Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/217/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115204898 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1115204898.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu: Národná diaľničná spoločnosť, Mlynské nivy 45, 821 09 Bratislava, IČO: 35 919 001, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, a.s., Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441 o zaplatenie 548,71 EUR s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 26Cb/47/2015-55 zo dňa 23.11.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 26Cb/47/2015-55 zo dňa 23.11.2016 p o t v r d z u j e . Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 548,71 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5,50% ročne odo dňa 03.07.2013 do zaplatenia, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žalovaného ďalej zaviazal zaplatiť žalobcovi 100% trov konania, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobným návrhom podaným na súd prvej inštancie dňa 18.02.2015 sa žalobca domáhal zaplatenia istiny žalobcovi 548,71 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5,50% ročne odo dňa 03.07.2013 do zaplatenia z titulu náhrady škody z povinného zmluvného poistenia. 3. Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 26.03.2013 došlo k dopravnej nehode na komunikácií R1 - v km: 129,800 pri obci Pitelová, spôsobenej prevádzkovateľom vozidla EVČ: O. XXX P.. Dopravnou nehodou došlo k poškodeniu zvodidiel a ich súčasti, ktoré sú majetkom žalobcu. Žalobca si listom zo dňa 28.05.2013 uplatnil u žalovaného ako poisťovateľa náhradu škody v celkovej výške 2.025,- EUR. Dňa 21.06.2013 bol navrhovateľovi doručený list, na základe ktorého žalovaný poukázal v prospech účtu žalobcu časť náhrady škody v celkovej výške 1.476,29 EUR. Tak vznikol rozdiel medzi skutočnou škodou a poistným plnením v sume 548,71 EUR. Z oznámenia o poistnom plnení vyplýva, že žalovaný krátil poistné plnenie o sumu 548,71 EUR z titulu nepriznaných prestojov. V zmysle § 9 ods. 1 zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), závady v zjazdnosti diaľnic ciest a miestnych komunikácií sú bez prieťahov povinný odstraňovať ich správcovia. V zmysle § 8 ods. 2 vyhl. č. 35/1984 Zb. zvodidlá sú súčasťou diaľnic. Správca diaľnice, čiže navrhovateľ je povinný pri údržbe diaľnic postupovať v zmysle technického predpisu č. 7/2000, smernica na údržbu diaľnic a Technického predpisu č. 9A-/2005 Prehliadky, údržba a opravy cestných komunikácií. Zo strany škodcu poškodené zvodidlá neboli vymenené ani uvedené do pôvodného stavu a preto navrhovateľ bol nútený uviesť poškodené časti do pôvodného stavu na náklady škodcu. Vzhľadom k tomu, že škodca mal uzavreté PZP za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla , navrhovateľ si uplatnil náhradu škody u žalovaného. 4. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 18.12.2015 uviedol, že nepreplatil tzv. prestoje v čiastke 548,71 EUR z dôvodu, že sa jednalo o pracovný výkon pasívny, ktorý nebol nijako bližšie špecifikovaný a preto ho nie je možné subsumovať pod skutočnú škodu v zmysle § 442 Obč. zák.. 5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupcov sporových strán, listinnými dôkazmi a to hlásenie o škode, oznámenie o poistnom plnení, stanoviskom k vyčísleniu škody, v ktorom je zreteľne popísaný výkon činnosti jednotlivých vozidiel a strojov pri odstraňovaní dopravnej nehody a zdôvodnená nevyhnutná prítomnosť zúčastnených vozidiel a strojov pri odstraňovaní následkov dopravnej nehody a ostatným spisovým materiálom. Dopravnou nehodou došlo k poškodeniu zvodidiel, ktoré sú majetkom navrhovateľa. V zmysle § 9 ods. 1 zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), závady v zjazdnosti diaľnic ciest a miestnych komunikácií sú bez prieťahov povinný odstraňovať ich správcovia. Zo strany škodcu poškodené požiarne núdzové osvetlenie vymenené ani uvedené do pôvodného stavu nebolo a preto žalobca bol nútený uviesť poškodené časti do pôvodného stavu na náklady škodcu. Vzhľadom k tomu, že škodca mal uzavreté PZP za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, žalobca si uplatnil náhradu škody u žalovaného. 