Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/52/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112240267 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1112240267.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Břouškovej, v právnej veci žalobcu: Kormann Rockster Racycler GmbH so sídlom Wirtschaftszeile West 2, 4482 Ennsdorf, Rakúsko, zast. bnt attorneys-at-law, s.r.o. so sídlom Cintorínska 7, 811 08 Bratislava proti žalovanému v 1. rade: RINOR s.r.o. so sídlom Gorkého 9, 811 01 Bratislava, IČO: 36 342 246 a žalovanému v 2. rade: INFINITY GROUP a.s. so sídlom Pstruša 813, 962 02 Vígľaš, IČO: 43 970 630, zast. Advokátska kancelária UHAĽ s.r.o. so sídlom Štefana Moyzesa 9877/43, 960 01 Zvolen, v konaní o určenie vlastníctva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 26Cb/234/2012-313 zo dňa 25.08.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 26Cb/234/2012-313 zo dňa 25.08.2016 p o t v r d z u j e. Žalovaným v 1.a 2.rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou podanou dňa 03.12.2012 domáhal, aby súd rozhodol o určení vlastníctva k hnuteľnej veci v znení: „Súd určuje, že žalobca je vlastníkom stroja R1200, pozostávajúceho okrem iného z: ľavého pásového pojazdu Z2450 s výrobným číslom XXZXXXXLHXXXCD, pravého pásového pojazdu Z2450 s výrobným číslom V., motora CATERPILLAR model C9 s výrobným číslom C., prevodovou skriňou značky Brevini model BZ2-470 s výrobným číslom 01370412, magnetickým separátorom značky ERIES model CP.20.120 s výrobným číslom 87092.“ „Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.“ V priebehu konania žalobca požiadal súd o pripustenie zmeny petitu žaloby ako alternatívneho petitu takto: „Súd určuje, že žalobca je vlastníkom stroja R1200, pozostávajúceho okrem iného z: ľavého pásového pojazdu Z2450 s výrobným číslom XXZXXXXLHXXXCD, pravého pásového pojazdu Z2450 s výrobným číslom V., motora CATERPILLAR model C9 s výrobným číslom C., prevodovou skriňou značky Brevini model BZ2-470 s výrobným číslom 01370412, magnetickým separátorom značky ERIES model CP.20.120 s výrobným číslom 87092.“„Žalovaní sú povinní nahradiť žalobcovi trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku“, alternatívne „Súd určuje, že žalovaný RINOR s.r.o. nie je vlastníkom stroja R1200, pozostávajúceho okrem iného z: ľavého pásového pojazdu Z2450 s výrobným číslom XXZXXXXLHXXXCD, pravého pásového pojazdu Z2450 s výrobným číslom V., motora CATERPILLAR model C9 s výrobným číslom C., prevodovou skriňou značky Brevini model BZ2-470 s výrobným číslom XXXXXXXX, magnetickým separátorom značky ERIES model CP.20.120 s výrobným číslom 87092.“ „Žalovaní sú povinní nahradiť žalobcovi trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.“ 3. Z predložených listinných dôkazov mal súd prvej inštancie za to, že medzi stranami sporu je sporný nárok na určenie vlastníckeho práva, z čoho je zrejmé, že strany konania sú vo vzájomných zmluvných vzťahoch a taktiež nebolo sporné, že predmet určenia vlastníctva v danom čase existuje, avšak je uložený bez možnosti disponovania s ním. Vzhľadom k procesnému úkonu určovacej žaloby, súd je povinný pred skutkových / meritórnym posudzovaním predmetu sporu. Z vykonaného dokazovanie je zrejmé, že žalobca si objednal činnosť / dielo na základe predloženej zmluvy zo dňa 31.03.2011 Lieferrahmenvertrag - zmluvu o dodávke so spoločnosťou PB Machinery, s následnými prevodmi komponentov sa stalo sporným, čo bolo vyrobené z dodaných súčiastok a kde sa predmetné hnuteľné veci nachádzajú. Taktiež bola sporné dojednanie výhrady vlastníctva, a to na čo - v akom rozsahu sa táto výhrada vzťahovala na montáž stroja alebo len na montované komponenty. Súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, nakoľko žalobca nepreukázal naliehavosť právneho záujmu. 4. Súd prvej inštancie posudzoval zistený skutkový stav podľa § 261 ods. 1, 9, § 265, § 324 ods. 1, § 446 Obchodného zákonníka a § 137 CSP. 5. Súd prvej inštancie predovšetkým skúmal existenciu naliehavého právneho záujmu na podanej žalobe. Poukázal na judikatúru s tým, že podľa rozsudku NS SR sp. zn. 4Cdo/56/2009 zo dňa 22.09.2010 „Vo všeobecnosti platí, že naliehavý právny záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo kde by bez tohto určenia sa stalo právne postavenia žalobcu neistým, pričom žaloba o určenie nie je spravidla opodstatnená tam, kde je možné žalovať na splnenie povinnosti. Existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení môže byť daná aj vtedy, keď určenie existencie práva alebo právneho vzťahu, o ktoré v konaní ide, priaznivo (prípadne nepriaznivo) ovplyvní právne postavenie žalobcu voči žalovanému.