Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/212/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113228690 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1113228690.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek JUDr. Dariny Kuchtovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci žalobcu: W.. G. X., nar. XX.XX.XXXX, N. XX, J., zastúpený: JUDr. Matej Marhavý, advokát, Šafárikovo nám. 4, Bratislava, proti žalovaným: v 1. rade Spolok slovenských spisovateľov, IČO: 30778166, Laurinská 2, Bratislava, zastúpený: spoločnosť HMG & Partners, s. r. o., IČO: 35885459, Štefanovičova 12, Bratislava, za ktorú koná advokát Mgr. Ján Gajan, v 2. rade VP Epsilon Invest, s. r. o., Michalská 19, Bratislava, zastúpený: VRBA & PARTNERS, s. r. o., Sliezska 9, Bratislava, IČO: 35918225, o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č. k. 11C/165/2013 - 340 zo dňa 03.10.2016 do výroku o náhrade trov konania, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č. k. 11C/165/2013 - 340 zo dňa 03.10.2016 v napadnutej časti m e n í tak, že žalovaní v 1. a 2. rade majú nárok na náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie vo veci zastavil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v 1. a 2. rade. Súčasne vrátil žalobcovi súdny poplatok za žalobu v sume 92,80 eur. 2. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že žalobca sa žalobou zo dňa 31.7.2013 domáhal uloženia povinnosti pôvodným žalovaným v 1. až 3. rade (Asociácia organizácií spisovateľov Slovenska, Spolok slovenských spisovateľov, ARTHUR DS, s.r.o.,), aby spoločne a nerozdielne: a. umožnili žalobcovi v zmysle čl. IV. bod 1., prvá odrážka nájomnej zmluvy zo dňa 15.4.1996 vstup do budovy súp. č. XXX, postavenej na parcele č. XXX/X a evidovanej Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu pre katastrálne územie D. mesto na liste vlastníctva č. XXX, a to cez hospodársky vchod uvedenej budovy od O. brány za účelom použitia WC na prízemí budovy, b. zabezpečili v zmysle čl. III. bod 4. nájomnej zmluvy zo dňa 15.4.1996 pripojenie nebytového priestoru vybudovaného žalobcom a skolaudovaného rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia Bratislava I č. 4089/93/H/174/Mich zo dňa 13.12.1993 na prívod pitnej vody. 3. Žalobca v podaní zo dňa 10.2.2015, doručenom Okresnému súdu Bratislava I dňa 10.2.2015, navrhol pripustiť zmenu žaloby tak, že bude znieť: "Súd určuje, že nájomný vzťah založený zmluvou označenou ako zmluva o nájme nebytových priestorov uzavretou dňa 15.apríla 1996 medzi odporcom 1/ a odporcom 2/ ako prenajímateľmi a navrhovateľom ako nájomcom v znení neskorších dodatkov ku dňu vyhlásenia rozsudku trvá. Odporcovia sú povinní do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne trovy konania a trovy právneho zastúpenia do rúk právneho zástupcu žalobcu JUDr. Mateja Marhavého, ktoré budú vyčíslené dodatočne v zákonom stanovenej lehote." Návrh na pripustenie zmeny žaloby odôvodnil tým, že na základe nariadeného predbežného opatrenia žalovaní upustili od protiprávneho konania spočívajúceho v závažnom porušovaní nájomnej zmluvy a v uvedenom porušovaní nepokračovali ani po zrušení nariadeného predbežného opatrenia zo strany odvolacieho súdu. Žalovaní teda dobrovoľne splnili to, čoho sa žalobca domáhal v zmysle žaloby zo dňa 31.7.2013. Súd uvedenú zmenu žaloby nepripustil uznesením č.k. 11C/165/2013-323 zo dňa 31.8.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.9.2015, a pokračoval v konaní o pôvodnej žalobe zo dňa 31.7.2013. 4. Žalobca podaním zo dňa 26.9.2016, doručeným súdu dňa 26.9.2016, zobral žalobu v celom rozsahu späť, navrhol konanie zastaviť a priznať mu nárok na náhradu trov konania. Späťvzatie odôvodnil tým, že po nariadení predbežného opatrenia žalovaní upustili od protiprávneho konania v žalovanom rozsahu. Po zmene v správaní žalovaných v zmysle pôvodnej žaloby a po nevyhovení návrhu žalobcu na zmenu žalobného petitu žaloba stratila svoj zmysel, no v čase začatia konania bola na súd podaná dôvodne. 