Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/175/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114214571 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1114214571.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci žalobcu: V.Í. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. B. XXXX/X, B., zastúpený: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., IČO: 36 862 711, so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava proti žalovanému: UNIQA poisťovňa, a.s., IČO: 00 653 501, so sídlom Krasovského 15, 851 01 Bratislava, zastúpený: PRK Partners s. r. o., IČO: 35 978 643, so sídlom Hurbanovo námestie 3, 811 06 Bratislava o zaplatenie 10 172 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 24.10.2016, č. k. 25C/93/2014-296, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žalobcovi sa proti žalovanému priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 9 260 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 9 260 eur od 28.2.2014 do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I), vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II) a priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnej výške (výrok III). 2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ustanovením § 788 ods. 1, 3, 4, § 795 ods. 1, § 799 ods. 1, 2, 3, § 806, 517 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej „Občiansky zákonník“), § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, oddielu I čl. 1 ods.1, čl.2 ods.2, čl. 5 ods.1,2, čl.6 ods.8, čl. 7 ods.1 písm. h/, d/, f/, čl. 7 ods.2 písm. b/, ods.3 písm. g/, čl.8 ods.1 písm. a/, ods.2, 5 písm. b/, oddielu II čl. 1 ods.1, čl. 2 ods.1, čl.5 ods.1, 5, 8, čl.4 ods.1, 3 Všeobecných poistných podmienok pre poistenie KASKO-2010 (VPP KASKO - 2010), čl.1 ods.1, 4,6, čl.4 ods.1,3 Všeobecných poistných podmienok pre doplnkové poistenie finančnej straty - GAP k havarijnému poisteniu Auto & Voľnosť KASKO (VPP - GAP) a vecne tým, že v prejednávanej veci bolo nesporné, že poistnou zmluvou uzatvorenou medzi stranami sporu bolo dohodnuté havarijné poistenie vozidla žalobcu zn. V. X. V., M.: B. ako aj pripoistenie finančnej straty GAP, že dňa 6.12.2013 došlo k dopravnej nehode tak, ako ju popísal žalobca, teda, že na vstupe do kruhového objazdu v Bratislave v Devínskej Novej Vsi na ceste II/205 žalobca so svojim motorovým vozidlom neubrzdil a narazil do pred ním stojaceho vozidla zn. O. Q. G., M.: B., ktoré následne narazilo do motorového vozidla zn. Š. G., M.: Q.. Súd prvej inštancie dospel po vykonanom dokazovaní výsluchom žalobcu a svedkov Petra Šustu a Ladislava Dúhu k záveru (podporeného konštatovaním znalca D.. X. A. v Znaleckom posudku č.18/2014 a záverom znalca D.. Š. Q. uvedeným v závere Znaleckého posudku č. 11/2015), že žalovaný vo vzťahu k tvrdeniu o inom skutkovom deje dopravnej nehody zo dňa 6.12.2013 neuniesol dôkazné bremeno. Pokiaľ žalovaný tvrdil úmyselné spôsobenie dopravnej nehody žalobcom, teda namietal absenciu základného predpokladu pre vznik jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie, toto tvrdenie rovnako v konaní nepreukázal. Vo vzťahu k návrhu žalovaného na nariadenie znaleckého dokazovania na technickú plauzibilitu (t.j. na zistenie, či škodová udalosť bola spôsobená náhodilou udalosťou alebo úmyselným škodovým dejom) súd prvej inštancie uviedol, že žalovaného poučil o tom, že nariadi znalecké dokazovanie len, ak strana sporu bez vlastného zavinenia nemôže znalecký posudok zabezpečiť sama, žalovaný neoznačil žiaden dôvod, pre ktorý by si nemohol znalecký posudok alebo odborné vyjadrenie znalca v navrhovanom smere zabezpečiť sám; preto navrhnuté znalecké dokazovanie súd prvej inštancie nevykonal. Naviac mal za to, že úmysel v konaní žalobcu, je jeho vnútorným psychickým vzťahom ku výsledku jeho konania a k záveru o úmyselnom konaní je možné dospieť len interpretáciou zisteného skutkového stavu, nie však znaleckým dokazovaním, ktoré by nahradilo zistenie skutkových okolností relevantných pre posúdenie určitého konania ako úmyselného. 3. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení rozhodnutia konštatoval nepreukázanie tvrdenia žalovaného, že žalobca mu neposkytol pravdivé vysvetlenie o vzniku poistnej udalosti, keď podľa jeho tvrdenia poistené motorové vozidlo žalobcu bolo poškodené už pred škodovou udalosťou. Žalovaný netvrdil, kedy a aké vysvetlenie od žalobcu žiadal a v čom bolo toto vysvetlenie nepravdivé. Žalobca po poistnej udalosti na formulári žalovanej poisťovne oznámil škodovú udalosť, uviedol všetky údaje žiadané poisťovňou, na tlačive oznámenia škodovej udalosti uviedol osobné údaje o poistenom, účastníkoch dopravnej nehody a o motorových vozidlách, u ktorých prišlo pri dopravnej nehode k stretu, označil vznik a priebeh škodovej udalosti, druh škodovej udalosti a predmet poistenia. Žalovaný žiadne iné údaje než tie, ktoré sú uvedené vo formulári od žalobcu nežiadal. Pri absencii informácií tohto druhu zo strany žalobcu, žalovaný tvrdil ich nepravdivosť ako dôvod na odmietnutie poistného plnenia podľa oddielu I článok 8 ods. 5 písm. b/ V. A.-XXXX. Súd prvej inštancie zdôraznil, že obhliadku motorového vozidla po nehode uskutočňoval pracovník žalovaného (B. K.), pri obhliadke nebol žalobca prítomný a za obsah zápisu o poškodení vozidla k škodovej udalosti zo dňa 10.12.2013 nesie v plnej miere zodpovednosť žalovaný, ktorý netvrdil (a ani nepreukazoval), že by pred oznámením o odmietnutí poistného plnenia alebo neskôr, žiadal od žalobcu ďalšie informácie o rozsahu poškodenia motorového vozidla pri dopravnej nehode s výnimkou tých, ktoré uviedol vo formulárovom oznámení škodovej udalosti. Žalovaný teda ani nevedel označiť, ktoré tvrdenia sa stali podkladom pre aplikáciu ust. oddielu I čl. 8 ods.5 písm. b/ VPP KASKO-2010, kedy a aké nepravdivé informácie mu žalobca poskytol, nevedel konkretizovať obsah vysvetlenia, ktoré mu mal žalobca poskytnúť a ktoré vyhodnotil ako nepravdivé. Žalovaný v súvislosti s tvrdením o tom, že vozidlo žalobcu bolo poškodené pred poistnou udalosťou odkazoval na závery ním predloženého Znaleckého posudku č. 18/2014 D.. A., podľa ktorých nekorešponduje rozsah a charakter poškodenia prednej časti vozidla žalobcu s poškodením zadnej časti vozidla zn. O. Q. G., do ktorého žalobca narazil. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti konštatoval, že zo záverov Znaleckého posudku č. 11/2015 vyhotoveného D.. Š. Q. (predloženého v konaní žalobcom) vyplývalo, že ani o jednom poškodení motorového vozidla znalec nemohol vyhlásiť, že nevzniklo pri uvedenej dopravnej nehode a jednotlivé poškodenia motorového vozidla zodpovedali podľa znalca popísanému spôsobu vzniku pri dopravnej nehode; teda obe sporové strany predložili v konaní znalecké posudky, ktoré sa svojimi závermi o existencii poškodenia motorového vozidla pred škodovou udalosťou rozchádzali. Znalecké dokazovanie znalcom ustanoveným súdom ohľadom existencie poškodenia motorového vozidla pred dopravnou nehodou nebolo v konaní navrhnuté. Na základe vykonaného dokazovania predloženými znaleckými posudkami ako listinnými dôkazmi nemal súd prvej inštancie za preukázané tvrdenie žalovaného o existencii poškodenia motorového vozidla žalobcu pred dopravnou nehodou. Záver znaleckého posudku predloženého žalovaným bol popretý záverom znaleckého posudku predloženého žalobcom, a pretože na žalovanom viazlo dôkazné bremeno ohľadom preukázania jeho tvrdenia o poškodení motorového vozidla žalobcu, ktoré nebolo spôsobené dopravnou nehodou, ale existovalo už pred touto škodovou udalosťou, dospel súd prvej inštancie k záveru o neunesení dôkazného bremena žalovaného o svojom tvrdení. Žalovaný predložil