Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1CoKR/58/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114220918 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Noskovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1114220918.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a členov senátu: JUDr. Eugena Palášthyho a JUDr. Moniky Školníkovej, v právnej veci žalobcu: Mgr. Jaroslav Nižňanský, so sídlom kancelárie Panenská 8, 811 03 Bratislava (predtým: JUDr. Miroslav Ňuňuk, Cintorínska 22, 811 08 Bratislava, zn. S1515, Ing. Maroš Semko, Údernícka 11, 851 01 Bratislava, zn. S1738 a I.K.S. konkurzy a reštrukturalizácie, k.s., Plynárenská 1, 821 09 Bratislava, S1818), správca konkurznej podstaty úpadcu: ALFARM spol. s r.o., Priehradná 54, 821 07 Bratislava, IČO: 35 908 041, proti žalovanej: T. U., B.. V. X, XXX XX X., štátne občianstvo: SR, právne zast.: BBLegal s.r.o., Páričkova 11, 821 08 Bratislava, IČO: 47 247 614, v konaní o neúčinnosť právneho úkonu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 11Cbi/1/2014-214 zo dňa 20.06.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave odvolaním napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 20.06.2016, vydaný v konaní pod č. k. 11Cbi/1/2014-214, p o t v r d z u j e . Žalobca je povinný uhradiť žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava I vydal rozsudok zo dňa 20.06.2016, ktorým žalobný návrh žalobcu zo dňa 17.07.2014 zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania vo výške 1.224,63 Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa v návrhu, doručenému súdu prvej inštancie dňa 17.07.2014, domáhal určenia neúčinnosti právneho úkonu úpadcu, prevodu nehnuteľností žalovanej zo dňa 23.01.2013. Uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 18.09.2013, v konaní vedenom pod sp. zn. 6K/36/2013, bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka: ALFARM spol. s r.o., IČO: 35 908 041 a uznesením zo dňa 20.01.2014 bol do funkcie správcu konkurznej podstaty ustanovený JUDr. Miroslav Ňuňuk. Na základe preskúmania úkonov správca konkurznej podstaty dospel k právnemu záveru, že v zmysle ust. § 58 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácie (ďalej len „ZKR“) sú dané podmienky pre odporovateľnosť právneho úkonu. Z vyžiadaných dokladov príslušného katastra bolo zistené, že dňa 23.01.2013 uzavrel úpadca ako predávajúci so žalovanou ako kupujúcou zmluvu o prevode nehnuteľností tak, ako sú evidované na LV č. XXXX v obci P. U., W.. Ú.. P.Ľ. U.. Zároveň bolo súdom prvej inštancie zistené, že dňa 15.06.2012 bolo na predmetné nehnuteľnosti zriadené záložné právo v prospech žalovanej titulom pôžičky poskytnutej úpadcovi ako dlžníkovi vo výške 120.000,- Eur. Poskytnutá pôžička zo strany žalovanej ako veriteľke úpadcu bola splatná dňa 31.07.2012. Z dôvodu, že úpadca (dlžník) sa dostal do omeškania s vrátením pôžičky žalovanej, uzavrel s ňou, ako so svojim veriteľom, predmetnú kúpnu zmluvu. Zmluvné strany sa v Kúpnej zmluve zo dňa 23.01.2013 dohodli, že kúpna cena v sume 120.000,- Eur (článok II. kúpnej zmluvy) sa započítava na pohľadávku žalovanej ako kupujúcej voči úpadcovi ako dlžníkovi. Zároveň kupujúca (žalovaná) požiadala o výmaz záložného práva zriadeného v jej prospech na zabezpečenie splatenia pôžičky, pričom výmaz bol povolený dňa 13.09.2012 pod V-3172/2012. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že v čase uskutočnenia odporovateľného právneho úkonu Zmluvy o prevode nehnuteľností, t. j. dňa 23.01.2013, boli podľa doručených prihlášok do konkurzu splatné aj ďalšie záväzky úpadcu v celkovej výške 76.488,24 Eur. Z Registra obyvateľov SR súd prvej inštancie zistil, že žalovaná je v priamom príbuzenskom vzťahu s konateľkou úpadcu, je jej blízkou osobou, a teda je ju možné považovať podľa ust. § 9 ods. 1 písm. d) ZKR za spriaznenú osobu s úpadcom. Žalovaná pred súdom prvej inštancie poukázala na skutočnosť, že s úpadcom uzavrela dňa 15.06.2012 Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytla úpadcovi peňažnú pôžičku vo výške 120.000,- Eur s lehotou splatnosti najneskôr do 31.07.2012 (vrátane). Dôvodom poskytnutia pôžičky bola neschopnosť úpadcu splácať kontokorentný úver z Úverovej zmluvy č. 815007-419020/4900 zo dňa 22.05.2007, ktorej zostatok s príslušenstvom bol vyčíslený na sumu 117.831,85 Eur. Na zabezpečenie svojej pohľadávky (pôžičky) uzavreli zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese L., P. C. P. U., W.. Ú.. P. U., evidovaných na LV č. XXXX. Dňa 23.01.2013 následne uzavreli úpadca ako predávajúci a žalovaná ako kupujúca zmluvu o prevode nehnuteľností, na základe ktorej úpadca previedol na žalovanú vlastnícke právo k pozemkom a žalovaná sa zaviazala zaplatiť kúpnu cenu vo výške 120.000,- Eur. Nakoľko žalovaná mala ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy o prevode nehnuteľností voči úpadcovi splatnú peňažnú pohľadávku vo výške 120.000,- Eur z titulu vrátenia pôžičky a úpadca mal voči žalovanej splatnú peňažnú pohľadávku vo výške 120.000,- Eur z titulu zaplatenia kúpnej ceny, úpadca a žalovaná sa v kúpnej zmluve dohodli na započítaní týchto vzájomných pohľadávok. Súd prvej inštancie na základe vydaného rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorý uznesením zo dňa 25.11.2015 (malo byť uvedené 06.10.2015) zrušil vydaný rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 16.03.2015 v konaní č. k. 11Cbi/1/2014-122 a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie s tým, aby sa vysporiadal v dokazovaní s tým, či predmetné finančné prostriedky boli reálne poskytnuté žalovanou v prospech úpadcu. Súd prvej inštancie na základe záväzného právneho názoru odvolacieho súdu opätovne preskúmal žalobný návrh a zistil, že úpadca uzavrel so žalovanou dňa 15.06.2012 Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalovaná poskytla pôžičku úpadcovi vo výške 120.000,- Eur. Uvedenú skutočnosť, t. j. reálne poskytnutie pôžičky mal súd za preukázané z predložených výpisov z účtu ALFARM spol. s r.o., ako aj z výpovede svedkyne N.. Ľ. V.. Zároveň v konaní bolo nepochybné, že dňa 15.06.2012 bola medzi žalovanou a úpadcom uzavretá zmluva o zriadení záložného práva na zabezpečenie pohľadávky žalovanej voči úpadcovi titulom poskytnutej pôžičky. Súd prvej inštancie ďalej v konaní ustálil, že v čase uzavretia zmluvy o pôžičke sa vrátenie pôžičky mohlo javiť účastníkom ako reálne, nakoľko ohľadom predaja pozemkov prebiehali rokovania so záujemcami o ich kúpu, čo mal súd prvej inštancie za preukázané predloženými vyjadreniami oslovených spoločností k predaju pozemkov. Doba vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov bola na základe dohody strán predĺžená do konca roka 2012, čo podľa názoru súdu prvej inštancie predstavuje dostatočný časový priestor na jej vrátenie. Súd prvej inštancie mal ďalej v konaní za preukázané, že medzi úpadcom a žalovanou bola dňa 23.01.2013 uzavretá Zmluva o prevode nehnuteľností s dohodnutou kúpnou cenou vo výške 120.000,- Eur, pričom zmluvné strany sa dohodli, že táto bude započítaná s pohľadávkou žalovanej (kupujúcej) vo výške 120.000,- Eur. Súd prvej inštancie ustálil, že cena nehnuteľností (pozemkov) vo výške 120.000,- Eur preukazuje, že predmetný úkon nebol urobený bez primeraného protiplnenia. Žalobcom predložená inzercia týkajúca sa hodnoty pozemkov bola, podľa názoru súdu prvej inštancie, nepostačujúca, nakoľko žalobca predložil do konania ako príklady hodnoty pozemkov - stavebných parciel, pričom predmetom konania boli pozemky - orná pôda, trvalý trávnatý porast. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že žalobca nepreukázal tvrdenú neprimeranosť ceny pozemkov vo výške 120.000,- Eur a neurobil tak ani po vrátení veci odvolacím súdom. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení rozsudku poukázal aj na tú skutočnosť, že v priebehu konania bolo preukázané, že o predmetné pozemky nie je záujem, a to ani v cenových intervaloch, ktoré sú nižšie, než uvádzal žalobca. Žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázal, že právnym úkonom dlžníka bola ukrátená vymáhateľná pohľadávka veriteľa, nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi neuspokojenými pohľadávkami a napadnutým právnym úkonom - uzavretou kúpnou zmluvou. Podľa názoru súdu prvej inštancie, ak by žalobca mal uniesť dôkazné bremeno tvrdených skutočností, musel by minimálne preukázať, že napadnutým právnym úkonom bola ukrátená pohľadávka veriteľa. Súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 58 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ust. § 60 ods. 1, ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. ZKR, preto zistil, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal žalovaný nárok, preto súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa platných právnych predpisov v čase vydania rozsudku, t. j. podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a nakoľko žalovaná mala plný úspech vo veci, priznal jej náhradu trov konania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku zo dňa 20.06.2016. 3. Proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 20.06.2016 podal žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu, odvolanie dňa 18.11.2016 (č. l. 233-243). Odvolanie je podané riadne a včas (rozhodnutie bolo doručené žalobcovi dňa 04.11.2016 /č. l. 232/). V odvolaní žalobca uvádza, že JUDr. Miroslav Ňuňuk bol uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 02.08.2016, zverejnené v Obchodnom vestníku č. 152/2016 dňa 08.08.2016, odvolaný z funkcie správcu konkurznej podstaty a uznesením súdu zo dňa 19.10.2016, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 208/2016 zo dňa 28.10.2016, bol do funkcie správcu konkurznej podstaty ustanovený Ing. Maroš Semko, značka správcu S1738. V odvolaní poukázal na právny názor odvolacieho súdu, ktorý je vyjadrený v uznesení vydanom dňa 06.10.2015, v konaní vedenom pod č. k. 3CoKR/61/2015-158, ktorým bol zrušený rozsudok súdu prvej inštancie vydaný v konaní 11Cbi/1/2014-122 zo dňa 16.03.2015. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal náležite s tým, či reálne došlo k poskytnutiu pôžičky medzi žalovanou a úpadcom v sume 120.000,- Eur. Odvolací súd ďalej konštatoval, že ide o právny úkon uskutočnený medzi blízkymi osobami, teda spriaznenými osobami podľa zákona č. 7/2005 Z.z. ZKR, a teda je dôvodné, vecne správne sa náležite vysporiadať s uplatnením zákonnej domnienky o existencii vedomosti a úmyslu žalovanej, nakoľko táto je sestrou konateľky úpadcu. Táto skutočnosť nemôže byť opomenutá v konaní o neúčinnosť napadnutého právneho úkonu. Zároveň odvolateľ poukazuje na vyjadrenie odvolacieho súdu, kde sa vyjadril, že je potrebné, aby sa súd prvej inštancie po vrátení veci náležite vysporiadal aj s uzavretím zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam v okrese L., C. P. U., a to dňa 15.06.2012, teda v deň uzavretia Zmluvy o poskytnutí pôžičky. V odvolaní ďalej poukazuje, že súd prvej inštancie mal za preukázané, že bola reálne pôžička poskytnutá a k tomuto záveru dospel z výpisov z účtu spoločnosti ALFARM spol. s r.o. a výpovede svedkyne. V odvolaní poukazuje na existenciu úpadku dlžníka v čase vykonania úkonu, a to na základe tej skutočnosti, že existovali aj iné splatné pohľadávky, minimálne pohľadávka spoločnosti F-Agro s.r.o., IČO: 46 532 048, v celkovej výške 76.488,24 Eur. Odvolateľ má za to, že úpadca mal v čase uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy vážne finančné problémy a poukazuje aj na prípadnú zodpovednosť konateľa úpadcu za nepodanie návrhu včas. Úpadok možno definovať aj zo začatého exekučného konania, ktoré sa viedlo titulom neschopnosti úpadcu splácať kontokorentný úver. Odvolateľ má za to, že uzatvorená kúpna zmluva bola pre konateľku úpadcu jediným