Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/323/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244790 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1111244790.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a sudcov Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Valérie Kleinovej v právnej veci žalobkyne: Y. G., narodená XX.X.XXXX, bytom N. XX, N., zastúpená: FUTEJ & Partners, s.r.o., IČO: 35 955 341, so sídlom Radlinského 2, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika zastúpená Národnou bankou Slovenska, so sídlom Imricha Karvaša 1, Bratislava, IČO: 30 844 789, o náhradu škody vo výške 10.524,89 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 13. júla 2017 č. k. 7C 207/2011-647 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa proti žalovanému domáhala zaplatenia istiny 10.524,59 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne z uplatnenej istiny od 19.04.2011 do zaplatenia titulom škody, ktorá jej mala byť spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom podľa zák. č. 514/2003 Z.z. 2. Vychádzal zo žaloby skutkovo odôvodnenej tým, že žalobkyňa ako člen Družstva vložila peňažné prostriedky do Družstva za účelom ich zhodnotenia. Družstvo zhromažďovalo peňažné prostriedky od svojich členov a malo zabezpečiť ich zhodnocovanie podľa zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách (ďalej len „ZoCP“). Družstvo tak robilo na základe verejnej ponuky v rámci Prospektu investície, ktorý schválil Úrad pre finančný trh rozhodnutím X.-XXX/XXXX/SPI z 21.03.2002, ktoré nadobudlo právoplatnosť 28.03.2002. Nadobúdanie majetkových hodnôt z peňažných prostriedkov zhromaždených na základe verejnej ponuky Družstva a ich spravovanie v rámci Prospektu investície upravovala zmluva, ktorú uzatvorili ako zmluvné strany Družstvo a CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. (ďalej len „Obchodník s CP“) s názvom Zmluva o správe portfólia cenných papierov. Miera zhodnotenia peňažných prostriedkov vložených žalobcom do Družstva mala byť v súlade s Prospektom investície a podľa zmluvy vo výške 8 % p.a. Družstvo na zhodnocovanie peňažných prostriedkov používalo výhradne spoločnosť CAPITAL INVEST, o.c.p.. Obchodník s CP vykonával činnosť podľa zákona o cenných papieroch č. 566/2001 Z.z., na základe povolenia na poskytovanie investičných služieb NBS do 01.03.2011, kedy mu NBS odobrala povolenie na poskytovanie investičných služieb. Nad činnosťou Družstva a Obchodníka s CP mala právomoc vykonávať dohľad NBS v súlade so zákonom č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska, v súlade so ZoCP, ako aj zákonom č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 3. Žalobkyňa vložila peňažné prostriedky do Družstva, pretože sa spoliehala, že nad Družstvom a Obchodníkom s CP vykonáva dohľad NBS a teda bude zabezpečené ich riadne fungovanie a tým budú nielen ochránené jeho peňažné prostriedky, ale budú aj zhodnotené v garantovanej výške. 4. Žalobkyňa sa dozvedela, že Obchodník s CP s Družstvom k 30.04.2010 skončil spoluprácu, a že Družstvu neodovzdal žiadne portfólio cenných papierov, ani zverené peňažné prostriedky; a z tohto dôvodu Družstvo nemá prostriedky na výplatu ňou zverených finančných prostriedkov, vrátane ich zhodnotenia. V dôsledku vyššie uvedeného konania Obchodníka s CP v spojení s jeho činnosťou pre Družstvo jej tak mala vzniknúť škoda, ktorá predstavuje sumu, o ktorú sa zmenšil jej majetok, pretože Družstvo jej nevyplatilo finančné prostriedky zhodnotené o dohodnutý zisk. 5. Podľa žalobkyne žalovaný v dôsledku nesprávneho úradného postupu NBS, porušením zákonných ustanovení týkajúcich sa dohľadu, zodpovedá za škodu spôsobenú jej v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom NBS pri výkone dohľadu nad činnosťou Obchodníka s CP, ktorý vykonával pre Družstvo činnosť podľa Zmluvy. Nesprávny úradný postup NBS žalobkyňa špecifikovala nasledovne: - po zistení závažných a podstatných nedostatkov v činnosti Obchodníka s CP neurobila riadne a včasné úkony potrebné na nápravu zistených nedostatkov, ani na ich zamedzenie do budúcnosti, pričom NBS musela vedieť z charakteru zistených porušení, že nedostatky v činnosti Obchodníka s CP zasahujú do práv a právom chránených záujmov Družstva vo vzťahu k jeho záväzkom voči členom, ktorí mu zverili prostriedky, - NBS vo vzťahu k Družstvu nevykonala potrebné opatrenia na zabránenie vzniku škody (na majetku tvoreného z vložených prostriedkov jeho členov, zvereného Obchodníkovi s CP), najmä neupozornila včas Družstvo na možnosť rizika vyplývajúceho z jeho spolupráce s Obchodníkom s CP, - NBS nezasiahla včas a účinne voči Obchodníkovi s CP, aj keď bola o problémoch Družstva ním informovaná a tým zbytočnými prieťahmi spôsobila, že Obchodník s CP mohol pokračovať v protiprávnom konaní na ujmu Družstva a tretích osôb vrátane žalobca až do 1.3.2011, kedy NBS odobrala Obchodníkovi s CP povolenie na poskytovanie investičných služieb, - NBS nereagovala na list Družstva zo dňa 24.6.2010, ktorým Družstvo podalo podľa § 86 ods. 3 ZoCP Bankovej rade podnet na vyhlásenie Obchodníka s CP za neschopného plniť záväzky voči klientom a NBS spôsobila, že Družstvo si nemohlo uplatniť náhradu za nedostupný klientsky majetok zverený žalobcom Obchodníkovi s CP u Garančného fondu investícií a tak uspokojiť nároky svojich členov vrátane žalobca, - NBS zbytočnými prieťahmi, resp. svojou nečinnosťou spôsobila, že neprijala v konaní voči Družstvu a Obchodníkovi s CP vhodné opatrenia, ktorými by zabezpečila, že Družstvo a Obchodník s CP by nemohol so svojím majetkom nakladať inak, než za účelom uspokojenia pohľadávky žalobca, resp. tretích osôb, aj keď musela vedieť, že Obchodník s CP pri vykonávaní činnosti porušuje zákon. Tým, že NBS nepostupovala v súlade s právnymi predpismi, upravujúcimi jej právomoci pri výkone dohľadu, podľa žalobkyne objektívne zodpovedá za škodu, ktorá jej vznikla. Príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom NBS a škodou videla v tom, že NBS po zistení nedostatkov v činnosti Obchodníka s CP nekonala v súlade so zásadou prevencie a je zrejmé, že ak by tak konala, nevznikol by škodný následok na jej strane, pretože jej prostriedky v Družstve by prijatím a realizáciou opatrení stanovených NBS po zistení nedostatkov boli riadne investované a zhodnotené podľa Prospektu investícií. NBS sa dopustila podľa nej nesprávneho úradného postupu tým, že dohľad nad činnosťou dohliadaných subjektov vykonávala v rozpore s účelom zákona o dohľade a jeho povahou a tým došlo u nej ku škode. 6. Poukázal na písomné vyjadrenie žalovaného k žalobe, že Družstvo ako podnikateľský subjekt vykonávalo činnosť podľa zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), za ktorú zodpovedalo predstavenstvo ako štatutárny orgán, ktorý zároveň riadil činnosť Družstva a rozhodoval o všetkých záležitostiach Družstva, pokiaľ neboli zákonom, stanovami alebo rozhodnutím členskej schôdze vyhradené inému orgánu. Žalobkyňa podľa neho musela vedieť, že s investovaním finančných prostriedkov do Družstva je spojené určité riziko a doterajší, príp. propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov v súlade s § 129 ods. 1 písm. b) zákona č. 566/2001 Z.z. Úrad pre finančný trh (ktorého kompetencie pri výkone dohľadu prešli počnúc od 01.01.2006 na NBS) schválil dňa 21.03.2002 Prospekt investície podľa § 127 ods. 2 zákona č. 566/2001 Z.z., na základe ktorého bolo Družstvo oprávnené ponúkať majetkové hodnoty s lehotou verejnej ponuky majetkových hodnôt 10 rokov. Pri schvaľovaní Prospektu investície, ktorý je informačným dokumentom, úrad postupoval podľa § 127 ods. 4 v spojení s § 125 ods. 7 zákona č. 566/2001 Z.z., keď posudzoval najmä jeho úplnosť, t.j. či obsahuje všetky údaje podľa § 128 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z., vzájomný súlad predložených údajov a ich zrozumiteľnosť, pričom za pravdivosť jednotlivých údajov v ňom uvedených zodpovedal štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt; jeho vyhlásenie o tom, že skutočnosti uvedené v Prospekte investície sú úplné a pravdivé spolu s jeho podpisom boli zákonnou náležitosťou Prospektu investície podľa §128 ods. 1 písm. h) zákona č. 566/2001 Z.z. Prospekt investície neobsahoval aj dotknutú zmluvu, keďže zákonnou náležitosťou Prospektu investície bol podľa § 128 ods. 1 písm. a), bod 10 zákona č. 566/2001 Z.z. len zoznam zmlúv zabezpečujúcich odbyt výrobkov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu poskytovaných služieb. Schválenie Prospektu investície teda neznamenalo schválenie i zmluvy medzi Družstvom a Obchodníkom s cennými papiermi, keďže jeho schválením nevznikol medzi Družstvom a Obchodníkom s cennými papiermi zmluvný vzťah. Preto ani prípadné nedodržiavanie povinností zo zmluvy zo strany Obchodníka s cennými papiermi by neviedlo k porušeniu Prospektu investície. Pokiaľ išlo o namietaný nesprávny úradný postup žalovaný potvrdil, že vykonával dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, avšak len v zákonom vymedzenom a limitovanom rozsahu, a to dohľad nad plnením povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt ustanovených zákonom č. 566/2001 Z.z., keď kontroloval zverejnenie schváleného Prospektu investície pred začatím verejnej ponuky (§ 126 ods. 2 a § 127), aktuálnosť Prospektu investície počas lehoty trvania verejnej ponuky, plnenie informačných povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a splnenie povinnosti predložiť pred zverejnením na posúdenie oznámenie o verejnej ponuke majetkových hodnôt, ako aj dodržiavanie ustanovenia § 126 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z.z. Žalovaný bol až s účinnosťou od 01.06.2010 oprávnený vykonávať dohľad nad tým, či vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt dodržiava schválený Prospekt investície. Žalovaný nevykonával ani nemohol vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, pretože v takom prípade by prekročil zákonom dané a vymedzené kompetencie. Zo správ predkladaných Družstvom pritom nevyplývali informácie o zhoršenej situácii Družstva, Družstvo žalovanému neoznámilo, že obchodník s cennými papiermi neoprávnene vyúčtováva odmenu, neplní si povinnosti zo zmluvy s Družstvom. Zároveň Družstvo voči činnosti Obchodníka s cennými papiermi neprejavilo žiadne výhrady a v tomto smere sa voči nemu nedomáhalo žiadnych nárokov súdnou cestou. Žalovaný až po 8 rokoch spolupráce obdržal list Družstva zo dňa 15.04.2010, v ktorom žiadalo žalovaného o preskúmanie postupu Obchodníka s cennými papiermi a o vykonanie dohľadu na mieste. Žalovaný vykonal v období od 20.04.2010 do 06.05.2010 dohľad na mieste u Obchodníka s cennými papiermi a keďže zistil, že neposkytoval Družstvu investičnú službu riadenie portfólia v zmysle zákona č. 566/2001 Z.z. vydal dňa 12.07.2010 rozhodnutie č. P.- XXXX/XXXX, o predbežnom opatrení a obchodníkovi s cennými papiermi uložil povinnosť zdržať sa nakladania s majetkom jeho klientov bez predchádzajúceho písomného súhlasu NBS. Ďalším rozhodnutím č. P.