Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/25/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115205131 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1115205131.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: SAF INVESTMENT, s.r.o., Rybničná 40, 831 06 Bratislava, IČO: 36 285 820, zast. Advokátska kancelária Antovszká, s.r.o., Bárdošova 2/A, 831 01 Bratislava, IČO: 36 866 881, proti žalovanému: DSC, a.s., Slávičie údolie 106, 811 02 Bratislava, IČO: 35 811 790, zast. Advokátska kancelária JUDr. NOVÁČKOVÁ, s.r.o., Brančská 7, 851 01 Bratislava, IČO: 36 699 705, o zaplatenie 17.655,56 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti II. výroku rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 28Cb/49/2015-146 zo dňa 08.08.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. 28Cb/49/2015-146 zo dňa 08.08.2016 v časti II. výroku p o t v r d z u j e. Žalobca má právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom zastavil konanie v časti 0,24 eur, druhým výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 7.655,56 eur s úrokom z omeškania, tretím výrokom vo zvyšku žalobu zamietol a posledným výrokom rozhodol, že stranám sporu priznáva nárok na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu v konaní. 2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia 17.655,56 eur s príslušenstvom titulom neuhradenia faktúr, ktoré mu boli postúpené spoločnosťou MONTIS BAU, s.r.o.. Žalovanému boli zo strany postupcu vystavené tieto faktúry: fa č. XXXXXXXX s dátumom splatnosti 18.04.2010 na sumu 3.177,30 eur, z ktorej zostalo k úhrade 133,50 eur, fa č. XXXXXXX s dátumom splatnosti 18.04.2010 na sumu 18.689,89 eur, z ktorej zostalo k úhrade 784,91 eur, fa č. XXXXXXXX s dátumom splatnosti 26.07.2010 na sumu 119.116,19 eur, z ktorej zostalo k úhrade 10.000 eur a napokon fa č. XXXXXXXX s dátumom splatnosti 10.10.201 na sumu 12.930,50 eur, z ktorej zostalo k úhrade 6.737,15 eur. 3. Žalovaný sa bránil tým, že uplatnené nároky žalobcu sú premlčané. Tiež namietal, že predmetné faktúry boli vystavené na zákade Zmluvy o dielo. Namietal aj nárok na zmluvnú pokutu, ktorá podľa jeho názoru mala byť postúpená samostatne, nie ako príslušenstvo pohľadávky. Ohľadne fa č. XXXXXXX namietal existenciu prekážky litispendencie s konaním vedeným na OS Bratislava I sp. zn. 26Cb/64/2014, fa č. XXXXXXXX neuznal pre vady diela tvrdiac, že nebolo riadne odovzdané. 4. V priebehu konania žalobca upravil petit žaloby a zároveň sa vyjadril k jednotlivým nárokom z faktúr tak, že z faktúry č. XXXXXXXX považoval nárok za uhradený v celej výške, fa č. XXXXXXXX podľa neho zostala neuhradená v sume 7.655,56 eur, pričom žalovaný čiastkovým plnením dňa 03.05.2012 uznal existenciu zvyšku dlhu, nárok z faktúry č. XXXXXXXX je z právneho úkonu Zmluvy o dielo ENERGOCHEM 2009 a nárok z faktúry č. XXXXXXXX je preukázaný predložením oznámenia o odstránení vád diela na zákalde odovzdávajúceho protokolu z 11.06.2010, pričom po započítaní ostávalo k úhrade 9.999,76 eur. Na základe uvedeného žiadal žalobca pripustiť čiastočné späťvzatie návrhu a zastaviť konanie v časti 0,24 eur, ako aj v časti zmluvnej pokuty. 5. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Skonštatoval, že v konaní bolo medzi strananmi sporné, či nezaplatená časť istiny, predstavujúca cenu dodaných stavebných prác podľa jednotlivých vyúčtovaní faktúrami, sa premlčala uplynutím štyroch rokov od splatnosti jednotlivých faktúr. Žaloba bola žalobcom podaná dňa 20.02.2015. Súd mal preukázané, že žalobca vykonával pre žalovaného niekoľko samostatných diel na základe objednávky, ale aj zmluvy o dielo. Ako odôvodnenú vyhodnotil konajúci súd námietku premlčania pri nárokoch z faktúry č. XXXXXXXX. Skonštatoval, že žalovaný čiastočne uhradil sumu v dvoch splátkach vo výške 30.000,- eur dňa 30.07.2010, v sume 49.328,- eur dňa 05.08.2010 a započítal si dlžnú sumu jednostranne vo výške 29.788,43 eur ku dňu 31.01.2011. Vo zvyšku sa dlžná suma premlčala dňa 31.01.2015, pred podaním žaloby na súd. V tejto súislosti podľa súdu prvej inštancie bol premlčaný aj nárok na zmluvnú pokutu. 6. Ohľadom faktúry č. XXXXXXXX, z ktorej bola časť sumy uhradená žalovaným vo výške 274,49 eur jednostranným započítaním ku dňu 31.01.2011 a časť v sume 5.000,- eur bola uhradená dňa 03.05.2012, uviedol, že v zmysle § 407 Obchodného zákonníka sa toto konanie považuje za uznanie zvyšku dlhu a začala plynúť nová premlčacia doba, v dôsledku čoho nárok v čase podania žaloby premlčaný nebol. 7. V súvislosti s faktúrou č. XXXXXXX, z ktorej bola uhradená časť jendostranným započítaním sumy 133,50 eur, zo sumy prevedenej na účet žalobcu zo strany žalovaného vo výške 918,14 eur ku dňu 02.07.2014, časť v sume 133,50 eur bola uhradená na účet žalobcu dňa 08.09.2011, časť v sume 1.410,30 eur dňa 04.08.2010 a časť v sume 1.500 eur dňa 18.06.2010. Uviedol tiež, že započítaním ku dňu 02.07.2014 došlo k uznaniu zvyšku dlhu. Vzhľadom na to uzavrel, že k premlčaniu nároku v čase podania žaloby nedošlo a dôvodným bol aj nárok na úrok z omeškania zo zvyšnej sumy. Konajúci súd uviedol, že skúmal aj námietku žalovaného ohľadne účelu platby vo výške 918,41 eur pod VS: XXXXXXXX uhradenej žalovaným. Skonštatoval, že žalovaný nepreukázal súvislosť platby s inou činnosťou, za ktorú by uvedená platba mala byť zaplatená. Výška platby zodpovedá súčtu nárokov žalobcu z faktúry č. XXXXXXXX v sume 133,50 eur a z faktúry č. XXXXXXXX v sume 784,91 eur. Z uvedeného podľa názoru konajúceho súdu je dôvodné sa domnievať, že predmetná suma bola poskytnutá v súvislosti s činnosťou žalobcu a žalovaný neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia opaku. 8. Ako nedôvodnú vyhodnotil súd námietku premlčania vo vzťahu k nároku z fa č. XXXXXXXX vzniknutého na zákade Zmluvy o dielo ENERGOCHEM 2009 z 29.01.2010. Pokiaľ išlo o námietku litispendencie, v danom čase boli uzavreté dve identicky označené zmluvy o dielo, avšak s iným obsahom plnenia a dátumom podpísania, preto túto námietku súd vyhodnotil ako nedôvodnú a sám žalovaný na nej po preukázaní uvedených dokumentov netrval. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že dielo bolo riadne odovzdané a žalovaný čiastočnými úhradami dňa 10.05.2010 v sume 9.000 eur, dňa 26.05.2010 v sume 8.111,07 eur a dňa 12.09.2011 v sume 784,91 eur svoj záväzok na zaplatenie ceny diela plnil, čím uznal aj zvyšok dlhu a to jednostranným započítaním s prijatou sumou na účet žalobcu dňa 02.07.2014 v sume 784,91 eur. Ohľadne námietok z vád diela mal konajúci súd za to, že tieto žalovaný nepreukázal. Súd prvej inštancie poukázal na to, že započítaním ku dňu 02.07.2014 došlo k uznaniu zvyšku dlhu, v dôsledku čoho nárok premlčaný nebol, a rovnako ani úrok z omeškania. Ohľadne oprávnenosti nároku zo zádržného a jeho premlčania súd zistil z čl. IV bod 5 Zmluvy o dielo, že zádržné vo výške 10 % zo sumy (t.j. 1.569,82 eur) malo byť zaplatené najneskôr do 10.12.2010, z čoho časť vo výške 784,91 eur bola zaplatená dňa 12.09.2011 a časť v sume 784,98 eur bola započítaná dňa 02.07.2014. 