Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/183/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113239496 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1113239496.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Břouškovej, v právnej veci žalobcu: IMPULS - LEASING Slovakia s.r.o., Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 36 745 804, práv. zastúpený: Mgr. Edita Rieglová, advokátka, Bajkalská 5/A, 831 04 Bratislava, proti žalovanému: FILMMAR, s.r.o., Jakubovo nám. 3, 811 09 Bratislava, IČO: 35 842 270, práv. zastúpený: Zahoráková & Partners, s.r.o., advokátska kancelária, Krasovského 13, 851 01 Bratislava, IČO: 47 232 412, o zaplatenie 6.102,93 Eur s prísl. a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 32Cb/223/2013-2014 zo dňa 02.03.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 32Cb/223/2013-2014 zo dňa 02.03.2017 p o t v r d z u j e. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6.102,93 Eur s 8,50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 6.102,93 Eur od 08.05.2013 do zaplatenia a žalobcovi priznal právo na náhradu 100% trov konania. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že z vykonaných dôkazov mal za preukázané, že dňa 25.04.2010 uzavrel žalovaný s právnym predchodcom žalobcu Zmluvu o poskytnutí úveru číslo LZK/10/90016, predmetom ktorej bolo poskytnutie účelového úveru na kúpu vozidla značky Ford MONDEO, rok výroby 2009. Toho istého dňa bola za účelom zabezpečenia uvedenej pohľadávky právneho predchodcu žalobcu uzavretá Zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva číslo: LZK/10/90016. Vzhľadom k tomu, že si žalovaný neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo Zmluvy, žalobca listom zo dňa 30.09.2012 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a pristúpil k výkonu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva k vozidlu. Z listu zo dňa 30.09.2012 súd zistil, že žalobca zaslal žalovanému oznámenie o tom, že žalobcovi poskytnutý úver vyhlasuje za splatný, vyzval ho na zaplatenie dlžnej sumy istiny s príslušenstvom a zároveň mu oznámil, že ak tak neurobí, žalobca pristúpi k predaju vozidla v rámci výkonu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva v súlade so Zmluvou. Z priloženej fotokópie doručenky je zrejmé, že uvedené oznámenie bolo žalovanému doručené dňa 11.10.2012. Z priloženého výpisu zo splátkového účtu k zmluve - prehľadu platieb a pohľadávok pre Zmluvu súd zistil, že žalovaný nezaplatil päť po sebe nasledujúcich splátok úveru. Z Protokolu o odovzdaní a prevzatí predmetu financovania (dopravná technika) je zrejmé, že pri odovzdávaní vozidla boli zistené viaceré poškodenia. Zo znaleckého posudku č. 323/2012, vypracovaného znalcom Ing. V. Y. dňa 29.10.2012 vyplynulo, že vozidlo malo viaceré poškodenia a východiskovú hodnotu vozidla s DPH stanovil znalec z poslednej predajnej ceny typu vozidla podľa databáz v štandardnej výbave Titanium vo výške 29.160,- Eur. Pri určovaní koeficientu predajnosti vozidla vychádzal znalec zo skutočnosti, že predajnosť odobratých vozidiel, ktoré opätovne ponúka na predaj leasingová spoločnosť, je spravidla nižšia z dôvodu neznámych, či nedostatočných poznatkov o predchádzajúcej prevádzke. O tieto vozidlá býva výrazne nižší záujem, ako o vozidlá s prehľadnou minulosťou a pôvodom. Všeobecnú hodnotu vozidla vrátane DPH s ohľadom na všetky uvedené skutočnosti stanovil znalec vo výške 7.401,- Eur. 3. Súd prvej inštancie uviedol, že