-XXXX-X/XXXX zo dňa 21.12.2010 žalovaný odobral obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb, ktoré potvrdila Banková rada NBS rozhodnutím č. B.-XXX/XXXX zo dňa 01.03.2011. Pri vykonávaní dohľadu žalovaný zistil skutočnosti, nasvedčujúce tomu, že došlo k spáchaniu trestného činu, preto žalovaný dňa 27.7.2010 podal trestné oznámenie, na základe ktorého bolo začaté trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin podvodu. Vo vzťahu k vykonávaniu dohľadu žalovaný uviedol, že samotné Družstvo sťažovalo jeho napredovanie, keď nepreberalo zásielky, resp. neodpovedalo na výzvy žalovaného na predloženie dokladov a informácií. Aj vzhľadom na výpoveď zmluvy Obchodníkom s cennými papiermi žalovaný vyzval Družstvo na aktualizáciu Prospektu investície. Družstvo síce žiadosť o schválenie dodatku k Prospektu investície podalo, avšak táto ostala neúplná napriek viacnásobnému predlženiu lehoty na odstránenie nedostatkov, žalovaný preto rozhodnutím zo dňa 26.08.2010, č. P.-XXXX/X-X/XXXX, konanie o žiadosti Družstva zastavil. Správnosť predmetného rozhodnutia potvrdila Banková rada NBS rozhodnutím zo dňa 08.12.2010, č. B.-XXXX/XXXX. Medzičasom NBS listom zo dňa 27.08.2010, č. P.-XXXXX/XXXX, oznámila Družstvu začatie konania pre porušenie § 129 ods. 3 v spojení s § 128 ods. 1 písm. b), c) a h) zákona č. 566/2001 Z.z. a § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 tohto zákona, keďže Družstvo nedodržiavalo schválený Prospekt investície a skutočnosti v ňom uvedené neaktualizovalo. Konanie bolo ukončené vydaním rozhodnutia dňa 30.05.2011, č. P.-XXXXX-X/XXXX, ktorým žalovaný Družstvu zakázal predaj majetkových hodnôt; rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.07.2011. Po doručení ďalšieho podnetu od Družstva dňa 28.6.2010, žalovaný vykonal dohľad na mieste u Obchodníka s cennými papiermi, avšak nenašiel žiadne dokumenty, ktoré by nasvedčovali tomu, že Družstvo zverilo Obchodníkovi finančné prostriedky. Družstvo nepredložilo žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že finančné prostriedky boli Obchodníkovi s cennými papiermi zverené. Žalovaný teda pri výkone dohľadu podľa ustanovení zákona č. 566/2001 Z.z. nebol nečinný, nespôsobil žiadne prieťahy v konaní a nedopustil sa ani žalobkyňou vytýkaného nesprávneho úradného postupu. Pokiaľ žalobkyni vznikla nejaká majetková ujma v súvislosti s investíciou do Družstva, žalovaný má za to, že je povinná ju objektívne preukázať. Na majetok Družstva bol uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.04.2011, sp. zn. 3K 95/2010, vyhlásený konkurz, a preto pokiaľ žalobkyňa vložila svoje finančné prostriedky do Družstva, mala si svoj nárok prihlásiť do konkurzu. 7. Uviedol, že žalobkyňa špecifikovala nesprávny úradný postup žalovaného nasledovne: - nesplnenie povinnosti ustanovenej v § 1 ods. 1 zákona o dohľade, - porušenie § 135 ods. 7 ZoCP Vo vzťahu k výške škody žalobkyňa poukázala na: - rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo 134/2003 z 27.11.2003, podľa ktorého škodou je aj zníženie pohľadávky veriteľa, ktoré nastalo v časovej a vecnej súvislosti so zmarením možnosti uspokojenia jeho pohľadávky v konaní o výkon rozhodnutia predajom dlžníkovej nehnuteľnosti, ak k zmareniu predaja a poklesu hodnoty jeho pohľadávky došlo v dôsledku nesprávneho úradného postupu - rozhodnutie NS ČR sp. zn. 29Cdo 4968/2009 zo dňa 11.04.2012, podľa ktorého právne neobstojí záver o predčasnosti tvrdenej škody len z dôvodu prebiehajúceho konkurzu, v ktorom si žalobca prihlásil svoju pohľadávku, ale súd v každom prípade má povinnosť skúmať, či stav konkurzného konania vylučuje možnosť uspokojenia veriteľovej pohľadávky, pričom podkladom pre záver o výške škody môže byť aj správa správcu konkurznej podstaty o stave konkurzného konania, resp. stav konkurzného konania. V písomnom vyjadrení zo dňa 11.4.2013 doplnila, že NBS zistila s oneskorením neaktuálnosť údajov zahrnutých do prospektu investície Družstva, pričom tieto údaje, podrobne špecifikované vo vyjadrení, boli neaktuálne už k 31.12.2006, resp. iné údaje od 1.10.2009. Ďalej uviedla, že Družstvo svojim konaním porušovalo § 129 ods. 3 v spojení s §128 ods. 1 písm. b), c), a h) a ustanovenie § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zákona o CP od 31.12.2006, avšak NBS proti Družstvu zasiahlo až v máji 2011, kedy mu zakázalo činnosť. Teda NBS bola povinná zakročiť už o 4 roky skôr, ako tak urobila. Vo vzťahu k nedostatočným opatreniam zo strany NBS žalobkyňa uviedla, že pri kontrole Družstva, ako povinne dohliadaného subjektu, v roku 2007 NBS sa ako dohliadajúci subjekt uspokojila so zmenou rozloženia rizika investícií z jednej zmenky na tri zmenky a akceptovala stav, že celé portfólio Družstva je rozložené do subjektov prepojených s CI HOLDING, a.s. a Obchodníkom s CP, čo malo byť v rozpore s § 144 ods. 4 zákona o CP. NBS prijala podľa nej nedostatočné opatrenia na nápravu protiprávneho stavu po zistení pochybení Obchodníka s CP pri činnosti voči Družstvu, keď mu rozhodnutím zo dňa 20.08.2008, č. P.- XXXX/X/XXXX, uložila pokutu vo výške 300.000,-Sk za porušenie povinností stanovených zákonom č. 566/2001 Z.z., pričom o výsledkoch tejto kontroly ani žalobkyňu, ani Družstvo nikdy neinformovala. Ani po vydaní rozhodnutia a zisteniach v roku 2007 NBS nevyužila svoje kompetencie dané zákonom č. 566/2001 Z.z., existujúce už od roku 2007, neprijala žiadne kontrolné alebo významnejšie opatrenia tak voči obchodníkovi s cennými papiermi, ako aj voči Družstvu, čím umožnila ich ďalšiu činnosť a spôsobila, že žalobkyňa už skôr nemohla rozpoznať riziko svojej investície. Na preukázanie svojich tvrdení označila listinné dôkazy. 8. Vychádzal tiež z písomného vyjadrenia žalovaného vo veci zo dňa 10.05.2013, že údajný nesprávny úradný postup NBS pri dohľade nad Obchodníkom s CP je irelevantný vzhľadom na absenciu bezprostrednej a priamej príčinnej súvislosti so vznikom škody žalobkyne. Do úvahy by mohol prichádzať len eventuálny nesprávny úradný postup NBS pri dohľade nad Družstvom ako vyhlasovateľom verejnej ponuky majetkových hodnôt, keďže žalobkyňa vložila do Družstva finančné prostriedky a bola s ním v právnom vzťahu. Ďalej uviedol, že vyhlasovateľov verejnej ponuky majetkových hodnôt, ich činnosť a Prospekty investície nemožno stotožňovať s vyhlasovateľmi verejných ponúk cenných papierov a ich činnosťou podľa prospektov cenných papierov. Problematika verejnej ponuky majetkových hodnôt bola (do zrušenia s účinnosťou od 22.07.2013) osobitosťou slovenskej legislatívy, ktorú neregulovalo právo Európskej únie, ani žalobkyňou označovaná smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/71/ ES o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie. Činnosť vyhlasovateľov verejnej ponuky majetkových hodnôt bola (do zrušenia s účinnosťou od 22.07.2013) zákonom regulovaná len minimalisticky. Družstvo ako podnikateľský subjekt vypracovalo ničím neobmedzený podnikateľský plán, následne i Prospekt investície, ktorý schválil Úrad pre finančný trh a jeho rozhodnutie bolo možné preskúmať len v lehote troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti. Úrad pre finančný trh nebol povinný preverovať pravdivosť a hodnovernosť údajov v Prospekte investície, za ktoré zodpovedal a zodpovedá štatutárny orgán vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt. Ten zodpovedal za aktuálnosť údajov v Prospekte investície, za jeho dodržiavanie, a to aj voči členom Družstva. Až do 01.01.2009 pokiaľ ide o aktuálnosť Prospektu investície, a do 01.06.2010 pokiaľ ide o dodržiavanie Prospektu investície, NBS nemohla uložiť Družstvu žiadne sankcie, pretože tieto povinnosti neboli vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt uložené. Ak teda nastali nové významné skutočnosti týkajúce sa údajov zahrnutých do Prospektu investície, bolo povinnosťou štatutárneho orgánu Družstva vypracovať dodatok Prospektu investície a predložiť ho na schválenie; také nové skutočnosti mohla totiž NBS zistiť až s určitým časovým odstupom najmä na základe zákonom uloženej periodickej informačnej povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt. NBS z údajov o štruktúre majetku Družstva k 31.12.2005 a 31.12.2006 síce zistila nedostatky v oblasti dodržiavania Prospektu investície, a preto využijúc svoje oprávnenie podľa § 2 ods. 8 zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade na rokovaní dňa 24.08.2007 tieto nedostatky pomenovala, dala odporúčania ohľadom rozloženia finančných nástrojov v portfóliu a požiadala Družstvo o informáciu o spôsobe riešenia daného stavu. Štatutárny orgán Družstva pritom deklaroval bezproblémovú a úspešnú činnosť Družstva, bez akýchkoľvek sťažností zo strany jeho členov. Ak žalobkyňa nemohla rozpoznať riziko svojej investície, nebolo to podľa neho zapríčinené neaktualizáciou údajov v Prospekte investície, ale konaním predstavenstva Družstva. Naviac, samotné Družstvo v polročných a ročných finančných správach neuvádzalo indície a informácie o zhoršenej finančnej situácii, ktorá by ohrozila vyplácanie vyrovnávacích podielov alebo podielov na zisku jeho členom, a až listom zo dňa 15.04.2010 žiadalo o preskúmanie postupu obchodníka s cennými papiermi a o vykonanie dohľadu na mieste. Na jeho základe NBS zistila, že v Družstve nastali také významné skutočnosti a zmeny týkajúce sa údajov Prospektu investície, ktoré by mohli ovplyvniť hodnotenie majetkových hodnôt ponúkaných investorom, v dôsledku ktorých nastala neaktuálnosť Prospektu investície. Absolútne rozhodujúce skutočnosti pre investovanie prostriedkov do Družstva teda nastali až v roku 2010, v období, kedy obchodník s cennými papiermi vypovedal zmluvu a v Družstve nastala nepriaznivá finančná situácia. NBS na základe žiadosti Družstva začala konanie o schválenie dodatku Prospektu investície, ktoré však pre neodstránenie nedostatkov žiadosti ukončila rozhodnutím zo dňa 26.08.2010, č. P.