Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/269/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113239791 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1113239791.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci žalobcu: V.. T.. Q.. M. C., G.. XX.XX.XXXX, K. Z. K., Y. XX, zast. JUDr. Jánom Čarnogurským, advokátom v Bratislave, Grösslingová 2479/8, proti žalovanému: M. Š., G.. XX.XX.XXXX, K. Z. K., K. XXXX/XX, zast. JUDr. Ľubomírom Hnátom, advokátom v Bratislave, Guothova 20, o nerušený výkon práva z vecného bremena, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 27. januára 2017 č.k. 17C/17/2013-397 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej žalobe vyhovujúcej časti p o t v r d z u j e . Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1/Súd prvej inštancie rozsudkom uložil žalovanému povinnosť strpieť právo žalobcu z vecného bremena, spočívajúce v doživotnom bývaní a užívaní nehnuteľností, evidovaných na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie: A. M., Okres: K. T., Obec: K. - M. Č. A. M., vedených na Okresnom úrade Bratislava, katastrálny odbor ako stavba rodinného domu súp. č. XXXX, postavenej na parcele KN-C č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 131 m2, parc. KN - C č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 131 m2, parc. KN - C č. XXXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 17 m2 a parc. KN - C Č.. XXXX/X o výmere 462 m2 - záhrady a znášať bývanie a užívanie predmetných nehnuteľností žalobcom, ako aj povinnosť zdržať sa takého obťažovania žalobcu, ktoré by obmedzilo alebo znemožnilo riadne užívanie označených nehnuteľností, a to pokiaľ ide o prerušovanie dodávok elektrickej energie do predmetnej nehnuteľnosti. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania. 2/Žalobca odôvodnil žalobu tým, že uvedenú nehnuteľnosť daroval svojmu synovi M. C. M.., ktorý ju počas súdneho konania (o vrátenie daru) previedol na žalovaného. Žalovaný s odstupom krátkeho času - zopár mesiacov po nadobudnutí nehnuteľnosti - dal nehnuteľnosť odpojiť od elektrickej energie. Dňa 14. 02. 2013 došlo k odpojeniu elektrického kábla a dňa 16. 02. 2013 k jeho prerezaniu, a teda k znehodnoteniu, a to zrejme z iniciatívy žalovaného. Tento krok (preseknutie elektrického kábla) bol urobený s jediným cieľom - vyhnať žalobcu z nehnuteľnosti, ktorú vytvoril, postavil, o ktorú sa po celý čas stará sám. Žalobca má podozrenie, že celé toto konanie žalovaného smerovalo až k fyzickej likvidácii žalobcu. Následkom zlých podmienok v dome (kde bol žalobca nútený bývať bez tepla a svetla) sa žalobcovi značne podlomilo zdravie, dokonca musel byť opakovane hospitalizovaný a dokonca aj operovaný. Navyše nevykurovaním nehnuteľnosti došlo aj k jej poškodeniu (opadaná omietka, plesne a pod.). 3/Súd prvej inštancie v poradí prvým rozsudkom zo dňa 04. 03. 2014 č.k. 17C/17/2013-62 žalobu zamietol s tým, že medzi žalobcom a žalovaným existuje právny vzťah vyplývajúci z hmotného práva. Žalobca má právo doživotného užívania nehnuteľnosti a žalovaný ako vlastník nehnuteľnosti je povinný strpieť toto právo vyplývajúce z vecného bremena a je povinný zabezpečiť jeho nerušený výkon. Vzhľadom na to, že žalobca osobne nevidel žalovaného preseknúť prípojku elektrického prúdu a žalovaný poprel, že by to vykonal, nepodarilo sa súdu bez pochybností ustáliť, že preseknutie prípojky elektrického prúdu spôsobil práve žalovaný. Žalobca súdu preukázal jedine to, že v súvislosti s odpojením od elektrickej energie došlo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu (čo konštatoval aj Krajský súd v Bratislave v predbežnom opatrení č.k. 25C/126/2013-99, zo dňa 12.09.2013). Pokiaľ ide o odpojenie od elektrickej energie, takéhoto skutku sa žalovaný vo vzťahu k žalobcovi nemohol ani dopustiť, lebo ako vyplýva z bodu 4. Cenníka služieb energetickej spoločnosti, odpojenie od elektrickej energie mohla spôsobiť iba ZSE Bratislava, a.s. a to pre neplatenie poplatku za odber elektriny. 4/Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 29. 01. 2015 č.k. 5Co/390/2014-117 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie z dôvodu, že formulácia petitu žalobného návrhu trpela nejasnosťou a neurčitosťou, teda nesprávnosťou, pričom táto skutočnosť bránila prejednaniu veci a rozhodnutiu o takejto veci rozsudkom. Oprávnený z vecného bremena sa môže v prípade, že vecné bremeno spočíva vo výlučnom užívaní veci, domáhať jej vydania (resp. vypratania), zdržania sa neoprávnených zásahov a odstránenia ich následkov. V konaní o zdržanie sa neoprávnených zásahov ide o nárok žalobcu, ktorý je buď vážne ohrozený (§ 417 ods. 2 OZ), kedy nárok je spravidla vyjadrený povinnosťou žalovaného niečo strpieť alebo niečoho sa zdržať, ak tretia osoba do jeho práva neoprávnene zasahuje alebo už zasiahla, kedy petit žaloby musí smerovať k tomu, aby bolo zakázané budúce (v petite žaloby presne konkretizované) rušenie, prípadne aby nastalo navrátenie do predošlého (presne označeného) stavu resp. bola nahradená spôsobená škoda. 