Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/18/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114206859 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1114206859.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu v 1. rade: MK Terra, s.r.o., Dunajská 8, 811 08 Bratislava, IČO: 45 378 380, žalobcu v 2. rade: V.. T.. W. C., G.. XX.XX.XXXX, XXX XX I. XX, Š. U. P.A., obaja zastúpení: LEGAL & CORP, s.r.o., Gajova 11, 811 09 Bratislava, IČO: 47 237 325 proti žalovanému: Mercedes-Benz Financial Services Slovakia, s.r.o., Tuhovská 29, 831 06 Bratislava, IČO: 35 728 116, zastúpený: Advokátska kancelária ECKER - KÁN & PARTNERS, s.r.o., Námestie Martina Benku 9, 811 07 Bratislava, IČO: 35 886 625, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 34Cb/52/2014-63 zo dňa 27.05.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. 34Cb/52/2014-63 zo dňa 27.05.2016 p o t v r d z u j e . Žalovaný má právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a rozhodol, že žalobca v 1. rade a žalobca v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 0 eur. 2. V odôvodnení uviedol, že žalobcovia sa domáhali zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa zákona č. 244/2004 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. Uviedli, že dňa 28.01.2014 vydal rozhodcovský súd Asociácia leasingových spoločností Slovenskej republiky (ďalej len "Rozhodcovský súd"), vo veci sp. zn. RK/06/ALS/13, v konaní s ustanoveným rozhodcom JUDr. Milanom Švecom, Vajnorská 98/D, 831 04 Bratislava, rozhodcovský rozsudok sp. zn. RK/06/ ALS/13, ktorým boli žalobca v 1. rade a žalobca v 2. rade zaviazaní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému sumu vo výške 35.089,68 eur, spolu s úrokom z omeškania to výške 8,75 % ročne zo sumy vo výške 35.089,68 eur od 20.08.2012 do zaplatenia, náhradu trov konania, a to odmenu rozhodcu vo výške 1.437,- eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.201,56 eur na účet právneho zástupcu žalobcu. Žalobcovia sa domáhali zrušenia rozhodcovského rozsudku, nakoľko jeden z účastníkov popieral platnosť rozhodcovskej zmluvy, a tiež, že pri rozhodovaní boli porušené všeobecné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa a druhý namietal, že bola porušená zásada rovnosti účastníkov konania, nakoľko mu nebola rozhodcovským súdom riadne doručená výzva na vyjadrenie sa k žalobe, pretože zo strany rozhodcovského súdu nebolo vynaložené primerané úsilie na zistenie jeho adresy. 3. Súd prvej inštancie mal preukázané z originálu rozhodcovského spisu sp. zn. RK/06/ALS/13, že žalovaný (v rozhodcovskom konaní ako žalobca), sa žalobou domáhal voči žalobcom (v rozhodcovskom konaní ako žalovaným v 1. a 2. rade), úhrady pohľadávok, ktoré mal voči nim z titulu vysporiadania právnych vzťahov vyplývajúcich zo Zmluvy o finančnom leasingu č. XXXXXX-L. zo dňa 04.09.2008 a zo Zmluvy o finančnom leasingu č. XXXXXX- L. zo dňa 04.09.2008. Uvedené zmluvy uzatvoril žalovaný ako prenajímateľ so spoločnosťou TECHNO s.r.o., t.č. so sídlom Brnianska 2, 911 05 Trenčín, IČO: 31 359 043 - s pôvodným nájomcom. Predmetom zmlúv bol finančný leasing nákladných automobilov, podrobne špecifikovaných v čl. I týchto zmlúv. Dňa 01.02.2011 uzatvoril žalovaný, pôvodný nájomca a žalobca v 1. rade Zmluvu o postúpení práv a povinností zo zmluvy o finančnom leasingu č. XXXXXX - L. a Zmluvu o postúpení práv a povinností zo zmluvy o finančnom leasingu č. XXXXXX - L., ktorými žalobca v l. rade vstúpil do práv a povinností pôvodného nájomcu z oboch zmlúv. Dňa 01.02.2011 uzatvorili zároveň žalovaný a žalobca v 2. rade Dohodu o pristúpení k záväzkom, na základe ktorej sa žalobca v 2. rade ako pristupujúci dlžník žalovanému zaviazal, že splní za žalobcu v 1. rade všetky jeho záväzky z oboch zmlúv (ďalej len "Dohoda o pristúpení k záväzkom"). Žalobca v 2. rade ako pristupujúci dlžník, sa tak stal popri žalobcovi v 1. rade dlžníkom žalovaného. 