Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/111/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115210926 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1115210926.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Ivony Hrčekovej v právnej veci žalobcu: SPL SERVIS s.r.o., Zahradní 445/45, 460 01 Liberec XI, Česká republika, IČ: 287 18 399, práv. zast. SPOLAK s.r.o., 8. března 21/13, 460 05 Liberec V, Česká republika, proti žalovanému: Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.s., Drieňová 24, Bratislava, IČO: 35 914 921, práv. zast. Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., Nám. SNP 3, Trnava, IČO: 36 857 548, o zrušenie rozhodcovského rozsudku a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č. k. 28Cb/91/2015-118 zo dňa 20.6.2016, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 28Cb/91/2015-118 zo dňa 20.6.2016 p o t v r d z u j e . Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania v sume 457,29 EUR titulom náhrady trov právneho zastúpenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 2.2.2015 domáhal, aby súd zrušil rozsudok vydaný Rozhodcovským súdom Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (ďalej aj ako „RS SOPK“) sp.zn. Rsp M - 4/2014 zo dňa 20.11.2014, ktorý bol doručený žalobcovi (Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.s.) dňa 30.12.2014 a žalovanému (SPL SERVIS s.r.o.) dňa 31.12.2014. Uvedeným rozhodcovským rozsudkom uložil rozhodcovský súd žalovanému - SPL SERVIS s.r.o. zaplatiť žalobcovi sumu 81 372,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % p.a. z istiny 81 372,- EUR od 13.9.2013 do zaplatenia a trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za rozhodcovské konanie v sume 13 082,88 EUR a trov právneho zastúpenia v sume 5 209,71 EUR, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V rámci podanej žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku žalobca - SPL SERVIS s.r.o. požiadal o odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. Žalobca namietal porušenie § 17 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej ako ,,ZRK“) spočívajúce v porušení zásady rovnosti účastníkov. Poukázal najmä na oneskorené podávanie dokumentov v konaní po výzve súdu, kedy bola daná lehota na predloženie dokladov pre žalobcu (v tomto konaní žalovaného). Takéto konanie považoval žalobca za nesplnenie povinnosti unesenia dôkazného bremena. Rozhodcovský súd sa ďalej podľa názoru žalobcu nevysporiadal s jeho argumentmi prednesenými v konaní. Žalobca vyjadril nesúhlas s tvrdením rozhodcovského súdu vo vzťahu k prenášaniu podnikateľského rizika a a za zavádzajúci považoval tiež záver, že výpoveď je jednostranný právny úkon, pričom relevantné ustanovenia zmluvy nijako neriešili následky tohto úkonu. Žalobca zastával názor, že v rozhodcovskom konaní došlo k porušeniu ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní v zmysle § 40 ods. 1 písm. a/ bod 4, čo malo vplyv na rozhodnutie vo veci samej, pričom žalobca naďalej trval na neoprávnenosti nároku žalovaného uplatneného v rozhodcovskom konaní. Predmetný rozhodcovský rozsudok podľa žalobcu predstavuje reálnu hrozbu núteného výkonu povinností žalobcu zaplatiť žalovanému sumu, ktorá bola priznaná v rozpore so zákonom s tým, že nútený výkon predmetnej povinnosti môže žalobcovi spôsobiť vážne ekonomické problémy. Žalovaný nesúhlasil s odkladom vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku pre absenciu zákonných dôvodov a rovnako za nenaplnené považoval aj dôvody na zrušenie predmetného rozsudku a žalobu za nedôvodnú. Skutočným dôvodom podania žaloby bol podľa žalovaného odlišný právny názor žalobcu od názoru rozhodcovského súdu a uviedol, že žalobca v predmetnom konaní nenamietal procesnú stránku a už vôbec nie rovnosť strán konania. Vo veci údajného znemožnenia účasti na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 25.8.2014 žalovaný považoval za potrebné uviesť, že dokonca ani ak by žalobca teoreticky nebol riadne predvolaný na pojednávanie (čo v danom prípade bol, nakoľko je v spise založená riadna doručenka potvrdzujúca riadne prevzatie), uvedené by ani teoreticky nemohlo viesť k zrušeniu rozsudku, nakoľko nedoručenie predvolania by nemalo vplyv na rozhodnutie vo veci samej a v rozhodcovskom konaní nebolo namietané porušenie zásady rovnosti účastníkov. Súd uviedol, že v priebehu konania ako aj na pojednávaní dňa 20.6.2016 žalobca aj žalovaný zotrvali na svojich dovtedajších tvrdeniach. 