5/V darovacej zmluve medzi T.. Q.. M. C. A.. (ako darujúcim) a Milanom Kukelkom ml. (ako obdarovaným) a zmluve o zriadení vecného bremena medzi T.. Q.. M. C. A.. (ako oprávneným z vecného bremena) a M. C. M.. (ako povinným z vecného bremena) zo dňa 22.11.1988 sa účastníci zmluvy dohodli, že darujúci má právo doživotného užívania celého poschodia s tým, že na prízemí bude užívať dve pivničné miestnosti, prádelňu a kotolňu. Zároveň bude mať právo doživotne užívať celú záhradu. Obdarovaný bude užívať jednu miestnosť na prízemí - ateliér s príslušenstvom. Účastníci zmluvy sa dohodli, že vecné bremeno sa zriaďuje bezplatne. Zároveň uzavreli dohodu, podľa ktorej obdarovaný postaví na pozemku dvojgaráž s tým, že darujúci bude mať právo užívať polovicu tejto dvojgaráže. Účastníci zmluvy uzavreli dohodu, podľa ktorej všetky náklady spojené s dokončením a údržbou rodinného domu budú hradiť každý v jednej polovici. Dane, dávky a poplatky spojené s užívaním nehnuteľnosti bude hradiť obdarovaný. 6/Podľa žalovaného žalobca v predmetnej nehnuteľnosti nebýva a svoje právo vecného bremena nevyužíva. Žalobca sa zdržuje na streche nehnuteľnosti, kde si bez stavebného povolenia postavil prístrešok a v tomto sa zdržuje. V tejto súvislosti bolo vydané právoplatné rozhodnutie o vyprataní stavby. K odpojeniu od elektrickej energie nedošlo na základe preseknutia kábla, ale na základe skutočností, že žalobca je neplatič. Z tohto dôvodu s ním dodávateľ ukončil zmluvný vzťah a to odstúpením od zmluvy. Žalovaný v súčasnom období nemá ani kľúče od nehnuteľnosti a túto nenavštevuje z osobných dôvodov a z dôvodu pracovných povinností. Žalobca počas celého roka obýva nadstavbovú časť na dome. Jedná sa o čiernu stavbu, ktorá nie je predmetom vecného bremena. Na užívanie čiernej stavby sa nevzťahovala povinnosť obdarovaného platiť vodu, plyn a elektrinu. Vzhľadom na zlý technický stav nehnuteľnosti, ktorá ohrozuje zdravie, život a majetok, predmetná nehnuteľnosť nie je spôsobilá na užívanie, čo vyplýva aj z rozhodnutia o vyprataní nehnuteľnosti. Žalovaný ponúkal žalobcovi náhradné ubytovanie, ale len z dôvodu, aby bolo zachované jeho právo užívať nehnuteľnosť počas rekonštrukčných prác. Rozhodnutie o vyprataní stavby nebolo doposiaľ zrušené a jeho platnosť a vykonateľnosť nebola dotknutá ani rozhodnutím o prerušení stavebného konania. V zmysle ust. § 151p ods. 2 OZ, ak je nehnuteľnosť v havarijnom stave, je otázne či vecné bremeno i naďalej trvá. Žalovaný platí daň z nehnuteľnosti. Dávky a poplatky v notárskej zápisnici sú nejasné, majú všeobecný charakter a preto je ťažké prenášať nejakú poplatkovú povinnosť na žalovaného. Touto dohodou bol viazaný iba obdarovaný, pričom uvedené nebolo predmetom kúpnej zmluvy. Pokiaľ ide o výrub stromov, žalobca nepreukázal, že by sa žalovaný tohto konania dopustil, resp. neobjasnil s akým úmyslom to mal vykonať. Z obhliadky vyplýva, že žalovaný nedisponuje kľúčmi od nehnuteľnosti. Žalovaný na nehnuteľnosť nechodí, nehnuteľnosť je teda opustená. 7/Súd prvej inštancie konštatoval, že povinnosť strpieť výkon práva žalobcu zodpovedajúceho vecnému bremenu doživotného užívania prízemia rodinného domu (t.j. dve pivničné miestnosti, prádelňa a kotolňa), celého poschodia nehnuteľnosti a celej záhrady, vyplýva jednak zo zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 22. 11. 1988 a jednak z listu vlastníctva č. XXX a to bez ohľadu na skutočnosť, či si bol žalovaný toho vedomý pri nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy, uzatvorenej s M. C. M.. To znamená, že žalovaný vystupuje vo vzťahu k žalobcovi nielen ako vlastník nehnuteľnosti (rodinného domu na Y.Á. Č.. XX spolu so záhradou), ale aj ako povinný z vecného bremena. Pravidlá vecného bremena sú uvedené v zmluve zo dňa 22. 11. 1988. Žalovaný je teda povinný strpieť výkon práva žalobcu užívať (usus) celé poschodie rodinného domu, dve pivničné miestnosti, prádelňu a kotolňu na prízemí rodinného domu, a celú záhradu spôsobom, ktorý zodpovedá povahe vecného bremena (bod 4. NZ). Žalovaný je taktiež povinný v zmysle zmluvy uskutočniť určité konania (facere) v prospech oprávnenej osoby, spočívajúce v poskytnutí nákladov spojených s údržbou rodinného domu vo výške jednej polovice (bod 6. NZ) a v úhrade daní, dávok a poplatkov spojených s užívaním nehnuteľnosti v pomere 100 % (bod 7. NZ). Vecné bremeno bolo zriadené výlučne v prospech žalobcu (in personam) a jeho trvanie sa viaže na dobu jeho života. Obsah vecného bremena je podľa názoru súdu vyjadrený v zmluve určite a zrozumiteľne. Uhrádzanie poplatkov v zmysle bodu 7. NZ je viazané na osobu obdarovaného a povinného z vecného bremena súčasne. Zmluvné strany v notárskej zápisnici expressis verbis v bode 7. NZ uviedli, že tieto poplatky hradí obdarovaný. Prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy, prešli na kupujúceho všetky práva a povinnosti, ktoré vyplývali pre obdarovaného a povinného z vecného bremena súčasne a to bez ohľadu na skutočnosť, či žalovaný v čase nadobudnutia vlastníckeho práva mal o týchto skutočnostiach, vyplývajúcich z notárskej zápisnice vedomosť. Žalovaný sa nemôže zbaviť svojej zodpovednosti tvrdením, že tieto povinnosti netvorili obsah kúpnej zmluvy. Ak ho predávajúci na tieto skutočnosti pred uzavretím kúpnej zmluvy neupozornil, vzniklo žalovanému právo, aby sa voči predávajúcemu domáhal náhrady škody (§ 420 OZ). Žalovaný však v rámci dokazovania uviedol, že mal vedomosť o existencii vecného bremena, ktorá vyplývala najmä z listu vlastníctva. Žalovaný mal teda dostatočný priestor na to, aby ho predávajúci pred podpisom kúpnej zmluvy podrobne oboznámil s obsahom vecného bremena, vrátane poplatkovej povinnosti, vyplývajúcej z bodu 7. notárskej zápisnice zo dňa 22. 