Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/378/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113240744 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Mario Dubaň ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1113240744.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr. Romana Majerského a JUDr. Ivany Štiftovej v právnej veci žalobcu: F.. G. U., Z.. XX.XX.XXXX, B. A.H. Ú. X, B., zastúpeného advokátom Mgr. Miroslavom Gašparíkom, Podzámska 66, Sereď, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, Bratislava, o zaplatenie 1.967,39 eura s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 25C/42/2014-278, zo dňa 27.5.2016, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti potvrdzuje. II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.967,39 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 1.967,39 eura od 15.8.2013 až do zaplatenia a rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 125,70 eura a trov právneho zastúpenia vo výške 1.322,83 eura k rukám právneho zástupcu žalobcu, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol. V odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 27.11.2013 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 1.967,39 eura s prísl.; návrh odôvodnil skutkovo tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - J. L. Q. Q. Č.. XXXX, Z.L. Q. V. A.. Ú.. Q. F., obec Bratislava - m. č. Q. F., H. B. D. T. dňa 14.12.2012 prišlo na uvedenej nehnuteľnosti ku škodovej udalosti spôsobenej prevádzkou motorového vozidla (motorizovaný turistický vláčik zn. AVAL, VIN: TMVR07805M000087), ktorého prevádzkovateľom je poistník žalovaného - spol. Danubia Train, s.r.o., Školská 286, Rovinka, IČO: 35 927 046 s tým, že škodová udalosť nastala na betónovom oplotení nehnuteľnosti, ako to vyplýva zo Záznamu o dopravnej nehode spísanej vinníkom dňa 20.12.2012, pričom vinníkom škodovej udalosti bola v zmysle záznamu o dopravnej nehode spol. Danubia Train, s.r.o., ktorej vozidlo bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného. Po nahlásení poistnej udalosti vykonal žalovaný 11.1.2013 obhliadku miesta škodovej udalosti, kde zdokumentoval a určil rozsah poškodenia, ako to vyplýva zo Zápisu z obhliadky škodovej udalosti zo dňa 11.1.2013, konštatoval nahnutie a praskliny na nosnej časti betónového oplotenia rodinného domu. Žalobca poskytol žalovanému všetku náležitú súčinnosť a po vzájomnej dohode medzi nimi, dňa 17.1.2013 si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody. Žalovaný určil a dohodol so žalobcom rozsah vlastnej škodovej udalosti a súhlasil s uplatnením riešenia udalosti cestou povinného zmluvného poistenia vinníka. Listom z 26.3.2013 boli žalovanému predložené náklady na refundáciu rekonštrukčných prác v rozsahu búracích prác betónového oplotenia vo výške 850 eur spolu s príjmovým pokladničným dokladom z 21.3.2013, faktúrou č. 3/2013 z 21.3.2013, výkazom výmer a fotodokumentáciou. Žalovaný uhradil náklady búracích prác v rozsahu 804,45 eura a zvyšných 45,55 eura zostalo neuhradených. Dňa 12.4.2013 žalobca požiadal žalovaného o zálohovú platbu na účel opravy betónového oplotenia, pričom žalovaný nereagoval a dňa 2.7.2013 prišlo k zavŕšeniu výstavby časti betónového oplotenia v réžii a na ťarchu žalobcu, preto listom doručeným žalovanému dňa 3.7.2013 požiadal žalovaného o refundáciu skutočne vynaložených nákladov, ktoré predstavovali 2.024,60 eura a predložil k nákladom daňové a iné doklady. Žalovaný uhradil žalobcovi len sumu vo výške 102,76 eura, a teda rozdiel skutočne vynaložených nákladov na práce a materiál, ktorými bola reparovaná škoda žalobcu, predstavoval 1.967,39 eura (1.921,84 eura a 45,55 eura). Žalobca preto vyzval cestou právneho zástupcu žalovaného na dobrovoľné plnenie listom z 12.9.2013, ktorý bol žalovanému doručený 16.9.2013, avšak neúspešne. Žalobca si tiež uplatnil nárok na zaplatenie úrokov z omeškania 5,5 % p.a. od 4.8.2013, keď žalovanému doručil 3.7.2013 žiadosť o zaplatenie poistného plnenia. 