Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/111/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115202681 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedláčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1115202681.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Haitovej v právnej veci žalobcu: Občianske združenie Vidiecky parlament na Slovensku, Kapitulská 13, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 37 803 174, zast.: PETKOV & Co s. r. o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 50 430 742 proti žalovanému: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Špitálska 4, 6, 8, 816 43 Bratislava, IČO: 00 681 156, zast.: Martin Pavle s. r. o., Pribinova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 860 450 o určenie neexistencie práva na zaplatenie sumy 24.764,27 eur, o zaplatenie sumy 14.216,82 eur a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 28Cb/46/2015-739 zo dňa 6.3.2017 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. 28Cb/46/2015-739 zo dňa 6.3.2017 p o t v r d z u j e . Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi vo výške 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu v celom rozsahu zamietol. Súčasne priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 29.1.2015 domáhal určenia neexistencie práva na zaplatenie sumy 24.764,27 eur, povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 14.216,82 eur titulom náhrady škody a sumy 50.000 eur titulom finančného zadosťučinenia. Žalobca svoje nároky odvodzoval zo zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. Z2714013015401 (ďalej aj ako „zmluva“ alebo „zmluva o NFP“) uzavretej so žalovaným dňa 17.6.2010, ktorej predmetom bola úprava práv a povinností zmluvných strán pri poskytnutí NFP na realizáciu aktivít projektu s názvom: Rozvoj ľudských zdrojov Občianskeho združenia VIPA a (ďalej aj ako „projekt“). Na základe zmluvy o NFP (NFP - nevratný finančný príspevok) sa žalovaný zaviazal zúčastniť sa na spolufinancovaní projektu do výšky 95 % z celkových oprávnených výdavkov a za tým účelom poskytnúť žalobcovi NFP do výšky 150.385 eur (bod 3.1. písm. c) zmluvy o NFP), a to formou kombinácie zálohových platieb a refundácie podľa bodu 5.1 zmluvy o NFP. Žalobca sa zaviazal zabezpečiť vlastné zdroje financovania projektu v zostávajúcej časti 5 % (bod 3.1. d) zmluvy o NFP). 3. Prvoinštančný súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že medzi stranami sporu vznikol záväzkový vzťah, ktorý však strany sporu definovali odlišne. Sporným v konaní bolo krátenie poskytnutia zálohových prostriedkov, na základe vykonanej kontroly žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov zo zálohových platieb, kedy žalovaný neuznal výdavky žalobcu ako oprávnené, najskôr pri podaní žaloby suma nezúčtovaných zálohových platieb predstavovala celkom 24.764,27 eur, v priebehu konania plnením dodatočným zo strany žalovaného sa ustálila na sume 20.194,02 eur, čo žiadal žalobca určiť, že nie je povinný uvedenú sumu zaplatiť žalovanému. Dôvodil najmä aplikáciou usmernenia RO 3/2007 v znení jeho aktualizácií, pričom tvrdil, že aktualizácia č. 10 nebola aplikovaná oprávnene, ide o retroaktívnu aplikáciu, pričom znenie aktualizácie č. 10 nebolo schválené žalobcom, čo žalobca namietal s dôsledkom, že obsah usmernenia ho nezaväzuje. Namietal aj nezaplatenie výdavkov, ktoré žalovaný kvalifikoval ako neoprávnené v rámci formy refundácie výdavkov. Pôvodne namietal nezaplatenie výdavkov vo výške 14.216,82 eur, počas konania došlo k čiastočnému späťvzatiu nároku, pričom žalobca zobral návrh v časti sumy 10.476,45 eur späť, žalovanou sumou zoslala suma 3.740,37 eur. Súd prvej inštancie ustálil, že podstatou tohto sporu je: (i) oprávnenosť výdavkov vynaložených