Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1CoKR/14/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113217145 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Noskovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1113217145.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a členov senátu JUDr. Eugena Palášthyho a JUDr. Moniky Školníkovej, v právnej veci žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom: Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, proti žalovanému: HORNEX, a.s., so sídlom: Agátová 4D, 841 01 Bratislava, IČO: 35 802 570, v konaní o určenie popretej pohľadávky 4.843.258,29 Eur, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 9Cbi/13/2013-178 zo dňa 05.09.2017, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd v Bratislave odvolaním napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 05.09.2017, vydaný v konaní pod č. k. 9Cbi/13/2013-178, p o t v r d z u j e . II. Žalobca je povinný uhradiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd v Bratislava I vydal rozsudok zo dňa 05.09.2017 v konaní pod č. k. 9Cbi/13/2013-178, ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol. Vo vzťahu k trovám konania súd rozhodol, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. V odôvodnení rozsudku Okresný súd Bratislava I uviedol, že žalobou zo dňa 16.05.2013 sa žalobca Všeobecná úverová banka, a.s. (ďalej len „VÚB“), domáhal proti žalovanému určenia popretej pohľadávky v sume 4.843.258,29 Eur v konkurznom konaní a žiadal, aby súd určil, že VÚB, a.s., je veriteľom pohľadávky proti úpadcovi: LEEF Slovakia, s.r.o., Špitálska 25, 811 08 Bratislava, IČO: 35 955 091, prihlásenej do konkurzu úpadcu vyhláseného uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 17.01.2013, pod sp. zn. 4K/54/2012, prihláškou č. 1 vo výške 4.843.258,29 Eur, zapísanej do zoznamu pohľadávok pod por. č. 138, vyplývajúcej zo Zmluvy o financovaní č. 55/ZF/2008 zo dňa 13.08.2008, v znení dodatku č. 1, ktorá je zabezpečená v zabezpečenej sume 23.069.773,61 Eur záložným právom zriadeným na základe Zmluvy o zriadení záložného práva na budúce nehnuteľnosti č. 110/Z.z./2008 zo dňa 13.08.2008 na zabezpečenie prihlásenej pohľadávky VÚB, registrovaným v Notárskom centrálnom registri záložných práv dňa 13.08.2008. Žalobca v návrhu na začatie konania ďalej žiadal súd prvej inštancie, aby tento vo výroku rozsudku určil, že VÚB, a.s., je veriteľom pohľadávky proti úpadcovi: LEEF Slovakia, s.r.o., Bratislava, IČO: 35 955 091, prihlásenej do konkurzu úpadcu vyhláseného uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 17.01.2013, pod sp. zn. 4K/54/2012, prihláškou č. 2 vo výške 86.671,67 Eur, zapísanej do zoznamu pohľadávok pod por. č. 139, vyplývajúcej zo Zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľné veci č. 107/ZZ/2008 zo dňa 13.08.2008, ako aj zo Zmluvy o zriadení záložného práva na budúce nehnuteľné veci č. 110/ZZ/2008 zo dňa 13.08.2008 a zo Zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľné veci č. 135/ZZ/2010 zo dňa 25.08.2010, uzavretých s úpadcom v spojení s Dohodou o poskytovaní služieb pri starostlivosti o predmet zálohu zo dňa 22.09.2011, ktorá je vymáhateľná, ktorá je zabezpečená v zabezpečenej sume 23.069.773,61 Eur záložným právom zriadeným na základe Zmluvy o zriadení záložného práva na budúce nehnuteľnosti č.110/ZZ/2008 zo dňa 13.08.2008 na zabezpečenie prihlásenej pohľadávky VÚB, a.s., registrované v Notárskom centrálnom registri záložných práv dňa 13.08.2008. 