3. V prípade návrhu žalobcu na odklad vykonateľnosti predmetného rozhodcovského rozsudku súd prvej inštancie rozhodol o zamietnutí tohto návrhu, a to uznesením zo dňa 16.5.2016. 4. Súd prvej inštancie uviedol, že vo veci vykonal dokazovanie kompletným spisom sp.zn. Rsp M-4/2014 RS SOPK vrátane listinných dôkazov, uznesením Okresného súdu Bratislava I o zamietnutí odkladu vykonateľnosti rozsudku, vyjadrením žalovaného doručeného súdu 12.3.2015, 31.3.2015, vyjadrením žalobcu doručeným súdu 1.10.2015, výpisom z obchodného registra strán sporu. Zistený skutkový stav súd právne posúdil podľa § 1 ods. 1, § 3 ods. 1, § 17, § 40, § 41, § 54 ods. 2 ZRK. Súd poukázal na to, že jeho povinnosťou bolo v prvom rade skúmať, či žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná v zákonnej lehote. V danom konaní bolo však potrebné zobrať na zreteľ aj novelizáciu ZRK zákonom č. 336/2014 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1.1.2015. Súd sa vysporiadal s aplikáciou pôvodnej a novej právnej úpravy v otázke dodržania lehoty na podanie žaloby ako aj temporálnej aplikácie uvedeného právneho predpisu tak, že na prejednávaný právny spor sa aplikujú ustanovenia ZRK v znení novely č. 336/2014 Z. z. v zmysle prechodného ustanovenia § 54 ods. 2 ZKR v platnom znení. Súd mal vykázané doručenie rozsudku RS SOPK č. Rsp M -4/2014 pre žalobcu (pôvodne žalovaného) na deň 31.12.2014, pre žalovaného (pôvodne žalobcu) na deň 30.12.2014 ako bolo osvedčené z doručeniek priložených v spise RS SOPK. Keďže doručený rozhodcovský rozsudok má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu, právoplatnosť nadobudol 31.12.2014, t. j. v deň, v ktorý bol doručený všetkým účastníkom. V zmysle citovaného ustanovenia § 54 ods. 2 ZRK sa na daný právny spor aplikujú ustanovenia novelizovaného ZRK. Súd poukázal na § 41 ods. 1 ZRK v platnom znení, v zmysle ktorého žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku je možné podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku žalobcovi ako účastníkovi rozhodcovského konania, na základe čoho platí, že žaloba podaná 2.2.2015 na miestne nepríslušný súd - Okresný súd Bratislava II, následne postúpená na príslušný - konajúci súd dňa 20.4.2016 bola podaná včas. Súd dodal, že doručením (vrátane fikcie doručenia) nadobúda rozhodcovský rozsudok právoplatnosť. Platí, že aj v prípade, ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, však môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť. Na základe uvedeného bolo preto podľa súdu zrejmé, že žaloba bola podaná v zákonnej lehote, čím bola splnená procesná podmienka a súd konal o predmete žaloby. 5. V súvislosti s prejednávanou vecou súd prvej inštancie skonštatoval, že rozhodcovské konanie je osobitný druh civilného konania, ktoré sa môže uskutočniť v prípade súkromnoprávnych sporov, pre ktoré zákon pripúšťa uzavretie rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky). Predmetom rozhodcovskej zmluvy môže byť len prejednanie a rozhodnutie už existujúceho alebo budúceho právneho sporu, prípadne všetkých sporov, ktoré by v budúcnosti vznikli z určitého právneho vzťahu, pričom sa môže vzťahovať iba na spory majetkové, vznikajúce v oblasti súkromného práva, v ktorých nie je obmedzená dispozičná voľnosť strán a strany by o predmete sporu mohli zavrieť súdny zmier. V danom konaní bolo žalobcom namietané porušenie ustanovenia v § 40 ods. 1 pís. a) a bod 4 ZRK a ustanovenia § 17 ZRK. Žalobca považoval priebeh rozhodcovského konania v rozpore s ustanoveniami ZRK - nedodržiavanie lehôt na predkladanie dokladov zo strany žalobcu, nevysporiadanie sa s argumentáciou žalovaného, napriek uvedeniu danej argumentácie v zápisnici z pojednávania dňa 30.9.2014, nevysporiadanie sa s argumentáciou ohľadne prenosu podnikateľského rizika na žalovaného, chybné poňatie právneho úkonu výpovede, nevysporiadanie sa s argumentáciou žalovaného ohľadne zmyslu a účelu zmluvnej pokuty a taktiež údajné nedoručenie predvolania na ústne pojednávanie na 25.8.2014. K argumentácii žalobcu ohľadne nedoručenia predvolania na pojednávanie súd z obsahu spisu rozhodcovského konania zistil, že žalobcovi ako žalovanému bolo vykázané doručenie predvolania k rukám právneho zástupcu na deň 21.7.2014, teda riadne aj v zmysle ustanovenia § 115 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len ,,O.s.p.