Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/61/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112208885 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1112208885.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci žalobcu: Naša správcovská, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Koceľova 17, IČO 35842474, zast. JUDr. Viktorom Mišíkom, advokátom v Bratislave, Vajnorská 55, proti žalovanej: Y.. H. N., W.. XX.X.XXXX, F. U. F., Y. X, o zaplatenie 1.705,77 euro s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 13. októbra 2017 č.k. (10C)6C/41/2012-117 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1/Súd prvej inštancie uznesením zastavil konanie podľa § 145 ods. 1 CSP, keď žalobca podaním doručeným súdu dňa 11.08.2017 vzal žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že žalovaná mu po podaní žaloby žalovanú sumu zaplatila, súčasne rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že tento priznal žalobcovi v celom rozsahu (§ 256 ods.1 CSP). Keďže k späťvzatiu žaloby žalobcom došlo po prvom pojednávaní, k späťvzatiu žaloby bol potrebný súhlas žalovanej, ktorá síce so späťvzatím žaloby nesúhlasila, avšak vzhľadom ku skutočnosti, že svoj nesúhlas neodôvodnila vážnymi dôvodmi, najmä s ohľadom na predmet konania, ktorým bolo zaplatenie pohľadávky, ktorú žalovaná zaplatila, súd prvej inštancie nesúhlas žalovanej doručený súdu dňa 02.10.2017 vyhodnotil ako neodôvodnený a konanie podľa § 145 ods. 1 CSP zastavil. 2/Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie žalovaná namietajúc, že súd prvej inštancie nesprávne neprihliadol na jej nesúhlas so späťvzatím žaloby. Podľa nej žalobca na jednej strane tvrdí, že žalovaná dlh uhradila, na druhej strane nechal na nehnuteľnosť žalovanej zapísať záložné právo. Žiadala preto súd aby rozhodol rozsudkom, či je žalobcovi niečo dlžná a v prípade, že žiadny dlh neexistuje, aby nariadil rozsudkom žalobcovi zrušiť záložné právo na nehnuteľnosť. V ďalšom žiadala odvolateľka, aby súd nepriznal právnemu zástupcovi žalobcu žiadnu náhradu trov konania, keďže platobný rozkaz voči žalovanej bol doručený v čase, keď ešte prebiehalo súdne konanie vo veci žaloby o platnosti zmluvy o výkone správy pod sp. zn. 12C/172/2011, ktoré konanie skončilo dňa 18.4.2017, pred ktorým dátumom by akékoľvek plnenie do fondu opráv a údržby domu bolo plnením bez právneho dôvodu, teda bezdôvodným obohatením žalobcu. Podľa odvolateľky návrh na vydanie platobného rozkazu mal právny zástupca žalobkyne žalobcu podať až po právoplatnosti rozsudku v tejto veci, teda po 18.4.2017. 3/Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej poukázal na skutočnosť, že dôvodom späťvzatia žaloby bolo zaplatenie dlžnej sumy žalovanou, čo potvrdila aj sama žalovaná. Žalovanej dôvody, ktorými odôvodňuje nesúhlas so späťvzatím žaloby považoval za irelevantné. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 3Cdo/254/2012, kde tento v obdobnej veci konštatoval, že žalovaný nemôže mať vážny dôvod pre nesúhlas so späťvzatím žaloby okrem iného vtedy, keď už žalobcovi poskytol peňažné plnenie uplatnené žalobou. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z hľadiska jeho vecnej správnosti potvrdil. 4/Žalobkyňa vo vyjadrení z 22. februára 2018 uviedla, že jej odvolanie je v zmysle § 147 ods. 1 CSP vzájomnou žalobou, ktorú žiada prejednať. Žalobca v čase podania žaloby vedel o tom, že prebieha konanie o neplatnosť zmluvy o výkone správy, pre ktoré bude musieť súd konanie prerušiť a vyčkať do jeho skončenia. Po skončení tohto konania doplatila do fondu opráv a údržby sumu presahujúcu aktuálny dlh, napriek tomu správca vyvolal dobrovoľnú dražbu. Podľa nej správca používa fond opráv a údržby len na takzvané „vypalovanie“ žalovanej, celá nehnuteľnosť je v dezolátnom stave. Dôvodom podania žaloby voči žalovanej bolo podľa nej len to, aby si žalujúca strana mohla uplatniť náhradu trov konania a právneho zastúpenia, z ktorého dôvodu trvala na nepriznaní náhrady trov. 