolené účastníkom konania, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania a odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/2003, III. ÚS 209/2004, I. ÚS 241/2007, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Cdo 58/2012). Dôvodil, že podstatou práva na spravodlivé konanie nie je právo na úspech v konaní, a teda právo na rozhodnutie zodpovedajúce názorom a predstavám žalobkyne. Argumentoval, že žalobkyňa nevyužila všetky možnosti na uplatnenie a vymoženie svojho nároku, pretože nepodala žiadny návrh proti členom predstavenstva ani členom kontrolnej komisie Družstva, ktorí boli zodpovední za jeho riadenie, za hospodárenie a nakladanie s jeho majetkom. Kompetencie Národnej banky Slovenska pri vykonávaní dohľadu nad dohliadanými subjektmi sú dané platnými právnymi predpismi a ich medze vyplývajú aj z Ústavy Slovenskej republiky a konštantnej súdnej judikatúry, podľa ktorej všetky orgány verejnej moci môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, pričom je vylúčený extenzívny výklad (interpretácia) týchto ústavných princípov vyplývajúcich z čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Konštatoval, že Národná banka Slovenska postupovala v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a platnými právnymi predpismi, nebola nečinná, nespôsobila žiadne prieťahy a pri svojom postupe voči Družstvu a aj obchodníkovi s cennými papiermi dodržiavala zákonné pravidlá zakotvené v ustanoveniach zákona o dohľade a zákona o cenných papieroch. Žalobkyňa mohla požiadať Národnú banku Slovenska o vysvetlenie jej zákonom zverených kompetencií v oblasti dohľadu nad finančným trhom. Žalobkyni muselo byť známe, že s investíciou je spojené aj riziko a doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov. Žalovaný vo vyjadrení ďalej uviedol, že Národná banka Slovenska môže ukladať sankcie dohliadanému subjektu len za také porušenie a neplnenie povinností, ktoré sú dohliadanému subjektu uložené zákonom a ktoré zároveň patria do pôsobnosti a kompetencií orgánu dohľadu. Až od účinnosti novelizovaného ustanovenia § 129 ods. 3 zákona o cenných papieroch, teda až od 1.6.2010, boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak, že Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt malo zákonom uloženú aj povinnosť dodržiavať schválený Prospekt investícií, a teda až odvtedy mohla Národná banka Slovenska dohliadať na to, či Družstvo schválený Prospekt investícií dodržiava. Konštatoval, že povinnosť aktualizovať Prospekt investícií bola na základe novelizovaného ustanovenia § 127 ods. 4 zákona o cenných papieroch v znení zákona č. 558/2008 Z.z. stanovená vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt až od 1.1.2009 a počas celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky majetkových hodnôt štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt nepretržite zodpovedal a zodpovedá investorom za pravdivosť a úplnosť údajov v prospekte investície. Podklady, ktoré má Národná banka Slovenska zisťovať v rámci predmetu dohľadu, sa vždy vzťahujú výlučne ku konkrétnemu druhu dohliadaného subjektu so zohľadnením jeho zákonom uložených povinností, pričom žiaden zákon neukladal vyhlasovateľom verejnej ponuky majetkových hodnôt, na rozdiel od iných dohliadaných subjektov, povinnosti v oblasti obmedzenia a rozloženia rizík ani krytia, a preto reálne neexistujúce povinnosti Družstva nemohla Národná banka Slovenska kontrolovať. Vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt mal v súvislosti s rizikom iba jednu informačnú povinnosť podľa ustanovenia § 129 ods. 1 písm. b/ zákona o cenných papieroch spočívajúcu v tom, že zverejnené alebo hromadne používané oznámenie o verejnej ponuke majetkových hodnôt muselo obsahovať taktiež upozornenie, z ktorého vyplývalo, že s touto investíciou je spojené aj riziko a doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov. Preto za dodržiavanie prospektu investície Družstva bolo aj voči jeho členom vždy zodpovedné predstavenstvo, ako štatutárny orgán, a to bez ohľadu na fakt, či vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt táto povinnosť bola alebo nebola osobitne zákonom uložená. Žalovaný ďalej vo vyjadrení uviedol, že Národná banka Slovenka mohla kontrolovať len to, či si Družstvo plní informačné povinnosti o verejných ponukách majetkových hodnôt, či informácie zverejňované Družstvom obsahujú náležitosti predpísané zákonom a či Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt zverejňuje finančné správy v zmysle bývalého ustanovenia § 130 zákona o