“). K argumentácii o nedodržaní lehoty na predkladanie dokladov zo strany žalobcu súd skonštatoval, že ide o poriadkovú lehotu a je v kompetencii rozhodcovského súdu ako s jej nedodržaním naloží. Ani z textu uznesenia č.l. 2 zápisnice z rozhodcovského konania konaného dňa 25.8.2014 nevyplynula žiadna sankcia pre nedodržanie uvedenej lehoty. V danom čase platná právna úprava nereflektovala na porušenie uvedenej povinnosti stratou práva preukázania dôkazu. Súd neprihliadol v tomto konaní ani k argumentácii žalovaného ohľadne nesplnenia povinnosti žalobcu uvedenej v ustanovení § 40 ods. 4 ZRK v platnom znení. Táto podmienka nebola účinná v čase vedenia konania na RS SOPK a preto nemohla byť uplatnená žalobcom, čím mu nemôže byť na príťaž v tomto konaní. K námietke porušenia zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania súd zastával názor, že žalobca si podľa neho zamieňa inštitút zrušenia rozhodcovského rozsudku s opravným prostriedkom proti rozhodcovskému rozsudku, podanie ktorého zákon nepripúšťa, keď upravuje len preskúmanie rozhodcovského rozsudku iným rozhodcom v prípade, že si to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve dohodli. Rozhodcovský rozsudok je možné súdom zrušiť len z dôvodov taxatívne upravených v § 40 ods. 1 zák. č. ZRK v platnom znení, z čoho vyplýva cieľ zákonodarcu pri koncipovaní zákona, a to vylúčiť preskúmavanie vecnej správnosti rozhodcovského rozsudku, teda správnosti skutkových zistení a právneho posúdenia veci všeobecným súdom. Súd po oboznámení sa s obsahom spisu rozhodcovského konania č.k. Rsp M - 4/2014 taktiež zistil, že žalobca sa v priebehu rozhodcovského konania písomne vyjadroval, podal viacero písomných podaní a v rozhodcovskom konaní mu bola poskytnutá dostatočná možnosť na uplatnenie jeho procesných práv. Súd zastáva názor, že porušením rovnosti účastníkov konania je porušenie ich procesných práv v zmysle § 17 ZRK spočívajúce v tom, že niektorému z účastníkov rozhodcovského konania je niektoré procesné právo upreté, prípadne iný účastník konania je procesne zvýhodnený. Porušenie zásady rovnosti účastníkov konania však nespočíva v tom, že rozhodcovský súd vyhodnotí uplatnený nárok na zmluvnú pokutu za oprávnený a zaviaže povinného - v tomto konaní žalobcu na plnenie. Rozhodnutie rozhodcovského súdu je v tomto smere rozhodnutím hmotno-právnej, vecnej povahy a nie je porušením zásady rovnosti účastníkov, nakoľko písomné vyhotovenie rozhodnutia bolo obom účastníkom doručené s rovnakým zdôvodnením. Zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania znamená, že účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie, každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu. Rovnaké postavenie účastníkov konania je zabezpečené takým postupom rozhodcovského súdu, ktorý obom stranám umožní predkladať návrhy na vykonanie dôkazov, návrhy na doplnenie žaloby, na podanie vzájomnej žaloby a najmä právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom druhej strany, a to od podania žaloby až po vydanie rozhodcovského rozsudku. Súd poukázal na uznesenie ÚS SR sp.zn. I. ÚS 222/09-13, z ktorého vyplýva, že v zmysle ustanovenia § 17 ZRK účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu. Rovné postavenie účastníkov rozhodcovského konania je základnou zárukou zákonnosti konania a prejavom uplatnenia princípu rovnosti zbraní účastníkov. Je teda zákonnou povinnosťou rozhodcovského súdu postupovať v celom rozhodcovskom konaní tak, aby rovnosť účastníkov konania nebola len ich iluzórnym právom garantovaným zákonom, ale aby bola aj reálne v konaní naplnená. Týka sa to pritom všetkých štádií konania pred rozhodcovským súdom, vrátane doručovania žaloby na vyjadrenie, (nariaďovania) ústneho pojednávania, dokazovania a samotného rozhodovania (vrátane odôvodnenia rozhodcovského rozsudku). Súd prvej inštancie dodal, že rozhodcovské konanie je jednoinštančné a ako už bolo uvedené vyššie, zákon neumožňuje podať odvolanie proti rozhodcovskému rozsudku. Úprava