Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 4Cob/94/2024 1119210266 11. 06. 2026 JUDr. Elena Kúšová ECLI:SK:KSBA:2026:1119210266.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovič v právnej veci žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, Bajkalská 19B, 826 58 Bratislava, IČO: 36 062 235, zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému 1/: Slovenské technické centrum, s.r.o., Pražská 11, 811 04 Bratislava, IČO: 31 370 918 a žalovanému 2/: Y. K., B.. XX.XX.XXXX, X. G. XXXX/XXX, XXX XX X., obaja zastúpení: Mgr. Zina Hlbočanová, advokát, Vajnorská 20, 831 03 Bratislava, o zaplatenie 1.141,67 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu voči rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-35Cb/105/2019-537 zo dňa 5.6.2023 v znení opravného uznesenia č.k. B1-35Cb/105/2019-592 zo dňa 2. júla 2024, takto rozhodol: Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-35Cb/105/2019-537 zo dňa 5.6.2023 v znení opravného uznesenia č.k. B1-35Cb/105/2019 -592 zo dňa 2. júla 2024 p o t v r d z u j e . Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ majú proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol a žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému 1/ a žalovanému 2/ 100 %-nú náhradu trov súdneho konania s tým, že o výške trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku vo veci samej. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou proti žalovaným domáhal zaplatenia istiny 1.141,67 eur s príslušenstvom z titulu nároku na náhradu vyplateného poistného plnenia za škodu spôsobenú pri škodovej udalosti. Súd prvej inštancie zo žaloby zistil, že dňa 20.12.2015 mal žalovaný 2/ ako vodič motorového vozidla MERCEDES BENZ, EČV: X. vo vlastníctve žalovaného 1/ spôsobiť škodu na motorovom vozidle BMW EČV: X. vo vlastníctve spoločnosti COBRA SPEED s.r.o. Vzhľadom na skutočnosť, že vozidlo škodcu nebolo v čase škodovej udalosti zákonne poistené, vznikla žalobcovi zákonná povinnosť uhradiť poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie, a žalobca poškodenému dňa 30.07.2018 uhradil sumu 1.255,84 eur. Žalobou uplatnený nárok predstavuje uhradenú sumu zníženú o delegačný poplatok vo výške 114,17 eur. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalobcu v zmysle § 278 CSP dňa 08.12.2020, proti ktorému podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 4Cob/131/2021 zo dňa 29.09.2022 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodu nesplnenia podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu.
Súd prvej inštancie následne vec právne posúdil podľa ustanovení § 420 ods. 1, § 427 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 191 ods. 1, § 218 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Na základe vyjadrení strán sporu na pojednávaní dňa 31.01.2023 súd prvej inštancie zistil spornosť v nasledovnom rozsahu: zánik zákonného poistenia motorového vozidla, aktívna legitimácia žalobcu, pasívna legitimácia žalovaného 2/, rozsah a výška náhrady škody, doručenie výzvy na zaplatenie dlžného poistného spoločnosti KOOPERATIVA, skutkové okolnosti vzniku škodovej udalosti - zavinenie. Pri námietke nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca preukázal v konaní poskytnutie plnenia z poistného garančného fondu, a preto posúdil námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu ako nedôvodnú. Pri posudzovaní dôvodnosti námietky nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného súd vychádzal (rovnako ako žalobca) z uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/134/2009 a sp. zn. 1Obdo/26/2015, na základe ktorých mal pasívnu legitimáciu žalovaného 2/ za preukázanú. Ako ďalšou sa súd prvej inštancie zaoberal námietkou žalovaných o nepreukázaní skutkových okolností vzniku škodovej udalosti a zavinenia žalovaných. Na základe vykonaného dokazovania zistil, že žalobca skutkové okolnosti vzniku škodovej udalosti a zavinenie žalovaných preukazuje jediným dôkazom, a to Správou o