riešením ako zo spoločnosti vytiahnuť bonitný majetok (nehnuteľnosti), ktoré naďalej budú ponechané v tzv. rodinných kruhoch (blízkosť a spriaznenosť osôb žalovanej a konateľky úpadcu). Vo vzťahu k preukázaniu úmyslu úpadcu a vedomosti žalovanej vo vzťahu k náležitej starostlivosti, odvolateľ poukazuje na ust. § 60 ods. 2 ZKR, ako aj na rozsudok NS ČR zo dňa 01.10.2009, vydaný v konaní 30 Cdo 808/2004. Vo vzťahu k neprimeranému protiplneniu odvolateľ poukazuje na § 43h ods. 1, ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. stavebný zákon v platnom znení a uvádza, že informácia o danom pozemku tak, ako je zapísaná na príslušnom liste vlastníctva, neurčuje, či ten ktorý pozemok je možné považovať za stavebný pozemok alebo nie. Rozhodujúcou skutočnosťou určujúcou účel pozemku je len územný plán obce. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s dôkazom predloženým odvolaným správcom konkurznej podstaty JUDr. Ňuňukom, a to územným plánom obce P. U., z ktorého jasne vyplýva, že niektoré pozemky sa nachádzajú v časti určenej na zástavbu, čo automaticky odôvodňuje predpoklad ich vyššej ceny. Vo vzťahu k nepredajnosti pozemkov, ako záveru zistenému súdom prvej inštancie, odvolateľ poukazuje na skutočnosť, že tento záver je vyvrátený tým, že ide o strategické pozemky. Vo vzťahu k ukráteniu veriteľov odvolateľ poukazuje na ust. § 28, ust. § 95 ods. 1, ods. 2 ZKR a argumentuje tým, že pokiaľ by nedošlo k uzavretiu predmetnej kúpnej zmluvy medzi úpadcom a žalovanou, boli by predmetné nehnuteľnosti v konkurze súčasťou všeobecnej podstaty a speňažované na dražbe, pričom z výťažku by boli uspokojení pomerne prihlásení veritelia úpadcu. Úpadca nedisponuje v konkurze skoro žiadnym majetkom, pričom suma prihlásených a zistených pohľadávok v konaní je v celkovej výške 81.598,08 Eur. Ako dôkaz pripojil súpis všeobecnej podstaty úpadcu. Vo vzťahu k zvýhodneniu veriteľa poukazuje na spriaznenosť osoby žalovanej s konateľkou úpadcu a v tomto kontexte aj vykonaný zápočet. Poukazuje na ust. § 63 ods. 2 posledná veta ZKR. Zároveň napáda výrok o trovách a poukazuje na ust. § 100 ods. 2 písm. a) ZKR. Na takto uvedených dôvodoch odvolania žiada, aby odvolací súd zmenil ním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 20.06.2016, vydaný v konaní pod sp. zn. 11Cbi/1/2014 a vyhovel petitu žaloby o určení, že Zmluva o prevode nehnuteľností zo dňa 23.01.2013 je voči veriteľom úpadcu právne neúčinná. Alternatívne odvolateľ žiada zrušenie odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a vrátenie veci na nové konanie. 4. Súd prvej inštancie doručil odvolanie žalobcu žalovanému dňa 21.02.2017 tak, ako vyplýva z doručenky na č. l. 244, aby sa v lehote vo výzve uvedenej, písomne vyjadril. Súdu prvej inštancie bolo dňa 01.03.2017 doručené vyjadrenie právneho zástupcu žalovanej (č. l. 245-253). Z obsahu vyjadrenia vyplýva, že tvrdenia uvedené v odvolaní považuje za účelové a ničím nepodložené. Poukazuje na obsah doterajšieho dokazovania vedeného na súde prvej inštancie, ako aj na Zmluvu o pôžičke zo dňa 15.06.2012, Zmluvu o zriadení záložného práva na nehnuteľnosti zo dňa 15.06.2012 a je zrejmé, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania ním tvrdených skutočností, ktoré by malo oporu v zákone. Rozporuje aj tvrdenie o existencii plurality veriteľov úpadcu v čase vykonania úkonu. Úpadca nemal v čase vykonania úkonu (uzavretia kúpnej zmluvy) vážne finančné problémy ako tvrdí odvolateľ. Poukazuje na majetok úpadcu, ktorý predstavoval celkom sumu 131.799,98 Eur, záväzky úpadcu v rozhodnom čase predstavovali výšku 97.287,22 Eur, z čoho len 88.578,22 Eur predstavovali záväzky z obchodného styku, zvyšok tvorili záväzky úpadcu voči jeho spoločníkom. Poukazuje vo vyjadrení na ust. § 57 ods. 4 ZKR, podľa ktorého platí, že odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Má za to, že právny predchodca žalobcu v konaní nepreukázal zákonnú