Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/9/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114235756 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1114235756.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a členiek senátu JUDr. Ľubice BřouškoveJ a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu: Sumlux s.r.o., Bitúnková 13, 970 01 Nové Zámky (pôvodne Dopravné nehody s.r.o.), IČO: 46 061 436, zast. HKP Legal, s.r.o., Križkova 9, 811 04 Bratislava, IČO: 36 727 334 proti žalovanému v 1. rade: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441 a žalovanému v 2. rade: V. Š.V., J.. XX.XX.XXXX, K. XXXX/XX, XXX XX G., o zaplatenie 1.704,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 28Cb/64/2015-143 zo dňa 26.10.2017 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 28Cb/64/2015-143 zo dňa 26.10.2017 v napadnutej časti a súvisiacom výroku o trovách konania p o t v r d z u j e . Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava I napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: I. voči žalovanému v 2. rade žalobu zamietol, II. uložil žalovanému v 1. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.704,- eur s úrokom z omeškania vo výške 8.75% ročne od 3.3.2013 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, III. žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v 1. rade v celom rozsahu, a IV. žalovanému v 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu. 2. V odôvodnení súd uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou dňa 17.12.2014 domáhal zaplatenia sumy 1.704,- eur s príslušenstvom z dôvodu neuhradenia nákladov za nájom motorového vozidla v rámci poistného plnenia. 3. Žalobca svoj nárok uvedený v žalobe odôvodnil tým, že dňa 21.12.2012 o 12.30 hod. na Trnavskej ceste v Bratislave zapríčinilo vozidlo žalovaného v 2. rade značky AUDI A6, EVČ: BL432BN dopravnú nehodu (ďalej len „motorové vozidlo“ a „dopravná nehoda“). Jedným z poškodených účastníkov tejto dopravnej nehody bol K. S., PM - GASTRO, Mlynárska 1296/20, 925 23 Jelka, IČO: 41 785 665 (ďalej len „poškodený“) ako vlastník motorového vozidla značky Renault Kangoo EVČ: GA034BV (ďalej len „poškodené vozidlo“ alebo „vozidlo“). V dôsledku vyššie popísanej dopravnej nehody bolo vozidlo poškodeného nepojazdné. Oprava v servise trvala spolu 35 dní. Počas doby opravy vozidla v servise poškodený využil služby žalobcu a uzatvoril s ním Zmluvu o nájme dopravného prostriedku, ktorou si prenajal motorové vozidlo značky Opel Astra Combi EVČ: 5A97445. V zmysle faktúry vystavenej žalobcom pre poškodeného náklady na zapožičanie náhradného vozidla od žalobcu predstavovali spolu sumu 2.371,20 EUR. Následne dňa 24.01.2013 si poškodený písomne uplatnil nárok na náhradu škody z dôvodu potreby zapožičania náhradného vozidla u žalovaného v 1. rade, kde zdôvodnil nevyhnutnosť používania náhradného vozidla za účelom jeho využitia ako poškodeného firemného vozidla k preprave na miesta výkonu činností, doprava za klientmi, prevoz tovaru a rôzneho materiálu, k zabezpečeniu administratívneho chodu spoločnosti, k reklamným a reprezentačným účelom a pod.. Poškodené vozidlo slúžilo práve tomuto účelu a je vedené v podnikovom účtovníctve poškodeného, pričom tento je platcom DPH. Žalovaný v 1. rade v liste zo dňa 18.02.2013 oznámil žalobcovi ukončenie šetrenia predmetnej poistnej udalosti, na základe čoho poskytol plnenie vo výške 667,20 EUR. Žalovaný v 1. rade odmietol uznať ako primeraný náklad celú dobu prenájmu náhradného vozidla v trvaní 35 dní, výšku nájomného za prenajaté vozidlo, náklady za odťah vozidla a ďalšie priamo súvisiace so zapožičaním náhradného vozidla. S uvedeným postupom žalovaného v 1. rade žalobca nesúhlasil a žiadal, aby mu bola súdom priznaná náhrada škody, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s porušením povinností žalovaného v 2. rade. Z dôvodu omeškania sa žalovaných s plnením povinnosti voči žalobcovi, žalobca žiadal priznať nárok na úroky z omeškania a náhradu trov konania. 4. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenia o účelne vynaložených nákladoch s povinnosťou ich nahradenia zo strany žalovaných. Na základe uvedeného nárok žalobcu vyhodnotil ako nedôvodný a nepreukázaný v uplatnenej výške a preto žalobu zamietol. 5. Na základe odvolania žalobcu rozhodol Krajský súd v Bratislave tak, že napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v ktorom sa súd prvej inštancie zaoberal posudzovaním účelnosti a primeranosti nákladov na zapožičanie náhradného vozidla. 6. Z vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi mal súd za preukázané, že došlo k poistnej udalosti, ktorú likvidoval žalovaný v 1. rade. Zo zmluvy o postúpení postúpení práva na náhradu škody (ďalej aj ako „Zmluva“) je zrejmá identifikácia práva uvedená v čl. I Zmluvy, čo do právneho titulu. Ide o zmluvu nepomenovanú riadiacu sa ustanoveniami zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“). Žalobca je nositeľom práv a oprávnených záujmov voči žalovaným, čím je deklarovaná jeho aktívna procesná spôsobilosť. Zo zmluvy o nájme dopravného prostriedku vyplýva, že k prenájmu vozidla došlo od 21.12.2012 do 24.1.2013 za cenu 55,60 eur denne. Z potvrdenia o servise motorového vozidla je deklarované servisom AUTOCENTRUM MARS s.r.o., že oprava začala dňa 21.12.2012 a ukončená bola dňa 24.1.2013. Z oznámenia o poistnom plnení vyplynulo, že žalovaný v 1. rade sumu fakturovanú za prenájom motorového vozidla v sume 2.371,20 EUR krátil o sumu 1.668,- EUR, nepriznaná doba nájmu 25 dní a nepriznaný poplatok za pristavenie a vyzdvihnutie vozidla vo výške 36,- EUR, teda k úhrade bolo 667,20 EUR. Z oznámenia žalovaného v 1. rade o poistnom plnení zo dňa 18.02.2013 je zrejmé, že likvidácia bola ukončená dňa 15.02.2013 s priznaním náhrady za zapožičanie náhradného vozidla, ktorá bola krátená zo strany žalovaného v 1. rade. Zostatok nároku žalobcu po prijatom plnení zo strany žalovaného v 1. rade predstavuje žalovanú sumu 1.704,- EUR s úrokom z omeškania. 7. Súd poukázal na ust. § 261 ods. 1, 9 Obch.zák., § 420 ods. 1 Obč. zák., § 420a) ods. 1, § 442 ods. 1, § 427 ods. 1 Obč. zák., § 524, § 525 Obč. zák., § 663 a 671 Obč. zák., § 788 Obč. zák., § 4 ods. 2 zák. č 381/2001 Z.z., (ďalej zákon o PZP), § 11 ods. 7, § 15 ods. 1 PZP, § 517 ods. 1,2 Obč. zák. a § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. 8. Súd z vykonaného dokazovania považoval za nespornú existenciu záväzkového zmluvného vzťahu riadiaceho sa ustanoveniami Obch. zák. s ohľadom na charakter subjektov, a právnou úpravou poistenia obsiahnutou v osobitnom právnom predpise a Obč. zákonníku. Súd poukázal na to, že v danom prípade vystupujú na strane žalovaného dva subjekty - vodič motorového vozidla, ktorým bola spôsobená škoda právnemu predchodcovi žalobcu a poisťovateľ, ktorý v zmysle zákona cˇ. 381/2001 Z.z. za podmienok tam uvedených a v rozsahu ním určenom poskytuje poškodenému za poisteného náhradu škody podľa tohto zákona. V zmysle ustanovenia § 511 ods. 1 OZ platí, že ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté, alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne. Uvedené ustanovenie upravuje tzv. pasívnu solidaritu. Z ust. § 15 ods. 1 zák. o PZP vyplýva, že náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Platí, že poisťovateľ vykonávajúci povinné zmluvné poistenie zodpovednosti má pri uplatnení nároku poškodeného na náhradu škody rovnaké právne postavenie ako osoba, ktorá škodu priamo spôsobila. Poškodený môže priamo od neho požadovať na súde alebo mimo neho náhradu škody. V danom prípade zo zák. č. 381/2001 Z.z. nevyplýva, že by predmet konania nemohol byť prejednaný a rozhodnutý samostatne voči každému z nich. To znamená, že medzi žalovanými ide o pasívne spoločenstvo samostatných spoločníkov. Právne úkony žalobcu, ktoré urobil voči žalovanému v 1. rade nemajú preto právne účinky aj proti žalovanému v 2. rade. Súd preto dospel k záveru, že žalovaný v 2. rade nie je pasívne vecne legitimovaný spoločne a nerozdielne so žalovaným v 1. rade, preto voči žalovanému v 2. rade žalobu zamietol. 