vzhľadom na uvedené skutočnosti nemožno súhlasiť s tvrdením žalovaného, že žalobca nepostupoval pri výkone zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva s náležitou starostlivosťou. Žalobca je finančná spoločnosť, nie spoločnosť zaoberajúca sa predajom ojazdených vozidiel. Práve z uvedeného dôvodu dal žalobca v predmetnej veci vypracovať Znalecký posudok, aby znalec určil všeobecnú hodnotu vozidla. Uvedené jednoznačne svedčí o tom, že žalobca postupoval pri výkone zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva s náležitou starostlivosťou. Ani tvrdenie žalovaného, že mu žalobca nezaslal, resp. nedoručil oznámenie o začatí výkonu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva sa v konaní preukázalo ako nepravdivé. Žalobca totiž upovedomil žalovaného o začatí výkonu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva listom zo dňa 30.09.2012, ktorý bol žalovanému doručený dňa 11.10.2012 tak, ako to vyplýva zo žalobcom priloženej doručenky. Čo sa týka nesúhlasu žalovaného s nákladmi uplatnenými v žalovanej sume - za čistenie vozidla, za parkovanie vozidla, za odhlásenie vozidla, za vypracovanie znaleckého posudku a za poistné - k jednotlivým nákladom boli zo strany žalobcu predložené ako dôkazy o ich vynaložení faktúry, resp. príkazy na úhradu. Zároveň žalobca predložil aj výpisy z účtu o úhrade jednotlivých faktúr k daným nákladom a poistného, ktoré preukazujú ich reálne zaplatenie žalobcom. Predmetné náklady si žalobca uplatnil voči žalovaného s poukazom na ustanovenie čl. 9 bod 9.5 VZP, ako aj v súlade s § 553d ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže sa jedná o účelne vynaložené náklady v súvislosti s výkonom zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva. 4. Proti rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie a poukázal na skutočnosť, že na pojednávaní 19.01.2017 žiadal o vykonanie znaleckého dokazovania za účelom určenia výpočtu všeobecnej hodnoty vozidla ako sumy, ktorej výška by určovala obvyklú cenu vozidla, a ktorá by bola základom pre určenie, či žalobca predal v rámci výkonu zabezpečovacieho práva za porovnateľných podmienok tak, ako to predpokladá § 553c ods. 4 Obč. zák. Súd navrhovaný dôkaz nevykonal a ani nijako neodôvodnil z akého dôvodu nevyhovel návrhu žalovaného. Je pritom zrejmé, že vozidlo bolo predané za sumu päťkrát nižšiu, ako bola jeho trhová hodnota. Žalovaný žiadal vykonať dôkaz výsluchom svedka Q. V., ktorý predmetné vozidlo užíval a aj odovzdal, čomu súd nevyhovel. Ďalej nie je možné súhlasiť s argumentom súdu, že žalobca pri výkone zabezpečovacieho prevodu práva postupoval s náležitou starostlivosťou, keď pri predaj vozidla mal vychádzať z ceny určenej znaleckým posudkom, hoci ani túto nedokázal dodržať, nakoľko znalcovi neposkytol kompletné údaje o vozidle. S ohľadom na uvedené navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 5. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý poukázal na to, že vozidlo sa žalobcovi podarilo predať tretej osobe až po 6 mesiacoch od jeho odobratia žalovanému, dňa 04.03.2013 za kúpnu cenu 5.500,- Eur bez DPH, ktorá zohľadňuje technický stav vozidla a nízky záujem o daný typ vozidla. Vykonanie znaleckého dokazovanie považuje za nadbytočné a nehospodárne, a teda účelové zo strany žalovaného, keďže bez fyzickej obhliadky vozidla nie je možné vypracovanie riadneho znaleckého posudku, ktorým by znalec spätne stanovil všeobecnú hodnotu vozidla v danom mieste a čase