zrušenia rozhodcovského rozsudku súdom v § 40 a nasl. ZRK umožňuje, aby niektorý z účastníkov rozhodcovského konania požiadal súd o zrušenie rozhodcovského rozsudku, avšak len z dôvodov taxatívne vymenovaných v § 40 ods. 1 ZRK. V prípade úpravy § 40 ZRK nejde o preskúmavanie rozhodcovského rozsudku, ale možnosť pre účastníkov konania dosiahnuť jeho zrušenie v určitých prípadoch. V zmysle uvedenej úpravy nie je možné požiadať súd o zrušenie rozhodcovského rozsudku pre porušenie hmotno-právnych predpisov, teda nie je možné napadnúť vecnú nesprávnosť rozhodcovského rozsudku. Súd po vykonaní dokazovania, zistenia skutkových tvrdení a aplikácii platných právnych predpisov dospel k záveru, že žalobe nie je spravodlivé vyhovieť pre nepreukázanie jej dôvodnosti a právneho titulu. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. 6. Proti uvedenému rozsudku v celom rozsahu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,C.s.p.“). V dodatočne doručenom odôvodnení svojho odvolania žalobca uviedol, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces tým, že pri vyhlásení rozsudku bolo stranám uvedené, že žaloba sa zamieta pre jej oneskorené podanie zatiaľ čo v písomnom vyhotovení rozsudku sa súd s prejednávanou vecou vysporiadal meritórne. Ostatné námietky žalobcu boli zhodné s tými, ktoré uviedol v žalobe. Namietal teda porušenie zásady rovnosti účastníkov v rozhodcovskom konaní opakovaným prihliadaním na oneskorene podané vyjadrenia druhej strany, nevysporiadanie sa s jeho argumentmi, ktoré mohli mať vplyv na výsledok rozhodcovského konania. Žalobca uviedol, že svoje námietky smeroval voči formálnym náležitostiam rozhodcovského rozsudku, kde neboli naplnené požiadavky na jeho riadne odôvodnenie. Žalobca opätovne poukázal na nerovnosť ohľadom trvania jednotlivých zmluvných povinností po vypovedaní zmluvy a namietal, že rozhodcovský súd nijako nereagoval sa na žalobcom zastávaný názor o nemožnosti aplikácie § 347 a 348 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len Obch. zák.“). Na záver žalobca uviedol, že pripustenie možnosti uplatniť zmluvnú pokutu za porušenie zmluvy, ktorú však druhá strana už skôr vypovedala a pred uplatnením uplynula výpovedná lehota, je absurdné a postup žalovaného by za daných okolností nemal požívať právnu ochranu. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a rozhodol, že predmetný rozhodcovský rozsudok sa ruší alebo aby vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 7. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý v prvom rade vyjadril názor, že odvolanie žalobcu neobsahuje všetky náležitosti a v jeho doplnení boli zmätočne formulované odvolacie dôvody. V súvislosti s dodatočným odôvodnením odvolania podaným včas a so všetkými náležitosťami žalovaný poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 6 Cdo 30/2012 zo dňa 28.6.2012. V súlade s právnym názorom prezentovaným NS SR v uvedenom uznesením žalovaný zastával názor, že žalobca nebol oprávnený dodatočne odstrániť vady podaného odvolania, odvolanie zo dňa 9.9.2016 nemalo všetky zákonom požadované náležitosti, pričom absentoval odvolací návrh. Pre prípad, že by súd považoval odvolanie žalobcu za podané riadne a včas žalovaný poukázal na to, že odvolací súd je viazaný len odvolacími dôvodmi uvedenými v odvolaní zo dňa 9.9.2016. K námietke žalobcu o rozdieloch medzi písomným vyhotovením rozsudku a vyhlásením súdu na pojednávaní uviedol, že odvolanie možno podať voči rozhodnutiu ako takému a nie voči odôvodneniu rozhodnutia, na základe čoho uvedená námietka nemá žiadnu relevanciu. Ďalej žalovaná uviedol, že oneskorené podanie vyjadrenia účastníkom rozhodcovského konania a zohľadnenie jeho obsahu nie je porušením zásady rovnosti účastníkov, pričom je na posúdení rozhodcovského súdu, aká procesný následok má takéto oneskorene podané vyjadrenie. V súvislosti s námietkou žalobcu, že rozhodcovský súd nereagoval na všetky argumenty žalobcu, žalovaný poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 6 Cdo 145/2011 zo dňa 16.11.2011 s tým, že odôvodnenie rozhodcovského rozsudku poskytlo stanovisko súdu na všetky podstatné právne argumenty v rámci obrany žalobcu. Žalovaný uviedol, že žalobcovi bola v rámci predmetného konania poskytnutá možnosť bez akéhokoľvek obmedzenia prezentovať svoju právnu argumentáciu a vyjadrovať sa ku skutočnostiam, uvádzaným druhou stranou, a preto nemohlo dôjsť k porušeniu zásady rovnosti účastníkov. Napokon žalovaný poukázal na § 40 ZRK, z ktorého vyplýva, že nemožno zrušiť rozhodcovský rozsudok z titulu iného právneho názoru strany sporu ani z dôvodu nesprávnej aplikácie hmotnoprávnych ustanovení. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia. 8. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý v prvom rade uviedol, že z jeho odvolania ako aj z jeho doplnenia bolo zrejmé, že bolo podané včas s riadne vymedzenými odvolacími dôvodmi a že rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo napadnuté najmä z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. K žalovaným uvádzanému uzneseniu NS SR sp. zn. 6 Cdo 145/2001 žalobca uviedol, že svoje argumenty uplatnil práve preto, že otázky, s ktorými sa nevysporiadal rozhodcovský súd, považuje za podstatné a rozhodcovský súd ich opomenutím dospel k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci. 9. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý v podstate zotrval na svojom predchádzajúcom vyjadrení s tým, že v rámci podaného odvolania bol určitým a zrozumiteľným spôsobom definovaný len odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ a d/ C.s.p. Dodal, že subjektívne vnímanie žalobcu toho, čo je v konaní podstatné pre rozhodnutie, je irelevantné. 10. Podľa § 470 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,C.s.p.“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase. Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo. 11. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. 12. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 13. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je správny tak po skutkovej ako aj právnej stránke, súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci, svoje právne posúdenie oprel o relevantné zákonné ustanovenia a svoje rozhodnutie s ohľadom na všetky sporné skutočnosti riadne odôvodnil. Odvolací súd uvádza, že žalobca v podanom odvolaní uvádzal a namietal skutočnosti zhodné s tými, ktoré boli predmetom konania pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa však súd riadne, zrozumiteľne a jednoznačne vysporiadal. So závermi súdu prvej inštancie sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a odkazuje na skutočnosti uvádzané súdom v odôvodnení predmetného rozsudku. V tejto súvislosti odvolací súd zároveň poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. 350/09 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 170/2005, v zmysle ktorých pri potvrdení rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je potrebné, aby odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a preto je postačujúce len odkázať cez § 387 ods. 2 C.s.p. na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie. 14. Na doplnenie odvolací súd uvádza, že zo žiadnej zápisnice o ústnom konaní pred rozhodcovským súdom nevyplýva tvrdenie žalobcu, že pri vyhlásení rozsudku bolo stranám uvedené, že žaloba sa zamieta. Z obsahu spisu rozhodcovského súdu je zrejmé, že žalobcovi bola poskytnutá možnosť reagovať a vyjadrovať sa tak k žalobe ako aj k ďalším podaniam druhej strany a uvádzať argumenty proti uplatnenému nároku. Žalobca bol taktiež riadne predvolaný na pojednávanie konané dňa 25.8.2014, o čom svedčí aj v spise založená doručenka, avšak na toto pojednávanie sa nedostavil a svoju neúčasť ani vopred neospravedlnil. Z priebehu rozhodcovského konania tak podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že nedošlo k porušeniu procesných práv žalobcu ako ani k porušeniu zásady rovnosti účastníkov. Ako už bolo uvedené vyššie, v ostatnom odvolací súd poukazuje na odôvodnenie súdu prvej inštancie, ktoré poskytuje jednoznačné argumenty, prečo námietkam žalobcu prezentovaným v prvoinštančnom alebo odvolacom konaní nebolo možné vyhovieť. 15. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 16. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil stotožňujúc sa i s jeho odôvodnením. 17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, a preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, pričom o ich výške rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).