-XXXX/X-X/XXXX. Súbežne s týmto konaním NBS začala proti Družstvu i konanie o uložení sankcie podľa § 144 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. za porušenie ustanovení § 129 ods. 3 v spojení s § 128 ods. 1 písm. b, c, h, zákona č. 566/2001 Z.z. K bodu II. písomného doplnenia žaloby žalovaný uviedol, že informácie a poklady, ktoré mala NBS v rámci predmetu dohľadu podľa § 135 ods. 2 a § 137 ods. 2 zákona č. 566/2001 Z.z. sa vzťahovali výlučne ku konkrétnemu druhu dohliadaného subjektu so zohľadnením jemu zákonom uložených povinností. Samotný zákon pritom neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt, ani Družstvu, žiadne povinnosti v oblasti obmedzenia a rozloženia rizík, ani krytia rizík, na rozdiel od iných dohliadaných subjektov, okrem povinnosti podľa § 129 ods. 1 písm. b) zákona č. 566/2001 Z.z. spočívajúcej v informácii o tom, že zverejnené alebo hromadne používané oznámenie o verejnej ponuke majetkových hodnôt musí obsahovať upozornenie, že s investíciou je spojené aj riziko, že doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov. A napokon, pokiaľ išlo o opatrenia v súvislosti so zistením závažných pochybení Obchodníka s CP pri činnosti voči Družstvu, žalovaný namietal, že táto okolnosť nemôže mať a ani nemala vplyv na žalobkyňu, ale jedine na Družstvo, ktoré bolo s obchodníkom s cennými papiermi v záväzkovom vzťahu. NBS však i v tomto smere konala, po zistení nedostatkov v činnosti Obchodníka s CP mu uložila rozhodnutím zo dňa 20.08.2008 pokutu vo výške 300.000,-Sk za to, že v období od 13.05.2003 do konca roka 2003 poberal od Družstva poplatky za riadenie portfólia, hoci nedisponoval povolením na poskytovanie investičnej služby riadenie portfólia. Tento nedostatok obchodník s cennými papiermi riešil žiadosťou o rozšírenie povolenia aj o investičnú službu riadenie portfólia. NBS nebola povinná informovať žalobkyňu o nedostatkoch zistených v činnosti Obchodníka s CP, keďže dohľad nad dohliadanými subjektmi je podľa § 2 ods. 2 v spojení s § 17 ods. 1 zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade neverejný a konanie pred NBS vo veciach dohľadu tiež neverejné. Zároveň podľa § 15 ods. 1 tohto zákona je účastníkom konania o uložení pokuty, príp. inej sankcie, len dohliadaný subjekt alebo iná osoba, ktorej sa má uložiť pokuta, sankcia alebo iné opatrenie na nápravu. Pokiaľ žalovaný na svojej webovej stránke upozornil na neoprávnenú podnikateľskú činnosť istej zahraničnej osoby, týkalo sa to nelegálnej činnosti na finančnom trhu, t.j. činnosti, na ktorú táto zahraničná osoba nemala žiadne oprávnenie. V závere žalovaný vyslovil názor o neopodstatnenosti podanej žaloby, ako i iných paralelne podaných žalôb členov Družstva na náhradu škody za údajný nesprávny úradný postup NBS. Práve predstavenstvo Družstva pri nakladaní s majetkom Družstva nekonalo s odbornou starostlivosťou a v záujme Družstva a všetkých jej členov. Činnosť predstavenstva Družstva pritom podliehala kontrole kontrolnej komisie, ako aj členskej schôdze, ktorej bola žalobkyňa členom. Podľa žalovaného by žalobkyňa na základe bdelého a aktívneho využívania svojich práv vyplývajúcich zo Stanov Družstva, ako aj z ustanovení Obchodného zákonníka, mala a musela mať informácie a činnosti Družstva, o jeho hospodárení. Žalobkyňa sa mala teda aktívne a s dostatočnou starostlivosťou zaujímať o svoje práva a ich výkon voči Družstvu, nakoľko s vlastníctvom členských podielov sú spojené nielen práva, ale aj záväzky, povinnosti a zodpovednosť. Pokiaľ jej vznikla škoda a bol ukrátená na svojom majetku, tak len v dôsledku neprofesionálneho a ekonomicky nevýhodného nakladania s majetkom Družstva, za ktoré nesú zodpovednosť členovia predstavenstva a kontrolnej komisie Družstva, s ktorým bola v právnom vzťahu. 9. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinami, tvoriacimi obsah súdneho spisu a ďalšie návrhy na vykonanie dôkazov označené stranami sporu nevykonal, pretože po jeho výzve na doplnenie stranou navrhovaných dôkazov o uvedenie konkrétnej skutočnosti, ktorá sa má navrhovaným dôkazom preukázať resp. označenie dôvodov, pre ktoré strana v konaní ňou navrhnuté dôkazy nemôže bez vlastnej viny predložiť, tak nebolo učinené. Ďalšie návrhy na vykonanie dôkazov súd prvej inštancie zamietol na pojednávaní dňa 13.07.2017 aj odôvodnením takéhoto postupu. Vo vzťahu k návrhu na doplnenie dokazovania vyžiadaním správy o stave konkurzu na majetok PDSI uviedol, že vzhľadom na nepreukázaný nesprávny úradný postup žalovaného tento dôkaz vyhodnotil ako nadbytočný. 10. Vo veci rozhodol právne ju posúdiac podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ust. § 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, §§ 3 ods.1 písm. d), 9 ods. 1 a 2, 15 ods. 1 a 17 ods. 1 uvedeného zákona a podľa ust. § 127 ods. 2 a § 128 zákona č. 566/2001 Z.z. zákona o cenných papieroch, v znení účinnom v čase, kedy Úrad pre finančný trh schválil pre družstvo prospekt investície, keď z vykonaného dokazovania a z nesporných vyjadrení strán sporu zistil, že žalobkyňa vložila do Družstva žalovanú istinu. Úrad pre finančný trh rozhodnutím z 21.03.2002 schválil Družstvu Prospekt investície. Úrad pre finančný trh Družstvo oboznámil o splnení podmienok pre schválenie tohto dodatku podľa § 127 ods. 4 v spojení s § 122 ods. 7 zákona č. 566/2001 Z.z. a zároveň Družstvo upozornil, že nie je povinný preverovať pravdivosť alebo hodnovernosť údajov uvedených v Prospekte investície s výnimkou identifikačných údajov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a oprávnenosti osôb podpisujúcich prospekt, pretože úrad vykonáva dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z., ale nie dohľad nad celkovou činnosťou družstva. Dňa 02.06.2008 uzavrelo Družstvo s obchodníkom s cennými papiermi Capital Invest, o.c.p., zmluvu o riadení portfólia, podľa ktorej sa Obchodník s CP ako obhospodarovateľ zaviazal riadiť portfólio Družstva ako jeho klienta v súlade so schváleným Prospektom investícií a jeho dodatkami, čo v sebe zahŕňalo hospodárenie s portfóliom klienta na základe rozhodnutia obhospodarovateľa, sledovanie a vyhodnocovanie spravovaného portfólia, obstarávanie predaja cenných papierov z portfólia klienta, uschovávanie a správu cenných papierov, optimalizáciu portfólia, poskytovanie konzultácií a finančných analýz. Obchodník s CP sa zaviazal zabezpečiť mieru zhodnotenia portfólia klienta vo výške 8% ročne. 11. Mal za preukázané, že Zmluva bola ukončená zo strany Obchodníka s CP výpoveďou z 30.03.2010. Po zániku záväzkového vzťahu medzi Družstvom a Obchodníkom s CP, sa Družstvo domáhalo svojich nárokov vyplývajúcich zo zmluvy voči Obchodníkovi s CP viacerými žiadosťami a výzvami na zaplatenie dlžných súm. Družstvo sa svojich nárokov voči Obchodníkovi s CP nedomáhalo súdnou cestou. Družstvo finančné prostriedky, ktoré získalo od svojich členov neposkytovalo Obchodníkovi s CP na základe zmluvy kde by bola špecifikovaná výška poskytnutej sumy, ale zamestnanci Obchodníka s CP priamo disponovali s peniazmi Družstva na základe udeleného súhlasu Družstvom. S finančnými prostriedkami na účte Družstva boli oprávnené disponovať zamestnankyne Obchodníka s CP pani Z., H., D. V. O.. Družstvo malo účty v Slovenskej sporiteľni a.s., v Československej obchodnej banke a.s. a Všeobecnej úverovej banke a.s. 12. Tiež zistil, že Rozhodnutím zo dňa 08.01.2008, č. P.-XXXX/X/XXXX NBS na základe kontroly vykonanej v r. 2007 uložila Obchodníkovi s CP pokutu vo výške 500.000,- Sk za porušenie v rozhodnutí špecifikovaných ustanovení zákona č. 566/2001 Z.z. Banková rada NBS v konaní o rozklade predmetné prvostupňové rozhodnutie rozhodnutím zo dňa 07.05.2008, č. B.-XXX/XXXX, zrušila a vrátila vec na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Následne NBS rozhodnutím zo dňa 20.08.2008, č. P.-XXXX-X/ XXXX, uložila obchodníkovi s CP opätovne pokutu, a to vo výške 300.000,- Sk za porušenie ustanovení § 54 ods. 2, § 73 ods. 1 písm. a), § 74 ods. 1, ods. 7 písm. b) zákona č. 566/2001 Z.z. 13. Rozhodnutím č. P.-XXXX/XXXX zo dňa 12.07.2010 NBS rozhodla o predbežnom opatrení, ktorým Obchodníkovi s CP uložila zdržať sa nakladania s majetkom klientov (toto rozhodnutie bolo obchodníkovi s CP doručené dňa 14.07.2010). Rozhodnutím č. P.-XXXX-X/XXXX zo dňa 21.12.2010 NBS odobrala Obchodníkovi s CP povolenie na poskytovanie investičných služieb z dôvodov podľa § 156 ods. 2 písm. a) zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách. O podanom rozklade ako druhostupňový orgán rozhodovala Banková rada NBS, ktorá napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdila svojím rozhodnutím č. B.-XXX/XXXX s právoplatnosťou dňa 04.03.2011. NBS podala dňa 27.7.2010 orgánom činným v trestnom konaní oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu. Podľa uznesenia Prezídia PZ, Úradu boja proti korupcii, vyšetrovateľa odboru boja proti korupcii, č.k. ČVS: A.-XXX/BPK-N.-XXXX zo dňa 16.11.2010, bolo dňa 10.8.2010 začaté trestné stíhanie podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1 a ods. 4 písm. a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona. 14. Medzi stranami sporu vyhodnotil za nesporné, že žalobkyňa si u žalovaného podala žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorej žalovaný nevyhovel ani čiastočne. 15. Zo správy o priebehu konkurzu pre účely 1. schôdze veriteľov zo dňa 24.8.2011 mal súd prvej inštancie za preukázané, že na majetok dlžníka: PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE so sídlom Poľná 1, Bratislava, bol vyhlásený konkurz a do funkcie správcu bol súdom ustanovený Mgr. O. U.. 16. Skutkový stav z ostatných predložených dôkazov súd prvej inštancie nesumarizoval dôvodiac, že vzhľadom na nižšie uvedené právne posúdenie, osobitne vzhľadom na nepreukázanie nesprávneho úradného postupu a nedostatok príčinnej súvislosti medzi tvrdenou škodou a tvrdeným nesprávnym úradným postupom, z nich nevyplývali žiadne rozhodujúce skutočnosti svedčiace o opaku. 17. Pretože nesprávneho úradného postupu označeného žalobkyňou sa mal žalovaný dopustiť za účinnosti zákona č. 514/2003 Z.z., súd prvej inštancie v súlade s § 27 ods. 1 citovaného zákona postupoval pri posudzovaní nároku žalobkyne podľa zákona č. 514/2003 Z.z. 18. Konštatoval, že na vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom žalovaného sa vyžaduje súčasne splnenie nasledujúcich podmienok: - existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, - nesprávny úradný postup orgánu štátu - príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. 