Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/77/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114218231 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1114218231.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Michaela Králová, členovia senátu Mgr. Patrícia Železníková a JUDr. Ivana Jahnová, v právnej veci žalobkyne: N. D., Q. XX.X.XXXX, U. Y. XXX/X, U., právne zastúpená JUDr. Ivana Zmeková, advokátka, Advokátska kancelária Zámocká 18, Bratislava proti žalovanej: K. U. Y. G..Y.., Š. X, U., Z.: XX XXX XXX o zaplatenie 6.797,89 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 16C/114/2014 - 125 zo dňa 7.12.2015 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č. k. 16C/114/2014-125 zo dňa 7.12.2015 p o t v r d z u j e . Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava I, rozsudkom č. k. 16C/ 114/2014 - 125 zo dňa 7.12.2015 zamietol žalobu žalobkyne, ktorou žiadala, aby súd prvej inštancie žalovanej uložil povinnosť zaplatiť jej titulom náhrady škody 6 797,89 eur s príslušenstvom. 2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že v dôsledku poskytnutia nepravdivej informácie žalovanou o vkladnej knižke č. XXXXXXXXX (ďalej aj VK) v rámci dedičského konania po U. D. narodená X.XX.XXXX, zomrela X.X.XXXX (ďalej aj poručiteľka) jej bola spôsobená škoda predstavujúca rozdiel medzi sumou z vkladnej knižky patriacou žalobkyni a finančnou čiastkou z vkladnej knižky, ktorú žalobkyňa nadobudla titulom osvedčenia o dedičstve. Na základe informácie poskytnutej žalovanou o vlastníctve predmetnej vkladnej knižky, konajúca notárka zahrnula do dedičstva po poručiteľke istinu 20.393,65 eur a túto následne nadobudli dedičia poručiteľky Z.. A.P. D., J.. W. D., O.. a žalobkyňa, každý v 1/3. Informácia poskytnutá žalovanou bola nepravdivá keďže predmetnú vkladnú knižku vlastnila poručiteľka so žalobkyňou, a preto poručiteľke patrila len 1 zo sumy, ktorá sa na vkladnej knižke nachádzala. Žalobkyňou uplatnená suma 6.797,89 eur je rozdiel medzi peňažnou časťou z vkladnej knižky, ktorá patrila žalobkyni vrátane 1/3 zo sumy na vkladnej knižke, ktorá patrila poručiteľke (t.j. spolu 13.595,77 eur) a finančnou sumou z vkladnej knižky, ktorú žalobkyňa titulom osvedčenia o dedičstve z 21.6.2012 nadobudla (t.j. suma 6.797,89 eur). Žalovaná bola povinná poskytnúť notárke v dedičskom konaní súčinnosť a uviesť pravdivé a presné informácie o vkladnej knižke, prípadne o iných účtoch, ktoré poručiteľke patrili. Vzhľadom na to, že takto nepostupovala je zodpovedná za škodu žalobkyne. 3. Po začatí konania vo veci samej, žalobkyňa vzala návrh v časti zaplatenia istiny 3.700,- eur späť a voči žalovanej sa ďalej domáhala zaplatenia sumy 3.097,89 eur. Súd prvej inštancie konanie podľa § 96 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj OSP) v späťvzatej časti zastavil. 4. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa a p. U. D. (jej matka) mali v Z. G. N. U. G..Y.. založenú vkladnú knižku na meno "spoločná" číslo účtu XXXXXXX/XXXX v mene SKK (žalovaná je právnym nástupcom tejto banky). Tlačivo žiadosti o vydanie vkladnej knižky žalovaná nemá k dispozícií. Z dôvodu, že banka a klienti neuzatvárajú písomnú zmluvu o vklade (ide o reálny kontrakt), bola vkladná knižka založená za prítomnosti oboch spolumajiteliek dňa 25.11.1997. Podľa interného pracovného predpisu banky č. PP 39/1997, bod 4 O vystavenie VK možno požiadať písomne na tlačive "Vystavenie vkladnej knižky Z., G..Y..". s vyznačením názvu pri VK na doručiteľa a mena, adresy a rodného čísla pri VK na meno. Zamestnanec pobočky pri vystavení VK na meno je povinný vyžiadať