Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4To/45/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113010045 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1113010045.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov JUDr. Ivety Zelenayovej a JUDr. Petra Šamka, v trestnej veci proti obžalovanému K. P., stíhaného pre pokračovací prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 6T/4/2013 zo dňa 23.02.2018, na verejnom zasadnutí konanom dňa 07.júna 2018 takto r o z h o d o l : I. Podľa § 321 ods.1 písm. d), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e sa rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 6T/4/2013 zo dňa 23.02.2018. II. Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. s použitím § 285 písm. c) Tr. por. sa obžalovaný K. P., nar. XX.XX.XXXX v J., bytom L., K. č. 2, na slobode, o s l o b o d z u j e spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava I sp. zn. 2Pv 291/2010 zo dňa 16.01.2013, pre skutok právne kvalifikovaný ako pokračovavcí prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že 1/ dňa 09.04.2010 v čase okolo 10.00 hod. obvinený K. P. uviedol do omylu T.. C. Y. a to spôsobom, že potom ako ho pristavil v K. na križovatke ulíc Z. - P. a požiadal ho, aby mu ukázal cestu k nemocnici na onkológiu na Z. ulicu, poškodený nastúpil do auta k obvinenému, po čom z neho asi po 100 metroch vystúpili, kedy obvinený pod zámienkou, že jeho dobrý známy mal autohaváriu a potrebuje do hodiny zložiť zálohu na jeho operáciu, žiadal od poškodeného finančnú hotovosť vo výške 2.500 euro s tým, že mu dá do zálohy finančnú hotovosť vo výške 10.000 USD a následne po príchode manželky zraneného mu táto hotovosť vráti, poškodený vybral zo svojho účtu vedeného v Poštovej banke a.s. Bratislava v jej pobočke v Bratislave ba Odborárskom námestí v čase o 10.15 hod. finančnú hotovosť vo výške 2.500 euro a túto odovzdal obvinenému, následne po telefonickom kontakte obvineného údajne s odťahovou službou, tento opätovne žiadal od poškodeného finančnú hotovosť vo výške 3.000 euro na odťahovú službu a na iné výdavky, na čo poškodený vybral zo svojho účtu vedeného v Slovenskej sporiteľni a.s. v jej pobočke na Odborárskom námestí v čase o 10.41 hod. finančnú hotovosť vo výške X.XXX euro, ktorú vzápätí odovzdal obvinenému, následne v mieste trvalého bydliska poškodeného v K. na K. ulici č. XX mu obvinený ukázal zálohu vo výške XX.XXX F. s tým, že požičané peniaze v celkovej výške X.XXX euro mu vráti do XX.XX hod. čo sa však nestalo a poškodený po odchode obvineného zistil, že obvinený mu do zálohy odovzdal falošných XX F., čím takto obvinený K. P. spôsobil poškodenému T.. C. Y. v zastúpení T.. M. Y. škodu vo výške 5.500 euro, 2/ dňa 07.07.2010 v čase okolo 12.30 hod. v K. na V. ulici č. XX na prízemí v izbe bytu č. 01 spoločným konaním vylákal od poškodenej T.. B. Z. finančnú hotovosť vo výške 1.150 euro a to tým spôsobom, že poškodenej uviedol, že tieto potrebuje na operáciu osoby, ktorá mala autonehodu, inak túto nebudú operovať, nakoľko uvedená osoba je cudzincom, pričom finančnú hotovosť vrátia ešte toho istého dňa, na čo im poškodená odovzdala finančnú hotovosť vo výške 1.150 euro, pričom obvinený finančné prostriedky poškodenej nevrátil, čím takto spoločným konaním (s už právoplatne odsúdenou A. Z.) spôsobili poškodenej T.. B. Z. v zastúpení T.. Q. C. škodu vo výške 1.150 euro, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. sa poškodený T.. M. Y., nar. XX.XX.XXXX a dedičia poškodenej B. Z., nar. XX.XX.XXXX, zomretej dňa XX.XX.XXXX odkazujú s nárokom na náhradu škody na civilný proces. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 6T/4/2013 zo dňa 23.02.2018 bol obžalovaný K. P. uznaný vinným zo spáchania pokračovacieho prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že 1/ dňa 09.04.2010 v čase okolo 10.00 hod. obvinený K. P. uviedol do omylu T.. C. Y. a to spôsobom, že potom ako ho pristavil v Bratislave na križovatke ulíc Z. - P. a požiadal ho, aby mu ukázal cestu k nemocnici na onkológiu na Z. ulicu, poškodený nastúpil do auta k obvinenému, po čom z neho asi po 100 metroch vystúpili, kedy obvinený pod zámienkou, že jeho dobrý známy mal autohaváriu a potrebuje do hodiny zložiť zálohu na jeho operáciu, žiadal od poškodeného finančnú hotovosť vo výške 2.500 euro s tým, že mu dá do zálohy finančnú hotovosť vo výške 10.000 USD a následne po príchode manželky zraneného mu táto hotovosť vráti, poškodený vybral zo svojho účtu vedeného v Poštovej banke a.s. K. v jej pobočke v K. ba U. námestí v čase o 10.15 hod. finančnú hotovosť vo výške 2.500 euro a túto odovzdal obvinenému, následne po telefonickom kontakte obvineného údajne s odťahovou službou, tento opätovne žiadal od poškodeného finančnú hotovosť vo výške 3.000 euro na odťahovú službu a na iné výdavky, na čo poškodený vybral zo svojho účtu vedeného v Slovenskej sporiteľni a.s. v jej pobočke na Odborárskom námestí v čase o 10.41 hod. finančnú hotovosť vo výške 3.000 euro, ktorú vzápätí odovzdal obvinenému, následne v mieste trvalého bydliska poškodeného v Bratislave na K. ulici č. XX mu obvinený ukázal zálohu vo výške 10.000 USD s tým, že požičané peniaze v celkovej výške X.XXX euro mu vráti do XX.XX hod., čo sa však nestalo a poškodený po odchode obvineného zistil, že obvinený mu do zálohy odovzdal falošných 50 USD, čím takto obvinený Boris P. spôsobil poškodenému T.. C. Y. v zastúpení T.. M. Y. škodu vo výške 5.500 euro, 2/ dňa 07.07.2010 v čase okolo 12.30 hod. v K. na V. ulici č. XX na prízemí v izbe bytu č. 01 spoločným konaním vylákal od poškodenej T.. B. Z. finančnú hotovosť vo výške 1.150 euro a to tým spôsobom, že poškodenej uviedol, že tieto potrebuje na operáciu osoby, ktorá mala autonehodu, inak túto nebudú operovať, nakoľko uvedená osoba je cudzincom, pričom finančnú hotovosť vrátia ešte toho istého dňa, na čo im poškodená odovzdala finančnú hotovosť vo výške 1.150 euro, pričom obvinený finančné prostriedky poškodenej nevrátil, čím takto spoločným konaním (s už právoplatne odsúdenou A. Z.) spôsobili poškodenej T.. B. Vašicovej v zastúpení T.. Q. C. škodu vo výške 1.150 euro. Za to mu bol podľa § 221 ods. 2, § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j) Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 roky. Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Tr. zák. mu bol výkon trestu podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 4 roky. Podľa § 287 ods. 1 Tr. zák. bol obžalovaný zaviazaný nahradiť poškodenému T.. M. Y., nar. XX.XX.XXXX škodu vo výške 5.500 euro. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. boli dedičia poškodenej B. Z., nar. XX.XX.XXXX, zomretej dňa XX.XX.XXXX odkázaný s nárokom na náhradu škody na civilný proces. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný K. P., ktoré odôvodnil osobitným písomným podaním prostredníctvom svojho obhajcu. V odvolaní namieta, že poukazuje na absolútne jednoznačný pomer dôkazov, ktoré preukazujú nevinu obžalovaného oproti jedinému nepriamemu dôkazu, ktorý absolútne nejednoznačne a nepresvedčivo indikuje možnosť úvahy o potenciálnej vine obžalovaného. Navyše ide o dôkaz, ktorý je nepoužiteľný v konaní pred súdom. Poukazuje na skutočnosť, že výsluchy poškodených boli vykonané pred vznesením obvinenia a preto ich pokladá za absolútne irelevantné. V tomto smere poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Tz/31/2002. Namieta, že nemal možnosť vypočuť poškodené osoby, ktoré ešte za svojho života neboli prepočuté vyšetrovateľom tak, aby sa ich reálne mohol zúčastniť. Nešlo tu teda o neodkladné, či neopakovateľné úkony. Upozorňuje, že v prípadoch poškodených osôb ide o jediné usvedčujúce dôkazy, pri ktorých mali orgány činné v trestnom konaní prepočuť týchto svedkov už v priebehu prípravného konania. Pokiaľ ide o zvyšné dôkazy, tak tie nesvedčia o vine obžalovaného. Zo znaleckých posudkov vyplýva, že neboli zviditeľnené a zaistené žiadne upotrebiteľné daktyloskopické stopy, pričom svedkovia T.. M. Y. a T.. Q. C. neuviedli nič, čo by usvedčovalo obžalovaného. Poukazuje aj na výpoveď A. Z., ktorá poprela, že by sa obžalovaný účastnil stíhanej trestnej činnosti. Navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a obžalovaného oslobodil spod obžaloby. Verejné zasadnutie odvolacieho súdu sa uskutočnilo v neprítomnosti obžalovaného, ktorý sa na verejné zasadnutie nedostavil, ani sa žiadnym spôsobom neospravedlnil. Na verejnom zasadnutí krajského súdu obhajca obžalovaného uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomne podaného odvolania a jeho dôvodov. Navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a sám rozhodol spôsobom, že obžalovaného spod obžaloby oslobodí. Zvýraznil, že vina obžalovaného bola založená len na výpovediach poškodených z prípravného konania, ktorí medzičasom zomreli, pričom tieto výpovede nie je možné použiť pri odsúdení obžalovaného, pretože neboli vykonané kontradiktórnym spôsobom. Považuje ich za nezákonné a nepoužiteľné v konaní pred súdom. Prokurátor krajskej prokuratúry uviedol, že okresný súd dostatočne zistil skutkový stav, mal dostatok dôkazov, aby rozhodol o vine obžalovaného. Navrhol, aby krajský súd odvolanie obžalovaného zamietol ako nedôvodné. O. T.. M. Y. uviedol, že nemá výhrady proti rozhodnutiu súdu o výroku o náhrade škody. Pokiaľ ide o návrh obhajcu, podľa jeho názoru okresný súd postupoval správne v tomto smere, nakoľko vina obžalovaného bola jednoznačne preukázaná. Poukazuje aj na rekogníciu, ktorá je neopakovateľným úkonom a možno z nej vychádzať. Krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného je dôvodné. Podľa § 321 ods.1 písm. d) Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok, ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona. Podľa § 321 ods. 2 Tr. por. ako bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Podľa § 322 ods.3 Tr.por. veta prvá odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený, alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. Pokiaľ ide o výrok o vine zo spáchania skutkov (čiastkových útokov) uvedených v obžalobe, tak krajský súd konštatuje, že na hlavnom pojednávaní boli vykonané