19. Dospel k záveru, že žalovaný ako aj jeho právny predchodca Úrad pre finančný trh v súlade so zákonom č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch postupovali správne vo vzťahu k Družstvu. Úrad pre finančný trh schválil pre Družstvo dňa 21.3.2002 Prospekt investície podľa § 127 ods. 2 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch, na základe ktorého bolo Družstvo oprávnené ponúkať majetkové hodnoty s lehotou verejnej ponuky majetkových hodnôt 10 rokov. Za pravdivosť údajov v prospekte investície zodpovedal štatutárny zástupca vyhlasovateľa (§ 128 ods. 1 písm. h/ zák. č. 566/2001 Z.z.). Obsahom Prospektu investície bol iba zoznam zmlúv, ktoré zabezpečujú odbyt výrobkov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu služieb. Zákon č. 566/2001 Z.z. nepožadoval, aby pri schvaľovaní prospektu boli predložené samotné zmluvy) a schválený Prospekt investície tieto samotné zmluvy nikdy neobsahoval. Povinnosťou vyhlasovateľa bolo uzatvoriť s obchodníkom s CP zmluvu, ktorá by obsahovala zásady správy portfólia uvedené v prospekte, kontrolovať plnenie zmluvy a v prípade jej neplnenia vymáhať súdnou cestou splnenie zmluvných záväzkov vyplývajúcich na prospech členov družstva (investorov). Za činnosť Družstva zodpovedá a v mene Družstva koná predstavenstvo ako štatutárny orgán družstva, ktoré riadi činnosť družstva a zásadne rozhoduje o všetkých záležitostiach družstva (Obchodný zákonník ust. § 243a ods. 1 a 2). Družstvo bolo povinné vykonávať svoju činnosť tak, aby si splnilo všetky záväzky voči svojim členom, pričom členovia Družstva, teda aj žalobca mali práva a povinnosti spojené s členstvom v Družstve, okrem iného aj schvaľovať ročnú účtovnú závierku a voliť a odvolávať členov predstavenstva a kontrolnej komisie. Družstvo dňa 10.10.2007 doručilo NBS vyjadrenie, v ktorom bolo uvedené, že zo strany družstiev nedošlo k porušeniu zákona a prospektov investícií schválených Úradom pre finančný trh z dôvodov v liste špecifikovaných. Družstvo sa vyjadrilo k systému fungovania družstiev tak, že vtedajší stav zodpovedal dlhoročnej finančnej spolupráci medzi spoločnosťami CI HOLDINGU, a.s., jej dcérskymi spoločnosťami a družstvami. Podľa názoru Družstva narušenie tohto systému by mohlo týmto spoločnostiam spôsobiť značné škody ako aj na druhej strane náklady, keďže finančné vzťahy medzi uvedenými spoločnosťami sú dlhodobými investičnými vzťahmi. Družstvu a jeho dcérskym spoločnostiam sa javilo ako problematické zabezpečiť do portfólia družstiev iné investičné nástroje, ktorých emitentami by boli spoločnosti v rámci finančnej skupiny CI HOLDING, a.s. Družstvo zdôraznilo, že dlhodobé vysoké výnosy členov družstiev boli zabezpečené najmä dobrou investičnou stratégiou družstiev, pričom bola vyslovená obava, že jej zmenou by mohlo prísť k ich ohrozeniu, resp. narušeniu dôveryhodnosti družstiev, ak by nebolo naďalej zo strany ich členov možné, aby jednotlivé družstvá boli naďalej schopné plniť svoje záväzky. Za vyše päťročné obdobie pôsobenia družstiev na slovenskom finančnom trhu nebola evidovaná ani jedna sťažnosť zo strany členov družstiev a taktiež družstvám nebolo zrejmé, že by NBS disponovala nejakou sťažnosťou voči jednotlivým družstvám. Družstvo až listom doručeným NBS dňa 15.04.2010 požiadalo NBS o preskúmanie postupu spoločnosti CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. potom, čo mu Obchodník CP vypovedal zmluvu o zriadení portfólia. Z obsahu listinných dôkazov mal súd preukázané, že NBS vykonala v období od 20.04.2010 do 06.05.2010 u Obchodníka s cennými papiermi dohľad na mieste. NBS v tomto období vyzvala Družstvo listom z 20.04.2010, aby predĺžilo žiadosť o schválenie dodatku prospektu investície tak, aby Družstvo mohlo pokračovať v zhodnocovaní finančných prostriedkov, keďže NBS zistila, že podstatná časť prospektu investície sa stala neaktuálna. 20. Súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodnú námietku žalobkyne, že povinnosťou žalovaného bolo dohliadať na aktualizáciu Prospektu investícií. Argumentoval, že povinnosť aktualizovať Prospekt investície bola Družstvu uložená s účinnosťou až od 1.1.2009 na základe novelizovaného ustanovenia § 127 ods. 4 v spojení s § 125c ods. 1. zák. č. 566/2001 Z.z. a preto sa na žalovaného nemohla vzťahovať povinnosť dohliadať na aktuálnosť Prospektu investícií realizovanú pred týmto dátumom, t. j. pred 1.1.2009. Do novelizácie zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch vykonanej zák. č. 558/2008 Z.z., neexistovala samotná povinnosť Družstva aktualizovať Prospekt investícií, preto je z povahy veci vylúčený dohľad zo strany žalovaného v tomto smere, keďže žalovaný nemohol kontrolovať povinnosť, ktorá sama o sebe v rozhodnom čase ani neexistovala. 21. Poukázal na skutočnosť, že Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt malo zákonom uloženú povinnosť dodržiavať schválený Prospekt investície až od 1. 6. 2010, kedy boli novelou ustanovenia § 129 ods. 3 zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch, vykonanej zák. č. 129/2010 Z.z. rozšírené povinnosti družstva a preto pokiaľ Družstvo od 31.12.2006 do 1.6.2010 zo zákona takúto povinnosť nemalo, nemohol žalovaný skúmať ani túto povinnosť prostredníctvom výkonu dohľadu, keď Družstvo samo o sebe nebolo povinné Prospekt investície dodržiavať. 22. Pokiaľ ide o rizikovosť portfólia vyslovil, že zák. č. 566/2001 Z.z. neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt, a teda ani Družstvu, žiadne povinnosti v oblasti rozloženia rizík, na rozdiel od iných dohliadaných subjektov (napr. správcovské spoločnosti pre kolektívne investovanie). Preto tieto neexistujúce povinnosti Družstva nemohla NBS kontrolovať. Žalovaný nevykonával dohľad nad finančnými ukazovateľmi Družstva ako sa mylne domnieva žalobkyňa. NBS mohla podľa platnej právnej úpravy kontrolovať len to, či Družstvo plní informačné povinnosti v zmysle ust. §§ 126 až 130 zák. č. 566/2001 Z.z. V tejto súvislosti treba poukázať na to, že žalobkyňa si musela byť vedomá toho, že s jej investíciou je spojené riziko a že doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov (§ 129 ods. 1 písm. b/ zák. č. 566/2001 Z.z. v znení platnom do 21.7.2013; ustanovenia § 126 až § 130 boli zo zákona č. 566/2001 Z.z. vypustené novelou vykonanou zákonom č. 206/2013 Z.z. účinným dňa 22.7.2013). Nevedomosť žalobkyne alebo jej údajné spoliehanie sa nemožno pričítať na ťarchu Národnej banky Slovenska v zmysle zásady, podľa ktorej neznalosť zákona neospravedlňuje. To isté platí aj pokiaľ ide o jej argumentáciu, že o rozsahu dohľadu NBS nad činnosťou Družstva nemala vedomosť. 23. Z obsahu Zmluvy uzavretej medzi Družstvom a obchodníkom s CP mal za preukázané, že jej podstatou bol výkon finančných operácií za účelom obhospodarovania cenných papierov a iných finančných nástrojov a iných operácií súvisiacich s riadením portfólia Družstva, čo v praxi znamenalo, že obchodník s CP obchodoval vo vlastnom mene na účet Družstva, čiže riziko nieslo samotné Družstvo, ktoré bolo iniciátorom celého obchodu Družstva a ktoré dávalo pokyny na nákup, či predaj toho ktorého finančného nástroja (článok III bod 1 písm. c/ Zmluvy v spojení s § 5 zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch). V danom prípade išlo o služby, ktoré Družstvo ako klient obchodníka s CP využívalo na vlastné riziko s vedomím, že ziskovosť uvedených operácií nie je zaručená a žalobkyňa si ako člen Družstva, ktoré za týmto účelom zhodnocovalo portfólio, musela byť vedomá, že vývoj na finančných trhoch nemožno s istotou predpovedať a odhadnúť. 24. Súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalobkyne o nedostatočných opatreniach žalovaného na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení obchodníka s CP pri činnosti voči Družstvu. Z listín predložených stranami konania vyplýva aktívny prístup žalovaného k obchodníkovi s CP, keď žalovaný rozhodnutím zo dňa 8.1.2008, č. P.-XXXX/X/XXXX, uložil obchodníkovi s CP pokutu vo výške 16.596,96 eur (500.000,- Sk), a po zrušení a vrátení veci na ďalšie konanie Bankovou radou Národnej banky Slovenska, opätovne rozhodnutím zo dňa 20.8.2008, č. P.-XXXX-X/ XXXX, uložil obchodníkovi s CP pokutu vo výške 9.958,18 eur (300.000,- Sk). Následne rozhodnutím zo dňa 21.12.2010, č. P.-XXXX-X/XXXX, žalovaný odobral obchodníkovi s CP povolenie na poskytovanie investičných služieb. Zaujal názor, že Družstvo bolo podľa zákona č. 566/2001 Z.z. povinné predkladať Národnej banke Slovenska polročné a ročné správy o svojom hospodárení, z týchto však nevyplývali informácie o jeho zhoršenej finančnej situácii, ktorá by ohrozila vyplácanie vyrovnávacích podielov či podielov na zisku jeho členom. NBS po podaní podnetu Družstvom ihneď v období od 20.4.2010 do 6.5.2010 vykonala u Obchodníka s CP dohľad na mieste. Obchodník s CP nepreukázal, že poskytoval pre Družstvo investičnú službu riadenie portfólia, v rámci dohľadu na mieste nepredložil NBS žiadnu dokumentáciu, ktorá by preukazovala, že obhospodaroval portfóliá družstiev, s ktorými uzavrel Zmluvu o riadení portfólia, nepredložil žiadnu dokumentáciu, ktorá by preukazovala, že vykonával ktorúkoľvek z činností uvedených v čl. I bode 2 zmlúv o riadení portfólia, nepredložil pokyny portfólia manažéra, konfirmácie obstaraných obchodov pre družstvá, nepredložil zmluvy o kúpe alebo predaji cenných papierov obstaraných pre družstvá, výpisy z evidencie majetkových účtov či doklady preukazujúce úschovu a správu cenných papierov. 25. Na základe uvedeného dospel k záveru, že žalovaný svojím postupom neporušil svoje povinnosti, keďže pri výkone verejnej moci postupoval v rozsahu svojich kompetencií daných mu zákonom, nedopustil sa pri svojom rozhodovaní žiadneho excesu a ani nepostupoval spôsobom nezlučiteľným s ochranou základných práv a ľudských slobôd, a preto jeho postup nie je možné kvalifikovať ako nesprávny podľa zák. č. 514/2003 Z.z. Jeho postup bol v súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Štát (Slovenská republika) nemôže priamo zasahovať do vlastnej činnosti družstva (teda ani družstva PDSI) a jeho majetkovoprávnych vzťahov, v ktorých má družstvo autonómne postavenie a jeho vnútorné vzťahy sa spravujú princípmi členskej samosprávy v družstve v zmysle stanov družstva a ustanovení Obchodného zákonníka. Pokiaľ by žalovaný zakázal činnosť spočívajúcu v uzatváraní vyššie uvedených vzťahov s členmi družstva (občanmi) a družstvom, zasiahol by tým do občiansko-obchodnoprávnych vzťahov a do zmluvnej autonómie subjektov súkromného práva ako aj do vlastníckeho práva občanov mimo rámca ochrany garantovanej čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, pretože by tým obmedzil resp. zmaril ich možnosť nadobudnúť majetkové hodnoty a realizovať svoje práva a uplatňovať nároky vyplývajúce z uvedených zmlúv. Žalovaný nevykonával a ani nemohol vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, nakoľko by konal v rozpore s čl. 2 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky a v rozpore s ustanoveniami zákona č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska, so zákonom č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a zákonom č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom. Žalovaný vykonáva dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa len v zákonom vymedzenom limitovanom rozsahu podľa zák. č. 566/2001 Z.z., t.j. bol oprávnený kontrolovať zverejnenie schváleného prospektu investície pred začatím verejnej ponuky (§ 126 ods. 2 a § 127 cit. zákona), aktuálnosť prospektu investície počas lehoty trvania verejnej ponuky, plnenie informačných povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt či dodržiavanie ustanovenia § 126 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z.z. 26. Ustálil, že žalobkyňa ako člen družstva (t.j. podnikateľského subjektu) neinvestovala predmetné peňažné prostriedky do subjektu, na činnosť ktorého nemal žiaden vplyv, ale práve naopak, členská schôdza je najvyšším orgánom družstva, prostredníctvom ktorého členovia uplatňujú svoje právo riadiť záležitosti družstva, kontrolujú činnosť družstva a jeho orgánov v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka a Stanov Družstva. Peňažné prostriedky do Družstva vložila výhradne a len z dôvodu, že sa spoľahla na to, že družstvo a aj obchodník s CP sú subjekty, nad ktorými vykonáva dohľad NBS a tak že bude zabezpečené ich riadne fungovanie a tým budú nielen ochránené jej peňažné prostriedky ale aj budú zhodnotené v garantovanej výške. Jej spoľahnutie vychádzalo z toho, že Družstvo malo ako jednu z činností zapísaných v predmete činnosti podľa výpisu z OR - zhromažďovanie peňažných prostriedkov od svojich členov formou členských vkladov a vykonávania činností na uspokojovanie potrieb svojich členov spočívajúce v efektívnom zhodnotení vložených finančných prostriedkov. Mal za to, že žalobkyňa vložila svoje finančné prostriedky do Družstva s plným vedomím toho, že vložením finančných prostriedkov sa stala členom podnikateľského subjektu (družstva), pričom s členstvom sú spojené určité práva a povinnosti, ktoré sa týkajú okrem iného aj hospodárenia a majetku družstva. Podľa súdu prvej inštancie žalobkyňa zanedbala prevenčnú povinnosť uloženú jej Obchodným zákonníkom ako členovi družstva a v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka mala postupovať ako člen družstva v spolupráci s ďalšími členmi družstva s primeranou dávkou opatrnosti, ktorú bolo možné od neho spravodlivo požadovať a zvážiť možnú mieru rizika. Mohla a mala sa presvedčiť ako člen družstva o skutočnostiach uvádzaných Družstvom, mala sa aktívne, s dostatočnou starostlivosťou riadne a včas zaujímať o svoje práva (výkon svojich práv) voči Družstvu, nakoľko ich podcenením či zanedbaním sa aj sama pričinila o znehodnotenie alebo nevymožiteľnosť (stratu). 