3. Žalobca uviedol, že si predmetnú pohľadávku uplatnil prihláškou č. 1 na sumu 4.843.258,29 Eur a prihláškou č. 2 pohľadávku na sumu 86.671,67 Eur, obidve ako zabezpečené, okrem iného zabezpečenia aj zriadením záložného práva k všetkým rozostavaným stavbám, bytom, nebytovým priestorom, ku ktorým záložca nadobudne vlastnícky alebo spoluvlastnícky podiel kedykoľvek po dni uzavretia Zmluvy o zriadení záložného práva na budúce nehnuteľnosti č. 110/ZZ/2008 uzatvorenej medzi záložným veriteľom a záložcom dňa 13.08.2008 za podmienok v zmluve uvedených. Žalobca ďalej súdu prvej inštancie uviedol, že dňa 18.04.2013 mu bolo doručené oznámenie, v ktorom mu správca konkurznej podstaty úpadcu LEEF Slovakia, s.r.o., Bratislava, oznámil popretie zabezpečovanej pohľadávky žalobcu prihlásenej do konkurzu úpadcu vo výške 4.843.258,29 Eur prihláškou č. 1 a popretie zabezpečenej pohľadávky žalobcu prihlásenej do konkurzu úpadcu vo výške 86.671,67 Eur prihláškou č. 2, čo do zabezpečovacieho práva žalobcu k zálohu, a to veriteľom obchodnou spoločnosťou HORNEX, a.s., so sídlom Agátová 4D, Bratislava, IČO: 35 802 570, z dôvodu, že úpadca neuhradil veriteľovi HORNEX a.s. ako zhotoviteľovi stavby SILVER RESORT - F. M. pre úpadcu ako objednávateľa celú cenu stavebného materiálu, ktorý je súčasťou rozostavených stavieb SILVER RESORT - F. M., vrátane ceny prác spojených s jeho montážou. Poprel záložné právo k predmetným rozostavaným stavbám, nakoľko žalobca a úpadca zriadili toto záložné právo tak, že záložca nadobudne vlastnícky alebo spoluvlastnícky podiel k nim v budúcnosti, pričom záložné právo by sa nemalo vzťahovať na predmetné rozostavané stavby. Záložné právo k rozostavaným stavbám je zapísané iba v Notárskom centrálnom registri záložných práv, nie však v katastri nehnuteľností, takže uplatnené záložné právo veriteľa nemohlo vzniknúť platne a účinne. Popretie ďalej vykonal z dôvodu, že žalobca v prihláške neuviedol špecifikáciu predmetu záložného práva a obmedzil sa iba na všeobecnú formuláciu predmetu záložného práva z Notárskeho centrálneho registra záložných práv. Žalobca súdu prvej inštancie uviedol, že trvá na riadnom uplatnení pohľadávok do konkurzu, trvá na riadne prihlásenom zabezpečovacom práve s tým, že žiada súd priznať mu nároky tak, ako špecifikoval v petite žaloby doručenej súdu prvej inštancie. Má za to, že sú splnené všetky zákonné podmienky pre vznik záložného práva k rozostavaným stavbám, ktorými sú stavebné objekty podľa ZoD. Žalobca zároveň uviedol, že ku dňu prihlásenia jeho zabezpečovanej pohľadávky, nebolo preukázané, že úpadca veriteľovi HORNEX, a.s., Bratislava, nezaplatil za celé už vykonané dielo resp., že jeho vlastnícke právo už k vykonanému dielu nevzniklo. Poukázal na ust. § 3 ods. 15 zákona č. 162/1995 Z.z. a žiada priznať vznik jeho pohľadávky, nakoľko neexistuje žiaden dôvod, podľa ktorého by bolo možné tvrdiť, že záložné právo žalobcu účinne nevzniklo. 4. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 06.11.2015, a to tak, že žalobe vyhovel. Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd, dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 06.11.2015 nie je vecne správny a v konaní vedenom pod sp. zn. 1CoKR/12/2016 zrušil tento rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie. 5. Po zrušení rozsudku odvolacím súdom sa k veci vyjadril žalobca vyjadrením zo dňa 06.07.2017, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s názorom žalovaného, že je možné nakladať s rozostavanou stavbou s právnymi účinkami, len ak je rozostavaná stavba zapísaná do katastra nehnuteľností a uviedol dôvody, ktoré ho k takémuto právnemu záveru vedú. Má za to, že rozostavaná stavba je vecou, v právnom zmysle vždy ide o spôsobilý predmet právnych vzťahov. Z uvedeného vyplýva, že tak ako je možný vznik vlastníckeho práva k rozostavanej stavbe originálne, ako aj prevodom, aj bez zápisu do katastra nehnuteľností, tak je možný aj vznik záložného práva k takejto rozostavanej stavbe, aj bez zápisu do katastra nehnuteľností. Žalobca