Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/145/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113237345 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1113237345.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobcu: A. Č., N. Ú. XX, F., zastúpeného advokátom: JUDr. Ladislav Török, so sídlom Šafárikova 8, Rožňava, proti žalovaným: 1/ KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, IČO: 31 595 545, X/ L. Z., N. O. X, Č., o zaplatenie sumy 27.567,55 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, zo dňa 24. februára 2017, č.k. 25C/209/2013-272, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu vo výške 24.522 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% zo sumy 24.522 eur od 26.07.2013 až do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého. Vo zvyšnej časti napadnutý rozsudok p o t v r d z u j e . Žalobca má proti žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 56 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovaným 1/ a 2/ domáhal zaplatenia sumy 27.567,55 eura spolu s úrokom z omeškania 9,5 % ročne od 26.07.2013 do zaplatenia; a žalovaným 1/ 2/ priznal proti žalobcovi náhradu trov konania v plnej výške. Vychádzal zo zistenia, že dňa 22.10.2012 došlo na križovatke na ceste 1. triedy medzi obcami O. D. N. V. Č. k dopravnej nehode, pri ktorej motorové vozidlo žalovaného 2/ Š. P., I.: G.-XXXBH, narazilo do pred ním idúceho a odbočujúceho motorového vozidla žalobcu A. Y., I.: F.-XXXBI. Poukázal na to, že dopravná nehoda, ktorú zavinil žalovaný 2/ ako vodič motorového vozidla zn. Š. P., poisteného pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného 1/ (č. A. XXXXXXXXXX), mala za následok viditeľné poškodenie zadného nárazníka vozidla zn. A. Y. a prednej masky a nárazníka druhého motorového vozidla. Poukázal na to, že žalobca uplatnil nárok na náhradu škody u žalovaného 1/ dňa 30.10.2012, pričom priebeh nehody opísal tak, že počas vychádzania na hlavnú cestu a dávania prednosti v jazde narazilo zozadu do jeho vozidla motorové vozidlo zn. Š. P., I.: G.-XXXBH. Po prejdení cca 30 km vozidlo začalo vynechávať v motore a po odstavení sa ho už nepodarilo naštartovať, a po vychladnutí motora a opätovnom naštartovaní zistil, že z výfuku išiel hustý biely dym. K priebehu nehody sa písomne vyjadril i druhý účastník nehody - žalovaný 2/, ktorý uviedol, že pri dojazde po vedľajšej ceste na cestu hlavnú videl vo vzdialenosti 5 až 10 metrov stojace vozidlo zn. A. Y., stúpil na brzdu, avšak nepodarilo sa mu pribrzdiť, lebo vozidlo sa šmýkalo na kamienkoch, a preto následne narazil zozadu do vozidla pred ním. Výfuk motorového vozidla zn. A. Y. vošiel do nárazníka jeho motorového vozidla a zlomil mriežku na jeho chladiči. Na naliehanie žalobcu súhlasil s odškodnením vzniknutej škody v sume 2.000 eur, ktorú mu aj vyplatil, pričom asi po troch dňoch mu žalobca zavolal s tým, že poškodenie vozidla je oveľa väčšie, lebo keď išiel po ceste smerom na Prešov, na diaľnici mu auto začalo haprovať a dymil motor. Žalobca napokon vrátil žalovanému sumu vo výške 1.000 eur s tým, že zvyšných 1.000 eur mu vráti potom, čo škodu preplatí poisťovňa. Listom datovaným dňa 22.04.2013 požiadal žalobca žalovaného 1/ o likvidáciu predmetnej poistnej udalosti č. 8011540690 rozpočtom, podľa pripojených príloh, a to kalkulácie opravy vyčíslenej sumou 54.764,92 eura, vyjadrenia A. L. V. Z. Z.. Z..F..P.. o mieste možnej opravy vozidla, faktúry za vypracovanie znaleckého posudku č. 81/2013 na sumu 564 eur, faktúry č. 97/2012 na sumu 75 eur za prepravu vozidla zn. A. Y. dňa 22.10.2012 na trase Rožňava - Košice - Rožňava, faktúry č. 108/2012 na sumu 350 eur za prepravu vozidla zn. A. Y. dňa 13.11.2012 na trase Rožňava - Bratislava - Rožňava a znaleckého posudku č. 81/2013 znalca Ing. Petra Rosenbergera. Z tohto znaleckého posudku mal preukázané, že úlohou znalca bolo posúdiť vznik poruchy motora motorového vozidla zn. A. Y. nárazom do zadnej časti vozidla. Znalec v posudku analýzou vzorky oleja, usadeniny v olejovej vani a prášku vysypaného z katalyzátora zistil, že vizuálne zistené poškodenie 2. skupiny valcov bloku motora č. 4-6 a plášťov piestov, najmä č. 4 a 5 s charakteristickými stopami zadretia a pozdĺžnym ryhovaním je následkom poškodenia celistvosti keramického podkladového materiálu telesa nosiča katalyzátora pri náraze. Poškodenie trecích plôch valcov motora sa postupne vyvíjalo pri jazde vozidla v dĺžke cca 30-40 km. Vodičovi podľa znalca nemohlo byť zrejmé z viditeľného rozsahu poškodenia zadnej časti vozidla, že pri náraze došlo k poškodeniu celistvosti keramického podkladového materiálu telesa nosiča katalyzátora, čo pri ďalšej jazde spôsobí poškodenie klzných plôch valcov motora. V závere znalec konštatoval, že vznik poškodenia motora je v priamej súvislosti s nárazom vozidla zn. Š. P. Y., I.: G.- XXXBH, do zadnej časti vozidla zn. A. Y. XXX, I.: F.-XXXBI. Následne žalobca požiadal listom datovaným 25.07.2013 o poskytnutie preddavku na plnenie z poistnej udalosti žalovaného 1/, ktorý mu však listom zo dňa 02.09.2013 oznámil, že dňa 02.09.2013 ukončil šetrenie poistnej udalosti, ktorú vybavil bez nároku na poistné plnenie, keďže podľa zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke vozidlo bez platnej technickej a emisnej kontroly je nespôsobilé na premávku na cestných komunikáciách. Nakoľko predmetné vozidlo zn. A. Y., Z. I.: F.