cenných papieroch. Tieto informácie Národná banka Slovenska nepotvrdzovala a ani nemohla potvrdzovať, pretože mohla postupovať len v súlade s (bývalými) ustanoveniami § 129 a § 130 zákona o cenných papieroch a nemohla potvrdzovať správnosť finančných ukazovateľov Družstva. Nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že vo vzťahu k Družstvu bola Národná banka Slovenska nečinná, nakoľko vydala relevantné rozhodnutia, nedopustila sa žiadnych prieťahov v konaní a postupovala v rámci jej oprávnení a v súlade so zákonom o cenných papieroch, zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom, ako aj Ústavou Slovenskej republiky. Vo vzťahu k rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky, sp.zn. 29 Cdo 4968/2009, na ktorý poukázala žalobkyňa, žalovaný dôvodil, že tento primárne rieši problematiku zodpovednosti iných subjektov ako štátu a iba sekundárne a marginálne sa zaoberá zodpovednosťou za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci, pričom z jeho odôvodnenia zároveň vyplýva, že nie je možné zmiešavať posúdenie otázky vzniku škody pri zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci s otázkou zodpovednostných nárokov osôb uvedených v ustanovení § 3 ods. 2 zákona o konkurze a vyrovnaní. Teda zodpovednosť štátu v prípade, ak existuje iný dlžník, je zodpovednosť subsidiárna a tiež objektívna, ktorej sa štát nemôže zbaviť. Musia byť najskôr využité všetky zákonné možnosti veriteľa voči iným dlžníkom a následne musia byť jednoznačne a nespochybniteľne súčasne preukázané všetky tri predpoklady tejto zodpovednosti za škodu. Žalobkyni doposiaľ nevznikla žiadna škoda a nemožno ani odhadnúť, v akej výške a kedy jej škoda v budúcnosti eventuálne vznikne, pretože vznik škody a jej výška závisí na výsledku konkurzného konania, prípadne likvidácie Družstva. Škoda môže vzniknúť až vtedy, ak právo veriteľa (žalobkyne) voči dlžníkovi sa stane fakticky nevymáhateľným. K námietke odvolateľa, že v konkurze na majetok Družstva a v súvisiacich incidenčných súdnych konaniach ani viac ako dva roky od vyhlásenia konkurzu nemajú veritelia ani len zistené pohľadávky, poukázal na písomné vyjadrenie správcu konkurznej podstaty Družstva zo dňa 14.9.2011, v ktorom správca konkurznej podstaty konštatuje katastrofálny stav účtovníctva úpadcu, ktoré bolo vedené len do júla 2010 a po tomto dátume sa v účtovníctve nenachádzajú žiadne účtovné záznamy, účtovné doklady sú v neporiadku, mnohé z nich chýbajú a veľká časť finančných operácií úpadcu bola realizovaná v hotovosti, bez riadneho zaznamenania v účtovníctve. Pohľadávky neboli popreté z dôvodu, žeby boli nedostatočne zdokladované, ale v dôsledku veľmi podozrivého hospodárenia úpadcu v období pred konkurzom. Podľa žalovaného, žalobkyňa nepreukázala splnenie ani jednej z troch podmienok vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Súd prvej inštancie sa riadne oboznámil so žalobným návrhom, s vyjadrením žalovaného k žalobe, ako aj s inými podaniami strán sporu, vykonal rozsiahle dokazovanie, náležite posúdil skutkový a právny stav veci a dospel k správnemu, logickému a riadne odôvodnenému rozhodnutiu v predmetnej súdnej veci. Konanie na súde prvej inštancie nemalo ani inú vadu, ktorá by údajne mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd zákonne a úplne zistil skutkový stav veci, vykonal všetky dôkazy potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, ktoré správne právne posúdil. Navrhol odvolaciemu súdu rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdiť. 6. Odvolateľ sa k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu nevyjadril. 7. V ďalšom konaní odvolací súd zistil rozhodujúcu právnu skutočnosť, a síce že žalobkyňa H. W. zomrela (dňa XX.X.XXXX), a teda v priebehu konania na súde prvej inštancie, ešte pred rozhodnutím napadnutým rozsudkom, stratila procesnú subjektivitu. Okresný súd Nitra uznesením zo dňa 23.9.2015, č.k. 23 D 192/2015-15, Dnot 74/2015, dedičské konanie po poručiteľke H. W. zastavil a jej nepatrný majetok pozostávajúci z hnuteľností: účet vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s., so zostatkom vo výške 825,17 € s príslušenstvom vydal O. W., ktorý sa postaral o jej pohreb; uznesenie v tomto výroku nadobudlo právoplatnosť dňa 11.11.2015 a vo výroku, ktorým bola schválená odmena a náhrada hotových výdavkov notára, ako súdneho komisára, nadobudlo právoplatnosť dňa 26.11.2015. Z odôvodnenia uvedeného uznesenia vyplýva, že zákonnými dedičmi po žalobkyni H. W. ako dedičia v prvej dedičskej skupine sú manžel O. W. a dcéra U. G.. Obaja tak zostali jej právnymi nástupcami. 