11. 1988. 8/V tejto súvislosti súd zistil, že v zmysle darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena bol obdarovaný povinný uhrádzať poplatky spojené s užívaním nehnuteľnosti, medzi, ktoré nepochybne patria aj poplatky pokiaľ ide o dodávku elektrickej energie. V roku 2011 došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti z obdarovaného na žalovaného. Bez ohľadu na túto skutočnosť, prevodom vlastníckeho práva súčasný vlastník ako povinný z vecného bremena je povinný rešpektovať výkon vecného bremena zriadeného v prospech žalobcu in personam tzn. vlastník nehnuteľnosti je povinný znášať poplatky spojené s užívaním nehnuteľnosti a to tak, ako to bolo dohodnuté medzi jeho právnym predchodcom (M. C. M..) a žalobcom. Žalobca daroval svoju nehnuteľnosť svojmu synovi M. C. M.. s tým, že v rámci darovacej zmluvy sa zmluvné strany dohodli na tom, že obdarovaný bude uhrádzať poplatky, ktoré súvisia s užívaním nehnuteľnosti a to v pomere 100 %. Z dokazovania vyplýva, že v určitom časovom období ZSE, a.s. prerušili dodávku elektrickej energie a to z dôvodu neuhrádzania platieb za dodávku elektrickej energie. S účinnosťou od 22. 12. 2012 ZSE, a.s. odstúpili od zmluvy o dodávke energie a to z dôvodu, že žalobca aj napriek predchádzajúcim písomným výzvam neuhradil príslušné platby. K znovuzavedeniu dodávky elektrickej energie došlo až na základe predbežného opatrenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 25C/126/2013 zo dňa 12. 09. 2013. Z dokazovania teda vyplýva, že zo strany žalovaného došlo k zásahu do práv žalobcu na nerušený výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu spojeného s užívaním nehnuteľnosti a to pokiaľ ide o prerušenie dodávky elektrickej energie do predmetnej nehnuteľnosti. 9/Žalobca ako oprávnený z vecného bremena bez pochybností preukázal, že elektrárne odpojili nehnuteľnosť od elektrickej energie z dôvodu, že tieto náklady neuhrádzal práve oprávnený z vecného bremena (t.j. žalobca). Naopak, žalovaný (ako povinný z vecného bremena) tým, že sa nepodieľal na týchto nákladoch, spôsobil svojím konaním zásah do práva na nerušený výkon práva z vecného bremena zriadeného v prospech žalobcu. Príčinná súvislosť medzi opomenutím žalovaného uhrádzať poplatky na dodávku elektriny a následkom, spočívajúcim v nemožnosti žalobcu užívať elektrickú energiu v rámci nehnuteľnosti (prízemie a celé prvé poschodie) spočíva v tom, že ak by žalovaný resp. jeho právny predchodca (M. C. M..) uhrádzali poplatky za odber elektrickej energie, resp. preplácali žalobcovi faktúry, vystavené zo strany ZSE, a.s., k odpojeniu od elektrickej energie by zrejme nedošlo. Žalobca v dostatočnom rozsahu preukázal súdu uhrádzanie nákladov ohľadom dodávky elektrickej energie s tým, že tieto náklady uhrádzal výlučne sám. Žalovaný sa uhradením kúpnej ceny, v rámci ktorej mala byť zahrnutá aj úhrada nedoplatku za odber elektriny, nemohol zbaviť svojej poplatkovej povinnosti, vyplývajúcej z bodu 7. NZ. Akékoľvek vyplatenie pozdĺžností žalovaného za predošlého vlastníka nehnuteľnosti nemalo vplyv na platnosť zmluvy o zriadení vecného bremena, z obsahu ktorej vyplývala povinnosť obdarovaného a vlastníka nehnuteľnosti súčasne uhrádzať nielen náklady spojené s údržbou nehnuteľnosti v pomere 50 % (bod 6. NZ), ale najmä poplatky spojené s užívaním nehnuteľnosti a to v pomere 100 % (bod 7. NZ). Sem možno zahrnúť aj poplatok ohľadom dodávky elektrickej energie a to bez ohľadu na to, či faktúry za odber elektriny boli vystavené na oprávneného z vecného bremena alebo na vlastníka nehnuteľnosti. 10/Ak teda žalovaný neuhrádzal žalobcovi, ktorý bol v zmluvnom vzťahu s dodávateľom elektrickej energie, poplatky spojené s dodávkou elektrickej energie, a ak v dôsledku neuhrádzania platieb za elektrickú energiu došlo zo strany dodávateľa elektrickej energie k odstúpeniu od príslušnej zmluvy, možno takéto konanie žalovaného vyhodnotiť ako neoprávnený zásah do práva žalobcu nerušene užívať nehnuteľnosť (t.j. dve pivničné miestnosti, prádelňu a kotolňu na prízemí rodinného domu a celé poschodie rodinného domu), a to pokiaľ ide o užívanie elektrickej energie. V tomto prípade nastala situácia, kedy žalobca na jednej strane riadne a včas neuhrádzal všetky poplatky za dodávku elektrickej energie, no na druhej strane si refundáciu týchto poplatkov voči vlastníkovi nehnuteľnosti vôbec neuplatnil (žalobca v konaní bez pochybností nepreukázal súdu, že by nejakým spôsobom žiadal od žalovaného preplatenie všetkých výdavkov vynaložených na úhradu faktúr za odber elektriny). Nastala tak situácia, kedy v dôsledku neuhrádzania faktúr za odber elektriny došlo k odpojeniu nehnuteľnosti od elektrickej energie a to bez toho, aby žalobca ako