súdu, na podporu svojich tvrdení a obrany v konaní, svoje likvidačné spisy poistných udalostí vedených u žalovaného pod č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX, ktoré sa týkali poistných udalostí, pri ktorých prišlo k poškodeniu motorového vozidla žalobcu, a to dňa 9.8.2013, 13.8.2013 a dňa 17.1.2013 a žalovaný tieto poistné udalosti likvidoval z havarijného poistenia žalobcu uzatvoreného u žalovaného. Pokiaľ ide o poškodenie motorového vozidla žalobcu, ku ktorému prišlo pri poistnej udalosti dňa 17.1.2013, likvidoval žalovaný poistnú udalosť na základe žalobcom predložených dokladov za opravu, a to faktúry č. XXXXXX zo dňa 5.3.2013 až potom, čo si žalobca nechal poškodenia motorového vozidla opraviť v autoservise, teda až po vykonaní opravy a odstránení poškodení motorového vozidla. Vo vzťahu ku poškodeniu motorového vozidla pri poistnej udalosti dňa 9.8.2013 bola vodičom tohto vozidla osoba odlišná od žalobcu a poškodená bola predná časť motorového vozidla (predný nárazník a spojler) a pri poistnej udalosti dňa 13.8.2013 bola poškodená zadná časť motorového vozidla žalobcu (zadný nárazník a kapota) neznámym vozidlom, kedy žalobca zistil poškodenie na zaparkovanom vozidle po príchode k vozidlu. Obe poistné udalosti boli likvidované žalovaným rozpočtom. Žalovaný netvrdil žiadnu konkrétnu súvislosť uvedených poistných udalostí s poistnou udalosťou, ktorá je predmetom tohto konania, ale pokiaľ ide o obranu žalovaného v tom zmysle, že mu žalobca neposkytol pravdivé vysvetlenie o vzniku poistnej udalosti a neuviedol predchádzajúce poškodenia motorového vozidla, z likvidačných spisov vyplýva, že žalovaný mal z vlastnej činnosti informácie o predchádzajúcich poškodeniach motorového vozidla žalobcu, pretože tieto ako havarijná poisťovňa likvidoval. 4. Sumarizáciou vyššie uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok žalobcu je v časti 9 260 eur dôvodný, keď žalovaný ním tvrdené skutočnosti, ktorými odôvodňoval právo odmietnuť v zmysle poistných podmienok poskytnutie poistného plnenia nepreukázal. V dôsledku dopravnej nehody prišlo ku poškodeniu motorového vozidla žalobcu, ktoré tvorilo v zmysle oddielu II článku 1 ods. 1 VPP KASKO-2010 predmet poistenia. Keďže dohodnutým poistným nebezpečenstvom (oddiel II článok 2 ods. 1 písm. a/ VPP KASKO-2010) bola aj havária vozidla, pri ktorej prišlo v tomto prípade k zničeniu motorového vozidla ako predmetu poistenia, vzniklo žalobcovi právo na poskytnutie poistného plnenia z dojednaného poistenia v rozsahu sumy zodpovedajúcej trhovej hodnote vozidla v čase poistnej udalosti zníženej o hodnotu použiteľných zvyškov vozidla a dojednanú spoluúčasť (oddiel II článok 4 ods. 2 písm. a/ VPP KASKO-2010). Trhová hodnota havarijne poisteného motorového vozidla žalobcu pred jeho poškodením predstavovala podľa Znaleckého posudku č. 112/2014 vyhotoveného SLOVDEKRA s.r.o., znalcom z odboru cestná doprava, sumu 9 713 eur a hodnota predajných zvyškov motorového vozidla po dopravnej nehode predstavovala podľa toho istého znaleckého posudku 4 520 eur (žalovaný závery uvedeného znaleckého posudku nesporoval). Poistné plnenie potom ako rozdiel trhovej hodnoty motorového vozidla žalobcu v čase tesne pred poistnou udalosťou (9 713 eur) a hodnoty použiteľných zvyškov vozidla po poistnej udalosti (4 520 eur) a dojednanej spoluúčasti (165 eur) predstavovalo 5 028 eur. Strany dojednali poistnou zmluvou k havarijnému poisteniu, jeho produktu Auto & Voľnosť KASKO (základné poistenie), aj doplnkové poistenie finančnej straty - GAP, ktorého rozsah poistného plnenia v zmysle článku 4 VPP - GAP predstavovala finančná strata ako rozdiel trhovej hodnoty poisteného vozidla v čase dojednania poistenia a poistného plnenia zo základného poistenia a hodnoty použiteľných zvyškov vozidla stanovených pri poistnom plnení zo základného poistenia. Výška