9. Súd prvej inštancie uzavrel, že z konania žalovaného bolo zrejmé, že v súvislosti vykonanými dielami nepreukázal namietané vady, nepreukázal že by išlo o plnenia bez platného právneho dôvodu a teda súd nemal pochybnosti o prejave vôle žalovaného zaplatiť za vykonané dielo odmenu. V dôsledku porušenia povinnosti na strane žalovaného riadne a včas zapaltiť odplatu, vznikla na strane žalovaného sankcia vo forme úrokov z omeškania podľa § 369 Obchodného zákonníka. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP s odkazom, že v súlade s § 262 ods. 2 CSP o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku. 10. Proti tomuto rozsudku, v časti priznanej istiny a zaplatenia úrokov z omeškania, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Mal za to, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci a nesprávne vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu. Namietal, že súd prvej inštancie vychádzal pri ukladaní povinnosti zaplatiť 7.655,56 eur s úrokom z omeškania, len z predložených faktúr a nie z podmienok dohodnutých zmluvou o dielo alebo akceptovanej objednávky a jej podmienok. 11. V súvislosti s faktúrou č. XXXXXXX uviedol, že podľa platobných podmienok Zmluvy o dielo ENERGOCHEM 2009 zo dňa 29.01.2010, boli dohodnuté čiastkové mesačné faktúry so splatnosťou do 40 dní od doručenia žalovanému, ktoré sa budú uhrádzať do výšky 90 % fakturovanej sumy a 10 % fakturovanej sumy tvorí zádržné. Žalobca mal vystavovať mesačné faktúry do 5. dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý je faktúra vystavovaná. V zmysle týchto dohodnutých podmienok uvedená faktúra mala byť vystavená až 05.04.2010 a splatná vo výške 90 % až 15.05.2010. Žalobca taktiež nepreukázal, kedy faktúru doručil žalovanému, nakoľko až od doručenia faktúry mu začala plynúť lehota splatnosti. 12. K faktúre č. XXXXXXXX uviedol, že žalovaný túto faktúru neuznal, pričom žalobca ani nepreukázal, že by dielo bolo odovzdané bez vád, a teda že mu vznikol nárok takúto sumu fakturovať. Predmetná faktúra nebola uhradená z dôvodu rozporu predmetnej faktúry s objednávkou, nakoľko podľa objednávky č. XX/XX/m mala byť dodaná oceľová konštrukcia a oprava náterov v hmotnosti 24960 kg pri cene 0,5 eur/kg, v ktorej je zahrnutá aj montáž oceľovej konštrukcie vrátane kotviaceho a spojovacieho materiálu a oprava náterov. Žalovaný v rozpore s tým fakturoval navyše aj spojovací materiál a rezervu na zvary. Vzhľadom na uvedené žalovaný žiadal, aby odvolací súd v napadnutej časti rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 13. K odvolaniu sa vyjadril žalobca. V prvom rade poukázal na to, že žalovaný odôvodnil odvolanie ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku, ktorý je už zrušený. V súvislosti s nárokom z faktúry č. XXXXXXX zo dňa 10.03.2010 uviedol, že bola vystavená v zmysle Zmluvy o dielo č. ENERGOCHEM 2009 zo dňa 29.01.2010. Dielo malo byť odovzdané do 10.03.2016. Zdôraznil, že si svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy splnil , v dôsledku čoho mu vznikol nárok na zaplatenie