všetky do úvahy prichádzajúce dôkazy a okresný súd postupoval v súlade so zákonom aj v prípade čítania výpovedí už zomretých poškodených podľa § 263 ods. 3 písm. a) Tr. por. V posudzovanej trestnej veci nebolo medzi stranami sporné, že skutky uvedené v bodoch 1/ a 2/ obžaloby sa stali a napĺňajú znaky skutkovej podstaty prečinu podvodu podľa § 221 Tr. zák. V tomto smere je možné poukázať na výpovede poškodených osôb, ktoré pomerne podrobne popísali všetky rozhodné skutkové okolnosti, ktoré sa týkali vylákania finančných prostriedkov pod nepravdivou zámienkou s tým, že im bola spôsobená škoda vo výške uvedenej v obžalobnom návrhu. Ich výpovede ohľadne priebehu skutkového deja podporujú aj nepriame dôkazy ako výberové lístky z O. banky a zo A. sporiteľne, ktoré preukazujú výber finančných prostriedkov, kamerový záznam ohľadne osoby, ktorá bola poškodeným vo výpovedi popísaná, ako aj výpovede pozostalých osôb (po zomretých poškodených osobách), ktorým poškodené osoby popísali rozhodné skutkové okolnosti. O. ide o skutok uvedený v obžalobe v bode 2/, tak možno poukázať aj na trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 6T/4/2013 zo dňa 28.01.2013, ktorým bola zo spáchania tohto skutku právoplatne odsúdená A. Z., pôvodne spoluobvinená K. P.. Tieto dôkazné prostriedky sú plne postačujúce na vyvodenie záveru, že sa stali skutky uvedené v obžalobe, ktoré napĺňajú znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu. Je však nevyhnutné preskúmať aj to, či sú spôsobilé založiť výrok o vine obžalovaného zo spáchania žalovanej trestnej činnosti. Námietky obžalovaného spočívajúce v tom, že výpovede poškodených osôb sú výpovede nezákonné nie je možné akceptovať. Z vyšetrovacieho spisu vyplýva, že ohľadne skutku uvedeného v bode 1/ obžaloby bolo začaté trestné stíhanie vo veci dňa 09.04.2010, pričom poškodený T.. C. Y. vypovedal v procesnom postavení svedka - poškodeného dňa 09.04.2010, teda v deň začatia trestného stíhania vo veci. Poškodený bol riadne poučený a súvisle opisoval všetky rozhodné skutkové okolnosti uvedené v skutkovej vete obžaloby pod bodom 1/. Skutočnosť, že výsluch poškodeného bol vykonaný v deň začatia trestného stíhania nie je možné označiť za nezákonný postup policajta, nakoľko Trestný poriadok umožňuje vykonávať dokazovanie ihneď po začatí trestného stíhania, t. j. aj v rovnaký deň ako bolo začaté trestné stíhanie vo veci. V žiadnom prípade sa tu preto neuplatnia právne závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Tz/31/2002, na ktorý poukazuje obžalovaný vo svojom odvolaní, pretože v tam posudzovanej trestnej veci sa začal realizovať výsluch svedka deň pred začatím trestného stíhania vo veci, teda ešte skôr, ako bolo trestné stíhanie začaté. Predmetný výsluch poškodeného je preto potrebné považovať za výsluch, ktorý bol vykonaný v súlade so zákonom, z ktorého je možné vychádzať pri ustaľovaní skutkového deja a jeho právnej kvalifikácie. To, že bol výsluch poškodeného realizovaný pred vznesením obvinenia nie je pritom dôvodom, aby bol pokladaný za irelevantný, ako sa nesprávne domnieva obžalovaný v podanom odvolaní. Zákonodarca totiž umožňuje vykonávať dokazovanie (t. j. aj výsluchy poškodených) už po začatí trestného stíhania a preto realizácia takéhoto výsluchu nie je postihnutá nezákonnosťou. Inou otázkou je, či takéto výsluchy môžu byť aj spôsobilým (postačujúcim) usvedčujúcim