27. Súd prvej inštancie nemal za preukázanú ani príčinnú súvislosť medzi žalobkyňou označenou škodou a tvrdeným nesprávnym úradným postupom NBS spočívajúcom v jej nečinnosti. Nesúhlasil ani s jej tvrdením, že keby NBS včas zakročila a pozastavila by činnosť Družstva a obchodníka s CP, žalobcovi by škoda nevznikla. Mal za to, že uzavretím právneho úkonu s Družstvom, žalobkyni označená škoda ešte nevznikla, vznikla jej vymožiteľná pohľadávka voči Družstvu a škoda jej prípadne vznikne až v dôsledku nevymožiteľnosti tejto pohľadávky voči Družstvu. Právne posúdil, že škoda žalobkyne má svoje príčiny vo finančnom hospodárení Družstva a v spôsobe jeho podnikania. Pokiaľ by bola zakázaná činnosť Družstva a obchodníka s CP, uvedené samo o sebe by nemalo za následok, že pohľadávka žalobkyne z uzavretých právnych úkonov by bola uspokojená; práve naopak uložením sankcií by mohla byť táto vymožiteľnosť ohrozená z dôvodu dosahu na celú ich podnikateľskú činnosť. 28. Pripomenul, že v čase jeho rozhodnutia žalobkyňa nepodala nijakú žalobu o náhradu škody proti Družstvu, proti žiadnemu členovi predstavenstva Družstva, či proti členovi kontrolnej komisie (Obch. zákonník § 251 ods. 2, § 243a ods. 4 a § 244 ods. 8), resp. nepreukázala že si takúto škodu uplatnila a jej škoda nemohla byť týmto spôsobom nahradená. 29. Prihliadol na ustálenú súdnu judikatúru, podľa ktorej nárok na náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb. ako aj zákona č. 514/2003 Z.z. môže byť v občianskom súdnom konaní úspešne uplatnený voči štátu až vtedy, ak nemožno dosiahnuť uspokojenie pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi iným titulom. Preto ak má žalobca pohľadávku voči subjektu, ktorý ju získal ako prospech a má povinnosť tento prospech vydať, resp. kým nepreukázal bezúspešné domáhanie sa úhrady pohľadávky voči dlžníkovi, nie je daný základný predpoklad zodpovednosti štátu, či už podľa zákona č. 58/1969 Zb. alebo zákona č. 514/2003 Z.z., a tým ani predpoklad existencie škody. 30. Právne uzavrel, že žalobkyňa si svoje nároky na náhradu škody môže uplatniť v zmysle ustanovenia § 243a ods.4 Obchodného zákonníka za splnenia podmienok vzniku škody voči členom predstavenstva družstva alebo členom kontrolnej komisie podľa ustanovenia § 244 Obchodného zákonníka. Obchodný zákonník v § 251 ods. 2, § 243a ods. 4 a § 244 ods. 8 explicitne zakotvuje, že každý člen družstva je oprávnený v mene družstva podať žalobu o náhradu škody proti členovi predstavenstva z titulu jeho zodpovednosti voči družstvu za ním spôsobenú škodu. Každý veriteľ družstva môže vo svojom mene a na vlastný účet uplatniť nároky družstva na náhradu škody proti členom predstavenstva a tiež proti členom kontrolnej komisie. Členovia predstavenstva družstva, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej funkcie sú zodpovední spoločne a nerozdielne za škodu, ktorú tým družstvu spôsobili. Existencia pohľadávky žalobkyne na náhradu škody voči vyššie uvedeným subjektom Družstva vylučuje možnosť, aby sa mohli úspešne domáhať náhrady škody voči štátu podľa zákona č.514/2003 Z.z. Vyhodnotil, že žalobkyňa nepreukázala, že by sa bez svojej viny bezúspešne domáhala náhrady škody voči subjektom Družstva. Mal za to, že škoda na jej strane vznikne až okamihom, keď sa právo veriteľa na plnenie voči dlžníkovi stane fakticky nevymáhateľným. 31. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala splnenie žiadneho z predpokladov zodpovednosti štátu za škodu, ktorá jej mala vzniknúť titulom nesprávneho úradného postupu žalovaného, a preto žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. 32. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle zásady úspechu v konaní podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Vzhľadom, na to, žalovaný výslovne vyhlásil, že si trovy konania neuplatňuje a zo súdneho spisu žiadne trovy žalovanému nevyplývali, súd prvej inštancie mu ich náhradu nepriznal. 33. Proti tomuto rozsudku v časti týkajúcej sa zamietnutia žaloby vo veci samej podala riadne a včas prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalobkyňa a žiadala ho v napadnutom rozsahu zmeniť a jej žalobe vyhovieť, resp. zrušiť a vec vrátiť v zrušenom rozsahu súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietala, že súd pri rozhodovaní nezohľadnil, že žalovaný nepostupoval v súlade s princípom právneho štátu, ktorého súčasťou je aj princíp právnej istoty, keď orgány verejnej moci majú postupovať v súlade s ústavou a platnými právnymi predpismi, t. j. že ich postup bude zo strany subjektov práva predvídateľný. Spoliehala sa na riadny výkon dohľadu zo strany žalovaného a poukázala na niektoré citáty z rozhodnutí súdov III.341/07, I.ÚS 243/07, PI.ÚS ČR 21/96). Žalovaného argument, že upozornil Družstvo, že vykonáva dohľad nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z., ale nie dohľad nad celkovou činnosťou Družstva, je podľa nej úplne irelevantný, ak žalobkyňa nemohla o takto zúženom dohľade orgánu dohľadu vedieť. Zákon č. 566/2001 Z.z. v ustanovení nepoužíva rozlíšenie medzi „činnosťou“ a „celkovou činnosťou“ dohliadaného subjektu, pričom takéto rozlíšenie neobsahovalo ust. § 135 ods. 1 tohto zákona č. 566/2001 Z.z. ani v čase, keď žalovaný schválil Prospekt investície (2002) a Družstvo sa stalo dohliadaným subjektom ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt. Uvedené podľa neho potvrdzuje aj veta prvá ods. 2 časť pred bodkočiarkou, podľa ktorej predmetom dohľadu Národnej banky Slovenska nad dohliadanými subjektmi uvedenými v odseku 1 je zisťovanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaných subjektov a ich činnosti. Predmet dohľadu v uvedenom zmysle - t.j. ohľadne činnosti Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt nebol menený a žalobkyňa sa odôvodnene spoliehala, že v rámci dohľadu bude žalovaný dohliadať na dodržiavanie podmienok ustanovených povoleniami podľa zákona č. 566/2001 Z.z. a dodržiavanie tohto zákona a osobitných zákonov v rozsahu z nich vyplývajúceho a všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na ich vykonanie; podstatné je, že vychádzajúc zo zákonných ubezpečení, že nad Družstvom (a aj obchodníkom s CP) bude vykonávaný kvalifikovaný zákonný dohľad (na rozdiel od rôznych nebankových subjektov, pričom žalovaný bol subjekt, ktorý varoval pred investovaním do subjektov, nad ktorými nie je vykonávaný dohľad žalovaným - žalobkyňa do investícií Družstva investovala. V tomto smere konštatovanie súdu prvej inštancie, že žalobkyňa sa mala viac starať o svoje záležitosti, v rámci zásady, že „právo patrí bdelým“, označila za obzvlášť nepochopiteľné, pretože k jej škode došlo v rámci porušenia zákonnej povinnosti žalovaného vykonávať zákonom stanovené povinnosti dohľadu a nie v dôsledku toho, že by nebola bdelá. 34. Tým, že súd prvej inštancie zamietol žalobu aj z dôvodu nedostatku príčinnej súvislosti, resp. z dôvodu, že k nezákonnému postupu zo strany žalovaného nedošlo, súd podľa jej názoru odobril výklad zákona č. 566/2001 Z.z., ktorý úplne popiera zmysel právnej úpravy dohľadu a umožnil, aby došlo aj v budúcnosti k porušeniu zákona na úkor občanov, ktorí ako vhodné a zákonom chránené zhodnotenie ich finančných prostriedkov zvolia ich investovanie v rámci subjektov dohliadaných žalovaným. Uviedla, že NBS minimálne od roku 2007 zanedbávala svoje povinnosti pri výkone dohľadu nad družstvom aj obchodníkom s cennými papiermi. Povinnosťou NBS podľa § 137 ods. 2 ZCP je a bolo zisťovanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaných subjektov a ich činností, pričom podľa § 135 ods. 1 ZCP, ktorý platí v tomto znení už od 1.5.2007, družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt, ako aj obchodník, patrili a patria k povinne dohliadaným subjektom zo strany NBS. 35. Podľa § 135 ods. 2 ZCP mal žalovaný zisťovať všetky informácie a podklady o dodržiavaní, resp. nedodržiavaní povolení na činnosť vydaných NBS družstvu a obchodníkovi, čo v prípade družstva bol prospekt investícií, vydaný ešte vtedajším Úradom pre finančný trh a následne pravidelne dodatkovaný zo strany NBS. Zároveň podľa tohto § 135 ods. 2 je povinný zákonný dohľad zo strany NBS koncipovaný dokonca tak široko, že NBS má zisťovať informácie a podklady aj o iných rizikách, ako tých vyplývajúcich z povolení na činnosť, vrátane rizík, dcérskymi spoločnosťami CI HOLDING a.s. a vo všetkých 3 spoločnostiach bol navyše či už členom predstavenstva alebo konateľom Ing. U. Č., vtedajší predseda predstavenstva obchodníka. To znamená, že NBS aj naďalej akceptovala stav, že celé portfólio družstva je rozložené a investované do prepojených subjektov s CI HOLDING a.s. a obchodníkom. Následne roku 2008 NBS vydala právoplatné sankčné rozhodnutie voči obchodníkovi označené v žalobnom návrhu, v ktorom konštatovala, že obchodník vo svojej činnosti, pre svojich klientov a v rámci nich aj výslovne pre družstvo, porušil ZCP vo viacerých podstatných ohľadoch. NBS podľa neho nevyužila svoje kompetencie v zmysle ZCP existujúce už od roku 2007 a neprijala žiadne následné kontrolné alebo významnejšie opatrenia, ktoré podľa ZCP ako i zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení už od roku 2007, mala a stále má, a to napr. predbežne alebo celkom zakázať činnosť obchodníkovi alebo družstvu, resp. zrušiť povolenie na činnosť obchodníkovi alebo napr. udeliť peňažné sankcie priamo členom predstavenstva družstva alebo obchodníka. Týmto podcenením situácie NBS umožnila ďalšiu činnosť družstva aj obchodníka, čo vyústilo roku 2010 do nedostupnosti žalobkyňou vložených prostriedkov do družstva. Družstvo zhromažďovalo peňažné prostriedky a zabezpečovalo ich zhodnocovanie v zmysle zákona o CP na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt v zmysle § 126 zákona o CP, a to na základe zverejneného prospektu investície, ktorý schválila NBS. Prospekt investície bol vypracovaný k 20.02.2002 a doplnený dodatkami, a to Dodatkom k prospektu investícií zo dňa 21.03.2003 a Dodatkom k prospektu investícií zo dňa 03.06.2008 (ďalej len „prospekt investície" alebo „prospekt“). Dala do pozornosti, že právna úprava inštitútu prospektu investície obsiahnutá v zákone o CP je výsledkom implementácie Smernice 2003/71/ ES Európskeho parlamentu a Rady zo 04. novembra 2003 o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie, a o zmene a doplnení smernice 2001/34/ ES (Ú. v. ES L 345, 31.12.2003, p.64) (ďalej len „Smernica“). 