5/Odvolací súd prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej dôvodné nie je. 6/Späťvzatie žaloby (návrhu na začatie konania) je jedným zo širokej škály dispozičných oprávnení žalobcu ako účastníka konania s postavením tzv. dominus litis (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle, ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania (tzv. dispozičný princíp občianskeho súdneho konania). Vôľa žalobcu dosiahnuť zastavenie konania prostredníctvom inštitútu späťvzatia žaloby je však limitovaná dvoma skutočnosťami, a to nesúhlasom druhej procesnej strany so zastavením konania a existenciou vážnych dôvodov, pre ktoré konanie zastaviť nemožno. Dôkazné bremeno existencie takýchto vážnych dôvodov potom v konaní nesie žalovaný. 7/Pokiaľ ide o vymedzenie pojmu vážne dôvody, zákon túto otázku nerieši, preto treba vychádzať z toho, že posudzovanie vážnosti dôvodov je výlučne vecou voľnej úvahy a hodnotiaceho úsudku súdu. Tie však nie sú svojvoľné, pretože súd pri posudzovaní závažnosti dôvodov berie na zreteľ jednotlivé skutkové okolnosti prípadu a povahu uplatňovaného nároku, a hodnotí predovšetkým možné dôsledky zastavenia konania z hľadiska právneho a faktického stavu vzťahov medzi účastníkmi a dopad na postavenie účastníkov, najmä žalovaného, s prihliadnutím na mieru ohrozenia jeho práv a právom chránených záujmov. Ak súd dospeje k záveru o dôvodnosti požiadavky na prejednanie a rozhodnutie veci, môže v konaní pokračovať podľa § 146 ods. 1 CSP, v opačnom prípade konanie zastaví. 8/V prejednávanej veci súd prvej inštancie po preskúmaní dôvodov nesúhlasu žalovanej so späťvzatím žaloby dospel k záveru, že tieto nespĺňajú požiadavku príslušnej závažnosti, nakoľko nemajú vplyv na hmotnoprávne postavenie žalovanej. K rovnakému záveru dospel i odvolací súd po vyhodnotení skutkových zistení vyplývajúcich z vykonaného dokazovania a po preskúmaní právnych záverov súdu prvej inštancie. Ako vyplýva zo späťvzatia žaloby zo dňa 8. augusta 2017, žalobca prijal dňa 10. júla 2017 od žalovanej platbu vo výške 11.884,86 euro, ktorú započítal na žalovaný nárok v tomto konaní, zvyšok uhradenej sumy žalobca započítal na zvyšné dlhy žalovanej, ktoré boli vymáhané v iných súdnych konaniach. Rozhodovacia prax súdov zastáva názor, že žalovaný v takejto procesnej situácii nemôže mať vážny dôvod pre nesúhlas so späťvzatím žaloby (o.i.) vtedy, keď už žalobcovi poskytol peňažné plnenie uplatnené žalobou (viď napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. februára 2007 sp. zn. 1 Cdo 144/2006). 9/Rozhodnutie o náhrade trov konania skončeného zastavením (pri procesnom zavinení) upravuje ustanovenie § 256 ods. 1 CSP. V prípade späťvzatia žaloby v zásade platí, že zastavenie konania zavinil žalobca, ktorého preto bude zaťažovať náhrada trov konania. Ak sa však pre správanie žalovaného vzala späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania žalovaný. V danom prípade niet pochýb, že dôvodom pre zastavenie konania bolo správanie žalovanej strany, ktorá po podaní žaloby uhradila celú žalovanú pohľadávku, vo vzťahu k čomu možno mať za splnenú aj podmienku dôvodne podanej žaloby. 10/Žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou. Vzájomnou žalobou je aj prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len v prípade, ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd prvej inštancie posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného. V odvolacom konaní však podľa Civilného sporového poriadku (§ 372 CSP) nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. 11/Odvolaciemu súdu potom neostalo než napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP z hľadiska jeho vecnej správnosti, stotožňujúc sa celkom s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v zmysle § 387 ods. 2 CSP. 12/Odvolací súd žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní dosiahol plný úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP). 13/Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).