4. Zmluva o finančnom leasingu č. XXXXXX - L. a Zmluva o finančnom leasingu č. XXXXXX - L., boli uzatvorené podľa Obchodného zákonníka, pričom žalobca v 2. rade ako pristupujúci dlžník na základe uzatvorenej Dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 01.02.2011podľa ustanovenia § 533 Občianskeho zákonníka medzi ním a žalovaným, pristúpil k záväzkom dlžníka - žalobcu v 1. rade, dojednaným vo vyššie uvedených zmluvách a to, že splní jeho záväzky vyplývajúce zo Zmluvy o finančnom leasingu č. XXXXXX-L. a Zmluvy o finančnom leasingu č. XXXXXX - L., a teda sa zaviazal na ich plnenie spoločne a nerozdielne (solidárne) spolu s ním, čím bola medzi nimi založená pasívna solidarita, čo znamená, že žalobca v 2. rade sa stal dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi - žalobcovi v 1. rade, s ktorým je zaviazaný na plnenie záväzku spoločne a nerozdielne. Žalobca v 2. rade sa stal popri žalobcovi v 1. rade solidárnym dlžníkom, a tento jeho záväzok nie je možné oddeliť od záväzku žalobcu v 1. rade, a preto nemožno použiť vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade ustanovenia Občianskeho zákonníka a právnych predpisov upravujúcich ochranu spotrebiteľa, ktoré by mali vplyv na prípadné posúdenie platnosti rozhodcovskej zmluvy/doložky - z hľadiska dojednania neprijateľných podmienok. Konajúci súd uzavrel, že žalobca v 2. rade nie je spotrebiteľom, aj keď vystupuje ako fyzická osoba, má zmluvný vzťah - solidárny záväzok so žalobcom v 1. rade, ktorý vznikol pri podnikateľskej činnosti. 5. Konajúci súd ďalej uviedol, že skúmal skutočnosť, či žalobca v 2. rade (v rozhodcovskom konaní ako žalovaný v 2. rade), vzniesol podľa ust. § 21 ods.2 ZRK, námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Súd prvej inštancie mal v konaní preukázané z rozhodcovského spisu a nebolo to ani sporné, že žalobcovia (v rozhodcovskom konaní ako žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade), neuplatnili námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy najneskôr pri prvom úkone vo veci samej, hoci výzva rozhodcovskému súdu im bola riadne doručená. 6. Čo sa týka námietky žalobcu v 1. rade, že mu nebola doručená žaloba s výzvou na vyjadrenie, konajúci súd dospel k záveru, že nebola porušená zásada rovnosti účastníkov v rozhodcovskom konaní podľa § 17 ZRK, vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v 1. rade (v rozhodcovskom konaní žalovaný v 1. rade), bol o predmete, ako aj o priebehu rozhodcovského konania informovaný, a to tak v postavení žalobcu v 1. rade, ako aj v postavení konateľa žalobcu v l. rade, nakoľko sa obaja žalobcovia (v rozhodcovskom konaní žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade), vyjadrili k žalobe spoločným podaním zo dňa 02.09.2013 - žalobnou odpoveďou, založenou v rozhodcovskom spise, a preto nie je dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. g) ZRK. 7. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie obaja žalobcovia. V prvom rade sa nestotožnili s názorom súdu, že žalobca v 2. rade nie je spotrebiteľom. Mali za to, že Dohodu o pristúpení k záväzku je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu s poukazom na § 52 Občianskeho zákonníka. Žalobca v 2. rade vystupoval v predmetnej dohode ako fyzická osoba - nepodnikateľ, ktorý pri uzavieraní nekonal v rámci svojej obchodnej činnosti alebo podnikateľskej činnosti, teda vystupoval v postavení spotrebiteľa. Žalobca v 2. rade pristúpil k zmluve o finančnom leasingu, na základe ktorej žalovaný vystupoval ako podnikateľ /dodávateľ/ v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, pričom žalovaný bol tým subjektom, ktorý jednostranne určil tak obsah zmlúv o finančnom leasingu, ako aj všeobecných podmienok, či Dohody o pristúpení záväzku. K uzavretiu Dohody o pristúpení k záväzkom zo dňa 01.02.2011 tak došlo za zmluvných podmienok, ktoré vopred určil žalovaný, pričom žalobca v 2. rade, ktorý prevzal všetky záväzky, nemal možnosť tieto zmluvné podmienky nijako individuálne ovplyvniť. 