2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C.s.p.), súd prvej inštancie mal na základe zhodného tvrdenia účastníkov za preukázané, že títo nesporovali skutočnosť, že žalovaný je povinný v súlade s § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. nahradiť žalobcovi škodu, ktorá vznikla v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla u neho poisteného na zodpovednosť za škodu, a preto sa zaoberal sporným rozsahom škody vzniknutej škodovou udalosťou, keď z výsluchu žalobcu i výpovede svedka Ing. Petra Sagu, likvidátora žalovaného, zistil (a uvedené mal preukázané aj obsahom zápisu z obhliadky škodovej udalosti zo dňa 11.1.2013), že poškodenie oplotenia rodinného domu žalobcu bolo po škodovej udalosti obhliadnuté a zistené samotným žalovaným, a to aj v rozsahu naklonenia múrika oplotenia rodinného domu žalobcu v jeho strednej časti, pričom účastníci sa na základe takto zisteného rozsahu škody dohodli na likvidácii škodovej udalosti v dvoch fázach; najskôr bolo dohodnuté medzi účastníkmi vykonanie búracích prác poškodeného oplotenia rodinného domu a následne stavebné práce na vybudovaní nového oplotenia rodinného domu. Súdu prvej inštancie z výpovede likvidátora žalovaného na pojednávaní vyplynulo, že samotných búracích prác sa nezúčastnil (z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti), požiadal len žalobcu o zhotovenie fotodokumentácie z realizácie týchto prác. Žalobca predložil spolu so žiadosťou o čiastočné zúčtovanie a refundáciu nákladov aj potrebné podklady pre likvidáciu škodovej udalosti v rozsahu búracích nákladov s fotodokumentáciou. Žalovaný na túto žiadosť žalobcu, na jeho následnú žiadosť o poskytnutie zálohy na realizáciu stavebných prác na vybudovanie zbúraného oplotenia a na ďalšie početné žiadosti žalobcu, doručené mu dňa 17.5.2013, 28.5.2013, ako aj dňa 3.7.2013, ktorých prílohu tvorila aj faktúra č. 201312, ktorou boli žalobcovi v súlade so zmluvou o dielo vyúčtované stavebné práce na poškodenej časti oplotenia rodinného domu, príjmový pokladničný doklad preukazujúci zaplatenie predmetnej faktúry a pokladničný doklad o zakúpení stavebného materiálu spotrebovaného v súvislosti so stavebnými prácami, reagoval až listom z 10.12.2013, ktorého obsahom bolo aj oznámenie, že naklonenie murovaného oplotenia domu žalobcu existovalo už v čase pred škodovou udalosťou. Súd prvej inštancie tak konštatoval, že žalovaný až následne po realizácii medzi účastníkmi dohodnutých (existencia tejto dohody bola potvrdená výpoveďou likvidátora žalovaného) búracích a stavebných prác začal namietať skutočnosť, že naklonenie oplotenia rodinného domu žalobcu predchádzalo škodovej udalosti, majúc za to, že likvidátor žalovaného sa v rámci svojej svedeckej výpovede na pojednávaní nevedel vyjadriť, či na predloženej fotografii rodinného domu žalobcu je naklonenie oplotenia identifikovateľné a z vykonaného dokazovania súd zistil, že bezprostredne pred škodovou udalosťou, a to v časovom období vymedzenom ako jeseň 2012, sa na betónovom oplotení rodinného domu žalobcu nevyskytli žiadne naklonenia, žiadne stavebné defekty, ktoré tvrdil žalovaný, pričom k tomuto skutkovému záveru dospel súd predovšetkým z obsahu svedeckej výpovede svedka Š. O., ktorý ako autorizovaný architekt a projektant oprávnený vykonávať stavebný a autorský dozor na stavbách a vykonávať stavebnotechnické zdokumentovanie stavieb uviedol, že pri obhliadke rodinného domu žalobcu v súvislosti s technickým riešením hydroizolácie rodinného domu žalobcu, ktoré mal navrhnúť, obhliadol aj oplotenie rodinného domu lemujúce chodník zo strany ulice, čo bolo jeho povinnosťou v rámci plnenia si záväzku. Súd prvej inštancie mal tento svoj záver podporený aj obsahom vyjadrenia spoločnosti MONT-SERVIS, s.r.o., zaoberajúcou sa zemnou inštaláciou optických káblových sietí a rozvodov v mestskej časti, v ktorej sa nachádza nehnuteľnosť žalobcu, ktorá spoločnosť potvrdila, že v mesiacoch 6-7/2012 nevykazoval múr stojaci z ulice rodinného domu žalobcu žiadne známky narušenia, náklonu a nepôsobil nestabilne, pričom súčasťou činnosti spoločnosti bola vždy obhliadka miesta, pretože svoje práce nemôže realizovať na miestach, ktoré by boli narušené alebo nestabilné. Nakoniec z likvidačného spisu UNIQA poisťovne, a.s. súdu prvej inštancie vyplynulo, že v dôsledku škodovej udalosti, ku ktorej prišlo v 4/2012 a ktorú následne poisťovňa likvidovala, sa murované oplotenie rodinného domu podrobilo oprave v 6/2012. Súd prvej inštancie zastával názor, že žalovaný