36. Podľa bodu 21 preambuly Smernice pri ochrane investorov (pozn. ktorým bola aj žalobkyňa) sú kľúčovým faktorom informácie; do prospektu sa zahrnie súhrn udávajúci základnú charakteristiku a riziká spojené s emitentom, ručiteľom a cennými papiermi. 37. Podľa bodu 19 preambuly Smernice zábezpeky na ochranu záujmov skutočných a potenciálnych investorov sa vyžadujú vo všetkých členských štátoch, aby im bolo umožnené vykonať informované 0 hodnotenie týchto rizík a teda prijímať investičné rozhodnutia s poznaním všetkých skutočností. 38. Podľa § 125c ods. 1 zákona o CP každá nová významná skutočnosť, podstatná chyba alebo podstatná nepresnosť týkajúca sa údajov zahrnutých do prospektu, ktorá by mohla ovplyvniť hodnotenie cenných papierov a ktorá vznikne alebo sa zistí v období medzi schválením prospektu a záverečným uzatvorením verejnej ponuky cenných papierov alebo začiatkom obchodovania na regulovanom trhu, podľa toho, čo nastane neskôr, sa musí uviesť v dodatku k prospektu. 39. Uviedla, že NBS rozhodnutím zo dňa 30.05.2011, právoplatným dňa 18.07.2011 č. P.-XXXXX-X/ XXXX vydanom v rámci výkonu dohľadu nad družstvom, zakázala družstvu predaj majetkových hodnôt (ďalej len „Rozhodnutie o zákaze činnosti“) z dôvodu neaktuálnosti prospektu vzhľadom k tomu, že sa zmenili skutočnosti v ňom uvedené, a to: a) v prospekte sa nenachádzali aktuálne údaje o predmete podnikania, b) v prospekte sa nenachádzali aktuálne údaje o členoch predstavenstva a dozornej rady, c) v prospekte sa nenachádzali aktuálne údaje o subjektoch, ktoré ovládajú družstvo, d) v prospekte sa nenachádzali aktuálne údaje o subjektoch, s ktorými je družstvo majetkovo prepojené, e) v prospekte sa nenachádzali aktuálne údaje o zmluvách, ktoré zabezpečujú odbyt výrobkov družstva alebo realizáciu služieb, ktoré poskytuje, f) v prospekte sa nenachádzali aktuálne údaje o majetkových aktívach, ktoré sa majú nadobudnúť z peňažných prostriedkov nadobudnutých na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt a základné strategické zámery podnikateľskej činnosti družstva. 40. Z výpočtu vyššie uvedených nedostatkov prospektu družstva uvedených v Rozhodnutí o zákaze činnosti mala za nepochybné, že prospekt bol neaktuálny v základných a z pohľadu investorov, vrátane navrhovateľa rozhodujúcich skutočnostiach (napr. nedostatok uvedený pod písm. f) vyššie). Samotná NBS v Rozhodnutí o zákaze výslovne uviedla (str. 4, druhý odsek), že na základe neaktuálneho prospektu nie je možné uskutočňovať verejnú ponuku majetkových hodnôt, a ďalej (str. 4, piaty odsek), že prospekt je neaktuálny a skutočnosti v ňom uvedené nie sú úplné a pravdivé. 41. Pokiaľ ide o trvanie porušenia zákona o CP z dôvodu neaktuálnosti prospektu, NBS v Rozhodnutí o zákaze (str. 5, druhý odsek) ustaľuje trvania neaktuálnosti prospektu od mája 2010, teda účelovo len necelé dva týždne po tom, ako NBS v rámci začatého výkonu dohľadu nad družstvom doručila družstvu výzvu útvaru dohľadu nad finančným trhom zo dňa 20.04.2010 na predloženie dokladov a informácií k údajom zahrnutým do prospektu, aby tak čo najviac skrátila lehotu medzi začatím výkonu dohľadu nad družstvom a prípadnou „zistenou“ neaktuálnosťou údajov v prospekte. Údaje zahrnuté do prospektu boli v skutočnosti neaktuálne dlhodobo pred májom 2010, a táto neaktuálnosť siahala až spätne k 31.12.2006, kedy došlo v sídle NBS dňa 27.08.2007 k stretnutiu s poverenými členmi predstavenstva družstva, Ing. R. M. a Ing. O. A. za účelom prerokovania nezrovnalostí a problémov v činnosti družstva v zmysle § 2 ods. 8 zákona o dohľade z dôvodu nedodržiavania prospektu (ďalej len „Prerokovanie nedostatkov")., nasledovne: • údaje uvedené pod písm. c) vyššie boli neaktuálne minimálne od 01.10.2009, keď 50%-ný zakladajúci členský podiel v družstve pôvodne vlastnený obchodníkom bol prevedený na Ing. U. Č. a Ing. R. M., teda do vlastníctva členov samotných orgánov družstva • údaje uvedené pod písm. d) vyššie boli neaktuálne minimálne od 01.10.2009, keď do vlastníctva družstva boli prevedené majetkové podiely v spoločnostiach CIRIDIS a.s. a SI DEVELOPMENT, a.s., pričom majetkový podiel v spoločnosti CIRIDIS a.s. družstvo následne v decembri 2009 stratilo • údaje uvedené pod písm. f) vyššie boli neaktuálne už k 31.12.2006, keď NBS pri Prerokovaní nedostatkov družstva zistila, že družstvo porušuje prospekt v časti b) a d) - Údaje o majetkových aktívach, ktoré sa majú nadobudnúť z peňažných prostriedkov nadobudnutých na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt. Podľa zmienenej časti prospektu „povaha majetkových aktív, ktoré sa budú nadobúdať zo zhromaždených peňažných prostriedkov klientov (podielnikov)- je zrejmá a odvíja sa od prijatej investičnej stratégie spoločnosti. Tou je financovanie proexportných, výrobných a investičných aktivít slovenských podnikateľských subjektov formou nákupov ich dlhových nástrojov zabezpečujúcich stanovený výnos, pri ktorých je tento zdaňovaný zrážkovou daňou a s expiráciou do siedmich rokov ako aj ostatných nástrojov finančného trhu s cieľom podporiť slovenský finančný trh.“ (str. 7 prospektu, prvý odsek), a ďalej, že „v zmysle prijatej investičnej stratégie spoločností by angažovanosť voči jednému emitentovi nemala prekročiť 30 % podiel na celkových aktívach vyhlasovateľa verejnej ponuky“ (str. 8 prospektu, prvý odsek). V Prerokovaní nedostatkov z 27.8.2007 NBS konštatuje (str. 1 dokumentu), že majetok PDSI je tvorený až 98,85 % podielom zmenkami emitenta CI HOLDING akciová spoločnosť, a ďalej, že „družstvo nedodržuje prospekt investície čo sa týka schválenej investičnej stratégie vo vzťahu angažovanosti voči jednému emitentovi a uloženia aktív vo vysoko likvidných aktívach“ (str. 2 dokumentu). Ako ďalej uviedol v Prerokovaní nedostatkov Ing. O. Š., vtedajší vedúci oddelenia dohľadu pre subjekty kapitálového trhu, „rozloženie investičného rizika Národná banka Slovenska považuje, a to aj bezohľadu na samotné znenie prospektov investícií, za jedno z najdôležitejších kritérií hodnotenia rizík pri výkone dohľadu.“ NBS napokon družstvu v Prerokovaní nedostatkov vytkla aj skutočnosť, že Ďalej v zmienených častiach b, d) prospektu je uvedené, že investičnou stratégiou spoločnosti je financovanie proexportných, výrobných a investičných aktivít slovenských podnikateľských subjektov formou nákupu ich dlhových nástrojov, zabezpečujúci stanovený výnos, pri ktorých je tento zdaňovaný zrážkovou daňou a s expiráciou do siedmich rokov ako aj ostatných nástrojov finančného trhu s cieľom podporiť slovenský finančný trh, pričom však zmenky emitenta CI HOLDING akciová spoločnosť nie sú dlhovým nástrojom zdaňovaným zrážkovou daňou, čím nieje dodržaná investičná stratégia podľa prospektu. Na základe uvedeného tvrdila, že družstvo svojím konaním porušovalo ustanovenie § 129 ods. 3 v spojení s ustanovením § 128 ods. 1 písm. b), c) a h) a ustanovenie § 125c ods. 1 v spojení s ustanovením § 127 ods. 4 zákona o CP od roku 31.12.2006, avšak NBS voči družstvu úradne zasiahla až v máji 2011, kedy mu vydaním Rozhodnutia o zákaze činnosti konečne zakázala činnosť. Pozornosť upriamila na tú skutočnosť, že konanie NBS o dohľade nad družstvom z dôvodu neaktuálneho prospektu písomne iniciovalo samotne družstvo podnetom /. 15. apríla 2010 „Žiadosť o preskúmanie postupu spoločnosti CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. a žiadosť o výkon dohľadu na mieste“, a teda NBS ho nezačala z vlastného podnetu. Mala za to, že z dôležitých výsluchov Ing. R. M. Csc. v dňoch 27.9.2012, 01.10.2012, 08.11.2012, V. W. zo dňa 21.01.2013, Ing. F. F. zo dňa 21.01.2013 sa ďalej zistilo, že NBS nielen, že vykonávala podrobný a pravidelný dohľad na činnosťou družstva a obchodníka, ale tento dohľad dokonca vykonávala nad finančnými ukazovateľmi a informáciami verejne zverejňovanými družstvom, pričom pravidelne potvrdzovala správnosť a hodnovernosť zjavne chybných a nesprávnych finančných údajov vykazovaných družstvom, na základe ktorých, v domnení ich správnosti, presnosti a úplnosti, sa rozhodla neukončiť svoju investíciu v družstve a ďalej v ňom zotrvať. Zároveň na základe týchto nesprávnych a neúplných finančných ukazovateľov iba povrchne kontrolovaných NBS vstupovali do družstva prostredníctvom peňažných vkladov a nákupu zmeniek ďalší členovia. Uviedla, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní nezohľadnil, resp. nevyhodnotil správne ňou navrhnuté dôkazy, a to správu správcu konkurznej podstaty úpadcu PDSI o stave konkurzu a jeho výpoveď v konaní sp. zn. 7C 206/2011, z ktorých jednoznačne vyplýva, že aktuálny stav konkurzu je taký, že objektívne vylučuje jej možnosť ako veriteľa uspokojiť sa z konkurzu. V tomto smere poukázala na rozsudok NS ČR sp. zn. 29 Cdo 4968/2009 zo dňa 11.4.2012 o nutnosti zohľadniť správy ustanoveného správcu konkurznej podstaty o stave daného konkurzu. S poukazom na vyššie uvedené naviac uviedla, že podmienkou vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. nie je, aby poškodený preukázal bezúspešnosť vydania pohľadávky v konkurznom konaní, pretože zákon č. 514/2003 Z.z. upravujúci osobitný druh zodpovednosti nedefinuje uvedenú podmienku ako jeden z predpokladov tejto zodpovednosti. K tomuto právnemu názoru dala do pozornosti pri aplikácii analógie práva uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 48/2010 a sp. zn. 2Cdo 155/2011 alebo aj rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/2/2013, a sp. zn. 14Co/192/2012. 