8. Poukázali ďalej na to, že rozhodcovská doložka uvedená v čl. 6 bod 6.1 Dohody predstavuje neprijateľnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. So spotrebiteľom možno dojednať iba takú rozhodcovskú doložku, ktorá dáva spotrebiteľovi na výber, aby uplatňoval svoje nároky zo zmluvy buď prostredníctvom rozhodcovského konania, alebo na všeobecnom súde. Rozhodcovská doložka uvedená v čl. 6 Dohody o pristúpení k záväzkom zo dňa 01.02.2011 však takúto možnosť žalobcovi v 2. rade nedáva, nakoľko v zmysle predmetnej rozhodcovskej doložky všetky spory, ktoré vzniknú v súvislosti s touto Dohodou o pristúpení, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú rozhodované podľa platného práva SR v rozhodcovskom konaní, a o rozhodcom vybraným zo zoznamu rozhodcov vedeného pri Asociácii leasingových spoločností SR." 9. Ďalej namietali nedostatočné odôvodnenie rozsudku. Z odôvodnenia rozhodnutia, v ktorom súd uvádza, že si žalobca v 1. a 2. rade neuplatnili námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy najneskôr pri prvom úkone vo veci samej, sa možno iba domnievať, že neuplatnenie námietky žalobcami je jeden z dôvodov zamietnutia predmetnej žaloby. V tejto súvislosti dodali, že síce v zmysle § 21 ods. 2 ZRK účastník rozhodcovského konania, ktorý si chce uplatniť námietku právomoci pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť najneskôr pri prvom úkone vo veci samej, avšak za nesplnenie tejto povinnosti zákonodarca nevyvodzuje dôsledok v podobe zamietnutia žaloby. Zákonodarca upravil dôsledok neuplatnenia si námietky najneskôr pri prvom úkone zamietnutím žaloby až novelou účinnou od 01.07.2016, a to v ust. § 40 ods. 4 ZRK, v ktorom je uvedené: „Na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu. " Predmetný dôsledok - /zamietnutie žaloby/ za neuplatnenie si námietky právomoci rozhodcovského súdu najneskôr pri prvom úkone žalobcami je však zakotvený až novelou zákona, ktorá sa na predmetný spor nevzťahuje. Zákon o rozhodcovskom konaní účinný od 01.07.2002, ktorého úprava sa vzťahuje na predmetný spor, sankciu v podobe zamietnutia žaloby za neuplatnenie námietky neupravuje. 10. Na záver uviedli, že žalovaný doručoval v rozhodcovskom konaní žalobu žalobcom prostredníctvom pošty, pričom zásielka pre žalobcu v 1. rade sa dňa 21.05.2013 vrátila s poznámkou - adresát neznámy, a zásielka pre žalobcu v 2. rade bola dňa 25.05.2013 doručená. Rozhodcovský súd listami zo dňa 24.06.2013 oznámil žalobcom začatie rozhodcovského konania a vyzval ich, aby sa k žalobe vyjadrili formou žalobnej odpovede. Zásielka pre žalobcu v 1. rade sa vrátila s poznámkou - adresát neznámy. V zmysle ust. § 25 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, ak nemožno doručiť písomnosť adresátovi na nijakom z uvedených miest ani po vynaložení primeraného úsilia na zistenie tejto skutočnosti, písomnosti sa považujú za doručené, ak sú zaslané do posledného známeho sídla alebo miesta výkonu podnikania, alebo miesta trvalého pobytu adresáta doporučenou zásielkou alebo iným spôsobom, ktorý umožňuje overiť snahu doručiť písomnosti. Na základe uvedeného ustanovenia bol žalobca v 1. rade toho názoru, že výzva na vyjadrenie k žalobe formou žalobnej odpovede nebola žalobcovi v 1. rade doručená, teda postup rozhodcovského konania nebol v súlade s predmetným ustanovením zákona. Žalobca v 1. rade nemal priestor na to, aby hájil svoje práva a právom chránené záujmy pred rozhodcovským súdom. 