9. Súd považoval náklady za zapožičanie náhradného vozidla za skutočnú škodu v zmysle § 442 Obč. zák., ktorá je definovaná ako ujma v majetkovej sfére poškodeného, ktorá nastala v súvislosti so škodovou udalosťou a nemôže byť žiadnym spôsobom závislá od správania poškodeného po škodovej udalosti. S poukazom na § 4 ods. 2 písm. b) zák. o PZP žalovanému prislúcha nárok aj na náklady vynaložené v súvislosti s prenájmom vozidla, ak je preukázané ich účelné vynaloženie. Súd pri skúmaní účelnosti a nevyhnutnosti vynaloženia nákladov na zapožičanie náhradného vozidla prihliadal najmä na dôvody potreby náhradného vozidla a rozsah jeho užívania z časového hľadiska. Súd poukázal na to, že prenájom vozidla prebiehal počas vianočných sviatkov a na strane poškodeného resp. osoby nájomcu ide o samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorá vozidlo využíva na podnikateľskú činnosť. Súd mal za preukázané, že ide o osobu živnostníka podnikajúceho v gastronómii (rozvoz potravín) a v servisnej činnosti plynových zariadení, ako je uvedené vo výpise zo živnostenského registra č. 220-22502. Z uvedeného vyplýva, že nebolo dané obmedzenie, na základe ktorého by nárok žalobcu mohol byť objektívne znížený, aj s ohľadom na vianočné sviatky, nakoľko je zrejmé, že aj v danom čase môže dôjsť k potrebe opravy, servisu plynových zariadení. Okamih vykonania obhliadky motorového vozidla v servise dňa 09.01.2013 súd posúdil ako objektívnu veličinu, ktorá nesúvisela s konaním alebo nekonaním predchodcu žalobcu, čím nepripustil ani argumentáciu žalovaného v 1. rade o porušení povinnosti žalobcu. Na druhej strane odovzdanie motorového vozidla do servisu dňa 21.12.2012 súd posúdil ako riadne splnenie si povinnosti poškodeného, ktorý takto učinil bezodkladne po poistnej udalosti, čím nevznikli v dôsledku jeho konania, resp. nekonania žiadne náklady neúčelne vynaložené. Súd preto nárok žalobcu vo vzťahu k žalovanému v 1. rade vyhodnotil ako dôvodný. 10. Keďže bolo nepochybné, že žalovaný v 1. rade bol v omeškaní s plnením peňažného nároku žalobcu, súd priznal žalobcovi zákonný úrok z omeškania, avšak nestotožnil sa s návrhom žalobcu ohľadne vzniku omeškania. Súd mal za to, že v zmysle § 11 ods. 7 zák. o PZP k omeškaniu došlo v lehote 15 dní od ukončenia šetrenia (t.j. od 5.2.2013). Pri rešpektovaní 15-dňovej lehoty na plnenie došlo k omeškaniu až márnym uplynutím dňa na dobrovoľné plnenie, t.j. 3.3.2015. 11. O trovách konania súd rozhodol podľa úspechu strán v spore podľa § 262 ods. 1 CSP. 12. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v 1. rade, a to vo výroku II. a III., z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b) a h) CSP. 13. Žalovaný v 1. rade má za to, že rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v otázke aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Žalovaný je názoru, že v spore o náhradu škody pri poškodení vozidla (nároku na poistné plnenie) nie je aktívne vecne legitimovaný postupník, pokiaľ postupca náklady na nájom náhradného vozidla nevynaložil, lebo nájomné nezaplatil. Dňa 24.1.2013 prenajímateľ (žalobca) vystavil nájomcovi faktúru č. 2013/009 na sumu 1.976,- eur bez DPH (2.371,20 s DPH), nájomca ju však neuhradil, preto náklady na nájom náhradného vozidla reálne nevynaložil. Škoda tak nevznikla, čo zodpovedá i právnym názorom rozhodnutí NS ČR i NS SR (25Cdo 986/2001, 25Cdo 2163/2013, 3Cdo 767/2013). 