žalobcom na projekt podľa zmluvy o NEP v tej časti, ktorá bola za neoprávnené určená žalovaným („krátená podľa N3/2007“) v reakcii na žiadosti o platbu s odkazom na dokument - usmernenie RO č. N3/2007 v jeho znení podľa aktualizácie č. 10 účinnej od roku 2011 (ii) či sa práva a povinnosti zmluvných strán zmluvy o NEP (oprávnenosť výdavkov) vôbec riadia aj usmernením RO N3/2007 akt. 10 s odkazom na bod 5.32 zmluvy o NFP v spojení so štvrtým odsekom zhora prvej strany Všeobecných zmluvných podmienok k zmluve o NFP tvoriacej jej prílohu č. 1 (ďalej len ako „VZN“). 4. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca žiadal petit určenia povinnosti, skúmal prvoinštančný súd v prvom rade splnenie procesných podmienok, konkrétne naliehavosť právneho záujmu, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovanej žaloby v zmysle § 137 CSP (§ 80 písm. c) O.s.p.). V tejto súvislosti uviedol, že v čase rozhodovania konajúceho súdu nebola naliehavá potreba, pretože žalobca podal negatívne určenie ako preventívne opatrenie voči žalovanému, ktorému v prípade porušenia povinnosti žalobcu vznikne nárok na vrátenie celej sumy vyplatených prostriedkov. V danom kontexte ide teda len o preventívne určenie neexistencie povinnosti, bez následku vzniku, zmeny, alebo zániku práva na plnenie, nakoľko sa nejedná o hmotnoprávnu podmienku vyplývajúcu zo zákona. Je na žalovanom určenie, v akom rozsahu nárok vzniká, resp. o oprávnenosti nároku. Týmto určením by nebola odstránená neistota žalobcu, resp. nebola by daná istota na strane žalobcu (keďže ide o negatívne vymedzený petit). Na základe uvedeného mala súd prvej inštancie za to, že nie je možné začať konanie o určovacom petite žaloby, nakoľko jej základný predpoklad - naliehavý právny záujem na určení nebol žalobcom preukázaný. 5. Nárok na refundáciou výdavkov, ktoré žalovaný neuhradil v celom, žalobcom požadovanom rozsahu, ako prijímateľa platby oprávnených výdavkov projektu, súd prvej inštancie nepoňal ako titul náhrady škody z dôvodu porušenia povinnosti žalobcu. K samotnému nároku uviedol, že zo znenia čl. 4. bod 4.15. VZP čl. 4 Systému kombinácie zálohových platieb a refundácií v bode 4.15 sa uvádza, že nárok na platbu vznikne iba v prípade, ak prijímateľ podá úplnú a správnu žiadosť o platbu, a to až v momente schválenia žiadosti o platbu poskytovateľom. Zároveň je uvedené, že nárok prijímateľovi na vyplatenie príslušnej platby vzniká len v rozsahu, vakom poskytovateľ rozhodne o oprávnenosti výdavkov projektu. Ďalej konštatoval, že podľa bodu 4.18 VZP v rámci kontroly vecnej správnosti je poskytovateľ povinný overovať reálnosť, oprávnenosť, správnosť, aktuálnosť a neprekrývanie sa nárokovaných výdavkov. Na základe uvedeného je dané zmluvné oprávnenie žalovaného na posúdenie oprávnenosti výdavkov, pričom do jeho autonómie, danej prejavom vôle zmluvných strán, je dané rozhodovanie o výške. Legitímna forma takéhoto určenia je kontrolou, ktorá je taktiež presne definovaná. Pokiaľ zmluvné strany uzatvorili inominátnu zmluvu podriadenú právnej úprave Obchodného zákonníka, čo bolo v konaní nesporné a v texte zmluvy (bod 3.6.) si dohodli kontrolu a audit, takýto režim je uvedený v právnych predpisoch ako je zákon č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách, zákon č. 440/2000 Z.z o finančnej kontrole ako právne predpisy verejného práva upravujúce režim nakladania so štátnymi finančnými prostriedkami. Z uvedeného prvoinštančný súd dedukoval, že namietaná aplikácia aktualizácie č. 10 usmernenia RO č. N3/2007 krátením výdavkov za obdobie, kedy aplikácia č. 10 nebola účinná, je nedôvodné. Súd mal za to, že usmernenie RO č. N3/2007 patrí medzi dokumenty, na ktoré zmluva odkazuje v bode 2.3. na mieste, kde sa poskytovateľ zaväzuje poskytnúť NFP v súlade