Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/17/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112229956 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1112229956.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: Poistná udalosť s.r.o., Sabinovská 11, 821 03 Bratislava, IČO: 45 474 231, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 679,80 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 26Cb/180/2012-188 zo dňa 31.08.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. 26Cb/180/2012-188 zo dňa 31.08.2016 p o t v r d z u j e . Žalobca má voči žalovanému právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného na zaplatenie 679,80 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 14.03.2012 do zaplatenia a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V odôvodnení poukázal na to, že žalobca sa domáhal uvedenej sumy na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 13.01.2012, ktorou prevzal pohľadávku pani D. R. ako poškodenej, voči žalovanému, ktorá spočívala v neuhradení náhrady škody vo výške 1.188,- eur. Poškodená bola v dôsledku poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.11.2011, ktorá vznikla na jej osobnom motorovom vozidle zn. Z. E., L.: J.-XXXCO, nútená účelne si požičať náhradné motorové vozidlo po nevyhnutnú dobu opravy poškodeného vozidla. Za 18 dní požičania si motorového vozidla jej bola vystavená faktúra v celkovej výške 1.188,- eur. Náhradné vozidlo bolo požičané z dôvodu nutnosti, pretože ho poškodená potrebovala na prepravu do práce a späť, nakoľko v práci mala trojzmennú dochádzku a nemala dostupné autobusové spojenie. Žalovaný uznal nárok žalobcu len vo výške 508,20 eur, ktorú sumu poukázal na účet žalobcu. Vo zvyšnej časti 679,80 eur nárok neuznal, nakoľko vychádzal z priemernej ceny 36,30 eur s DPH za 1 deň požičania vozidla. Poškodená sa so žalobcom zmluvne dohodla na cene prenájmu náhradného motorového vozidla vo výške 66,- eur s DPH na 1 deň. Žalobca tvrdil, že suma nebola neúčelná, nakoľko bolo dohodnuté, že cena bude zaplatená až pri vrátení vozidla, bez poskytnutia depozitu, či stiahnutia sumy z účtu. V cene bol zahrnutý aj balík služieb súvisiacich s riešením záležitostí ohľadom poistnej udalosti a poistného plnenia. Žalobca mal za to, že žalovaný nedôvodne krátil dobu prenájmu z 18 na 14 dní, pričom krátenie neodôvodnil. Vozidlo bolo zapožičané od 27.12.2011 a vrátené dňa 13.1.2012, kedy bol vystavený krycí list. 2. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 26.12.2011 došlo k dopravnej nehode, následkom ktorej bolo poškodené motorové vozidlo zn. Z. E., L.: J.-XXXCO a ku škode došlo vozidlom povinne zmluvne poisteným u žalovaného. Poškodená pani R. uzatvorila dňa 27.12.2011 so spoločnosťou S. R. - S., IČO: 349 82 507 zmluvu, na základe ktorej si prenajala náhradné motorové vozidlo zn. P. B., L.: T.-XXXZC po nevyhnutnú dobu trvania opravy poškodeného motorového vozidla. V zmluve bol termín odovzdania vozidla definovaný ako moment podpisu nájomcu v danej časti zmluvy. Zmluva bola v časti odovzdania vozidla podpísaná dňa 27.12.2011. V prvej časti „Odovzdanie vozidla“ bol uvedený aj dátum odovzdania „do“: 6.1.2012, t.j. po dobu prenájmu 10 dní za cenu 66 eur za deň. V časti „Vrátenie vozidla“ je uvedené, že vozidlo sa považuje za vrátené až momentom podpisu prenajímateľa v tejto časti zmluvy. Prenajímateľ ju v tejto časti zmluvy podpísal dňa 13.1.2011. So zmluvou v druhej časti vyslovila súhlas aj poškodená pani R., t.j. s dobou prenájmu 18 dní a cenou 1.188,- eur. Prenájom vozidla bol vyúčtovaný faktúrou č. XXXXXX zo dňa 13.1.2012 splatnou dňa 27.01.2012. Žalovaný v písomnom Oznámení o poistnom plnení zo dňa 29.2.2012 oznámil spoločnosti S. R.-RAVAL, že dňa 27.02.2012 ukončil šetrenie poistnej udalosti a poistné plnenie vo výške 508,20 eur poukazuje na jej účet. Podľa pripojeného výpočtu výšky plnenia priznal poistné plnenie za 14 dní x 36,30 eur (primerané náklady na použitie náhradného vozidla). Konajúci súd tiež zistil, že poškodené motorové vozidlo bolo prijaté do opravy dňa 27.12.2011 a dňa 12.01.2012 bola ukončená oprava, vystavená faktúra za opravu a zákazník bol informovaný o možnosti prevziať si auto nasledujúci deň 13.1.2012. Dňa 13.1.2012 došlo k vydaniu vozidla zo servisu a k jeho prevzatiu poškodenou. Dňa 13.1.2012 bol zároveň spoločnosťou Generali Slovensko poisťovňa, a.s., Bratislava vystavený pre poškodenú p. R. krycí list, ktorým sa poisťovňa zaviazala uhradiť náklady za opravu poškodeného vozidla spoločnosti Fleet Services, s.r.o.. Prenajaté vozidlo bolo vrátené 13.1.2012, v nájme bolo 18 dní. 3. Medzi stranami sporu ostalo (okrem už uvedeného) sporné, či je žalobca aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby, v akej výške mala byť pohľadávka poškodenej postúpená, či vozidlo bolo zapožičané nutne a účelne, na nevyhnutnú dobu opravy a skutočná výška škody. V súvislosti s aktívnou legitimáciou konajúci súd poukázal na to, že Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 12.12.2014 došlo medzi D. R. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky D. R. voči žalovanému, ktorá spočívala v nároku na náhradu škody vo výške 1.188,- eur. S prihliadnutím na § 217 ods. 1 CSP, kedy je pre vyhlásenie rozsudku rozhodujúci stav veci v čase jeho vyhlásenia, mal súd prvej inštancie za to, že žalobca je v zmysle platnej Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 12.12.2014 aktívne vecne legitimovaný v tomto konaní, napriek tomu, že v čase podania žaloby nebol nositeľom hmotného práva od ktorého odvodzoval svoje postavenie. Pôvodná Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 13.2.2012 bola totiž absolútne neplatná pre rozpor so zákonom - § 37 ods. 2 OZ, pretože pani R. ako postupca postupovala pohľadávku, ktorej nebola vlastníkom (pohľadávka jej vznikla až zaplatením záväzku 1.188,- eur spoločnosti R.V.-RAVAL dňa 12.12.2014) a nikto nemôže nadobudnúť nič od nevlastníka. 4. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že zaplatením nájomného za auto sa zmenšil existujúci majetkový stav poškodenej (jej finančné prostriedky sa znížili o zaplatenú čiastku). Skutočnou škodou je preto nájomné za prenajaté porovnateľné osobné motorové vozidlo KIA CEED, ktoré poškodená zaplatila vo výške 1.188,- eur. Súd prvej inštancie skonštatoval, že nemohol vychádzať z aritmetického priemeru, resp. individuálnych výpočtov žalovaného o možnej (predpokladanej) výške nájomného v náhodne vybranom okruhu požičovní, nakoľko uvedené vzorky cien jednak nie sú z porovnateľného obdobia, ale z 28.-29.7.2016, nie sú z porovnateľného mesta (Poprad- kedy sa ceny môžu líšiť) a jednak predložené ceny porovnateľných vozidiel nezodpovedajú podmienkam, za ktorých bolo zapožičané vozidlo poškodenej. Poškodená v čase odovzdania vozidla do opravy nemala vedomosť, koľko bude oprava trvať, preto by nebolo možné odhadnúť dĺžku prenájmu a tým aj dohodnutie výhodnejšej ceny. V prípade dohody na predpokladanú dobu prenájmu, ako to bolo v tomto prípade 10 dní, by poškodená musela doplácať individuálne sadzby za km nad limit. Zároveň ceny uvedené v cenníkoch nie sú konečné, sú uvedené bez DPH a ako je zrejmé nie sú v nich zahrnuté skryté poplatky ako napr. havarijnej spoluúčasti. Taktiež jednou zo základných podmienok predložených vzoriek je zaplatenie depozitu vopred. Neexistuje zákonná ani zmluvná povinnosť stanovená poškodenému, aby hľadal v takomto prípade najlacnejšiu požičovňu, resp. robil preukázateľne výber medzi požičovňami podľa podmienok ktoré ponúkajú. Naviac vzhľadom na udržanie si schopnosti konkurencie na trhu v tejto oblasti služby požičovní sú na porovnateľnej úrovni, čo preukázal žalobca výpismi z požičovní Alpha SK spol. s r.o., Bratislava, kedy sa vozidlá strednej triedy zapožičiavajú bez predchádzajúceho zloženia depozitu vo výške 60-75 eur/l deň, v spoločnosti S. S., Bratislava - od 60 eur/l deň, a v spoločnosti LuxCars, s.r.o., Bratislava vo výške 70 eur, a to aj v období roku 2012. 5. Námietku žalovaného, že oprava vzhľadom na počet normohodín uvedených vo faktúre opravujúceho servisu mala trvať kratšie, súd považoval za účelovú a nedôvodnú, nakoľko i laikovi musí byť zrejmé, že pri oprave nemožno spočítať samotný „čistý“ čas opravy a tým vypočítať dĺžku celkového procesu opravy. Každý servis má svoj pracovný čas, v rámci ktorého postupuje pri presnom technicky odbornom postupe, pričom celkový čas v sebe zahŕňa i dni pracovného pokoja, čas na povinné prestávky v práci, presun vozidla medzi jednotlivými profesiami (klampiar, technik, lakýrnik, elektrikár), čas na chladnutie materiálu, odtečenie náplní, schnutie rôznych tmelov, alebo nového laku, atď. Skutočnosť, že žalovanému vypočítal jeho vlastný systém AUDATEX dĺžku opravy na 14 dní nemá vplyv na jej skutočnú dĺžku. Poškodená mala vozidlo prenajaté len na dobu trvania opravy (bez ohľadu kedy došlo k vystaveniu krycieho listu), dĺžku ktorej objektívne nemohla ovplyvniť. 6. Konajúci súd mal ďalej z Čestného prehlásenia poškodenej zo dňa 13.1.2012 preukázané, že náklady vo forme platby za prenájom vozidla predstavujú nutne a účelne vynaložené náklady. Vozidlo poškodenej bolo používané denne na dochádzanie do práce, kde mala trojzmennú dochádzku a nemala autobusové spojenie, pričom nemala možnosť zapožičať si vozidlo od iných/príbuzných osôb. Žalovaný opak písomného svedectva poškodenej nepreukázal, nenavrhol v tomto smere vykonať žiaden dôkaz, preto súd o ňom nemal pochybnosť. Samotný predtlačený text nemá vplyv na vierohodnosť dokumentu podpísaného osobou spôsobilou na právne úkony. Nemožno uložiť poškodenej na ťarchu, aby nevyužívala svoje motorové vozidlo (resp. jeho náhradu) v čase jeho poškodenia, ktoré zavinila iná osoba. Škoda spočívajúca v nákladoch na prenájom náhradného vozidla bola spôsobená v príčinnej súvislosti s porušením pravidiel cestnej premávky, t.j. s konaním poistenca žalovaného, nakoľko keby nedošlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky, nedošlo by k nehode, a teda by nebol nutný nájom náhradného motorového vozidla. Preto nebol dôvod, aby neuhradené náklady poisťovňou musel znášať poškodený, ktorý nehodu nezavinil a opravou sa len domáhal spojazdnenia vozidla do stavu, v akom bol pred nehodou, pričom náhradné vozidlo plnilo funkciu a účel, pre ktorý bolo používané. 