14. Pokiaľ ide o účelnosť nákladov na nájom vozidla, žalovaný v 1. rade považuje za nutné a účelné náklady len v rozsahu 10 dní, za ktoré aj poskytla poistné plnenie. Žalovaná v 1. rade pri poskytnutí poistného plnenia prihliadla na skutočnosť, že dňa 7. januára 2013 došlo k nahláseniu škodovej udalosti a dňa 9. januára 2013 bola vykonaná obhliadka poškodeného vozidla (zarátané 3 kalendárne dni), prihliadla na skutočnosť, že v dňoch 12. až 13. januára 2013 bol víkend (zarátané 2 kalendárne dni) a prihliadla na počet normohodín potrebných na vykonanie práce podľa faktúry servisu a kalkulácie opravy (24,2NH) pričom pripočítala aj možné prestoje (50% z 24,2NH), t.j. 36,3 normohodín (zarátaných 5 kalendárnych dní). Žalovaná v 1. rade v spore taktiež poukázala na to, že bola informovaná a požiadaná o vykonanie obhliadky poškodeného vozidla až dňa 7. januára 2013, teda až po 17 dňoch od odovzdania poškodeného motorového vozidla do servisu. Servis pritom nevykonával opravu, kým nebola vykonaná obhliadka poškodeného vozidla. Nekonanie právneho predchodcu žalobkyne a ním povereného servisu však nemôže ísť na ujmu žalovanej v 1. rade. Súd prvej inštancie sa však s uvedenými argumentmi nevyspriadal, čím podľa žalovanej v 1. rade došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 15. Žalovaný v 1. rade ďalej v odvolaní namietal, že súd sa nevysporiadal s jeho procesnou obranou, kde namietal, že vo faktúre účtované pristavenie, vyzdvihnutie vozidla v sume 30,- eur bez DPH (36,- eur s DPH) nie je možné považovať za účelné vynaložené náklady. 16. Žalovaný v 1. rade taktiež namietal, že súd sa nevysporiadal s jeho procesnou obranou, že nie je možné považovať čiastku zodpovedajúcu DPH (395,20 eur) za skutočnú škodu, nakoľko nič nebránilo poškodenému ako platcovi DPH, aby nárok na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 2 písm. a) zák. č. 222/2004 Z.z. uplatnil. 17. Žalovaný v 1. rade namietal i priznané úroky z omeškania, a to s poukazom na § 11 ods. 6 a 8 zák. o PZP a na skutočnosť, že ukončil šetrenie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie do 3 mesiacov odo dňa oznámenia škodovej udalosti a poskytol písomné vysvetlenie, pre ktoré znížil poistné plnenie. Peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods. 8 je viazaná výlučne na nesplnenie nepeňažnej povinnosti poisťovne. Súd prvej inštancie nielenže nesprávne vec právne posúdil, keď konštatoval existenciu „záväzkového zmluvného vzťahu riadiaceho sa ustanoveniami Obchodného zákonníka“ pričom uložil žalovanej v 1. rade povinnosť zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo žalovanej istiny, ale taktiež sa nijakým spôsobom nevysporiadal s procesnou obranou žalovanej v 1. rade, že sankcia v podobe úrokov z omeškania (§11 ods. 8 zák. č. 381/2001 Z.z.) je viazaná výlučne na splnenie povinnosti nepeňažnej povahy (§11 ods. 6 zák. č. 381/2001 Z.z.) bez ohľadu na to, ako bolo v konečnom dôsledku o nároku poškodeného na poskytnutie poistného plnenia v sporovom konaní rozhodnuté. Nevysporiadaním sa s relevantnými argumentmi došlo podľa žalovaného v 1. rade k porušeniu práva žalovaného v 1. rade na spravodlivý proces. 18. Žalovaný v 1. rade preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil. 19. Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril. 20. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP v odvolaním napadnutej časti bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu dňa 4.12.2018 podľa § 219 ods. 3 CSP. Po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalovaného dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 21. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci súdom prvej inštancie. Súd sa vo svojom rozsudku vysporiadal so všetkými pre rozhodnutie podstatnými tvrdeniami, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a na správnosť dôvodov uvedených v rozsudku odvolací súd podľa § 387 ods. 1, 2 CSP v celom rozsahu odkazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom navrhovateľa odvolací súd uvádza nasledovné: 22. Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacou námietkou, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v otázke aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní. Zo Zmluvy o postúpení práva na náhradu škody zo dňa 24.1.2013, ktorú uzatvoril poškodený ako postupca so žalobcom ako postupníkom (ktorý bol zároveň aj prenajímateľom náhradného motorového vozidla) nepochybne vyplýva, že došlo k postúpeniu práva na náhradu škody, spočívajúcej v nákladoch za zapožičanie náhradného vozidla, ktorá škoda vznikla poškodením ako následok dopravnej nehody, spôsobenej poistencom žalovaného v 1. rade. Žalobca ako postupník je teda aktívne vecne legitimovaný v konaní, keďže došlo k platnému postúpeniu pohľadávky poškodeného K. S., PM-GASTRO podľa § 524 Obč. zák., čo bolo vyriešené odvolacím súdom už v rozhodnutí 2Cob/272/2015-106 zo dňa 27.9.2016. V danom prípade bol postupníkom samotný prenajímateľ náhradného motorového vozidla, ktorý postupcovi vystavil za prenájom vozidla za obdobie od 21.12.2012 do 24.1.2013 faktúru na sumu 2.371,20 eur, ktorú síce postupca neuhradil, avšak k vysporiadaniu záväzku došlo postúpením práva na náhradu škody, v dôsledku čoho si žalobca ako postupník vymáha dlh od poisťovne žalovaného v 2. rade. Odvolací súd s poukazom na uvedené nemá dôvod na to, aby sa odklonil od vysloveného právneho názoru v rozhodnutí 2Cob/272/2015-106 zo dňa 27.9.2016. 23. Odvolací súd sa stotožňuje s tvrdením odvolateľa, že z ustálenej judikatúry vyplýva, že poškodený má nárok na náhradné vozidlo len za podmienky, ak je jeho zapožičanie nevyhnutne potrebné a zároveň, že náklady na takéto zapožičanie súd vynaložené nutne a účelne. V danom prípade však pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že na strane poškodeného sa jednalo o účelne a nutne vynaložené náklady na prenájom náhradného motorového vozidla v trvaní 35 dní, tj. od 21.12.2012 do 24.1.2013, pričom k zapožičaniu náhradného motorového vozidla došlo v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou zo dňa 21.12.2012. Odvolací súd zdôrazňuje, že poškodený si náhradné vozidlo požičal iba na obdobie, kedy sa jeho poškodené auto nachádzalo v servise a poškodený dĺžku opravy nemohol ovplyvniť. Náhradné vozidlo bolo zapožičané len na dobu opravy poškodeného vozidla, preto je právne irelevantné tvrdenie žalovaného v 1. rade v odvolaní, kde poukazuje na to, akým spôsobom postupoval pri poskytnutí poistného plnenia vo výške 667,20 eur ako náhrady za zapožičanie náhradného vozidla len v rozsahu 10 kalendárnych dní. Rovnako je nedôvodná námietka odvolateľa, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku nevysporiadal s jeho argumetmi, kde poukazoval na to, že bol informovaný a požiadaný o vykonanie obhliadky poškodeného auta až dňa 7.1.2013, pretože súd prvej inštancie v bode 20. odôvodnenia rozsudku sa s okamihom vykonania obhliadky vozidla v servise dňa 9.1.2013 vysporiadal. 24. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd aj námietku, že nie je možné považovať za účelne vynaložené náklady účtované vo faktúre č. 2013/009 ako pristavenie/vyzdvihnutie vozidla v sume 36,- eur. Skutočnou škodou v zmysle § 442 ods. 1 Obč. zák. je majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, poprípade aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné alebo účelné zabezpečiť hneď. Skutočnou škodou je preto aj nájomné za prenajaté vozidlo, ktorého súčasťou je i čiastka za pristavenie (vyzdvihnutie) vozidla. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že škoda spočívajúca v nákladoch za prenájom náhradného vozidla bola spôsobená porušením pravidiel cestnej premávky, čím došlo k poškodeniu vozidla Petre Mráza. Keby nedošlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky, nedošlo by ani k nehode, a teda nebol by ani nutný nájom náhradného motorového vozidla, vrátane jeho pristavenia/vyzdvihnutia. 25. Súd prvej inštancie preto rozhodol vecne správne keď žalobou uplatnený nárok vo výške 1.704,- eur žalobcovi priznal, pretože žalobca svoje tvrdenia o účelne a nevyhnutne vynaložených nákladoch preukázal. V podrobnostiach v tejto časti odvolací súd odkazuje na odôvodnenia rozsudku súdom prvej inštancie. 26. Súd prvej inštancie správne uložil žalovanému v 1. rade zaplatiť žalobcovi celú žalovanú čiastku (vrátane DPH), pretože napriek tomu, že žalobca ako platca DPH si môže odpočítať DPH podľa zákona č. 222/2004 Z.z., nemá to vplyv na posudzovanie výšky skutočnej škody, pretože DPH je súčasťou ceny, ktorá doposiaľ nebola poisťovňou uhradená. Sám žalovaný v 1. rade pri poskytnutí čiastočnej náhrady za zapožičanie náhradného motorového vozidla za 10 dní nájmu v sume 667,20 eur, poskytol plnenie vrátane vyúčtovanej DPH, preto jeho obrana, že čiastka zodpovedajúca DPH nie je skutočnou škodou, je nedôvodná. 27. Odvolací súd nezistil v procesnom postupe súdu prvej inštancie takú vadu, ktorá by znemožňovala žalovanému v 1. rade uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a to ani v súvislosti s námietkou odvolateľa, že súd nesprávne právne vec posúdil, keď žalobcovi priznal úroky z omeškania vo výške 8,75% ročne od 3.3.2013 do zaplatenia podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. a nezohľadnil, že tieto mali byť posudzované podľa § 11 ods. 6 o PZP. 28. Súd prvej inštancie správne rozhodol o úrokoch z omeškania podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., v nadväznosti na nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z., rovnako správne stanovil začiatok omeškania podľa § 11 ods. 7 zák.č. 381/2001 Z.z., keďže je nesporné, že predmetom sporu je nárok na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. a § 442 ods. 1 Obč.zák. Úroky z omeškania podľa § 11 ods. 8 v spojení s § 11 ods. 6, na ktoré v odvolaní poukazuje žalovaný v 1. rade, sankcionujú neskoré prešetrenie a vybavenie poistnej udalosti, avšak nezbavujú žalovaného povinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorené plnenie podľa § 517 ods. 2 Obch. zák., a to i v prípade, že žalovaný svoje povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 splnil včas (tj. skončil prešetrenie poistnej udalosti alebo poskytol poškodenému písomné vysvetlenie o odmietnutí poistného plnenia). 29. Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. 30. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 31. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolania, v ktorých žalovaný v 1. rade namieta priznané úroky z omeškania, sú právne irelevantné. 32. Odvolací súd tak dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne posúdil všetky relevantné predložené dôkazy, z ktorých vyvodil správne skutkové závery, a tieto správne právne posúdil. Odvolací súd v konaní pred súdom prvej inštancie nezistil vady, ktoré by mali za následok správne rozhodnutie vo veci. 33. Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti t.j. vo výrokoch II. a III. podľa § 387 ods. 1,2 CSP ako vecne správny potvrdil. 34. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi nárok na ich náhradu nepriznal, hoci by mal na ne nárok, pretože mu vo odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. 35. Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).