trval na tom, že v konaní boli splnené a preukázané všetky zákonné podmienky na účinný vznik záložného práva k rozostavanej stavbe, a to z dôvodu, že ide o spôsobilý predmet záložného práva v zmysle ust. § 151d) zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ako aj z dôvodu, že prebehla registrácia záložného práva v Notárskom centrálnom registri záložných práv, nakoľko ide o jediný možný register, do ktorého je možné záložné právo k veci zapísať. Žalovaný po zrušení rozsudku odvolacím súdom sa k veci vyjadril písomným podaním zo dňa 14.08.2017, v ktorom poukázal na ust. § 151e ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Pokiaľ vec alebo ťarcha (vecné bremeno) k veci majúcej charakter nehnuteľnosti, nie je zapísané v katastri nehnuteľností, nenastanú vecno - právne účinky, t. j. nedôjde k účinnému zriadeniu vecného bremena. 6. Súd prvej inštancie zistil zo Zmluvy o dielo č. 1317/2008 zo dňa 28.07.2008, že bola uzavretá medzi zmluvnými stranami, a to objednávateľom LEEF Slovakia, s.r.o., Palisády 36, Bratislava a medzi zhotoviteľom HORNEX, a.s., Bratislava, zmluva, predmetom ktorej bolo zhotovenie diela, a to stavby pod názvom „ SILVER RESORT - F. M.“, a to na pozemkoch, ktorých je výlučným vlastníkom objednávateľ. Zmluvné strany si dohodli v čl. 10. v bode 10.1, že vlastnícke právo k dielu alebo k vykonanej časti má objednávateľ, a to k momentu vzniku diela, alebo vykonanej časti diela a zaplatenia ceny za dielo, resp. ceny takto vykonanej časti diela (na účely tohto odseku sa za zaplatenie ceny za dielo, resp. ceny vykonanej časti diela, považuje zaplatenie sumy uvedenej k úhrade vo faktúre zhotoviteľa, ktorou fakturuje cenu za dielo, resp. cenu za vykonanú časť diela). Pre odstránenie pochybností platí, že objednávateľ nadobúda vlastnícke právo k výsledku stavebných prác na diele potom, ako boli vykonané a časť ceny za dielo zodpovedajúca tomuto výsledku stavebných prác bola zaplatená. Súd prvej inštancie zároveň zistil z Platobného rozkazu č. k. 30Rob/14/2011, že žalovaný - LEEF SLOVAKIA, s.r.o., Bratislava, IČO: 35 955 091, je zaviazaný uhradiť žalobcovi - HORNEX, a.s., Bratislava, sumu 199.997,81 Eur. Súd prvej inštancie zároveň zistil, že Dražobná spoločnosť, a.s., zverejnila oznámenie o dražbe dňa 15.11.2011 (značka 881/2011) na základe falošného veriteľa s tým, že predmetom dražby sú rozostavané stavby nezapísané v katastri nehnuteľností a je uvedené, že existuje nesúlad medzi skutkovým stavom existujúcich stavieb a stavom zapísaným v Katastri nehnuteľností na LV č. XXX, vedeným správou katastra D.. Súd prvej inštancie zároveň z úradného výpisu z Notárskeho centrálneho registra záložných práv (NCRzp- 12266/2011) zistil, že dňa 04.07.2011 o 10:17 hod bola registrácia začatia výkonu záložného práva medzi záložcom - LEEF Slovakia, s.r.o., Bratislava (záložným dlžníkom) a veriteľom (oprávnená osoba) VÚB, a.s., IČO: 31 320 155, s tým, že bolo vyznačené záložné právo na všetky rozostavané stavby, rozostavané byty, rozostavané nebytové priestory, stavby, byty, nebytové priestory, k nim prislúchajúci podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu, ako aj na príslušnom pozemku. Súd prvej inštancie zároveň zistil, že dňa 04.07.2011 o 10:14 hod bola registrácia začatia výkonu záložného práva medzi záložcom - LEEF Slovakia, s.r.o., Bratislava (záložným dlžníkom) a veriteľom (oprávnená osoba) VÚB, a.s., IČO: 31 320 155, nárok záložného veriteľa na riadne a včasné splnenie všetkých súčasných a budúcich záväzkov záložcu voči záložnému veriteľovi a podľa Zmluvy o financovaní č. 55/ZF/2008 zo dňa 13.08.2008. Súd prvej inštancie zároveň z LV č. XXX zistil, že spoločnosť LEEF Slovakia, s.r.o., Bratislava, je vlastníkom predmetných pozemkov ako aj stavieb tak, ako vyplýva