7. Na záver skonštatoval, že žalovaný skončil šetrenie škodovej udalosti dňa 27.2.2012, ako vyplýva z písomného Oznámenia o poistnom plnení k poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX. Pri nahlásení, resp. pri šetrení mal žalovaný k dispozícii všetky doklady preukazujúce nárok poškodenej s tým, že bola daná žiadosť k uhradeniu škody priamo na účet požičovne. Žalovaný pri poskytnutí poistného plnenia nenamietal vznik nároku poškodenej na náhradu škody. Zároveň žalovanému bolo dňa 27.1.2012 doručené oznámenie poškodenej ako postupcu o postúpení pohľadávky na žalobcu, preto žalovaný ani nebol oprávnený v tomto smere žiadať zmluvu o postúpení pohľadávky a bol povinný plniť priamo žalobcovi ako postupníkovi (prípadne na účet požičovne ako postupník žiadal). Nakoľko tak žalovaný neurobil a neposkytol poistné plnenie v lehote 15 dní od skončenia prešetrovania, t.j. do 13.3.2012, dostal sa nasledujúcim dňom 14.3.2012 do omeškania. 8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Poukázal na to, že pri hodnotení primeranosti nákladov spojených s nájmom náhradného motorového vozidla vychádzal z priemerných cien prenájmu v danom regióne s prihliadnutím na priznanú dĺžku prenájmu. Žalovaný predložil súdu rešerš cenníkov autopožičovní, avšak okresný súd z nich vyvodil nesprávne skutkové závery. K otázke posúdenia porovnateľného obdobia, ktorého sa mali žalobcom uplatňované nároky na doplatenie nájomného za prenajaté náhradné motorové vozidlo týkať, žalovaný uviedol, že je nemysliteľné, aby za uvedený čas, teda od roku 2012 do roku 2016 došlo zo strany autopožičovní k zlacneniu nájmov motorových vozidiel. Naopak, odstupom času mohlo dôjsť iba k zvýšeniu cien prenájmov predmetných motorových vozidiel. 9. Ďalej poukázal na to, že žalobca v priebehu konania odôvodňoval navýšenie ceny nájomného vo výške 66,- eur na deň oproti žalovaným deklarovanému priemeru skutočnosťou, že prenajímateľ na rozdiel od ostatných prenajímateľov nepožadoval od poškodenej zloženie depozitu (ktorý by bol poškodenej na konci nájmu vrátený) spolu so zahrnutím balíka služieb súvisiacich s riešením záležitostí ohľadom poistnej udalosti a poistného plnenia, pričom s touto argumentáciou žalobcu sa stotožnil aj okresný súd. S takouto argumentáciou sa však v prípade náhrady škody nie je možné podľa názoru odvolateľa stotožniť, nakoľko takéto navýšenie ceny prenájmu nie je možné hodnotiť ako účelné a primerané, keďže takýmto postupom došlo k navýšeniu ceny nájmu vo výške takmer 30 eur denne. Žalobcom predložené cenníky požičovní Alpha SK spol. s r.o. a S. S.Á., na ktoré poukázal aj okresný súd, počítali práve s cenou, ktorá sa odvíjala od absencie zloženia depozitu nájomcu, a teda nezohľadňovala bežné ceny prenájmu za obvyklých podmienok. Dojednávanie osobitných výhod pre nájomcu nad obvyklý chod vecí, akou je výnimka zo zloženia depozitu a s tým súvisiace takmer 100 % navýšenie dennej sadzby nájomného nemôže ísť podľa názoru žalovaného na vrub škodcu, resp. jeho zmluvnej poisťovne, nakoľko takýmito nedôvodnými zmluvnými dojednaniami dochádza k nedôvodnému navyšovaniu rozsahu škody. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3MCdo/3/2015 zo dňa 28.06.2015. 10. Ďalej zdôraznil, že dĺžka prenájmu vozidla nad 14 dní nezodpovedala povahe potreby realizácie opráv na motorovom vozidle. Skutočnosť, že v prípade stanovenia prípustnej dĺžky predmetných opráv na 14 dní sa jednalo o objektívne akceptovateľné a dostačujúce obdobie na vykonanie nutných opráv preukazuje aj faktúra č. XXXXXXXXX spoločnosti AUTOTREND, na ktorú sa žalobca odvolával na pojednávaní zo dňa 29.7.2016, kde uvedený autoservis poškodenej v súvislosti s vykonaním predmetných opráv naúčtoval 27,55 normohodín prác, čo predstavuje podstatne kratší úsek, ako je žalobcom uplatňovaný úsek 18 dní. Okresný súd pritom bez ďalšieho prevzal všeobecnú argumentáciu žalobcu, podľa ktorého vplyv na predĺženie lehoty mohli dni pracovného pokoja, čas na povinné prestávky v práci, presun vozidla medzi jednotlivými profesiami, čas na chladenie materiálu, odtečenie náplní a podobne. S uvedenými skutočnosťami počítal žalovaný práve v rozsahu priznaných 14 dní na prenájom náhradného motorového vozidla, pričom žalobca nijakým spôsobom nepreukázal osobitné okolnosti, ktoré by odôvodňovali predĺženie doby prenájmu z čistého času opravy na 18 dní. 11. K otázke nutnosti a účelnosti uplatnených nákladov uviedol, že žalobca na vopred predtlačenom tlačive uviedol, že vozidlo potrebuje denne na dochádzanie do práce, kde pracuje v trojzmennej prevádzke, a autobusové spojenie nemá. Z predmetného čestného vyhlásenia pritom nebolo zrejmé, kde poškodená mala pracovať, či skutočne pracovala v trojzmennej prevádzke a či skutočne nebolo možné do práce za čas nevyhnutný dochádzania do práce zabezpečiť si dochádzanie autobusovým spojením. Nakoľko uvedené čestné vyhlásenie neobsahovalo konkrétne údaje ohľadom zamestnania poškodenej, v predmetnom konaní nebolo možné uvedené skutočnosti objektívne overiť a posúdiť, na čo žalovaný opakovane poukazoval v rámci jeho podania zo dňa 5.8.2016, ako aj v rámci pojednávania zo dňa 31.8.2016. Žalovaný v tomto smere nemal ako preukazovať opak predmetných tvrdení. 