nehode zo dňa 20.12.2015. Žalovaní podaním zo dňa 15.02.2023 navrhli uložiť žalobcovi povinnosť predložiť súdu originál správy o nehode (ktorej fotokópiu priložil žalobca k žalobe) za účelom nariadenia znaleckého dokazovania znalcom z odboru písmoznalectva s otázkou, či niektorý z podpisov na dokumente je podpisom žalovaného 2/ a či je vypísaný text tlačiva pisárskym prejavom žalovaného 2/. Súd prvej inštancie v súlade s návrhom žalovaných vyzval žalobcu na predloženie originálu správy o nehode. Žalobca podaním doručeným súdu 09.03.2023 oznámil súdu, že originál listiny súdu nepredloží a namietol včasnosť uplatnenia procesnej obrany žalovanými s konštatáciou, že spor trvá viac ako tri roky a žalovaní prvýkrát vzniesli námietku pravosti podpisu žalovaného 2/ na správe o nehode až podaním zo dňa 15.02.2023. Súd konštatoval, že po zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Bratislave žalovaní na prvom nariadenom pojednávaní ako sporné označili skutkové okolnosti vzniku škodovej udalosti a zavinenie žalovaných, a návrh súd posúdil v kontexte tejto procesnej obrany žalovaných. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca odmietol súdu predložiť originál správy o nehode (a na pojednávaní uviedol, že originálom správy nedisponuje) súd na návrh žalovaných vyzval spoločnosť KOOPERATIVA na predloženie originálu správy o nehode. Spoločnosť KOOPERATIVA emailom zo dňa 29.05.2023 súdu oznámila, že originálom správy nedisponuje a obdržala len jej scan. Súd poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/13/2009. Uviedol, že v prejednávanej veci je nesporné, že žalobca je stranou sporu, ktorá zo skutočností uvedených v správe o nehode vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky. Správa o nehode bola v konaní jediným dôkazom žalobcu preukazujúcim okolnosti vzniku škodovej udalosti a zavinenie žalovaných. Žalobca žiadny iný dôkaz preukazujúci tieto skutočnosti v konaní nepredložil ani nenavrhol, ani po preukázaní neexistencie originálu správy. Dal pritom do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo 6/2010. Z vykonaného dokazovania súd ustálil neunesenie dôkazného bremena preukázania okolností vzniku škodovej udalosti a zavinenia žalovaných žalobcom tým, že nepreukázal vypísanie žiadnej časti správy o nehody a hlavne podpísanie správy o nehode žalovaným 2/. Tým žalobca nepreukázal žalovaným porušenie povinnosti ako základný predpoklad uplatnenia nároku na náhradu škody. Nad rámec uvedeného súd prvej inštancie konštatoval, že jednoduchým laickým vizuálnym porovnaním podpisu žalovaného 2/ na kópii správy o nehode (č.l. 28 spisu) a podpisu žalovaného 2/ na plnomocenstve právnemu zástupcovi (č.l. 94 spisu) je možné konštatovať ich diametrálnu odlišnosť. Súd prvej inštancie na základe hore uvedeného konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania dôvodnosti žalobou uplatneného nároku, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Keďže žalovaní boli vo veci v celom rozsahu úspešní, priznal im nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu 100 %. 2. Opravným uznesením č.k. B1-35Cb/105/2019-592 zo dňa 2. júla 2024 súd prvej inštancie opravil v písomnom vyhotovení rozsudku sp. zn. B1-35Cb/105/2019 zo dňa 5.6.2023 záhlavie v časti označenia žalovaného 2/ tak, že správne označenie žalovaného znie: „Y. K., B.. XX.XX.XXXX, X.T. G.S. XXXX/ XXX, X.“. 3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Svoje podanie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Namietal zmenu skutkových tvrdení zo strany žalovaných, na ktorú súd prvej inštancie neprihliadal. V tejto súvislosti poukázal na to, že žalovaný 2/ vo svojom prvom podaní na súd, vyjadrenie zo dňa 25.09.2020, ani raz nespomenul, že by správa o nehode, ktorá mu bola zaslaná ako príloha spolu so žalobou nebola ním vypísaná alebo podpísaná, prípadne, že tlačivo správy o nehode nebolo v čase škodovej udalosti vôbec vypísané, a to napriek tomu, že ide o dôležitý aspekt konania. Uvedené netvrdil