Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/182/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114235476 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1114235476.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: P.. U. Č., W. A. W. XX, zastúpeného advokátom: JUDr. Marcel Šmehýl, so sídlom Daniela Dlabača 2/978, Žilina, proti žalovanému: MadeCorp s.r.o., so sídlom Špitálska 18, Bratislava, IČO: 44008147, zastúpenému: Advokátska kancelária ANDRAŠOVIČ & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Lermontovova 14, Bratislava, o zaplatenie 5.000 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 30. januára 2017, č. k. 10C/54/2015-88, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom uložil súd prvej inštancie žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.000 eur a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Vychádzal zo zistenia, že žalobca zo svojho účtu vedeného v Slovenskej sporiteľni, a.s., dňa 18.12.2012 previedol na účet žalovaného sumu 5.000 eur, pričom v správe pre prijímateľa uviedol, že ide o úhradu obchodného podielu. Poukázal na to, že žalobca sa od roku 2002, resp. 2000, poznal s otcom štatutárneho zástupcu žalovaného, ktorý mu v roku 2012 spomenul, že jeho syn - štatutárny zástupca žalovaného, resp. žalovaný má možnosť riešiť nejaké developerské záležitosti v tom smere, že má možnosť nadstavby na bytovom dome na Ž. J.. Q. W., prípadne aj ďalšie možnosti s výhľadom do budúcna. Predmetnú stavbu si bol so žalovaným fyzicky prezrieť a bolo mu oznámené, že pre nadstavbu je všetko schválené a dohodnuté, čo znamenalo, že dvojtretinová väčšina vlastníkom bytov súhlasila s nadstavbou. Žalobca a žalovaný sa ústne dohodli na prevode obchodného podielu žalovaného v spoločnosti MadeCorp Žabotova, s.r.o. v rozsahu 50 % na žalobcu. Ten potvrdil, že sa následne so žalovaným niekoľkokrát stretol a predmetom stretnutí boli rokovania o samotnej nadstavbe na bytovom dome na Ž. J.. Q. W.. Žalobca mal po prevode obchodného podielu celú nadstavbu financovať a zrealizovať a nakoľko mal od žalovaného nadobudnúť 50 % podiel spoločnosti MadeCorp Žabotova, s.r.o., previedol na účet žalovaného, v domnení, že kupuje 50% obchodný podiel, sumu 5.000 eur. K uzavretiu písomnej zmluvy o prevode obchodného podielu nedochádzalo a žalovaný od žalobcu požadoval ďalšie finančné prostriedky na financovanie projektovej dokumentácie a ďalších činností súvisiacich s realizáciou nadstavby, malo ísť o zhruba 20.000 eur, ktoré však žalobca žalovanému nevyplatil. Počas dvoch rokov nedošlo k uzavretiu zmluvy o prevode obchodného podielu v dôsledku čoho žalobca vyzval žalovaného, aby mu vrátil sumu 5.000 eur. Napokon listom zo dňa 27.11.2014 žalovaný vyzval žalobcu na uzavretie zmluvy o prevode obchodného podielu vo výške 25 % v lehote 10 dní odo dňa doručenia výzvy. Žalobca však na základe správania žalovaného už v súčasnosti nemá záujem o obchodnú spoluprácu, a keďže nedošlo k uzavretiu pôvodne dohodnutej zmluvy o prevode obchodného podielu vo výške 50% spoločnosti MadeCorp Žabotova, s.r.o., rozhodol sa podať žalobu. Takto ustálený skutkový stav veci posúdil po právnej stránke podľa § 114 ods. 1, § 115 ods. 1, 2, 3, 4, 10 Obchodného zákonníka, § 451 ods. 1,2, § 456, § 458 Občianskeho zákonníka, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Poukázal na to, že v konaní bolo preukázané, že žalobca