12. Ohľadom omeškania uviedol, že úhrada poistného plnenia je priamo závislá od existencie a vzniku škody, pričom bez vzniku škody nemôže byť ani založený nárok na jej úhradu v zmysle poistenia zodpovednosti za škodu spôsobené prevádzkou motorového vozidla. Nakoľko v čase pred úhradou faktúry XXXXXX vystavenej poškodenej živnostníkom S. R. - RAVAL, ktorú poškodená uskutočnila až dňa 12.12.2014 nedošlo v zmysle platnej právnej úpravy a zaužívanej praxe všeobecných súdov k vzniku škody na jej strane, nemohlo dôjsť pred týmto dátumom ani k omeškaniu na strane žalovanej, nakoľko tu neexistovala žiadna pohľadávka voči nej. Na uvedené nemá žiaden vplyv ani ukončenie šetrenia poistnej udalosti zo dňa 27.02.2012, nakoľko do času úhrady predmetného dlhu zo strany poškodenej tu nebol daný žiaden nárok na poistné plnenie v tomto smere a akékoľvek plnenie žalovanej v tomto smere v prospech poškodenej zakladalo bezdôvodné obohatenie pre neexistenciu právneho titulu na jej uplatnenie. Preto stanovenie momentu omeškania od dátumu 14.3.2012 považoval žalovaný za nesprávne a nesúladné s platnou právnou úpravou. 13. K odvolaniu sa vyjadril žalobca. V prvom rade uviedol, že ceny prenájmu uvádzané žalovaným sú iba veľmi orientačným prehľadom najnižších cien na internetovom trhu a žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, či za cenu prezentovanú v internetovej ponuke (ako aj za akceptovateľných podmienok) bolo uvedené vozidlo možné aj reálne požičať; či takýmto vozidlom autopožičovňa napriek reklame na internete aj skutočne disponuje, prípadne či v rozhodnom období bolo dané vozidlo vôbec voľné a nebolo obsadené. Žalovaný takisto nepreukázal, či dané vozidlo malo vyhovujúci technický stav, či malo uhradené zákonom predpísané povinné poistenie, k akej minimálnej dobe nájmu sa daná cena vzťahuje a či požičovňa bude ochotná klienta akceptovať alebo pre nevyhovujúcu bonitu klienta radšej odmietne. Rovnako nepreukázal akú vysokú finančnú zábezpeku je potrebné pred požičaním vozidla v autopožičovni zložiť (ak by počas doby nájmu došlo k poškodeniu požičaného vozidla) a podobne. Žalovaný neposudzoval celé cenové pásmo, ale z ponuky trhu si vybral iba najnižšie cenové relácie. Obvyklá cena nie je výlučne cena najlacnejšia a rovnako ani cena najdrahšia. Cena obvyklá predstavuje celé cenové pásmo od skupiny cien najlacnejších až po skupinu cien najdrahších autopožičovní. Ak posudzovaná cena z daného cenového pásma výrazne nevybočuje, tak nemožno hovoriť o cene neobvyklej. Žalobca poukázal na niektoré rozhodnutia okresných súdov a Krajského súdu v Bratislave, ktoré uvádzajú, že poškodený nie je povinný požičať si auto v najlacnejšej autopožičovni, že pokiaľ existuje ponuka prenájmu aj za iných podmienok (prijateľnejších pre poškodeného) nie je možné od poškodeného požadovať, aby sa pri rozhodovaní o nájme riadil iba jediným kritériom a to najnižšou cenou: že škodovou udalosťou a s tým spojenou stratou auta nemá utrpieť ani len sociálny komfort poškodeného a že v súvislosti s cenou nájmu je nevyhnutné porovnávať ceny pri porovnateľných podmienkach nájmu, pretože v prípade odlišných (benevolentnejších) podmienok nájmu (najmä v súvislosti s depozitom, platbou nájmu vopred, pevnou dobou nájmu a podobne) je možno očakávať odlišné cenové hladiny, čo môže skresliť predstavu o obvyklej cene nájmu. Poukázal aj na to, že žalovaný ignoruje samoreguláciu cien v trhovej ekonomike, ako aj reálne možnosti nájomcov. Žalobca poskytuje možnosť nájmu vozidla v režime so zložením finančných prostriedkov na začiatku doby nájmu (autopožičovne klasického typu), kedy ide o štandardný režim na ktorom funguje väčšina autopožičovní, a bez zloženia finančných prostriedkov na začiatku doby nájmu, v ktorom prípade ide o autopožičovne špecializovaného typu, ktoré žiadne cenové ponuky na internet neumiestňujú a ktorých počet je malý. Ceny nájmu sú vyššie, pretože sa jedná o značne rizikový produkt, ktorý práve pre vysoké riziko insolventnosti a časovú náročnosť drvivá väčšina autopožičovní radšej vôbec neponúka. Ďalej uviedol, že právny predpis neukladá poškodenému povinnosť, aby si náhradné vozidlo požičal výlučne v najlacnejšej autopožičovni (čo už veľakrát konštatovali aj súdy prvej či súdy druhej inštancie), resp. v takej autopožičovni ktorej podmienky nájmu poškodenému nevyhovujú, resp. ktoré nedokáže splniť. 