“ S poukazom na uvedené a na aktuálny právny stav, kedy sa v čase rozhodovania súdu vedie sa konania o vydanie veci (OS Zvolen 6Cb/6/2012) súd považuje tento právny stav za stav rozporu s princípom domáhania sa ochrany prostredníctvom žaloby na určenie. Rozpor je v právnej teórii aplikovanej v rozhodnutiach súdov - konštantnej judikatúre a síce, že určovacia žaloba prichádza do úvahy, len ak sa strana sporu nemôže domôcť svojho práva žalobou na plnenie resp. vydanie veci. Teda žaloba na plnenie konzumuje žalobu na určenia, a to z logického výkladu, že v žalobe na plnenie sa musí ako predbežná otázka posúdiť otázka oprávnenosti disponovania, oprávnenosti osoby, ktorej sa má vec vydať z hľadiska určenia vlastníckeho práva. A v tomto momente je pre súd jednoznačné, že žalobca podal pred podaním žaloby v tomto konaní žalobu o vydanie veci, čím zmaril naplnenie podmienky preukázania/existencie naliehavého právneho záujmu. 6. Poukázal na to, že v tomto konaní nebol preukázaný stav ohrozenia ani neistoty, nakoľko o uvedenom sa pojednáva v inom konaní. Ak by súd konal v merite veci, zasahoval by do rozhodovania iného súdu, čím by mohlo dôjsť k narušeniu právnej istoty strán sporu. Keďže nebol preukázaný stav právnej neistoty žalobcu, nemôže byť ani odstránený určovacím výrokom rozhodnutia súdu. So zreteľom na uvedené závery možno zhrnúť, že žalobca neosvedčil naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Takéto určenie nie je spôsobilé privodiť žalobcovi priaznivejšie právne postavenie, odstránenie následkov porušenia práva alebo dosiahnutia plnenia, a teda komplexného vyriešenia celého obsahu a dosahu právneho vzťahu. Po právnom zhodnotení na vec sa vzťahujúcich rozhodujúcich skutkových zistení dospel teda súd k záveru, že pre nedostatok preukázania naliehavého právneho záujmu je potrebné žalobu zamietnuť bez povinnosti jeho ďalšieho meritórneho posúdenia. 7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. CSP. 8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie chybne dospel k záveru, že ak existuje prekážka neexistencie naliehavého právneho záujmu pri určovacej žalobe, má vydať rozsudok, nakoľko rozsudkom možno rozhodnúť len vo veci samej (§212 ods. 1 CSP). Zároveň, ak súd rozhodoval rozsudkom, mal konať v merite veci a v merite veci aj vykonať dokazovanie, čo nebolo vykonané. Súd prvej inštancie mal v prípade, že existuje prekážka naliehavého právneho záujmu, rozhodnúť o zastavení konania. 9. Mal za to, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania chybne priznal stranám náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP. Má za to, že rozsudkom nedošlo k rozhodnutiu vo veci a teda nemožno aplikovať ust. § 255 CSP, ale súd mal rozhodnúť podľa § 256 CSP. Žalobca podal žalobu správne - voči osobe, ktorá si uplatňovala vlastníctvo k veci (RINOR s.r.o.) a až následným konaním žalovaných RINOR s.r.o. a INFINITY GROUP a.s. došlo k procesnej situácii, že súd bol nútený analyzovať možnosť prekážky litispendencie a naliehavého právneho záujmu. 10. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku č. I, ktorým súd žalobu zamietol a vydal uznesenie, ktorým konanie zastavuje a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania. 11. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý považuje odvolanie za účelové a nesprávne. Argumentácia žalobcu podľa jeho názoru nemôže obstáť. Žalobca nesprávne stotožňuje podmienku úspešnosti určovacej žaloby s procesnými podmienkami konania. Medzi procesné podmienky konania nespadá otázka naliehavého právneho záujmu, pretože ide o podmienku úspešnosti podanej žaloby a nie procesnú podmienku. Existencia naliehavého právneho záujmu je podmienkou úspechu v konaní na strane žalobcu. Ak súd pri posúdení žaloby zistí, že na žalobe nie je daný naliehavý právny záujem, musí žalobu zamietnuť, pretože bez toho nemôže žalobcovi poskytnúť právnu ochranu predpokladanú ust. § 137 písm. c) CSP. Osvedčenie naliehavého právneho záujmu ťaží žalobcu a nemožno túto povinnosť prenášať na súd. Žalobca poukázal na ustálenú súdnu judikatúru, z ktorej vyplývajú aj jeho závery. 12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3 C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 13.03.2018. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. 13. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 14. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie, keďže súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, správne aplikoval príslušné právne predpisy a svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodnil. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určovacej žalobe, čo vedie k zamietnutiu žaloby bez toho, aby súd súd vykonával ďalšie dokazovanie. Nemožno sa stotožniť s odvolacou námietkou žalobcu, že súd prvej inštancie pochybil, keď pre neexistenciu preukázania naliehavého právneho záujmu žalobu zamietol, teda rozhodol vo veci samej a konanie nezastavil. Je potrebné uviesť, že žalobca v podanom odvolaní nenamieta záver súdu prvej inštancie o nedostatku naliehavého právneho záujmu, namieta len spôsob rozhodnutia. Podľa žalobcu nebol dôvod na zamietnutie žaloby, teda meritórne rozhodnutie, ale súd mal pre nedostatok podmienok konania predmetné konanie zastaviť. 15. Z ustanovenia § 137 písm. c) C.s.p vyplýva, že žalobca musí naliehavý právny záujem na určení práva preukázať. Pri určovacích žalobách samotná dôvodnosť skutkových a právnych tvrdení žalobcu ešte neznamená, že prípadný vyhovujúci určovací rozsudok bude mať pre žalobcu právny význam, teda či bude sporové súdne konanie užitočné alebo zbytočné. Žalobca v zásade nemá naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je, ak už k porušeniu práva došlo. Ochranu už porušeného práva môže dosiahnuť žalobou na plnenie. Doktrína preventívneho charakteru určovacej žaloby vychádza preto z toho, že žalobca má naliehavý právny záujem vtedy, ak k porušeniu jeho práva zatiaľ nedošlo, avšak jeho právo je neisté alebo ohrozené. Stav tejto neistoty alebo ohrozenia možno preventívne odstrániť tým, že bude existovať rozhodnutie o existencii a lebo neexistencii práva. Z doktríny preventívneho charakteru určovacej žaloby vyplýva, že žalobný nárok na plnenie konzumuje aj určovací žalobný nárok. 16. Naliehavý právny záujem musí žalobca preukázať. Povinnosť žalobcu preukázať naliehavý právny záujem znamená, že žalobca je povinný uviesť v žalobe skutkové tvrdenia o tom, že naliehavý záujem je daný a na preukázanie týchto tvrdení navrhnúť dôkazy. Naliehavý právny záujem je teda súčasťou žalobného nároku a nejde o procesnú podmienku. Podľa ustálenej súdnej judikatúry je naliehavý právny záujem na určení práva vecnou legitimáciou žalobcu. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie o právnom záujme je meritórne a absencia naliehavého právneho záujmu je dôvodom na zamietnutie žaloby, čo si osvojila aj súdna prax. 17. Odvolací súd nesúhlasí s názorom žalobcu, že naliehavý právny záujem je procesnou podmienkou, keďže procesné podmienky súd skúma z úradnej povinnosti, pričom naliehavý právny záujem je hmotno- právnou podmienkou úspešnosti žaloby, dôkazná povinnosť je na žalobcovi. 18. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na súdnu judikatúru, podľa ktorej, ak súd dospeje k záveru, že podaná žaloba nie je procesne prípustným nástrojom ochrany práva žalobcu, lebo žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určení vyjadrenom v petite žaloby, súd žalobu zamietne bez toho, aby pristúpil k skúmaniu vecnej opodstatnenosti žaloby (rozsudok NS SR sp.zn. 3 Cdo 112/2004). Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od súdnej judikatúry a to ani v dôsledku novej právnej úpravy C.s.p. Existencia naliehavého právneho záujmu je otázkou skutkovou a jej vyriešenie sa odvíja od obsahu hmotnoprávnej úpravy. Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit a jeho nepreukázanie je dôvodom na zamietnutie žaloby. 19. Keďže súd prvej inštancie správne rozhodol o zamietnutí žaloby, je správne aj jeho rozhodnutie o trovách konania na základe zásady úspechu v konaní. Zásada úspechu v konaní t.j. zodpovednosti za výsledok podľa § 255 C.s.p. sa uplatní tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré jej vznikli. 20. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil vrátane výroku o trovách konania. 21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 2 v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. Úspešným žalovaným odvolací súd priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie. 22. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 23. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 24. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3:0 proti. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).