Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3CoKR/64/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114231219 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Tóth ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1114231219.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Tótha a členov JUDr. Beaty Trandžíkovej a JUDr. Paulíny Pacherovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, so sídlom Dunajská č. 25, 811 08 Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu: AMMSAM s.r.o., so sídlom Kopčianska 15, 851 01 Bratislava, IČO: 45 320 764, proti žalovanému: E. K., I.. XX.XX.XXXX, Z. N. Č.. XXX/X, XXX XX X. Y., zastúpenému: Advokátska kancelária VOZÁR s.r.o., so sídlom Trenčianska 56/D, 821 09 Bratislava, IČO: 47 234 628, o určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 11Cbi/76/2014-107 zo dňa 04.04.2016, pomerom hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 11Cbi/76/2014-107 zo dňa 04.04.2016 p o t v r d z u j e . II. Žalobcovi sa u k l a d á povinnosť nahradiť žalovanému, k rukám jeho právneho zástupcu, plnú náhradu trov odvolacieho konania, a to do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie v osobe vyššieho súdneho úradníka, po právoplatnosti tohto rozsudku, rozhodne o výške náhrady trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd napadnutým rozsudkom A) opierajúc sa o ustanovenia § 95 ods. 1, 2 zákona NZ ČSR č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len: „OSP"), pripustil zmenu žaloby tak, že v zmysle zmeneného žalobného petitu sa žalobca domáhal: - voči veriteľom úpadcu, určenia neúčinnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy uzavretej dňa 06.02.2012 medzi úpadcom a žalovaným (ďalej len: „Kúpna zmluva"), predmetom ktorej je predaj motorového vozidla MERCEDES-BENZ C 220 CDI-204K/H20ML0/KZAAA500, šedej metalízy, výrobného čísla motora 646811, výrobného čísla karosérie WDD2042081F123749, roku výroby 2008, evidenčného čísla vozidla X (ďalej len: „Motorové vozidlo"). - uloženia povinnosti žalovanému vydať do všeobecnej podstaty úpadcu toto Motorové vozidlo to do troch dní od právoplatnosti rozsudku, eventuálne, ak sa preukáže, že vydanie Motorového vozidla nie je možné, - určenia, že žalovaný je povinný uhradiť do oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa Garber, s.r.o., Malý trh č. 2/A, Bratislava, IČO: 46 775 609, sumu 10.000,- Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie o pripustení zmeny žaloby spočívajúcej v jej rozšírení o eventuálny petit prvoinštančný súd odôvodnil tým, že výsledky doterajšieho konania môžu byť podkladom pre konanie o zmenenej žalobe a táto zmena nemá za následok zmenu vo vecnej príslušnosti súdu. 1.1. B) Podľa § 58 ods. 1, 2, 3, § 60 ods. 1, 2, 3 a § 9 ods. 1 písm. d) zákona NR SR č. 7/2005 Z.z., o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len: „ZoKR"), prvoinštančný súd žalobu žalobcu zamietol, nakoľko mal za to, že žalobca v konaní nepreukázal spriaznenosť osoby úpadcu so žalovanou. 1.1.1. Súd vychádzal z tých skutkových zistení, že dňa 06.02.2012 uzavrel úpadca, prostredníctvom vtedajšieho konateľa V. K., Kúpnu zmluvu so žalovanou, predmetom ktorej bol predaj Motorového vozidla. Na základe tejto Kúpnej zmluvy prešlo uvedené Motorové vozidlo z vlastníctva úpadcu do vlastníctva žalovanej. 1.1.2. V čase uzavretia Kúpnej zmluvy bol konateľ úpadcu V. K. bývalým manželom žalovanej, keďže manželstvo bolo rozvedené rozsudkom dňa 04.03.2010 a v tomto roku došlo medzi nimi i k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode. V čase uzavretia Kúpnej zmluvy a ani neskôr konateľ úpadcu so žalovanou netvorili spoločnú domácnosť. Žalobca ním produkovanými dôkazmi nepreukázal, že by vzťah rozvedených manželov vykazoval také znaky vzájomnej blízkosti, ako ich predpokladá § 116 zákona NZ ČSR č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len: „OZ"), t. j. že by ujmu, ktorú by prípadne utrpel jeden z nich, druhý dôvodne pociťoval ako ujmu sebe vlastnú. Naopak okresný súd z vyjadrení účastníkov konania mal za to, že vzájomný vzťah rozvedených manželov je redukovaný už len na výkon rodičovských práv a povinností k spoločným deťom. 