Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/158/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112222872 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedláčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1112222872.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Haitovej v právnej veci žalobcu: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700 proti žalovanému 1/: Wüstenrot poisťovňa a.s., Karadžičova 17, Bratislava, IČO: 31 383 408 a proti žalovanému 2/: S. Č., W. XX, D. o zaplatenie sumy 736,83 eur s prísl. a o odvolaní žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 35Cb 143/2012-181 zo dňa 23.11.2015 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. 35Cb 143/2012-181 zo dňa 23.11.2015 z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému 1/ a žalovanému 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne úroky z omeškania zo sumy 736,83 eur od 7.12.2011 do zaplatenia vo výške 9,25% ročne, ako i povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 18.7.2012 domáhal zaplatenia sumy zaplatenia sumy 736,83 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne od 7.12.2011 do zaplatenia titulom náhrady škody spôsobenej dopravnou nehodou poistencovi žalobcu motorovým vozidlom poisteným u žalovaného 1/. Ďalej uviedol, že vo veci rozhodol rozsudkom dňa 17.6.2014 tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel. Krajský súd v Bratislave, ktorý rozhodoval o odvolaní žalovaného 1/, rozsudkom sp. zn. 1Cob/288/2014 zo dňa 13.11.2014 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v časti istiny a v časti úroku z omeškania ako i v časti náhrady trov konania napadnutý rozsudok zrušil a vrátil na ďalšie konanie. 3. Prvoinštančný súd po zrušení a vrátení veci vo vyššie uvedenom rozsahu vec opätovne prejednal a rozhodol napadnutým rozhodnutím. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na argumentáciu žalovaného 1/, ktorý mal za to, že splnením povinnosti podľa § 11 ods. 6 písm. b) zákona o povinnom zmluvnom poistení sa nemohol dostať do omeškania, nakoľko mu nevznikla povinnosť plniť a do omeškania sa mohol dostať až po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku v časti istiny v prípade nedodržania lehoty určenej rozsudkom na vyplatenie istiny. Konajúci súd prisvedčil argumentácii žalobcu, keď konštatoval, že v danej veci bol sporný skutkový stav vzniku škody, keď škodca nezaznamenal odletenie kameňa od kolies svojho vozidla, a teda predmetom dokazovania bola príčinná súvislosť. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že v prejednávanej veci sú skutkové okolnosti nesporné a preukázané záznamom o dopravnej nehode podpísaným oboma účastníkmi. Poistenec žalovaného 1/ svoje zavinenie vzniknutej škody uznal výslovne v zázname o dopravnej nehode, ako aj tým, že v zákonnej lehote nahlásil vznik škodovej udalosti žalovanému 1/ spolu s uznaním svojho zavinenia. Prvoinštančný súd teda konanie žalovaného 1/, ktorý na preukázaný nárok žalobcu reagoval oznámením podľa písm. b), vyhodnotil ako nedôvodné a účelové. Vzhľadom na preukázané okolnosti prejednávanej veci, nespornosť skutkových okolností vzniku škody a zavinenia poistenca žalovaného 1/ bolo teda len rozhodnutím žalovaného 1/ odmietnuť vyplatenie regresného nároku s odôvodnením neexistencie príčinnej súvislosti. Súd prvej inštancie mal súčasne za to, že trojmesačná lehota na podľa § 11 ods. 6 je výslovne ustanovená pre prípad, že sa poisťovateľ dozvie o nároku od poškodeného. Práve v tomto prípade je dôvodné poskytnúť poisťovateľovi zákonnú lehotu na preverenie dôvodnosti uplatneného regresného nároku a následného rozhodnutia poskytnúť plnenie alebo odmietnuť s odôvodnením. V prejednávanej veci sa o zodpovednosti svojho poisteného dozvedel žalovaný 1/ priamo z oznámenia poistnej udalosti priamo svojim poisteným. Čiže v čase uplatnenia regresného nároku žalobcom už žalovaný 1/ vedel o zodpovednosti svojho poisteného za spôsobenú škodu. Regresný nárok žalobcu teda skúmať v lehote podľa § 11 ods. 6 nebolo potrebné. Žalobca si uplatnil nárok na úrok z omeškania v zákonnej výške od 7.12.2011 (deň nasledujúci po odmietnutí refundácie žalovaným 1/ zo dňa 6.12.2011) do 5.3.2015 (deň úhrady istiny), čo konajúci súd vyhodnotil ako dôvodné. S ohľadom na uvedené sa preto podľa názoru súdu prvej inštancie žalovaní dostali do omeškania v zmysle § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. (účinného do 30.6.2016). 4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 1/ z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p (účinného do 30.6.2016). Namietal predovšetkým uloženie povinnosti zaplatiť žalobcovi príslušné úroky z omeškania, nakoľko mal za to, že s poukazom na § 11 ods. 6 písm. a) a b) zákona č. 381/2001 Z.z. sa do omeškania nedostal. Žalovaný mal, za to, že v trojmesačnej lehote od oznámenia poškodeného o poistnej udalosti doručeného 30.11.2011 splnil listom zo dňa 6.12.2011 podmienku, ktorá ho v zmysel § 11 ods. 7 zákona o PZP zbavuje povinnosti platiť úrok z omeškania. Na podporu svojej argumentácie poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č.k. 6Co/838/2014. Na základe uvedených skutočností žalovaný 1/ navrhoval, aby odvolací súd žalobcovi úrok z omeškania nepriznal. 5. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 16.3.2016 uviedol, že sa nestotožňuje s dôvodmi uvádzanými žalovaným 1/ v podanom odvolaní. Súčasne prezentoval názor, že žalovaný 1/ si svoju zákonom stanovenú povinnosť uvedenú v § 11 ods. 6 písm. a) zákona o PZP nesplnil, napriek tomu, že skutkový stav bol zrejmý a zavinenie nesporné. Žalovaný 1/ preto podľa názoru žalobcu nesprávne postupoval podľa § 11 ods. 6 písm. b) zákona o PZP, keď nedôvodne odmietol poskytnúť plnenie, a preto je podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP povinný hradiť aj úroky z omeškania. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 6. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie bolo podané v rámci účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok dňa 1.7.2016, a preto postupoval podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok s poukazom na § 470 ods. 1, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 7. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379 - 380 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 8. Odvolací súd poukazuje v prvom rade na skutočnosť, že Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 1Cob/288/2014-161 zo dňa 13.11.2014 potvrdil (skorší) rozsudok súdu prvej inštancie č.k. 35Cb/143/2012-122 zo dňa 17.6.2014 v časti istiny a v časti úroku z omeškania ako i v časti náhrady trov konania napadnutý rozsudok zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Z uvedeného je zrejmé, že rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť v časti istiny, a to dňa 5.3.2015 a predmetom konania zostalo príslušenstvo, t.j. úroky z omeškania a nárok na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 23.11.2015 vyhlásil rozsudok v znení: „odporca v rade 1 a 2 sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi istinu 736,83 eur ako aj úroky z omeškania z istiny od 7.12.2011 do zaplatenia vo výške 9,25% ročne a náhradu trov konania vo výške 44 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku“. Odvolací súd ďalej poukazuje na písomné vyhotovenie vyhláseného rozsudku, ktorého výrok znie: „odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania zo sumy 736,83 eur od 7.12.2011 do zaplatenia vo výške 9,25% ročne a náhradu trov konania vo výške 44 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku“. Z uvedeného je zrejmé, že v danom prípade nekorešponduje znenie vyhláseného rozsudku na pojednávaní konanom dňa 23.11.2015 s jeho písomným vyhotovením, a to v časti istiny. 9. Súčasne je nutné uviesť, že takisto nekorešponduje výroková časť napadnutého rozsudku s odôvodnením, konkrétne v časti doby, po ktorú majú byť žalovaní 1/ a 2/ v omeškaní, keď vo výroku napadnutého rozhodnutia je uvedené, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť príslušné úroky z omeškania od 7.12.2011 do zaplatenia, pričom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia je uvedené, že „navrhovateľ si uplatnil nárok na úrok z omeškania v zákonnej výške od 7.12.2011 (deň nasledujúci po odmietnutí refundácie odporcom v rade 1 zo dňa 6.12.2011) do 5.3.2015 (deň úhrady istiny), čo súd vyhodnotil ako dôvodné“. Okrem uvedeného je navyše nutné poznamenať, že zo spisu nevyplýva, že dňa 5.3.2015 bola istina zo strany žalovaných uhradená. 10. Ďalej považuje odvolací súd za potrebné poznamenať, že žalobca v samotnej žalobe žiada priznať úroky z omeškania od 7.12.2011 až do zaplatenia, pričom v písomnom vyjadrení zo dňa 5.11.2015 žalobca žiada priznať úroky z omeškania za obdobie od 7.12.2011 do 5.3.2015 (č.l. 176). S touto skutočnosťou sa súd prvej inštancie v konaní nevysporiadal. 11. K meritu veci odvolací súd uvádza, že nebolo možné prihliadnuť na argumenty žalovaného 1/ ohľadne aplikácie § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z., pretože toto ustanovenie sa vzťahuje len na platenie poistného plnenia priamo poistencovi. Pre regresné nároky toto ustanovenie nie je použiteľné. Žalovaný 1/ sa v súvislosti s omeškaním bránil argumentáciou v zmysle § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. (konkrétne, že odmietol plnenie a svoje rozhodnutie odôvodnil, a preto nie je povinný uhradiť poškodenému úroky z omeškania, a to až do okamihu splatnosti poistného plnenia, ktorým je 15 dní odo dňa doručenia právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poistiteľovi, ak z takéhoto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia). Odvolací súd poznamenáva, že v danom prípade sa nejednalo prípad podľa § 11 ods. 6 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení, ale o regresné uplatnenie nároku žalobcu voči žalovaným podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého, ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol. V prípade prechodu práva na náhradu škody z poisteného na poistiteľa (§ 813 Občianskeho zákonníka) ide o prechod práva na základe zákona, ku ktorému dochádza bez prejavu vôle účastníkov. Podmienkou na prechod práva je výplata poistného plnenia zo strany poisťovne. Jedným z dôvodov, prečo na poisťovateľa prechádza právo, ktoré má poistený proti inému na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, je aby osoba zodpovedná za škodu bola postihnutá aj v tých prípadoch, keď poistený, ktorému bola spôsobená škoda, dostane náhradu od poisťovateľa. Podmienkami prechodu práva na náhradu škody je existencia práva na náhradu škody v okamihu poistného plnenia a výplata poistného plnenia z príslušného druhu poistenia. Z ustanovenia § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že k prechodu práva na náhradu škody vyplatením poistného plnenia dochádza bez ohľadu na to, z ktorého právneho predpisu vyplýva zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla poškodenému voči škodcovi. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31.1.2013 sp. zn. 2Cdo 210/2011). S poukazom na uvedené skutočnosti možno považovať napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie po právnej stránke za správne. 12. Vzhľadom na uvedené procesné nedostatky bolo potrebné napadnuté rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom úlohou prvoinštančného súdu bude vec opätovne prejednať vo vyššie uvedených intenciách odvolacieho súdu. 13. O náhrade trov konania vrátane trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci v súlade s § 396 ods. 3 CSP. 14. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).