11. Vzhľadom na uvedené žalobcovia žiadali, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozusdok a vyhovel žalobnému návrhu. 12. K odvolaniu sa písomne vyjadril aj žalovaný. Mal za to, že právny vzťah medzi žalovaným a žalobcom v 2. rade nespadá pod právny režim spotrebiteľských zmlúv, a tento je nevyhnutné ho posudzovať ako obchodnoprávny vzťah. V tejto súvislosti považoval za podstatnú skutočnosť, že Zmluva o finančnom leasingu č. XXXXXX - L. ako aj Zmluva o finančnom leasingu č. XXXXXX - L., boli uzavreté v zmysle zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a založili tak medzi zmluvnými stranami záväzkový obchodnoprávny vzťah. Vzhľadom na uvedené, samotné pristúpenie k záväzkom vyplývajúcim z daných zmlúv v zmysle Dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 01.02.2011, nemožno rovnako hodnotiť inak ako obchodnoprávny vzťah, a to bez ohľadu na skutočnosť, že pristupujúcim dlžníkom je fyzická osoba - nepodnikateľ. 13. V súvislosti s námietkou žalobcov, že za nesplnenie povinnosti uplatniť námietku právomoci rozhodcovského súdu v zmysle § 21 ods. 2 ZRK nevyvodzuje zákonodarca dôsledok v podobe zamietnutia žaloby, poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MObdo/5/2013. Súd prvej inštancie sa správne zaoberal otázkou, či žalobcovia uplatnili námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy. Mal za to, že zo systematiky a kontextu odôvodnenia rozsudku, nemožno mať pochybnosť o zisteniach súdu prvej inštancie a právnom názore vedúcom k zamietnutiu žaloby, vzhľadom na čo považoval za nedôvodný názor žalobcov v 1. a 2. rade o absencii právneho záveru a právneho odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vo vzťahu k neuplatneniu námietky nedostatku právomoci rozhodcovského súdu žalobcami. 14. Ďalej žalovaný skonštatoval, že žalobný návrh a výzva na vyjadrenie bola žalobcovi v 1. rade doručovaná na adresu jeho sídla, zapísanú v čase doručovania v príslušnom obchodnom registri, t.j. na adresu: Galantská cesta 658, 929 01 Dunajská Streda. Zásielka tak bola rozhodcom doručovaná na aktuálne platnú adresu sídla žalobcu v 1. rade ako právnickej osoby založenej a existujúcej podľa ustanovení Obchodného zákonníka (§ 2 ods. 3 Obchodného zákonníka). Mal za to, že zistením aktuálnej adresy sídla žalobcu v 1. rade zapísanej v obchodnom registri a zaslaním zásielky na túto adresu, ktorá sa v zmysle citovaného ustanovenia Obchodného zákonníka jednoznačne považuje za sídlo žalobcu v 1. rade, vynaložil rozhodca pri doručovaní zásielky primerané úsilie tak, ako to od neho vyžaduje § 25 ods. 1 ZRK. Žalobca v 1. rade bol o predmete a priebehu rozhodcovského konania informovaný, o čom svedčí aj skutočnosť, že spoločným podaním zo dňa 02.09.2013 sa žalobca v 1. a v 2. rade k žalobnému návrhu vyjadrili. S poukazom na uvedené teda nemôže obstáť tvrdenie žalobcu v 1. rade o nemožnosti oboznámenia sa s predmetom rozhodcovského konania, ako ani o nemožnosti výkonu práva účastníka konania, keďže tento sa preukázateľne s predmetom konania oboznámil a zároveň sa prostredníctvom žalobnej odpovede k žalobnému návrhu vyjadril a navrhol dôkazy v rozhodcovskom konaní. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 15. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len “CSP”) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania žalobcov a vyjadrením žalovaného dospel k záveru, že rozhodnutie je potrebné potvrdiť. 16. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné: 17. Podľa § 25 ods. 1, 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, účinného v čase rozhodcovského konania, ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, písomnosti sa považujú za doručené, ak boli doručené adresátovi osobne alebo do sídla, alebo na miesto podnikania adresáta, alebo na miesto jeho trvalého pobytu. Ak nemožno doručiť písomnosť adresátovi na nijakom z uvedených miest ani po vynaložení primeraného úsilia na zistenie tejto skutočnosti, písomnosti sa považujú za doručené, ak sú zaslané do posledného známeho sídla alebo miesta výkonu podnikania, alebo miesta trvalého pobytu adresáta doporučenou zásielkou alebo iným spôsobom, ktorý umožňuje overiť snahu doručiť písomnosti. Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, písomnosti sa považujú za prijaté odo dňa ich doručenia. 18. V danom prípade žaloba bola v rozhodcovskom konaní doručovaná žalovaným žalobcovi v 1. rade doporučene, ktorú skutočnosť odvolací súd považuje za preukázanú z doručenky založenej v rozhodcovskom spise. Zásielka bola žalobcovi doručovaná na adresu sídla zapísaného v obchodnom registri dňa 21.05.2013, pričom žalovanému ako odosielateľovi bola vrátená dňa 10.06.2013 s poznámkou poštového doručovateľa, že zásielka bola neprevzatá v odbernej lehote. Z predmetnej zásielky odvolací súd považuje za preukázané, že bol dodržaný určený postup pre jej doručovanie, odo dňa 23.12.2008 do dňa 10.06.2013 bola zásielka uložená na pošte, ale nebola prevzatá jej adresátom, teda žalobcom v 1. rade v odbernej lehote. Nie je pravdou tvrdenie odvolateľov, že zásielka sa vrátila s poznámkou - adresát neznámy. Rozhodcovským súdom bola žalobcovi v 1. rade následne doručovaná výzva na vyjadrenie sa k žalobe, tiež doporučene s tým, že 14.10.2013 sa súdu vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote. Zásielka bola žalobcovi v 1. rade doručovaná na adresu sídla zapísanú v obchodnom registri, na ktorej následne prevzal aj vydaný rozhodcovský rozsudok. Zásielka bola doručovaná na adresu sídla zapísanú v obchodnom registri a vrátená bola ako nedoručená a neprevzatá v odbernej lehote. Odvolací súd má za to, že v danom prípade nenastala situácia že „nemožno doručiť písomnosť“ predpokladaná v § 25 zákona o rozhodcovskom konaní. Adresátovi bolo možné doručiť písomnosť na tejto adrese, čo potvrdil aj samotný žalobca svojím následným konaním, keď na tejto adrese prevzal rozhodcovský rozsudok a navyše zaslal rozhodcovskému súdu aj žalobnú odpoveď k žalobe. Odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že nebola porušená zásada rovnosti účastníkov konania. 19. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu v 2. rade, že v záväzkovom vzťahu so žalovaným vystupoval ako spotrebiteľ, odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie. Zmluva o finančnom leasingu č. XXXXXX - L. a Zmluva o finančnom leasingu č. XXXXXX - L., boli uzatvorené podľa Obchodného zákonníka, pričom žalobca v 2. rade ako pristupujúci dlžník na základe uzatvorenej Dohody o pristúpení k záväzku podľa ustanovenia § 533 Občianskeho zákonníka medzi ním a žalovaným, zo dňa 01.02.2011, pristúpil k záväzkom dlžníka - žalobcu v 1. rade, dojednaným vo vyššie uvedených zmluvách, pričom sa zaviazal na ich plnenie spoločne a nerozdielne spolu s ním. Žalobca v 2. rade sa stal dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi - žalobcovi v 1. rade a tento jeho záväzok nie je možné oddeliť od záväzku žalobcu v 1. rade. 20. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora E C-348/14, ktorý sa venoval problematike postavenia spoludlžníka ako spotrebiteľa a skonštatoval, že článok 1 ods. 2 písm. a) smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru, zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 98/7/ES zo 16. februára 1998, a článok 2 písm. b) smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať v tom zmysle, že pod pojmom „spotrebiteľ“ v zmysle týchto ustanovení sa rozumie fyzická osoba, ktorá je v postavení spoludlžníka na základe zmluvy uzatvorenej s predajcom alebo dodávateľom, pokiaľ možno cieľ jej konania považovať za odlišný od jej podnikania alebo výkonu povolania. V danom prípade žalobca 2. rade vystupuje ako konateľ žalobcu v 1. rade, pričom z Dohody o pristúpení záväzku nevyplýva, že by cieľ takéhoto konania bol odlišný od výkonu jeho povolania ako štatutárneho orgánu. Žalobca v 2. rade ako konateľ obchodnej spoločnosti dlžníka bol s dlžníkom úzko prepojený. Pristúpením k záväzku poskytol v podstate dlžníkovi zabezpečenie, ale nie pre účel svojej súkromnej spotreby, ale s cieľom umožniť žalobcovi v 1. rade vykonávať jeho podnikateľskú činnosť. 21. Odvolací súd poukazuje v tejto súvislosti aj na rozsudok Súdneho dvora C-419/11 zo dňa 14.3.2013, podľa ktorého fyzickú osobu, ktorá má úzke podnikateľské väzby vo vzťahu k spoločnosti, ako je napr. aj konateľstvo, nemožno považovať za spotrebiteľa, ak prevezme ručenie za vlastnú zmenku vystavenú na zabezpečenie záväzkov tejto spoločnosti zo zmluvy o poskytnutí úveru tým, že sa zaručil za zaplatenie zmenky. 22. Ďalej odvolací súd nesúhlasil s námietkou týkajúcou sa nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku. V prvom rade odvolací súd zdôrazňuje, že k zamietnutiu žaloby došlo predovšetkým z dôvodu, že žalobcu v 2. rade nepovažoval za spotrebiteľa, a preto rozhodcovskú zmluvu nepovažoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku a zároveň z dôvodu, že v konaní nebola porušená zásada rovnosti účastníkov pre nedoručenie žaloby a výzvy na vyjadrenie žalobcovi v 1. rade. Pokiaľ súd prvej inštancie ešte navyše poukázal na to, že žalobcovia v rozhodcovskom konaní v postavení žalovaných nevzniesli námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neplatnosť rozhodcovskej doložky a ďalej výslovne neuviedol, že je to dôvod pre zamietnutie žaloby, nespôsobuje to nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Podľa názoru odvolacieho súdu je jednoznačné, že uvedená úvaha konajúceho súdu je len dodatkom k odôvodneniu ohľadom zamietnutia žaloby pre nepreukázanie dôvodov zrušenia rozhodcovského rozsudku namietaných žalobcami. 23. Pokiaľ odvolatelia tvrdia, že nevznesenie námietky nedostatku právomoci v zmysle § 21 ZRK je sankcionované zamietnutím žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy len od účinnosti novely zákona o rozhodcovskom konaní od 01.07.2016 (teda pred začatím tohto konania), odvolací súd dospel k záveru, že argumentácia žalobcov neobstojí. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MObdo/5/2013 zo dňa 29.05.2014, teda z času pred účinnosťou uvedenej novely, ktorý jednoznačne skonštatoval, že pokiaľ účastník rozhodcovského konania námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy pri prvom úkone v rozhodcovskom konaní vo veci samej neuplatnil, tak zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu námietky - nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neplatnosť alebo neexistenciu rozhodcovskej zmluvy na príslušnom všeobecnom súde s odkazom na ustanovenie § 40 ods. 1 písmeno c/ zákona 244/2002 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2002/244/> Z.z. už úspešne uplatňovať nemôže. 24. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny. 25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému žalovanému odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania, o ich výške rozhodne súd prvej inštancie 26. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).