dôkazom obžalovaného a to vzhľadom k tomu, že tu prišlo k stretu s právom obžalovaného na kontradiktórny výsluch svedka. Poškodený T.. C. Y. totiž už viackrát v prípravnom konaní nevypovedal, pričom dňa XX.XX.XXXX zomrel. Obvinenie bolo K. P. vznesené dňa 25.06.2010 a teda ani on, ani jeho obhajca nemali možnosť, z dôvodu úmrtia poškodeného, viesť kontradiktórny výsluch tohto svedka. Na tomto mieste je nutné uviesť, že rokognícia vykonaná s poškodeným je fakticky len pokračovaním výsluchu poškodeného a preto všetky závery uvádzané ohľadne výpovedí poškodených osôb sa vzťahujú aj na rekogníciu, ktorá bola s poškodenými následne vykonaná. Tá je síce neopakovateľným úkonom, avšak obhajca, či obvinený majú právo pri výsluchu svedka spochybňovať aj ním vykonanú rekogníciu a k jej priebehu klásť svedkovi otázky. Pokiaľ ide o skutok uvedený v obžalobnom návrhu pod bodom 2/, tak pre tento skutok bolo začaté trestné stíhanie vo veci dňa 14.07.2010. V ten istý deň vypovedala v procesnom postavení svedka - poškodeného T.. B. Z.. Z rovnakých dôvodov ako boli uvedené vyššie, bol aj tento výsluch vykonaný v súlade so zákonom a možno z neho vychádzať pri ustaľovaní skutkového deja a jeho právnej kvalifikácie. Aj v tomto prípade však došlo k stretu s právom obžalovaného na kontradiktórny výsluch svedka, nakoľko menovaná poškodená síce ešte počas prípravného konania vypovedala a to dňa 18.08.2010 (v deň vznesenia obvinenia K. P.), avšak obvinený, ani jeho obhajca nemali možnosť sa tohto výsluchu zúčastniť a klásť poškodenej - svedkyni otázky. Následne poškodená dňa 10.11.2011 zomrela. Pre úplnosť krajský súd uvádza, že bolo pochybením orgánov činných v trestnom konaní, pokiaľ poškodené osoby v danej trestnej veci opätovne nevypočuli aj po vznesení obvinenia. Vzhľadom k tomu, že išlo o osoby vysokého veku, mali tak postupovať s osobitným urýchlením, aby sa tak zachovala dôkazná hodnota týchto výpovedí aj pre konanie pred súdom. Prieťah, ktorý bol vo vyšetrovaní spôsobený zo strany orgánov činných v trestnom konaní mal potom také následky, že poškodené osoby zomreli a už reálne nebolo možné dať obvinenému, či jeho obhajcovi možnosť vykonať ich kontradiktórny výsluch. V súvislosti s právom obžalovaného vypočúvať svedkov (tzv. právo na kontradiktórny výsluch svedka) krajský súd upozorňuje, že súdy sú povinné aplikovať nielen vnútroštátne právo, ale aj relevantné ustanovenia Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len Dohovor), ktorý je na území SR priamo vykonateľný a taktiež sú povinné brať do úvahy aj judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, nakoľko len tento súdny orgán je oprávnený záväzne vykladať obsah jednotlivých článkov Dohovoru. Podľa článku 6 ods. 3 písm. d) Dohovoru má každý, kto je obvinený z trestného činu, právo vypočúvať alebo dať vypočuť svedkov proti sebe. Predmetné ustanovenie je garanciou kontradiktórnej povahy konania, ktorá vychádza z toho, že svedkovia by mali byť vypočutí súdom (prípadne procesnými stranami) v prítomnosti obvineného na verejnom pojednávaní a to tak, aby im obvinený mohol klásť otázky a aby mohol spochybniť ich výpoveď. Z kontradiktórnej povahy konania existujú výnimky, ktoré však nesmú skracovať práva obhajoby. Spravidla tak obvinenému musí byť poskytnutá dostatočná možnosť spochybniť výpoveď svedka a klásť svedkovi otázky a to buď v okamihu, keď svedok vypovedá, alebo v