uhradil žalovanému na jeho účet v banke sumu 5.000 eur, pričom žalovaný si nesplnil povinnosť previesť písomnou zmluvou na žalobcu obchodný podiel v spoločnosti MadeCorp Žabotova, s.r.o. v rozsahu dohodnutých 50 % a nepreukázal ani to, že by bol pripravený obchodný podiel v spoločnosti MadeCorp Žabotova, s.r.o. na žalobcu previesť a k prevodu nedošlo len z dôvodu porušenia povinností zo strany žalobcu. V konaní nebolo preukázané, že by žalobca žalovanému na jeho výzvu odmietol poskytnúť súčinnosť pri prevode obchodného podielu v spoločnosti MadeCorp Žabotova s.r.o. V nadväznosti na obranu žalovaného, ktorý tvrdil, že žalobca mu porušením povinností v súvislosti s prevodom obchodného podielu na základe jeho výzvy na uzavretie zmluvy zo dňa 27.11.2014 spôsobil škodu vo výške 5.000 eur a z tohto dôvodu vzniesol v spore kompenzačnú námietku, konštatoval, že žalovaný v konaní nepreukázal, že by mu žalobca svojim konaním túto škodu spôsobil. V tomto smere žalovaný v konaní (napriek poskytnutej lehote) nepreložil žiadne dôkazy, ktorými by preukázal, že by v súvislosti s vypracovaním projektovej dokumentácie zaplatil architektovi fakturovanú sumu 4.888 eur, že by vyplatil právnemu zástupcovi odmenu v súvislosti s prípravou zmlúv o prevode obchodného podielu v obchodnej spoločnosti MadeCorp Žabotova, s.r.o. Kompenzačná námietka tak zostala iba v rovine tvrdení bez jednoznačného dôkazu o vzniku škody a spôsobení škody žalobcom. Na základe uvedeného dospel k záveru, že žalovaný sa tým, že si bez právneho dôvodu ponechal sumu 5.000 eur; ktorá mu nepatrí, nakoľko medzi stranami sporu nebola uzatvorená Zmluva o budúcej zmluve a ani Zmluva o prevode obchodného podielu, na základe ktorých by si žalovaný sumu 5.000 eur mohol dôvodne ponechať; na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, a toto bezdôvodné obohatenie je povinný žalobcovi vydať. O trovách konania rozhodol podľa §255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný domáhajúc sa jeho zmeny a zamietnutia podanej žaloby, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie, dôvodiac tým, že prvoinštančný súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne konštatoval, že nepreukázal pripravenosť previesť obchodný podiel na žalobcu, keď v tomto smere bez ďalšieho, bližšieho odôvodnenia, zobral za vlastnú argumentáciu žalobcu a vôbec sa nevysporiadal s jeho argumentáciou. Poukázal na to, že v danom prípade bola preukázateľne medzi ním a žalobcom uzatvorená v roku 2012 dohoda, predmetom ktorej bol prevod obchodného podielu/podielov v spoločnosti MadeCorp Žabotova s.r.o. tak, aby sa žalobca stal vlastníkom obchodného podielu/podielov o veľkosti 50% na základnom imaní, a to s cieľom realizácie projektu vstavby/nadstavby bytov na Ž. J. X Y. XX Q. W.. Zdôraznil, že v rozhodnom čase bol a aj v súčasnosti je vlastníkom 50% obchodného podielu na základnom imaní MadeCorp Žabotova s.r.o. a ďalších 50% obchodného podielu na základnom imaní MadeCorp Žabotova s.r.o. vlastní konateľ žalovaného F. P., pričom predmetom dohody so žalobcom zároveň bolo, že 25% z obchodného podielu prevedie na žalobcu žalovaný a ďalších 25% z obchodného podielu prevedie na žalobcu F. P.. Bola preto jednoznačne preukázaná jeho pripravenosť previesť na žalobcu obchodný podiel o veľkosti 50% na základnom imaní MadeCorp Žabotova s.r.o. a naplniť tak predmetnú dohodu, pričom jeho pripravenosť