doklad o totožnosti a údaje zaznamenať. Po otvorení VK v systéme R. zloží vkladateľ v pobočke minimálne základný vklad v hotovosti príp. bezhotovostne v rámci klientských účtov Z.. Podľa interného pracovného predpisu banky č. PP 39/1997, bod 5 Z. vystavuje aj Y. T. na meno. Spoločná VK musí obsahovať v názve mená, adresu a rodné čísla všetkých spoločníkov (napr. manželov). Pri jej vystavení je povinný zamestnanec pobočky od všetkých spoločníkov vyžiadať preukazy totožnosti a poznačiť dispozície na nakladanie so spoločnou vkladnou knižkou. R. U. D. dňa X.X.XXXX zomrela. Okresný súd Pezinok uznesením č. k. 13D 258/2010-3 zo dňa 5.5.2010 začal podľa § 175a ods. 2 OSP konanie v dedičskej veci po poručiteľke U. D. a poveril notárku H.. T. U. ako súdneho komisára na vykonanie potrebných úkonov vo veci prejednania dedičstva. Zo zápisnice o predbežnom vyšetrení sp. zn. 13D/258/2010 Dnot 147/2010 zo dňa 20.5.2010 vyplýva, že žalobkyňa uviedla vo veci konajúcej notárke údaje o poručiteľke a jej deťoch a v rámci údajov o dedičstve okrem iného označila aj to, že poručiteľka mala vkladnú knižku č. XXXXXXX/XXXX vedenú v K. banke, a.s.. Notárka H.. T. U. listom zo dňa 20.5.2010 požiadala žalovanú o oznámenie zostatku vkladu na predmetnej vkladnej knižke ku dňu smrti poručiteľky a zároveň aj o oznámenie či na meno poručiteľky žalovaná eviduje i ďalšie vkladné knižky, účty prípadne iné produkty a v takom prípade nech jej oznámi zostatky vkladov ku dňu smrti poručiteľky. Žalovaná odpovedala listom z 25.05.2010 a oznámila, že poručiteľka U. D. bola ku dňu X.X.XXXX jej klientom, že jej vedie vkladnú knižku č. XXXXXXX/XXXX so zostatkom na vkladnej knižke ku dňu smrti poručiteľky 20.393,65 eur. Zároveň žalovaná uviedla, že pre poručiteľku nevedie inú vkladnú knižku, ani majetkový účet a nemá v úschove cenné papiere. Konajúca notárka v dedičskej veci po poručiteľke U. D., vydala 21.6.2012 osvedčenie o dedičstve sp. zn. 13D/258/2010-76 Dnot 147/2010. Podľa tohto osvedčenia dedičia poručiteľky Z.. A.P. D. - Y., J.. W. D. O.. - Y., N. D. - D. vyhlásili, že poručiteľka nemala žiadne pasíva a že súpis aktív a pasív dedičstva je úplný, že nie sú medzi nimi žiadne sporné aktíva a pasíva . Medzi aktívami bola uvedená okrem iného i vkladná knižka č. XXXXXXX/XXXX vedená v K. U., G..Y.. so zostatkom vkladu ku dňu smrti poručiteľky vo výške 20.393,65 eur. Dedičia uzavreli dohodu o vyporiadaní dedičstva, podľa ktorej zostatok na tejto vkladnej knižke nadobudnú každý z nich v rozsahu 1/3. Osvedčenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť 21.6.2012, pretože všetci prítomní dedičia zhodne vyhlásili, že sa vzdávajú práva podať žiadosť o pokračovanie v konaní o dedičstve. Žalobkyňa podaním z 4.3.2014 požiadala notárku o otvorenie a doplnenie dedičstva a uviedla, že do dedičstva bola zahrnutá finančná čiastka na predmetnej vkladnej knižke, ktorá sa rozdelila medzi všetkých troch dedičov rovnako po 1/3 zo zostatku 20.393,65 eur, ktorý bol na nej v deň úmrtia poručiteľky. Do pozostalosti neboli zahrnuté a teda ani odrátané náklady spojené s pohrebom poručiteľky ako aj nedoplatky za energie a všetko čo súvislo s jej úmrtím. Žalobkyňa poukázala na to, že predmetná vkladná knižka bola "spoločná" a jej jedným z majiteľov bola ona sama, z dôvodu ktorého má nárok na 50% zostatku na vkladnej knižke. Žalobkyňa v čase po úmrtí poručiteľky s predmetnou vkladnou knižkou nakladala a vybrala z nej dňa 8.3.2010 sumu 3.300,- eur a dňa 30.4.2010 sumu 400,- eur. 5. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 415, § 420 odseky 1,2, § 778 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník ( ďalej aj OZ ) a uviedol, že občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností ale aj z porušenia iných zákonom uložených povinností a vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Predpokladom vzniku zodpovednosti je to, že niekto porušil určitú povinnosť a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu. Škoda predstavuje ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná peniazmi. Skutočnou škodou treba rozumieť majetkovú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného a je vyjadriteľná peniazmi. Je majetkovou ujmou, ktorá postihla poškodeného v dôsledku vzniku zodpovednosti za škodu, ktorú niekto iný spôsobil poškodenému. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je aj existencia príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutou škodou. O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi porušením právnej povinnosti a škodou vzťah príčiny a následku. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba vzťahov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi porušením právnej povinnosti a škodou vzťah príčiny a následku; ak bola príčinou škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide ojej skutkové posúdenie vo všetkých konkrétnych súvislostiach, pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku, časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (R 21/1992). O vzťah príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a škodou ide vtedy, ak škoda - majetková ujma vznikla v dôsledku porušenia právnej povinnosti, teda ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k porušeniu právnej povinnosti, nevznikla by ani majetková ujma. Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalovaná ako banka v zmysle § 91 ods. 4 písmeno a) zákona č. 483/2001 Z. z. podala na základe žiadosti notárky informáciu ohľadom vkladnej knižky, ktorú viedla. Žalovaná poskytla informáciu v požadovanom rozsahu, pretože notárka ako súdny komisár požiadala žalovanú o oznámenie zostatku na vkladnej knižke č. XXXXXXX/XXXX ku dňu smrti poručiteľky. Notárka v rámci dedičského konania nežiadala o informáciu kto je majiteľom vkladnej knižky a ani o informáciu aktuálneho zostatku na vkladnej knižke ku dňu podania informácie. Výšku zostatku žalovaná notárke oznámila. Žalovaná je povinná poskytnúť súčinnosť a požadované údaje oznámiť. V predmetnej veci žalovaná tatko konala a na žiadosť súdneho komisára riadne odpovedala a oznámila požadované údaje. Aj v prípade, že by súd pripustil pochybenie na strane žalovanej, vzhľadom na žalobkyňou tvrdenú skutočnosť o poskytnutí neúplných informácii zo strany žalovanej by žalobkyni nárok na náhradu škody nevznikol a to z dôvodu, že takouto informáciou sama žalobkyňa disponovala a teda mala možnosť požiadať notárku o vyžiadanie si spresnenej resp. podľa žalobkyne úplnej informácie od žalovanej. Žalobkyňa s predmetnou vkladnou knižkou disponovala, bola spolumajiteľkou tejto vkladnej knižky, pretože išlo o spoločnú vkladnú knižku a teda túto skutočnosť mohla a mala v rámci dedičského konania namietať. Žalobkyňa bola však nečinná, v priebehu dedičského konania neuviedla, že vkladná knižka je spoločná, uzavrela dedičskú dohodu s ostatnými dedičmi a dohodla sa s nimi tak, že zostatok vkladu na vkladnej knižke sa rozdelí medzi nich v rozsahu 1/3. Uzavrieť dedičskú dohodu bolo právom žalobkyne a teda záviselo len od jej vôle v akom rozsahu a za akých podmienok sa s ostatnými dedičmi žalobkyňa ako jedna z dedičov dohodne. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie vzniku majetkovej ujmy v súvislosti s ňou tvrdeného porušenia právnej povinnosti žalovanou. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobkyňou uvádzaná príčinná súvislosť medzi vytýkaným porušením právnej povinnosti žalovanou poskytnúť úplnú a dostatočnú informáciu o vkladnej knižke poručiteľky a uplatnenou náhradou škody neobstojí, pretože nejde o priamu príčinnú súvislosť, keďže i v prípade, ak by došlo k porušeniu právnej povinnosti žalovanou takéto porušenie nebolo v príčinnej súvislosti so žalobkyňou uplatnenou náhradou škody, keď v rámci dedičského konania uzavreli dedičia dohodu o vyporiadaní dedičstva a to aj vo vzťahu k zostatku na predmetnej vkladnej knižke. Súd prvej inštancie dospel preto k záveru, že žalobkyňa nepreukázala ani jednu zo zákonom predpokladaných podmienok pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody, keď nepreukázala porušenie právnej povinnosti zo strany žalovanej, vznik majetkovej ujmy a ani príčinnú súvislosť medzi vytýkaným porušením právnej povinnosti žalovanou a vznikom škody, z ktorého dôvodu žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. 6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 odsek 1 OSP a ich náhradu úspešnej žalovanej nepriznal pretože táto si náhradu trov konania neuplatnila. 7. Proti tomuto rozsudku a to proti výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu vo veci samej zamietol podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil, žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovanú k náhrade trov konania, alternatívne žiadala, rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní namietala, že súd prvej inštancie dospel vo veci k nesprávnym záverom, dôkazy nesprávne vyhodnotil a interpretoval a vec nesprávne právne posúdil. Poukázala na to, že záver súdu prvej inštancie o tom, že v konaní nepreukázala ani jednu zo zákonom predpokladaných podmienok pre úspešné uplatnenie nároku náhradu škody je nesprávny a arbitrárny, pretože škoda, ktorá jej vznikla bola v priamej príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti žalovanej. Uzatvorenie dohody dedičov a ani skutočnosť, že žalobkyňa mala vedomosť o tom, že vkladná knižka je spoločná, nemôže byť dôvodom na zbavenie sa zodpovednosti žalovanej za porušenie právnej povinnosti. Žalovaná porušila povinnosť podať notárke správnu informáciu pričom táto povinnosť jej vyplýva z ustanovenia § 91 ods. 1 prvá veta a ods. 4 písm. a/ Zákona č. 483/2001 o bankách v znení neskorších predpisov. Vedomosť žalobkyne o tom, že vkladná knižka je spoločná, nemôže byť dôvodom k tomu, aby žalovaná pri poskytovaní súčinnosti uviedla neúplné informácie, ktoré sa majú stať podkladom dedičského konania, a z ktorých následne notár ako súdny komisár vychádza a tieto považuje za záväzné. Žalovaná poskytla informáciu vo vzťahu ku konkrétnej vkladnej knižke, nie vo vzťahu k poručiteľke vo všeobecnosti, čo žalobkyňa hodnotí ako vážne porušenie povinnosti žalovanou. Žalovaná preukázateľne porušila povinnosť informovať pravdivo a o podstatných skutočnostiach z predmetnej vkladnej knižky (uvedené skutočnosti boli podstatné pre dedičské konanie). Z tohto dôvodu nemôže byť žalobkyňa a ani notárka braná za zodpovednosť za vzniknutú situáciu - spôsobenie škody žalobkyni. Preukázateľne je daná priama príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušení povinnosti žalovanou oznámiť notárovi skutočnosti, ktoré majú význam pre dedičské konanie a rozhodnutie (§ 128 OSP ). Žalobkyňa tvrdí, že konaním žalovanej, ktorá neuviedla všetky informácie významné pre konanie a rozhodnutie o dedičstve, teda že vkladná knižka je spoločnou vkladnou knižkou, jej