5. Súd poukázal na ustanovenia § 470 ods. 1, 144, 145 ods. 1 a 146 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP). Konštatoval, že vo veci boli splnené podmienky na zastavenie konania podľa § 145 ods. 1 CSP, pretože žalobca svojím dispozitívnym úkonom zobral žalobu v celom rozsahu späť ešte pred prvým pojednávaním, resp. predbežným prejednaním sporu. Z tohto dôvodu sa súhlas žalovaných v 1. 2. rade so späťvzatím žaloby nevyžaduje (§ 146 ods. CSP) a súd konanie zastavil. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 218 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 256 ods. 1 CSP, z ktorých vyplýva, že ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Podľa názoru súdu žalovaní v 1. a 2. rade procesne zavinili zastavenie konania, pretože po začatí súdneho konania upustili od konania, ktoré bolo predmetom žaloby zo dňa 31.7.2013. Preto sú povinní nahradiť žalobcovi trovy konania, ktoré mu v tomto konaní vznikli. Podľa názoru súdu na uvedenú skutočnosť nemá vplyv nepripustenie zmeny žaloby uznesením č.k. 11C/165/2013-323 zo dňa 31.8.2015, pretože súd po právoplatnosti tohto uznesenia ďalej konal o pôvodnej žalobe zo dňa 31.7.2013. Preto aj dôvod späťvzatia a zavinenie niektorej zo strán sporu na zastavení konania súd posudzoval vo vzťahu k žalobe zo dňa 31.7.2013 a nie vo vzťahu k prípadnej novej žalobe, ktorá napokon ani nebola predmetom tohto konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). Keďže žalobca zaplatil súdny poplatok za žalobu v sume 99,50 Eur, po späťvzatí žaloby súd rozhodol o vrátení súdneho poplatku v sume 92,80 Eur po jeho krátení o 6,70 Eur postupom podľa § 11 ods. 3 a ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. 6. Uznesenie napadol odvolaním žalovaný v 1. rade do výroku o náhrade trov konania, prostredníctvom právneho zástupcu, podaním doručeným súdu dňa 17.10.2016. Podľa jeho názoru rozhodnutie súdu v tejto časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z predložených dôkazov vyplynulo, že konanie žalovaných v 1. a 2. rade spočívajúce v sprístupnení WC a pripojení pitnej vody, čo bolo predmetom konania, bolo síce uskutočnené síce po podaní žaloby, avšak z dôvodu, že dňa 16.08.2013 došlo k uzavretiu zmluvy o dodávke pitnej vody a prístupu do budovy s pánom T., teda osobou odlišnou od žalobcu. Žalovaní k tomuto konaniu pristúpili na základe úplne iného právneho titulu ako toho, od ktorého svoje právo odvodzoval vo veci žalobca, t.j. od zmluvy o nájme; a vo vzťahu k osobe odlišnej od žalobcu. Žalovaní nikdy neuznali právo žalobcu uplatňované žalobou a len zhodou okolností v dôsledku uzavretia zmluvy o dodávke s treťou osobou sprístupnili WC a do ňou prenajatých priestorov pripojili aj pitnú vodu. Naďalej trvajú na právnom názore, že zmluva o nájme uzavretá so žalobcom je neplatná, pretože k predlženiu jej platnosti jednostranným úkonom žalobcu nedošlo a ani dôjsť nemohlo, keďže v predmetnej zmluve absentovalo zmluvné dojednanie o predlžení nájomnej zmluvy jednostranným úkonom. Podľa čl. II bod 2 zmluvy o nájme možno hovoriť len o prednostnom práve žalobcu na predĺženie nájmu, ale nie o jeho automatickom predlžení. Nesúhlasia s názorom súdu prvej inštancie, že zastavenie konania zavinil žalovaný, keďže nárok uplatnený žalobcom v konaní nebol oprávnený. Domáhal sa preto, aby bol výrok o náhrade trov konania zmenený tak, že súd prizná žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi. Alternatívne navrhol, aby odvolací súd uznesenie v tejto časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 7. Uznesenie do výroku o náhrade trov konania napadol odvolaním aj žalovaný v 2. rade, prostredníctvom pôvodného právneho zástupcu, podaním doručeným súdu dňa 04.11.2016. Zdôraznil, že žalobca priestor, ktorý bol predmetom súdneho konania, nevyužíval a to ani v čase podania návrhu pre nariadenie predbežného opatrenia a ani po jeho zrušení uznesením Krajského súdu č. konania 3Co/270/2014 - 