zmluvný partner ZSE, a.s. o tejto skutočnosti náležitým spôsobom upovedomil vlastníka nehnuteľnosti, ktorý mu bol povinný v zmysle zmluvy o zriadení vecného bremena preplatiť všetky vynaložené poplatky za odber elektrickej energie. Určité spoluzavinenie (§ 441 OZ) na prerušení dodávky elektrickej energie možno badať aj na strane žalobcu, ktorý zanedbal svoje právo žiadať od žalovaného, aby mu refundoval náklady, vynaložené na úhradu príslušných faktúr, avšak ak došlo k prerušeniu dodávky elektrickej energie, za túto skutočnosť nesie väčší diel spoluviny vlastník nehnuteľnosti, ktorý bol povinný vytvoriť užívateľovi nehnuteľnosti také podmienky, aby za žiadnych okolností nedošlo k prerušeniu dodávky elektriny. Vlastník nehnuteľnosti je povinný sa starať o nehnuteľnosť, a v rámci tejto povinnosti zodpovedá za to, že nehnuteľnosť bude užívaniaschopná a to tak, aby bezdôvodne nedochádzalo k rušivým zásahom do práv zodpovedajúcich vecnému bremenu zriadeného zmluvou zo dňa 22. 11. 1988 v prospech žalobcu (in personam). Vlastník nehnuteľnosti bol teda povinný odkomunikovať s užívateľom nehnuteľnosti spôsob uhrádzania poplatkov za dodávku elektrickej energie, o tejto skutočnosti bolo potrebné spísať napr. protokol, z obsahu ktorého by vyplývalo, že vlastník nehnuteľnosti prejavil záujem, aby uhrádzal užívateľovi nehnuteľnosti poplatky napr. za odber elektriny, resp. prejavil záujem, aby užívateľ nehnuteľnosti odstúpil od zmluvy o dodávke elektrickej energie z dôvodu, aby takúto zmluvu mohol následne uzatvoriť vlastník nehnuteľnosti, ktorý by uhrádzal príslušné faktúry. 11/Žalovaný sa nemôže zbaviť svojej zodpovednosti za zásah do práva užívať prízemie a celé prvé poschodie, spočívajúcom v prerušení dodávky elektriny tvrdením, že tieto poplatky nebol povinný uhrádzať, podľa ktorého uhradením kúpnej ceny za nehnuteľnosť M. C. M.. mu takáto povinnosť zanikla. Naopak, žalovaný na základe kúpnej zmluvy vstúpil nielen do postavenia vlastníka nehnuteľnosti, ale aj do postavenia povinného z vecného bremena, zriadeného v prospech žalobcu. Žalovaný z titulu vlastníckeho práva mal široký priestor na to, aby sa so žalobcom ako užívateľom nehnuteľnosti dohodol na ďalších pravidlách užívania nehnuteľnosti. Ak by žalobca nepristúpil na tieto pravidlá, žalovaný bol povinný rešpektovať režim užívania nehnuteľnosti, vyplývajúci z notárskej zápisnice. Bolo teda namieste, aby napr. z opatrnosti spísal so žalobcom protokol o tom, že žalobcovi ponúkol uhrádzanie faktúr za odber elektriny a že žalobca takúto ponuku odmietol. Takúto zápisnicu bolo potrebné spísať za prítomnosti svedkov, čím by sa žalovaný zbavil nielen zodpovednosti za neuhrádzanie poplatkov za odber elektriny (keďže nebol v zmluvnom vzťahu s dodávateľom elektriny, pričom žalobca odmietol poskytnúť súčinnosť pokiaľ ide o úhradu poplatkov), ale aj zodpovednosti za zásah do práva na užívanie prízemia a celého prvého poschodia rodinného domu, ktoré spočívalo v prerušení dodávky elektrickej energie. 12/Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že žalobca neužíval prízemie a prvé poschodie rodinného domu, na ktoré sa vzťahuje vecné bremeno, ale užíva výhradne tzv. čiernu stavbu (ktorá spočíva v nadstavbe, vybudovanej na streche rodinného domu, a ktorá nespadá pod režim vecného bremena) a teda nedodaním elektrickej energie do nepovolenej časti stavby rodinného domu nemohol zasiahnuť do vecného bremena, zriadeného v prospech žalobcu, súd uvedené tvrdenie žalovaného vyhodnotil ako účelové, nakoľko na základe obhliadky nehnuteľnosti zo dňa 28. 09. 2016 bolo zo strany súdu zistené, že prízemie (dve pivničné miestnosti, prádelňa a kotolňa) a prvé poschodie rodinného domu sú spôsobilými na riadne užívanie žalobcom, pričom je vecou žalobcu, či užíva napr. prízemie alebo iba prvé poschodie rodinného domu. Žalobca však nemôže užívať iné časti rodinného domu, ktoré neboli pojaté do zmluvy o zriadení vecného bremena, vrátane nadstavby rodinného domu. Predmetom tohto konania však nebolo posúdenie, či sa žalobca zdržiava v prízemí, na prvom poschodí alebo v doposiaľ neskolaudovanej nadstavbe rodinného domu. Predmetom tohto konania bolo posúdenie, či žalovaný svojím konaním alebo opomenutím spôsobil poruchu v právnom vzťahu so žalobcom, najmä pokiaľ ide o prerušovanie dodávok energií do predmetnej nehnuteľnosti (prízemia a prvého poschodia) a pokiaľ ide poruchu, spočívajúcu vo výmene zámkov na vstupnej bráne alebo na dverách do nehnuteľnosti. Z dokazovania, najmä z obhliadky nebolo zistené, že by žalobca prestal užívať tú časť nehnuteľnosti, na ktorú sa vzťahuje vecné bremeno. Na prízemí rodinného domu sa nachádzala napr. miestnosť s práčkou, a na poschodí napr. obývačka, kuchyňa, kúpeľňa, pracovňa a teda nie je vylúčené, že by žalobca tieto miestnosti (bez ohľadu na užívanie neskolaudovanej nadstavby rodinného domu) neužíval napr. z hľadiska prania bielizne, z hľadiska prijímania návštev, varenia, oddychu, výkonu architektonickej činnosti, atď. Žalobca výslovne neuviedol, že by tieto časti nehnuteľnosti, zodpovedajúce vecnému bremenu neužíval. Bolo preto potrebné, aby mu žalovaný zabezpečil nerušený výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu a to aj z hľadiska dodávky elektriny do tých častí nehnuteľnosti, na ktoré sa vzťahovalo vecné bremeno. 