pretrváva dodnes. Výlučne z dôvodu úmyselného konania/nekonania žalobcu v rozpore s dobrými mravmi, resp. obchodnými zvyklosťami, nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o prevode obchodného podielu/ podielov na základnom imaní MadeCorp Žabotova s.r.o. Svedčí o tom skutočnosť, že žalobca na pojednávaní konanom dňa 03.10.2016 sám potvrdil, že ho nikdy nekontaktoval, aby boli uzatvorené zmluvy o prevode obchodného podielu, pričom ho kontaktoval len v súvislosti s vrátením sumy 5.000 eur, naopak, on opakovane kontaktoval a vyzýval; a to aj písomne; žalobcu na uzatvorenie predmetných zmlúv a vykonal aj všetky súvisiace úkony na prevod podielov potrebné, avšak žalobca opakovane zrušil podpis predmetných zmlúv o prevode. Na základe vyššie uvedených skutočnosti uzavrel, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vo vzťahu k vzniku škody a dôvodnosti ním vznesenej kompenzačnej námietky zdôraznil, že predložením dôkazu - faktúry č. XX/ XXXX na sumu 4.800 eur ktorou mu dodávateľ danube arch s. r. o., IČO: 46 413 561, fakturoval odmenu za projektovú dokumentáciu v rámci projektu vstavby/nadstavby Ž.Y. XX/ bola preukázaná výška škody a ním uplatnená kompenzačná námietka je preto viac ako dôvodná. Poukázal v tejto súvislosti na to, že je spoločnosťou, ktorá v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka a Zákona o účtovníctve účtuje v podvojnom účtovníctve, a preto, keď do jeho účtovníctva a hospodárenia vstupujú náklady a výnosy nie pri reálnej úhrade, ako v jednoduchom účtovníctve príjmy a výdavky, ale už pri vystavení a zaúčtovaní dokladu za príslušné účtovné obdobie a to bez ohľadu na dátum úhrady. Za účelom preukázania vzniku škody a ich výšky preto nebolo potrebné preukazovať úhradu tejto faktúry a vznik škody ako aj jej výška boli v konaní preukázané. Naviac, až na pojednávaní konanom dňa 30.01.2017 sa dozvedel, že okresný súd požaduje preukázanie úhrady tejto faktúry, a to v rozpore s ustanoveniami Zákona o účtovníctve, a preto oznámil súdu, že predmetný doklad o úhrade faktúry predloží spolu s ďalšími dokladmi preukazujúcimi dôvodnosť kompenzačnej námietky. Napriek tomu súd prvej inštancie v súlade s § 182 C.s.p. ukončil dokazovanie, čím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom a prvoinštančný súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Napokon namietal, že napadnutý rozsudok je i nedostatočne odôvodnený, nakoľko z neho nevyplýva, prečo súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodnú jeho právnu argumentáciu a prečo považuje ním uvádzané skutočnosti za neopodstatnené. 3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal na to, že žalovaný v odvolaní napáda rozhodnutie súdu prvej inštancie vo viacerých bodoch, ktoré nemajú pre správne posúdenie veci význam. Rozhodujúcim faktorom pre správne vyhodnotenie skutkovej a právnej stránky veci je fakt, že nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy, čím sa súd v záverečnej časti odôvodnenia primerane zaoberal. V konaní bolo nesporné, že napriek ústnej dohode o budúcom prevode obchodného podielu v spoločnosti MadeCorp Žabotova, s.r.o., nikdy nedošlo k podpísaniu zmluvy. Zákon pritom v ustanovení § 115 ods. 3 Obchodného zákonníka pre platnosť právneho úkonu písomnú formu jednoznačne vyžaduje. Platným právnym titulom pre oprávnené ponechanie si žalovanej sumy zo strany žalovaného nemôže byť ani uvádzaná