-XXXBI, nemalo v čase škodovej udalosti platnú technickú a emisnú kontrolu, nie je preukázané v akom technickom stave bolo v čase škodovej udalosti, a tým nie je preukázaná zodpovednosť poisteného - žalovaného 2/ za poškodenie vozidla. Žalovaný 1/ rade vychádzal podporne i z predbežnej správy o výsledku prešetrovania poistnej udalosti č. 8011540690 zo dňa 23.06.2013 a dodatku č. 1 zo dňa 15.07.2013, vypracovaných spoločnosťou A3P, s.r.o., v ktorých táto uviedla, že na motorovom vozidle zn. A. Y., ktoré bolo prvýkrát registrované v USA k 31.07.2006, nebola vykonaná kontrola originality, ani emisná a technická kontrola, aj napriek tomu, že vozidlo má viac ako štyri roky. Z obsahu znaleckého posudku č. 163/2013 znalca Ing. Petra Rosenbergera, mal tiež preukázané, že výška škody na vozidle zn. A. Y. XXX, I.: F.-XXXBI, predstavuje ku dňu 22.10.2012 čiastku 24.522 eur, z faktúry - vyúčtovania znalečného č. 163/2013 vyhotovenej dňa 02.05.2013 zistil, že znalec Ing. Peter Rosenberger si vyúčtoval odmenu - znalečné podľa z.č. 382/2004 Z.z. za znalecký úkon spočívajúci v podaní znaleckého posudku č. 163/2013 vo výške 120 eur a hotové výdavky vo výške 50 eur, teda spolu s DPH znalečné vo výške 194 eur, ktoré mu bolo žalobcom uhradené dňa 07.05.2013 prevodom na účet. Faktúrou č. 97/2012 vystavenou Pavol Vido - PAVIS dňa 23.10.2012 na sumu 75 eur bola žalobcovi vyúčtovaná cena prevozu osobného vozidla A. XXX Y. uskutočnená na trase Rožňava-Košice-Rožňava 150 Km á 0,50 eur dňa 22.10.2012. Faktúra bola podľa príjmového pokladničného dokladu zaplatená žalobcom dňa 23.10.2012. Faktúrou č. 108/2012 vystavenou Pavol Vido - PAVIS dňa 14.11.2012 na sumu 350 eur bola žalobcovi vyúčtovaná cena prevozu osobného vozidla A. XXX Y. uskutočnená na trase Rožňava-Bratislava-Rožňava 700 Km á 0,50 eur dňa 13.11.2012. Faktúra bola podľa príjmového pokladničného dokladu zaplatená žalobcom dňa 14.11.2012. Faktúrou č. 1233000558 vystavenou A. L. V. Z., spol. s r. o. dňa 05.02.2013 na sumu 981,96 eura bola žalobcovi vyúčtovaná cena demontáže motora osobného vozidla A. XXX Y.. Faktúra bola žalobcom zaplatená bankovým prevodom dňa 13.02.2013. Faktúrou č. 1233001394 vystavenou A. L. V. Z., spol. s r .o. dňa 19.03.2013 na sumu 530,59 eur bola žalobcovi vyúčtovaná cena servisných prác vykonaných na osobnom vozidle A. XXX Y.. Faktúra bola žalobcom zaplatená bankovým prevodom dňa 31.03.2013. Z osvedčenia o evidencii vozidla (technický preukaz) č. A. XXXXXX vyplýva, že vlastníkom osobného vozidla zn. A. Y., Č.. S.: J. bol žalobca vedený pod obchodným menom Č. A. - Z. a dátumom prvej evidencie vozidla - rokom výroby bol rok 2009. Z výpovede znalca Ing. Petra Rosenbergera, po zbavení mlčanlivosti žalobcom, zistil, že znalec mal na základe zadania žalobcu posúdiť vznik poruchy motora a súvislosť s nárazom do zadnej časti vozidla vyhotovil znalecký posudok, v ktorom posúdil poškodenie motora na vozidle zn. A. XXX Y.. Posúdenie uskutočnil ku dňu 22.10.2012, t.j. k dátumu vzniku škodovej udalosti. Od žalobcu obdržal fotografie z miesta nehody a opis vzniku škodovej udalosti a súčasne vykonal obhliadku vozidla a samotného motora v autoservise A. L. v Bratislave a dospel k záveru, ktorý je uvedený v znaleckom posudku č. 81/2013 na str. 9. Poukázal na skutočnosť, že pri tom rozsahu poškodenia motorového vozidla ako bolo viditeľné, nemohlo byť vodičovi zrejmé, že ďalšou jazdou dôjde k takému rozsahu poškodenia motora vozidla. Znalec zotrval na záveroch znaleckého posudku, podľa ktorého k poškodeniu motora vozidla došlo v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. V dôsledku dopravnej nehody došlo k poškodeniu katalyzátorov (dva kusy), konkrétne keramickej časti katalyzátora, ktorá sa rozdrvila a v dôsledku ďalšej jazdy s vozidlom sa rozdrvené keramické časti zmiešané s olejom dostali do motora vozidla a pôsobili ako brúsna pasta, čím spôsobili zadretie klzných častí motora v piestovej skupine. Keby neprišlo k pokračovaniu v jazde po dopravnej nehode, k takémuto poškodeniu motora nepríde. Potom, čo žalobca uviedol, že motor vozidla nebol po dopravnej nehode vypnutý, znalec uviedol, že ide pre neho o novú informáciu, a teda k začiatku vzniku poškodzovania motora začalo prichádzať hneď po dopravnej nehode. Ak motor vozidla kontinuálne bežal, tak proces poškodzovania motora sa začal bezprostredne po náraze do vozidla. Ak by sa aj motor vozidla vypol hneď po naštartovaní, ku ktorému by mohlo prísť, napr. v servise, by proces poškodzovania začal, resp. pokračoval, nedošlo by však k takému rozsiahlemu poškodeniu vozidla. Výšku škody na motorovom vozidle stanovil ako rozdiel reprodukčnej obstarávacej ceny vozidla tesne pred dopravnou nehodou a zvyškov vozidla, keďže náklady na opravu, vyčíslené podľa ponuky predpokladaných nákladov na opravu autorizovaným servisom A. L. V., Slovakia, s.r.o. vo výške 54 764 eur, prevyšovali reprodukčnú obstarávaciu cenu vozidla. Čo sa týka ceny zvyškov vozidla, túto stanovil prostredníctvom aukčného portálu, pričom pri 37 ponukách, najvyššia predstavovala 21.660 eur vrátane DPH, čo považoval za hodnotu predajných zvyškov vozidla. K stavu motora vozidla a vozidla pred dopravnou nehodou sa svedok vyjadriť nevedel. Uviedol však, že osvedčenie o platnej technickej a emisnej kontrole nebolo potrebné v prípade tohto znaleckého posudku zohľadňovať. Zadretie motora, ktoré konštatoval v znaleckom posudku, bolo dôsledkom nasatia častíc z katalyzátora poškodeného nárazom. Uvedené bolo preukázané aj rozborom oleja a metalografickým rozborom. 2. Takto ustálený skutkový stav veci po právnej stránke posúdil podľa § 427 ods. 1,2, § 442 ods. 1,3, § 431 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. g), § 4 ods. 2 písm. b) a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, a dospel záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť. V prvom rade zdôraznil, že v konaní nebolo sporné, že dňa 22.10.2012, došlo v dôsledku stretu prevádzok motorového vozidla zn. Š. P. Y., I.: G.