právny zástupca žalovaných ani na pojednávaní konanom dňa 31.01.2023. Až následne žalovaní zaslali súdu návrh na doplnenie dokazovania zo dňa 15.02.2023, ktorým žiadali predloženie originálu správy o nehode, ktorú žiadali podrobiť znaleckému dokazovaniu odboru písmoznalectvo. Žalobca namietal, že ide o zjavnú zmenu skutkových tvrdení právneho zástupcu žalovaných, ktorý sa na pojednávaní konanom dňa 31.01.2023 vyjadril, že podpis nachádzajúci sa na dokumente správa o nehode je vlastnoručným podpisom žalovaného 2/, ktorý je súčasne konateľom žalovaného 1/, a následne sa ho snaží v návrhu na doplnenie dokazovania spochybniť. Vzhľadom na uvedené žalobca tvrdil, že žalovaní porušili § 150 ods. 1 CSP tým, že pravdivo neuviedli skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, kedy najskôr prostredníctvom právneho zástupcu žalovaný 2/ tvrdil, že podpis na dokumente správa o nehode je jeho podpisom, a následne svoje skutkové tvrdenie zmenil a tvrdil, že podpis uvedený na dokumente správa o nehode nie je jeho podpisom. Vyjadrenia žalovaných k pravosti podpisu preto žalobca považoval za zmätočné a zavádzajúce s cieľom účelovo meniť svoje skutkové tvrdenia, ktoré odzneli na pojednávaní s cieľom zlepšiť si svoju pozíciu v prejednávanej veci. Podotkol, že žalovaní počas súdneho konania nenamietali pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného 1/, z čoho je jasné, že si uvedomujú, že škodová udalosť sa naozaj udiala, že poškodeným je osoba, ktorá bola žalobcom uvedená v žalobe, a že škodovú udalosť zapríčinil žalovaný 2/, ktorý je súčasne konateľom žalovaného 1/. Žalobca mal za to, že súd nemal na zmenu skutkových tvrdení ohľadom správy o nehode a jej vypísania, spísania a podpísania prihliadať. Namietal pochybenie súdu prvej inštancie, ktorý i napriek tomu, že žalovaní sú od začiatku súdneho konania právne zastúpení, neprihliadol na námietku koncentrácie konania, ktorá bola žalobcom v konaní uplatnená, naopak, súd po vyše troch rokoch opätovne nariaďoval pojednávanie a uložil žalovaným dodatočnú lehotu na doplnenie dokazovania. K súdom konštatovanej odlišnosti podpisov žalovaného 2/ na kópii správy o nehode a na plnomocenstve žalobca poukázal na značný časový odstup medzi ich podpísaním. Napadnuté rozhodnutie považoval za zmätočné a nepreskúmateľné. Žalobca poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.09.2008 sp. zn. 1Cdo 90/2008. Považoval za nespravodlivé, ak by súd žalobu zamietol len z dôvodu, že žalobca v konaní nepredložil originál správy o nehode, o to viac, ak ju súd požadoval pre vykonanie navrhovaného dôkazu zo strany žalovaných, ktorí neuplatnili prostriedky procesnej obrany a prostriedky procesného útoku včas, a teda v konaní by súd na ne nemal prihliadať. Žalobca dodal, že by malo byť úplne pochopiteľné, vzhľadom na časové obdobie viac ako sedem rokov medzi vypísaním tlačiva správy o nehode (20.12.2015) a požadovaním predloženia originálu (20.02.2023), že žalobca originálom správy o nehode nedisponuje. O to viac pochopiteľnejšie by to, podľa jeho názoru, malo byť v dnešnej dobe, kedy je spoločnosťou pretláčaný záujem digitalizácie v čo možno najväčšej možnej miere. Okrem toho sa žalobca vyjadril k ostatným sporným skutočnostiam, a síce, že povinné zmluvné poistenie uzatvorené na škodiace motorové vozidlo v čase škodovej udalosti nebolo platne uzatvorené, ako aj k svojej aktívnej vecnej legitimácii a rozsahu a výške škody. S poukazom na vyššie uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že vyhovie žalobe žalobcu v celom rozsahu. 4. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrili žalovaní podaním doručeným súdu dňa 10.10.2023. Mali za to, že žalobcom uvádzané odvolacie dôvody nie sú dané, a rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, presvedčivé, spravodlivé a predchádzal mu zákonný procesný postup. Uviedli, že súd prvej inštancie správne v konaní zistil, že medzi stranami sporu sú sporné okolnosti vzniku škodovej udalosti a zavinenie žalovaných a správne postupoval, keď v tomto smere začal vykonávať dokazovanie a vyzval žalobcu na predloženie originálu správy o nehode v zmysle návrhu žalovaných na doplnenie dokazovania, ktorý podali v súdom určenej lehote. Súd prvej inštancie správne prihliadol na skutočnosť, ktorá vyšla v konaní najavo, a teda, že neexistuje originál listiny - správy o nehode, na základe ktorej žalobca žiada priznať právo, a dospel k správnemu právnemu záveru o neunesení dôkazného bremena žalobcom, keď tento v konaní