podmienku pre odporovateľnosť akéhokoľvek právneho úkonu, neoznačil ani nepredložil nijaké relevantné dôkazy, že predmetná kúpna zmluva je ukracujúcim právnym úkonom, a teda neúčinným právnym úkonom. Ďalej poukazuje na ust. § 60 ods. 1, ods. 2 ZKR a uvádza, že žalobca nepreukázal žiadne predpoklady a podmienky pre vyhovenie žaloby. Poukazuje ďalej vo vyjadrení na ust. § 57 ods. 2 ZKR, ako aj na ust. § 199 ods. 9 ZKR. Má za to, že navrhovateľ sa domáhal určenia neúčinnosti kúpnej zmluvy až dňa 09.02.2015, t. j. po uplynutí zákonom stanovenej (prekluzívnej lehoty), ktorá má za následok zánik práva. Predmetné nehnuteľnosti patria do poľnohospodárskeho pôdneho fondu, pričom je potrebné dodržiavať pri nakladaní s nimi zákon č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy. Na predmetných pozemkoch by bolo preto možné stavať až po ich vyňatí z pôdneho fondu. Pozemky sú využívané iba na poľnohospodárske účely, čím vyvracia tvrdenie odvolateľa o stavebnom charaktere pozemkov. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani podľa ust. § 58 ZKR. Vo vyjadrení ďalej poukázal na ust. § 57 ods. 2 ZKR. Na takto uvedených dôvodoch preto žiada odvolací súd, aby potvrdil odvolaním napadnutý rozsudok v celom rozsahu ako vecne správny a žiada priznať žalovanej náhradu trov konania vo výške 100 %. 5. Dňa 15.05.2017 bolo do podateľne súdu prvej inštancie doručené vyjadrenie žalobcu k návrhu na určenie neúčinnosti právneho úkonu tak, ako je založené na č. l. 259-266. Z vyjadrenia vyplýva, že sa vyvracia argument žalovanej, že zmluve o prevode nehnuteľností predchádzala zmluva o pôžičke a zmluva o zriadení záložného práva, ktoré mali byť uzavreté v čase neexistencie splatnej pohľadávky veriteľa F-Agro, s.r.o.. V tejto súvislosti poukazuje (č. l. 265) na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka: F-Agro s.r.o., IČO: 46 532 048, v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 3K/20/2015, uznesením zo dňa 14.05.2015. Zároveň vyvracia argument žalovanej čo do ukrátenia veriteľov v konkurze a neunesenia dôkazného bremena tvrdenia o ukrátení a poukazuje na to, že pohľadávky úpadcu voči dlžníkovi: MBM Trade, s.r.o. a voči dlžníkovi: Heinfarthová Silvia- SISATRADE, boli nevymáhateľné. Poukazuje na trestné konania. Má za to, že s poukazom na ust. § 57 až § 66 ZKR sú splnené všetky podmienky pre vyslovenie neúčinnosti predmetnej kúpnej zmluvy v zmysle žalobného návrhu. Záverom zhrnul doterajšie závery a zistenia s poukazom na skutočnosť, že úpadca uzavretím zmluvy o prevode nehnuteľností zvýhodnil jediného veriteľa, a to spriazneného s úpadcom, ukrátil ostatných veriteľov a uskutočnil úkon bez primeraného protiplnenia. Poukazuje na ust. § 95 ods. 3 ZKR. Vyjadruje svoje stanovisko aj k zmluve o zriadení záložného práva, s poukazom na ust. § 151m Občianskeho zákonníka, ako aj čl. VI predmetnej zmluvy, v ktorej je upravený inštitút priameho predaja na základe kúpnej zmluvy. Má za to, že zmluva o zriadení záložného práva neobsahuje časti priameho predaja zálohu (nehnuteľnosti) záložnému veriteľovi, ani podmienky takéhoto postupu. Zmluva ďalej neupravuje spôsob ocenenia nehnuteľností, ani minimálnu hranicu, za ktorú je možné tento záloh predať priamo tretej osobe. K tvrdeniu o preklúzii práva odporovať právnemu úkonu poukazuje na ust. § 57 ZKR a má za to, že predmetnú lehotu (jedného roka pred vyhlásením konkurzu) žalobca preukázateľne dodržal. K vyjadreniu doložil plnomocenstvo na č. l. 264, Obchodný vestník č. 94/2015 zo dňa 20.05.2015 (č. l. 265). 