z bodu 22 odôvodnenia rozsudku. Notárskou zápisnicou č. NZ 58094/2011 bolo vykonané osvedčenie o priebehu dražby - predmet dražby - súbor nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese D., obec: H. F. - kat. územie: F. M., evidované Správou katastra D., a to na LV č. XXX. V zápisnici je konštatované, že je nesúlad medzi skutkovým stavom existujúcich stavieb a zápisom v príslušnom katastri nehnuteľností, kde nie sú zapísané tieto nové rozostavané stavby (LV č. XXX, okres: D., obec: H. F., vedenom Správou katastra D.). Znaleckým posudkom č. 213/2011 zo dňa 11.11.2011, vypracovanom na základe objednávky zadávateľa Dražobná spoločnosť, a.s., vo veci výpočtu všeobecnej hodnoty, bola stanovená všeobecná hodnota stavieb na sumu 409.716,83 Eur a všeobecná hodnota pozemkov na sumu 4.210.436,36 Eur, spolu celkom 4.620.153,- Eur. Z Obchodného vestníka č. 60/2013 zo dňa 26.03.2013 súd prvej inštancie zistil, že vo veci úpadcu LEEF Slovakia, s.r.o. v konkurze vedenom pod sp. zn. 4K/54/2012, bol zverejnený súpis oddelenej podstaty veriteľa VÚB, a.s., na pozemky zapísané na LV č. XXX a rozostavané stavby VILY „J“, „K“, „L“, „M“, „N“, „O“, ktoré nie sú zapísané na LV č. XXX ako rozostavané stavby, ako aj na hnuteľné veci. Súd prvej inštancie v konaní zistil, že Úrad geodézie a kartografie SR vydal stanovisko (č. 2/2012), v ktorom je uvedené, že „záložné právo k rozostavanej stavbe nemôže vzniknúť bez zápisu do katastra nehnuteľností, a to ani v prípade predchádzajúceho zápisu do Notárskeho registra záložných práv.“ 7. Súd prvej inštancie vec posudzoval podľa ust. § 8, ust. § 28 ods. 4, ust. § 29 ods. 2, ust. § 30 ods. 1, ods. 2, ust. § 32 ods. 1, ods. 2, ods. 15 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“), ako aj podľa ust. § 151e Občianskeho zákonníka, ako aj podľa ust. zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v platnom znení, ako aj podľa ust. zákona č. 162/1195 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon). Zároveň posudzoval vec podľa ust. § 151f ods. 3 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že vo vzťahu k posudzovanej právnej veci (nehnuteľnosti) Notársky centrálny register záložných práv neosvedčuje existenciu práva v ňom zapísaného (napr. vlastníckeho) a na rozdiel do iných registrov má len informatívnu povahu, t. j. nemá povahu autentického registra. Nahliadnutím do registra záložných práv je možné zistiť neexistenciu záložného práva na majetok osoby, prípadne, že záložné právo ku konkrétnemu majetku neexistuje. Podľa ust. § 8 zákona č. 7/2005 ZKR sa zabezpečovacím právom na účely tohto zákona rozumie záložné právo, ktoré s ohľadom na ust. § 151e ods. 4 Občianskeho zákonníka vzniká zápisom v katastri nehnuteľností. V súlade s ust. § 151f ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého záložné právo k veci, bytu, nebytovému priestoru, právu a k inej majetkovej hodnote, ktoré záložca nadobudne v budúcnosti, alebo ktoré vzniknú v budúcnosti, alebo ktorých vznik závisí od splnenia podmienky, na ktorého vznik sa viaže, sa vyžaduje registrácia v osobitnom registri, a to vo vzťahu k posudzovanej právnej veci v katastri nehnuteľností. Vznik záložného práva sa preto zapíše do tohto registra ku dňu nadobudnutia vlastníckeho práva k veci, bytu, alebo nebytového priestoru, alebo nadobudnutia iného práva, alebo inej majetkovej hodnoty záložcom. Súd prvej inštancie v konaní postupoval v zmysle záverov, ktoré vyplynuli a boli uvedené v uznesení Krajského súdu v Bratislave, ktorý uznesením zo dňa 28.06.2016, v konaní vedenom pod sp. zn. 1CoKR/12/2016, zrušil rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 06.11.2015 a zaviazal súd prvej inštancie preskúmať, či záložné právo účinne vzniklo v zmysle zákona zápisom v príslušnom registri. Súd