-XXXBH, ktorého držiteľom je žalovaný 2/ a motorového vozidla zn. A. Y. XXX, I.Č.: F.-XXXBI, ktorého vlastníkom bol žalobca, k dopravnej nehode, ktorú zavinil svojím protiprávnym konaním žalovaný 2/, v tom čase povinne zmluvne poistený pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného 1/, pričom pri tejto nehode bolo poškodené motorové vozidlo žalobcu. Nebol sporný priebeh dopravnej nehody, ani skutočnosť, že žalovaný 2/ zavinene spôsobil škodu na osobnom vozidle žalobcu, krytú poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla dojednaného u žalovaného 1/, a spornou bol v tejto súvislosti len rozsah škody, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s kolíziou motorových vozidiel. Žalovaný 1/ (ku ktorému sa pripojil obsahom svojich námietok aj žalovaný 2/) nenamietal, že v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou bolo vozidla žalobcu poškodené v rozsahu poškodenia zadného nárazníka, výfukov a katalyzátorov. Škodu vzniknutú v dôsledku poškodenia motora vozidla zn. A. Y., ktorej výška bola znalecky ustálená na sumu 24.522 eur, však nepovažoval za škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s touto kolíziou motorových vozidiel, pričom naviac namietal, že vozidlo žalobcu nemalo platné osvedčenie o technickej a emisnej kontrole, teda nebolo ho možné vôbec prevádzkovať na pozemných komunikáciách a ku škode na ňom prišlo v príčinnej súvislosti s jeho technickým stavom. Napokon namietal i to, že žalobca porušil prevenčnú povinnosť podľa § 415 Občianskeho zákonníka, keď po strete motorových vozidiel bez toho, aby sa presvedčil, či je jeho vozidlo v stave spôsobilom ďalšej prevádzky, prevádzkoval toto vozidlo ešte niekoľko kilometrov. V nadväznosti na uvedené poukázal súd prvej inštancie na to, že predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku je kumulatívne naplnenie podmienok, ktorými sú existencia udalosti vyvolanej osobitnou povahou dopravného prostriedku, vznik škody a príčinná súvislosť medzi danou udalosťou a vznikom škody. Medzi stranami zostala spornou len tá okolnosť, či škoda na vozidle žalobcu zn. A. Y. v ním uplatnenom rozsahu 24.522 eur skutočne vznikla v príčinnej súvislosti so stretom prevádzky vozidla žalobcu s vozidlom žalovaného 2/. V tomto smere dospel k záveru, že v príčinnej súvislosti s kolíziou motorových vozidiel boli na vozidle žalobcu poškodené len zadný nárazník, výfuky a katalyzátor, keď sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, podľa ktorého poškodenie motora vozidla vzniklo v príčinnej súvislosti s dopravnou kolíziou vozidiel. Znalec Ing. Peter Rosenberger v znaleckom posudku č. 81/2013 uviedol svoje zistenia týkajúce sa valcov bloku motora vozidla žalobcu, podľa ktorých trecie plochy valcov motora boli matné s charakteristickými stopami brúsenia a pozdĺžnym ryhovaním a tieto poškodenia boli spôsobené abrazívnym pôsobením zmesi oleja s časticami tvorenými oxidmi hliníka, horčíka, kremíka, zirkónia, paládia, céru a lantanu z poškodeného katalyzátora. V rámci výpovede znalec podrobne popísal mechanizmus poškodenia motora vozidla žalobcu tak, že v dôsledku dopravnej nehody došlo k poškodeniu katalyzátorov (dva kusy) vozidla, konkrétne ich keramickej časti, ktorá sa rozdrvila a v dôsledku ďalšej jazdy s vozidlom sa rozdrvené keramické časti katalyzátorov zmiešané s olejom dostali do motora vozidla a pôsobili ako brúsna pasta, čím spôsobili zadretie klzných častí motora v piestovej skupine, teda spôsobili zistené poškodenie motora vozidla. Vychádzajúc z uvedeného dospel potom k záveru, že medzi poškodením motora (valcov bloku motora a plášťov piestov) vozidla žalobcu a nárazom vozidla žalovaného 2/ nie je daný vzťah príčinnej súvislosti. Aj keď znalec vyslovil vo svojom znaleckom posudku záver o vzniku poškodenia motora v priamej súvislosti s nárazom vozidla zn. Škoda P. Y. do zadnej časti vozidla zn. A. Y. XXX, to, či v konkrétnom prípade je, či nie je daná príčinná súvislosť, je otázkou právnou, pretože súd na základe skutkových zistení obsiahnutých v predmetnom znaleckom posudku robí záver o existencii jedného z predpokladov zodpovednosti prevádzateľa vozidla za škodu. Zdôraznil, že základným pravidlom posúdenia príčinnej súvislosti je, že príčina, vo vzťahu ku ktorej má byť vyvodená zodpovednosť, musí byť priamou, a nie sprostredkovanou príčinou. Nesmie ísť teda o situáciu, keď následkom vzniknutej škody nastane ďalšia škoda, ku ktorej však prvotné protiprávne konanie nesmerovalo. Príčinou vzniku škody tak môže byť len okolnosť, ktorá konkrétnu ujmu spôsobila. Príčinnú súvislosť tiež nie je možné vyvodzovať zo skutočnosti, ktorá sama osebe je už následkom škodnej udalosti, za ktorú škodca zodpovedá. V danom prípade však pri náraze do vozidla zn. A. Y. vozidlom žalovaného 2/ došlo k poškodeniu nárazníka, výfukov a katalyzátorov (ich keramických častí), ktoré jediné sú bezprostredným a priamym následkom škodovej udalosti, a preto, keď žalobca jazdil vozidlom ďalších 30-40 km, resp. v dôsledku skutočnosti že motor vozidla bol aj po dopravnej kolízii v chode (žalobca ho nevypol), a keramické časti katalyzátora, rozdrvené pri náraze, sa začali nasávať do spaľovacieho priestoru motora a tam následne zmiešané s olejom pôsobili ako brúsna pasta vo vzťahu ku klzným častiam valcov bloku motora a plášťov piestov a tieto po nejakom čase obrúsili a spôsobili zadretie motora, príčinou zadretia motora vozidla nebol náraz do vozidla, ale obrúsenie