Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/100/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112212913 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1112212913.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: AURIS a.s., Rudlovská 53, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 562 621, zastúpeného: Lion Law Partners s.r.o., Komenského 14A, 974 01 Banská Bystrica IČO: 31 562 621, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, o náhradu škody spôsobenej výkonom verejnej moci, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 13.10.2016, č.k. 18C/92/2012-153, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu v žalobe špecifikované úroky z omeškania vo vyčíslení predstavujúcich sumu 151,19 eur, sumu 16,60 eur za súdny poplatok za vydanie poverenia pre súdneho exekútora, sumu 129,64 eur predstavujúcu trovy právneho zastúpenia exekučného konania a sumu 197,50 eur predstavujúcu zaplatený preddavok na trovy exekučného konania. Vo výroku rozhodnutia žalovanému podľa ust. § 255 ods.1, § 262 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“) priznal nárok na náhradu trov konania. 2. Zamietajúci výrok právne odôvodnil § 3 ods.1 písm. d/, § 4 ods.1 písm. a/, § 9 ods.1 zákona č. 614/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej „zákon č. 514/2003 Z.z.“) a vecne tým, že po vykonanom dokazovaní dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že na základe návrhu žalobcu ako oprávneného zo dňa 22.9.2004 bol v súvislosti s poverením Okresného súdu Bratislava V zo dňa 5.10.2004, č.XXXX XXXXXX súdny exekútor I.. A. G. poverený vykonaním exekúcie proti povinnému Oto Janíček - BAD, IČO: 13 961 837, Znievska 42, 851 06 Bratislava, ktorej podkladom bola Notárska zápisnica č.k. N 213/2003, NZ 76267/2003 zo dňa 2.9.2003. Predmetom exekúcie bolo vymoženie pohľadávky žalobcu ako osoby oprávnenej vo výške 78 465,10 Sk s príslušenstvom a trovami exekučného konania. Súdny exekútor vydal dňa 18.11.2004 na základe poverenia súdu upovedomenie o začatí exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke sp.zn. 25EX 025/04, ktorým vyzval povinného k úhrade vymáhanej pohľadávky spolu s príslušenstvom a trovami exekučného konania. Dňa 20.6.2005 vydal súdny exekútor exekučný príkaz sp.zn. 25EX 025/2004 predajom nehnuteľných vecí, ktorý sa vzťahoval na nehnuteľnosť - byt č.XX, X.posch. Y. Q.. XX I., zapísaný na LV č. XXXX, okres I., k.ú. Z., patriaci do BSM povinného a jeho manželky. Z výpisu LV č. XXXX a rozhodnutia Daňového úradu Bratislava V č. XXX/XXX/XXXXX/XX/XXXX/KRN zo dňa 13.04.2005, právoplatného dňa 20.5.2005 súd prvej inštancie zistil, že na nehnuteľnosti tvoriacej predmet exekúcie v čase jej vedenia viazla ťarcha v podobe zriadeného záložného práva na zabezpečenie nedoplatku na daniach. V dôsledku úhrady istiny vymáhanej pohľadávky vo výške 78 465,10 Sk prostredníctvom manželky povinného vo forme 4. Splátok - dňa 1.8.2005 v sume 20 000 Sk, 3.8.2005 v sume 30 000 Sk, 9.8.2005 v sume 10 000 Sk a 15.8.2005 v sume 18 465,10 Sk návrhom zo dňa 19.9.2005 požiadal žalobca ako oprávnený o čiastočné zastavenie exekúcie. Uznesením Okresného súdu Bratislava V zo dňa 8.3.2007 č.k. 36 Er 1264/04-15 bolo exekučné konanie v časti vymáhania istiny pohľadávky vo výške 78 465,10 Sk zastavené. Z osvedčenia o dedičstve č.k. 1D 623/2005, Dnot 99/05-130 zo dňa 24.1.2008, právoplatného dňa 8.2.2008 vyplynulo, že povinná osoba F. O. zomrel dňa X.X.XXXX. Predmetom dedičského konania bol ako jediné aktívum dedičstva podiel povinného na nehnuteľnosti, byt č.XX, X.posch. Y. Q.. XX I., v trhovej cene 600 000 Sk, ktorý zdedili na základe dohody o vyporiadaní dedičstva plnoleté deti povinného každý v 1, keď do dedičského konania bolo prihlásených viacero pohľadávok, ktoré dedičia odmietli uznať. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 30.9.2008 spísanej na Daňovom úrade Bratislava V súd prvej inštancie zistil, že dedičia vzhľadom k zriadenému exekučnému záložnému právu daňového úradu a zákonnej zodpovednosti za záväzky poručiteľa ako právneho predchodcu do výšky nadobudnutého dedičstva, uzavreli dohodu o splácaní dlhu v splátkach do výšky 600 000 Sk. Na základe návrhu dedičov po povinnom na zastavenie exekúcie z dôvodu neexistencie majetku zo dňa 2.9.2015, bolo uznesením Okresného súdu Bratislava V č.k. 36 Er XXXX/XXXX-XX zo dňa 2.2.2016 (právoplatného dňa 4.3.2016) exekučné konanie zastavené a trovy exekúcie neboli žalobcovi a ani povinnému priznané. 3. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie v rozhodnutí uviedol, že predpokladom úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody na základe zákona č. 514/2003 Z.z. je preukázanie základu právneho nároku, t.j. nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup, ďalej existencie škody a príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. V prejednávanom prípade, vychádzajúc z tvrdenia žalobcu, mala byť škoda spôsobená predovšetkým nesprávnym úradným postupom exekútorov v exekučnom konaní, ktorí nechránili záujmy oprávneného dostatočným spôsobom a nevykonali úkony potrebné k vymoženiu pohľadávky prostredníctvom nariadených spôsobov výkonu rozhodnutia. Žalobca však v rámci žaloby a ani v ďalších vyjadreniach k predmetu sporu konkrétne neuviedol, ktoré úkony mali exekútori v rámci exekučnej činnosti uskutočniť, resp. v čom spočívalo konkrétne ich pochybenie. Súd prvej inštancie konštatoval, že činnosť exekútora je upravená osobitným zákonom č.233/1995 Z.z. Exekučný poriadok. Podľa § 3 citovaného zákona exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle, pri výkone činnosti je viazaný len Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu. Z uvedeného vyplýva, že exekútor uskutočňuje činnosť, ktorá mu bola na základe zákona zverená štátom a táto činnosť požíva osobitnú ochranu ako činnosť súdu, ktorej výrazom je jeho nezávislosť pri vykonávaní exekučnej činnosti. Exekučný poriadok každý úkon exekútora nelimituje lehotami, avšak na druhej strane exekútorovi ukladá povinnosť dodržiavať vyššie uvedené právne normy, ktoré mu nariaďujú konať tak, aby uplatnené právo bolo efektívne vykonané a súčasne dbať o to, aby pri výkone rozhodnutia nedochádzalo k porušeniu práv a právom chránených záujmov oprávnených ale i povinných osôb. V posudzovanom prípade podľa názoru súdu prvej inštancie nebolo žalobcom preukázané porušenie povinností na strane exekútorov poverených vedením exekúcie. Exekúcia, ktorej účastníkom bol žalobca ako oprávnená osoba, prebiehala v časovom úseku od momentu poverenia exekútora vedením exekúcie, t.j. od 5.10.2004 do času, kedy povinná osoba zomrela, t.j. X.X.XXXX. Exekútor Bc. A. G. v rámci exekučného konania viedol exekúciu dvoma spôsobmi, a to prikázaním pohľadávky z účtu v banke a následne predajom nehnuteľných vecí. V priebehu tejto časti exekučného konania neboli zo strany žalobcu predložené súdu žiadne dôkazy, ktoré by nasvedčovali jeho nespokojnosti s vedením exekúcie. V prípade ak žalobca bol toho názoru, že exekúcia nie je vedená efektívne, mohol v zmysle § 44 ods. 8 Exekučného poriadku požiadať súd o zmenu v osobe exekútora. Súd prvej inštancie v súvislosti s exekúciou vedenou prostredníctvom predaja nehnuteľných vecí povinného uviedol, že nie je možné pripisovať na vrub exekútora skoršie zriadenie exekučného záložného práva v prospech Daňového úradu Bratislava V, nakoľko k tejto právnej skutočnosti došlo nezávisle na exekučnom konaní a navyše, pokiaľ žalobca exekútorovi vytýka, že neurobil opatrenie na zabezpečenie jeho pohľadávky v rámci exekučného konania, nebolo zo strany žalobcu preukázané, že by tento v priebehu exekúcie na základe návrhu podľa § 167 a nasl. Exekučného