6. Súd poukázal na ust. § 9 ods. 1, 6 zák. č. 135/1996 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, ďalej na § 4 ods. 2 písm. b/,d/ zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, na § 442 ods. 1 a § 443 Obč. zák. a z vykonaného dokazovania mal za to, že základ sporu nie je sporný, lebo medzi účastníkmi nie je sporné, či došlo pri dopravnej nehode vozidla poisteného u žalovaného k poškodeniu zvodidiel, že za túto spôsobenú škodu zodpovedá poistený, ďalej nie je sporné ani to, že žalovaný bol povinný žalobcovi, ktorý uviedol zvodidlá do pôvodného stavu vyplatiť náhradu takto vzniknutej škody. V danom prípade je medzi účastníkmi sporné len to, aká je výška vzniknutej škody, či bol žalovaný oprávnený na zníženie vyplatenia náhrady škody a to o tzv. prestoje. Súd konštatoval, že v prejednávanej veci nejde o bežnú škodu, ale o typ škody, na ktorú sa vzťahujú ust. zák. č. 135/1961 Zb., podľa ktorého z ust. § 9 ods. 6 vyplýva povinnosť škodcu uhradiť správcovi komunikácie v tomto prípade navrhovateľovi náhradu škody spočívajúcej vo vynaložených nákladoch spojených s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu bez akéhokoľvek obmedzenia. Vzhľadom na horeuvedené a aj na skutočnosť, že dopravné značky, zvodidlá, oplotenie v tunely osvetlenie na diaľnici predstavujú bezpečnostný prvok a musia zodpovedať prísne stanoveným parametrom, súd sa stotožnil z názorom žalobcu, že tzv. prestoje sú skutočnou škodou, čo vyplýva z predmetu podnikania žalobcu. Žalobca si splnil svoju povinnosť uvedením komunikácie do pôvodného stavu a svojím konaním nijako nezväčšil ani nezhodnotil svoj majetok. Prestoje predstavujú náklady, ktoré vznikli bezprostredne následkom vzniknutej škody, pričom žalobca tieto náklady riadne žalovanému vyčíslil a zdôvodnil. V tomto prípade neobstojí ani námietka žalovaného, že predmetné vozidlá a zariadenia počas odstraňovaní následkov dopravnej nehody nevykonávali sústavne činnosť, nakoľko by bolo absurdné a absolútne neúčelné prepravovať na miesto nehody a z miesta nehody predmetné zariadenia za dobu, kedy sa robia iné, napr. výkopové a natieračské práce. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Konštatoval, že plne procesne úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania voči žalobcovi podľa § 255 CSP. Uviedol, že podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že uvedený rozsudok napáda v celom rozsahu, nakoľko súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil zistený skutkový stav a vo veci nesprávne rozhodol a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci s poukazom na ust. §365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP. Poukázal na to, že napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie podanej žalobe v celom rozsahu vyhovel, pričom konštatoval, že v prejednávanej veci nejde o bežnú škodu, ale o typ škody, na ktorú sa vzťahujú ust. § 135/1961 Zb., podľa ktorého z ust. § 9 ods. 6 vyplýva povinnosť škodcu uhradiť správcovi komunikácie (žalobcovi) náhradu škody spočívajúcu vo vynaložených nákladoch spojených s uvedením komunikácie do pôvodného stavu. Súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že tzv. „prestoje" sú skutočnou škodou. Žalovaný zdôraznil, že podľa ust. § 4 ods. 2 ods. 2, písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. Poukázal