so zmluvou a všetkými dokumentmi, na ktoré zmluva odkazuje. Uvedené je potvrdené v bode 5.32 zmluvy, kde sa uvádza, že schválením výdavku v rozpočte projektu nevzniká prijímateľovi automaticky nárok na uhradenie výdavku, ak nepreukáže oprávnenosť výdavku v zmysle usmernenia RO č. N3/2007 k oprávnenosti výdavkov pre programové obdobie 2007 - 2013 v zmysle neskorších aktualizácií. Podľa názoru súdu prvej inštancie je neprijateľná domnienka vyjadrená žalobcom, že každá aktualizácia musí byť schválená zmluvnými stranami. Na jednej strane aktualizácia nie je dvojstranný právny úkon a z jej preambuly je zrejmé, že sa vydáva za účelom aktualizácie cien, resp. doplnenia výdavkov, na strane druhej podmienenie jej účinnosti súhlasom prijímateľa platby by zhoršilo, resp. zneistilo efektívnu kontrolu v danom procese. Na základe uvedeného súd posudzoval usmernenie RO 3/2007 v znení jeho aktualizácií ako dokument sui generis, ktorý sa aplikuje na daný projekt (časovo ohraničený) v momente výkonu kontroly, a nie k momentu vynaloženia výdavkov, ako to argumentuje, resp. si aplikáciu vykladá žalobca. Pri tomto nároku na uplatnenie nároku z refundácií žalobca nepreukázal, v čom vidí porušenie konania/ povinností žalovaného s poukazom na to, čo bolo zmluvne dohodnuté, že žalovaný má právo schvaľovať náklady ako oprávnené. Súd iba na dôvažok uviedol, že predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je porušenie právnej povinnosti (protiprávny úkon), vznik škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti vzniknutou škodou a zavinenie toho, kto škodu spôsobil. Na záver svojho rozhodnutia konajúci súd uviedol, že aj prekvalifikovaním titulu nároku, ako bol uplatnený žalobcom, na plnenie zo záväzkového zmluvného vzťahu, nebolo dôvodné vyhovieť tomuto nároku z dôvodu, že samotné schválenie žiadosti o poskytnutie NFP, a tým aj projektu tvoriaceho súčasť žiadosti, ešte nezakladá nárok na úhradu 95 % priznaného NFP, nakoľko platné zmluvné dojednania uvedené vyššie nárok prijímateľa podmieňujú bez ďalšieho oprávnenia poskytovateľa preskúmať a rozhodnúť v akom rozsahu platbu schváli. Schvaľovanie, resp. kontrola poskytovateľa (žalovaného) je striktne upravená legislatívou a v tomto bode žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdení o vzniku platného nároku, ani o porušení povinnosti žalovaného, v dôsledku čoho by vznikol nárok na náhradu škody. Uvedené malo preto za následok nevyhovenie žalobnému návrhu súdom. 6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) CSP. Namietal nepresvedčivé a nedostatočné odôvodnenie tej časti napadnutého rozhodnutia, v ktorej súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení neexistencie práva žalovaného na zaplatenie sumy 20.194,02 eur. Žalobca mal okrem uvedeného za to, že na preukázanie naliehavosti právneho záujmu predložil súdu listinný dôkaz - žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov č. 271401301 zo dňa 23.10.2015, pričom tento dôkaz ostal prvoinštančným súdom opomenutý. Neistý právny stav je podľa názoru žalobcu spôsobený rizikom možných sankčných dôsledkov z dôvodu údajného porušenia finančnej disciplíny podľa § 31 zákona o rozpočtových pravidlách nevrátením v žiadosti o vrátenie špecifikovanej sumy NFP v lehote 50 dní od doručenia žiadosti o vrátenie, o čom je žalovaný povinný urobiť oznámenie príslušnému orgánu finančnej kontroly podľa čl. 10 bod 6. VZN a tiež z dôvodu, že žalovaný by mohol (hoci podľa názoru žalobcu neoprávnene) odstúpiť od zmluvy o NFP podľa článku 9 bod 2. VZP pre podstatné porušenie zmluvy o NFP a žiadať vrátenie celého NFP. Keďže žalobca nemá inú možnosť ani právny prostriedok, akým by sa mohol účinne brániť a predísť ďalším konfliktným situáciám súc presvedčený o svojom práve, podal tzv. preventívnu žalobu o určenie, že žalovaný právo na „vrátenie“ časti NFP nemá, čím sa definitívne vyrieši stav jeho právnej neistoty, ako vo vzťahu k vzniku eventuálnych zodpovednostných vzťahov podľa zmluvy o NFP, tak aj a najmä podľa zákona č. 528/2008 Z. z. či zákona o rozpočtových pravidlách. 