na svoje tvrdenia, že naklonenie múru oplotenia rodinného domu existovalo už v čase pred škodovou udalosťou, nenavrhol vykonanie dokazovania s výnimkou návrhu na nariadenie znaleckého dokazovania znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie statika, na posúdenie skutočnosti, či pri škodovej udalosti mohlo prísť k poškodeniu oplotenia v rozsahu, ako uvádza žalobca, a či mohlo prísť k porušeniu statiky murovaného oplotenia. Súd prvej inštancie však mal za to, že vzhľadom na neexistenciu pôvodného murovaného oplotenia, nie je možné znalecký posudok zrealizovať, a preto návrh žalovaného zo dňa 9.2.2016, na nariadenie dokazovania znalcom, zamietol. Pokiaľ ide o výšku nákladov vynaložených žalobcom na búracie a stavebné práce, ktorú žalovaný sporoval v súvislosti s rozsahom poškodenia oplotenia rodinného domu žalobcu, ale tiež namietajúc amortizáciu, keď vychádzal z ustanovenia § 443 Občianskeho zákonníka a poukázal na rozdiel medzi hodnotou murovaného oplotenia v čase jeho poškodenia a hodnotou po jeho znovuvystavaní, súd prvej inštancie, interpretujúc účel zákonných ustanovení § 442, § 443 Občianskeho zákonníka a súdneho konania, ktorým je taký postup, aby sa poškodenému jeho právo na náhradu škody v plnej miere kompenzovalo, dospel k záveru, že je namieste v rámci nároku na náhradu škody túto reparovať spôsobom vyhovenia žalobcom uplatneného nároku v celej výške 1.967,39 eura, čím sa dosiahne stav, ktorý tu bol pred poškodením oplotenia rodinného domu škodovou udalosťou, a navyše nie je dosť dobre predstaviteľné a od žalobcu nie je možné spravodlivo žiadať, aby si tento na opravu poškodenia oplotenia zháňal a využíval už skôr použitý (amortizovaný) stavebný materiál, zohľadňujúc pritom aj skutočnosť, že v dôsledku inej škodovej udalosti bolo oplotenie rodinného domu opravované v 6/2012 a ku škodovej udalosti, z ktorej nárok na náhradu škody je predmetom tohto konania, prišlo v 12/2012, teda len pár mesiacov po predchádzajúcej oprave oplotenia rodinného domu. Súd prvej inštancie tiež zastával názor, že uplatnený nárok žalobcu nemožno posudzovať ako bezdôvodné obohatenie, nakoľko žalovaný netvrdil, že by niektoré práce vykonané v súvislosti s búraním a znovuvybudovaním poškodeného oplotenia rodinného domu, alebo materiál pri tom použitý tak, ako tieto práce a materiál boli špecifikované v prílohách k faktúram predložených žalobcom žalovanému k likvidácii, nesúviseli s opravou poškodenia, resp. s obnovou oplotenia rodinného domu. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok žalobcu je v celom rozsahu istiny dôvodný, keď žalobca preukázal svoj nárok voči žalovanému a splnil si svoju povinnosť v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z. preukázať náklady vo výške 2.874,60 eura na odstránenie poškodenia murovaného oplotenia rodinného domu, ku ktorému došlo v dôsledku škodovej udalosti spôsobenej motorovým vozidlom poisteným u žalovaného. 3. Súd prvej inštancie uložil žalovanému tiež povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5,5 % p.a., teda vo výške stanovenej nariadením vlády č. 87/1995 Z.z., a to od 15.8.2013 do zaplatenia, nakoľko žalovaný oznámil žalobcovi listom zo dňa 30.7.2013, že uplatnený nárok vybavuje s doplatením sumy 102,76 eura a práve deň, v ktorý žalovaný datoval svoj list oznamujúci žalobcovi doplatok poistného plnenia, považoval súd za deň, kedy žalovaný ukončil prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie, a preto v zmysle § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. bol žalovaný v omeškaní odo dňa 15.8.2013, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom uplynula 15-dňová lehota na plnenie, keďže zo strany žalovaného k plneniu nedošlo. Súd prvej inštancie preto zamietol ako nedôvodný žalobcom uplatnený nárok na úrok z omeškania od 30.7.2013 (správne má byť „od 4.8.2013“) do 15.8.2013. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 v spojení s § 149 ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní neúspech len v pomerne nepatrnej časti, priznal náhradu trov konania vo výške 125,70 eura a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.322,83 eura, vychádzajúc pritom z trov právneho zastúpenia vyúčtovaných právnym zástupcom žalobcu spolu v sume 1.547,94 eura, a teda mal za to, že právny zástupca vyčíslil základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vo výške 91,29 eura, ktoré vyčíslenie nezodpovedá § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., a preto priznal žalobcovi náhradu trov zodpovedajúcu základnej sadzbe tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vo výške 81,33 eura. 4. Proti rozsudku v jeho vyhovujúcej časti a súvisiacom výroku o trovách konania podal žalovaný odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie; namietal, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a skutočnosť, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) možno konštatovať, že súdu prvej inštancie vyčítal na základe svedeckých výpovedí Š. O. a manželky žalobcu M. U. dospel k nesprávnym zisteniam, nakoľko svedok Š. O. nie je odborne spôsobilý posúdiť porušenie statiky stavieb a tento sa na pozemku rodinného domu žalobcu nachádzal za účelom posúdenia riešenie hydroizolácie a na stav múrika pred pozemkom nesústredil svoju pozornosť, čo vyplýva aj z jeho vyjadrovania, že žiadne neobvyklé naklonenie si „nevšimol“, resp. „nevnímal“. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že následky porušenia statiky sa na stavebnom objekte väčšinou prejavujú postupne a majú dlhodobý charakter, preto v čase prítomnosti Š. O. narušenie statiky nemuselo byť viditeľné voľným okom, a tak považoval jeho svedeckú výpoveď spolu s výpoveďou manželky žalobcu za nedostatočný dôkaz, že múrik nebol pred škodovou udalosťou naklonený, resp. poškodený. Žalovaný uviedol, že nemohol namietať naklonenie oplotenia rodinného domu v čase vykonania obhliadky, nakoľko išlo o prvý úkon po nahlásení poistnej udalosti, a až ďalším šetrením vykonaným v rámci prešetrenia poistnej udalosti (vyhotovením fotodokumentácie poisteného vozidla, vyjadrením vodiča F. X. k poistnej udalosti, foto oplotenia z internetu) zistil skutočnosti, ktoré odôvodňovali jeho ďalší postup. Žalovaný, namietajúc, že súd prvej inštancie neprihliadol na vyjadrenie svedka F. X. ako účastníka poistnej udalosti, apeloval na hodnovernosť a objektívnosť jeho výpovede ako vodiča poisteného vozidla, podľa ktorého škoda na oplotení múrika žalobcu bola v rozpätí 2 - 3 cm, motorové vozidlo išlo pomaly a v prípade väčšieho nárazu alebo porušenia statiky by sa nutne muselo rozbiť sklo na dopravnom prostriedku, to sa však nestalo s tým, že poistený vodič nemal žiadny záujem, aby uviedol nepravdivé údaje o poistnej udalosti. Vychádzajúc zo svojho presvedčenia, že rozsah poškodenia na poistenom vozidle a rozsah poškodenia na oplotení rodinného domu žalobcu navzájom nekorešpondujú, zastával názor, že znalecké dokazovanie ustanovením znalca z odboru Stavebníctvo, odvetvie statika, je možné uskutočniť aj napriek neexistencii murovaného oplotenia rodinného domu na základe predloženej fotodokumentácie poškodeného oplotenia a fotodokumentácie poisteného vozidla s tým, že je bežnou praxou zadanie spracovania znaleckého posudku aj s odstupom času, kedy už nie je možné vykonať priamo obhliadku poškodenej veci, ale znalec vykoná posúdenie podľa vyhotovenej fotodokumentácie. K odôvodneniu súdu prvej inštancie, že neuviedol dôvod, pre ktorý nemohol sám zabezpečiť znalecký posudok, žalovaný s poukazom na O.s.p. uviedol, že ak by aj mal k dispozícii znalecký posudok, žalobca by tento namietal ako zaujatý a vypracovaný podľa požiadavky žalovaného. 5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdiť. Uviedol, že z hľadiska odôvodnenia potreby nariadiť súdnoznalecké dokazovanie je obrana žalovaného účelová, keď nepodložene prezumoval, ako by v budúcnosti (žalobca aj súd) hypoteticky konali vo vzťahu k žalovaným obstaranému posudku, nakoľko je výlučnou právomocou príslušného súdu vyhodnocovať predložené dôkazy; mal za to, že žalovaný sa snaží účelovo zdôvodniť stav vlastnej dôkaznej núdze, do ktorej sa dostal z vlastnej viny, keď na podporu svojej obrany o nahnutí predmetného obvodového múru (poškodenej veci) predložil iba skreslenú fotografiu z internetu, a to napriek rozsiahlym právnym možnostiam, ktoré mal k dispozícii podľa zákona č. 381/2001 Z.z., zákona č. 39/2015 Z.z. a Občianskeho zákonníka. Žalovaný neposkytol žiadne vecné zdôvodnenie k objektívnej nemožnosti vykonať súdnoznalecké dokazovanie za daného stavu neexistencie predmetu konania, keď stavba bola zbúraná v 3/2013 so súhlasom a vedomím žalovaného, čo potvrdil likvidátor žalovaného a v tejto súvislosti označil návrh žalovaného na vykonanie súdnoznaleckého dokazovania za nejasný a neurčitý s tým, že na pojednávaní cestou likvidátora Ing. Ságu dňa 20.7.2015 bolo potvrdené, že na búracie práce bol žalovaný prizvaný, čiže v tom čase vedel, že dodatočne nebude možné z objektívneho hľadiska vykonať statické alebo iné znalecké dokazovanie. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný podal návrh prezentujúci jeho vôľu riešiť poistnú udalosť na základe znaleckého posudku v mesiaci 2/2016, čo je takmer 3 roky od skončenia lehoty na vyšetrenie podľa § 11 ods. 5 a nasl. zákona č. 381/2001 Z.z., mal žalobca za evidentné, že v danom čase mal žalovaný plnú vedomosť o tom, že nedisponuje dostatočným podkladom, pre ktorý by mohol spochybniť a následne odoprieť poistné plnenie. Žalobca tiež namietal opodstatnenosť súdnoznaleckého dokazovania z dôvodu, že žalovaný predložil skreslenú neautentickú fotografiu z internetovej stránky zobrazovania ulíc: www.google.maps <http://www.google.maps>, na základe ničím nepodloženej „spätnej kontroly“. Zároveň spochybnil zákonný spôsob obstarania podkladov žalovaného pre odopretie poistného plnenia, nakoľko predmetná fotografia z internetovej stránky a vyhlásenie svedka F. X. z 18.11.2013 boli obstarané v čase, keď žalovanému nesvedčalo žiadne zákonné právo prešetrovať poistnú udalosť v súlade s § 11 ods. 6 a nasl. zákona č. 381/2001 Z.z. a žiadne právo „spätnej kontroly“, na základe ktorej bolo odmietnuté vyplatenie riadne vyúčtovanej časti plnenia, a preto v súlade s čl. 16 ods. 2 C.s.p. sa na takéto dôkazy nemá zo strany súdu brať ohľad. Žalobca svoj názor o nadbytočnosti žalovaným navrhovaného dokazovania podporil aj tým, že ani zo spisu spoločnosti UNIQA, a.s., ktorá konala v roku 2012 vo veci likvidáciu inej poistnej udalosti u žalobcu, žalovaný nepreukázal opodstatnenosť tvrdených skutočností o poškodení veci pred poistnou udalosťou. 6. Z hľadiska právneho posudzovania a skutkových zistení mal žalobca za to, že jednotlivým svedeckým výpovediam malo predchádzať právne posúdenie splnenia povinností žalovaného podľa § 11 ods. 6 a nasl. zákona č. 381/2001 Z.z., ktoré žalovaný nedodržal, keď vzhľadom na doručenie „Oznámenia o škodovej udalosti“ pri obhliadke miesta udalosti 11.1.2013, mal mať žalovaný najneskôr 11.4.2013 jasno v otázke, v akom rozsahu bude plniť poistnú udalosť a svoje stanovisko mal oznámiť žalobcovi ako poškodenému, vrátane oznámenia o výške uznaného plnenia; preto keď v zákonnej trojmesačnej lehote žalovaný nepoprel rozsah plnenia a neuplatnil výhrady, resp. nešpecifikoval rozsah plnenia, žalovanému už nesvedčalo od 12.4.2013 žiadne právo dodatočne prehodnocovať identickú poistnú udalosť akýmkoľvek spôsobom. V súvislosti s časom a spôsobom obstarania dôkazov, namietal ich výpovednú hodnotu, keď zo spisu je evidentné, že výpoveď svedka F. X. (vodiča) bola obstaraná po doručení predžalobnej výzvy a takmer jeden rok po poistnej udalosti a v rovnakom čase boli dodatočne obstarávané fotografie detailu údajného poškodenia na vozidle, ktorým menovaný vodič spôsobil škodu s tým, že fotografie boli vyhotovené spoločnosťou, ktorá spôsobila škodu, tieto fotografie zaberajú nešpecifikovanú časť vozidla a nie je z nich zrejmé, či ide o vozidlo, ktoré spôsobilo škodu. Bol názoru, že z právneho hľadiska bolo irelevantné sa zaoberať otázkou, či došlo k nahnutiu múrika pred poistnou udalosťou, nakoľko táto otázka nebola predmetom sporu v pred žalobných vzťahoch medzi stranami v rozhodnom čase do 11.4.2013, kedy mala byť poistná udalosť uzavretá. Ďalej upozornil na faktické správanie žalovaného, ktorý v mesiaci 6/2013 preplatil žalobcovi takmer 100 % vyúčtovaných búracích prác, čiže ani v tomto období žalovaný nespochybňoval rozsah plnenia - inak by nemohol uznať vyúčtované práce dotýkajúce sa búracích prác. 7. Vo vzťahu k svedeckým výpovediam považoval výpoveď vodiča F. X. za zaujatú pre jeho pomer k veci, keďže zodpovedá hmotne osobe objektívne zodpovednej za škodu, ktorá bola v zmluvnom vzťahu k žalovanému s tým, že tento nemá odborné zameranie