poriadku žiadal exekútora o zriadenie exekučného záložného práva za účelom zabezpečenia pohľadávky. Pokiaľ ide o tvrdený nesprávny postup exekútora U.. G., tento bol ustanovený za exekútora následne po odvolaní I..G. z funkcie dňa 7.7.2005, t.j. mesiac pred úmrtím povinného (ktorý zomrel dňa X.X.XXXX). V dôsledku smrti povinného nebolo možné v exekúcii pokračovať do ukončenia dedičského konania v rámci ktorého sa vyporiadava majetok povinného a vydáva sa rozhodnutie o nadobúdateľovi dedičstva, keďže výsledok dedičského konania má zásadný vplyv na ďalší priebeh exekučného konania. Okolnosť, že oprávnený nebol informovaný o smrti povinného nemožno považovať za porušenie povinnosti exekútora, nakoľko zákon mu takúto povinnosť neukladá i keď na druhej strane, pokiaľ exekútor zistí prekážky vedenia exekučného konania, je povinný o tejto skutočnosti osobu oprávnenú informovať. Taktiež otázka prihlásenia pohľadávky do dedičského konania je vo výslovnej kompetencii osoby oprávnenej. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na to, že v priebehu mesiaca august 2005, kedy došlo aj k úmrtiu povinného, bola žalobcovi prostredníctvom advokátskej kancelárie zastupujúcej povinného uhradená istina vo forme viacerých splátok, čo následne viedlo k iniciovaniu zastavenia exekúcie v časti uhradenej pohľadávky. To znamená, že v tejto súvislosti žalobca mal vedomosť o tom, že úhrada pohľadávky sa realizuje mimo exekučného konania, ktoré sám inicioval, z finančných zdrojov, ktoré exekúciou neboli postihnuté, o čom mal exekútora v zmysle § 54 ods.1 Exekučného poriadku informovať (súčinnosť oprávneného pri vedení exekúcie) prípadne, že plnenie je poskytované treťou osobou, manželkou povinného. Z uvedeného dôvodu bolo na mieste prostredníctvom komunikácie s exekútorom zistiť skutkový stav veci za účelom stanovenia ďalšieho postupu v exekučnom konaní. Pokiaľ ide o náhradu trov exekučného konania súd prvej inštancie zdôraznil, že Okresný súd Bratislava V uznesením zo dňa 2.2.2016 exekučné konanie zastavil z dôvodu, že povinný zomrel a nezanechal majetok, ktorý by postačil na krytie trov exekučného konania a žalobcovi ako oprávnenému náhradu trov exekučného konania nepriznal. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie považoval aj v tejto časti nárok žalobcu za neoprávnený. 4. Pokiaľ ide nesprávny úradný postup zo strany štátneho orgánu - Ministerstva spravodlivosti SR súd prvej inštancie konštatoval, že ak by aj ministerstvo nepostupovalo v súlade s povinnosťami vyplývajúcimi z právnych predpisov upravujúcich jeho postavenie, úlohy a kompetencie, chýba tu príčinná súvislosť medzi konaním ministerstva v súvislosti s vybavovaním sťažností žalobcu v roku 2008 až 2011 a vznikom škody, ku ktorej objektívne mohlo dôjsť len v období od začatia exekučného konania do dňa úmrtia povinného t.j. do 7.8.2005, nakoľko výsledok dedičského konania nevytvoril predpoklad k tomu, aby v rámci exekučného konania mohol byť uspokojený zostatok pohľadávky žalobcu, dôsledkom čoho bolo zastavenie exekúcie na základe rozhodnutia súdu s poukazom na § 57 ods.1 písm. h/ Exekučného poriadku (majetok povinného nestačí ani na trovy exekúcie). Vzhľadom k uvedenému sa potom ďalej nezaoberal otázkou nesprávneho úradného postupu štátneho orgánu, nakoľko aj v prípade preukázania pochybenia by táto okolnosť nemala žiaden vplyv na prijatý právny názor. 5. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca dôvodiac ust. § 365 ods.1 písm. h/ C.s.p. a navrhujúc, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil, žalobe v plnom rozsahu vyhovel a priznal mu proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Pokiaľ ide o tvrdený nesprávny úradný postup súdnych exekútorov v súdnom konaní, opätovne poukázal na časové súvislosti prípadu, kedy okamihom doručenia poverenia Okresného súdu Bratislava V zo dňa 5.10.2004, č. XXXX XXXXXX vznikla súdnemu exekútorovi povinnosť začať s výkonom exekúcie a povinnosť pri vymáhaní pohľadávky postupovať v časovom slede zákonom predpísaných úkonov až do okamihu, pokiaľ nedôjde k vymoženiu pohľadávky žalobcu, vrátane jej príslušenstva, alebo k upusteniu od vykonania exekúcie, alebo k zastaveniu exekúcie súdnym rozhodnutím. Povinnosť konať úkony exekučnej činnosti môže byť prerušená iba v prípade prerušenia exekúcie podľa § 36 ods.6 Exekučného poriadku, v prípade povolenia odkladu exekúcie podľa § 56 Exekučného poriadku alebo ak ide o prípad uzavretia dohody o postupnom splatení vymáhanej pohľadávky podľa § 56 ods. 9 Exekučného poriadku. V danom prípade realizoval súdny exekútor I.. G. prvý úkon za účelom vymoženia pohľadávky dňa 18.11.2004, kedy vydal upovedomenie o začatí exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke . Ku vydaniu exekučného príkazu predajom nehnuteľných vecí - bytu č.XX, nachádzajúceho sa na X.posch., vchod č. XX bytového domu súp.č. XXXX, postaveného na parc.č. XXXX, LV č. XXXX, k.ú. Z., okres I. K. došlo až dňa 20.6.2005, t.j. viac ako 7 mesiacov po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor mal možnosť lustráciou v katastri nehnuteľností zistiť, že povinný je jej vlastníkom a prioritne vykonať exekúciu predajom nehnuteľnosti. Nečinnosťou súdneho exekútora došlo v medziobdobí k zriadeniu daňového záložného práv na predmetnej nehnuteľnosti za účelom zabezpečenia pohľadávky Daňového úradu Bratislava V. Súd prvej inštancie neskúmal, či súdny exekútor reálne podnikol kroky za účelom výkonu exekúcie predajom nehnuteľnosti (a teda či porušil povinnosť riadne vykonávať exekúciu) a nezohľadnil, že úmrtie povinného je takou zásadnou skutočnosťou pre vedenie konania, o ktorej bol súdny exekútor povinný žalobcu informovať. V súvislosti s obdržaním čiastočnej úhrady zrealizoval všetky potrebné úkony, t.j. podal návrh na čiastočné zastavenie exekúcie v rozsahu uhradenej istiny, opakovane sa pokúšal spojiť so súdnym exekútorom O.. U.. G. a informovať sa o stave exekučného konania , ktorý však na jeho výzvy nereagoval. Žalobca nemal možnosť získať aktuálne informácie o priebehu exekučného konania a ani možnosť včas uplatniť svoje nároky v dedičskom konaní. Na jeho ťarchu nemôže byť to, že nepožiadal o zmenu v osobe súdneho exekútora, ktorého konanie je potrebné hodnotiť s prihliadnutím na všetky skutkové okolnosti. Súdu predložil dôkazy, že voči súdnemu exekútorovi O.. U.. G. podal sťažnosť na Slovenskú komoru exekútorov, keď ku jej skoršiemu podaniu nemohol pristúpiť práve z dôvodu nedisponovania s aktuálnymi informáciami o priebehu exekučného konania. Súd prvej inštancie preto pochybil, keď v konaní uvádzané skutočnosti nevyhodnotil ako pochybenie súdneho exekútora, hoci I.. G. a O.. U.. G. sa nepostarali o riadne vykonanie exekúcie tak, ako im to predpisovalo ust. § 46 ods.1 Exekučného poriadku. Nesprávnym úradným postupom v predmetnom exekučnom konaní bola práve dlhodobá nečinnosť súdnych exekútorov, resp. neskorá realizácia jednotlivých úkonov, čoho dôsledkom bola následná nevymožiteľnosť nároku odvolateľa. Dôsledky nesprávneho úradného postupu boli umocnené aj pasivitou Slovenskej komory exekútorov a následne aj Ministerstva spravodlivosti SR pri vybavovaní jeho sťažností, keď ku vybaveniu sťažnosti na súdneho exekútora O.. U.. G. zo dňa 10.3.2008 došlo až 12.1.2012. Odvolateľ v odvolaní napokon uviedol, že súd prvej inštancie sa nezaoberal jeho návrhom na vykonanie dokazovania prostredníctvom zisťovania všeobecnej hodnoty dedičstva povinného, hoci táto skutočnosť má zásadný význam na posúdenie možnosti uspokojenia pohľadávky, ako aj na následné hodnotenie postupu súdnych exekútorov. 6. Žalovaný sa k riadne doručenému odvolaniu písomne nevyjadril. 7. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 379, § 380 C.s.p., keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo nariadenie pojednávania by si vyžadoval dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 8. Prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, sa odvolací súd v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.) s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého výroku rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie zamietol žalovaný nárok uplatnený podľa zák. č. 514/2003 Z.z., v ktorom dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam.. 9. V súvislosti so žalobcom podaným opravným prostriedkom odvolací súd upozorňuje, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 380 ods. 1 C.s.p.), podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie preskúmaval len v rozsahu odvolacích dôvodov žalobcu obsiahnutých v podanom odvolaní a v záujme riadneho vysporiadania sa s odvolacími námietkami žalobcu dopĺňa nasledovné. 10. K námietke odvolateľa, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 365 ods.1 písm. h/ C.s.p.) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci súd prvej inštancie zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená. 11. Hmotnoprávnym základom pre uplatnenie práva žalobcu na náhradu škody je v danom prípade ust. § 9 zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom má povahu objektívnej zodpovednosti, ktorej sa nemožno zbaviť a ktorá je založená na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch podmienok, ktorými je nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. 12. Prvotnou podmienkou pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je existencia nesprávneho úradného postupu, ktorý zákon č. 514/2003 Z. z. v ustanovení § 9 bližšie vysvetľuje tak, že za nesprávny úradný postup je potrebné považovať aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Podľa konkrétnych okolností toho - ktorého prípadu, môže však ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku vyplývajúceho z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Úradný postup nie je spravidla možné v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností a jeho správnosť je potrebné posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, keďže znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote zodpovedajúcej právu na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov (článok 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). 13. Zákon č. 514/2003 Z. z. nevysvetľuje ani vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva, pričom otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Právnym posúdením je vymedzenie medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať príčinu, ktorá ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti. V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž "priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. 14. Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty. Vyžaduje sa, aby protiprávne konanie (delikt, nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup) a vznik škody boli v logickom slede (nexus = spojenie, súvislosť, sled), teda, aby protiprávne konanie bolo príčinou a vznik škody vrátane jej rozsahu následkom tejto príčiny. Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúcej jej existencii; príčinnú súvislosť treba vždy preukázať. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku ktorú nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by škodný následok nevznikol. Základom je úvaha (test conditio sine qua non spoločný pre takmer všetky právne systémy Európskej únie), či by škodlivý následok nastal bez konania škodcu. Ak by tomu tak bolo, príčinná súvislosť by daná nebola. Podľa teórie tzv. adekvátnej príčinnej súvislosti, príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je škoda podľa všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu. Súčasne však musí byť preukázané, že škoda by bez tejto príčiny nebola nastala. Pri riešení otázky príčinnej súvislosti je právnym posúdením veci vymedzenie medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je požadovaná náhrada. 15. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie v tom, že z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 36 Er/126/2004 , ako aj z ostatných skutkových okolností vyplývajúcich vykonaného dokazovania nevyplýva porušenie povinností na strane exekútorov poverených vedením exekúcie. Exekúcia, ktorej účastníkom bol žalobca ako oprávnená osoba, prebiehala v časovom úseku od momentu poverenia exekútora vedením exekúcie, t.j. od 5.10.2004 do času, kedy povinná osoba zomrela, t.j. 7.8.2005. Z vykonaného dokazovania je nesporné, že na základe návrhu žalobcu ako oprávneného zo dňa 22.9.2004 bol poverením Okresného súdu Bratislava V zo dňa 5.10.2004, č.XXXX XXXXXX súdny exekútor I.. A. Hroššo poverený vykonaním exekúcie proti povinnému Oto Janíček - BAD, IČO: 13 961 837, Znievska 42, 851 06 Bratislava, ktorej podkladom bola Notárska zápisnica č.k. N 213/2003, NZ 76267/2003 zo dňa 2.9.2003 (predmetom exekúcie bolo vymoženie pohľadávky žalobcu ako osoby oprávnenej vo výške 78 465,10 Sk s príslušenstvom a trovami exekučného konania). Súdny exekútor vydal dňa 18.11.2004 na základe poverenia súdu upovedomenie o začatí exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke sp.zn. 25EX 025/04, ktorým vyzval povinného k úhrade vymáhanej pohľadávky spolu s príslušenstvom a trovami exekučného konania. Dňa 20.6.2005 vydal súdny exekútor exekučný príkaz sp.zn. 25EX 025/2004 predajom nehnuteľných vecí, ktorý sa vzťahoval na nehnuteľnosť - byt č.XX, X.posch. Y. Q.. XX I., zapísaný na LV č. XXXX, okres I., k.ú. Z., patriaci do BSM povinného a jeho manželky. Z výpisu LV č. XXXX a rozhodnutia Daňového úradu Bratislava V č. XXX/XXX/XXXXX/XX/XXXX/KRN zo dňa 13.04.2005, právoplatného dňa 20.5.2005 je nesporné, že na nehnuteľnosti tvoriacej predmet exekúcie v čase jej vedenia viazla ťarcha v podobe zriadeného záložného práva na zabezpečenie nedoplatku na daniach. V dôsledku úhrady istiny vymáhanej pohľadávky vo výške 78 465,10 Sk manželkou povinného (splátkami zo dňa 1.8.2005 v sume 20 000 Sk, zo dňa 3.8.2005 v sume 30 000 Sk, zo dňa 9.8.2005 v sume 10 000 Sk a zo dňa 15.8.2005 v sume 18 465,10 Sk) žalobca podaním zo dňa 19.9.2005 požiadal o čiastočné zastavenie exekúcie. Uznesením Okresného súdu Bratislava V zo dňa 8.3.2007, č.k. 36 Er 1264/04-15 bolo exekučné konanie v časti vymáhania istiny pohľadávky vo výške 78 465,10 Sk zastavené. Z osvedčenia o dedičstve č.k. 1D 623/2005, Dnot 99/05-130 zo dňa 24.1.2008, právoplatného dňa 8.2.2008 vyplýva, že povinná osoba F. O.Č. zomrel dňa X.X.XXXX a predmetom dedičského konania bol ako jediné aktívum dedičstva podiel povinného (1) na nehnuteľnosti, byt č.XX, X.posch. Y. Q.. XX I. s podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu v trhovej cene 600 000 Sk, ktorý zdedili na základe dohody o vyporiadaní dedičstva plnoleté deti povinného každý v 1 - ine, keď do dedičského konania bolo prihlásených viacero pohľadávok, ktoré dedičia odmietli uznať. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 30.9.2008 spísanej na Daňovom úrade Bratislava V súd prvej inštancie vyplýva, že dedičia vzhľadom k zriadenému exekučnému záložnému právu daňového úradu a zákonnej zodpovednosti za záväzky poručiteľa ako právneho predchodcu do výšky nadobudnutého dedičstva, uzavreli s Daňovým úradom Bratislava V dohodu o splácaní dlhu v splátkach do výšky 600 000 Sk (t.j. do hodnoty nadobudnutého dedičstva po povinnom). Na základe návrhu dedičov po povinnom na zastavenie exekúcie z dôvodu neexistencie majetku zo dňa 2.9.2015, bolo uznesením Okresného súdu Bratislava V č.k. 36 Er 1264/2004-39 zo dňa 2.2.2016 (právoplatného dňa 4.3.2016) exekučné konanie podľa § 57 ods.1 písm. h/ Exekučného poriadku zastavené a trovy exekúcie neboli žalobcovi a ani povinnému priznané. 