14. Pokiaľ ide o nutnosť a účelnosť nájmu náhradného vozidla uviedol, že žalovaný v tomto smere nenavrhol vykonať žiaden dôkaz, prostredníctvom ktorého by vyvrátil tvrdenia uvádzané poškodenou v čestnom prehlásení. Rozhodnutím Najvyššieho súdu (R 7/1992) bolo už pred 25 rokmi ustálené, že poškodený má na náhradné vozidlo nárok, ak ho nutne a účelne potrebuje. Judikované súdom bolo tiež to, že náhradné vozidlo musí byť kategóriou porovnateľné poškodenému vozidlu. V súvislosti s pojmom „nutnosť a účelnosť“ (najmä s pojmom „nutnosť“) však žalobca poukázal na existenciu diametrálne odlišných celospoločenských pomerov pred 25-timi rokmi a dnes kedy určité obmedzenie, najmä z hľadiska nutnosti nadobúda úplne iný význam. Kým pred 25 rokmi autopožičovne neexistovali a bolo auto luxusný tovar (ktorým množstvo občanov vôbec nedisponovalo a veľká väčšina občanov rozhodne nepoužívala na dennej báze, nehovoriac o tom, že dve autá v domácnosti bolo niečo takmer neslýchané), dnes je vlastníkom auta takmer každý pracujúci, pričom auto je pre ich vlastníkov úplne bežná súčasť každodenného života, bez ktorej si nevedia predstaviť svoje fungovanie. Kritérium „nutnosť a účelnosť“ malo za úlohu určitým spôsobom vyvažovať situáciu medzi subjektom povinným nahradiť vzniknutú škodu (t.j. vinníkom nehody, resp. jeho poisťovňou) a subjektom usilujúcim sa o uvedenie svojich majetkových a osobných pomerov do pôvodného stavu (t.j. poškodeným). Inými slovami ide o dosiahnutie primeranej dĺžky využívania náhradného vozidla počas obdobia keď svoje vozidlo poškodený nemá, avšak motorové vozidlo nutne potrebuje. 15. V súvislosti s dobou nájmu uviedol, že teoretické prepočty poisťovne o dobe opravy prostredníctvom normovaných kalkulačných softwarov sú irelevantné, pretože neodzrkadľujú množstvo objektívnych prestojov pri oprave vozidla, a tým pádom skutočnú dĺžku opravy vozidla autoservisom. Zdôraznil, že poškodený nemá žiadnu možnosť ovplyvniť dĺžku opravy jeho vozidla v autoservise a musí iba akceptovať dobu opravy, ktorú mu v autoservise povedia. 16. Na záver sa vyjadril k otázke omeškania žalovaného. Uviedol že podľa § 11 ods. 7 č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie. Pretože žalovaný ukončil šetrenie udalosti dňa 27.2.2012, mal poskytnúť poistné plnenie najneskôr 13.3.2012. Plnenie v tejto lehote žalovaný aj poskytol, avšak toto plnenie bolo iba vo výške nekorektne vyčíslenej čiastky (t.j. namiesto 1188,- eur bolo uhradených iba 508,20 eur). Dôležitou skutočnosťou v tomto smere je fakt, že žalovaná poisťovňa pri šetrení udalosti mala k dispozícii všetky doklady preukazujúce nárok poškodenej s tým, že poškodená vzniesla žiadosť k uhradeniu škody priamo na účet autopožičovne. Žalovaná však vo svojom písomnom oznámení o výške poistného plnenia poškodenému dôvodila iba „nekorektnými“ sumami. V písomnom oznámení o plnení ako dôvod zníženia poisťovateľ neuviedol ani zmienku o svojich námietkach v súvislosti so vznikom nároku poškodenej na náhradu škody, nenamietal ani postúpenie pohľadávky, či neuvádzal žiadne vyjadrenia o tom, že poškodený svoje nároky nedostatočne preukázal a preto nepriznaný rozdiel nebude plniť, pretože škoda poškodenému zatiaľ nevznikla. 17. Žalovaný na argumentáciu žalobcu reagoval vo vyjadrení zo dňa 09.10.2017, v ktorom v prvom rade uviedol, že v prípade vzniku škody má síce poškodený nárok na náhradu škody, prípadne nákladov spojených s odvrátením následkov tejto škody, avšak aj v tomto prípade, je potrebné vznik týchto nárokov, ako aj samotnú účelnosť a ich primeranosť zo strany poškodeného náležíte preukázať. Žalovaný pritom odmieta, že by v prípade ním predložených ponúk sa jednalo o účelové najnižšie ponuky prenájmu náhradného motorového vozidla KIA CEED, teda motorového vozidla, ktoré sa pohybuje na úrovni ekonomickej triedy, resp. nižšej strednej triedy, nakoľko v danom prípade sa jednalo o priemerné ceny prenájmu tohto typu motorového vozidla v regióne Bratislava, čo je možné si overiť aj v rámci lustrácie ponúk prenájmov tohto typu motorového vozidla na internete. Zdôraznil, že vinník, prípadne jeho poisťovateľ z povinného zmluvného poistenia je povinný nahradiť iba potrebné, účelné a primerané náklady spojené s prenájmom. Tiež sa nestotožnil ani s názorom žalobcu, že by za účelné náklady mali byť považované aj náklady spojené s navýšením ceny nájmu, ktoré majú predstavovať kompenzáciu za nezloženie zábezpeky na začiatku nájomného vzťahu zo strany poškodeného subjektu. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na to, že zloženie zábezpeky je bežným javom tak v prípade prenájmu hnuteľných vecí, ako aj nehnuteľností. Navyše nájomca o zložené peniaze v prípade, ak prenajatú vec nezničí, prípadne nepoškodí, nepríde, nakoľko sú mu následne vrátené, čím v jeho prípade na konci nájomného vzťahu v danej časti nedôjde k zmenšeniu na jeho majetku, a teda ani k vzniku skutočnej škody tak, ako na to pamätá judikatúra všeobecných súdov v prípade uplatňovaných nárokov na náhradu škody. 18. Ďalej zdôraznil, že požadovať od žalovaného preukázanie otázky neúčelnosti prenájmu náhradného motorového vozidla za stavu, keď žalobca nepredložil žiaden relevantný dôkaz o reálnej potrebe prenájmu motorového vozidla (stojací mimo formulárového čestného vyhlásenia právnej predchodkyne žalobcu) zo strany právnej predchodkyne žalobcu je podľa názoru žalovaného v rozpore s tzv. negatívnou dôkaznou teóriou, podľa ktorej od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby reálne preukazoval neexistenciu určitej skutočnosti. Bol to totiž žalobca, kto sa domáhal náhrady nákladov spojených prenájmom náhradného motorového vozidla, s čím bolo spojené aj jeho dôkazné bremeno povinnosti preukázať účelnosť a nevyhnutnosť tohto prenájmu zo strany jeho právnej predchodkyne. V ostatnej časti žalovaný zopakoval argumentáciu tvrdenú v odvolaní. 19. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 10.11.2017 trval na tom, že cena, za ktorú si poškodená vozidlo požičala bola pri danom produktovom type nájmu cena obvyklá a v žiadnom prípade nešlo o výnimočné okolnosti pri ktorých sa jednalo o cenu vybočujúcu z pásma obvyklosti. Žalovaný v konaní absolútne žiadnym spôsobom nepreukázal neobvyklosť ceny nájmu pri produkte, ktorý v danom prípade poškodený využil. Naproti tomu, žalobca v konaní preukázal majetkovú ujmu na strane poškodeného, ako aj obvyklosť (primeranosť) cien prenajímateľa. V súvislosti s nutnosťou a účelnosťou nájmu poukázal na to, že poisťovňa preukázanie nutnosti pri likvidácii udalosti uznala. Poisťovni nič nebránilo skúmať konkrétne dôvody nájmu uvedené v čestnom prehlásení, prípadne žiadať o doplnenie čestného vyhlásenia. Poisťovňa neinformovala poškodeného, aké ďalšie doklady ešte v rámci šetrenia požaduje k preukázaniu uplatneného nároku. K otázke dĺžky nájmu dodal, že stanovisko autoservisu o tom, že opravené vozidlo nie je možné vyzdvihnúť zo servisu skôr, bolo preukázané v konaní vykonaným dôkazom s názvom "Vyjadrenie k dobe opravy“, v ktorom autoservis jednoznačne uviedol, že napriek vystaveniu faktúry za opravu zo dňa 12.1.2012 si vlastník môže opravené vozidlo vyzdvihnúť najskôr až dňa 13.1.2012. Termín 13.1.2012 bol teda zo strany autoservisu najskorší možný termín odovzdania vozidla a nemal nič spoločné s dátumom vystavenia tzv. krycieho listu, t.j. ak by poškodený chcel vozidlo vyzdvihnúť 12.1.2012 servis by mu vozidlo aj tak nemohol odovzdať pretože potreboval dokončiť ešte nejaké práce na vozidle, a práve preto autoservis do dokladu „Vyjadrenie k dobe opravy“ uviedol, že vozidlo bolo možné vyzdvihnúť z autoservisu najskôr dňa 13.1.2012. 20. Tiež uviedol, že poisťovňa poškodenému preukázateľne neposkytla vôbec žiadne písomné vysvetlenie k dôvodom zníženia či k nedostatku preukázania uplatneného nároku (v oznámení čo poisťovňa poslala autopožičovni bolo iba „holé“ konštatovanie čo bolo zaplatené). Poisťovňa poškodenému neposkytla ani žiadne iné písomné oznámenie či vysvetlenie v lehote 3 mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti (poškodený od poisťovne nedostal absolútne žiaden list či oznámenie iného typu). Zákon č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení pritom každé jedno z týchto porušení zo strany poisťovne sankcionuje povinnosťou zaplatiť poškodenému úroky z omeškania. Vysvetlenie znamená uvedenie všetkých okolností, príčin, súvislostí a javov zníženia či odmietnutia poistného plnenia takým spôsobom, aby aj priemernému poškodenému bolo jasné, čo všetko k uplatnenému nároku od neho a kedy chcela poisťovňa v rámci šetrenia predložiť. Za vysvetlenie dôvodov zníženia nemožno považovať to, ak v písomnom oznámení - vysvetlení absentujú dôvody, ktorými poisťovňa argumentuje v následnom súdnom konaní. 21. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného a vyjadreniami sporových strán, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 22. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi novými skutočnosťami a dôkazmi v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné: 23. Odvolacie námietky žalovaného možno zhrnúť do štyroch základných okruhov. Žalovaný namietal primeranosť sumy nájmu, dĺžku zapožičania motorového vozidla, nutnosť a účelnosť nájmu ako aj vznik omeškania. Odvolací súd sa zaoberal námietkami odvolateľa v poradí, v akom boli vedené v odvolaní. V prvom rade teda skúmal správnosť záverov súdu prvej inštancie vo vzťahu k primeranosti ceny nájmu náhradného vozidla. 24. Nárok na náhradu peňažnej čiastky zodpovedajúcej nájomnému za užívanie náhradného vozidla z povinného zmluvného poistenia sa opiera o ust. § 4 ods. 2 písm. b/ zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení. 25. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. 26. Z právneho hľadiska ide o nárok na náhradu škody vzniknutej poškodením vozidla poškodenému, a podmienky vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla upravuje Občiansky zákonník. 27. Žalobca mal za to, že priemerná cena nájomného pri nájme vozidla po dobu 14-tich dní vychádza 36,30 eur s DPH na deň, preto sumu 66 eur za deň považoval za neprimeranú, a uvedenú výšku preto nepovažoval za skutočnú škodu, ktorá poškodenému vznikla. Odvolací súd dospel k záveru, že skutočnosť, že si poškodená prenajala vozidlo za dohodnutých podmienok, okrem iného bez zloženia depozitu, nemožno pripísať na jej ťarchu a znížiť nájomné. Nemožno od poškodeného, ktorý nijako neprispel ku škodovej udalosti, následkom ktorej by bol bez zabezpečenia náhradného vozidla po dobu opravy neprimerane obmedzený na zabezpečení svojich každodenných potrieb, požadovať, aby robil rešerš ceny nájmu vozidiel v rôznych autopožičovniach, ktoré skúmanie by si vyžadovalo dlhší čas, čo by išlo opäť na úkor uspokojovania potrieb žalobcu. Odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, že nemožno od neho požadovať, aby sa riadil iba jediným kritériom, a to najnižšou cenou. 