klzných častí valcov motora a plášťov piestov, inak povedané poškodenie motora vozidla bolo spôsobené obrúsením valcov motora a plášťov piestov, a nie nárazom do vozidla. Na základe uvedeného konštatoval, že poškodenia motora vozidla žalobcu je len sprostredkovaným následkom, ktorého bezprostrednou a priamou príčinou nebol náraz vozidla, keď pri obvyklom chode udalostí nie je ani možné pri takej intenzite nárazu do vozidla, ktorú zjavne žalobca aj žalovaný považovali za nízku, predpokladať a predvídať ako následok takejto udalosti zadretie motora vozidla, ktoré bolo už len dôsledkom udalosti (poškodenia celistvosti keramického podkladového materiálu telesa nosiča katalyzátora pri náraze), ktorá sama už bola následkom protiprávneho konania žalovaného 2/. Poukázal na to, že atribútom príčinnej súvislosti je "priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina bezprostredne predchádza následku a vyvoláva ho, pričom vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný, ako v prípade prejednávanej veci, a preto zo zisteného skutkového stavu nie je možné vyvodiť existenciu príčinnej súvislosti medzi udalosťou (nárazom vozidla) a škodou (poškodením motora vozidla), teda nebol splnený jeden z kumulatívnych predpokladov vzniku nároku žalobcu na náhradu škody. Nároky žalobcu na náhradu nákladov vynaložených na odťah poškodeného vozidla žalobcu na trase Rožňava-Košice-Rožňava vo výške 75 eur (faktúra č. 97/2012), na trase Rožňava - Bratislava Rožňava vo výške 350 eur (faktúra č. 108/2012), ako aj nákladov na čiastočnú demontáž motora vozidla v celkovej sume 530,39 eura (faktúra č. 1233001394) a úplnú demontáž motora vo výške 981,96 eura (faktúra č. 1233000558) posúdil v rozsahu sumy 880,39 eura ako nároky vzniknuté v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou a vo zvyšku ako nároky, ktoré mu nevznikli v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou. Náklady na odťah vozidla vo výške 75 eur si spôsobil žalobca sám, keď nechal odtiahnuť poškodené vozidlo do Košíc, v ktorom sa však autoservis zn. A. nenachádzal, teda uskutočnil odťah vozidla zbytočne, keď si vopred neoveril, či autoservis vykonáva opravu uvedenej značky vozidla. Náklady na odťah vozidla žalobcu do značkového autoservisu v Bratislave (350 eur) a jeho následnú čiastočnú demontáž (530,39 eura), teda náklady žalobcu v celkovej výške 880,39 eura, ktoré považoval za vzniknuté v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, však už boli skôr (preddavkovo) uhradené žalovaným 2/. Ďalšie náklady vo výške 981,96 eura však nepovažoval za náklady súvisiace s poškodením vozidla žalobcu pri náraze, pretože boli vynaložené v súvislosti s úplnou demontážou vozidla žalobcu a zisťovaním rozsahu poškodenia motora vozidla, ktoré poškodenie nevzniklo podľa súdu v priamej príčinnej súvislosti s kolíziou vozidiel strán sporu. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnené náklady na vypracovanie znaleckých posudkov, konštatoval, že takéto náklady na odmenu znalca tvoria v zmysle § 251 C.s.p. trovy konania, ktoré žalobcovi vznikli v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva a súd o nich rozhoduje ako o súčasti nároku na náhradu trov konania podľa § 255 Civilného sporového poriadku, teda ich nemožno priznať titulom nároku na náhradu škody, ako ich uplatnil žalobca. Napokon pre úplnosť uviedol, že nepovažoval za relevantnú námietku žalovaného 1/ o absencii platného osvedčenia o technickej a emisnej kontrole motorového vozidla žalobcu, nakoľko medzi existenciou platného osvedčenia o technickej a emisnej kontrole vozidla a vznikom škody na vozidle nevzhliadol žiadnu súvislosť a o takejto súvislosti neposkytol žalovaný súdu ani žiadne relevantné tvrdenia, a to za stavu, keď zápis roku výroby je uvedený v osvedčení o evidencii vozidla žalobcu, ktoré je verejnou listinou, teda osvedčuje správnosť údajov v ňom uvedených, a aj pri osvedčení o evidencii vozidla ako pri každej inej verejnej listine sa uplatňuje tzv. prezumpcia správnosti. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovaným, ktorí boli v spore úspešní, priznal v celom rozsahu nárok náhradu trov konania. 3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, domáhajúc sa jeho zmeny a vyhovenia podanej žalobe, dôvodiac tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal tiež z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že dňa 22. 10. 2013 došlo na križovatke medzi obcami O. D. N. V. Č.I. zo smeru Mokrance k stretu jeho motorového vozidla zn. A. Y. XXX a motorového vozidla zn. Š.G. P. Y., I.: G. XXX N., patriaceho žalovanému 2/, v dôsledku porušenia ust. § 4 ods. 1, písm. c) zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke žalovaným 2/, ktorý sa nedostatočne venoval vedeniu svojho vozidla a narazil do zadnej časti jeho vozidla. Už z uvedeného potom vyplýva, že je daný aj kauzálny nexus, t. j. priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok), hoci viditeľne bezprostredne po náraze bol na jeho vozidle poškodený len zadný nárazník, výstuha zadného nárazníka, zvody výfukov a koncovky výfuku. V tejto súvislosti namietal, že hoci strany sporu de facto zhodne vyčíslili viditeľné poškodenia na jeho vozidle, súd prvej inštancie mu nepriznal ani len túto nespornú časť náhrady škody. Zdôraznil, že otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ale ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach; vyriešenie tejto otázky preto nemožno uložiť znalcovi (ten môže poskytnúť len odborné podklady, z ktorých súd pri zisťovaní skutkového stavu veci vychádza). Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (porovnaj R 21/1992). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž "priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Na preukázanie príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním žalovaného 2/ rade, ktorý preukázateľne porušil ust. § 4 ods. 1, písm. c) zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, keď sa nedostatočne venoval vedeniu svojho vozidla, v dôsledku čoho narazil do zadnej časti jeho vozidla, dal vyhotoviť znalecký posudok znalcom z odboru cestnej dopravy Ing. Petrom Rosenbergerom, ktorý zadokumentoval priebeh demontáže motora v autorizovanom servise A. a na základe zistených skutočností posúdil vznik poškodenia motora na jeho vozidle tak, že vznik poškodenia motora je v priamej súvislosti s nárazom vozidla žalovaného do vozidla žalobcu. Záver súdu prvej inštancie, že nie je daná príčinná súvislosť medzi nárazom do jeho vozidla a poškodením motora, označil preto za nesprávny a nelogický, nakoľko, ak by sme pripustili túto možnosť ako správnu, tak potom aj bez nárazu vozidlom žalovaného 2/ do jeho vozidla by podľa názoru súdu malo dôjsť k poškodeniu motora bez akejkoľvek príčiny, čo však nie je pravda. Z výpovede znalca je zrejmé, že poškodenie motora vzniklo bezprostredne po náraze, kedy sa okamihom nárazu rozbili keramické vložky katalyzátorov a tieto sa okamžite za chodu motora dostali do spaľovacieho priestoru motora z výfukového traktu pri fáze motora (prekrytí rozvodu), kedy sú súčasne otvorené výfukové a sacie ventily a dochádza k pulzácii výfukových plynov súčasne s plnením valca, čomu nemal možnosť zabrániť. Z technického hľadiska ako aj z hľadiska rozsahu poškodenia motora je pritom irelevantná dĺžka chodu motora, nakoľko rozbité častice keramických vložiek katalyzátorov sa do motora dostali okamžite, a to, či tieto častice spôsobili na plášti piestov motora obrazne povedané 10 rýh v priebehu jednej sekundy alebo 100 rýh počas chodu motora ďalších 30 km je nepodstatné, pretože už momentom nárazu došlo k vzniku škody na motore. Zároveň to, či takto poškodené plášte piestov, ktoré vyžadovali výmenu, resp. opravu, mali 10 resp. 100 rýh, nemalo žiadny význam z hľadiska výšky náhrady škody. Jednoducho a laicky povedané, ak by nedošlo k nárazu vozidla žalovaného 2/ do zadnej časti jeho vozidla, určite by nedošlo k poškodeniu motora. Vychádzajúc z uvedeného, keď bola znaleckým posudkom č. 163/2013, znalca Ing. Petra Rosenbergera, preukázaná aj výška škody v sume 24.522 eur, bolo potrebné podanej žalobe v tejto časti vyhovieť. Napokon nesúhlasil so záverom prvoinštančného súdu, že náklady na vypracovanie znaleckých posudkov nemožno priznať titulom nároku na náhradu škody, ako si ich uplatnil, ale je nutné ich posudzovať ako trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Ide totiž tiež o skutočnú škodu, ktorá mu okrem škody vzniknutej priamo na motorovom vozidle, vznikla v súvislosti s predmetnou škodovou udalosťou. Vzhľadom na uvedené označil rozsudok súdu prvej inštancie za nesprávny a podanému odvolaniu žiadal vyhovieť. 4. Žalovaný 1/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázal na to, že samotná skutočnosť, že žalovaný 2/ spôsobil vznik dopravnej nehody svojím protiprávnym konaním, nepreukazuje vznik zodpovednosti žalovaných za škodu, ktorú žalobca uplatnil podanou žalobou a rozhodnutie súdu prvej inštancie a zároveň aj odôvodnenie, najmä v bode 25. rozsudku, obsahujúce dôvody nepriznania nároku na náhradu škody, považuje za správne; a odôvodnenie za dostatočné, jasné a presvedčivé. Konštatoval, že súd prvej inštancie vykonal v prejednávanej veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu a vykonané dôkazy aj správne vyhodnotil, pričom na základe zisteného skutkového stavu dospel k správnemu právnemu záveru, keď žalobu v celom rozsahu zamietol z dôvodu, že poškodenie motora vozidla žalobcu nevzniklo v príčinnej súvislosti s kolíziou motorových vozidiel zn. A. Y. XXX V. R.. Š. P.. Uvedené vyplýva zo zistení znalca Ing. Petra Rosenbergera, podľa ktorého sa poškodenie trecích plôch valcov motora postupne vyvíjalo pri jazde vozidla v dĺžke 30-40 km, keď v dôsledku dopravnej nehody došlo ku poškodeniu katalyzátorov (dva kusy), konkrétne keramickej časti katalyzátora, ktorá sa rozdrvila a v dôsledku ďalšej jazdy s vozidlom sa rozdrvené keramické časti zmiešané s olejom dostali do motora vozidla a pôsobili ako brúsna pasta, čím spôsobili zadretie klzných častí motora v piestovej skupine, a keby neprišlo k pokračovaniu v jazde po dopravnej nehode, k takémuto poškodeniu motora nepríde. Stotožnil sa tak so záverom prvoinštančného súdu, že jedine poškodenie nárazníka, výfukov a katalyzátora (ich keramických častí) vozidla žalobcu bolo bezprostredným a priamym následkom škodovej udalosti, pričom príčinou zadretia motora vozidla žalobcu nebol náraz do vozidla, ale obrúsenie klzných častí valcov motora a plášťov piestov; teda zadretie motora vozidla žalobcu je len sprostredkovaným následkom, ktorého bezprostrednou a priamou príčinou nebol náraz do vozidla. Poukázal v tejto súvislosti na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/32/2007 zo dňa 29.03.2007, v zmysle ktorého príčinou vzniku škody nie je skutočnosť, ktorá je už sama následkom (porovnaj R 7/1979) a konštatoval, že zo zisteného skutkového stavu veci nie je možné vyvodiť existenciu príčinnej súvislosti medzi udalosťou (nárazom vozidla) a škodou (poškodením motora vozidla žalobcu), a preto nebol splnený jeden z kumulatívnych predpokladov vzniku nároku žalobcu na náhradu škody, a to vznik škody v žalobcom uplatnenom a preukázanom rozsahu, v príčinnej súvislosti so stretom prevádzok motorových vozidiel žalobcu a žalovaného 2/. Zdôraznil tiež všeobecnú prevenčnú povinnosť v zmysle ust. § 415 Občianskeho zákonníka a poukázal na to, že žalobca svojím konaním, keď bez platných osvedčení o technickej a emisnej kontrole prevádzkoval motorové vozidlo v premávke na pozemných komunikáciách, a tiež tým, že potom ako došlo k stretu jeho motorového vozidla s motorovým vozidlom žalovaného 2/, opätovne podcenil technický stav vozidla, ktoré bolo poškodené a bez toho, aby sa presvedčil, že vozidlo je spôsobilé ďalšej prevádzky, prevádzkoval vozidlo ešte cca 30-40 km, túto prevenčnú povinnosť porušil, v dôsledku čoho sám nesie zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla na motore jeho vozidla. Na základe uvedeného žiadal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. 5. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu rovnako žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť, keďže súd prvej inštancie vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie, riadne zistil skutkový stav vo veci a na základe takto zisteného skutkového stavu v súlade so zákonom dospel k správnemu záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto ju zamietol v celom rozsahu. Nestotožnil sa s vyhodnotením vykonaných dôkazov a odôvodnením odvolania zo strany žalobcu a vyslovil názor, že súd vec po právnej stránke správe analyzoval a na základe vykonaných dôkazov v súlade so zákonom rozhodol vo veci, keďže žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi danou udalosťou, ktorá vznikla prevádzkou dvoch dopravných prostriedkov a vznikom škody, keďže poškodenie trecích plôch valcov motora sa postupne vyvíjalo pri jazde vozidla cca 30-40 km, a ak by žalobca vyhovel jeho požiadavke a motorové vozidlo dopravil do blízkeho servisu v Čečejovciach, nevznikla by škoda v takom rozsahu ako bola vyčíslená v znaleckom posudku. Správne a logické sú tiež závery súdu ohľadne ďalších nárokov, ktoré uplatnil žalobca, nakoľko nevznikli v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, a preto rozsudok súdu prvej inštancie považuje za zákonný a spravodlivý. 6. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov žalobcom podaného odvolania podľa § 380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a podľa § 378 ods. 1 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je v prevažnej časti dôvodné. 7. Súd prvej inštancie zamietnutie podanej žaloby odôvodnil v prvom rade tým, že pokiaľ ide o škodu vzniknutú žalobcovi v dôsledku poškodenia motora jeho vozidla, nie je daná príčinná súvislosti medzi porušením povinností zo strany žalovaného 2/ a vznikom tejto škody, keď poškodenie motora daného vozidla nebolo dôsledkom nárazu vozidla žalovaného 2/ do vozidla žalobcu, avšak až obrúsením valcov motora a plášťov piestov, a teda poškodenie motora vozidla žalobcu je len sprostredkovaným následkom, ktorého bezprostrednou a priamou príčinou nebol náraz vozidla, a teda ako príčina, ktoré je sama následkom nárazu, nemôže založiť existenciu príčinnej súvislosti. Zároveň, pokiaľ ide o zvyšnú časť uplatnenej náhrady škody, ktorej sa týkajú odvolacie námietky žalobcu, konštatoval, že náklady na vypracovanie znaleckých posudkov tvoria v zmysle § 251 C.s.p. trovy konania, ktoré žalobcovi vznikli v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva a súd o nich rozhoduje ako o súčasti nároku na náhradu trov konania podľa § 255 Civilného sporového poriadku, teda ich nemožno priznať titulom nároku na náhradu škody, ako si ich v konaní uplatnil žalobca. Napokon sa žiada poukázať na to, že súd prvej inštancie nepovažoval za relevantnú námietku žalovaného 1/, týkajúcu sa absencie platného osvedčenia o technickej a emisnej kontrole motorového vozidla žalobcu, nakoľko medzi existenciou platného osvedčenia o technickej a emisnej kontrole vozidla a vznikom škody na vozidle nevzhliadol žiadnu súvislosť a o takejto súvislosti neposkytol žalovaný súdu ani žiadne relevantné tvrdenia, a to za stavu, keď zápis roku výroby je uvedený v osvedčení o evidencii vozidla žalobcu, ktoré osvedčenie je verejnou listinou, teda osvedčuje správnosť údajov v ňom uvedených, a aj pri osvedčení o evidencii vozidla ako pri každej inej verejnej listine sa uplatňuje tzv. prezumpcia správnosti. 8. V prvom rade považuje odvolací súd za potrebné poukázať na to, že skutkový stav veci bol súdom prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov; no tiež so zreteľom na skutočnosti, ktoré neboli medzi stranami sporné; ustálený dostatočne a správne, a preto sa s jeho skutkovými zisteniami v plnom rozsahu stotožňuje, v podrobnostiach na ne odkazuje, a vychádzal z nich bez ďalšieho v plnej miere aj v odvolacom konaní. 9. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď sa za stavu, že medzi stranami nebol sporný vznik škody žalobcu, ani jej výška, avšak ani priebeh škodovej udalosti, sústredil najmä na posúdenie otázky existencie príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaného 2/ a vznikom škody žalobcu, uplatnenej podanou žalobou, a to predovšetkým pokiaľ ide o škodu vzniknutú v dôsledku poškodenia motora jeho vozidla. Odvolací súd sa však nestotožnil s jeho záverom, že v danom prípade príčinná súvislosť medzi konaním (porušením povinnosti) žalovaného 2/, teda medzi nárazom jeho vozidla do vozidla žalobcu a škodou, ktorá žalobcovi vznikla v dôsledku poškodenia motora jeho vozidla, nie je daná. Súd prvej inštancie síce správne vychádzal zo všeobecných záverov ustálenej judikatúry, týkajúcich sa otázky existencie príčinnej súvislosti, avšak už dôsledne nezohľadnil individuálne okolnosti preskúmavanej veci, v ktorej ide o špecifický prípad tzv. reťazenia príčin vzniku škody, ktoré pre účely posúdenia existencie príčinnej súvislosti, ako predpokladu pre vznik zodpovednosti za škodu, treba po právnej stránke posúdiť odlišne od prípadu, ak je zistená jediná príčina vzniku celej škody. 