13/Pokiaľ ide o nepovolenú výstavbu nadstavbovej časti rodinného domu, súd k tomu uviedol, že akákoľvek stavebná iniciatíva zo strany oprávneného z vecného bremena (t.j. žalobcu) na predmetnej nehnuteľnosti a to bez súhlasu vlastníka nehnuteľnosti (t.j. žalovaného) nie je náležitá. V zmysle zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 22. 11. 1988 sa obdarovaný zaviazal postaviť na pozemku dvojgaráž s tým, že darujúci bude mať právo užívať polovicu tejto dvojgaráže (bod 5. DZ). V zmysle zmluvy o zriadení vecného bremena nemal obdarovaný povinnosť postaviť akúkoľvek nadstavbu rodinného domu, a ak sa k takému kroku uchýlil oprávnený z vecného bremena a to bez toho, aby mal k takejto stavebnej činnosti jednak stavebné povolenie a jednak súhlas vlastníka nehnuteľnosti, konal nad rámec svojich práv a povinností, ktoré mu vyplývali z práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, čím spôsobil neprípustný zásah do vlastníckeho práva majiteľa nehnuteľnosti (čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky, § 126 Občianskeho zákonníka). Tak ako vlastník nehnuteľnosti nemal právo, aby v rozpore so zmluvou o zriadení vecného bremena obmedzil, alebo vylúčil žalobcu z užívania určitej časti nehnuteľnosti, zodpovedajúcej vecnému bremenu, tak ani žalobca nemal právo, aby svojvoľne a v rozpore so zmluvou o zriadení vecného bremena začal s neoprávnenou výstavbou nadstavby nehnuteľnosti. Žalobca si totiž musí uvedomiť, že ak sa domáha rešpektovania svojich práv, vyplývajúcich mu z vecného bremena, musí recipročne rešpektovať aj výkon práv, ktoré žalovanému vyplývajú z vlastníctva nehnuteľnosti. Tak ako žalovaný nemôže brániť žalobcovi v užívaní prízemia, celého prvého poschodia a záhrady (ináč by sa dopustil trestného činu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru v zmysle § 218 Tr. zák.), tak ani žalobca si nemôže bezdôvodne prisvojovať cudziu vec, ktorá od roku 1988 nie je jeho vlastníctvom. Konanie žalobcu, spočívajúce v bezdôvodnom zabránení vstupu vlastníka nehnuteľnosti do interiéru rodinného domu (napr. výmenou zámky od vstupnej brány a od vchodových dverí) a konanie žalobcu, spočívajúce v odňatí veci z dispozície vlastníka, ktorú má oprávnene, bez súhlasu vlastníka, s úmyslom s ňou nakladať ako s vlastnou vecou napĺňa skutkovú podstatu trestného činu krádeže (§ 130 ods. 4, § 212 Trestného zákona). Otázka dodávky energie do nadstavby rodinného domu nebola predmetom tohto konania, nakoľko k tejto časti nehnuteľnosti nebolo zriadené vecné bremeno v prospech žalobcu. V prípade nedodania elektrickej energie do nadstavby rodinného domu sa preto žalovaný ani nemohol dopustiť zásahu do práv žalobcu užívať túto časť nehnuteľnosti. 14/ Súd v rámci obhliadky nehnuteľnosti zistil, že žalovaný vôbec nedisponuje kľúčmi či už od vstupnej brány nehnuteľnosti, alebo od vchodových dverí rodinného domu. Žalobca odmietol vpustiť žalovaného ako vlastníka nehnuteľnosti do interiéru prízemia a prvého poschodia rodinného domu. Takéto správanie žalobcu vykazovalo známky nerešpektovania vlastníckeho práva žalovaného k nehnuteľnosti v plnom rozsahu. Žalobca je povinný umožniť žalovanému ako vlastníkovi nehnuteľnosti vstup do prízemia a na prvé poschodie rodinného domu a platí to aj opačne (t.j. oprávnený z vecného bremena je povinný umožniť vstup vlastníkovi nehnuteľnosti do rodinného domu). Ak žalobca bez súhlasu vlastníka nehnuteľnosti vymenil zámok na vstupnej bráne a na dverách do interiéru rodinného domu, a ak žalobca z tohto dôvodu odmieta vpustiť vlastníka na svoju nehnuteľnosť, prisvojuje si cudziu vec, čím sa dopúšťa pokračovacieho trestného činu krádeže (§ 41 ods. 3 Tr. zák., § 212 Tr. zák.). Žalovaný sa teda nemohol dopustiť poruchy v zmluvnom vzťahu, spočívajúcej vo výmene zámkov na vstupnej bráne alebo na dverách do nehnuteľnosti, nakoľko na nehnuteľnosť dlhšiu dobu nechodí kvôli problematickej komunikácii so žalobcom. Naopak, z dokazovania vyplýva, že žalovaný týmito kľúčmi nedisponuje, nakoľko nimi disponuje výhradne žalobca, preto súd žalobu v časti, aby žalovaný rešpektoval vecné bremeno najmä tým, aby nedochádzalo k výmene zámkov na vstupnej bráne alebo na dverách nehnuteľnosti, ako nedôvodnú zamietol. 15/Pokiaľ ide o otázku preseknutia elektrických káblov, z dokazovania vyplýva, že žalobca osobne nevidel žalovaného preseknúť prípojku elektrického prúdu a žalovaný poprel, že by to vykonal. Z tohto dôvodu sa súdu nepodarilo bez pochybností ustáliť, či preseknutie prípojky elektrického prúdu spôsobil práve žalovaný. Dôkazné bremeno v tomto prípade spočívalo na žalobcovi. Súdu však neponúkol žiaden dôkazný prostriedok, ktorým by preukázal, že by zo strany žalovaného došlo v tomto prípade k zásahu do nerušeného výkonu práva žalobcu, vyplývajúceho z vecného bremena. Žalobca osobne nevidel žalovaného preseknúť elektrický kábel, pričom z obsahu fotodokumentácie (ktorá je v zhoršenej kvalite) vyplýva len prerezanie nešpecifikovaného kábla. 