prvej inštancie, vzhľadom na ním zistené právne a skutkové závery, dospel aj v zmysle záverov odvolacieho súdu k záveru, že záložné právo k predmetným rozostavaným stavbám účinne nevzniklo, pričom nenastali jeho vecno - právne účinky, preto sa už ďalej nezaoberal ako predbežnou otázkou, či vzniklo vlastníctvo záložcu k predmetu zálohu, nakoľko táto otázka sa stala bez právneho významu. Na takto uvedenom a zistenom skutkovom základe, preto súd prvej inštancie vydal rozsudok, ktorým žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu a o náhrade trov konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ako aj ust. § 262 ods. 2 CSP a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému trovy konania v plnom rozsahu, pričom o výške rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 8. Proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 05.09.2017 podal žalobca odvolanie dňa 18.09.2017 zaslaním na poštovú prepravu. Súdu prvej inštancie bolo odvolanie žalobcu doručené dňa 19.09.2017 (tak ako vyplýva z č. l. 194). Odvolanie je podané riadne a včas (rozhodnutie bolo doručené žalobcovi dňa 05.09.2017). V odvolaní napáda rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), h) CSP. Žalobca má za to, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s podstatnými tvrdeniami, a to, že vlastníctvo k rozostavanej stavbe, ktoré nie je zapísané v katastri nehnuteľností, nemôže brániť nakladaniu s touto nehnuteľnosťou, nakoľko aj rozostavaná stavba je vecou, s ktorou môžu vznikať právne vzťahy pri zmluvnom prevode vlastníckeho práva. Je zrejmé, že nie vo vzťahu k všetkým stavbám je podmienkou prevodu vlastníckeho práva k stavbe, jeho zápis do katastra nehnuteľností, pričom poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR bez bližšej špecifikácie čísla rozhodnutia. Poukazuje v odvolaní na ustanovenie § 151e ods. 2 Občianskeho zákonníka, v kontexte ust. § 50 ods. 1 zákona č. 7/2005 ZKR s tým, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal s tvrdením žalobcu, že pri striktnom formálnom uplatnení ust. § 151e ods. 2 Občianskeho zákonníka by bolo ustanovenie § 50 ods. 1 ZKR vo vzťahu k rozostavaným stavbám, ktoré vzniknú v budúcnosti, resp. ku ktorým nadobudne úpadca vlastnícke právo v budúcnosti, obsolentné. Poukázal na účel a zmysel zákona, že pri určení vzniku zabezpečovacieho práva k majetku v konkurznej podstate nemožno opomenúť záložné práva k nehnuteľnostiam, ktoré vzniknú v budúcnosti. Zároveň v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie sa opomenul vysporiadať s tým, že žalobca ako záložný veriteľ musí mať spoľahlivé právne prostriedky na to, aby mohol zabezpečiť návratnosť svojich peňažných prostriedkov poskytnutých úverom inej osobe. V opačnom prípade nie je možné poskytnúť ochranu platne zriadeného záložnému právu k rozostavanej stavbe bez súčinnosti záložcu, ktorý už nemusí mať záujem spolupracovať. Táto ochrana by mala byť aj v postupe súdu vzhľadom na ústavné právo ochrany vlastníctva a majetku. Poukazuje na čl. 4 CSP. Má za to, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí nadradil hodnotu striktnej právnej normy nad hodnotu spravodlivého usporiadania vecí a účelného uplatňovania práva. Nevysporiadal sa s okolnosťami zriadenia záložného práva a jeho registrácie s predmetom záložného práva, najmä okolnosťami vzniku tohto zálohu a vzniku vlastníckeho práva k takémuto zálohu, a teda, či naplnenie ust. § 151e ods. 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 151f ods. 3 Občianskeho zákonníka, v spojení s takýmito okolnosťami, vôbec je možné a či účelom zákona bolo ich uplatnenie bez ohľadu na špecifické okolnosti veci. Odvolateľ žiada odvolací súd, aby ním napadnutý rozsudok (celý výrok rozsudku) v súlade s ust. § 388 CSP, v spojení s ust. § 390 CSP, zmenil tak, že žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovie v zmysle petitu žaloby. K odvolaniu doručil poverenie podľa ust. § 72 CSP tak, ako je na č. l. 197. 