nepredložil iný dôkaz ani nenavrhol dôkaz, ktorým by iným spôsobom, ako listinným dôkazom, potvrdil pravdivosť obsahu fotokópie správy o nehode a jej pravosť v súvislosti s okolnosťami vzniku škody a zavinenia. Ak by súd za tohto stavu bez ďalšieho priznal žalobcovi právo na základe takejto pochybnej listiny, ktorej originál neexistuje a ktorej pravosť a pravdivosť údajov v nej uvedených súd nemal ničím osvedčenú, bolo by to popretím práva na spravodlivý súdny proces a tiež i nebezpečným precedensom. Postupom súdu prvej inštancie, keď na pojednávaní konanom dňa 31.01.2023 poskytol žalovaným lehotu na prípadné doplnenie dokazovania za účelom odstránenia sporných skutkových okolností vzniku škodovej udalosti - zavinenia, nedošlo k žiadnym prieťahom v konaní, pretože súd prvej inštancie na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 31.01.2023 nemal dostatočný základ pre rozhodnutie. Ďalej uviedli, že tvrdenia žalobcu o údajnej zmene skutkových tvrdení žalovanými v konaní pred súdom prvej inštancie sú zavádzajúce a klamné. Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 31.01.2023 právny zástupca žalovaných vo vzťahu k označenej spornosti okolností vzniku škodovej udalosti a zavinenia žalovaných sa vyjadroval tak, že správa o nehode je pochybná, že žalovaní ju nevypisovali, na čo sa súd prvej inštancie dopytoval, či sa na tejto nachádza podpis žalovaného 2/, k čomu sa právny zástupca žalovaných s určitosťou nevyjadroval a objektívne nemohol potvrdzovať pravosť podpisu žalovaného 2/. Žalovaní nikdy netvrdili, že by niektorý z podpisov na spornej listine - kópii správy o nehode patril žalovanému 2/, práve naopak, toto spochybnili a navrhovali, aby bol dôkaz vykonaný originálom listiny a žiadali vykonať znalecké skúmanie. Žalobca a žalovaní mali ako sporové strany rovnaké procesné práva, zásada rovnosti strán nebola žiadnym spôsobom porušená, pretože žalobca ako aj žalovaní mali rovnakú možnosť navrhovať a predkladať dôkazy na odstránenie sporných skutočností. Uviedli, že dôležitým aspektom sudcovskej koncentrácie konania je skutočnosť, že je na úvahe súdu, či sudcovskú koncentráciu konania uplatní alebo nie, ide o oprávnenie súdu, nie o povinnosť jej aplikovania. Ak aj všeobecný súd neuplatní sudcovskú koncentráciu konania a prihliadne na oneskorene uskutočnené úkony strán, tak nejde o nesprávny procesný postup, ide o využitie zákonnej možnosti, ktorú má súd k dispozícii, a nie o nesprávnu aplikáciu sudcovskej koncentrácie konania. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu v odvolaní dodali, že konštatovanie o diametrálnej odlišnosti podpisov žalovaného 2/ na kópii správy o nehode a na plnomocenstve, súd prvej inštancie uviedol len nad rámec veci, nezaložil na ňom svoje rozhodnutie. Pokiaľ sa žalobca z opatrnosti vyjadril k ostatným sporným skutočnostiam, uviedli, že žalobca túto argumentáciu mohol a mal uplatňovať v konaní pred súdom prvej inštancie, na čo mal dostatočný priestor, a takéto novoty nie sú preto prípustné v odvolacom konaní. S poukazom na uvedené žalovaní navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a žalovanému 1/ a žalovanému 2/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 5. K vyjadreniu žalovaných sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 04.12.2023, v ktorom zotrval na argumentácii uvedenej v podanom odvolaní. Mal ma to, že práve on bol stranou súdneho konania, ktorá sa snažila, aby bolo vo veci rozhodnuté v čo možno najkratšej dobe a žalovaní boli tí, ktorí priebeh súdneho konania nezmyselne predlžovali. Žalobca záverom uviedol, že v odvolaní neuvádzal nové skutočnosti, neprikladal nové dôkazy, ani nenavrhoval vykonať žiadne nové dôkazy, len sa z opatrnosti vyjadril k niektorým skutočnostiam, nakoľko súd na ne nedal odpoveď. 6. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadrili žalovaní podaním doručeným súdu dňa 20.02.2024. Poukázali na to, že žalovaný 2/ počas konania nemenil svoje skutkové tvrdenia, svoje tvrdenia len doplnil, a to hneď na prvom pojednávaní, ktoré sa konalo po zrušení rozsudku pre zmeškanie žalobcu, keď spolu so žalovaným 1/ za sporné označili o.i. skutkové okolnosti škodovej udalosti a zavinenie žalovaných, pričom spornosť týchto skutočností potvrdil i žalobca. Na základe stranami sporu zhodne označených sporných skutočností súd prvej inštancie potom ustálil spornosť v rozsahu uvedenom v bode 13. napadnutého rozsudku. Pokiaľ sa žalobca vyjadruje tak, že žalovaní boli tí, ktorí priebeh konania nezmyselne predlžovali, tento názor žalobcu považovali za mylný, naopak, správanie žalobcu je možné označiť za také, ktorým sa konanie predlžovalo. 7. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo. 8. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu
v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a dôvodmi odvolania žalobcu odvolací súd dospel k záveru, že neboli naplnené odvolacie dôvody. 9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 10. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 1 CSP v zásade stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-35Cb/105/2019-537 zo dňa 5.6.2023 v znení opravného uznesenia č.k. B1-35Cb/105/2019-592 zo dňa 2. júla 2024, pretože vo výroku vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zmenu alebo zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné: 11. Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť mu sumu 1.141,67 eur spolu s príslušenstvom titulom nároku na náhradu vyplateného poistného plnenia za škodu spôsobenú pri škodovej udalosti. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania dôvodnosti žalobou uplatneného nároku, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol a žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému 1/ a žalovanému 2/ 100 %-nú náhradu trov konania. Žalobca s uvedeným nesúhlasil a rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním, namietajúc odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP. 12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, spisového materiálu a odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal s podstatnými argumentmi sporových strán a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. 13. Odvolateľ považoval za nesprávny záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno preukázania vzniku škodovej udalosti a zavinenia žalovaných tým, že nepreukázal vypísanie žiadnej časti správy o nehode a hlavne podpísanie správy o nehode žalovaným 2/, a teda nepreukázal porušenie povinnosti žalovaného ako základný predpoklad uplatnenia nároku na náhradu škody. Žalobca v tomto smere namietal zmenu skutkových tvrdení žalovanými, keď ich právny zástupca sa mal na súdnom pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 31.01.2023 o 08:30 hod. vyjadriť, že podpis nachádzajúci sa na dokumente správa o nehode je vlastnoručným podpisom žalovaného 2/, ktorý je súčasne konateľom žalovaného 1/, a následne sa ho snaží v návrhu na doplnenie dokazovania spochybniť, kedy žalovaný 2/ tvrdí, že podpis uvedený na dokumente správa o nehode nie je jeho podpisom. Žalobca tvrdil, že nejde len o porušenie povinnosti uplatniť prostriedky procesného úkonu a procesnej obrany zo strany žalovaných včas, ale ide aj o zmenu skutkových tvrdení, na ktorú súd prvej inštancie nemal prihliadať. Uvedenú odvolaciu argumentáciu žalobcu vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. 14. Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že po zrušení rozsudku pre zmeškanie žalobcu a vrátení veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Cob/131/2021-459 zo dňa 29.09.2022 súd prvej inštancie uskutočnil dňa 31.01.2023 o 8:30 hod. pojednávanie za prítomnosti oboch sporových strán. Zo zvukového záznamu z pojednávania konaného dňa 31.01.2023 odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vyzval sporové strany, aby označili, čo považujú skutkovo a právne za sporné. Na uvedené reagoval právny zástupca žalovaných, ktorý za sporné skutočnosti okrem iného označil skutkové okolnosti vzniku škodovej udalosti - zavinenie zo strany žalovaného 2/, pričom ohľadne vyplneného formulára so zavinením žalovaného 2/ uviedol, že „klient tvrdí, že takto teda to zavinenie on neuznával“. Právny zástupca žalobcu na to potvrdil rozsah sporných skutočností. Právny zástupca žalovaných následne súd prvej inštancie požiadal o poskytnutie lehoty v rozsahu 15 dní na navrhnutie dôkazov na odstránenie sporných skutkových okolností vzniku škodovej udalosti, čo súd akceptoval. Zo zvukového záznamu z pojednávania konaného dňa 31.01.2023
nevyplýva, že by sa právny zástupca žalovaných na súdnom pojednávaní, konanom dňa 31.01.2023 o 08:30 hod. mal vyjadriť, že podpis nachádzajúci sa na dokumente správa o nehode je vlastnoručným podpisom žalovaného 2/. Hoci žalobca uvedeným tvrdením viackrát v odvolaní argumentoval, odvolací súd nemal zo zvukového záznamu preukázané, že by právny zástupca žalovaných tvrdil, že podpis na dokumente - správa o nehode - je podpisom žalovaného 2/. Nie je preto dôvodná námietka odvolateľa ohľadne zmeny skutkových tvrdení zo strany žalovaných. 15. Čo sa týka namietanej včasnosti uplatnenia uvedených prostriedkov procesného úkonu a procesnej obrany zo strany žalovaných, ani s touto námietkou žalobcu sa odvolací súd nestotožnil. Tak ako právny zástupca žalovaných uviedol na pojednávaní dňa 31.01.2023, v lehote 15 dní doručili žalovaní súdu prvej inštancie návrh na doplnenie dokazovania, v ktorom navrhli uložiť žalobcovi povinnosť predložiť súdu originál správy o nehode (ktorej fotokópiu priložil žalobca k žalobe) za účelom nariadenia znaleckého dokazovania znalcom z odboru písmoznalectva s otázkou, či niektorý z podpisov na dokumente je podpisom žalovaného 2/ a či je vypísaný text tlačiva pisárskym prejavom žalovaného 2/. Odvolací súd zdôrazňuje, že sudcovská koncentrácia konania (§ 153 CSP) je v diskrečnej právomoci súdu. Včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany vyhodnocuje v okolnostiach konkrétneho prípadu súd. Uplatnenie diskrečného práva súdu závisí od okolností konkrétneho prípadu. V prejednávanej veci, po zrušení rozsudku pre zmeškanie odvolacím súdom a vrátení veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, sporové strany na pojednávaní označili skutočnosti, ktoré považujú za sporné a v nadväznosti na to žalovaní v súdom určenej lehote predložili súdu návrh na doplnenie dokazovania. Odvolací súd podotýka, že je v diskrečnej právomoci súdu poskytnúť strane sporu na pojednávaní lehotu na dodatočné splnenie povinnosti tvrdiť a navrhnúť dôkazy (§ 181 ods. 4). Zároveň, žalovaní prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany uplatnili do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, teda v súlade s § 154 CSP o zákonnej koncentrácii konania. Uvedeným postupom súdu prvej inštancie a žalovaných tak neboli porušené ustanovenia Civilného sporového poriadku o koncentrácii konania a odvolacia argumentácia žalobcu je v tomto ohľade nedôvodná. 16. Ak žalobca v odvolaní namietal odôvodnenie súdu prvej inštancie v bode 31. napadnutého rozhodnutia, v ktorom konajúci súd uviedol, že jednoduchým laickým vizuálnym porovnaním podpisu žalovaného 2/ na kópii správy o nehode (č.l. 28 spisu) a podpisu žalovaného 2/ na plnomocenstve právnemu zástupcovi (č.l. 94 spisu) je možné konštatovať ich diametrálnu odlišnosť, kedy odvolateľ poukazoval na časový odstup medzi podpisom týchto dokumentov, ani táto odvolacia námietka neobstojí. Ako uviedol súd prvej inštancie v úvode bodu 31. napadnutého rozsudku, uvedené konštatovanie bolo len nad rámec vyššie uvedeného, t.j. nad rámec záveru súdu o neunesení dôkazného bremena žalobcom. Ako dôvodne podotkli žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu, súd prvej inštancie teda nezaložil svoje rozhodnutie na tomto konštatovaní. 