16/Pokiaľ ide o zásah v súvislosti s výrubom okrasných drevín, tento zásah do vecného bremena nebol predmetom petitu žalobného návrhu. Pokiaľ ide o formuláciu darovacej zmluvy, z jej obsahu vyplýva, že žalobca mal zriadené vecné bremeno, ktoré zahrňovalo aj právo užívať záhradu. Je pravdou, že okrasné dreviny tvoria súčasť záhrady, avšak samé o sebe nie sú nehnuteľnosťou (§ 119 ods. 2 OZ). Ak sa vlastník nehnuteľnosti rozhodol vykonať úpravy na záhrade, bolo náležité, aby pred týmto zásahom zisťoval u oprávneného z vecného bremena, či výrubom okrasných drevín nedôjde k zásahu do práva na užívanie záhrady, avšak odstránenie takýchto drevín na náklady vlastníka nehnuteľností samo o sebe nemôže predstavovať kvalifikovaný zásah od práva na užívanie záhrady, vyplývajúce z vecného bremena. Vecné bremeno sa totiž viaže na nehnuteľnosť ako takú, nie na okrasné dreviny, ktoré sa nachádzajú na nehnuteľnosti. Žalobca má zriadené vecné bremeno k nehnuteľnosti ako takej, nie k veciam, ktoré sa nachádzajú na nehnuteľnosti. V prípade, ak okrasné dreviny boli vlastníctvom žalobcu, bolo namieste sa domáhať voči žalovanému náhrady škody (§ 420 OZ). Z tohto dôvodu súd v tejto časti žalobu, ako nedôvodnú zamietol, nakoľko zásah do práva užívať okrasné dreviny v záhrade, s poukazom na právny názor vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Co/390/2014 zo dňa 29. 01. 2015, netvoril obsah petitu žalobného návrhu. 17/Záverom súd uviedol, že žalobca sa na jednej strane sťažoval, že nevykurovaním nehnuteľnosti došlo k jej poškodeniu vo forme opadanej omietky a tvorby plesne, na druhej strane v konaní nepreukázal, či požiadal vlastníka nehnuteľnosti, aby odstránil prípadný havarijný stav nehnuteľnosti. Ak v rámci užívania nehnuteľnosti vznikol problém napr. s dodávkou elektrickej energie, s vykurovaním, s omietkou, atď., bolo potrebné, aby oprávnený z vecného bremena v prvom rade kontaktoval vlastníka nehnuteľnosti za účelom odstránenia konkrétneho problému. Taktiež bolo potrebné, aby žalovaný uskutočňoval pravidelnú kontrolu nehnuteľnosti, z hľadiska jej užívaniaschopnosti a o tejto skutočnosti spísal určitý záznam, protokol. Ak by oprávnený z vecného bremena bezdôvodne odmietal vpustiť vlastníka nehnuteľnosti do domu, ktorý disponuje listom vlastníctva, za účelom vykonania kontroly stavu nehnuteľnosti, bolo náležité, aby túto skutočnosť ohlásil príslušným orgánom za účelom prešetrenia, či konanie oprávneného z vecného bremena nenapĺňa znaky priestupku alebo činu ináč trestného. Žalobca sa na jednej strane domáhal ochrany svojho užívacieho práva, na druhej strane súdu nepreukázal, akým spôsobom sa domáhal tohto práva u žalovaného ako vlastníka nehnuteľnosti, t.j. či ho požiadal o odstránenie poruchy, akým spôsobom a s akým výsledkom. Ak žalobca odmieta komunikovať s vlastníkom nehnuteľnosti, neumožňuje vlastníkovi nehnuteľnosti, aby vykonal kontrolu stavu nehnuteľnosti a ak si neuplatňuje u vlastníka nehnuteľnosti refundáciu poplatkov, ktoré mu vznikli v súvislosti s užívaním nehnuteľnosti v rozsahu vecného bremena, nesie spoluzodpovednosť nielen za zásah do nerušeného výkonu práva, vyplývajúceho zo zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 22. 11. 1988, ale v konečnom dôsledku aj spoluzodpovednosť za zhoršenie svojho zdravotného stavu (§ 441 OZ). Je preto na žalobcovi, aby si uvedomil, či bude naďalej vytrvalo nerešpektovať stav, ktorý vyplýva jednak z notárskej zápisnice zo dňa 22. 11. 1988 a jednak z listu vlastníctva č. 708, alebo či pristúpi ku konštruktívnej komunikácii so žalovaným za účelom odstránenia vád, pokiaľ ide o nerušený výkon práv a povinností, vyplývajúcich z vecného bremena, uzavrel súd prvej inštancie. 18/O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP. 19/Proti tomuto rozsudku v žalobe vyhovujúcej časti podal včas odvolanie žalovaný. Poukázal na ust. § 137 písm. c) CSP s tým, že v predmetnom spore neexistuje naliehavý právny záujem, tento nebol zdôvodnený ani v samotnej žalobe a nevyplýva z celého obsahu spisu. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa odvolateľa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a v praxi je nevykonateľné. Poukázal na genézu celej veci, keď žalobca v roku 1988 daroval synovi celú nehnuteľnosť, strany zmluvy zároveň uzavreli zmluvu o zriadení vecného bremena, v zmysle ktorého právo zodpovedajúce vecnému bremenu - užívanie nehnuteľnosti - žalobcovi patrí len sčasti a nie k celej nehnuteľnosti. Strany zmluvy súčasne uzavreli dohodu, podľa ktorej obdarovaný postaví na pozemku dvojgaráž, darca bude mať právo užívať polovicu tejto dvojgaráže. V zmysle ďalšej dohody všetky náklady spojené s dokončením a údržbou rodinného domu budú hradiť každý v jednej polovici. Ďalšou dohodou zmluvných strán bolo dojednané, že dane, dávky a poplatky spojené s užívaním nehnuteľností bude hradiť obdarovaný. Keďže žalovaný nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva nadobudol na základe kúpnej zmluvy uzavretej so synom žalobcu, domnieval sa, že v prípade vyššie označených dohôd ide jednoznačne o dohody žalobcu a jeho syna, a nie o vecné bremeno. Povinnosti zakotvené v bodoch 5 až 7 notárskej zápisnice preto na žalovaného ako kupujúceho neprešli a nie je nimi viazaný. Žalovaný ako povinný z vecného bremena je povinný len strpieť výkon práva žalobcu ako oprávneného z vecného bremena spočívajúce v doživotnom užívaní nehnuteľnosti, resp. jej časti. Domnieval sa, že súd prvej inštancie v rozsudku nadbytočne deklaroval povinnosti žalovaného vyplývajúce z vecného bremena v smere zdržania sa takého obťažovania žalobcu, ktoré by obmedzilo alebo znemožnilo riadne užívanie nehnuteľnosti pokiaľ ide o prerušovanie dodávok elektrickej energie, ktoré oprávnenia žalobcovi nevyplývajú ani z notárskej zápisnice z 30. 