predaja. Súd prvej inštancie tiež nevyhovel návrhu žalovaného na výsluch svedka Q. V., ktorý vozidla užíval a odovzdal žalobcovi. Uvedený návrh dôkazu je možné považovať za nadbytočný, keďže z Protokolu o odovzdaní vozidla, ktorý p. V. podpísal, vyplýva stav odovzdaného vozidla zhodujúci sa s technickým stavom vozidla podľa Znaleckého posudku. Námietku žalovaného, že žalobca porušil § 415 a § 417 ods. 1 Obč. zák., keď predal vozidlo v poškodenom stave, hoci v tom čase bolo platné zákonné a havarijné poistenie vozidla, a teda žalobca mal nechať vozidlo opraviť, považuje žalobca za nedôvodnú. Žalovaný opomenul uviesť, že k poškodeniam na vozidle došlo počas užívania vozidla žalovaným a bolo jeho povinnosťou bezodkladne oznámiť poisťovni aj žalobcovi vznik poistnej udalosti. 6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3 C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 27.08.2018. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného a vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. 7. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že predmetom sporu bol nárok žalobcu titulom finančného vysporiadania Zmluvy o poskytnutí úveru č. LZK/10/90016 v znení jej Dodatku zo dňa 19.07.2011 (ďalej len Zmluva), v ktorom vyčíslil ujmu v súlade s ustanovením čl. 9 bod 9.5 VZP, ktorá mu vznikla v súvislosti s predčasným ukončením zmluvy v celkovej výške 6.102,93 EUR. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi Zmluvou o poskytnutí úveru číslo LZK/10/90016 zo dňa 25.04.2010, Všeobecnými zmluvnými podmienkami pre úver, Dodatkom k zmluve o poskytnutí úveru číslo: LZK/10/90016 zo dňa 19.07.2011, Splátkovými kalendármi k zmluve číslo: LZK/10/90016, Vyhlásením predčasnej splatnosti úveru zo dňa 30.09.2012, fotokópiou doručenky od žalovaného zo dňa 11.10.2012, Oznámením o začatí výkonu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva zo dňa 30.09.2012, Záverečným finančným vysporiadaním zo dňa 28.03.2013, fotokópiou doručenky od žalovaného zo dňa 22.04.2013, Faktúrou č. FFV/13/00121 o ďalších nákladoch spojených s odobratím vozidla, Kúpnou zmluvou na vozidlo zo dňa 04.03.2013, Zmluvou o predaji časti podniku zo dňa 23.05.2012, vyjadrením žalovaného zo dňa 27.01.2015, vyjadrením žalobcu zo dňa 05.01.2017, Protokolom o odovzdaní a prevzatí predmetu financovania zo dňa 04.09.2012, Znaleckým posudkom č. 323/2012 vypracovaným znalcom Ing. V. Y. dňa 29.10.2012, Výpismi z účtu žalobcu, Zmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva číslo: LZK/10/90016 zo 25.04.2010. Návrh žalovaného na vykonanie znaleckého dokazovania ako aj návrh na výsluch Q. V. zamietol. 8. Žalovaný v odvolaní predovšetkým namietal, že žiadal o vykonanie znaleckého dokazovania za účelom určenia výpočtu všeobecnej hodnoty vozidla, pričom súd prvej inštancie navrhovaný dôkaz nevykonal, ani nevykonanie dôkazu neodôvodnil. Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 185 ods. 1 C.s.p., z ktorého vyplýva, že súd nemusí vykonať všetky účastníkom navrhnuté dôkazy. Výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať, je výlučne na súde. Súd prvej inštancie musí iba dbať na to, aby nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať rozhodný skutkový poznatok tvrdený účastníkom, ak tento nebude preukazovať iným dôkazom. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súd musí mať vždy vyriešenú otázku, na preukázanie ktorej skutočnosti vykonáva ten ktorý dôkaz. 