10. O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je vznik škody následkom porušenia právnej povinnosti zo strany škodcu, teda v prípade, ak je konanie škodcu a vznik škody vo vzájomnom pomere príčiny a následku, t.j. ak možno konštatovať, že nebyť protiprávneho úkonu, k vzniku škody by nedošlo; príčinou vzniku škody môže byť iba tá okolnosť, bez ktorej škodový následok nenastal. V tomto smere je v preskúmavanej veci nepochybné, že nakoľko z vykonaného dokazovania vyplýva, že ak by nedošlo k nárazu vozidla žalovaného 2/ do vozidla žalobcu, nedošlo by k poškodeniu katalyzátorov vozidla žalobcu, z ktorého by sa neuvoľnili časti keramiky a nedošlo by tak ani k poškodeniu (zadretiu) motora vo vozidle žalobcu. Preto je nepochybné, že bez konania (porušenia povinností) žalovaného 2/ by k poškodeniu motora vozidla žalobcu, a teda ani k vzniku škody, nedošlo. 11. V preskúmavanej veci je zároveň nevyhnutné zohľadniť, že poškodenie (zadretie) motora vozidla žalobcu nebolo zapríčinené priamo samotným nárazom vozidla žalovaného, avšak až ako následok, ktorý z časového hľadiska nastal neskôr (ide o tzv. reťazec postupne nastupujúcich príčin a následkov). V takomto prípade možno považovať príčinnú súvislosť medzi konaním škodcu a vznikom škody za danú iba v prípade, ak sú tieto viaceré postupne nastupujúce príčiny a následky natoľko (vecne) prepojené, že už z pôsobenia prvotnej príčiny možno opodstatnene vyvodiť jej vecnú súvislosť so vznikom škodlivého následku. Vznik škody totiž môže byť dôsledkom škodovej udalosti aj v prípade, ak nevznikla v čase, kedy k tejto udalosti došlo, ale vznikla až neskôr. V prípade reťazenia príčin nemožno vychádzať z existencie príčinnej súvislosti medzi konaním škodcu a vznikom škody iba ak do priebehu udalostí vstúpila aj iná, od konania škodcu nezávislá skutočnosť (okolnosť), ktorá je pre vznik škody rozhodujúca. Reťazec príčinnej súvislosti je spravidla takto prerušený napr. v prípade, ak bezprostrednou príčinou vzniku škody je skutočnosť, ktorá samotná je už následkom. To však platí iba v prípade, ak za tento následok škodca zodpovedá z iného právneho dôvodu, alebo ak je vznik škody vyvolaný bezprostredne okolnosťou, ktorá nemá vecný vzťah ku konanie škodcu. 12. Vychádzajúc z vyššie uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že nakoľko v predmetnej veci bol vznik škody žalobcu spôsobený poškodením motora zapríčineným poškodením keramických častí katalyzátora a ich nasatím do motora, ku ktorému došlo pri náraze vozidla žalovaného 2/, ide v tomto prípade, pokiaľ ide o vznik škody, o následok konania žalovaného 2/ (jeho porušenia povinností) nachádzajúci sa na konci reťazca viacerých príčin a následkov (dôsledkom konania žalovaného bolo poškodenie katalyzátora, ktoré následne uvoľnením častí keramiky vyvolalo zadretie motora a tak poškodenie vozidla žalobcu), pričom príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaného a vznikom škody žalobcu treba považovať za danú. Za stavu, keď bez nárazu vozidla žalovaného 2/ do vozidla žalobcu by k zadretiu motora nedošlo, tu totiž existuje priama vecná súvislosť medzi týmto nárazom, ktorý spôsobil poškodenie katalyzátora vo vozidle žalobcu, a poškodením motora vozidla žalobcu, a teda so vznikom škodlivého následku v podobe zmenšenia majetku žalobcu. Na druhej strane, skutočnosť, že k poškodeniu motora došlo až neskôr, avšak ani to, že poškodenie katalyzátora, ktorého uvoľnené keramické časti neskôr po ich nasatí do motora zapríčinili zadretie motora, bolo samo následkom nárazu vozidla žalovaného 2/ do vozidla žalobcu, nemá v danej veci za následok pretrhnutie reťazca príčinnej súvislosti, nakoľko za škodu vzniknutú poškodením katalyzátora nezodpovedá žalovaný na základe iného právneho dôvodu (iného zodpovednostného vzťahu, odlišného do predmetnej škodovej udalosti), a vznik škody nebol bezprostredne vyvolaný ani takou okolnosťou, ktorá by nemala vecný vzťah ku konaniu žalovaného 2/ ako škodcu. Pokiaľ v tomto smere žalovaný 1/ argumentoval; a súd prvej inštancie sa s ním stotožnil; že príčinná súvislosť nie je daná, nakoľko bezprostrednou príčinou zadretia motora nebol samotný náraz, ale až uvoľnenie keramických čiastočiek katalyzátora a ich nasatie do motora počas ďalšej jazdy žalobcu na vozidle, odvolací súd sa s uvedenými závermi nestotožnil. Uvoľnenie čiastočiek katalyzátora a ich nasatie do motora počas ďalšej jazdy s poškodeným vozidlom totiž bolo priamo zapríčinené mechanizmom fungovania a spôsobom uloženia telesa motora, a tým, že žalovaný svojím vozidlom narazil do vozidla žalobcu; teda nejde o situáciu, kedy by bezprostredná príčina poškodenia motora nemala priamy vecný súvis s konaní žalovaného 2/. Napokon, pokiaľ ide význam pokračovania v chode motora a jazde s daným vozidlom z hľadiska príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaného a vznikom škody, ani táto okolnosť pretrhnutie reťazca príčinnej súvislosti v danej veci nespôsobila. Hoci je pravdou, že táto skutočnosť vstúpila do priebehu škodového deja (a je na konaní škodcu nezávislá), nejde o takú okolnosť, ktorá by vzhľadom na celý priebeh škodovej udalosti bola pre vznik škody rozhodujúca, keď za rozhodujúci treba v tomto prípade považovať náraz vozidla žalovaného 2/ do vozidla žalobcu. Uvedené vyplýva zo záverov znalca, ktorý vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 27.01.2016 (č.l. 266) konštatoval, že poškodzovanie predmetného vozidla začalo bezprostredne po dopravnej nehode, hneď po náraze, pričom žalobca nemohol poškodeniu motora jeho vozidla zabrániť. Pre úplnosť je potrebné v tejto súvislosti poukázať i na to, že hoci sa znalec vyjadril, že ak by neprišlo k pokračovaniu v jazde, nedošlo by k takému poškodeniu motora, aký konštatoval vo svojom posudku, zároveň konštatoval, že aj pri menšom poškodení motora by bola nutná oprava podobného charakteru, ako zadokumentoval pre účely svojho znaleckého posudku. 