16. Pokiaľ žalobca v konaní odvodzuje nárok na náhradu škody z nesprávneho úradného postupu súdnych exekútorov I.. A. G. a U.. O.. K. G. (ktorí boli poverení výkonom exekúcie v období od 5.10.2004 do 8.11.2011) je treba zdôrazniť, že v danom čase nebol postup súdnych exekútorov v exekučnom konaní limitovaný žiadnymi zákonnými lehotami. Z v predošlom odseku uvedenej chronológie úkonov súdnych exekútorov v období do 7.8.2005, kedy povinný F. O.Č. zomrel a v exekučnom konaní nebolo možné v dôsledku smrti povinného do skončenia dedičského konania (ktorého výsledok mal zásadný vplyv na ďalší priebeh exekučného konania) pokračovať, nevyplýva akákoľvek neefektivita v postupe súdnych exekútorov. Okolnosť, že v priebehu dedičského konania po povinnom F. O., Y.. X.X.XXXX zákonní dedičia neuznali pasíva všetkých veriteľov, ktorí si svoje pohľadávky v dedičskom konaní uplatnili (žalobca svoju pohľadávku v dedičskom konaní neuplatnil) a následne vzhľadom k zriadenému exekučnému záložnému právu daňového úradu a zákonnej zodpovednosti za záväzky poručiteľa ako právneho predchodcu do výšky nadobudnutého dedičstva (t.j. hodnoty aktíva dedičstva - bytu č.XX na Y. Q.. XX K. I. s podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu) uzavreli s Daňovým úradom Bratislava V dohodu o splácaní dlhu v splátkach do výšky 600 000 Sk (t.j. do hodnoty nadobudnutého dedičstva), nemá za následok úvahu o preukázaní nesprávneho úradného postupu v tom čase povereného súdneho exekútora U.. O.. K. G. a ani úvahu o príčinnej súvislosti medzi žalobcom tvrdenou výškou škody (predstavujúcou zostatok neuspokojenej pohľadávky uplatnenej v exekučnom konaní, ktorá sa stala po úmrtí povinného, prejednaní dedičstva po povinnom a uzavretí dohody dedičov po povinnom s Daňovým úradom Bratislava V nevymožiteľnou a trovy exekúcie) a tvrdeným nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora. Pokiaľ žalobca v priebehu konania navrhol doplnenie dokazovania smerujúceho k zisteniu trhovej ceny bytu po poručiteľovi F. O., Y.. X.X.XXXX v čase jeho smrti a súd prvej inštancie vykonanie tohto dôkazu uznesením vyhláseným v priebehu pojednávania nariadeného na deň 13.10.2016 zamietol, jeho postup bol v súlade s ust. § 185 ods.1 C.s.p.. Vo vzťahu k určeniu výšky aktív dedičstva po poručiteľovi F. O., Y.. X.X.XXXX bol totiž viazaný rozhodnutím Okresného súdu Bratislava V zo dňa 24.1.2008, č.k. 1D 623/2005, Dnot 99/05-130 (právoplatného dňa 8.2.2008) ktorým bolo vyporiadané dedičstvo po povinnom, keďže v rámci sporového konania nie je možné preskúmavať závery súdu prijaté v dedičskom konaní. 17. Súdu prvej inštancie je treba vo vzťahu k tvrdenej zodpovednosti Ministerstva spravodlivosti SR za nesprávny úradný postup pri vybavovaní sťažností žalobcu v rokoch 2008 až 2011 prisvedčiť i v tom, že aj za predpokladu preukázania nesprávneho úradného postupu tohto štátneho orgánu, nebol v konaní preukázaný druhý atribút tohto zodpovednostného vzťahu, a to príčinná súvislosť medzi tvrdeným neprávnym úradným postupom a tvrdenou škodou (tieto závery neboli odvolacími dôvodmi žalobcu napadnuté). Vzhľadom k uvedenému sa súd prvej inštancie správne v konaní nezaoberal otázkou existencie nesprávneho úradného postupu orgánu štátu, keďže táto okolnosť nemala vo vzťahu k posúdeniu zodpovednosti Ministerstva spravodlivosti SR za uplatnenú náhradu škody žiaden právny význam. 18. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie (vrátane výroku o trovách konania nenapadnutého odvolacími dôvodmi) podľa § 387 ods.2 C.s.p. ako vecne a právne správny potvrdil. 19. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).