11. 1988, ani z LV č. XXX pre kat. úz. A. M.. V konaní bolo preukázané, že žalovaný dodávky energií neprerušuje, dôvodom tohto bola skutočnosť, že žalobca bol chronický neplatič. Žalobca bez stavebného povolenia postavil na streche stavby nadstavbu (prístrešok), v tejto časti sa trvalo zdržuje. Žalovaný odmieta spolufinancovať tzv. čiernu stavbu, keďže vecné bremeno u žalobcu bolo zriadené na nehnuteľnosti, nie nadstavbe rodinného domu. Nie je pravdou, že cieľom žalovaného je vyhnať žalobcu z nehnuteľnosti, v dome žalovaný nebýva a ani nedisponuje kľúčmi od nehnuteľnosti. Závery súdu prvej inštancie považoval žalovaný za formalistické a v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu SR, domnieval sa, že celé konanie je prejavom osobných invektív žalobcu proti osobe žalovaného a neznalosti skutkového stavu žalobcom. V konaní nebolo preukázané porušenie výkonu práva zodpovedajúceho vecnému premenu zo strany žalovaného. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej žalobe vyhovujúcej časti zmenil a žalobu i v tejto časti zamietol. 20/Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného konštatoval, že na rozhodnutí súdu má naliehavý právny záujem, keď k podaniu žaloby ho zaviazal Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 12. septembra 2013 pod sp. zn. 9Co/498/2013. Naliehavý právny záujem má aj z toho dôvodu, že žalovaný nerešpektoval vecné bremeno, ktoré na seba prevzal kúpou nehnuteľnosti a v užívaní nehnuteľnosti žalobcu závažným spôsobom rušil. Žalovaný jednak zariadil odpojenie žalobcu od elektrickej siete, rovnako na jeho pokyn boli vyrúbané okrasné stromy v záhrade, žalovaný ďalej hodlal zbaviť žalobcu v možnosti užívať nehnuteľnosť úplne počas plánovanej rekonštrukcie. Podľa notárskej zápisnice z 22. 11.1988 vtedy obdarovaný prevzal na seba povinnosť hradiť dane, dávky a poplatky spojené s užívaním nehnuteľnosti, notárska zápisnica je zaregistrovaná ako ťarcha na LV č. XXX v kat. úz. K. - A. M.. Kúpou nehnuteľnosti táto povinnosť prešla na žalovaného. Žalobca predložil súdu ústrižky poukážok potvrdzujúce, že všetky poplatky za elektrinu platil, k oneskoreniu platieb došlo tým, že ani žalovaný, ani pred ním obdarovaný tieto poplatky neplatili, obdarovaný bez súhlasu darcu namontoval v dome keramickú pec, čím sa zvýšila spotreba elektriny na trojnásobok, čo nebolo v silách žalobcu hradiť. Dôvodom postavenia ateliéru na úrovni strechy bolo zatekanie cez strechu, s výstavbou ateliéru žalobca začal na základe súhlasu Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto zo dňa 23. 6. 1997, až na záver výstavby obdarovaný odmietol dať súhlas s kolaudáciou stavby. Žalobca rozhodnutie súdu potrebuje pre zamedzenie rušenia jeho užívacieho práva v budúcnosti, na podanie žaloby mal teda naliehavý právny záujem, navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 21/Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) a dospel k záveru že opodstatnené nie je. 22/Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. (teraz § 137 písm. c/ CSP), musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996). Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi stranami a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie). 23/Odvolací súd už skôr konštatoval, že pri posudzovaní nárokov na ochranu práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu je možné primerane vychádzať z úpravy nárokov na ochranu vlastníckeho práva (tzv. vlastníckych žalôb), ktoré sú svojim obsahom a účelom týmto nárokom najbližšie (§ 853 ods. 1 O.z.). Oprávnený z vecného bremena sa môže v prípade, že vecné bremeno spočíva vo výlučnom užívaní veci, domáhať jej vydania (resp. vypratania), zdržania sa neoprávnených zásahov a odstránenia ich následkov. V konaní o zdržanie sa neoprávnených zásahov ide o nárok žalobcu, ktorý je buď vážne ohrozený (§ 417 ods. 2 O.z.), kedy nárok je spravidla vyjadrený povinnosťou žalovaného niečo strpieť alebo niečoho sa zdržať, alebo tretia osoba do jeho práva už neoprávnene zasahuje či zasiahla, kedy petit žaloby musí smerovať k tomu, aby bolo zakázané budúce (v petite žaloby presne konkretizované) rušenie prípadne aby nastalo navrátenie do predošlého (presne označeného) stavu resp. bola nahradená spôsobená škoda. V každom prípade sa však nejedná o určovaciu žalobu (určenie, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem - § 137 písm. c/ CSP), ale o žalobu na splnenie povinnosti v zmysle § 137 písm. a/ CSP, kedy zákon existenciu resp. preukázanie naliehavého právneho záujmu nevyžaduje. 24/Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe (§ 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka). Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností (§ 151o ods. 1 veta tretia Občianskeho zákonníka). 25/Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa (§ 151n ods. 2 Občianskeho zákonníka). Na strane povinného pôsobí vecné bremeno vždy „in rem“. V prípade vecných bremien (zriadených „in rem"), ktoré sú spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, má obmedzenie vlastníka právne dôsledky nielen pre toho, kto bol vlastníkom nehnuteľnosti v čase zriadenia vecného bremena, ale tiež pre jej každého ďalšieho vlastníka. Na strane oprávneného môže pôsobiť „in rem“ alebo „in personam“, t. j. práva zodpovedajúce vecným bremenám môžu byť dvojakého druhu: a) Práva sú spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnej veci, v dôsledku čoho každý vlastník tejto veci je oprávnený z vecného bremena, t. j. práva vyplývajúce z vecného bremena sú nerozlučne späté s vlastníckym právom k nehnuteľnosti, takže prechádzajú s vlastníckym právom k veci na nadobúdateľa. Právo vyplývajúce z vecného bremena slúži na prospešnejšie využívanie konkrétnej nehnuteľnosti, ktorá vlastnícky patrí oprávnenej osobe. b) Práva vyplývajúce z vecného bremena patria určitej konkrétnej osobe bez ohľadu na to, či je na základe vlastníckeho práva naviazaná na nejakú nehnuteľnosť alebo nie. V danom prípade právo z vecného bremena neprechádza na žiadneho právneho nástupcu, patrí konkrétnej osobe a zaniká smrťou fyzickej osoby alebo zánikom právnickej osoby, t. j. je neprevoditeľné. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu môžu využívať aj iné osoby ako osoba, ktorá je podľa zmluvy oprávnená z vecného bremena. Môžu to byť osoby, ktoré prichádzajú k oprávnenému napr. na návštevu, pričom u týchto osôb nepôjde o právo titulom vecného bremena, avšak toto právo sa odvodzuje od práva oprávneného, v prospech ktorého bolo vecné bremeno zriadené. Takýmto osobám sa však vecné bremeno osobitne nezriaďuje, avšak v prípade vzniku vecného bremena na základe zmluvy je možné dohodnúť v zmluve ďalší rozsah povinností vlastníka zaťaženej nehnuteľnosti (napr. strpieť prechod a prejazd návštevníkov, zamestnancov alebo zákazníkov oprávneného subjektu). 26/Ak teda prichádza ku zmene na strane povinného subjektu vecného bremena, s ktorým je spojené subjektívne právo - vlastníctvo veci, je zrejmé, že k tejto zmene povinného subjektu nemôže dôjsť samostatne, teda len ako zmena subjektu vecného bremena, ale musí dôjsť ku zmene nositeľa vlastníckeho práva k veci. Ku zmene subjektu tak dochádza zo zákona, ako následok zmeny vlastníka veci, s ktorou zároveň prechádza i povinnosť vyplývajúca z vecného bremena. V tejto súvislosti je nerozhodné, či ku zmene vlastníka došlo na základe prejavu vôle, teda prevodom, alebo na základe prechodu vlastníckeho práva. 27/V danom prípade vykonal súd prvej inštancie všetko dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, významných pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, ktorou sa žalobca domáhal uložiť žalovanému povinnosť strpieť právo žalobcu z vecného bremena, spočívajúce v doživotnom bývaní a užívaní označených nehnuteľností a znášať bývanie a užívanie predmetných nehnuteľností žalobcom, ako aj povinnosť zdržať sa takého obťažovania žalobcu, ktoré by obmedzilo alebo znemožnilo riadne užívanie označených nehnuteľností, ako aj na posúdenie opodstatnenosti tvrdení, ktoré uvádzal žalovaný na svoju obranu. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191 ods. 1 CSP dospel k správnym skutkovým záverom, a na ich základe následne vyvodil aj správny právny záver ohľadom žalobou uplatneného nároku. Správne teda konštatoval, že žalovaný je povinný strpieť výkon práva žalobcu užívať celé poschodie rodinného domu, dve pivničné miestnosti, prádelňu a kotolňu na prízemí rodinného domu, a celú záhradu spôsobom, ktorý zodpovedá povahe vecného bremena, taktiež v zmysle zmluvy uskutočniť určité konania v prospech oprávnenej osoby, spočívajúce v poskytnutí nákladov spojených s údržbou rodinného domu vo výške jednej polovice a v úhrade daní, dávok a poplatkov spojených s užívaním nehnuteľnosti v pomere 100 %. Žalovaný sa nemôže zbaviť svojej zodpovednosti za zásah do práva užívať prízemie a celé prvé poschodie, spočívajúcom v prerušení dodávky elektriny tvrdením, že tieto poplatky nebol povinný uhrádzať, podľa ktorého uhradením kúpnej ceny za nehnuteľnosť M. C. M.. mu takáto povinnosť zanikla, keď na základe kúpnej zmluvy vstúpil nielen do postavenia vlastníka nehnuteľnosti, ale aj do postavenia povinného z vecného bremena, zriadeného v prospech žalobcu. 28/Z vyššie uvedených dôvodov potom odvolaciemu súdu neostalo než rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej žalobe vyhovujúcej časti potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP z hľadiska jeho vecnej správnosti, stotožňujúc sa celkom s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v zmysle § 387 ods. 2 CSP. 29/Odvolací súd žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní dosiahol plný úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. 30/Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).