ústna zmluva o budúcej zmluve. Občiansky zákonník v § 50a pre platnosť tohto právneho úkonu rovnako vyžaduje písomnú formu. Nakoľko neexistoval žiaden právny titul, na základe ktorého by si žalovaný mohol ponechať žalovanú sumu, je mu povinný bezdôvodné obohatenie vydať. V nadväznosti na argumentáciu žalovaného v odvolaní poukázal na to, že jeho tvrdenia o jednoznačnej a preukázanej pripravenosti previesť obchodný podiel, resp. podiely, sú zavádzajúce a ostali iba v rovine tvrdení, bez dôkazov s výpovednou hodnotou. Žalovaný ho oslovil, aby uzatvorili zmluvu o prevode obchodného podielu prvýkrát až po urgencii zo strany jeho právneho zástupcu v roku 2014, ktorý žiadal vrátenie finančných prostriedkov. Následná písomná výzva žalovaného zo dňa 27.11.2014 znela na uzavretie zmluvy, predmetom ktorej mal byť prevod iba 25 percentného podielu v spoločnosti žalovaného. Ako bolo uvedené aj na pojednávaní, žalobca nikdy neobdržal výzvu F. P. na prevod zostávajúcich 25 %. Pokiaľ ide o predkladané dôkazy o e-mailovej komunikácii a údajne pripravených zmluvách na prevod, hodnovernosť tohto dôkazu spochybnil na pojednávaní. Okrem toho e-mailová komunikácia nepreukazuje, že žalovaný na podpis uvedených dokumentov žalobcu aj skutočne vyzýval. Zdôraznil, že predmetom dohody bol prevod obchodného podielu v spoločnosti MadeCorp Žabotova, s.r.o., ktorú vlastnil žalovaný v podiele 50 %. Práve tento podiel sa mal prevádzať čomu zodpovedá aj jeho správanie, keď sumu 5.000 eur poslal iba na účet žalovaného. Pripravenosť žalovaného na prevod je však najmä irelevantná vzhľadom k tomu, že neexistovala platná zmluva, ktorá by jednu alebo druhú stranu zaväzovala takýto úkon uskutočniť a bez platného záväzku nemohla existovať jeho povinnosť zmluvu uzavrieť. Poukázal tiež na to, že žalovaný sa nedôvodne snaží cez účtovné predpisy preukazovať, že vznikla škoda v dôsledku už samotného vystavenia faktúry č. XX/XXXX na sumu 4.800 eur. Škoda totiž predstavuje reálny úbytok majetku poškodeného a je zrejmé, že vystavením faktúry a vznikom záväzku na strane žalovaného nemohlo ešte dôjsť k vzniku škody. Pre správne posúdenie existencie škody, ktorú by si mohol žalovaný započítať, je podstatné to, že neexistuje kauzálny nexus, teda príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti uzavrieť zmluvu (ku ktorej nedošlo, lebo žiadna povinnosť nebola zakotvená) a vznikom škody vo forme faktúry č. XX/XXXX, ktorá predstavuje záväzok uhradiť odmenu za služby objednané žalovaným. Za neopodstatnené označil aj námietky žalovaného vo vzťahu k odôvodneniu, keď z jeho strany ide iba o snahu za každú cenu predlžovať konanie. Napokon nesúhlasil ani s námietkou, že v konaní bolo porušené právo žalovaného na spravodlivý proces, keďže žalovaný mal po prvom pojednávaní dostatočný časový priestor, aby podložil svojej tvrdenia hodnovernými dôkazmi. Nakoľko tak neurobil, súd správne dokazovanie ukončil a vo veci rozhodol. Právo na predkladanie dôkazov končí tam, kde začína právo na prejednanie veci bez prieťahov. Tejto skutočnosti si žalovaný, ktorý bol zastúpený právnym zástupcom, musel byť vedomý. 