trhovej hodnoty poisteného vozidla v čase dojednania poistenia, t.j. uzatvorenia poistnej zmluvy 17.7.2012 predstavovala 13 780 eur (informácia žalovaného, resp. jeho poisťovacieho agenta P. U., ktorý za poisťovňu uzatváral poistnú zmluvu). Obsahom elektronickej komunikácie medzi žalobcom a poisťovacím agentom doloženej do spisu bola informácia o výške trhovej hodnoty poisteného motorového vozidla v čase uzatvorenia zmluvy deklarovaná žalovaným, pričom táto bola zo strany žalovaného doložená aj výstupom kalkulačného programu ABACUS. Potom rozsah poistného plnenia poistenia finančnej straty ako rozdiel trhovej hodnoty poisteného vozidla v čase dojednania poistenia (13.780 eur) a poistného plnenia zo základného poistenia (5 028 eur) a hodnoty použiteľných zvyškov vozidla stanovených pri poistnom plnení zo základného poistenia (4 520 eur) súd prvej inštancie ustálil na sumu 4 232 eur (poistenie finančnej straty bolo medzi stranami dojednané v zmysle článku 1 ods. 4 VPP-GAP bez spoluúčasti). Námietke žalovaného, že žalobcovi nárok na poistné plnenie z poistenia finančnej straty GAP podľa článku 4 od. 3 VPP-GAP nevznikol, pretože prišlo ku odmietnutiu poisteného plnenia zo základného poistenia, súd prvej inštancie neprisvedčil, keďže nemal za preukázané splnenie predpokladov pre vznik práva žalovaného odmietnuť poistné plnenie zo základného poistenia. Súd prvej inštancie zároveň zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania z priznanej istiny 9 260 eur vo výške 5,25% ročne počnúc dňom 28.2.2014 do zaplatenia, keď pri ustálení dňa omeškania (§ 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka) zohľadnil, že žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti dňa 12.2.2014 a omeškanie žalovaného s plnením nastalo dňa 28.2.2014 (po uplynutí 15 dňovej zákonnej lehoty na plnenie). 5. Vo zvyšnej časti o zaplatenie istiny vo výške 912 eur, predstavujúcej náklady na vyhotovenie znaleckých posudkov, súd prvej inštancie žalobu zamietol dôvodiac tým, že tieto náklady tvoria trovy konania a súd prvej inštancie o nich rozhoduje ako o súčasti nároku na náhradu trov konania. 6. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 255 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“) a v konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnej výške proti neúspešnému žalovanému. 7. Proti prisudzujúcemu výroku rozhodnutia podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný dôvodiac, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. e/, f/, g/, h/ C.s.p. Poukázal na to, že z predložených znaleckých posudkov vyplývajú nejasnosti v skutkovom stave, ktorých objasnenie bolo pre konanie nevyhnutné a z ktorých vyplývajú pochybnosti o tom, či niektoré poškodené časti vozidla žalobcu nevykazovali znaky poškodenia už pred dopravnou nehodou a či bola škodová udalosť skutočne náhodnou udalosťou alebo bola spôsobená úmyselne žalobcom. Za týmto účelom žalovaný navrhol na pojednávaní dňa 11.4.2016 (t.j. za účinnosti predchádzajúcej procesnej úpravy podľa ktorej postačovalo v konaní navrhnúť vykonanie znaleckého dokazovania na to, aby to bolo považované za dostatočnú procesnú aktivitu a obranu v civilnom sporovom konaní) vykonanie znaleckého dokazovania na technickú plauzibilitu. O tomto návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania súd do pojednávania konaného dňa 23.5.2016 nerozhodol, preto žalovaný opätovne navrhol vykonať takéto dokazovanie, pričom súd prvej inštancie sa ani následne týmto návrhom nezaoberal. Žalovaný uviedol, že technická plauzibilita je základným prvkom, ktorý sa má pri znaleckom dokazovaní hodnotiť, pričom sa skúma či priebeh nehody súhlasí s výpoveďami účastníkov. Pokiaľ súd vylúčil vykonanie takéhoto dokazovania, poprel tak právo žalovaného na akúkoľvek obranu. Podľa názoru žalovaného mu bolo znemožnené vykonanie