7. V súvislosti so záverom súdu prvej inštancie o nedôvodnosti nároku žalobcu na zaplatenie sumy 3.740,37 eur z titulu náhrady škody žalobca takisto namietal absenciu riadneho odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v tejto časti. Uviedol, že nikdy nespochybňoval oprávnenie žalovaného vykonať kontrolu „oprávnenosti výdavkov“, ani skutočnosť, že v prípade, ak žalobca nepreukáže oprávnenosť podľa zmluvy o NFP, nevznikne žalobcovi nárok na plnenie voči žalovanému. Uvedené nebolo medzi sporovými stranami vôbec sporné. Žalobca však stále tvrdí, že žalovaný môže vykonať kontrolu „oprávnenosti výdavkov“ len v medziach určených zmluvou o NFP a postupom podľa osobitných predpisov verejného práva. Nemôže si svojvoľne zmyslieť 3 či 5 rokov od uzatvorenia zmluvy o NFP, že za neoprávnené bude považovať aj výdavky, o ktorých to zmluva o NFP neustanovila. Podľa názoru žalobcu ide v tomto prípade o jednostrannú zmenu zmluvných podmienok bez súhlasu druhej zmluvnej strany a to retroaktívne. Neudržateľnosť takéhoto prístupu vyplýva aj z dôkazu, ktorý súdu predložil žalobca a ktorý hoci súd deklaruje v bode 11. odôvodnenia rozsudku, že ho vykonal, ostal úplne nevyhodnotený, a síce Správa z vládneho auditu č. A 467 K 2987. 8. Žalobca ďalej zopakoval, že pre rozhodnutie sporu je rozhodujúce aj vyriešenie otázky, či sa práva a povinnosti zmluvných strán riadia usmernením riadiaceho orgánu N3/2007 akt. 10, a to s odkazom na bod 5.32 zmluvy o NFP v spojení s tretím odsekom zhora prvej strany Všeobecných zmluvných podmienok (VZP). Namietal, že v odôvodnení rozsudku úplne absentuje vysporiadanie sa s touto pre vec zásadnou otázkou. Žalobca v tejto súvislosti očakával, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení vysporiada tiež s argumentáciou žalobcu o nemožnosti aplikácie čl. 16 bod 4.15 VZP z dôvodu prednosti odlišného ustanovenia bodu 5.32 Zmluvy o NFP pred ustanovením čl. 16 bod 4.15 VZP, keďže táto mohla a môže mať zásadný význam vo vzťahu k posudzovanej podstatnej otázke sporu. Prednosť bodu 5.32 zmluvy o NFP pred ustanoveniami niektorými ustanoveniami VZP totiž podľa názoru žalobcu vyplýva explicitne práve so súdom opomenutého tretieho odseku zhora prvej strany VZP (súd ho žiadnym spôsobom neinterpretoval, hoci na jeho dôležitosť v bode 11. odôvodnenia ad (ii) poukazuje; označuje ho ako „štvrtý odsek“). K uvedenej podstatnej otázke žalobca tiež v konaní na súde prvej inštancie argumentoval a uviedol to aj v podanom odvolaní, že podľa bodu 5.32 zmluvy o NFP: „Schválením výdavku v rozpočte projektu nevzniká prijímateľovi automaticky nárok na uhradenie výdavku, ak nepreukáže oprávnenosť výdavku v zmysle usmernenia RO č. N3/2007 k správnosti výdavkov pre programové obdobie 2007 - 2013 v zmysle neskorších aktualizácii.“ A contrario, k vzniku automatického nároku na uhradenie výdavku dôjde po splnení podmienky spočívajúcej v preukázaní oprávnenosti výdavku v zmysle usmernenia RO N3/2007 v zmysle neskorších aktualizácii. Na tomto závere nič nemení ani od zmluvy NFP (5.32) odlišné ustanovenie VZP, ktoré cituje žalovaný a síce článok 16 bod 4.15. Podľa samotnej zmluvy o NFP (bez prílohy VZP) je vznik nároku podmienený len preukázaním oprávnenosti výdavkov podľa usmernenia RO N3/2007 prijímateľom (žalobcom). Naproti tomu VZP vznik nároku, odhliadnuc od toho, že len v systéme zálohových platieb (nie v systéme refundácie), upravuje odlišne, a síce tak, že ho podmieňuje splnením úplne inej podmienky (aj inou