zo statiky, stavebnej, resp. znaleckej činnosti. K námietke žalovaného týkajúcej sa svedka D.. T.. Š. O. naopak uviedol, že je vzdelaním a zameraním stavebným odborníkom - autorizovaným architektom a stavebným inžinierom, a preto jeho výpoveďou, písomným vyhlásením konateľa spol. Mont-Servis, s.r.o. a doložením faktúry z rozhodného času sa nad štandardný rozsah a potreby tohto civilného konania jednoznačne preukázalo, že v nedávnej minulosti pred poistnou udalosťou predmetný múr nebol staticky narušený, poškodený alebo naklonený. Žalobca napokon dodal, že nemal v súlade s negatívnou dôkaznou teóriou žiadnu povinnosť preukazovať tvrdenia žalovaného o náklone predmetného oplotenia alebo opaku tohto tvrdenia; iná by bola situácia, ak by uvedené žalovaný namietal na základe znaleckého posudku ako relevantného podkladu v lehote, kedy mal vyšetriť poistnú udalosť, no takáto situácia nenastala. 8. Žalovaný v stanovisku na vyjadrenie žalobcu k jeho odvolaniu zotrval na svojich doterajších vyjadreniach, odvolávajúc sa ním uvedené skutočnosti v podanom odvolaní. 9. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p.“) preskúmal rozsudok v napadnutej vyhovujúcej časti, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutom výroku vecne správny (§ 387 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok verejne vyhlásil 31.10.2018 (§ 219 ods. 3 C.s.p.). 10. Pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 C.s.p.). 11. V posudzovanom spore, ktorého predmetom je právny inštitút zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku, a to motorového vozidla - turistického vláčika zn. AVAL, VIN: TMVR07805M000087, ktorého prevádzateľom je spoločnosť Danubia Train, s.r.o., Školská 286, Rovinka, poistená zo zodpovednosti za uvedenú škodu u žalovaného, možno konštatovať, že medzi procesnými stranami je nesporné, že škodová udalosť nastala na betónovom oplotení rodinného domu žalobcu, škodu spôsobil prevádzateľ špecifikovaného motorového vozidla, ktorý titulom objektívnej zodpovednosti v zmysle ustanovenia § 427 Občianskeho zákonníka za škodu zodpovedá a nespornou je tiež skutočnosť, že prevádzateľ mal so žalovaným uzatvorenú platnú poistnú zmluvu zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ako i povinnosť žalovaného poskytnúť žalobcovi poistné plnenie. Z hľadiska zákonných predpokladov pre vyvodenie zodpovednosti za škodu sú preto v danom prípade nesporne splnené všetky kumulatívne podmienky, a to konanie zodpovednej osoby, škoda a príčinná súvislosť medzi konaním a vzniknutou škodou. 12. Na ďalšie zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že v konaní pred súdom prvej inštancie bol medzi stranami sporný rozsah škody, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, nakoľko žalovaný počas súdneho konania zastával názor, že k nakloneniu murovaného oplotenia rodinného domu žalobcu neprišlo v súvislosti so škodovou udalosťou s tým, že oplotenie bolo naklonené už pred vznikom poistnej udalosti. V nadväznosti na sporný rozsah faktického poškodenia murovaného oplotenia, je spornou tiež výška náhrady škody vo vzťahu k výške vyúčtovaným nákladom, ktoré žalobca vynaložil na kompenzovanie jemu vzniknutej škody, v súvislosti s ktorým vyčíslením žalovaný namietal amortizáciu veci z dôvodu, že pri určení výšky náhrady škody je potrebné prihliadnuť na obvyklú cenu veci v čase jej poškodenia, pričom žalovaný mal za preukázanú škodu v rozsahu zodpovedajúcej 907,21 eura, ktorú žalobcovi nesporne vyplatil. 13. Vzhľadom na to, že predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie bolo posudzovanie rozsahu poškodenia murovaného oplotenia žalobcu, ktoré sa nepochybne premieta vo vyčíslení náhrady škody, ktorá ekvivalentne zodpovedá nákladom vynaloženým na opravu oplotenia, odvolací súd na podporu vecnej správnosti napadnutého rozsudku poznamenáva, že zásadný nedostatok procesnej obrany žalovaného, okrem nesplnenia dôkaznej povinnosti v súvislosti s namietaným nahnutím oplotenia, spočíval najmä v tom, že žalovaný nijakým spôsobom nespochybnil sumu žalobcom vyúčtovaných a uhradených nákladov na búranie a znovuvybudovanie poškodeného oplotenia, a teda nerozporoval sumu 1.967,39 eura, ktorá je predmetom sporu a ktorá zároveň činí rozdiel medzi žalobcovi vzniknutými nákladmi - škodou (2.874,60 eura) a žalovaným vyplatením poistným plnením (907,21 eura). Z uvedeného vyplýva, že žalovaný nielenže neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie ním tvrdeného rozsahu faktického poškodenia oplotenia v dôsledku poistnej udalosti, ale zároveň si nesplnil povinnosť tvrdenia v podobe argumentačných prednesov, ktoré by predstavovali podklad pre posudzovanie opodstatnenosti žalobcom uhradených nákladov vo vzťahu k jednotlivým vykonaným prácam, najmä pri výstavbe plotu, keďže žalovaná suma pokrýva predovšetkým náklady žalobcu, ktoré vynaložil vo fáze výstavby oplotenia. 