13. Pokiaľ ide o spoluzavinenie žalobcu na vzniku škody (poškodením motora), odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca v tomto smere neporušil všeobecnú prevenčnú povinnosť, a nemožno mu na vzniku škody pričítať žiadne spoluzavinenie, keďže vzhľadom na vonkajšie známky poškodenia jeho vozidla i chod motora vozidla, ktorý (zatiaľ) nejavil žiadne známky poruchy, hoci po náraze zostal v chode, nebolo možné od neho spravodlivo požadovať (očakávať), aby jazdu okamžite ukončil. V tejto súvislosti možno tiež poznamenať, že i vypočutý znalec sa s odkazom na zadokumentované vonkajšie viditeľné známky poškodenia vozidla vyjadril že i on sám by bol v jazde s vozidlom pokračoval do autoservisu, keď vodičovi nemohlo byť zrejmé, že dôjde k takému rozsiahlemu poškodeniu motora. Obdobne sa na základe viditeľného rozsahu poškodenia vyjadril aj žalovaný 2/. 14. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že vo vzťahu k poškodeniu motorového vozidla žalobcu v dôsledku poškodenia jeho motora, ktorého následkom bol vznik škody žalobcu vo výške hodnoty predmetného vozidla, teda vo výške 24.522 eur, boli; vzhľadom na to, že tu existuje i príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného 2/ a vznikom tejto škody; splnené všetky zákonom stanovené predpoklady vzniku nároku žalobcu na náhradu škody v zmysle ust. § 427 Občianskeho zákonníka, a teda boli splnené všetky predpoklady pre vyhovenie podanej žalobe v tejto časti. 15. Vychádzajúc zo skutkového stavu veci ustáleného súdom prvej inštancie sa však odvolací súd stotožnil so závermi súdu prvej inštancie ohľadne nárokov na náhradu nákladov na vypracovanie znaleckých posudkov, keď prvoinštančný súd dospel k správnemu záveru, že predmetné žalobcom vynaložené výdavky predstavujú trovy konania v zmysle § 251 C.s.p., vzniknuté žalobcovi v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva, a treba o nich rozhodnúť v rámci rozhodnutia o náhrade trov konania podľa § 255 C.s.p. V tomto smere nie je opodstatnená odvolacia námietka žalobcu, ktorý argumentoval tým, že i náklady vynaložené na znalecké dokazovanie smerujúce k zisteniu príčin poškodenia motora jeho vozidla, ako i výšky vzniknutej škody, treba považovať za súčasť nároku na náhradu škody. Predmetný znalecký posudok bol totiž použitý ako dôkaz v preskúmavanej veci, a preto prvoinštančný súd dospel v súlade s ust. § 251 C.s.p. k správnemu záveru, že takto vzniknuté výdavky žalobcu, patria medzi trovy konania, ktoré mu v tomto spore vznikli, a preto je na mieste ich náhradu priznať v rámci rozhodnutia o trovách tohto konania. 16. Pre úplnosť odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že; zhodne so súdom prvej inštancie; nepovažuje za opodstatnené námietky žalovaných týkajúce sa absencie platného osvedčenia o technickej a emisnej kontrole motorového vozidla žalobcu, nakoľko medzi existenciou platného osvedčenia o technickej a emisnej kontrole vozidla a vznikom škody na vozidle neexistuje žiadna vecná súvislosť, pričom naviac, jediný nepochybne preukázaný rok výroby daného vozidla vyplýva z osvedčenia o evidencii vozidla žalobcu, ktoré je verejnou listinou, teda osvedčuje správnosť údajov v ňom uvedených. 17. Odvolací súd preto na základe vyššie uvedeného rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. zmenil a žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu škody vo výške 24.522 eur; a to spolu s úrokom z omeškania, keď najneskôr nasledujúci deň po uplynutí 15-dňovej lehoty, ktorá začala plynúť márnym uplynutím trojmesačnej lehoty na prešetrenie poistnej udalosti od uplatnenia poistného plnenia žalobcom u žalovaného 1/ (30.10.2012) sa žalovaní dostali do omeškania do zaplatením predmetnej sumy. Nakoľko však; ako dôvodne v spore namieta žalovaný 1/; ku dňu 26.07.2013 výška úrokov z omeškania podľa Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. predstavovala 5 %, a nie 9,5 %, uplatnených žalobcom, boli v danej veci splnené predpoklady na priznanie úrokov z omeškania žalobcovi iba vo výške 5% zo sumy 24.522 eur od 26.07.2013 do zaplatenia. Vo zvyšnej zamietajúcej časti potom, z dôvodov už uvedených, odvolací súd; viazaný odvolacími dôvodmi žalobcu (ktoré v ostatnej časti nepovažoval za opodstatnené); napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p., ako vo výroku vecne správny, potvrdil. 18. O nároku na náhradu trov (celého) konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý mal v spore úspech v rozsahu 78 % (žalovaná istina s príslušenstvom ku dňu vyhlásenia prvoinštančného rozsudku predstavovala po zaokrúhlení 37.168 eur a priznaná istina s príslušenstvom ku dňu vyhlásenia rozsudku predstavovala po zaokrúhlení 29.017 eur), priznal proti žalovaným nárok na náhradu trov (celého) konania podľa pomeru úspechu a neúspechu každej zo strán sporu v rozsahu 56 % (78 % - 22 %). O výške náhrady trov konania však rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 19. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).