4. Odvolací súd prejednal vec podľa § 380 ods. 1 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť. 5. V preskúmavanej veci nebolo sporné, že na základe ústnej a neformálnej dohody medzi žalobcom a žalovaným (jeho štatutárnym zástupcom) žalobca dňa 18.12.2012 previedol na účet žalovaného peňažnú sumu 5.000 eur, ktorá mala slúžiť ako odplata za prevod obchodného podielu žalovaného v spoločnosti MadeCorp Žabotova, s.r.o. v rozsahu 50 % na žalobcu. Nie je sporné ani to, že k uzavretiu zmluvy o prevode obchodného podielu 50 % v spoločnosti MadeCorp Žabotova, s.r.o. na žalobcu doposiaľ nedošlo a žalobca sa spoločníkom predmetnej spoločnosti nestal. Z vykonaného dokazovania taktiež vyplýva, že žalobca vyzval žalovaného na vrátenie sumy 5.000 eur, pričom žalovaný listom zo dňa 27.11.2014 vyzval žalobcu na uzavretie (priloženej) zmluvy o prevode obchodného podielu vo výške 25 % v lehote 10 dní odo dňa doručenia výzvy. Z takto správne a dostatočne súdom prvej inštancie ustáleného skutkového stavu veci z hľadiska skutočností, ktoré majú význam pre rozhodnutie v merite veci, vychádzal aj odvolací súd. 6. Nedôvodná je v tejto súvislosti argumentácia žalovaného v odvolaní, že prvoinštančný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď konštatoval, že nepreukázal pripravenosť uzavrieť so žalobcom zmluvu o prevode obchodného podielu 50 % v spoločnosti MadeCorp Žabotova, s.r.o. a nepreukázal vznik škody vo výške 5.000 eur. Z hľadiska vzniku povinnosti žalovaného vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie v rozsahu sumy 5.000 eur, je totiž otázka pripravenosti uzavrieť zmluvu o prevode obchodného podielu bez právneho významu, keď od nej nezávisí existencia právneho dôvodu, ktorý by žalovaného oprávňoval predmetnú peňažnú sumu si na úkor žalobcu ponechať. Naviac však, v konaní nebolo sporné, že podľa neformálnej dohody medzi žalobcom a žalovaným mal byť za sumu 5.000 eur na žalobcu prevedený obchodný podiel v rozsahu 50 %, a nie 25 %, ako deklaroval žalovaný v jeho liste zo dňa 27.11.2014; teda je nepochybné, že žalovaný neprejavil pripravenosť dodržať ich dohodu so žalobcom v celom rozsahu. Na druhej strane, pokiaľ ide o preukázanie vzniku škody, ktorá mala vzniknúť žalovanému v dôsledku porušenia povinnosti zo strany žalobcu (ku ktorému ani nedošlo, ako správne konštatoval i súd prvej inštancie), je nepochybné, že faktúra vystavená žalovaným na sumu 4.800 eur sama o sebe nie je spôsobilá preukázať, že došlo k skutočnému zmenšeniu jeho majetku, ktoré je nevyhnutným predpokladom vzniku nároku na náhradu škody. Odvolací súd na základe uvedeného považuje všetky skutkové závery súdu prvej inštancie za správne, stotožňuje sa s nimi a námietky žalovaného v odvolaní týkajúce sa správnosti ustálenia skutkového stavu veci preto nemôžu obstáť. 7. Na základe správne ustáleného skutkového stavu veci dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru, že žalovaný ponechaním si peňažnej sumy vo výške 5.000 eur získal na úkor žalobcu bezdôvodné obohatenie v zmysle ust. § 451 Občianskeho zákonníka, ktoré je mu povinný vydať, nakoľko neexistuje na strane žalovaného žiadny právny dôvod (titul), ktorý by ho na úhradu tejto sumy, resp. jej ponechanie, oprávňoval. Správne potom prvoinštančný súd rozhodol, keď podanej žalobe v celom rozsahu vyhovel; a správne považoval za nedôvodnú i kompenzačnú námietku vznesenú žalovaným, ktorý v spore nepreukázal, že by mu v dôsledku porušenia právnej povinnosti zo strany žalovaného vznikla škody vo výške 5.000 eur. 8. Nedôvodne žalovaný v odvolaní vytýka súdu prvej inštancie, že porušil jeho právo na spravodlivý proces tým, že hoci na pojednávaní konanom dňa 30.01.2017, na