ceny za dielo. Dielo bolo žalovanému odovzdané dňa 10.03.2010, o čom svedčí odovdzávací protokol. Faktúra č. XXXXXXX vystavená na sumu vo výške 18.680,89 eur bola vystavená až po ukončení a odovzdaní diela, t.j. dňa 10.03.2016. Žalobca mal za to, že nedošlo k porušeniu zmluvne dojednaných podmienok, a teda námietka žalovaného je bezpredmetá. Tiež poukázal na to, že žalovaný túto faktúru čiastočnými úhradami uhradil v celom rozsahu. Zároveň žalovaný nenamietal v priebehu prvostupňového konania skutočnosti tvrdené v odvolaní, nerozporoval faktúru, čo do dátumu jej splatnosti, tiež nežiadal preukázanie doručenia predmetnej faktúry. Čo sa týka fakúry č. XXXXXXXX uviedol, že žalovaný ju čiastočne uhradil vo výške 5.000 eur a v zmysle Oznámenia o jednostrannom započítaní záväzkov a pohľadávok si započítal sumu vo výške 274,94 eur na svoj dlh voči právnemu predchodcovi žalobcu. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka. Námietku žalovaného, že faktúru neuznal, považoval žalobca za účelovú. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby napadnutý rozsudok odvolací súd potvrdil. 14. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe odvolania žalovaného v rozsahu a z dôvodov daných ustanoveniami § 379, § 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) postupom podľa § 219 ods. 3 CSP toto rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. Odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky žalovaného za dôvodné. 15. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné: 16. Žalobca sa domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 17.655,32 eur s príslušnetsvom titulom neuhradenia štyroch faktúr, pričom ako dôvodné uznal súd prvej inštancie nároky (istinu s úrokom s omeškania, prípadne len úrok z omeškania ) z faktúry č. XXXXXXXX, a to v časti istiny 7.655,56 eur s príslušným úrokom z omeškania, fakúry č. XXXXXXXX v časti úroku z omeškania a faktúry č. XXXXXXX tiež v časti úroku z omeškania. Žalovaný v odvolaní argumentuje skutočnosťami vzťahujúcimi sa len k faktúram č. XXXXXXXX a XXXXXXXX, pričom vo vzťahu k č. XXXXXXX namietal len to, že táto nebola vystavená v zmysle zmluvy o dielo a nebolo preukázané, kedy bola doručená žalovanému, od čoho sa mala odvíjať jej splatnosť. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že žalovaný žiadnym spôsobom nereagoval na závery konajúceho súdu ohľadom čiastočného plnenia faktúry žalovaným a ohľadom posúdenia tohto konania za uznanie zvyšku dlhu. Odvolací súd má za to, že ak žalovaný čiastočne plnil nárok vyplývajúci z faktúry, nemôže teraz namietať, že mu faktúra nebola doručená. Z logiky veci je vylúčené, aby žalovaný plnil záväzok s určením platby s variabilným symbol korešpondujúcim s číslom predmetnej faktúry, ak by mu táto doručená nebola. Je nepochybné, že minimálne v čase prvej čiastkovej úhrady už žalovaný musel mať o faktúre vedomosť, t.j. dňa 10.05.2010, keď žalovaný uhradil sumu 9.000,- eur na účet právneho predchodcu žalobcu pod VS XXXXXXX, čím jednoznačne identifikoval účel platby. Odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný žiadnym spôsobom túto skutočnosť nespochybnil a neuviedol argumenty a dôkazy vyvracajúce skutočnosť, že čiastkové plnenie vo vzťahu k uvedenej faktúre plnil. 