uvedeného dôkazu, keď o návrhu na vykonanie tohto dôkazu súd prvej inštancie rozhodol tak, že ho nevykoná, a to až na pojednávaní dňa 24.6.2016, na ktorom zároveň rozhodol vo veci samej. Súd prvej inštancie mu znemožnil sa brániť, keď zamietol návrh na vykonanie dôkazu na tom istom pojednávaní, na ktorom vyhlásil dokazovanie za skončené a nepripustil tak vykonanie kľúčového dôkazu, ktorý by odstránil nejasnosti v predložených znaleckých posudkoch. Svojim postupom sa dopustil procesného pochybenia, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné pre zistenie skutkového stavu a i napriek tomu, že zo znaleckých posudkov vyplývalo, že vozidlo bolo poškodené už pred dopravnou nehodou, nezaoberal sa VPP ani logikou, v súlade s ktorou nemožno priznať plnenie za poškodenia, ktoré existovali už pred škodovou udalosťou. Žalovaný mal ďalej za to, že súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí opieral o nezákonný znalecký posudok vypracovaný znalcom D.. Š. Q., ktorý nie je možné preskúmať, nakoľko znalec v ňom opomenul uviesť, akými postupmi sa dopracoval k svojim tvrdeniam, znalec v ňom používa slovné výrazy, ktoré znalecký posudok robia nepreskúmateľným a neodôvodneným. I napriek tomu, že na tieto nedostatky súd prvej inštancie upozorňoval, tento sa nimi nezaoberal. Žalovaný konštatoval, že vozidlo bolo poškodené už pred dopravnou nehodou, čím žalobca porušil viaceré ustanovenia VPP a žalovaný bol oprávnený odmietnuť poskytnúť poistné plnenie. Žalobca porušil VPP, keď neoznámil poškodenie vozidla, ku ktorému došlo už pred dopravnou nehodou, čím porušil aj povinnosť udržiavať vozidlo v dobrom technickom stave. Zároveň konal v úmysle uviesť žalovaného do omylu, keď žiadal o vyplatenie poistného plnenia zo škodovej udalosti, pred ktorou už vozidlo bolo poškodené. Na základe uvádzaných odvolacích dôvodov žalovaný žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 8. Žalobca v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu žalobcu konštatoval neopodstatnenosť odvolacích námietok žalovaného. Vo vyjadrení poukázal na závery Znaleckého posudku D.. Š. Q. Č.. XX/XXXX, v ktorom znalec uvádza, že nemôže ani o jednom poškodení jednoznačne vyhlásiť, že nevzniklo pri dopravnej nehode a že jednotlivé poškodenia podľa jeho názoru zodpovedajú popísanému spôsobu vzniku pri dopravnej nehode. Trval na tom, že si nebol vedomý nijakého poškodenia vozidla pred dopravnou nehodou a že si v konaní splnil svoju povinnosť tvrdenia ako aj dôkaznú povinnosť, keď ním tvrdené skutočnosti preukázal relevantnými dôkaznými prostriedkami. Žalovaný svoje tvrdenie o tom, že vozidlo bolo poškodené ešte pred nehodou, v konaní nepreukázal, keďže v dôsledku negatívnej dôkaznej teórie nie je na žalobcovi, aby preukazoval, že jeho vozidlo nebolo v čase škodovej udalosti poškodené. K žalovaným navrhovanému znaleckému dokazovaniu uviedol, že tento dôkaz bol navrhnutý len ako následok úplnej dôkaznej núdze žalovaného, pričom tento dôkaz je neopodstatnený, nakoľko posudzovanie úmyslu nemôže byť predmetom civilného sporového konania. Pokiaľ ide o vyjadrenie žalobcu o nezákonnosti znaleckého posudku D.. Š. Q., tento žalobca považuje za správny a úplný, opierajúci sa o analýzu pravdepodobného priebehu nehodového deja, ktorá viedla znalca k jednoznačnému záveru, ktorí potvrdili svedkovia a žalobca. Pokiaľ žalovaný namieta nesprávne právne posúdenie , táto námietka nie je opodstatnená. Žalovaný síce v odvolaní vymenúva ustanovenia poistných podmienok, avšak dôvod zamietnutia nedefinoval jednoznačne a ponecháva ho na úvahe súdu. S poukazom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. 