Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1To/130/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113010355 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Richard Molnár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1113010355.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Richarda Molnára a sudkýň JUDr. Magdalény Blažovej a JUDr. Ivety Zelenayovej v trestnej veci obžalovaného U.. I. P., pre prečin poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 1 Tr.zák., o odvolaní obžalovaného a poškodenej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 18.09.2015 sp. zn. 2T/33/2013, na verejnom zasadnutí konanom 26. septembra 2018, takto r o z h o d o l : I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. s poukazom na § 285 písm. b/ Tr. por. sa obžalovaný U.. I. P., nar. XX.XX.XXXX v M., trvale bytom G. O. XXXX/XX M. o s l o b o d z u j e spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava I zo dňa 25.04.2013 sp. zn. 3Pv 421/11 pre skutok právne posúdený ako zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že ako predseda predstavenstva konajúci v mene spoločnosti B. Y., a.s. (t.č. Y., a.s.), so sídlom Y. XX, XXX XX V.), IČO: XX XXX XXX, dňa 10.6. 2010 v Bratislave uzavrel s poškodenou C.. W. E. Zmluvu o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru, v ktorej pod bodom VI. odsek 1 písmeno d) ako predávajúci vyhlásil, že nemá vedomosť o tom, že by bolo začaté a prebiehalo súdne, správne alebo iné konanie, ktorého dôsledkom by mohlo k vyvlastneniu alebo odstráneniu predmetu kúpy alebo ktorým by bolo inak obmedzené nadobudnutie vlastníckeho práva kupujúceho k predmetu kúpy na základe tejto Zmluvy, čím ju uviedol do omylu, pretože po podaní Návrhu na vklad vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti 14.6. 2010 pod číslom X., z Oznámenia Správy katastra pre hl. m. SR Bratislava z 22,6. 2010 vyplynulo, že k predmetnej nehnuteľnosti je evidované pod Číslom V-XXXXX/XX konanie, ktoré sa začalo 21.5. 2010, a to na základe Zmluvy o zriadení záložného práva z 19.5. 2010 uzavretej spoločnosťou Y., a.s. V. v prospech spoločnosti V., a.s., so sídlom M.R. X. XX, XXX XX K., IČO: XX XXX XXX, na základe čoho Návrh na vklad vlastníckeho práva v prospech C.. W. E. bol 18.6. 2010 zamietnutý, načo poškodená C.. W. E. požiadala o uvoľnenie finančných prostriedkov vo výške 655.301.-6, ktoré 4.6. 2010 pred uzavretím Zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru zložila do notárskej úschovy na Notárskom úrade L.. P. M. pod číslom N XXX/XXXX-X, M. XXX/XXXX, avšak v zmysle Zápisnice o prijatí peňazí do notárskej úschovy zo 4.6. 2010 uvoľnenie finančných prostriedkov bolo možné na základe písomného odstúpenia príjemcu t.j. spoločnosti C developing, a.s. (t.č. Y.," a.s.) V., ktorá vydanie takéto odstúpenie od zmluvy a následné vydanie finančných prostriedkov podmienila C.. W. E. uzavretím Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, predmetom ktorej bol záväzok C.. W. E. uzavrieť Zmluvu o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a zloženie tzv. rezervačného poplatku vo výške 60.000.-6. Dňa 10.11. 2010 bola medzi spoločnosťou B. developing, a.s. (t.č. Y., a.s.) V. a poškodenou C.. W. E. uzavretá Dohoda o ukončení kúpnej zmluvy uzavretej dňa 10.6. 2010 a súčasne bola uzavretá Zmluva o budúcej kúpnej zmluve s tým, že bola zriadená notárska úschova tzv. rezervačného poplatku t.j. na sumu 60.000.-6, toho istého dňa bola notárom vrátená C.. W. E. suma 655.3016 s bankovým úrokom 140,44.-6, avšak znížená o sumu 60.000.-6, o Čom bola spísaná Zápisnica o prijatí peňazí do notárskej úschovy číslo N XXXX/XXXX-X, M. XXX/XXXX. Konanie o Návrhu na vklad záložného práva pod číslom V-XXXXX/XXXX bolo právoplatne skončené uznesením Krajského súdu v Bratislave spisová značka 3Sp 49/2010-26 z 24.5. 2011, na základe čoho bol notár povinný po termíne 26.7. 2011 poukázať sumu 60.000.-6 na účet spoločnosti B. Y., a.s. (t.č. Y., a.s.) V., čím poškodenej C.. W. E. spôsobil škoda vo výške 60.000 Eur, nakoľko skutok nie je trestným činom. Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. sa poškodená C.. W. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V., V. 1, s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces. II. Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie poškodenej C.. W. Repákovej, nar. 20.02.1944 zamieta. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I z 18.09.2015 sp. zn. 2T/33/2013 bol obžalovaný U.. I. P. uznaný za vinného z prečinu poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 1 Tr.zák., na tom skutkovom základe, že ako predseda predstavenstva konajúci v mene spoločnosti B. Y., a.s. (t.č. Y., a.s.), so sídlom Y. XX, XXX XX V.), IČO: XX XXX XXX zo dňa 10.6.2010 v Bratislave uzavrel s poškodenou C.. W. E. Zmluvu o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru, v ktorej pod bodom VI. odsek 1 písmeno d) ako predávajúci vyhlásil, že nemá vedomosť o tom, že by bolo začaté a prebiehalo súdne, správne alebo iné konanie, ktorého dôsledkom by mohlo k vyvlastneniu alebo odstráneniu predmetu kúpy alebo ktorým by bolo inak obmedzené nadobudnutie vlastníckeho práva kupujúceho k predmetu kúpy na základe tejto Zmluvy, čím ju uviedol do omylu, pretože po podaní Návrhu na vklad vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti 14.6.2010 pod číslom V-XXXXX/XX, obž. P. zistil, že k predmetnej nehnuteľností je evidované pod číslom V-XXXXX/XX konanie, ktoré sa začalo 21.5.2010, a to na základe zmluvy o zriadení založeného práva z 19.5.2010 uzavretej spoločnosťou Y. a.s., V. v prospech spoločnosti V., a.s., so sídlom M. R. X. XX,XXX XX K., IČO: XX XXX XXX, na základe čoho Návrh na vklad vlastníckeho práva v prospech C.. W. E. nebol povolený. B. developing, a.s. vydanie finančných prostriedkov podmienila C.. W. E. uzavrieť Zmluvu o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a zloženie tzv. rezervačného poplatku vo výške 60.000,- €. Dňa 10.11.2010 bola medzi spoločnosťou B. Y., a.s. (t.č. Y., a.s.) V. a poškodenou C.. W. E. uzavretá Dohoda o ukončení kúpnej zmluvy uzavretej dňa 10.6.2010 a súčasne bola uzavretá Zmluva o budúcej zmluve s tým, že bola zriadená notárska úschova tzv. rezervačného poplatku t.j. na sumu 60.000,- €, toho istého dňa bola notárom vrátená C.. W. E. suma 655.301 € s bankovým úrokom 140,44 €, avšak znížená o sumu 60.000,- €. Za uvedený prečin bol odsúdený podľa § 375 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému výkon trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodenú C.. W. E., trvale bytom V., V. 1, s nárokom na náhradu škody odkzázal na konanie vo veciach občiansko-súdnych. Procesné strany - obžalovaný, poškodená a prokurátor , ako to vyplýva zo zápisnice z hlavného pojednávania na č.l. 327 sa po vyhlásení rozsudku nevyjadrili, ponechali si lehotu na podanie riadneho opravného prostriedku. Prokurátor podal odvolanie proti rozsudku prvostupňového súdu dňa 29.09.2015 na č.l. 347, ktoré odvolanie písomným podaním zo 16.11.2015 (č.l. 366) zobral späť. Späťvzatie odvolania bolo súdom vzaté na vedomie dňa 06.10.2016 (č.l. 398). V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku prvostupňového súdu podala odvolanie poškodená C.. W. E. dňa 05.10.2014 (č.l. 348-351). Obžalovaný U.. I. P. podal odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa dňa 09.11.2015 (č.l. 356-357) a toto bolo doplnené písomným podaním obhajcu dňa 11.11.2015 (č.l. 358-364). Obžalovaný U.. I. P. podal odvolanie po uplynutí zákonom stanovenej lehoty - 15 dní od vyhlásenia rozsudku, nakoľko sa zúčastnil hlavného pojednávania, avšak obžalvoaný podľa zápisnice z hlavného pojednávania, kde bol procesne poučený v zmysle § 171 ods. 3 Tr. por., ktorá skutočnosť vyplýva z obsahu zápisnice z hlavného pojednávania na č.l. 327 a zo zvukového záznamu z hlavného pojednávania z 18.09.2015, z ktorej je zrejmé, že obžalovaný bol súdom prvého stupňa poučený v rozpore s Trestným poriadkom je zrejmé, že bol poučený spôsobom „proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie.“ Teda nebol poučený v akej lehote môže podať opravný prostriedok. Z toho vyplýva, že mu je nutné priznať lehotu na odvolanie, nakoľko bol súdom prvého stupňa nesprávne poučený. V písomných dôvodoch svojho odvolania obžalovaný poukázal, že v celom konaní namietal svoju nevinu zo spáchania žalovaného trestného činu, nakoľko nikdy nemal v úmysle poškodenú C.. W. E. počas celej transakcie kúpy bytu uviesť do omylu. Všetky skutočnsoti uvedené v kúpnej zmluve sú pravdivé, aj tá v bode VI. ods. 1 písm. d/, keď tvrdil, že nemá vedomsoť o tom, že by bolo začaté a prebiehalo súdne, správne alebo iné konanie, ktorého dôsledkom by mohlo byť vyvlastnenie alebo odstránenie predmetu kúpy, alebo ktorým by bolo inak obmedzené nadobudnutie vlastníckeho práva kupujúceho k predmetu kúpy. Samotný predchádzajúci vklad V XXXXX/XX nie je schopný spôsobiť také tvrdenia, o ktorých sa hovorí v kúpnej zmluve. Spojenie skutočnosti návrhu tretej osoby na vklad V XXXXX/XX so spojením v zmluve uvedenými tvrdeniami, nemôže mať žiadne účinky na platnosť a účinky kúpnem zmluvy. Celý čas jeho obhajoba jednoznačne prostredníctvom svedkov a všetkých listín poprela tvrdenia obžaloby a jej svedkov o podvode z jeho strany. Takto to konštatuje v písomnom odôvodnení aj súd. Preto sa nestotožňuje so záverom súdu o jeho vine, súd nesprávne posúdil jeho konanie, nedostatočne odôvodnil svoj rozsudok a nesprávne ho poučil pri vyhlásení rozsudku. Preto navrhol, aby ho odvolací krajský súd oslobodil spod obžaloby alebo alternatívne zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil vec okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie. V písomnom podaní, ktoré podal prostredníctvom svojho obhajcu, L.. E. K., poukázal na skutočnosť, že bol uznaný za vinného a to z dôvodu, že mal vedieť o tom, že dňa 29.05.2010 v katastri je „plomba“ pre návrh na iné konanie a o zápis záložného práva a napriek tomu podpísal s kupujúcou- poškodenou kúpnu zmluvu, ktorej obsahom bolo aj vyhlásenie článku VI ods. 1 písm. d/, že nemá vedomosť o tom, že by bolo začaté súdne, správne alebo iné konanie, ktorého dôsledkom by mohlo dôjsť k vyhláseniu alebo odstráneniu predmetu kúpy, alebo ktorým by bolo inak obmedzené nadobudnutie vlastníckeho práva, kupujúceho k predmetu kúpy, na základe tejto zmluvy, čím teda mal poškodenú uviesť do omylu a poškodenú na jej právach bez bližšieho určenia Konania obžalovaného vo vzťahu k úmyslu ako subjektívnej stránky trestného činu, ako i vo vzťahu k právam poškodenej. Uvedené odôvodnenie tak z hľadiska dôvodnosti uznania viny a uloženia trestu je právne a logicky nezrozumiteľné a jednoznačne rozporné (odôvodnenie pri vyhlásení) i v písomnom vyhotovení str. 8 rozsudku s vyhláseným výrokom i s výrokom v písomnom vyhotovení rozsudku, pretože vo výroku v rozsudku je obžalovaný uznaný za vinného tým spôsobom ako je uvedené v skutkovej vete rozsudku, čím ju uviedol do omylu, pretože katastrálne konanie začalo dňom 21.05.2010 a nehnuteľnosť bola zaťažená. Výrok rozsudku súdu prévho stupňa je v rozpore s výsledkom dokazovania, ku ktorému dospel súd vo svojom odôvodnení. Skutočnosť, že vložená plomba bude mať vplyv na bezproblémovosť v zmysle bodu VI. ods. 1 písm. d/ predmetnej zmluvy si bol nepochybne vedomý, napriek tomu dňa 10.06.2010 podpisuje zmluvu vo vzťahu k požadovanej bezproblémovosti vlastníckeho práva na poškodenú. Má za to, že ide o jednozančnú chybu rozsudku v zmysle § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por. V ďalšej časti výroku súd uvádza zrejmé nepravdy, keď konštatuje, že zriadenie záložného práva na nehnuteľnosť malo za následok, že vklad v prospech C.. W. E. nebol povolený. Takáto listina nemá žiadne právne účinky, ktorá by mohla spôsobiť následky uvedené v bode VI. ods. 1 písm. d/ zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru, na základe ktorej by bol vklad nepovolený. K ukončeniu konania V XXXXX prišlo na základe spoločného späťvzatia návrhu zo strany oboch účastníkov zo dňa 10.06.2010 z dôvodu dohody o ukončení kúpnej zmluvy uzavretej 