17. Pokiaľ ide o námietku nesprávneho vystavenia faktúry v rozpore so zmluvou o dielo, odvolací súd má za to, že toto tvrdenie nespochybňuje vznik nároku žalobcu na zaplatenie ceny diela. Dielo bolo žalovanému odovzdané dňa 10.03.2010, o čom svedčí odovdzávajúci protokol, pričom faktúra bola vystavená v tento deň po ukončení a odovzdaní diela. Dátum vystavenia faktúry bol v zmluve dojednaný tak, že zhotoviteľ faktúru vystaví do 5. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý je faktúra vystavovaná. Dátum vystavenia teda nebol určený konkrétne na 5. deň uvedeného kalendárneho mesiaca. Zhotoviteľovi nič nebránilo vystaviť faktúru aj skôr, a to po vyhotovení objednaných prác. Pokiaľ ide o určenie splatnosti, ktorá bola viazaná na doručenie faktúry objednávateľovi, odvolací súd poukazuje na vyššie uvedenú argumentáciu týkajúcu sa čiastočného plnenia faktúrovanej sumy žalovaným, z čoho vyplýva, že mu faktúra doručená bola. 18. Ohľadom faktúry č. XXXXXXXX žalovaný v odvolaní v prvom rade uviedol, že ju neuznal. Ďalej však žiadnym spôsobom nevyvrátil závery konajúceho súdu, ktorý poukazoval v napadnutom rozsudku na to, že dňa 03.05.2012 právnemu predchodcovi žalobcu uhradil sumu 5.000 eur pod VS XXXXXXXX a tiež to, že v liste “Oznámenie o jednostrannom započítaní záväzkov a pohľadávok medzi spoločnosťami” ku dňu 31.01.2011 vykonal okrem iného aj jednostranný zápočet sumy 274,94 eur voči pohľadávke právneho predchodcu žalobcu z faktúry č. XXXXXXXX. K týmto skutočnostiam sa odovlateľ nevyjadril. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že toto konanie sa považuje za uznanie zvyšku záväzku, nakoľko žalovaný nepreukázal, že by zvyšok dlhu v rozhodnom čase namietal. Písomne zachytený prejav žalovaného, posudzujúc ho podľa obsahu a vôle konajúcej osoby, má charakter písomného uznania konkrétneho záväzku. Prejavená vôľa žalovaného, započítať svoju pohľadávku voči pohľadávke žalobcu, stačí na to, aby bol úkon akceptácie pohľadávky žalobcom vykonaný žalovaným platný, pretože z neho vyplýva vôľa a úmysel žalovaného uznať pohľadávku žalobcu a spôsobiť jej zánik inak ako zaplatením. Aj keď sa na uvedenej písomnosti nenachádza slovné spojenie „uznanie záväzku“, neznamená to, že takéto podanie nespĺňa náležitosti podľa ustanovenia § 323 Obchodného zákonníka. 19. Pokiaľ ide o jeho tvrdenie, že faktúrované práce neuhradil, lebo žalobca si v rozpore s objednávkou fakturoval navyše spojovací materiál a rezervu na zvary, odvolací súd má za to, že ide o nové skutkové tvrdenia, ktoré žalovaný v konaní na súde prvej inštancie neuviedol. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na § 366 CSP, podľa ktorého prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ako vyplýva z citovaných ustanovení CSP, právna úprava povoľuje prednášať nové skutočnosti a dôkazy v odvolacom konaní, ale len za splnenia zákonom stanovených podmienok, ktoré žalovaný v danom prípade nesplnil. Právo tzv. novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej apelácie nastavené ako reštriktívne vnímaná výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie. Nakoľko žalovaný nepreukázal splnenie zákonom upravených podmienok, odvolací súd na ne nemohol prihliadnuť. 20. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP v napadnutej časti potvrdil ako vecne správny. 21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania, o ich výške rozhodne súd prvej inštancie. 22. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).