priamo a bezprostredne vznikla škoda. Uviedla, že ak by notárka mala od banky informáciu, že vkladná knižka je spoločná, do dedičstva by zahrnula len sumu, ktorá pripadala na poručiteľku. Navyše žalovaná tak ako to bolo uvedené v priebehu konania, vyplatila jednému z dedičov finančné prostriedky bez toho, aby tento predložil vkladnú knižku, čo je jednoznačné pochybenie na stane žalovanej a porušenie jeho povinností. Žalovaná porušením ustanovenia § 91 ods. 1 prvá veta a ods. 4 písm. a/ zákona č. 483/2001 o bankách v znení neskorších predpisov (s poukazom na ustanovenie § 128 OSP) spôsobila žalobkyni škodu. 8. Žalovaná vo vyjadrení sa k odvolaniu navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne a právne správne potvrdiť. Uviedla, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, dôkazy správne vyhodnotil, vec správne právne posúdil a rozsudok presvedčivo odôvodnil. 9. Dňom 1. júla 2016 bol Občiansky súdny poriadok zrušený a nahradil ho zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. To znamená, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (§ 470 odsek 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok odvolania do 30.6.2016, pretože právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku zostávajú zachované. 10. Odvolací súd s poukazom na ustanovenia § 379 a § 380 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem, rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. 11. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 387 ods. 2 dáva odvolaciemu súdu možnosť, v prípade, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia obmedziť sa len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 12. V preskúmavanej veci rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 CSP, pretože súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania riadne zhodnotil, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad. Prijatý záver o tom, že žalobkyňa nárok na náhradu škody nepreukázala, súd prvej inštancie dostatočne a zrozumiteľne vysvetlil a odôvodnenie napadnutého rozsudku dalo odpoveď na skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, keď v dostatočnom rozsahu zodpovedalo, prečo žalobe nebolo vyhovené. 13. Súd prvej inštancie s ohľadom na vykonané dokazovanie vysvetlil prečo konanie žalovanej nemožno kvalifikovať ako porušenie právnej povinnosti v zmysle § 420 OZ, vysvetlil aj okolnosti nedostatku preukázania vzniku škody a samotnej príčinnej súvislosti medzi konaním žalovanej a škodou. Svoje rozhodnutie riadnym spôsobom odôvodnil ( § 220 odseky 2,3 CSP ), na ktoré odôvodnenie poukazuje aj odvolací súd a s ktorým odôvodnením sa v zmysle ustanovenia § 387 odsek 2 CSP odvolací súd stotožňuje. 14. Podľa § 778 OZ zmluva o vklade vzniká medzi fyzickou osobou alebo právnickou osobou ( ďalej aj vkladateľ ) a peňažným ústavom zložením vkladu v peňažnom ústave a jeho prijatím peňažným ústavom. Z tohto ustanovenia vyplýva, že vkladom sa rozumejú peňažné prostriedky odovzdané peňažnému ústavu. Podľa § 781 odsek 1 OZ prijatie vkladu potvrdí peňažný ústav vkladnou knižkou tak, aby z nej bola zrejmá výška vkladu, jeho zmeny a končený stav. Základným právom vkladateľa je právo nakladať s vkladom. Peňažné prostriedky zložené vkladateľom peňažnému ústavu, ktorý ich prijal, sú majetkom peňažného ústavu a vkladateľovi vzniká voči peňažnému ústavu pohľadávka vo výške vkladu. Pre nakladanie s vkladom je potrebné predloženie vkladnej knižky. Zo spoločnej vkladnej knižky, ktorá bola riešená v prejednávanej veci vyplýva, že rovnocenné práva a povinnosti vkladateľa mali voči peňažnému ústavu - žalovanej, žalobkyňa