zmluvnou stranou), ktorou je schválenie žiadosti o platbu a rozhodnutie o oprávnenosti výdavku poskytovateľom. Podľa mienky žalobcu tu je celkom zrejmý rozpor medzi bodom 5.32 zmluvy o NFP a čl. 16 bodom 4.15 VZP, pričom úvodných ustanovení VZP „VZP sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o poskytnutí NFP. Ak by niektoré ustanovenie VZP boli v rozpore s ustanoveniami zmluvy o poskytnutí NFP, platia ustanovenia zmluvy o poskytnutí NFP“. Vznik nároku žalobcu na zaplatenie nenávratného finančného príspevku je preto potrebné posudzovať výlučne podľa zmluvy o NFP a konkrétne podľa bodu 5.32 zmluvy o NFP. 9. Žalobca v konaní na súde prvej inštancie tvrdil a tvrdí, že oprávnenosť ním uplatnených výdavkov sa ma posudzovať podľa usmernenia RO N3/2007 akt. 6 a teda v znení účinnom od 15.6.2010 a to vzhľadom na to, že zmluva, v ktorej vyslovil súhlas byť viazaný aj týmto predpisom, bola uzatvorená dňa 17.6.2010. Žalobca teda interpretuje bod 5.32 zmluvy o NFP in fine tak, že „v znení neskorších aktualizácii“ neznamená nič iné, ako znenie pôvodného predpisu v znení „doterajších“ neskorších aktualizácii predpisu a teda aktualizácii č. 1 až 6., keďže posledná č. 6 nadobudla účinnosť dňa 15.6.2010 a bola účinná v čase uzavretia zmluvy o NFP dňa 17.6.2010. Ak sa podmienky oprávnenosti podľa akt. 6 stali súčasťou zmluvy, stali sa tak z vôle zmluvných strán, a teda aj z vôle žalobcu a len tieto (žiadne iné „budúce“ podmienky či neskôr zavedené limity) sú rozhodujúce pre posúdenie oprávnenosti výdavkov. Tvrdenie, že akékoľvek ďalšie jednostranné zmeny tohto predpisu žalovaným bez vedomia a vôle žalobcu by mali byť rovnako súčasťou zmluvy, absolútne popiera jeden zo základných princípov právneho štátu a síce princíp zákazu retroaktivity prejavujúceho sa rovnomenným princípom aj na úrovni súkromnoprávnych vzťahov, či princíp zmluvnej slobody. 10. Žalobca ďalej namieta záver konajúceho súdu o posúdení usmernenia RO 3/2007 v znení jeho aktualizácií ako dokumentu sui generis, ktorý sa aplikuje na daný projekt v momente výkonu kontroly a nie k momentu vynaloženia výdavkov. Súd prvej inštancie bližšie nevysvetlil, ako k tomuto zisteniu dospel a preto nie je objektívne možné účinne voči tomuto záveru namietať. Zopakoval, že preukázal oprávnenosť výdavkov v súlade so zmluvou, v dôsledku čoho mu podľa bodu 5.32 zmluvy o NFP vznikol nárok na plnenie zo strany žalovaného. Žalobca, aby vôbec mohol byť úspešný so svojou žiadosťou o poskytnutie NFP, musel vo svojej žiadosti preukázať hospodárnosť, primeranosť a efektívnosť projektu a teda aj rozpočtovaných výdavkov projektu tak, aby tieto spĺňali podmienku oprávnenosti. Aby tak mohol učiniť, vykonal najskôr prieskum trhu, aby zistil ceny služieb, ktorých obstaranie bude pre plnenie projektu nevyhnutné. Na základe takto vykonaného prieskumu zistil aktuálne trhové ceny a na základe najnižšej takto zistenej ceny stanovil rozpočet projektu, ktorý pripojil k Žiadosti. Žalovaný túto žiadosť schválil s tým, že prvýkrát posúdil hospodárnosť, primeranosť, efektívnosť a účelnosť výdavkov, ktoré majú byť financované z NFP a za tým účelom niektoré položky rozpočtu krátil. Následne pristúpil žalobca k vykonaniu verejného obstarávania s cieľom uzatvorenia zmluvy o poskytovaní služieb, ktoré bolo ukončené 23.7.2010. Z víťazným uchádzačom o zákazku uzavrel žalovaný zmluvu o poskytovaní služieb, ktorej prílohou je podrobný rozpočet a jednotkové ceny v súlade so chváleným rozpočtom projektu, ktorý tvorí prílohu zmluvy o NFP. Uvedené ceny sa zmluvou stali pre žalobcu záväznými počas trvania zmluvy a teda bol zmluvne viazaný za poskytnuté služby platiť práve tieto zmluvne dohodnuté ceny, ktorých primeranosť, hospodárnosť a efektívnosť žalovaný na niekoľkých stupňoch overoval a potvrdil, že tieto charakteristiky spĺňajú. Žalobca teda nemohol svojvoľne meniť zazmluvnené ceny služieb, podľa toho ako si to jednostranne zmyslí žalovaný a to dokonca niekoľko rokov po uzavretí zmluvy o NFP i dodávateľskej zmluvy medzi žalobcom a dodávateľom služieb pod supervíziou žalovaného. 