1.1.3. Súd mal za to, že evidencia trvalého bydliska žalovanej a konateľa úpadcu na rovnakej adrese ešte neznamená, sama o sebe, nepreukazuje blízkosť osôb navyše, ak konateľ úpadcu reálne už v čase rozvodu a ani neskôr na tejto adrese nebýval. 1.1.4. Keďže prvoinštančný súd mal za to, že žalobca nepreukázal spriaznenosť osôb predávajúceho a kupujúceho, ako ďalší dôvod neúspešnosti žalobcu uviedol neskoré podanie odporovacej žaloby žalobcom, nakoľko v zmysle § 58 ods. 3 ZoKR, možno odporovať len tomu právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia, ktorý bol urobený počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Keďže predmetná Kúpna zmluva bola uzavretá dňa 06.02.2012 a konkurzné konanie voči úpadcovi začalo dňa 17.04.2013, teda po uplynutý určenej lehoty. 1.1.5. Nakoľko súd prvého stupňa hodnotil, že vzťah konateľa úpadcu a žalovanej, čo by bývalých manželov, nie je vzťahom spriaznených osôb, konštatoval nemožnosť aplikácie zákonom predpokladanej vedomosti žalovanej o úmysle úpadcu ukrátiť svojich veriteľov. Ustálil, že žalobca takúto vedomosť žalovanej o úmysle úpadcu žiadnym spôsobom nepreukázal, t.j. že z predložených dôkazov takáto vedomosť nevyplýva. Mal za to, že vedomosť žalovanej je vzhľadom na skutočnosti týkajúce sa rozvodu, uplynutia časového úseku do uzavretia Kúpnej zmluvy a pri zohľadnení „nespolužitia" týchto osôb nepravdepodobná a zo strany žalobcu opak nebol preukázaný. 1.2. C) Úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, jeho nárok bol daný v zmysle § 142 ods. 1 zákona NZ ČSR č. 99/1963 Zb. OSP, vzhľadom na to, že podľa § 100 ods. 2 ZoKR sú z uspokojenia v konkurze vylúčené aj trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli v konaniach súvisiacich s týmto konaním a z toho dôvodu by výrok priznávajúci náhradu trov konania účastníkov bol z dôvodu ich vylúčenia z uspokojenia nevykonateľný. 2. Proti rozhodnutiu prvoinštančného súdu podal, v zákonnej lehote, odvolanie žalobca. Žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 2.1. V dôvodoch odvolania odvolateľ uviedol, že písomné vypracovanie výroku rozsudku nie je totožné so znením rozsudku vyhláseným na pojednávaní konanom dňa 04.04.2016, čo dokumentuje zápisnica z tohto pojednávania. Uvedené považoval za neodstrániteľnú vadu konania, ktorá má za následok nezákonné rozhodnutie vo veci. 2.2. Nesúhlasil s hodnotením, že v konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadom spriaznenosti osôb konateľa úpadcu a žalovanej. Opätovne poukázal na spoločne zdieľanú, evidovanú adresu trvalého pobytu žalovanej s konateľom úpadcu. Vyjadrenia žalovanej o tom, že na adrese trvalého pobytu sa V. K. nezdržiava, považoval odvolateľ za účelové a bez dôkaznej hodnoty. Konštatoval, že Zákon o hlásení pobytu občanov SR hovorí jasne, že adresa trvalého bydliska indikuje miesto, kde sa občan trvale zdržiava a býva. Konateľ úpadcu nenahlásil registru ani zmenu trvalého pobytu, či miesto jeho prechodného pobytu a ani žalovaná ho z adresy trvalého bydliska neodhlásila. 2.3. Ďalej poukázal na obdarovanie žalovanej ako bývalej manželky majetkom nemalej hodnoty (byt, auto) v čase, keď už jej manželstvo s konateľom úpadcu bolo rozvedené. Poukázal na to, že uvedený postup je neobvyklý a ako taký dokazuje blízkosť osoby konateľa úpadcu so žalovanou, resp. jej vedomosť o úmysle skrátiť veriteľov úpadcu. Odvolateľ uviedol, že dar nesúvisel s vyrovnaním bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode, ani v súvislosti s vysporiadaním iných vzťahov. 