10.11.2010, v súvioslosti s uzavretím Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve 10.11.2010 zastavením. Preto je aj výrok rozsudku v tejto časti chybný a nemá oporu v ustanovení § 321 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. por. Takisto namieta absenciu riadneho označenia skutku, jeho presné označenie, za konkrétny trestný čin, s jeho paragrafovým znením, v písomnom vyhotovení rozsudku. V dalšej časti odvoalcích dôvodov namietal nesprávne poučenie o možnosti podania opravného prostriedku. Obžalovaný bol poučený v zmysle Trestného poriadku a zaužívanou súdnou praxou. Zo zápisnice z hlavného pojednávania je zrejmé len konštatovanie, že obžalovaný bol poučený o opravnom prostriedku, čím fakticky absentuje právne poučenie o opravnom prostriedku, ktoré malo byť zaznamenané v zápisnici, ktorá obhajcovi súdom nebola ani doručená. Obžalovaný sa preto riadil nesprávnym poučením súdu. Má za to, že nedostatočným výkonom právomocí súdu došlo k podstatným vadám a chybám konania a pochybnostiam o správnosti napadnutých výrokov, čoho výsledkom je rozsudok prvostupňového súdu, jeho výrok, odôvodneie, poučenie, ktoré trpí vadou zákonnosti a preto navrhol, aby odvolací súd odstránil tieto vady na verejnom zasandutí. Poškodená C.. W. E. v úvode písomných dôvodov odvolania poukázala na dôkazy prípravného konania a konania pred súdom, ktoré majú usvedčovať obžalovaného U.. I. P. zo spáchania trestnej činnosti, ktorá sa mu kladie za vinu s tým, že všetky popísané skutočnosti boli riadne preukázané aj výška spôsobenej škody v sume 60.000 Eur. Napriek skutočnosti, že výška spôsobenej škody bola riadne preukázaná súd nerozhodol o náhrade škody v jej prospech, aj keď nebolo p otrebné vykonať žiadne ďalšie dokazovanie ku škode, súd v rozpore so zákonom poškodenú odkázal na náhradu škody na občiansko-súdne konanie. Dôvodom na takýto postup súdu bolo prebiehajúce súdne konanie 11C/204/2012 na Okresnom súde Bratislava I. Tento postup súdu je v rozpore so zákonom. Treba poukázať na ten fakt, že predmetné finančné prostriedky v sume 60.000 Eur sú v trestnom konaní dokonca zaistené v zmysle § 95 Tr. por. V tomto smere poukazuje na skutočnosť, že Okresný súd Bratislava I v spore vzťahujúcom sa k predmetnej trestnej veci v civilnom konaní 11C/204/2012 dňa 28.09.2015 rozhodol tak, že žalobu poškodenej C.. W. E. zamietol. S poukazom na tieto skutočnosti sa ocitla v situácii, kedy bude musieť opätovne iniciovať občianske súdne konanie, hoci trestný súd mal všetky podklady pre rozhodnutie o nároku na náhradu škody, že obžalovaného mohol na jej náhradu zaviazať. Ako poškodená si v trestnom konaní uplatnila riadne a včas nárok na náhradu škody, ktorý bol v priebehu dokazovania riadne preukázaný, finančné prostriedky zodpovedajúce výške škody sú dokonca v trestnom konaní zaistené, preto navrhla aby odvolací krajský súd rozsudok prvého stupňa v časti vo výroku o náhrade škody zmenil tak, že zaviaže obžalovaného k náhrade škody v sume 60.000 Eur. Obhajca obžalovaného L.. E. K. na verejnom zasadnutí poukázal na konanie pred súdom prvého stupňa, ktoré trpí vadami a rozpornými skutkovými zisteniami, ktoré sa odzrkadlili v rozsudku, ktorý nebol vypracovaný v súlade s vyhláseným rozsudkom a so skutočným stavom priebehu konania. Súd nebral do úvahy občiansko-právny základ celej kauzy, ktorý bol od počiatku jednoznačný. Je pravda, že súd vykonal všetky dôkazy, ale nesprávne aplikoval právo. V tomto smere poukázal na písomné dôvody odvolania. Splnomocnenkyňa poškodenej L.. Z. P. X. na verejnom zasadnutí vzhľadom na procesné pochybenie navrhla, aby odvolací súd rozsudok prvého stupňa zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na nové konanie, vzhľadom na riadne a včas uplatnený nárok na náhradu škody. Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí uviedla, že okresná prokuratúra sa uspokojila s rozsudkom súdu prvého stupňa a navrhla odvolania ako nedôvodné zamietnuť. Obžalovaný U.. I. P. uviedol, že sa cíti byť nevinný. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 315 Tr. por.), primárne konštatoval prípustnosť odvolania (§ 306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por., a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Zistil pritom, že odvolanie obžalovaného U.. I. P. je dôvodné, ale z iných dôvodov, na ktoré poukazoval v odvolacích dôvodoch. Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Odvolanie poškodenej C.. W. E. odvolací súd zamietol ako nedôvodné a to vzhľadom na postup prvostupňového súdu v predmetnej trestnej veci, ktorý nebol napadnutý odvolaním prokuratúry v nadväznosti na rozhodnutie odvolacieho Krajského súdu v Bratislave. Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok, ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona. Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. V prvom rade treba uviesť, že Okresná prokuratúra Bratislava I dňa 25.04.2013 podala na obžalovaného U.. I. P. obžalobu č.k. 3Pv 421/11-58 pre skutok právne kvalifkovaný ako zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. Okresný súd Bratislava I na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18.09.2015 upravil skutok, ktorý kvalifikoval ako prečin poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 1 Tr. zák. Rozsudok prvostupňový súd po vykonanom dokazovaní vyhodnotil tak, že obžalovaný U.. I. P. konal pri podpise zmluvy dňa 10.06.2010 minimálne s nepriamym úmyslom spôsobiť poškodenej vážnu ujmu na jej právach na bezproblémový prevod vlastníckeho práva k bytu a k nebytovým priestorom podľa § 15 Trestného zákona, pretože vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený. Na základe vykonaného dokazovania je nepochybné, že v prípade, že by poškodená bola zoznámená s problémom, ktorý síce vznikol bez zavinenia obžalovaného, ale o ktorom obžalovaný vedel, poškodená by predmetnú zmluvu nepodpísala, alebo by mala aspoň možnosť, vyhnúť sa vlečúcim sa a problematickým súdnym sporom s vopred neznámym výsledkom. Aj keď vo vzťahu obžalovaný - poškodená zostáva naďalej spornou suma 60.000,- EUR, nie je možné zároveň uzavrieť, že by táto suma predstavovala pre obžalovaného, alebo inú osobu nezákonné obohatenie, keďže ide o „rezervačný poplatok“ v úschove u notára. Súd pripomenul, že v tejto súvislosti nie je možné v tomto súdnom konaní skúmať, či poškodená bola k svojmu konaniu - uzavretiu Zmluvy o budúcej zmluve a následne zloženiu rezervačného poplatku o výške 60.000,- EUR donútená, pretože v tomto prípade by obžaloba nepochybne smerovala k inému dokazovaniu a k úplne inej právnej kvalifikácii úplne iného skutku ako predmetu obžaloby, ktorá ale nebola predmetom prípravného konania. Ako motív konania súd určil snahu obžalovaného uviesť poškodenú do omylu a nepriamym úmyslom tejto spôsobiť vážnu ujmu na právach v súvislosti s prevodom nehnuteľnosti, teda prechodom vlastníckych práv k bytu a nebytovým priestorom za cenu 655 301,- EUR. V tejto súvislosti súd vyhodnotil aj obranu obžalovaného na hlavnom pojednávaní. Ak obžalovaný tvrdí, že všetky právne záležitosti firmy mala na starosti právnička, takémuto tvrdeniu súd uveriť nemôže, pretože ak všetky právne záležitosti mala na starosti právnička, potom by povinnosťou právničky bolo priamo v predmetnej zmluve uviesť ustanovenie o obmedzení práva na nakladanie s nehnuteľnosťou, o ktorej skutočnosti obžalovaný mal vedomosť a napriek tomu netrval, aby táto skutočnosť bola spomenutá v zmluve, ktorú pripravila právnička. Zmluvu totiž nepodpisovala právnička ale obžalovaný osobne, ako štatutár vlastníka nehnuteľnosti, spoločnosti B. Y. a.s.. Súd rovnako nemohol uveriť obrane obžalovaného, že sa vlastne nič nestalo, pretože poškodená mala možnosť počkať na odstránenie plomby v katastri a prevod nehnuteľnosti by bol dokončený. Toto tvrdenie je síce pravdivé, ale nič nemení na právnom i skutkovom stave, ktorý spôsobil obžalovaný a ktorý poškodenú zaviedol do omylu v otázke bezproblémovosti prevodu vlastníckeho práva. Pre súd nebol totiž jediným problémom, ktorý je nevyhnutné v prebiehajúcom trestnom konaní