11. Žalobca vytýka súdu prvej inštancie, že žiadnym spôsobom nezdôvodnil, v čom by mala spočívať záväznosť usmernenia RO N3/2007 v znení akt. Č. 10 ako „aktu sui aeneris“ pre žalobcu ako zmluvnú stranu NFP. Súd nezaujal žiadne stanovisko ani k otázke, či tento „akt sui generis“ je alebo nie je súčasťou zmluvy o NFP a ak áno, tak v akom znení, prípadne od „čoho iného“ tento akt odvíja svoju právnu záväznosť pre žalobcu, hoci táto otázka je pre spravodlivé rozhodnutie sporu absolútne kľúčová a uvádza to v bode 11. aj sám súd prvej inštancie. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti žalovaný navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. 12. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 26.4.2017 uviedol, že námietky žalobcu v odvolaní sú obsahovo zhodné s jeho argumentáciou v konaní pred súdom prvej inštancie, ku ktorej sa žalovaný už podrobne vyjadril v predchádzajúcich písomných podaniach, a preto nie je účelné vyjadrovať sa ku každej časti odvolania, respektíve reprodukovať predchádzajúcu argumentáciu žalovaného. S poukazom na uvedené žalovaný zaujal stanovisko len k niektorým z tvrdení žalobcu v odvolaní. 13. K námietke žalobcu o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že podľa jeho názoru odôvodnenie rozsudku podáva ucelenú a vyčerpávajúcu odpoveď na všetky podstatné skutkové a právne otázky nastolené v tomto konaní. V zmysle príslušnej judikatúry nie je povinnosťou súdu uvádzať, ako sa vysporiadal so všetkými tvrdeniami uvádzanými sporovými stranami v priebehu konania, ale má poukázať len na tie, ktoré považoval za podstatné z hľadiska svojho rozhodnutia vo veci samej. 14. Námietky žalobcu týkajúce sa záveru súdu prvej inštancie o nepreukázaní naliehavého právneho záujmu na určení neexistencie práva žalovaného, považuje žalovaný za neopodstatnené. Uviedol, že požadovaný určovací výrok by žalobcovi nevytvoril právny základ pre vyhnutie sa administratívnoprávnej zodpovednosti. V ďalšom odkázal na svoje písomné vyjadrenie zo dňa 6.5.2016. 15. V súvislosti s námietkami žalobcu o zamietnutí žaloby o zaplatenie žalovaný uviedol, že žalobca neuniesol v tunajšom konaní bremeno tvrdenia. Žalobca uvádzal, že nárok na poskytnutie NFP vzniká priamo zo zmluvy o NFP. Žalobca však neuviedol akékoľvek konkrétne ustanovenie Zmluvy o NFP alebo zákona, z ktorého by vyplývalo, že nárok na NFP vzniká priamo zo zmluvy o NFP. Ak by nárok na NFP vznikal priamo zo zmluvy o NFP, bola by v Zmluve o NFP uvedená presná výška NFP (nie maximálna výška), boli by v nej uvedené výšky jednotlivých splátok NFP a čas ich úhrady a neobsahovala by značnú časť ustanovení VZP, predovšetkým ustanovenia o systéme financovania (článok 16 odsek 4 VZP), o oprávnených výdavkoch (článok 14 VZP) a preukazovaní ich oprávnenosti (bod 5.32 Zmluvy o NFP) a podobne. Žalobca ďalej neuviedol akékoľvek konkrétne ustanovenie zmluvy o NFP, ktoré by žalovaný porušil. Žalobca ani riadne nevysvetlil, v ktorom momente podľa jeho právneho názoru vzniká splatnosť nároku na NFP, čo potvrdzuje aj fakt, že si žalobca neuplatnil úroky z omeškania. Podrobnejšie žalovaný poukázal na argumenty uvádzané v písomnom vyjadrení zo dňa 22.11.2016. 16. Na záver svojho vyjadrenia žalovaný poukázal na rozhodnutia všeobecných súdov v obdobných veciach. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhoval, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. 17. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie bolo podané v rámci účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok dňa 1.7.2016, a preto postupoval podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok s poukazom na § 470 ods. 1, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 18. Odvolací súd prejednal vec v rozsahu a v medziach podľa § 379 - 380 CSP a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke. 19. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s § 220 ods. 2 CSP. 20. Súd prvej inštancie zamietol nárok žalobcu, ktorým žiadal, aby súd určil neexistenciu práva žalovaného na zaplatenie konkrétnej sumy. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v danom prípade nemal žalobca naliehavý právny záujem na takomto určení, preto určenie neexistencie práva na zaplatenie nevytvorí pevný právny základ, a teda nemôže naplniť preventívny charakter. 21. S prezentovaným záverom sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací a na doplnenie uvádza, že určovacia žaloba predpokladaná § 80 písm. c) O.s.p. (účinného do 30.6.2016) má miesto jednak tam, kde možno pomocou nej eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu, tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Tieto funkcie určovacej žaloby korešpondujú práve s podmienkou naliehavého právneho záujmu; ak nemožno v konkrétnom prípade očakávať, že ich určovacia žaloba bude plniť, nebude ani naliehavý právny záujem na takomto určení (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 111/2008, zo dňa 30. júna 2009). Právoplatný rozsudok o kladnej, či zápornej určovacej žalobe netvorí prekážku právoplatne rozhodnutej veci k žalobe na plnenie založenej na tom istom práve, nemôže ani prípadné rozhodnutie o určení neexistencie práva založiť prekážku právoplatnej rozhodnutej veci pre konanie o žalobe na splnenie záväzku a zabrániť tak žalovanému, aby sa mohol prípadnou žalobou podanou na súde domáhať plnenia. 22. V konaní bolo ďalej sporné neuznanie uplatnených výdavkov ako oprávnených prijímateľovi (žalobcovi) poskytovateľom (žalovaným), ktoré žalovaný žalobcovi neuhradil v celom požadovanom rozsahu. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym posúdením zmluvy o NFP uzavretej medzi stranami súdom prvej inštancie ako nepomenovanej zmluvy uzavretej podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. V posudzovanom prípade sa obsah vzniknutého právneho vzťahu riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka a aj predpismi verejného práva upravujúcimi nakladanie so štátnymi finančnými prostriedkami. 23. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že nárok na vyplatenie príslušnej platby mohol žalobcovi vzniknúť iba v prípade podania úplnej a správnej žiadosti o platbu až momentom schválenia súhrnnej žiadosti o platbu certifikačným orgánom a iba v rozsahu, v akom poskytovateľ (žalovaný) rozhodol o oprávnenosti výdavkov projektu. Je potrebné zdôrazniť, že samotné schválenie žiadosti o NFP nezakladá nárok na 95 % priznaného NFP, nakoľko zmluvné podmienky nárok prijímateľa na úhradu výdavkov podmieňujú oprávnením poskytovateľa preskúmať a rozhodnúť, v ako rozsahu platbu schváli. Na základe uvedeného možno za situácie, kedy v konaní bolo preukázané, že nárok tvoriaci predmet konania nebol schválený certifikačným orgánom ako oprávnený výdavok, prijať záver, že žalobca sa nemôže s úspechom domáhať svojho práva prostredníctvom žaloby na plnenie vzhľadom na skutočnosť, že takýto nárok mu nevznikol. 24. Odvolací súd dopĺňa, že zmluva o nenávratnom finančnom príspevku uzavretá medzi žalobcom a žalovaným nenesie znaky čisto súkromnoprávneho vzťahu, ale má aj aspekty verejnoprávneho vzťahu (v zmysle čl. I bod 1.3 zmluvy o NFP „poskytovateľ a prijímateľ uzatvárajú v zmysle § 269 ods. 2 zák. č. 513/91 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a v zmysle § 15 ods. 1 zák. č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva a v zmysle § 20 ods. 2 zák. č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov medzi sebou túto zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného prostriedku.