14. V tejto súvislosti hodno zdôrazniť, že žalovaný poskytol žalobcovi poistné plnenie ako kompenzáciu za búracie práce takmer v celom rozsahu, ktorý žalobca žiadal, preto odvolací súd v zhode s názorom žalobcu dospel k záveru, že žalovaný šetrením poistnej udalosti musel považovať zbúranie poškodenej časti murovaného oplotenia za opodstatnené a potrebné, preto jeho obrana, ktorou namietal naklonenie oplotenia v príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou nekorešponduje s jeho peňažným plnením, ktoré žalobcovi poskytol za búracie práce v mesiaci jún 2013, čiže ešte pred vystavaním nového oplotenia (faktúra za murárske práce bola žalobcovi vystavená až 2.7.2013); a preto ako účelový a alibistický sa javí aj žalovaným prezentovaný skutkový stav, že ním vyplatená suma 804,45 eura (pred doplatením zvyšku v sume 102,76 eura) činila celkovú sumu poistného plnenia (za demontáž, znovuzriadenie oplotenia a čistenie vozovky), ako to uviedol vo svojom oznámení o ukončení šetrenia poistnej udalosti zo dňa 10.6.2013. 15. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní namietal hodnovernosť výpovede svedkov Š. O. T. M. U. - manželky žalobcu, je nutné uviesť, že súd nehodnotí dôkazy iba jednotlivo a izolovane od iných vykonaných dôkazov, ale vo vzájomnej súvislosti a výsledkom tohto hodnotenia je reťaz racionálnych a logicky sa vzájomne podporujúcich skutkových zistení, ktoré súdu vyplynuli z vykonaného dokazovania. Súd prvej inštancie totiž správne poznamenal, že výpoveď manželky žalobcu ako blízkej osoby nepovažoval za kľúčovú, avšak jej tvrdenia podporovali skutkové zistenia súdu, ku ktorým dospel na základe presvedčivej a nezaujatej výpovede svedka Š. O. - autorizovaného architekta a projektanta, vyjadrenia spoločnosti MONT-SERVIS, s.r.o., zaoberajúcej sa zemnou inštaláciou optických káblových sietí a rozvodov, ktorá potvrdila, že na adrese žalobcu v mesiacoch 6/7/2012 nevykazovalo murované oplotenie žalobcu žiadne známky narušenia a náklonu, ako aj obsahom likvidačného spisu UNIQA poisťovne, a.s., podľa ktorého v dôsledku inej škodovej udalosti, ku ktorej prišlo ešte v apríli 2012 a ktorú poisťovňa následne likvidovala, sa murované oplotenie žalobcu podrobilo oprave 6/2012. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že murovaný plot bol opravený iba 6 mesiacov pred škodovou udalosťou, ktorá je predmetom posudzovaného sporu, preto pred 14.12.2012, kedy vznikla škodová udalosť, nemohol trpieť nezanedbateľným poškodením v rozsahu narušenej statiky. 16. Na vyhodnotenie procesnej obrany žalovaného, ktorý namietal nevykonanie súdnoznaleckého dokazovania znalcom z odvetvia statiky, považoval odvolací súd za právne významnú vzájomnú komunikáciu procesných strán pred podaním žaloby, ku ktorej došlo následne po vzniku škody počas prešetrovania rozsahu poistnej udalosti. Zo žiadosti žalobcu o čiastočné zúčtovanie a refundáciu nákladov (26.3.2013) je zrejmá dobromyseľnosť žalobcu, keď po zistení rozsiahlejšej škody ako bola vyznačená v Zápise z obhliadky škodovej udalosti zo dňa 11.1.2013, za účelom verifikácie svojho zistenia, požiadal žalovaného o stanovisko a obhliadku, prípadne navrhol dohodu o ďalšom postupe. Avšak žalovaný bol absolútne nečinný, nakoľko na túto žiadosť, ako aj na ďalšie žiadosti žalobcu nereagoval, opätovnú obhliadku nevykonal, a až listom zo dňa 10.6.2013 oznámil žalobcovi ukončenie šetrenia poistnej udalosti s priloženým výpočtom výšky plnenia 804,45 eura s konštatovaním, že naklonenie oplotenia existovalo ešte pred vznikom poistnej udalosti, a svoje vecné stanovisko k poistnej udalosti zaujal až po predžalobnej výzve 10.12.2013. Odvolací