9. V prejednávanej veci súd prvej inštancie zamietol návrh na vykonanie znaleckého dokazovania a výsluch svedka Q. V.. Možno súhlasiť so žalovaným, že súd prvej inštancie pochybil v tom, že v odôvodnení rozhodnutia nezdôvodnil nevykonanie týchto dôkazov, toto pochybenie však podľa odvolacieho súdu nemá vplyv na správnosť rozhodnutia. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne rozhodol, že tieto dôkazy nie je potrebné vykonať, keďže skutkový stav bol preukázaný listinnými dôkazmi uvedenými v odseku 7 tohto rozhodnutia a takto vykonané dokazovanie bolo postačujúce. Odvolací súd predovšetkým poukazuje na skutočnosť, že v konaní bol predložený znalecký posudok vo veci výpočtu hodnoty vozidla FORD Mondeo 2,5T Titanium, E.Č. O. U. vypracovaný znalcom Ing. V. Y. na základe objednávky žalobcu, ktorý stanovil všeobecnú hodnotu vozidla ku dňu 29.10.2012 na sumu 7 401 EUR. Podľa odvolacieho súdu znalecký posudok spĺňa požiadavky kladené na vyhotovenie znaleckého posudku a znalec vysvetlil v bode 2.7 posudku ako určil koeficient predajnosti. Stanovený koeficient dopytu trhu K5 podľa znalca zohľadňuje aj skutočnosť, že predajnosť odobratých vozidiel, ktoré opätovne ponúka na predaj leasingová spoločnosť je spravidla nižšia z dôvodu neznámych, či nedostatočných poznatkov o prechádzajúcej prevádzke vozidla. 10. Odvolací súd sa stotožnil aj s názorom súdu prvej inštancie, že nebolo potrebné vykonať výsluch svedka Q. V.. Vykonanie tohto dôkazu by bolo nadbytočné, keďže stav vozidla vyplýval z Protokolu o odovzdaní vozidla, ktorý svedok podpísal a ktorý bol podkladom pre vypracovanie znaleckého posudku. 11. K odvolacej námietke, že vozidlo bolo predané za sumu päť krát nižšiu ako je jeho trhová cena odvolací súd uvádza, že toto tvrdenie jednak žalovaný nijako nepreukázal a z predložených dôkazov je zrejmé, že vozidlo sa podarilo predať tretej osobe až po 6 mesiacoch od odobratia vozidla. Žalovaný v konaní nepredložil prehľad cien vozidiel, ani iný dôkaz, ktorý by preukazoval, že vozidlo bolo možné v rozhodnom čase predať za vyššiu cenu. Taktiež nie je možné súhlasiť s námietkou, že žalobca nepostupoval pri výkone zabezpečovacieho prevodu práva s náležitou starostlivosťou. Žalobca dal vyhotoviť znalecký posudok, ktorý zohľadnil stav poškodenia ako aj nižšiu predajnosť daného vozidla a vozidlo za účelom vrátenia finančných prostriedkov predal. O začatí výkonu zabezpečovacieho prevodu práva bol žalovaný upovedomený, o čom svedčí doručenka zo dňa 11.10.2012. 12. Odvolací súd nesúhlasí s námietkou žalovaného, že odôvodnenie súdu prvej inštancie v časti nákladov súvisiacich s výkonom zabezpečovacieho práva je arbitrárny. Súd prvej inštancie v odseku 32 svojho rozsudku odôvodnil, na základe čoho priznal žalobcovi nárok titulom nákladov na čistenie vozidla, odhlásenie vozidla, vypracovanie znaleckého posudku a poistné. K jednotlivým nákladom boli zo strany žalobcu pripojené dôkazy o úhrade, resp. príkazy na úhradu, pričom predmetné náklady si žalobca uplatnil voči žalovaného s poukazom na ustanovenie čl. 9 bod 9.5 VZP, ako aj v súlade s § 553d ods. 2 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca konkrétne žiaden náklad, ani jeho účelnosť nespochybnil. 13. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 14. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania, bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku vo veci samej, a to v súlade s § 262 ods. 2, C.s.p. 15. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).