tiež na ust. § 5 ods. 1, písm. d/ zákona ž. 381/2001 Z.z., podľa ktorého, ak poistná zmluva neustanovuje inak, poisťovateľ nenahradí za poisteného škodu, ak ide o zodpovednosť za škodu, nad rámec ustanovený osobitnými predpismi. Podľa poznámky pod čiarou (8) osobitnými predpismi sú zákon č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov, a ustanovenia §442 - §449 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že predmetom sporu sú nároky vyplývajúce zo zákona č. 381/2001 Z.z. žalobca nemá od žalovaného (poisťovateľa) nárok plnenie, ktoré je nad rámec Občianskeho zákonníka. Zdôraznil, že pod pojmom škoda sa chápe ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Náhrada škody, ak má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie však viac. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť. 8. Podľa názoru žalovaného, tzv. prestoje nepredstavujú škodu (úbytok na majetku), resp. náklady, ktoré bezprostredne súvisia s uvedením veci do pôvodného stavu. Žalovaný žalobcovi uhradila všetky náklady spojené s dopravou na miesto nehody, všetky náklady týkajúce sa aktívneho výkonu práce spojeného s odstraňovaním následkov nehody a navrátenia vecí do pôvodného stavu a tiež náklady na odvoz všetkých zariadení. Čo sa však týka nákladov spojených s tým, že niektoré stroje nevykonávali počas doby, kedy boli na mieste nehody, žiadnu činnosť, tieto žalovaný nepovažuje za reálne náklady, resp. ujmu na majetku. Podľa žalovaného je v zásade jedno či predmetný stroj/zariadenie, stojí na diaľnici alebo je zaparkované niekde na parkovisku žalobcu, nakoľko v danom čase nie je potrebné vynakladať na tento stroj žiadne náklady a tento stroj sa neznehodnocuje nijakým neobvyklým spôsobom. Uviedol tiež, že predmetné náklady vyčíslené žalovaným navyše vychádzajú z interných pravidiel, resp. smerníc žalobcu a nemajú žiaden právny, resp. záväzný význam pre žalovanú. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia výroku rozsudku, poskytuje odôvodnenie len v bode č.12 napadnutého rozsudku. Pritom samotné odôvodnenie napadnutého rozsudku v podstate vychádza z tvrdenia, že súd sa stotožnil s názorom žalobcu, pričom nešpecifikuje konkrétne dôvody, čo súd k tomuto záveru viedlo, čim sa napadnutý rozsudok javí ako nepreskúmateľný. Z uvedeného dôvodu žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%. 9. Žalobca sa k podanému odvolaniu žalovaného nevyjadril napriek tomu, že toto mu bolo doručené dňa 4.9.2017. 10. Krajský súd ako súd odvolací rozhodol v predmetnej veci bez nariadenia pojednávania s poukazom na ust. § 219 ods. 3 CSP v zmysle ktorého vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami. 11. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 12. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie vykonal v predmetnej veci dostatočné dokazovanie a z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver. 13. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že došlo k dopravnej nehode na komunikácii R1 v km. 129,800 pri obci Pitelová, spôsobenej prevádzkovateľom vozidla EVČ: O. XXX P.. Dopravnou nehodou došlo k poškodeniu zvodidiel a ich súčasti, ktoré sú majetkom žalobcu. Žalobca si listom zo dňa 28.05.2013 uplatnil u žalovaného ako poisťovateľa náhradu škody v celkovej výške 2.025,- EUR. Dňa 21.06.2013 bol žalobcovi doručený list, na základe ktorého žalovaný poukázal v prospech účtu žalobcu časť náhrady škody v celkovej výške 1.476,29 EUR. Tak vznikol rozdiel medzi skutočnou škodou a poistným plnením v sume 548,71 EUR, ktorú sumu žalovaný nepriznal žalobcovi z titulu nepriznaných prestojov. 14. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že dopravnou nehodou došlo k poškodeniu zvodidiel a ich súčasti, ktoré sú majetkom žalobcu. V zmysle § 9 ods. 1 zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), závady v zjazdnosti diaľnic, ciest a miestnych komunikácií sú bez prieťahov povinní odstraňovať ich správcovia. Zo strany škodcu poškodené požiarne núdzové osvetlenie vymenené ani uvedené do pôvodného stavu nebolo a preto žalobca bol nútený uviesť poškodené časti do pôvodného stavu na náklady škodcu. Vzhľadom k tomu, že škodca mal uzavreté PZP za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, žalobca si uplatnil náhradu škody u žalovaného. 15. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 9 ods. 5 cit. zák., podľa ktorého pri poškodení diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie, ktoré spôsobí alebo môže spôsobiť závadu v zjazdnosti, je povinný ten, kto poškodenie spôsobil, uhradiť správcovi komunikácie náklady spojené s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu, pokiaľ sa nedohodne so správcom komunikácie, že poškodenie odstráni sám. 16. Podľa § 4 ods. 2 písm. b/ a d/ zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci a ušlého zisku. 17. Podľa § 5 ods. 1 písm. d/ cit. zákona, podľa ktorého, ak poistná zmluva neustanovuje inak, poisťovateľ nenahradí za poisteného škodu, ak ide o zodpovednosť za škodu, nad rámec ustanovený osobitnými predpismi. Podľa poznámky pod čiarou (8) osobitnými predpismi sú zákon č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov a ustanovenia § 442 - §449 Občianskeho zákonníka. 18. V danom prípade bolo potrebné, aplikovať ust § 442 ods. 1 Obč. zák., podľa ktorého, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). 19. Podľa § 443 Obč. zák., pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia. 20. Je nesporné, že na odstránenie náhrad škody bolo potrebné použiť určité mechanizmy, preto z ust. § 9 ods. 6 zák. č. 135/1961 Zb. vyplýva, že škodca je povinný uhradiť správcovi komunikácie v tomto prípade žalobcovi náhradu škody spočívajúcu vo vynaložení nákladov spojených s odstránením poškodenia s uvedením komunikácie do pôvodného stavu bez akéhokoľvek obmedzenia. V danom prípade je potrebné zdôrazniť nutnosť aktívneho ako aj pasívneho výkonu dopravných mechanizmov v súvislosti s odstránením škody. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že keďže na odstránení škody bolo potrebné použiť mechanizmy a škodu nebolo možné odstrániť v priebehu krátkeho obdobia ale odstraňovanie škody trvalo dlhší čas bolo by nerentabilné, aby stroje boli z predmetného úseku diaľnice dávané na stanovište, resp. do sídla žalobcu a opätovne tieto stroje v prípade pokračovania s odstraňovaním škody dovezené na daný úsek diaľnice. Prestoje sú skutočnou škodou žalobcu čo vyplýva z predmetu podnikania žalobcu. Žalobca si splnil svoju povinnosť s uvedením komunikácie do pôvodného stavu a svojim konaním nijako neznehodnotil svoj majetok. Podľa názoru odvolacieho súdu súhlasne ako súd prvej inštancie predstavujú prestoje náklady ktoré vznikli bezprostredne následkom vzniknutej škody, pričom žalobca tieto náklady riadny vyčíslil a zdôvodnil. Odvolací súd je zhodne s názorom súdu prvej inštancie toho názoru, že neobstojí námietka žalovaného, že predmetné vozidlá a zariadenia počas odstraňovaní následkov dopravnej nehody nevykonávali sústavne činnosť, nakoľko by bolo absurdné a absolútne neúčelné prepravovať na miesto nehody a z miesta nehody predmetné zariadenia za dobu, kedy sa robia iné, napr. výkopové a natieračské práce. 21. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil s poukazom na ust. § 387 ods. 1 a 2 OSP. 22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p. a náhradu by bol priznal žalobcovi, ak by mu boli trovy odvolacieho konania vznikli. 23. Toto rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).