neskoršej fáze konania. Pokiaľ má byť pred súdom použitý ako dôkaz výpoveď svedka, ktorého obvinený nikdy nemal možnosť vypočuť (čo je aj prípad obžalovaného K. P. vo vzťahu k výpovediam zomretých poškodených osôb), tak je nevyhnutné postupovať podľa testu vyloženého v rozsudku veľkého senátu Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Al - C. a E. proti Spojenému kráľovstvu zo dňa 15.12.2011 č. 26766/05 v spojení s rozsudkom veľkého senátu vo veci Schatschaschwili proti Nemecku zo dňa 15.12.2015 č. 9154/10. Otázka, či pripustením výpovede neprítomného svedka (týmto termínom sa označuje aj svedok, ktorý bol vypočutý iba v prípravnom konaní bez prítomnosti obvineného či jeho obhajcu), ako dôkazu proti obvinenému nebolo porušené právo obvineného vypočúvať svedkov sa posudzuje v troch krokoch, ktoré boli stanovené vyššie citovanou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva. V zmysle týchto rozhodnutí je nutné posúdiť: 1/ Či pre neprítomnosť svedka existoval dostatočný dôvod, 2/ akú váhu mal tento dôkaz, t. j. či išlo o jediný alebo rozhodujúci dôkaz proti obvinenému alebo o dôkaz so značnou váhou, 3/ či v konaní existovali dostatočne vyvažujúce faktory, vrátane silných procesných záruk, ktoré kompenzovali pripustenie výpovede neprítomného svedka ako dôkazu proti obvinenému. Nakoniec vo svetle týchto troch kritérií je potrebné posúdiť, či možno konanie ako celok považovať za spravodlivé. Dôkaz výpoveďou neprítomného svedka možno ako usvedčujúci dôkaz proti obvinenému použiť len v prípade, ak pre neprítomnosť svedka existoval dostatočný dôvod, ak takáto výpoveď nebola jediným, či rozhodujúcim dôkazom o vine obvineného a v prípade, ak bola jediným, či rozhodujúcim usvedčujúcim dôkazom tak len vtedy, ak zároveň existovali dostatočne vyvažujúce faktory, ktoré kompenzovali pripustenie výpovede neprítomného svedka ako dôkazu proti obvinenému. V prvom kroku sa teda skúma, či existoval dostatočný dôvod pre neprítomnosť svedka. Európsky súd pre ľudské práva v rozsudku vo veci Al - C. a E. uviedol, že ak svedok zomrel, pochopiteľne nezostáva iná možnosť ako prečítať jeho skroršiu výpoveď. Vzhľadom k tomu, že poškodení T.. C. Y. a Ing. B. Z. zomreli ešte pred konaním hlavného pojednávania existoval logický dôvod na čítanie ich svedeckých výpovedí z prípravného konania. Na tomto mieste krajský súd opakuje, že išlo síce o výpovede zákonné, avšak zároveň išlo o výpovede, na ktorých sa obvinený a ani jeho obhajca nemali možnosť zúčastniť a viesť prípadne kontradiktórny výsluch týchto usvedčujúcich svedkov už v prípravnom konaní. Prvý krok v stanovenom teste preto bol splnený. V druhom kroku testu sa skúma, či svedectvo neprítomného svedka bolo jediným, či rozhodujúcim dôkazom pre odsúdenie obvineného (rozsudok vo veci Al - C. a E.), prípadne, či takáto svedecká výpoveď mala značnú váhu a jej pripustenie preto mohlo znevýhodniť obhajobu (rozsudok vo veci vo veci Schatschaschwili). Rozhodujúci dôkaz podľa Európskeho súdu pre ľudské práva je taký dôkaz, ktorý je tak významný alebo dôležitý, že ho možno považovať za pravdepodobne určujúci pre výsledok prípadu. Pokiaľ je výpoveď neprítomného svedka podporená ďalšími dôkazmi, bude závisieť od hodnotenia týchto podporných dôkazov, či možno výpoveď neprítomného svedka považovať za rozhodujúci dôkaz. V danom prípade došlo k vzneseniu obvinenia Borisovi P. pri obidvoch