28. Z cenových ponúk na internete nie je možné jednoznačne poznať, aké konkrétne podmienky nájmu sa k danej cene vzťahujú. Z potvrdenia k cenám autopožičovne spoločnosti Alpha SK spol. s r.o. vyplýva, že ceny prenájmu vozidiel v prípade, keď na začiatku doby nájmu nájomca z rôznych dôvodov nie je schopný zložiť depozit, sú zvýšené. Pokiaľ žalovaný poukazoval na cenové ponuky autopožičovní s nižšou cenou prenájmu, treba zohľadniť aj tú skutočnosť, že v danom prípade autopožičovne požadovali zloženie depozitu vopred, čo však nemožno spravodlivo požadovať za každých okolností od poškodených pri dopravných nehodách, kedy potreba zabezpečiť si prenájom vozidla vzniká náhle a poškodený ako budúci nájomca je postavený do pozície, kedy si musí zabezpečiť náhradné vozidlo bez možnosti predchádzajúcej prípravy, ktorá za bežných okolností zahŕňa aj vytvorenie finančnej rezervy za zaplatenie zálohy. 29. Odvolací súd pri rozhodovaní zohľadnil rovnakú triedu požičaného auta oproti autu poškodenému a skutočnosť, že poškodená nedisponovala voľnými finančnými prostriedkami, ktoré by bolo možné použiť na účel zloženia depozitu na začiatku prenájmu vozidla. Odvolací súd zdôrazňuje, že podmienkou úspešnosti návrhu je primeranosť a nie priemernosť sadzby za prenájom náhradného vozidla, pričom sumu 66 eur na 1 deň prenájmu vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu považoval za primeranú. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie sa dostatočne podrobne vysporiadal s otázkou primeranosti ceny. Neexistuje zákonná ani zmluvná povinnosť stanovená poškodenému, aby hľadal v prípade vzniku škody najlacnejšiu požičovňu. Odvolací zdôrazňuje, že škodová udalosť je okolnosťou, ktorá poškodeného v súvislosti s rozhodnutím prenajať si náhradné vozidlo núti prijať aj ponuky, ktoré nie sú najlacnejším riešením, nakoľko na takúto okolnosť poškodený nie je pripravený. Preto, ak žalovaný argumentuje tým, že cena prenájmu, na ktorej sa dohodla poškodená s prenajímateľom nezohľadňuje bežné ceny prenájmu za obvyklých podmienok, odvolací súd dodáva, že v tejto situácii nemožno hovoriť o bežných podmienkach, pri ktorých má záujemca o prenájom vozidla možnosť vopred dostatočne prehodnotiť svoje možnosti, ponuky na trhu, ako aj vytvoriť si prípadnú finančnú rezervu na zloženie depozitu. Tiež treba podotknúť, že od poškodeného nie je možné spravodlivo požadovať, aby pri svojom rozhodovaní nezohľadňoval podmienky nájmu a pri nájme sa riadil iba jediným kritériom, a to najnižšou cenou. 30. Odvolací súd má za to, že ak žalovaný neakceptoval výšku nájomného dohodnutého medzi poškodenou a prenajímateľom, bolo jeho procesnou zodpovednosťou preukázať, že poškodená mohla vozidlo prenajať za sumu nižšiu, avšak nielen s poukazom na orientačné ceny prenájmu na internete, ale v nadväznosti na podmienky, za ktorých si poškodená bola nútená v dôsledku škodovej udalosti vozidlo prenajať, a teda okrem iného aj s ohľadom na to, že nemohla zložiť depozit a nevedela vopred presne určiť dobu, po ktorú bude vozidlo užívať, nakoľko výšku prenájmu formujú aj iné faktory ako len typ auta a počet dní prenájmu. 31. Čo sa týka dĺžky nájmu náhradného vozidla, v konaní nebolo sporné, že prenájom trval 18 dní. Žalovaný túto dobu však považoval za neprimeranú, pričom vychádzal z faktúry č. XXXXXXXXX spoločnosti AUTOTREND, kde uvedený autoservis poškodenej v súvislosti s vykonaním predmetných opráv naúčtoval 27,55 normohodín prác, čo predstavuje podľa žalovaného 14 dní. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že poškodený si prenajal vozidlo na dobu trvania opravy, dĺžku ktorej nemohol ovplyvniť. Zaplatením nájomného za auto sa zmenšil existujúci majetkový stav poškodeného (jeho finančné prostriedky sa znížili o zaplatenú čiastku). Skutočnou škodou je preto vyplatené nájomné za prenajaté osobné auto, nie aritmetický priemer, resp. individuálne výpočty zamestnanca či likvidátora žalovaného o možnej dobe trvania opravy poškodeného auta a možnej (predpokladanej) výške nájomného v bližšie nešpecifikovanom náhodne vybranom okruhu požičovní. Zo zákazkového listu č. XXXXX vystaveného autoservisom AUTOTREND (spoločnosť Fleet Services, s.r.o.), ktorým bolo prevzaté poškodené vozidlo do opravy, vyplýva, že predpokladaný termín dokončenia zákazky mal byť 20.01.2012. Následne v liste - Vyjadrenie k dobe opravy, tento autoservis potvrdil, že zákazník si môže vozidlo prevziať dňa 13.01.2012. Z uvedeného vyplýva, že od vzniku poistnej udalosti do možnosti prevziať si poškodené vozidlo, poškodená nemala možnosť vozidlo užívať, a to bez ohľadu na to, koľko si oprava vyžadovala normohodín práce. Odvolací súd zdôrazňuje, že poškodený nemá možnosť ovplyvniť dĺžku opravy jeho vozidla a musí akceptovať dobu opravy, ktorú autoservis určil. Prepočty poisťovne o dobe opravy zohľadnením len normohodín práce, nie je pre posúdenie veci právne významné. Rozhodujúce je skutočná dĺžka doby, po ktorú poškodená nemohla vozidlo užívať, pretože ho nemala k dispozícii. Odvolací súd preto neakceptoval námietku žalovaného, že stanovením prípustnej dĺžky predmetných opráv na 14 dní sa jednalo o objektívne akceptovateľné a dostačujúce obdobie na vykonanie nutných opráv. Skutočnosť, že faktúra č. XXXXXXXXX spoločnosti AUTOTREND obsahuje počet normohodín práce je určujúca len pre ustálenie ceny opravy v závislosti od hodín práce. V žiadnom prípade však nemožno tento údaj použiť v spojitosti s určením doby, počas ktorej by hypoteticky poškodená mala mať vozidlo v oprave, nakoľko rozhodujúca je skutočná doba, počas ktorej poškodená vozidlo k dispozícii nemala, a to na základe určenia tejto doby samotným autoservisom, ktorý opravu vykonával. Nemožno od poškodenej vyžadovať, aby znášala dôsledky toho, že čistý čas opravy predstavuje nižší počet dní než v skutočnosti vozidlo bolo umiestnené u prevádzkovateľa podniku, v ktorom sa oprava vykonávala. 