3. K doručenému odvolaniu žalobcu žalovaná uviedla, že: - V prípade žalovanej a konateľa úpadcu nejde o blízke osoby. V čase uzavretia Kúpnej zmluvy boli žalovaná a konateľ úpadcu rozvedený už takmer 2 roky, pričom rozvod nastal na základe návrhu žalovanej. Dôvodom podania návrhu bol rozvrat manželstva, celkové nezhody a zhoršenie vzťahu žalovanej s pánom K.. Po rozvode manželstva nedošlo k obnove spolužitia, ani k vytvoreniu spoločnej domácnosti. Po rozvode si žalovaná i pán K. žijú svojím vlastným životom, vo svojej vlastnej domácnosti i s vlastnými novými partnermi. - Konateľ úpadcu už v čase rozvodu býval na inej adrese, než akú mal evidovanú ako trvalý pobyt. Býval v otcovom dome na K. U.. Č.. XX O. X. Y. a od r. 2011 býva v dome R. Y., na adrese XXX XX Z. Č.. XXX. - Argumentácia opierajúca sa o Zákon o hlásení pobytu občanov neobstojí, nakoľko § 3 ods. 1 tohto zákona predpokladá, že trvalý pobyt je pobyt občana spravidla v mieste jeho stáleho bydliska na území Slovenskej republiky, čo nenasvedčuje tvrdeniam žalobcu. - Darovanie bytu evidovaného na LV č. XXXX, k. ú. X. M., malo súvis s neplnením si vyživovacej povinnosti konateľa úpadcu. Tento byt je spojený s povinnosťou splácať hypotekárny úver, ktorý v záujme zachovania bytu pre maloleté deti prevzala žalovaná. - Blízkosť osôb predpokladaný § 116 OZ žalovanej s konateľom úpadcu nepreukazuje ani styk otca s maloletými deťmi (poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 14.06.2012, sp. zn. 30 Cdo 2836/2010). 3.1. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil, nakoľko sa v plnej miere stotožňuje s argumentáciou obsiahnutou v odôvodnení napadnutého rozsudku. 4. Odvolanie bolo podané voči rozhodnutiu vydanému osobou sudcu, v zákonnej lehote, za účinnosti OSP, čím zostávajú zachované, v zmysle § 470 ods. 2, 4 zákona NR SR č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len: „CSP"), podmienky funkčnej príslušnosti krajského súdu na prejednanie odvolania aj po 01.07.2016. 5. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu predpokladanom v § 34 CSP, bez nariadenia pojednávania v zmysle § 380 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolaním napadnutý rozsudok je vecne správny, čo verejne vyhlásil v zmysle § 219 ods. 1 CSP dňa 09.05.2018. 6. Odvolací súd pred zameraním sa na posúdenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, zameral svoju pozornosť na žalobcom prezentovanú rozdielnosť obsahu vyhláseného a písomne vyhotoveného výroku odvolaním napadnutého rozsudku. Čo odvolateľ hodnotí ako neodstrániteľnú vadu konania, ktorá má za následok nezákonnosť rozhodnutia vo veci samej. 6.1. S takýmto záverom odvolateľa sa stotožniť nemožno, nakoľko zo zápisnice z pojednávania vyplýva, že: „z opatrnosti podávame v písomnej podobe žiadosť o zmenu petitu pre prípad, že by vydanie veci nebolo možné." Za zápisnicou z pojednávania (č. l. 75 až 78) sa nachádza písomné podanie „Zmena petitu" zo dňa 04.04.2016 (č. l. 79, 80), ktorého text je identický s navrhovanou zmenou žalobného petitu obsiahnutou v písomnom vyhotovení rozsudku. Na uvedené nemá žiadny vplyv to, že v zápisnici z pojednávania je vyhlásené uznesenie znenia: „Súd pripúšťa zmenu petitu tak, ako je popísaný v návrhu, ktorý predložila navrhovateľka súdu a PZO krátkou cestou na pojednávaní." Rozhodnutie o pripustení zmeny žalobného petitu bolo potrebné v písomnom rozhodnutí identifikovať, nakoľko sa pojednávania nezúčastnil úpadca, a preto nie je žiadnou procesnou chybou, ak v písomnom vyhotovení rozhodnutia je expressis verbis identifikovaná zmena petitu, pričom v zápisnici z pojednávania je uvedený odkaz na podanie obsahujúce obsah takejto zmeny. 