súd preto ustálil, že žalovaný svojou pasivitou voči viacerým výzvam žalobcu počas prešetrovania poistnej udalosti konkludentne súhlasil s rozsahom škody tak, ako bola pôvodne zdokumentovaná v zápise z obhliadky škodovej udalosti zo dňa 11.1.2013. Bolo tiež nutné prisvedčiť názoru žalobcu, že žalovaný svojou nečinnosťou zároveň porušil povinnosti vyplývajúce z § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z., keď v stanovenej trojmesačnej lehote od oznámenia škodovej udalosti (dňa 20.12.2012 žalovaný spísal záznam o dopravnej nehode), resp. od vykonania zápisu z obhliadky nehody dňa 11.1.2013, neskončil prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a o výške plnenia neupovedomil poškodeného a ani v stanovenej lehote neposkytol poškodenému žalobcovi súčinnosť ohľadom vysvetlenia dôvodov, z ktorých znížil poistné plnenie, pretože tak učinil až 10.6.2013 Oznámením o poistnom plnení, ktoré doplatil až na základe Oznámenia zo dňa 30.7.2013. 17. Na margo odvolacej námietky žalovaného, že pre vykonanie súdnoznaleckého dokazovania nie je nutná existencia pôvodného murovaného oplotenia, nakoľko dostatočným dôkazom na preukázanie rozsahu škody je porovnanie fotodokumentácie poškodeného oplotenia s vyobrazením motorového vozidla, ktoré škodu spôsobilo, odvolací súd konštatuje jej bezpredmetnosť; aj potenciálnym zistením, že škoda na plote nezodpovedá škode na vozidle, by žalovaný nepreukázal nedôvodnosť žalobcom vynaložených nákladov na práce a materiál pri oprave poškodeného oplotenia, ktoré preukázateľne v súlade s vystavenými faktúrami uhradil v súvislosti so škodovou udalosťou. 18. Možno uzavrieť, že súd prvej inštancie dostatočne a presvedčivo spochybnil dôvody, pre ktoré žalovaný tvrdil, že škodovej udalosti predchádzalo naklonenie oplotenia žalobcu; v prvom rade likvidátor žalovaného nevedel na pojednávaní podľa predloženej fotografie identifikovať naklonenie murovaného oplotenia žalobcu a zároveň kvalita predloženej fotodokumentácie z domény google svedčí o jej nespôsobilosti byť spoľahlivým dôkazným prostriedkom v súvislosti s otázkou spornou v danom konaní. Pokiaľ sa žalovaný snažil poukázať na pravdivosť a objektivitu výpovede vodiča vozidla F. X. (ktorý sa vyjadril, že škoda na oplotení múrika žalobcu bola minimálna, motorové vozidlo išlo pomaly a v prípade väčšieho nárazu alebo porušenia statiky by sa nutne muselo rozbiť sklo na dopravnom prostriedku), odvolací súd v súvislosti so žalovaným namietanou odbornosťou Š. O. podotýka, že vodič predmetného turistického vláčika rovnako nie je odborne spôsobilým adekvátne posúdiť záver o rozsahu reálne možnej škody vzniknutej nárazom motorového vozidla do murovaného oplotenia, z hľadiska vzájomného pôsobenia rýchlosti vozidla, brzdnej dráhy, intenzity a uhla nárazu. Preto jeho hypotetické názory týkajúce sa okolností, za ktorých by prichádzalo do úvahy narušenie statiky oplotenia žalobcu nemožno považovať jednak za určujúce, ale ani jednoznačne objektívne, keďže je nutné mať na zreteli, že vodič, ktorý spôsobil motorovým vozidlom škodovú udalosť nie je zodpovednostne absolútne nezávislým účastníkom škodovej udalosti. Odvolací súd prisvedčil žalobcovi, že svedok F. X. ako vodič motorového vozidla hmotne zodpovedá svojmu zamestnávateľovi, ktorý je prevádzateľom uvedeného vozidla a v zmluvnom vzťahu so žalovaným ako osoba poistená zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov, preto pochybnosti o jeho predpojatosti nemožno úplne vylúčiť. 19. Odvolací súd považoval skutkové a právne závery súdu prvej inštancie za dostatočne odôvodnené a po relevantnom vyhodnotení všetkých právne významných skutočností dospel k záveru, že žalovaný v konaní nepreukázal medzi stranami spornú skutočnosť týkajúcu sa obdobia vzniku poškodenia statiky a naklonenia poškodenej časti murovaného oplotenia rodinného domu žalobcu, ale najmä v rámci svoje procesnej obrany si nesplnil povinnosť tvrdenia v tom, že nespochybnil žiadne konkrétne úkony vykonané pri stavebných a búracích prácach predmetu škody a ani sumy im zodpovedajúce podľa žalobcom predložených faktúr a príjmových dokladov. 20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mal vo veci plný úspech. 21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).