9. Žalovaný v následnom písomnom vyjadrení zo dňa 20.4.2017 uviedol, že namietaný znalecký posudok je rozporuplný, keď na jednej strane pripustil poškodenie vozidla pred dopravnou nehodou ale na druhej strane nemôže ani o jednom poškodení jednoznačne vyhlásiť, že nevzniklo pred škodovou udalosťou. Mal za to, že názor o neunesení dôkazného bremena je nesprávny, keď z oboch predložených znaleckých posudkov vyplýva, že vozidlo bolo poškodené už pred dopravnou nehodou. Napriek tomuto žalovaný z opatrnosti navrhol, aby sa súdom poverený znalec vyjadril k plauzibilite škodovej udalosti, čo predstavuje skúmanie, či k nehode došlo tak, ako to tvrdia účastníci. Nakoľko v danom prípade má žalovaný obmedzený prístup k dôkazom, o to dôslednejšie mal súd prvej inštancie skúmať, či navrhovaný dôkaz je skutočne nadbytočný alebo má slúžiť k odstráneniu rozporov, ktoré v konaní vzišli a ktoré žalovaný nevie vyvrátiť iným spôsobom. V dôsledku nevykonania navrhnutého dôkazu neboli v konaní odstránené rozpory v skutkovom stave, v dôsledku čoho súd pochybil a nedostatočne zistil skutkový stav na ujmu žalovaného. Podľa názoru žalovaného zisťovanie plauzibility je jediným možným spôsobom obrany, ako preukázať zámerné spôsobenie dopravnej nehody a vylúčením vykonania tohto dôkazu došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. 10. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (378 ods. 1, § 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je podané dôvodne. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného nároku, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite a v dostatočnom rozsahu odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.). 11. S prihliadnutím na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.), odvolací súd sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.) s dôvodmi týkajúcimi sa výroku rozsudku prvoinštančného súdu, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom poistného plnenia sumu 9 260 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 9 260 eur od 28.23.2014 do zaplatenia, v ktorom dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o priznanom nároku podstatný význam, pričom sa v rozhodnutí vyporiadal i s podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie (§ 387 ods.2,3 C.s.p.). Z uvedeného dôvodu využíva možnosť danú mu ust. § 387 ods.2 C.s.p. v odôvodnení sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia v časti napadnutej odvolaním. 12. V súvislosti so žalovaným podaným opravným prostriedkom odvolací súd upozorňuje, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 380 ods. 1 C.s.p.), podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie preskúmaval len vo vzťahu k prijatému prisudzujúcemu výroku a v rozsahu odvolacích dôvodov žalovaného obsiahnutých v podanom odvolaní a v záujme riadneho vysporiadania sa s odvolacími námietkami žalovaného dopĺňa nasledovné. 13. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namieta postup súdu prvej inštancie, ktorý v priebehu pojednávania nariadeného na deň 24.10.2016 zamietol jeho návrh na vykonanie znaleckého dokazovania na technickú plauzibilitu, teda na zistenie, či škodová udalosť bola naozaj náhodnou udalosťou alebo bola spôsobená úmyselným konaním žalobcu, táto námietka je podriadená pod režim ust. § 365 ods.1 písm. e/ C.s.p., t.j. že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. V zmysle ust. § 185 a nasl. C.s.p. dokazovanie je zákonom upravený postup súdu ako aj strán sporu, na základe ktorého súd získava pre rozhodnutie podstatné skutkové poznatky o veci, ktorá je predmetom konania. Súd nemusí vykonať všetky stranami navrhnuté dôkazy a výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať, je výlučne na súde (§ 185 ods.1 C.s.p.), avšak musí dbať na to, aby nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať rozhodný skutkový poznatok tvrdený stranou sporu. Pre nariadenie znaleckého dokazovania súdom na návrh strany sporu je potrebné, aby rozhodnutie záviselo od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa § 206 C.s.p. (t.j. zaobstaranie odborného vyjadrenia od odborne spôsobilej osoby). Odvolací súd zdôrazňuje, že zavinenie ako psychický vzťah zodpovedného subjektu k jeho vlastnému (spravidla protiprávnemu ) konaniu a k jeho následku je subjektívnou kategóriou, založenou na prvku vedomia (predvídateľnosť vzniku následku proti právneho úkonu) a prvku vôle (chcenie niečoho alebo uzrozumenie s určitým následkom určitého konania alebo opomenutím). Plne sa zhoduje s úvahou súdu prvej inštancie v tom, že k zodpovedaniu otázky, či škodová udalosť bola náhodnou udalosťou alebo bola spôsobená úmyselným konaním žalobcu, je možné dospieť len vyhodnotením skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním (a to každého dôkazu jednotlivo a všetkých dôkazov v ich vzájomnej súvislosti, pri starostlivom prihliadnutí na všetko, čo vyšlo počas konania najavo) a nejedná sa o otázku závisiacu od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky, resp. odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby. Pokiaľ v prejednávanej veci súd prvej inštancie uznesením vyhláseným v priebehu pojednávania nariadeného na deň 24.10.2016 rozhodol, že nevykoná žalovaným navrhnuté dokazovanie na technickú plauzibilitu (zistenie, či škodová udalosť bola naozaj náhodnou udalosťou alebo bola spôsobená úmyselným konaním žalobcu) nariadením znaleckého dokazovania, jeho postup nezakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. e/ C.s.p. a je súladný s čl. 17 C.s.p.. Naopak, súd prvej inštancie svojim rozhodnutím predišiel zbytočným prieťahom, konal hospodárne a bez zbytočného zaťažovania strán sporu a iných osôb. 14. V nadväznosti na uvedené odvolací súd považuje za nedôvodné i námietky žalovaného o tom, že postupom súdu prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu na znalecké dokazovanie, došlo k popretiu práva žalovaného na akúkoľvek obranu a bolo mu znemožnené vykonanie uvedeného dôkazu tým, že súd prvej inštancie na pojednávaní, na ktorom rozhodol o nevykonaní navrhnutého znaleckého dokazovania, zároveň rozhodol vo veci samej, čím mu znemožnil brániť sa. S poukazom na obsah odvolania v tejto časti je ho treba podriadiť pod ust. § 365 ods.1 písm. b/ C.s.p., t.j. že súd prvej inštancie odvolateľovi nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Zdôrazňuje, že uvedený odvolací dôvod je úzko prepojený s porušením práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“) a s porušením práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) a k jeho naplneniu by došlo, ak by súd prvej inštancie zasiahol do Ústavou, resp. Dohovorom garantovaných práv odvolateľa, čím by mu bolo znemožnené domáhať sa práva na súdnu ochranu prostriedkami, ktoré mu zákon (Civilný sporový poriadok) priznáva . Obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Každé konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu alebo inú právnu ochranu (I. ÚS 26/1994). Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012). Pod nesprávnym procesným postupom súdu treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa znemožnila strane realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jej práv a záujmov v tom - ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia bude znamenať nespravodlivý súdny proces. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. V danej veci nebola odvolacím súdom zistená v postupe súdu prvej inštancie pri prejednaní veci žiadna vada, ktorá by znemožnila žalovanému realizáciu jeho procesných práv a ktorá by mu zmarila možnosť jeho aktívnej účasti na konaní. Je treba zdôrazniť, že procesná úprava v znení do 30.6.2016 a aj v znení po 1.7.2016 umožňovala (a umožňuje) súdu rozhodnúť o návrhu na vykonanie dokazovania aj na pojednávaní, v ktorého ďalšom priebehu je vyhlásené rozhodnutie vo veci samej. Vychádzajúc z ust. § 470 ods.1,2 C.s.p. a okamžitej aplikatibility ustanovení novej procesnej úpravy v znení účinnej od 1.7.2016, žalovanému po 1.7.2016 nič nebránilo obstarať si za účelom ním navrhovaného posúdenia technickej plauzibility súkromný znalecký posudok a v konaní ho predložiť, resp. v priebehu pojednávania nariadeného na deň 24.10.2016 za týmto účelom navrhnúť odročenie pojednávania. Z obsahu zápisnice z označeného pojednávania však vyplýva, že po rozhodnutí súdu prvej inštancie o nevykonaní znaleckého dokazovania na technickú plauzibilitu žalovaný pred vyhlásením uznesenia o skončení dokazovania nenavrhol vykonanie ďalšieho dokazovania. 15. K žalovaným uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. f/ C.s.p. (t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vo vzťahu k prijatému prisudzujúcemu výroku vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení druhého dielu zákona č. 160/2015 Z.z. alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. 16. K námietkam žalovaného týkajúcich sa nezákonnosti Znaleckého posudku č.11/ 2015 vyhotovenom znalcom z odboru cestná doprava D.. Š. Q. odvolací súd poznamenáva, že zmyslom znaleckého dokazovania (v čase vypracovania znaleckého posudku), potvrdenia alebo odborného vyjadrenia, bolo ozrejmenie skutkových okolností, na posúdenie ktorých treba odborné znalosti a skúsenosti, potrebných k právnemu posúdeniu veci. Podľa právnej úpravy účinnej do 30.6.2016 sa Znalecký posudok hodnotil ako každý iný dôkaz, hodnotenie dôkazu znaleckým posudkom spočívalo v posúdení, či sú závery posudku náležite odôvodnené, či sú podložené obsahom nálezu, či bolo prihliadnuté ku všetkým skutočnostiam, s ktorými sa bolo treba vyporiadať, či závery posudku nie sú v rozpore s výsledkami ostatných dôkazov, a či jeho odôvodnenie zodpovedá pravidlám logického myslenia. Aby mohol súd znalecký posudok zodpovedne hodnotiť, nesmel sa znalec obmedziť vo svojom posudku výlučne na podanie odborného záveru, keďže súd musel mať možnosť vedieť, z ktorých zistení posudku znalec vychádzal, akou cestou k takýmto zisteniam dospel a na základe akých úvah dospel k svojmu rozhodnutiu. V prejednávanom prípade označený znalecký posudok spĺňa uvedené kritériá a z jeho záverov vyplýva, že po analýze dopravnej nehody troch motorových vozidiel mohlo dôjsť k vzniku a priebehu uvedenej dopravnej nehody tak ako bola popísaná účastníkmi dopravnej nehody, mohlo dôjsť aj k vzniku poškodení jednotlivých motorových vozidiel vplyvom tejto dopravnej nehody (napriek tomu, že niektoré poškodené časti vykazujú znaky poškodenia už pred dopravnou nehodou), z technického hľadiska však nie je možné ani o jednom z poškodení jednoznačne vyhlásiť, že nevzniklo pri tejto dopravnej nehode a jednotlivé poškodenia zodpovedajú spôsobu vzniku dopravnej nehody tak ako bola jej účastníkmi popísaná. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že súd prvej inštancie závery namietaného znaleckého posudku neposudzoval izolovane od ostatného v konaní vykonaného dokazovania, ale vykonaným dokazovaním zistené jednotlivé skutkové zistenia v celom súhrne posúdil a v napadnutom rozhodnutí aj podrobne vyhodnotil. 17. K námietke odvolateľa, že rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 365 ods.1 písm. h/ C.s.p.) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci súd prvej inštancie zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis a dospel k správnemu záveru o neunesení dôkazného bremena žalovaným na preukázanie dôvodov pre odmietnutie vyplatenia poistného plnenia žalobcovi, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená. 18. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, vrátane výroku o trovách prvoinštančného konania nenapadnutého odvolacími dôvodmi, podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 19. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).