6. Dňa 20.06.2017 bolo žalovanej k rukám jej právneho zástupcu doručené vyjadrenie žalobcu s tým, že dňa 30.06.2017 žalovaná doručila do podateľne súdu prvej inštancie svoje vyjadrenie podľa ust. § 374 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Vo vyjadrení poukazuje na obsah doterajších vyjadrení, stanovísk a poukazuje na ust. § 374 ods. 2 CSP. Vyvracia závery a tvrdenia odvolateľa vo vzťahu k spoločnosti F-Agro s.r.o. a právnym krokom postúpenia pohľadávky. Poukazuje na ust. § 3 ods. 2 ZKR. Má za to, že vyhlásenie konkurzu na majetok F-Agro s.r.o. nemá žiaden časový súvis s uzavretím predmetnej kúpnej zmluvy, a preto úpadok tejto spoločnosti nie je možné spájať s uzavretím kúpnej zmluvy medzi ňou a úpadcom. Vo vzťahu k hodnote predmetných nehnuteľností poukazuje, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy, okrem tvrdenia, že predmetné nehnuteľnosti majú podľa jeho názoru vyššiu hodnotu ako kúpna cena, t. j. 120.000,- Eur. Rozporuje tvrdenia, že v prípade dražby by bol dosiahnutý vyšší výťažok a zároveň poukazuje na všetky odpovede na ponuku predaja pozemkov tak, ako sú založené v spise vedenom na súde prvej inštancie (SOLID Poprad, spol. s r.o., SOLARIS Development a iné). Má za to, že pohľadávka žalovanej bola zabezpečená záložným právom k pozemkom ešte pred tým, ako došlo k vzniku ďalších pohľadávok úpadcu (F-Agro s.r.o. vyúčtovala kúpnu cenu za dodanú kukuricu až faktúrou splatnou dňa 09.10.2012 a 10.10.2012). Poukazuje na majetok úpadcu v čase vykonania úkonu, ktorý mal hodnotu 131.779,98 Eur a dokladá hlavnú knihu úpadcu za obdobie 01/2013-06/2013. Okrem toho ku dňu 23.01.2013 nemal úpadca vedomosť o postúpení časti pohľadávky na spoločnosť FARMA Slovakia. Zároveň poukazuje na ust. § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Zb. o katastri nehnuteľností. Poukazuje na ust. § 131 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník a ust. § 57 ods. 2 ZKR. Navrhuje preto potvrdiť odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a žiada priznať náhradu trov konania vo výške 100 %. 7. Súd prvej inštancie prípisom zo dňa 24.08.2017, v zmysle ust. § 374 ods. 3 CSP, doručil na vedomie odvolaciu dupliku žalovanej. Dňa 18.09.2017 bolo do podateľne súdu prvej inštancie doručené vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného k návrhu na určenie neúčinnosti právneho úkonu tak, ako je založené na č. l. 292-299 spisu. Z obsahu vyjadrenia vyplýva zhrnutie doterajších zistení a záverov, ktoré už boli doručené v predchádzajúcich vyjadreniach a stanoviskách. 8. Uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 06.02.2018 bol žalovaný vyzvaný, aby sa v lehote do 10 dní vyjadril k vyjadreniu žalobcu k vyjadreniu žalovaného, doručené súdu dňa 18.09.2017. Uznesenie bolo doručené právnemu zástupcovi žalovanej dňa 20.02.2018. Dňa 01.03.2018 bolo do podateľne súdu prvej inštancie doručené vyjadrenie žalovanej podľa ust. § 374 ods. 3 CSP tak, ako je založené na č. l. 309-320, pričom z obsahu vyplýva, že sa pridržiava všetkých doterajších vyjadrení a prednesených argumentov, vrátane vyjadrenia žalovanej zo dňa 28.02.2017 a dňa 28.06.2017. 9. Krajský súd v Bratislave prejednal vec v napadnutej časti podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 10. Odvolací súd zistil, že Okresný súd Bratislava I v právnej veci vyhláseného konkurzu na majetok úpadcu: ALFARM spol. s r.o., so sídlom Priehradná 54, 821 07 Bratislava, IČO: 35 908 041, uznesením zo dňa 02.05.2018 ustanovil do funkcie správcu úpadcu Mgr. Jaroslava Nižňanského, so sídlom kancelárie Panenská 8, 811 03 Bratislava, zn. správcu S1499. 11. Odvolací súd s poukazom na obsah spisu, ktorý je vedený na súde prvej inštancie pod sp. zn. 11Cbi 1/2014, sa zaoberal podstatnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti odvolania, a to, či súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav prejednávanej veci a akými právnymi skutočnosťami sa zaoberal pri posudzovaní žaloby o neúčinnosť právneho úkonu (žaloba z č. l. 1-2 spisu). Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že podstatnou otázkou pri rozhodovaní súdu bolo právne ustáliť, či žalobca v konaní o neúčinnosť ním uvedeného právneho úkonu náležite preukázal pred súdom prvej inštancie právne skutočnosti, ktoré by bolo možné podriadiť pod ust. § 59, alebo ust. § 60 zákona č. 7/2005 Z.z. ZKR. Súd prvej inštancie preto v konaní o odporovateľnosť právneho úkonu sa musí zaoberať vecne a skutkovo, či žalobca preukáže tvrdený nárok v rozsahu, ktorý je predmetom žalobného návrhu, ktorým je súd viazaný. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie bol viazaný právnym názorom vyjadreným v uznesení Krajského súdu v Bratislave, vydanom v konaní č. k. 3CoKR/61/2015-158 zo dňa 06.10.2015, v ktorom odvolací súd poukázal na to, že je potrebné náležite vyhodnotiť reálnosť poskytnutej pôžičky, následne uzavretie Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam v okrese L., C.: P. U., a to dňa 15.06.2012, ako aj je náležité a potrebné sa vysporiadať so všetkými predpokladmi a podmienkami, ktoré vyplývajú z ust. § 60 ods. 1, ods. 2 a nasl. ZKR. Zároveň v odôvodnení odvolací súd konštatoval, že je potrebné skúmať aj podmienky podľa ust. § 58 ZKR. Súd prvej inštancie preto po vrátení veci odvolacím súdom vykonal dokazovanie, a to listinami a výsluchmi navrhovaných svedkov na nariadených pojednávaniach a dospel k právnemu záveru, ktorý je obsahom odôvodnenia vydaného rozsudku, v ktorom je vecne správne ustálené, že žalobca nepreukázal naplnenie podmienok a predpokladov, ktoré vyžaduje ust. § 58 a ust. § 60 ZKR. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo v zmysle záverov vyslovených odvolacím súdom zistené, že pôžička bola reálne poskytnutá žalovanou vo výške 120.000,- Eur. Táto skutočnosť bola náležite zistená aj odvolacím súdom z listiny založenej na č. l. 179 (číslo dokladu 1290006 - suma 120.000,- Eur poskytnutá: U.-pôžička - dňa 30.06.2012). Zároveň z č. l. 179 odvolací súd vyvodil potvrdenie skutočnosti, že táto pôžička slúžila na vysporiadanie úveru úpadcu v Č. tak, ako vyplýva z položiek evidovaných na č. l. 179. Zároveň odvolací súd v zhode so závermi a zisteniami súdu prvej inštancie konštatuje, že nebolo preukázané, že by uzavretím predmetnej kúpnej zmluvy došlo k ukráteniu vymáhateľnej pohľadávky veriteľa dlžníka (úpadcu). Zároveň odvolací súd v zhode so závermi zistenými súdom prvej inštancie nezistil náležitosti a predpoklady, ktoré vyžaduje ust. § 58 ods. 1 až ods. 3 ZKR. V konaní bolo preukázané, že žalovaná poskytla úpadcovi pôžičku a túto zabezpečila zriadením záložného práva na nehnuteľnosti. Nakoľko dlžník (úpadca) predmetnú pôžičku poskytnutú žalovanou nevrátil, došlo k uzavretiu Kúpnej zmluvy (Zmluvy o prevode nehnuteľností) dňa 23.01.2013. Hodnota prevádzaných nehnuteľností tak, ako vyplýva z obsahu zmluvy založenej na č. l. 5-7, bola stanovená na sumu 120.000,- Eur. Zároveň bolo v čl. II bod 2 uvedené, že kúpna cena bude započítaná s pohľadávkou, ktorú eviduje kupujúci (žalovaná) voči predávajúcemu (úpadca) v celkovej sume 120.000,- Eur. Súd prvej inštancie preto ustálil, že tento úkon (uzavretie predmetnej zmluvy o prevode nehnuteľností) nebol úkonom bez primeraného protiplnenia. Skutočnosť, že žalovaná, ako veriteľ dlžníka, nevyužila zákonný inštitút výkonu záložného práva, nemá na posudzovanú právnu vec zásadný právny význam, nakoľko odporovateľnosťou bol napadnutý úkon, a to prevod nehnuteľností odporcu zo dňa 23.01.2013, a to Zmluvou o prevode nehnuteľností zo dňa 23.01.2013, a preto bolo potrebné v konaní sa zaoberať posúdením predmetného právneho úkonu - Zmluvy o prevode nehnuteľností zo dňa 23.01.2013 v kontexte ust. § 58 ods. 1 až ods. 3 ZKR, ako aj v kontexte ust. § 60 ods. 1, ods. 3 ZKR. Súd prvej inštancie postupoval vecne správne, ak zistil, že žalobca nepreukázal, že by právnym úkonom dlžníka bola ukrátená pohľadávka veriteľa úpadcu a nepreukázal príčinnú súvislosť medzi neuspokojenými pohľadávkami a právnym úkonom - Zmluvou o prevode nehnuteľností zo dňa 23.01.2013. Skutočnosť, že kúpna cena ustálená na sumu 120.000,- Eur bola započítaná titulom pohľadávky kupujúcej ako žalovanej v tomto konaní, nemožno bez ďalšieho vyhodnotiť ako právny úkon bez primeraného