a jej matka U. D. ( poručiteľka ). Rovnosť týchto práv a povinností voči žalovanému však neznamená aj preukázanie rovnakého vlastníckeho podielu žalobkyne a jej matky U. D. na zostatku na vkladnej knižky. Žalobkyňa výšku jej vlastného vkladu na vkladnú knižku nepreukázala a z toho dôvodu je jej tvrdenie o vlastníctve polovice zostatku na vkladnej knižke ku dňu smrti poručiteľky U. D. nedôvodné. Nedôvodné je aj jej tvrdenie o protiprávnom konaní žalovanej. Úlohou žalovanej bolo v zmysle žiadosti notárky H.. T. U. z 20.5.2010 oznámiť zostatok vkladu na predmetnej vkladnej ku dňu smrti poručiteľky U. D. a túto otázku žalovaná aj zodpovedala. Ak žalobkyňa bola skutočne vkladateľkou svojich vlastných peňažných prostriedkov na predmetnú vkladnú knižku, s ktorou aj fyzicky disponovala, musela o výške vkladu svojich peňazí vedieť a bolo jej právom s touto skutočnosťou argumentovať aj v dedičskom konaní a premietnuť ju do jej návrhu na vysporiadenie dedičstva po poručiteľke U. D.. Žalovaná disponovala síce informáciou, že predmetná vkladná knižka je spoločná vo vzťahu k dvom osobám , ale o pomere spoluvlastníctva týchto dvoch osôb na vklade peňazí vedomosť nemala. Do dedičského konania na žiadosť notárky poskytla informáciu v zmysle jej dopytu a takéto konanie žalovanej nie je možné vyhodnotiť ako konanie v rozpore s hmotnoprávnou povinnosťou. Nedostatok preukázania protiprávneho konania a nedostatok preukázania samotnej škody znamená aj absenciu príčinnej súvislosti. Predpokladom zodpovednosti za škodu je súčasné splnenie všetkých týchto podmienok spolu s podmienkou zavinenia. Absencia splnenia čo i len jednej z týchto podmienok spôsobuje neexistenciu nároku na náhradu škody . 15. Vyčerpávajúce odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie si nežiada osobitne sa zaoberať odvolacími námietkami, pretože žalobkyňa v odvolaní neargumentuje skutočnosťami, o ktorých by súd prvej inštancie pri rozhodovaní o veci nebol mal vedomosť alebo ktoré by nebol zvážil, alebo, ktoré by mali za následok zmenu. Obsah odvolania žalobkyne nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu, alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. 16. Samotná skutočnosť, že žalobkyňa sa nestotožňuje s právnymi závermi súdu prvej inštancie, nemôže viesť k záveru o ich zjavnej neodôvodnenosti a neznamená ani oprávnenie odvolacieho súdu nahradiť správne právne názory súdu prvej inštancie jeho vlastnými, len preto, že nezodpovedajú predstavám žalobkyne o tom, ako má súd vo veci rozhodnúť. Súd prvej inštancie sa neodchýlil od ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka ani nepoprel jeho účel a význam, keď dôsledne skúmal či boli splnené podmienky pre nárok na náhradu škody žalobkyne. 17. Odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 odseky 1,2 CSP ako vecne správne potvrdil vrátane výroku o trovách konania. 18 . O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 odsek 1 v spojení s § 262 odsek 1 CSP. Žalovanej, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. V zmysle § 262 odsek 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podia § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podia § 421 ODS. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podia písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podia odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podia druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podia predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podia § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podia § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).