riešiť, suma 655 301,- EUR., resp. suma 60.000,- EUR., ktorá je predmetom podanej obžaloby, ale aj problém konania obžalovaného s úmyslom spôsobenia inej vážnej ujmy. Aj keď teda obžalovaný dňa 10.06.2010 nekonal ani v priamom, ani v nepriamom úmysle spôsobiť poškodenej škodu 60.000,- EUR, nepochybne konal v úmysle spôsobiť poškodenej vážnu ujmu na jej právach. Vážnymi právami poškodenej, ktoré obžalovaný svojim konaním porušil sú predovšetkým právo na bezproblémový prevod zakúpenej nehnuteľnosti pri splnení všetkých zákonom i obžalovaným požadovaných podmienok na zabezpečenie prechodu vlastníckeho práva z vlastníka - obžalovaného na nadobúdateľa - poškodenú. Pokiaľ obžalovaný ako podmienku na prechod vlastníckeho práva požadoval sumu 655 301,- EUR, túto sumu poškodená v zmysle písomne uzavretej zmluvy a požiadavok obžalovaného zložila do notárskeho depozitu. Pokiaľ poškodená súladne s obžalovaným zmysle uzavretej zmluvy požadovala bezproblémový prechod vlastníckeho práva, pre prípad, že bezproblémový prechod vlastníckeho práva nebude možný, aj keď len po určitú obmedzenú dobu, obžalovaný bol povinný na takýto problém poškodenú upozorniť a takúto podmienku dohodnúť zmluvne. Poškodená totiž v dobe, keď prechod vlastníckeho práva spočíval, nemohla disponovať nehnuteľnosťou a nemala ani možnosť disponovať so sumou 655 301,- EUR, ktorá bola zložená v depozite. Argumentácia Okresného súdu Bratisalva I vo vzťahu k predmetnej trestnej veci je nesprávna a preto aj postup pri úprave skutku a právnej kvalifikácii viedol k porušeniu ustanovení Trestného zákona. Z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní (najmä z výpovede obžalovaného, poškodenej, svedka C.. K. F., či oboznámeného príslušného spisu Správy katastra Bratislava) nepochybne vyplýva, že obžalovaný ako predseda predstavenstva spoločnosti B. Y. s.r.o. (teraz Y. a.s.) uzatvoril dňa 10.06.2010 v Bratislave s poškodenou zmluvu o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru, ktorej predmetom bol 5 izbový byt nachádzajúci sa na 4. podlaží Polyfunkčného domu na Y. ulici č. XX, XX, XX s príslušenstvom za kúpnu cenu 655.301 euro. Následne bol podaný na správu katastra návrh na vklad vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti. Rovnako tak bolo nepochybne ustálené, že poškodená zložila do notárskej úschovy kúpnu cenu, t. j. sumu 655.301 euro, avšak návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva v prospech poškodenej nebol správou katastra povolený, pretože k predmetnej nehnuteľnosti bolo evidované konanie, ktoré začalo na základe zmluvy o zriadení záložného práva. Obžalovnaý mal pritom vedomosť o uvedenej plombe na nehnuteľnosti (bola súčasťou poznámky) a to ešte pred podpisom kúpnej zmluvy s poškodenou, t. j. pred dňom 10.06.2010, pretože dňa 29.05.2010 bol nahliadnuť do katastra nehnuteľnosti s tým, že zmena (plomba v dôsledku vedenia konania ohľadne záložnej zmluvy) bola zapísaná už dňa 22.05.2010. Napriek tejto svojej vedomosti obžalovaný poškodenú o tejto skutočnosti vôbec neinformoval. Práve naopak, prostredníctvom ustanovenia kúpnej zmluvy deklaroval, že nemá vedomosť o tom, že by ohľadne predávanej nehnuteľnosti prebiehalo súdne, správne alebo iné konanie, ktorého dôsledkom by mohlo byť obmedzené nadobudnutie vlastníckeho práva kupujúceho k predmetu kúpy. Z uvedených skutočností je zrejmé, že obžalovaný poškodenú klamal ohľadne podstatnej okolnosti týkajúcej sa prevodu nehnuteľnosti, t. j. o tom, že predávaná nehnuteľnosť je právne „čistá“. Pokiaľ by poškodená mala vedomosť o tom, že k nehnuteľnosti prebieha iné konanie na podklade zmluvy o zriadení záložného práva, celkom určite by kúpnu zmluvu s obžalovnaým neuzatvorila. To napokon musel vedieť aj obžalovaný, pretože v opačnom prípade by nebolo logickým prečo poškodenej zamlčal nielen prebiehajúce konanie ohľadne záložnej zmluvy, ale ju aj vyslovene klamal (uvádzal do omylu) o tom, že žiadne konanie ohľadne predmetnej nehnuteľnosti neprebieha. Pokiaľ sa obžalovaný v súdnom konaní bránil tvrdením, že