241, na základe odvolaní žalovaných. Jediným užívateľom tohto priestoru bol a aj doposiaľ ním je pán V., ktorý prevádzkuje prevádzku rýchleho občerstvenia. Krajský súd nariadené predbežné opatrenie okresným súdom zrušil vzhľadom na skutočnosť, že došlo k zániku zmluvy o nájme uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade a Asociáciou organizácií spisovateľov Slovenska. Keďže predmetný priestor užívala iná osoba ako žalobca, v zásade to znemožňovalo aj plnenie povinností uložených žalovaným nariadeným predbežným opatrením. Pritom sám žalobca fakticky umožnil užívanie priestoru pánom T.. Súd preto mal postupovať podľa § 256 ods. 2 CSP a náhradu trov konania priznať žalovanému v 2. rade. Žalovaný je toho názoru, že k zastaveniu súdneho konania došlo výlučne z dôvodov na strane žalobcu. Navrhol, aby súd prvej inštancie podľa § 376 CSP odvolaním napadnutú časť uznesenia zmenil tak, že prizná náhradu trov konania žalovanému v 2. rade, alternatívne, aby uznesenie v tejto časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie 8. Súd prvej inštancie doručil odvolania žalovaných v 1. a 2. rade na vedomie právnemu zástupcovi žalobcu, a súčasne aj navzájom žalovaným v 1. rade a 2. rade. 9. Žalobca sa k odvolaniam žalovaných vyjadril podaním doručeným súdu dňa 12.04.2017, prostredníctvom jeho právneho zástupcu. Poukázal na to, že v spoločnom návrhu na zrušenie predbežného opatrenia zo dňa 29.01.2014 žalovaní jednoznačne tvrdili, že žalobca naďalej užíva predmet nájmu. Domáhali sa zrušenia predbežného opatrenia, pretože už upustili od zásahu, ktorých odstránenia sa žalobca domáhal. Nie je teda zrejmé na základe čoho teraz tvrdia, že žalobca predmetný priestor nikdy neužíval. Je pritom bez právneho významu, či žalobca užíval nebytový priestor sám, alebo ho dal do podnájmu tretej osobe - pánovi T. Bola to pritom prevádzka pána T., ktorá bola násilne a bez akéhokoľvek právneho titulu z nebytového priestoru vypratávaná. Toto bol aj hlavný dôvod na podanie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vo veci. Keďže žalovaní upustili od činnosti, ktorá bola predmetom návrhu na predbežné opatrenie a súčasne aj predmetom konania v merite veci, žalobcovi nezostávalo nič iné, ako žalobu zobrať späť. Navrhol preto, aby odvolací súd uznesenie v napadnutej časti potvrdil. 10. Súd prvej inštancie doručil vyjadrenie žalobcu právnym zástupcom žalovaných v 1. a 2. rade na vyjadrenie. K tomuto vyjadreniu už nepodali ďalšiu repliku. 11. V priebehu odvolacieho konania žalovaný v 1. rade podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 20.04.2017 oznámil zmenu obchodného mena spoločnosti žalovaného v 2. rade, a to z pôvodného obchodného mena ARTHUR DS, s. r. o., na VP Epsilon Invest, s.r.o.; so zmenou sídla na Michalská 19, Bratislava, s tým, že zmenil aj právneho zástupcu, ktorým sa stala spoločnosť VRBA & PARTNERS, s. r. o. . 12. Odvolací súd prejednal vec v rozsahu podaných odvolaní podľa § 380 CSP. Po preskúmaní uznesenia súdu prvej inštancie v napadnutej časti, odvolacích námietok žalovaných v 1. a 2. rade a obsahu spisu dospel k záveru, že odvolanie žalovaných je dôvodné. Súd prvej inštancie nedostatočne vyhodnotil a odôvodnil, či žaloba vo veci samej bola skutočne podaná dôvodne a v tej súvislosti či je dôvod, aby po jej späťvzatí boli žalovaní zaviazaní nahradiť trovy konania žalobcovi. 13. Zo súdneho spisu odvolací súd zistil, že žalobou doručenou súdu dňa 31.07.2013 sa žalobca domáhal vo veci samej, aby bola žalovaným uložená povinnosť umožniť mu vstup do budovy zapísanej na liste vlastníctva č. XXX cez hospodársky vchod do budovy od O. brány, za účelom použitia WC na prízemí budovy, a súčasne zabezpečiť pripojenie nebytového priestoru vybudovaného žalobcom a skolaudovaného dňa 13.12.1993 na prívod pitnej vody. Podaním doručeným súdu dňa 01.08.2013 sa žalobca domáhal vydania predbežného opatrenia s identickými povinnosťami ako v žalobe. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 13.11.2013 návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel v celom rozsahu. Uznesenie napadli odvolaním žalovaní v1. a 2. rade, na základe čoho Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd uznesením č. k. 3Co/270/2014 - 241 zo dňa 02.07.2014 napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutie odvolací súd okrem iného uviedol, že výrok predbežného opatrenia nemôže byť totožný s výrokom rozhodnutia vo veci samej, keďže právnou podstatou predbežného opatrenia je vytvoriť prechodnú úpravu pomerov medzi účastníkmi konania. Ďalej poukázal na § 14 písmena c) zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, podľa ktorého ak nebolo dohodnuté inak, nájom zaniká zánikom právnickej osoby, ak je nájomcom, Sporná nájomná zmluva bola uzatvorená s podnikateľským subjektom: firma NIXIE, so sídlom Gwerkovej 2, Bratislava, IČO 11785614, čo bola firma žalobcu. Z výpisu zo Živnostenského registra SR vyplýva, že toto živnostenské oprávnenie žalobcu zaniklo 23.03.2011. Zánikom živnostenského oprávnenia došlo v zmysle citovaného zákona aj k zániku nájomcu bez právneho nástupcu, čo súčasne znamená aj zánik samotnej nájomnej zmluvy. Navyše z predložených listinných dôkazov vyplynulo, že žalobca v súčasnej dobe ani nie je osobou, ktorá fyzicky predmet nájmu užíva, keďže tento priestor užíva tretia osoba - Ing. V. T. na základe zmluvy o podnájme. Zo samotnej nájomnej zmluvy zo dňa 15.04.1996 uzavretej so žalobcom vyplýva, že žalobca si síce mohol uplatniť právo na ďalšie predlženie zmluvy o nájme na dobu 10 rokov, avšak žalovaní v 1. a 2. rade by s týmto predlžením museli súhlasiť, čo sa nestalo. Naopak, dňa 16.08.2012 uzavreli nájomnú zmluvu s pôvodným žalovaným v 3. rade, ktorou mu prenajali celú budovu nachádzajúcu sa na B. spolu s pozemkom. Pokiaľ ide o späťvzatie žaloby žalobcom podaním zo dňa 29.09.2016, žalobca v ňom uviedol nielen to, že po nariadení predbežného opatrenia žalovaní upustili od protiprávneho konania v žalovanom rozsahu a preto žaloba vo veci samej stratila význam, ale navyše, že sa aj zmenili skutkové okolnosti, pretože podnájomca žalobcu (pán V. T.) prestal akceptovať ako vlastníka nebytového priestoru žalobcu, prestal mu platiť nájomné za nebytový priestor a tento naďalej užíva so súhlasom pôvodného žalovaného v 3. rade, pravdepodobne na základe osobitnej zmluvy. Žalobca teda nemôže svoj nebytový priestor nijako užívať a jeho postavenie nájomcu pozemku pod nebytovým priestorom je zo strany žalovaných úplne ignorované. 14. Z takto zisteného skutkového stavu odvolací súd dospel k záveru, že žaloba vo veci samej nebola podaná odôvodnene. Žalobca nemohol vo veci úspešne uplatňovať nárok z nájomnej zmluvy, ktorá zanikla zánikom osoby nájomcu ešte pred podaním žaloby, a ktorej trvanie nebolo predĺžene zmluvou predpokladaným spôsobom. Navyše žalovaní upustili od konania, ktorého sa žalobca domáhal v žalobe, len v dôsledku uznesenia súdu prvej inštancie, ktorý nariadil na návrh žalobcu predbežné opatrenie s identickým obsahom ako je žalobný petit. Po tom ako Krajský súd v Bratislave zrušil nariadené predbežné opatrenie, žalovaní umožnili, aby tento priestor mohla užívať tretia osoba odlišná od žalobcu na základe separátnej zmluvy, čo potvrdil aj žalobca. Nie je preto správny záver súdu prvej inštancie, že žaloba vo veci bola odôvodnene podaná a žalobca ju vzal späť pre správanie žalovaných. Naopak, žalovaní od počiatku konania neuznávali nárok žalobcu z nájomnej zmluvy, a po zrušení predbežného opatrenia uzavreli nájomnú zmluvu s inou osobou, ktorá bola predtým podnájomníkom žalobcu. 15. Odvolací súd uznesenie v napadnutej časti podľa § 388 CSP zmenil tak, že podľa § 256 ods. 1 CSP priznal žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov aj prvostupňového aj odvolacieho konania, keďže z uvedených dôvodov procesne zavinil zastavenie konania vo veci žalobca. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP. 16. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).