skutkoch len na základe rekognície, pri ktorej bol ako páchateľ opoznaný poškodenými osobami. Pokiaľ ide o zvyšné dôkazy, tak T.. Q. C., či T.. M. Y., synovia poškodených osôb disponovali len sprostredkovanými informáciami o spáchaní skutku, avšak nie už o tom, kto bol páchateľom skutku. Tieto výpovede preto nemožno označiť za výpovede usvedčujúce obžalovaného. Rovnaký záver platí aj o listinných dôkazoch (výberové lístky z banky), či pre kamerový záznam, nakoľko tieto dôkazy sa opätovne týkajú iba skutkových okolností, avšak nie toho, kto bol páchateľom stíhaného trestného činu. Záver o vine obžalovaného zo spáchania žalovanej trestnej činnosti nie je možné vyvodiť ani z vykonaného znaleckého dokazovania (odvetvie daktyloskopia a odvetvie kriminalistická biológia a genetická analýza), pretože z nich nemožno vyvodiť žiadne poznatky ohľadne obžalovaného a jeho účasti na stíhaných skutkoch. A napokon vo veci vypovedala v procesnom postavení svedka aj bývalá spoluobvinená K. P. a to A. Z., ktorá poprela účasť obžalovaného na spáchaní skutku uvedeného v bode 2/ obžaloby. Z. na túto dôkaznú situáciu krajský súd uzatvára, že jediným, či rozhodujúcim dôkazom viny obžalovaného boli len a výhradne výpovede poškodených osôb spojené s následnou rekogníciou. Z iných vykonaných dôkazov nie je možné vyvodiť účasť obžalovaného na spáchaní žalovanej trestnej činnosti. Pokiaľ ide o tretí krok testu, tak tu sa skúma, či existovali dostatočne vyvažujúce faktory, ktoré kompenzovali znevýhodnenie obhajoby spôsobené tým, že ako dôkaz bola pripustená výpoveď neprítomného svedka. Europský súd pre ľudské práva vníma (pozri rozsudok vo veci Al - C. a E. a rozsudok vo veci A.) ako dôležitú záruku skutočnosť, že súdy pristupujú k výpovedi neprítomného svedka obozretne. Rovnako tak skúma, či si vnútroštátne súdy uvedomovali, že výpoveď neprítomného svedka má nižšiu váhu a či súd podrobne odôvodnil prečo považuje takéto svedectvo za spoľahlivé a to aj so zreteľom k ostatným dôkazom. Ďalšou významnou zárukou je existencia dôkazov podporujúcich výpoveď neprítomného svedka. Môže ísť napríklad o výpovede osôb, ktorým svedok udalosti popísal bezprostredne potom, čo sa odohrali, hlavne pokiaľ tieto osoby vypovedali pred súdom a obvinený ich mal možnosť sám vypočuť a ich výpoveď sa týka toho, kto mohol byť páchateľom stíhaného trestného činu. Za podstatnú záruku sa považuje aj to, pokiaľ mal obvinený možnosť položiť svedkovi otázky písomne, prípadne pokiaľ mal možnosť obvinený alebo jeho obhajca vypočuť svedka v prípravnom konaní. Za ďalší vyvažujúci faktor je pokladané, ak je na súde prehratý videozáznam výpovede svedka, čo umožňuje súdu, ako aj stranám, pozorovať svedka počas výsluchu a utvoriť si názor na jeho vierohodnosť. V každom prípade však musí mať podľa Európskeho súdu pre ľudské práva, obvinený možnosť uviesť, ako podľa neho prebehli relevantné udalosti a spochybniť vierohodnosť neprítomného svedka, prípadne poukázať na nekonzistentnosť jeho výpovedi, či nesúlad s výpovedou iných svedkov. Iba pri existencii dostatočných záruk možno prijať záver, aby výpoveď neprítomného svedka bola jediným, či rozhodujúcim dôkazom pre odsúdenie obvineného. Rozsah týchto záruk bude vždy závisieť na tom, akú váhu mala výpoveď neprítomného svedka na rozhodnutie. Čím závažnejšia takáto výpoveď bola, tým silnejšie záruky musí konanie vykazovať, aby bolo možné považovať