42. Žalovaný vo svojej odvolacej replike realizovanej písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 06.09.2017 žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Vyjadril názor, že súd prvej inštancie vo veci postupoval zodpovedne, dostatočne a správne zistil skutkový aj právny stav veci a dospel k logickému, správnemu a riadne odôvodnenému rozhodnutiu. Poukázal na judikatúru ÚS SR, s poukazom na ktorú je napadnutý rozsudok zákonným spôsobom odôvodnený. Uviedol, že žalobkyňa nevyužila všetky možnosti na uplatnenie a vymoženie svojho nároku, keď nepodala žiadnu žalobu proti členom predstavenstva a členom kontrolnej komisie Podielového Družstva Slovenské Investície. Konštatoval, že jeho kompetencie pri vykonávaní dohľadu nad dohliadanými subjektmi sú dané platnými právnymi predpismi a ich medze vyplývajú z Ústavy SR a konštantnej súdnej judikatúry, pričom je vylúčený extenzívny výklad týchto právnych predpisov. Dal do pozornosti, že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, čo platí pre všetky orgány verejnej moci, s tým, že môže ukladať sankcie dohliadanému subjektu len za také porušenie a neplnenie povinností, ktoré sú dohliadanému subjektu uložené zákonom a ktoré patria do pôsobnosti a kompetencie orgánu dohľadu. Doplnil, že až od 1.6.2010 boli povinnosti vyhlasovateľa rozšírené tak, že družstvo PDSI ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt malo zákonom uloženú povinnosť dodržiavať schválený prospekt investície a až odvtedy mohlo dohliadať na činnosť družstva PDSI. Taktiež povinnosť aktualizovať prospekt investície bola stanovená vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt až od 1.1.2009. Mal za to, že žiaden zákon neukladal vyhlasovateľom verejnej ponuky majetkových hodnôt a ani družstvu PDSI žiadne povinnosti v oblasti obmedzenia a rozloženia rizík a ani krytia rizík. Poukázal na to, že za činnosť družstva zodpovedá jeho predstavenstvo ako štatutárny a výkonný orgán, zodpovedný tiež za dodržiavanie prospektu investície . Žalovaný teda nevykonával dohľad nad finančnými ukazovateľmi PDSI a nie je príslušný potvrdzovať správnosť finančných ukazovateľov družstva PDSI. Vychádzajúc z ust. § 120 až 125f Zákona o cenných papieroch v spojení s ust. § 126 až 130 tohto zákona verejné ponuky cenných papierov, prospekty cenných papierov a činnosti vyhlasovateľov verejných ponúk cenných papierov nebolo možné a ani nemožno zamieňať s verejnými ponukami majetkových hodnôt, prospektami investície a vyhlasovateľmi verejných ponúk majetkových hodnôt. Činnosť vyhlasovateľov verejnej ponuky majetkových hodnôt bola regulovaná len minimalisticky. Vyjadril názor, že rozsudok NS ČR sp. zn. 29Cdo 4968/2009 nemožno vo veci aplikovať, keď primárne rieši problematiku zodpovednosti za škodu iných subjektov ak štátu. Konštatoval, že žalobkyni doposiaľ nevznikla škoda a jej výšku nemožno ani odhadnúť. Jej vznik a výška totiž závisí od výsledku konkurzného konania družstva PDSI. V tejto súvislosti poukázal na nález sp. zn. II ÚS 165/2012-45., podľa ktorého aktuálne nie je daný základný predpoklad zodpovednosti štátu za škodu. Poukázal tiež na to, že správca konkurznej podstaty úpadcu konštatuje, že jeho účtovníctvo je v katastrofálnom stave, bolo vedené len do júla 2010, účtovné doklady sú v neporiadku, mnohé chýbajú, finančné operácie boli realizované aj v hotovosti bez záznamov v účtovníctve, pohľadávky boli popreté v dôsledku veľmi podozrivého hospodárenia úpadcu v období pred konkurzom a nemožnosti preverenia pohľadávok. 43. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec podľa § 378 ods. 1, § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez pojednávania s poukazom na st. § 385 ods. 1 CSP a postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby na náhradu škody, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite a podrobne odôvodnil (§ 393 ods. 2 CSP), náležite sa vysporiadal s podstatnými tvrdeniami strán sporu prednesenými v konaní, z ktorého dôvodu sa odvolací súd s jeho právnymi závermi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje ich správnosť (§ 387 ods. 2 CSP). Vzhľadom na vyčerpávajúce odôvodnenie napadnutého rozhodnutia sa odvolací súd dopĺňa len nasledovné: 44. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa bola členom PODIELOVÉHO DRUŽSTVA SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, Poľná č. 1, Bratislava, IČO: 35 784 717 (ďalej „Družstvo“), toho času v konkurze vyhlásenom uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.04.2011, č.k. 3K 95/2010-21, právoplatným dňa 05.05.2011, s členským podielom v žalovanej sume, ktorá jej Družstvom nebola vyplatená, a ktorú si uplatnila voči Družstvu v konkurze. Zo súdom prvej inštancie vykonaného dokazovania vyplýva, že dňa 02.06.2008 bola medzi Družstvom ako klientom a obchodnou spoločnosťou CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. v likvidácii, (ďalej „obchodník s cennými papiermi“), ako obhospodarovateľom uzavretá Zmluva o riadení portfólia podľa ust. § 43 zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách, predmetom ktorej bol podľa článku I. bod 2 záväzok obchodníka s cennými papiermi hospodáriť s portfóliom Družstva, pravidelne sledovať a vyhodnocovať spravované portfólio, obstarávať predaj cenných papierov z portfólia, nákup cenných papierov a prvé nadobudnutie cenných papierov od emitenta do portfólia Družstva, v súlade so schválenými prospektami investícií, uschovávať a spravovať cenné papiere nachádzajúce sa v portfóliu Družstva, uskutočňovať optimalizáciu a taktické zmeny v portfóliu Družstva a poskytovať mu konzultácie a finančné analýzy, pričom podľa Prílohy č. 2 k predmetnej zmluve sa obchodník s cennými papiermi zaviazal zabezpečiť mieru zhodnotenia Družstva vo výške 8 % ročne. Medzi stranami sporu nebolo sporným, že po výpovedi Zmluvy zo dňa 30.03.2010 zo strany obchodníka s cennými papiermi, Národná banka Slovenska rozhodnutím zo dňa 21.12.2010, č. P.-XXXX-X/XXXX, potvrdeným rozhodnutím Bankovej rady Národnej banky Slovenska zo dňa 01.03.2011, č. B.-XXX/XXXX, odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb, a rozhodnutím č. P.-XXXXX-X/XXXX zo dňa 30.05.2011 Národná banka Slovenska zakázala Družstvu predaj majetkových hodnôt podľa ust. § 144 ods. 4 písm. c) zák. č. 566/2001 Z.z. z dôvodu porušenia ust. § 129 ods. 3 v spojení s § 128 ods. 1 písm. b), c), h) zák. č. 566/2001 Z.z. a ust. § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách. V posudzovanej veci sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť jej škodu, ktorá jej mala vzniknúť v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom Národnej banky Slovenska, špecifikovanom v žalobe a jej doplnení, ktorý mal spočívať v tom, že Národná banka Slovenska oneskorene zistila neaktuálnosť Prospektu investícií Družstva, keď Družstvo porušovalo ust. § 129 ods. 3 v spojení s ust. § 128 ods. 1 písm. b), c), h) a ust. § 125c ods. 1 v spojení s ust. § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a zasiahla až v máji 2011, kedy vydaním rozhodnutia o zákaze činnosti, zakázala Družstvu činnosť, hoci neaktuálnosť Prospektu investícií bola už od 31.12.2006, v prijatí nedostatočných opatrení zo strany Národnej banky Slovenska po 24.08.2007, kedy pri kontrole Družstva zistila, že z hľadiska rizikovosti portfólia, má portfólio nedostatočne rozložené, t. j., že Družstvo malo všetky získané peňažné prostriedky investované v subjekte personálne a majetkovo prepojenom s obchodníkom s cennými papiermi, pričom rizikovosť rozloženia portfólia je jedným z najdôležitejších ukazovateľov, ktoré Národná banka Slovenska pri výkone dohľadu sleduje a má sledovať, a že Národná banka Slovenska prijala od 20.08.2008 do 04.03.2011, kedy nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o odobratí povolenia obchodníkovi, nedostatočné opatrenia a zapríčinila, že žalobkyňa nemohla rozpoznať riziko svojej investície už skôr, najmä po zisteniach, že obchodník s cennými papiermi poskytol Družstvu investičnú službu, ktorú mu poskytovať nemohol. 45. V posudzovanej veci sa teda žalobkyňa voči štátu domáha náhrady škody, ktorá jej mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom Národnej banky Slovenska podľa zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Hmotnoprávnym základom pre uplatnenie práva žalobkyne na náhradu škody je ust. § 9 zák. č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. 46. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom má povahu objektívnej zodpovednosti, ktorej sa nemožno zbaviť a ktorá je založená na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch podmienok, ktorými je nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. 47. Prvotnou podmienkou pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je existencia nesprávneho úradného postupu, ktorý zákon č. 514/2003 Z.z. v ustanovení § 9 bližšie vysvetľuje tak, že za nesprávny úradný postup je potrebné považovať aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Podľa konkrétnych okolností toho - ktorého prípadu, môže však ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Úradný postup nie je spravidla možné v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností a preto je potrebné správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov (článok 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). 48. Ani vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným postupom a škodou zákon č 514/2003 Z.z. nevysvetľuje. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva, pričom otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Právnym posúdením je vymedzenie, medzi ako ujmou (ako následkom) a ako skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti. V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. 49. Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty. Vyžaduje sa, aby protiprávne konanie (delikt, nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup) a vznik škody boli v logickom slede (nexus = spojenie, súvislosť, sled), teda, aby protiprávne konanie bolo príčinou a vznik škody vrátane jej rozsahu následkom tejto príčiny. Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúcej jej existencii; príčinnú súvislosť treba vždy preukázať. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by škodný následok nevznikol. Základom je úvaha (test conditio sine qua non spoločný pre takmer všetky právne systémy Európskej únie), či by škodlivý následok nastal bez konania škodcu. Ak by tomu tak bolo, príčinná súvislosť by daná nebola. Podľa teórie tzv. adekvátnej príčinnej súvislosti, príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je škoda podľa všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu. Súčasne však musí byť preukázané, že škoda by bez tejto príčiny nebola nastala a existenciu príčinnej súvislosti zisťuje súd, ktorý so zreteľom na konkrétne okolnosti vyhodnocuje, či tu príčinná súvislosť je alebo nie. Pri riešení otázky príčinnej súvislosti je právnym posúdením veci vymedzenie, medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je požadovaná náhrada. 50. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. 51. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). 