9. Súd prvej inštancie doručil odvolanie žalobcu žalovanému, tak ako vyplýva z č. l. 208 spisu, aby sa v lehote, vo výzve uvedenej, písomne vyjadril. Výzva bola doručená dňa 08.11.2017 (na č. l. 208 spisu). Odvolací súd konštatuje, že do spisu vedenom na súde prvej inštancie bolo doručené vyjadrenie. Vo vyjadrení uvádza, že podľa ust. § 151e ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniká záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom, nebytovým priestorom, zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Pokiaľ preto vec alebo ťarcha nie je zapísaná v katastri, nenastanú vecno - právne účinky a poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave ako odvolacieho súdu zo dňa 28.06.2016, vydaného v konaní pod sp. zn. 1CoKR/12/2016. Zároveň sa vyjadruje k jednotlivým odvolacím dôvodom podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), h) CSP a vyvracia názory, ktoré sú obsahom odvolania. Má za to, že rozhodnutie a odôvodnenie rozhodnutia je vecne správne a že žalobca ako odvolateľ nepreukázal existenciu odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 CSP. Zároveň poukazuje na to, že nebol naplnený dôvod aplikovať čl. 4 CSP. Ustanovenie čl. 4 CSP sa netýka použitia noriem hmotného práva. K citácii rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR uvádza, že v zmysle tohto rozhodnutia vlastnícke právo k stavbe sa môže nadobudnúť iba vkladom do katastra nehnuteľností bez ohľadu na to, či stavba bola v čase podpisu kúpnej zmluvy zapísaná v katastri nehnuteľností, alebo nie. Tento záver spoľahlivo vyvracia zvyšnú argumentáciu žalobcu ako odvolateľa. Zároveň poukazuje na obsah rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29Cdo 3376/2008. Má za to, že súd prvej inštancie rozhodol v celom rozsahu vecne správne a žiada potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie a odvolanie zamietnuť v celom rozsahu ako nedôvodné. 10. Súd prvej inštancie doručil žalobcovi ako odvolateľovi vyjadrenie žalovaného k odvolaniu, a to dňa 04.12.2017 tak, ako vyplýva z doručenky na č. l. 211 s tým, že dňa 14.12.2017 bolo do podateľne súdu prvej inštancie doručené vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu zo dňa 20.11.2017. Vo svojom vyjadrení nesúhlasí v celom rozsahu s tvrdeniami žalovaného uvedených v predmetnom vyjadrení a naďalej zotrváva na svojich všetkých vyjadreniach. Z dôvodu hrubej nedôslednosti právnej úpravy nemožno sankcionovať záložného veriteľa, ktorý financuje celú stavbu, aby vznik jeho záložného práva bol závislý len na svojvôli dlžníka, či takúto stavbu zapíše do katastra nehnuteľností, alebo nie. Takýmto prístupom by došlo k ohrozeniu právnej istoty finančných inštitúcií v postavení záložného veriteľa a financovania projektov. Poukazuje na ust. § 151e ods. 2 Občianskeho zákonníka v kontexte ust. § 50 ods. 1 ZKR. Žiada poskytnúť účinnú a spravodlivú ochranu záložnému právu. 11. Súd prvej inštancie doručil dňa 11.01.2018 vyjadrenie žalobcu ako odvolateľa žalovanému s tým, že má možnosť sa v lehote 10 dní k výzve vyjadriť, avšak žalovaný nedoručil svoje vyjadrenie ani súdu prvej inštancie, ani odvolaciemu súdu, ku dňu vydania tohto rozhodnutia. 12. Krajský súd v Bratislave prejednal vec v napadnutej časti podľa § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 13. Podstatnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti odvolania bolo, či súd prvej inštancie náležite zistil skutkový stav veci a akými právnymi skutočnosťami sa zaoberal pri posudzovaní, či žalobcom uplatnený nárok žalobcu je dôvodný, čo do právneho základu, výšky a vymáhateľnosti pohľadávky, vrátane vzniku zabezpečovacieho práva. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom odvolania konštatuje, že súd prvej inštancie sa v rozsudku zaoberal, vecne správne uviedol, ako otázku predbežnú, či účinne vzniklo záložné právo a až na základe takto vyriešenej predbežnej otázky, ktorá je právne významná pre posudzovanú právnu vec, náležite posúdiť uplatnený nárok žalobcu. Odvolací súd preto nenašiel žiadne pochybenia súdu prvej inštancie. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie v konaní o určenie popretej pohľadávky veriteľa, ako predbežnú otázku, ak to povaha a charakter sporu vyžaduje, vecne správne a úplne vyriešil predbežnú otázku, v danom prípade otázku, či účinne vzniklo záložné právo k rozostavanej nehnuteľnosti. S poukazom na závery a zistenia súdu prvej inštancie, odvolací súd v zhode so záverom, že záložné právo k rozostavanej stavbe nemôže vzniknúť bez zápisu do katastra nehnuteľností, a to ani v prípade predchádzajúceho zápisu do Notárskeho registra záložných práv, uvádza, že odvolateľ nevyvrátil vecne, právne ani skutkovo tento právny názor. S poukazom na ust. § 151e ods. 2, ust. § 151e ods. 4 a ust. § 151f ods. 3 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorých sa záložné právo k nehnuteľnostiam zapisuje do katastra nehnuteľností, pričom tento zápis je podmienkou jeho vzniku. Táto právna úprava sa vzťahuje aj na záložné právo zriaďované na nehnuteľnosti, ktoré vzniknú v budúcnosti, alebo ku ktorým záložca nadobudne vlastnícke právo v budúcnosti. V konaní zároveň nebolo možné aplikovať čl. 4 CSP, pričom odvolací súd prihliadol k obrane žalobcu uvedenú vo vyjadrení, že nemožno čl. 4 CSP meniť, alebo inak vykladať platné normy hmotného práva, ktoré sa aplikujú na posudzovanú právnu vec prejednávanú súdom prvej inštancie. Na takto uvedenom skutkovom základe, bola preto úplne a vecne správne vyriešená otázka vzniku záložného práva k veci, k rozostavanej stavbe. Nakoľko súd prvej inštancie zistil, že v posudzovanej veci nevzniklo účinne záložné právo, nebolo potrebné preto viesť dokazovanie v otázke určenia vlastníckeho práva k predmetu zálohu. Z dôvodov vyššie uvedených, preto odvolací súd nenašiel pochybenia v konaní a postupe súdu prvej inštancie, ktoré by zakladali zmenu alebo zrušenie odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Odvolateľ nevyvrátil závery súdu prvej inštancie a neuviedol žiadne dôvody zakladajúce vyhoveniu odvolania. 14. Na takto zistenom skutkovom základe, preto odvolací súd nevyhovel odvolaniu žalobcu. 15. Na takto zistenom a uvedenom skutkovom základe , preto odvolací súd nemôže vyhovieť odvolaniu žalobcu (navrhovateľa) a rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdzuje. 16. Na tomto skutkovom základe, preto odvolací súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvej inštancie zo dňa 05.09.2017 v celom rozsahu. 17. Podľa § 392 CSP, odvolací súd rozhoduje rozsudkom, ak potvrdzuje alebo mení rozsudok, inak rozhoduje uznesením. 18. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 19. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 20. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej namietajúcej časti podľa § 387 CSP potvrdil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 21. Odvolací súd o trovách konania rozhodol s poukazom na § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a nasl. ust. CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný bol v spore úspešný v plnom rozsahu, preto mu odvolací súd priznal trovy odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP, a to súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 22. Z týchto dôvodov o trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).