“). Na základe uvedeného je dané zmluvné oprávnenie žalovaného na posúdenie oprávnenosti výdavkov, pričom do jeho autonómie danej prejavom vôle zmluvných strán je dané rozhodovanie o výške. Legitímna forma takéhoto určenia je kontrolou, ktorá je taktiež presne definovaná. Z uvedeného je potom zrejmé, že obrana odkazom na nelegitímnosť a právnu neistotu na strane žalobcu ako zmluvnej strany a prijímateľa platby vyznela skôr účelovo. Nárok prijímateľa na vyplatenie alebo uznanie príslušnej platby vzniká len v rozsahu, v akom poskytovateľ rozhodne o oprávnenosti výdavku. To znamená, že poskytovateľ po obdržaní žiadosti o platbu s príslušnými dokladmi je oprávnený v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok preskúmať jej oprávnenosť. Oprávnenie žalovaného neuznať výdavky nevyplýva len zo zmluvy o NFP, ale aj z § 7 ods. 6 zák. č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva „riadiaci orgán je oprávnený pozastaviť, zamietnuť alebo upraviť výšku platby pre projekt alebo jeho časť, ak zistí nedostatky v postupe prijímateľa a partnera pri realizácii pomoci a podpory.“ Schválením výdavkov v rozpočte projektu nevzniká prijímateľovi automaticky nárok na uhradenie výdavku, ak nepreukáže oprávnenosť výdavku v zmysle usmernenia RO č. N3/2007 k oprávnenosti výdavkov pre programové obdobie 2007-2013 v zmysle neskorších aktualizácií. Na tomto mieste je vyjadrené, že ide o dokument, na ktorý zmluva odkazuje ako „v znení aktualizácií“. O potvrdení znalosti obsahu zmluvy svedčí aj ustanovenie bodu 6.10 zmluvy, kde zmluvné strany prehlasujú, že obsahu a právnym účinkom zmluvy porozumeli a ich zmluvné prejavy sú dostatočne jasné, určité a zrozumiteľné. Podľa názoru súdu prvej inštancie a následne i odvolacieho súdu je neprijateľná domnienka vyjadrená žalobcom, že každá aktualizácia musí byť schválená zmluvnými stranami. Na jednej strane aktualizácia nie je dvojstranný právny úkon a z jej preambuly je zrejmé, že sa vydáva za účelom aktualizácie cien, resp. doplnenia výdavkov, na strane druhej podmienenie jej účinnosti súhlasom prijímateľa platby by zhoršilo, resp. zneistilo efektívnu kontrolu v danom procese. V bode 3, 3.2 zmluvy o NFP sa poskytovateľ zaväzuje, že na základe zmluvy poskytne prijímateľovi konečnú sumu nenávratného finančného príspevku vo výške 95 % zo schválených oprávnených výdavkov. To znamená, že uvedená čiastka je maximálna výška NFP, avšak nie je to suma, ktorá musí byť prijímateľovi, teda žalobcovi aj zaplatená, resp. na ktorú vznikne prijímateľovi nárok. Žalobca teda nemohol ani nemôže automaticky očakávať preplatenie celého nenávratného finančného príspevku. Žalovaný má zákonnú povinnosť kontrolovať hospodárnosť výdavkov, ktorá mu vyplýva z § 24b ods. 2 písm. c) zák. č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov. Podľa čl. 16 bod 4.15 VZP k zmluve o NFP vznikne žalobcovi nárok na platbu iba v prípade, ak podá úplnú a správnu žiadosť o platbu, a to až v momente schválenia žiadosti o platbu žalovaným. Žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázal oprávnenosť výdavkov, nepreukázal vynaloženie finančných prostriedkov v zmysle zmluvy o NFP, ktoré si žalobou uplatnil. 25. Keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval odvolací súd, preskúmajúc ho v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní, za vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. 26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. 27. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).