rozhodnutie za spravodlivé. K uvedenému krajský súd dodáva, že podporné dôkazy, ktoré sú v súlade s výpoveďou neprítomného svedka nie je možné považovať za dostatočnú procesnú záruku v zmysle tretieho kroku testu, pokiaľ sa netýkajú otázky kto bol páchateľom trestného činu (nejde o podporné dôkazy vo vzťahu k usvedčeniu obvineného), ale len skutkových okolností posudzovaného prípadu. Odvolací súd je názoru, že v danej trestnej veci neexistovali žiadne dôležité záruky, ktoré by kompenzovali použitie výpovede neprítomného svedka na usvedčenie obžalovaného zo spáchania stíhanej trestnej činnosti. Krajský súd opakuje, že výpovede poškodených osôb boli jedinými usvedčujúcimi dôkazmi obžalovaného. Obžalovaný a ani jeho obhajca, nemali nikdy možnosť klásť týmto svedkom otázky a vo veci neexistujú žiadne ďalšie dôkazy (hoci aj podporné), z ktorých by sa dala vyvodiť vina obžalovaného. Z výpovedí poškodených osôb nebol vyhotovený ani obrazovo zvukový záznam, ktorý by mohol byť prehratý na hlavnom pojednávaní a nebola tu ani možnosť položiť poškodeným osobám otázky napríklad sprostredkovane (cez inú osobu, napríklad sudcu, písomne a podobne). Navyše poškodené osoby mohli byť reálne vypočuté policajtom v prípravnom konaní ešte za svojho života a to tak, aby sa na nich mohol reálne zúčastniť obžalovaný, respektíve jeho obhajca. To, že policajt takto nepostupoval, nie je možné klásť na ťarchu obžalovanému. Za takéhoto stavu nie je podľa názoru odvolacieho súdu možné založiť odsúdenie obžalovaného Borisa P. iba na výpovediach poškodených osôb. V tomto smere sú preto výpovede poškodených osôb procesne nespôsobilými dôkazmi na výrok o vine obžalovaného zo spáchania stíhanej trestnej činnosti. Iné dôkazy svedčiace o vine obžalovaného pritom na hlavnom pojednávaní produkované neboli. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd konštatuje, že nie je možné nepochybne, t. j. bez rozumných pochybností, ustáliť, že na stíhanej trestnej činnosti sa zúčastnil obžalovaný K. P.. Práve z týchto dôvodov bolo namieste uplatnenie zásady „in dubio pro reo“ a oslobodenie obžalovaného spod obžaloby postupom podľa § 285 písm. c) Tr. por. V tomto smere krajský súd pripomína, že ani vysoký stupeň podozrenia sám osebe nemôže vytvoriť zákonný podklad pre odsudzujúci výrok. Krajský súd uzatvára, že v konaní pred súdom prvého stupňa nebol produkovaný taký súhrn procesne spôsobilých dôkazov, ktorý by jednoznačne a nepochybne usvedčoval obžalovaného zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe. Odvolací súd pritom nekonštatuje, že obžalovaný sa nedopustil skutkov uvedených v obžalobe (teda, že sa nepodieľal na podvodnom konaní voči poškodeným osobám), ale konštatuje, že nebolo bez rozumných pochybností preukázané, že sa skutkov uvedených v obžalobe dopustil (teda, že sa podieľal na podvodnom konaní voči poškodeným osobám). Nedokázaná vina tu má však rovnaké dôsledky ako dokázaná nevina a tým je, za použitia zásady „in dubio pro reo“, oslobodenie obžalovaného spod obžaloby. Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, tak krajský súd vychádzal z ustanovenia § 288 ods. 3 Tr. por. v zmysle ktorého musí súd obligatórne odkázať poškodené subjekty na civilný proces, ak vyhlásil oslobodzujúci rozsudok. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Krajský súd v Bratislave rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.