32. Ďalej odvolací súd považoval námietku žalovaného ohľadom nenaplnenia podmienky nutnosti a účelnosti nájmu náhradného vozidla za účelovú, a to z dôvodu, že poisťovňa uznala časť nákladov na použitie náhradného vozidla, čím akceptovala potrebu poškodenej zabezpečiť si náhradné vozidlo na dochádzanie do práce. Je potrebné zdôrazniť, že žalovaný v oznámení o poistnom plnení poškodenej nevytkol žiadne námietky ohľadom nutnosti a účelnosti prenájmu náhradného vozidla. V podstate znížením poistného plnenia na sumu 508,20 eur vypočítanú ako primerané náklady na použitie náhradného vozidla 14 dní x 36,30 eur vyjadril len nesúhlas s cenou nájmu za jeden deň a dĺžkou nájmu náhradného vozidla, nie však so samotným prenájmom náhradného vozidla. Podľa názoru odvolacieho súdu nemožno akceptovať, aby poisťovňa časť nájomného v podobe poistného plnenia uhradila a následne argumentovala tým, že poškodený dostatočne nepreukázal nutnosť a účelnosť takéhoto nároku. Uhradením časti nákladov základ nároku poškodenej poisťovňa uznala a dodatočné argumenty, ktorými sa snaží uvedený záver vyvrátiť, odvolací súd neakceptoval. 33. Poukazovanie žalovaného na skutočnosť, že čestné vyhlásenie poškodenej o nutnosti a účelnosti prenájmu vozidla je na predtlačenom formulári, je bez právnej relevancie a na vyvrátenie v ňom uvedených skutočností nemá žiaden vplyv. V zásade treba pripustiť, že dôvody prenájmu náhradného vozidla ako dôsledku škodovej udalosti, možno do určitej miery zovšeobecniť s ohľadom na súčasnú dobu, v ktorej použitie vozidla sa stáva neodmysliteľnou súčasťou každodenného života pri zabezpečovaní svojich osobných potrieb, ako aj potrieb svojej rodiny. Preto je pochopiteľné, ak niektoré dôvody použitia motorového vozidla sú predtlačené na formulári, ktorý možno použiť vo viacerých obdobných situáciách. Námietku žalovaného v tomto smere odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Žalovaný namietal, že z predmetného čestného vyhlásenia nebolo zrejmé, kde poškodená mala pracovať, či skutočne pracovala v trojzmennej prevádzke a či skutočne nebolo možné do práce za čas nevyhnutný dochádzania do práce zabezpečiť si dochádzanie autobusovým spojením. V tejto súvislosti odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že žalovaný v čase riešenia poistnej udalosti, takéto námietky voči poškodenej nevzniesol, práve naopak, svojím následným konaním akceptoval potrebu poškodenej zabezpečiť si náhradné vozidlo, keď čiastočne plnil. Aj preto opätovné prízvukovanie žalovaného, že v danej veci bolo predložené formulárové čestné vyhlásenie, považoval odvolací súd za účelové. Odvolací súd považuje za absurdné požadovať od poškodenej preukazovanie skutočnosti, že si nemôže zabezpečiť cestu do práce autobusovým spojením. Treba poukázať na to, že ak poškodená využívala vozidlo na tieto účely pred škodovou udalosťou, je celkom prirodzené, že vozidlo potrebuje na tieto účely aj naďalej. Odvolací súd pritom zdôrazňuje, že poškodená by nemala znášať dôsledky škodovej udalosti, ktorú nezavinila. Účelom náhrady škody má byť predovšetkým uvedenie vecí do pôvodného stavu, čo v konečnom dôsledku v praktickej rovine môže znamenať aj to, že účel, na ktorý sa poškodená vec používala, sa dosiahne použitím obdobnej veci v prechodnom období, kým sa poškodená vec neopraví. 34. Čo sa týka úrokov z omeškania, súd prvej inštancie priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9 % ročne od 14.03.2012 do zaplatenia. Odvolací súd poukazuje na ust. § 11 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z., podľa ktorého poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie. Keďže šetrenie poistnej udalosti bolo ukončené dňa 27.02.2012 uvedené v Oznámení o poistnom plnení, v rámci ktorého žalovaný priznal poškodenej za použitie náhradného vozidla plnenie vo výške 508,20 eur, 15. dňom, t.j. 13.03.2012, sa žalovaný dostal do omeškania. Odvolací súd odkazuje na odôvodnenie súdu prvej inštancie, že pri šetrení mal žalovaný k dispozícii všetky doklady preukazujúce nárok poškodenej s tým, že bola daná žiadosť k uhradeniu škody priamo na účet požičovne, pričom žalovaný pri poskytnutí poistného plnenia nenamietal vznik nároku poškodenej na náhradu škody. 35. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny. 36. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému, o ich výške rozhodne súd prvej inštancie. 37. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).