protiplnenia. V konaní síce bolo preukázané, že žalovaná je blízkou osobou s konateľkou úpadcu, teda bolo by možné na ňu prihliadať ako na osobu spriaznenú s úpadcom, avšak bez ďalšieho nemožno túto skutočnosť pričítať na ťarchu a v neprospech obrany žalovanej. Dôkazné bremeno musí uniesť žalobca. Žalobca však v konaní zvolil obranu, avšak nepreukázal náležite všetky tvrdené skutočnosti, ktorými odôvodňoval oprávnenosť ním uplatneného nároku v konaní. Ak súd prvej inštancie ustálil, že z predložených dokladov nebola platobná neschopnosť úpadcu zistená, postupoval tak v zmysle a v súlade s obsahom spisu a listinami v ňom založenými. V rozhodnom období, do ktorého spadá aj uzavretie predmetnej zmluvy o prevode nehnuteľností, neboli žalobcom náležite preukázané podmienky a predpoklady zakladajúce vyhovenie jeho žalobe. Súd prvej inštancie preto postupoval vecne správne, ak zistil, že v čase uzavretia úkonu napadnutého žalobou, majetok úpadcu prevyšoval jeho záväzky, pričom uvedený záver vyplýval z hlavnej knihy úpadcu za obdobie 01/2013-06/2013. Nemožno preto prihliadnuť k odvolaniu a dôvodom v ňom uvedených, ktorými odvolateľ nevyvrátil závery a zistenia, ktoré vyplývali z dokazovania vedenom na súde prvej inštancie. Súd prvej inštancie rozhoduje na základe obsahu spisu, vykonaných dôkazov v konaní. Žalobca je povinný v konaní uniesť dôkazné bremeno tvrdených skutočností a nakoľko žaloba bola podaná dňa 17.04.2014 a rozhodnutie súdu bolo vydané dňa 20.06.2016 (2 kalendárne roky), je vytvorený pomerne široký časový priestor, aby žalobca doložil a preukázal súdu prvej inštancie všetky skutkové tvrdenia, dôkazy, o ktoré opiera dôvodnosť doplnenej žaloby. Odvolací súd zároveň nemôže opomenúť skutočnosť, že správca konkurznej podstaty Ing. Maroš Semko a následne I.K.S. konkurzy a reštrukturalizácie, k.s., boli v konaní zastúpený advokátom. Vo vzťahu k meritu veci odvolací súd v zhode so závermi zistenými súdom prvej inštancie konštatuje, že z petitu žaloby, tak ako je založená na č. l. 1 a 2 spisu, nevyplývajú skutočnosti, ktoré by preukazovali naplnenie zákonných predpokladov a podmienok, ktoré sa vyžadujú podľa ust. § 57 ods. 1, ods. 2, ust. § 57 ods. 4, ust. § 59 ods. 1, ods. 3, ods. 4, ust. § 60 ods. 1, ods. 2, ods. 3 ZKR. Súd prvej inštancie preto v konaní postupoval vecne správne, ak ustálil, že podmienky pre odporovanie právnemu úkonu podľa ust. § 59 a ust. § 60 ZKR, ktoré by zakladali predpoklady pre určenie neúčinnosti právneho úkonu úpadcu, nie sú naplnené. Odvolací súd v zhode so závermi zistenými súdom prvej inštancie konštatuje, že žalobca neuniesol v konaní bremeno tvrdenia, ani dôkazné bremeno. Na takto zistenom a uvedenom skutkovom základe, preto nemožno prihliadnuť k obsahu odvolania žalobcu a odvolací súd potvrdzuje odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny. 12. Na tomto skutkovom základe, preto odvolací súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvej inštancie zo dňa 20.06.2016 v celom rozsahu. 13. Podľa § 392 CSP, odvolací súd rozhoduje rozsudkom, ak potvrdzuje rozsudok alebo mení rozsudok, inak rozhoduje uznesením. 14. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 15. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 16. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok prvej inštancie v celom rozsahu podľa § 387 CSP potvrdil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 17. Odvolací súd o trovách konania rozhodol s poukazom na § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a nasled. ustanovení CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaná bola v spore úspešná v plnom rozsahu, preto jej odvolací súd priznal trovy odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Z týchto dôvodov o trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodol v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh), (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d), e) CSP).