7. Odvolací súd konštatuje, že konanie o odporovacích žalobách, ako inštitút ochrany konkurzných veriteľov, je prísne kontradiktórnym konaním, v ktorom sa uplatňuje koncentračná zásada, pričom základnými právnymi predpokladmi úspešnej odporovateľnosti v konkurznom konaní, ktoré musí preukázať žalobca, je preukázanie existencie platného právneho úkonu dlžníka/úpadcu, bez primeraného protiplnenia, príčinná súvislosť medzi právnym úkonom dlžníka a vzniknutým úpadkom, alebo vykonanie takéhoto právneho úkonu počas už existujúceho úpadku a ukrátenie pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil svoju pohľadávku. 7.1. Z výpisu z Obchodného registra vyplýva, že v čase od 15.12.2009 do 06.12.2012 bol jedným z konateľov úpadcu V. K., ktorý mohol v mene spoločnosti konať samostatne. 7.2. Z obsahu spisu okresného súdu a z odôvodnenia jeho rozhodnutia je zrejmé, že manželstvo žalovanej a konateľa úpadcu bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Pezinok č. k. 4C/36/2009-31 zo dňa 04.03.2010, právoplatne 25.05.2010. 7.3. Dňa 06.02.2012 bola medzi úpadcom a žalovanou uzavretá Kúpna zmluva, predmetom ktorej bol predaj Motorového vozidla za kúpnu cenu 720,- Eur s DPH. 7.4. Uznesením sp. zn. 4K/8/2013 zo dňa 31.12.2013 Okresný súd Bratislava I vyhlásil na úpadcu konkurz a do funkcie správcu ustanovil žalobcu. 7.5. Podaním odoslaným na poštovú prepravu dňa 07.11.2014 bola súdu doručená žaloba podaná správcom konkurznej podstaty o určenie, že právny úkon - Kúpna zmluva, uzavretý dňa 06.02.2012 medzi úpadcom a žalovanou, predmetom ktorého je predaj Motorového vozidla, je voči veriteľom úpadcu neúčinný. Žalobca sa tiež domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť vydať do všeobecnej podstaty úpadcu uvedené Motorové vozidlo, alternatívne určenia, že žalovaný je povinný uhradiť do oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa Garber, s.r.o., IČO: 46 775 609, sumu 10.000,- Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 7.6. Vzťah žalobkyne v pozícii blízkej osoby k V. K., v čase vykonania právneho úkonu, preukazuje žalobca v konaní pred súdom prvej a druhej inštancie tým, že: - obaja mali v čase vykonania odporovateľného právneho úkonu rovnaké trvalé bydlisko, - obaja bývali v čase vykonania odporovateľného právneho úkonu na jednej adrese, - obaja mali v čase vykonania odporovateľného právneho úkonu dve spoločné deti, ktoré spolu vychovávali, - dňa 03.02.2012, t. j. 3 dni pred vykonaním odporovateľného právneho úkonu, daroval V. K. žalovanej byt v k. ú. X. M., LV č. XXXX. 7.7. To, že úpadca bol v čase vykonania právneho úkonu v úpadku, preukazuje žalobca priloženým konečným zoznamom pohľadávok s poukazom na veriteľov Hlavné mesto SR Bratislava a KT INVEST, ktorých v čase vykonania právneho úkonu úpadca evidoval ako veriteľov splatných pohľadávok. 8. Podľa § 470 ods. 1, 2 veta prvá CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 9. Spornou v predmetnom konaní bola skutočnosť, či je možné považovať žalovanú za spriaznenú osobu vo vzťahu k včasnosti uplatnenia práva odporovať právnemu úkonu, ktorú prvoinštančný súd správne posudzoval podľa ustanovení § 58 ods. 1, 2, 3, § 60 ods. 1, 2, 3 a § 9 ods. 1 písm. d) ZoKR a § 116 OZ. 9.1. Totožne, ako súd prvoinštančný i odvolací súd konštatuje, že žalobca predloženými dôkazmi dostatočne nepreukázal, že by vzťah rozvedených manželov vykazoval také znaky vzájomnej blízkosti, ako to predpokladá § 116 OZ teda, že by ujmu, ktorú by prípadne utrpel jeden z nich, druhý dôvodne pociťoval ako svoju vlastnú. 9.2. Odvolací súd, vychádzajúc z uvedeného, opierajúc sa o uvedené zákonné ustanovenia, konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a keďže dôvody odvolateľa identicky opakujú vznesené argumenty obsiahnuté v žalobe, hodnotí rozsudok prvoinštančného súdu ako vecne správny, tento potvrdzuje stotožniac sa s jeho argumentáciou a s konštatovaním správnosti a úplnosti jeho dôvodov. 10. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, kedy úspešnému žalovanému, ktorý si náhradu trov odvolacieho konania riadne uplatnil, odvolací súd priznal plný nárok na ich náhradu. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).