17. Odvolateľ ďalej namietal, že je nespravodlivé, ak by súd žalobu zamietol len z toho dôvodu, že žalobca v konaní nepredložil originál správy o nehode. Žalobca v tomto smere uviedol, že by malo byť úplne pochopiteľné, vzhľadom na časové obdobie viac ako sedem rokov medzi vypísaním tlačiva správy o nehode (20.12.2015) a požadovaním predloženia originálu (20.02.2023), že žalobca originálom správy o nehode nedisponuje, a to o to viac v dnešnej dobe, kedy je spoločnosťou pretláčaný záujem digitalizácie v čo možno najväčšej možnej miere. Aj túto odvolaciu námietku žalobcu vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Aby žalobca mohol byť v konaní úspešný, bol povinný preukázať dôvodnosť podanej žaloby a na tento účel predložiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, v prejednávanej veci je žalobca tou stranou sporu, ktorá zo skutočností uvedených v správe o nehode vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky. Skutočnosť, že žalobca ani na výzvu súdu nepredložil originál listiny správy o nehode, ktorej fotokópiu žalovaní spochybnili a žiadali nariadenie znaleckého dokazovania znalcom z odboru písmoznalectvo a originál tejto správy o nehode nebol na základe dopytu súdu predložený ani spoločnosťou KOOPERATIVA, žalobca spôsobil neunesenie dôkazného bremena, keď nepreukázal porušenie povinnosti žalovanými ako základný predpoklad uplatnenia nároku na náhradu škody. Žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno preukázania dôvodnosti žalobou uplatneného nároku, vzhľadom na čo súd prvej inštancie postupoval správne, keď žalobu zamietol. Hoci žalobca na podporu svojej odvolacej argumentácie poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 90/2008, neuviedol ako uvedené rozhodnutie s prejednávanou vecou súvisí a čo ním chcel preukázať, pričom odvolací súd podotýka, že v uvedenom rozhodnutí sa Najvyšší súd
SR zaoberal štádiom exekučného konania, v ktorom sa rozhoduje o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, preto uvedené rozhodnutie nemožno aplikovať na prejednávaný prípad. 18. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho, kto existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. 19. Čo sa týka ďalšej odvolacej argumentácie žalobcu, ktorý sa v bode III. odvolania vyjadril „K ostatným sporným skutočnostiam“, túto považoval odvolací súd za irelevantnú pre rozhodnutie o podanom odvolaní, a teda nepovažoval za účelné a hospodárne s touto argumentáciou sa osobitne zaoberať. Odvolací súd len okrajovo podotýka, že čo sa týka tvrdení žalobcu ohľadne aktívnej vecnej legitimácie, k tejto otázke sa súd prvej inštancie vyjadril v bode 15. napadnutého rozsudku. Hoci žalobca v odvolaní argumentuje, že povinné zmluvné poistenie uzatvorené na škodiace motorové vozidlo v čase škodovej udalosti nebolo platne uzatvorené, žiada sa uviesť, že v napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie opak netvrdí. Ak sa žalobca v odvolaní vyjadruje k rozsahu a výške škody, odvolací súd podotýka, že vzhľadom na dôvody zamietnutia žaloby, je táto otázka bezpredmetná. 20. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). 21. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. 6Cdo 145/2011). 22. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-35Cb/105/2019-537 zo dňa 5.6.2023 v znení opravného uznesenia č.k. B1-35Cb/105/2019-592 zo dňa 2. júla 2024 potvrdil v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny. 23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaný 1/ a žalovaný 2/ majú proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 24. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).