8. Postupom podľa ustanovenia § 63 ods. 1, ods. 2, § 66 C.s.p. [zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorým bol s účinnosťou od 1.7.2016 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.)] súd rozhodol, že v konaní pokračuje s právnymi nástupcami žalobkyne označených vo výroku tohto uznesenia; nadväzne tiež na ustanovenie § 470 ods. l, ods. 2, § 378 ods. l C.s.p. Skutková situácia ukladá súdu spor doriešiť s právnymi nástupcami žalobkyne (predovšetkým za účelom doriešenia otázky, s kým súd má vec dokončiť, komu má rozhodnutie doručiť a pod.). 9. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 470 ods. l, ods. 2, § 379, § 380 C.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok nemožno potvrdiť ani zmeniť. 10. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že žalobkyňa H. W. sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 30.12.2011 domáhala voči žalovanému náhrady škody vo výške 5.443,80 € s príslušenstvom, ktorá jej bola spôsobená nesprávnym úradným postupom Národnej banky Slovenska, podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Zostalo tiež nepochybné, že žalobkyňa dňa XX.X.XXXX zomrela, jej právny zástupca súdu túto právnu skutočnosť vôbec neoznámil, naviac proti napadnutému rozsudku menom H. W. podal odvolanie. Nadväzne na ustanovenie § 18 ods. 1 veta prvá zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii (advokát je povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať právo a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi) odvolací súd takéto odvolanie považoval za odvolanie podané riadne a včas oprávnenou osobou. Stratou procesnej subjektivity žalobkyne pred rozhodnutím súdu prvej inštancie napadnutým rozsudkom ale mala za následok, už bez ďalšieho, jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 11. Podľa § 63 ods. 1, ods. 2, ods. 3 C.s.p. ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať (ods. l). V konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve (ods. 2). Ak to povaha sporu pripúšťa, môže sa v konaní pokračovať aj pred skončením konania o dedičstve (ods. 3). 12. Pre úvahu súdu o tom, či v prípade smrti žalobkyne Anny Kaleckej sa má konanie zastaviť, alebo sa má v ňom pokračovať, je rozhodujúce, či smrťou žalobkyne dochádza k zániku uplatneného nároku, alebo či tento nárok prechádza na dedičov. Žalobkyňa svoj nárok uplatňovala ako náhradu škody spočívajúcu v nesprávnom úradnom postupe žalovaného. Právo na náhradu škody nie je právom osobnej povahy, ktoré smrťou fyzickej osoby zaniká, z dôvodu ktorého tak prechádza na dedičov. 13. Súd prvej inštancie teda vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom aj napriek tomu, že žalobkyňa H. W. počas konania pred prvoinštančným súdom zomrela. Na tomto mieste odvolací súd opakuje, že právny zástupca žalobkyne H. W. neoznámil súdu, že jeho klientka zomrela, pričom ale písomným podaním doručeným súdu dňa 9.5.2017 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní konanom dňa 18.5.2017 a žiadal vec rozhodnúť vo svojej neprítomnosti, ako aj neprítomnosti žalobkyne H. W., ktorá už ale viac ako dva roky nežila (zomrela dňa XX.X.XXXX). 14. V danej veci v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie napadnutým rozsudkom tak neboli splnené podmienky konania, keď konaniu v prejednávanej veci bránil nedostatok procesnej subjektivity žalobkyne (§ 61, § 161 ods. 1, ods. 3 C.s.p.). Uvedená skutočnosť tak bez ďalšieho, odôvodnila zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie a vrátenia mu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b/, c/ C.s.p. v spojení s § 380 ods. 2 C.s.p.). Odvolací súd sa preto dôvodmi odvolania nezaoberal. 15. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní bude pokračovať s právnymi nástupcami žalobkyne H. W., od ktorých zistí, či majú záujem pokračovať v predmetnom konaní a podľa výsledku úkonu naznačeným smerom, prípadného doplneného dokazovania, ak táto potreba dokazovania vyvstane (§ 132 ods. 1 C.s.p.), súd prvej inštancie opätovne vo veci samej rozhodne v súlade s ustanovením § 215 ods. 1, ods. 2 C.s.p. s právnymi nástupcami H. W. (samozrejme za predpokladu, že nestratili procesnú subjektivitu a na žalobe budú trvať). 16. V novom rozhodnutí rozhodne opätovne o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie vrátane trov konania vzniknutých stranám v konaní pred odvolacím súdom (§ 396 ods. 1, ods. 3, § 255 a nasl. C.s.p.). 17. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).