plomba na nehnuteľnosti nebránila predaju bytu, tak mu možno dať za pravdu, avšak zároveň je nutné zdôrazniť, že bránila tomu, aby poškodená nadobudla vlastnícke právo k prevádzanej nehnuteľnosti, čo bola pre poškodenú podstatná skutočnosť. Bránila teda tomu, aby sa poškodená mohla stať vlastníčkou bytu a realizovať voči bytu svoje vlastnícke práva. Cieľom (účelom) konania obžalovnaého bolo teda získať finančné prostriedky od poškodenej za každú cenu, t. j. získať finančné prostriedky z predaja bytu, ktoré je zaťažené plombou a to aj za cenu podvodného konania voči poškodenej, ktorú klamal ešte pred uzatvorením samotnej kúpnej zmluvy. V dôsledku tohto podvodného konania poškodená vykonala majetkovú dispozíciu a previedla dohodnutú kúpnu cenu do notárskej úschovy. Realizovaním tejto majetkovej dispozície došlo preto k úbytku na majektu poškodenej (teda k vzniku škody na jej majetku), nakoľko stratila možnosť disponovať finančnou sumou vloženou do notárskej úschovy a zároveň nezískala byt, ktorý bol predmetnom kúpnej zmluvy. Z hľadiska skutkovej podstaty žalovaného trestného činu podvodu obžalovaný uviedol inú osobu (poškodenú) do omylu (klamal jej o „čistom“ liste vlastníctve k prevádzanej nehnuteľnosti), pričom v dôsledku tohto omylu (v príčinnej súvislosti s ním) poškodená vykonala majetkovú dispozíciu (uhradila kúpnu cenu za byt do notárskej úschovy), pričom jej tak bola spôsobená majetková škoda vo výške uhradnej kúpnej ceny bytu (655.301 euro), nakoľko na ňu nerešlo vlastnícke právo k bytu (t. j. nezískala protihodnotu za svoje finančné prostriedky) a ďalej ani nemohla voľne nakladať s finančnými prostriedkami vloženými do notárskej úschovy. Jediným znakom základnej skutkovej podstaty trestného činu podvodu, ktorý nebol naplnený je znak týkajúci sa „obohatenia“ obžalovaného, respektíve spoločnosti v mene ktorej konal, nakoľko finančné prostriedky zostali v notárskej úschove a nedostali sa do dispozície obžalovaného. S poukazom na tieto skutočnosti mal byť skutok uvedený v obžalobnom návrhu správne právne kvalifikovaný ako zločin podvodu v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 k § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. Skutočnosti, ktoré nastali potom, ako nebol povolený návrh na vklad vlastníckeho práva k predávanej nehnuteľnosti (zloženie tzv. rezervačného poplatku, uzatvorenie zmluvy o budúcej zmluvy a podobne) nemajú vplyv na posudzovanie trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaného, nakoľko nastali až potom, ako obžalovaný vykonal všetko preto, aby došlo k obohateniu spoločnosti v mene ktorej konal, t.j. pokus trestného činu podvodu už bol ukončený a dokonaniu trestného činu zabránila len nesprávna predstava obžalovaného o tom, že mu bude kúpna cena vyplatená aj napriek plombe viaznúcej na nehnuteľnosti. Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa dospel k nesprávnemu právnemu záveru, keď skutok uvedený v obžalobe kvalifikoval ako prečin poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 1 písm. a) Tr. zák. Pokiaľ ide o prečin poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 1 písm. a) Tr. zák. tak toho sa dopustí ten, kto inému spôsobí vážnu ujmu na právach tým, že uvedie niekoho do omylu. Z definície predmetného trestného činu vyplýva, že objektívna stránka skutkovej podstaty tohto trestného činu spočíva v spôsobení vážnej ujmy na právach konaním, ktoré má povahu podvodného konania, avšak právami, ktorým tento trestný čin poskytuje ochranu, sa rozumejú len nemajetkové práva. Tento právny záver vyplýva nielen zo znenia skutkovej podstaty trestného činu poškodzovania cudzích práv (podvodné konanie s následkom v nemajetkovej sfére poškodeného) v porovnaní so znením skutkovej podstaty trestného činu podvodu (podvodné konanie s následkom v majetkovej sfére poškodeného), ale aj z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR. V tejto súvislosti možno poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Tdo 26/2010, v ktorom Najvyšší súd SR zdôraznil, že trestný čin