ktorom sa dozvedel, že súd požaduje preukázanie úhrady tejto faktúry oznámil, že predmetný doklad o úhrade faktúry predloží spolu s ďalšími dokladmi preukazujúcimi dôvodnosť kompenzačnej námietky ukončil dokazovanie a v spore rozhodol. Z obsahu spisu totiž vyplýva, že už na pojednávaní konanom dňa 03.10.2016 žalovaný uviedol, že predloží súdu všetky doklady súvisiace s vynaložením nákladov v súvislosti s pripravovaným projektom, pričom uznesením vyhláseným tomto pojednávaní bolo žalovanému uložené v lehote 60 dní predložiť všetky listiny na preukázanie vznesenej kompenzačnej námietky. Tieto listinné dôkazy predložil súdu dňa 02.12.2016, pričom na preukázanie vynaloženia nákladov na projektovú dokumentáciu predložil iba faktúru č. XX/XXXX. Hoci je pravdou, že štatutárny zástupca žalovaného vo svojej výpovedi strany sporu na pojednávaní konanom dňa 30.01.2017 uviedol, že doručí súdu listinný dôkaz o vynaložení nákladov na projektovú dokumentáciu a na právnika, je nepochybné, že na záver tohto pojednávania výslovne spoločne so svojim právnym zástupcom uviedol, že nedisponuje inými dôkazmi, ktoré by mohol súdu predložiť. Z uvedeného je potom zrejmé, že nakoľko mal žalovaný nepochybne od doručenia žaloby dňa 30.07.2015 a vznesenia jeho kompenzačnej námietky dňa 14.08.2015 do vyhlásenia dokazovania za skončené na pojednávaní dňa 30.01.2017 dostatočný časový priestor predložiť a označiť v spore všetky dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, vrátane dôkazov na preukázanie vzniku nároku na náhradu škody, ktorý žiadal započítať s nárokom uplatneným podanou žalobou, a to za stavu, keď bol na pojednávaní konanom dňa 03.10.2016 na predloženie všetkých dôkazov, ktorými disponuje, osobitne vyzvaný a pred vyhlásením dokazovania za skončené nemal ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, súd prvej inštancie v konaní postupoval správne, v súlade so zásadou hospodárnosti konania, rešpektujúc tiež právo žalobcu na prejednanie a rozhodnutie sporu v primeranej lehote, a svojim postupom nezasiahol do práva žalovaného na spravodlivý proces. 9. Napokon, neopodstatnená je i námietka žalovaného, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je nedostatočne odôvodnený, keď súd sa v jeho odôvodnení v súlade s ust. § 220 ods. 2 C.s.p. vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán, vrátane kompenzačnej námietky vznesenej žalovaným a dôsledne posúdil opodstatnenosť všetkých právne a skutkovo relevantných námietok účastníkov súvisiacich s predmetom sporu. 10. Na základe uvedeného možno zhrnúť, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnemu záveru, že žalovanému na úkor žalobcu vzniklo bezdôvodné obohatenie v zmysle ust. § 451 Občianskeho zákonníka v rozsahu peňažnej sumy vo výške 5.000 eur, ktoré je mu povinný vydať, nakoľko tento nárok (pohľadávka) žalobcu nezanikol započítaním s nárokom (pohľadávkou) žalovaného voči nemu na náhradu škody, ktorej vznik v spore nebol preukázaný, a preto správne vychádzal z toho, že sú splnené všetky predpoklady pre vyhovenie podanej žalobe v celom rozsahu. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 C.s.p.). 11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 C.s.p., a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, pričom o ich výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 12. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).