52. Z dikcie citovaných zákonných ustanovení teda vyplýva, že škoda ako kategória občianskeho práva sa chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch, teda všeobecným ekvivalentom, a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, teda poskytnutím predovšetkým peňazí. Skutočnou škodou sa rozumie ujma, ktorá musí spočívať v zmenšení majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou. Podľa ustanovenia odseku 1 sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Ušlý zisk je v podstate ušlým majetkovým prospechom a spočíva v nenastalom zväčšení (rozmnožení) majetku poškodeného, ktoré by bolo možné dôvodne očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí, nebyť škodnej udalosti. Poškodený je povinný vznik škody preukázať, v súdnom konaní ho preto zaťažuje dôkazné bremeno o tom, že škoda vznikla. 53. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v konaní nebol preukázaný nesprávny úradný postup zo strany Národnej banky Slovenska pri vykonávaní dohľadu nad činnosťou Družstva. V danom prípade nie je sporné, že Národná banka Slovenska bola povinná vykonávať dohľad nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, v konaní však bol sporný rozsah tohto dohľadu. Treba vziať do úvahy, že až od účinnosti novelizovaného ust. § 129 ods. 3 zák. č. 566/2001 Z.z. (novela zákona č. 566/2001 Z.z. vykonaná zákonom č. 129/2010 Z.z.), teda až od 01.06.2010, boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak, že Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt malo zákonom uloženú povinnosť dodržiavať schválený prospekt investícií. Teda až od 01.06.2010 mohla Národná banka Slovenska dohliadať, či Družstvo dodržiava schválený Prospekt investícií. Tiež povinnosť aktualizovať Prospekt investície v zmysle ust. § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. bola vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt stanovená až od 01.01.2009 na základe novelizovaného ust. § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. (novela zák. č. 566/2001 Z.z. vykonaná zákonom č. 558/2008 Z.z). Počas celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky majetkových hodnôt zodpovedal investorom za pravdivosť a úplnosť údajov v Prospekte investícií štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt (§ 128 ods. 1 písm. h) zák. č. 566/2001 Z.z.). Pokiaľ ide o rizikovosť portfólia, zák. č. 566/2001 Z.z. neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt, a teda ani Družstvu, žiadne povinnosti v oblasti rozloženia rizík, na rozdiel od iných dohliadaných subjektov, napr. správcovských spoločností pre kolektívne investovanie. Preto tieto neexistujúce povinnosti Družstva nemohla Národná banka Slovenska kontrolovať. Národná banka Slovenska nevykonávala dohľad nad finančnými ukazovateľmi Družstva ako sa mylne domnieva navrhovateľka. Podľa platnej právnej úpravy mohla totiž kontrolovať len to, či Družstvo plní informačné povinnosti v zmysle ust. § 126 až § 130 zák. č. 566/2001 Z.z. V tejto súvislosti treba poukázať i na to, že žalobkyňa si musela byť vedomá toho, že s jej investíciou je spojené riziko, a že doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov (ust. § 129 ods. 1 písm. b) zák. č. 566/2001 Z.z. v znení platnom do 21.07.2013; § 126 až § 130 boli zo zákona č. 566/2001 Z.z. vypustené novelou vykonanou zákonom č. 206/2013 Z.z. účinným dňa 22.07.2013). Ak si toho žalobkyňa vedomá nebola, nemožno to pričítať na ťarchu Národnej banky Slovenska v zmysle zásady, podľa ktorej neznalosť zákona neospravedlňuje. To isté platí aj pokiaľ ide o jej argumentáciu, že o rozsahu dohľadu Národnej banky Slovenska nad činnosťou Družstva nemala vedomosť. 54. Pokiaľ ide o povinnosť Národnej banky Slovenska v oblasti skúmania rizikovosti portfólia Družstva, zákon č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt v tomto smere žiadne povinnosti - preto ani Národnej banke Slovenska z neho nevyplývala povinnosť, ktorá by jej ako povinnému subjektu takúto povinnosť ukladala. Je nepochybné, že ak má byť štát skutočne považovaný za materiálny právny štát, musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných práv subjektu, avšak na druhej strane nemožno prehliadnuť, že štát je povinný striktne dodržiavať právo v jeho ideálnej (škodu nepôsobiacej) interpretácii vo svetle presne zákonom stanovených povinností Národnej banky Slovenska. Štát by sa nemohol zbaviť zodpovednosti za postup Národnej banky Slovenska iba v prípade, ak by sa jeho postup ukázal mylným, zasahujúcim do základných práv žalobkyne, ktorý však nemôže vychádzať z toho, ako takýto postup žalobkyňa vyhodnotila, ale musí vychádzať výlučne z toho, že nemožno prisúdiť Národnej banke Slovenska pri aplikácii zákonov viac povinností ako tých, ktoré jej konkrétnym spôsobom zo zákona vyplývajú. 55. Z obsahu Zmluvy uzavretej medzi Družstvom a obchodníkom s cennými papiermi vyplýva, že jej podstatou bol výkon finančných operácií za účelom obhospodarovania cenných papierov a iných finančných nástrojov a iných operácií súvisiacich s riadením portfólia družstva, čo v praxi znamenalo, že obchodník s cennými papiermi obchodoval vo vlastnom mene na účet Družstva, čiže riziko nieslo samotné Družstvo, ktoré bolo iniciátorom celého obchodu Družstva, ktoré dávalo pokyny na nákup, či predaj toho ktorého finančného nástroja (článok III bod 1 písm. c/ Zmluvy v spojení s § 5 zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch). V danom prípade išlo o služby, ktoré Družstvo ako klient obchodníka s cennými papiermi využívalo na vlastné riziko s vedomím, že ziskovosť uvedených operácií nie je zaručená, a žalobkyňa si ako člen Družstva, ktoré za týmto účelom zhodnocovalo portfólio, musela byť vedomý, že vývoj na finančných trhoch nemožno s istotou predpovedať a odhadnúť, čo je podstatným znakom týchto obchodov prostredníctvom obchodníkov s cennými papiermi s tým, že až do rozhodnutia Národnej banky Slovenska zo dňa 21.12.2010, č. P.-XXXX-X/XXXX, ktorým odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb, potvrdeným rozhodnutím Bankovej rady Národnej banky Slovenska zo dňa 01.03.2011, č. B.-XXX/XXXX, vykonával obchodník s cennými papiermi túto činnosť ako regulovanú Národnou bankou Slovenska a činnosť Družstva, ktorého bola žalobkyňa v rozhodnom čase členom, spĺňala znaky investovania s finančnými prostriedkami, disponibilnými za účelom ich zhodnotenia, pričom táto forma nakladania s vlastným majetkom je spôsob zhodnocovania na vlastné riziko, riziko v zmysle neistého výnosu z realizovaného finančného investovania; a zodpovednosť štátu nemôže nahrádzať primárnu zodpovednosť obchodníka s cennými papiermi voči Družstvu, či sekundárnu zodpovednosť Družstva voči žalobkyni. 56. K nedostatočným opatreniam Národnej banky Slovenska na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení obchodníka s cennými papiermi pri činnosti voči Družstvu odvolací súd zdôrazňuje, že odhliadnuc od aktívneho prístupu Národnej banky Slovenska k obchodníkovi s cennými papiermi, preukázaného jej rozhodnutím zo dňa 08.01.2008, č. P.-XXXX/X/XXXX, ktorým uložila obchodníkovi s cennými papiermi pokutu vo výške 16.596,96 eur (500.000,- Sk), kedy po zrušení a vrátení veci na ďalšie konanie Bankovou radou Národnej banky Slovenska, opätovne rozhodnutím zo dňa 20.08.2008, č. P.-XXXX-X/XXXX, uložila obchodníkovi s cennými papiermi pokutu vo výške 9.958,18 eur (300.000,- Sk), a následne rozhodnutím zo dňa 21.12.2010, č. P.-XXXX-X/XXXX, ktorým odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb, že žalobkyňa sa nemôže v konaní domáhať náhrady škody titulom nesprávneho úradného postupu, ktorý má spočívať v takom pochybení v postupe Národnej banky Slovenska, ktoré sa týkajú hmotnoprávneho posúdenia veci, keď takéto hmotnoprávne pochybenia sa môžu priamo odraziť v obsahu rozhodnutí Národnej banky Slovenska, nakoľko nie je možné za nesprávny úradný postup považovať to, keď výklad zákona, právne posúdenie veci, či aplikácia zákona na daný skutkový stav zo strany štátneho orgánu sú odlišné od tých, aké očakáva ten účastník, koho práv či právom chránených záujmov sa má rozhodnutie dotýkať. 57. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie, že Národná banka Slovenska svojím postupom neporušila svoje povinnosti, keďže pri výkone verejnej moci postupovala v rozsahu svojich kompetencií daných jej zákonom, nedopustila sa pri svojom rozhodovaní žiadneho excesu a ani nepostupovala spôsobom nezlučiteľným s ochranou základných práv a ľudských slobôd, a preto jej postup nie je možné kvalifikovať ako nesprávny podľa zák. č. 514/2003 Z.z. 58. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že postup Národnej banky Slovenska bol v súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon a preto pokiaľ Národná banka Slovenska zisťovala podmienky a predpoklady pre vydanie vyššie uvedených rozhodnutí, za týmto účelom nepochybne zhromažďovala podklady (dôkazy), hodnotila zistené skutočnosti, tieto právne posúdila, a iné opatrenia, ktoré od Národnej banky Slovenska žalobkyňa očakávala a namietala ich nedostatočnosť, nemôžu byť na ujmu žalovanému. V daných prípadoch išlo o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutí a prípadné nesprávnosti a vady pri tomto zisťovaní podkladov a pri ich posudzovaní sa potom prejavia práve v obsahu rozhodnutia a z hľadiska zodpovednosti štátu môžu zakladať jeho zodpovednosť za nezákonné rozhodnutie, pričom žalobkyňa v priebehu celého konania pred súdom prvej inštancie vytýkal len nesprávny úradný postup Národnej banky Slovenska a pochybenia, či nedostatky spočívajúce v tom, že Národná banka Slovenska pred svojím rozhodnutím nesprávne (nedostatočne) vyhodnotila podmienky pre jeho vydanie, je možné posudzovať v rámci tzv. nezákonného rozhodnutia. Všetky uvedené rozhodnutia však boli vydané v súlade so zákonom, neboli zrušené a majú povahu tzv. zákonného rozhodnutia s tým, že žalobkyňa tvrdený nesprávny úradný postup žalovaného v konaní nepreukázala. 59. Z uvedeného je potom zrejmé, že v konaní nebol preukázaný základný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom štátu v zmysle ust. § 9 zák. č. 514/2003 Z.z., ktorým je nesprávny úradný postup štátu zastúpeného Národnou bankou Slovenska. 60. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že žalobkyňa bola členom Družstva, ktoré je v súčasnosti v konkurze, vyhlásenom uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.04.2011, č.k. 3K 95/2010-21, právoplatným dňa 05.05.2011. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno, keď nepreukázala bezúspešné domáhanie sa úhrady pohľadávky voči dlžníkovi, teda Družstvu, s ktorým bola v právnom vzťahu, a ktoré je vo vzťahu k nej v pozícii dlžníka povinného mu vydať získaný prospech. 61. Vzhľadom na uvedené a s poukazom na obsah preskúmavaného spisového materiálu odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 62. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a s poukazom na ust. § 378 ods. 1 CSP, pričom úspešnému žalovanému tento nárok nepriznal, keďže mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. 63. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).