poškodzovania cudzích práv poskytuje trestno-právnu ochranu výhradne právam nemajetkovej povahy. Môže ísť o práva fyzických osôb v oblasti rodinných, respektíve pracovných vzťahov a podobne, ako i o práva právnických osôb, či kolektívnych orgánov vrátane štátu. V posudzovanej trestnej veci išlo o podvodné konanie v súvislosti s prevodom nehnuteľnosti, pričom je nutné zdôrazniť, že pokiaľ došlo podvodným konaním páchateľa do zásahu práv spojených s vlastníctvom bytu, potom takéto konanie nie je možné posúdiť ako trestný čin poškodzovania cudzích práv, pretože práva k bytu sú svojim charakterom a obsahom majetkovými právami (zhodne judikatúra Najvyššieho súdu ČR TR NS 21/2006 - T 846). Ak teda ide o úmyselné podvodné konanie v súvislosti s právami spojenými s vlastníctvom nehnuteľnosti, nemôže byť takéto konanie nikdy posudzované ako prečin poškodzovania cudzích práv podľa § 375 Tr. zák., pretože toto ustanovenie, tak ako to už bolo uvedené, chráni nemajetkové práva. Zo strany okresného súdu išlo teda o nesprávne právne posúdenie inak správne zisteného a ustáleného skutkového stavu, pretože znaky skutkovej podstaty prečinu poškodzovania cudzích práv skutok uvedený v obžalobe ako aj v napadnutom rozsudku nenapĺňa a napĺňať ani nemôže (inštitút kúpnej zmluvy sa totiž netýka práv majetkovej povahy). Pokiaľ súd prvého stupňa videl v porušenie nemajetkového práva v tom, že poškodená bola uvedená do omylu v otázke bezproblémovosti prevodu vlastníckeho práva, tak je potrebné uviesť, že žiadne takéto nemajetkové právo neexistuje, t. j. právny poriadok SR negarantuje stranám kúpnej, či inej zmluvy prevod vlastníckeho práva na príslušnej správe katastra bez problémov. Súd prvého stupňa preto postupoval v rozpore so zákonom, keď obžalovaného uznal vinným zo spáchania skutku, ktorý nenapĺňa znaky skutkovej podstaty prečinu poškodzovania cudzích práv. Zmena právnej kvalifikácie žalovaného skutku na pokus zločinu podvodu podľa § 14 ods. 1 k § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. však neprichádza do úvahy, nakoľko by išlo o zmenu v neprospech obžalovaného, čomu však bráni absencia podania odvolania zo strany prokurátora. O zmenu v neprospech obžalovaného by išlo aj v prípade, ak by odvolací súd zmenil právnu kvalifikáciu a uložil obžalovanému totožný trest ako súd prvého stupňa, nakoľko aj v tomto prípade by došlo k zmene z prečinu (poškodzovania cudzích práv) na zločin (podvodu), čo by pre obžalovaného znamenalo napríklad nevýhodnejšie postavenie pri prípadnom podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody ˇ (v prípade ak by sa neosvedčil v skúšobnej dobe), respektíve sprísňovanie trestnej sadzby ak by sa dopustil ďalšieho zločinu a podobne. Vzhľadom k uvedenému dospel odvolací súd k záveru, že z dôvodu absencie odvolania prokurátora nie je možné zmeniť právnu kvalifikáciu žalovaného skutku a z dôvodu nesprávnej právnej kvalifikácie nie je možné ponechať v platnosti napadnutý rozsudok. Za takejto situácie prichádza do úvahy iba rozhodnutie o oslobodení obžalovaného spod obžaloby. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací Krajský súd v Bratislave postupom podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I a sám vo veci rozhodol tým spôsobom, že obžalovaného U.. I. P. postupom podľa § 322 ods. 3 Tr. por. s poukazom na § 285 písm. b/ Tr. por. spod obžaloby oslobodil s tým, že skutok nie je trestným činom. Vzhľadom na vyššie uvedený procesný postup kedy bol obžalovaný U.. I. P. spod obžaloby oslobodený musel odvolací Krajský súd v Bratislave obligatórne rozhodnúť v rozsudku aj o náhrade škody a to postupom podľa § 288 ods. 3 Tr. por., keď poškodenú C.. W. E. odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces a odvolanie poškodenej postupom podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol, nakoľko vzhľadom na pochybenia prvostupňového súdu, ktoré neboli napadnuté odvolaním prokurátora odvolací súd nemohol tieto pochybenia konvalidovať, ale iba rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.