Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/68/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115211169 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1115211169.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: Soare sekt, a.s., Vídeňská 101/119, Dolní Heršpice, 619 00 Brno, Česká republika IČ: 631 44 964, zast. JUDr. Katarína Galová, advokátka, E. Belluša 10, 921 01 Piešťany, proti žalovanému: HUBERT J.E., s.r.o., Vinárska 137, 926 01 Sereď, IČO: 36 246 794, zast. JUDr. Miroslav Budaj, advokát, Miletičova 71, 821 09 Bratislava, o ochranu práv z ochrannej známky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 28Cb/93/2015-291 zo dňa 06.02.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. 28Cb/93/2015-291 zo dňa 06.02.2017 potvrdzuje. Žalovaný má voči žalobcovi právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom zamietol žalobu, druhým výrokom zrušil predbežné opatrenie vydané Okresným súdom Bratislava I v konaní č.k. 28Cb/93/2015-62 zo dňa 15.05.2015 s dopĺňacím uznesením vydaným v konaní č.k. 28Cb/93/2015-147 dňa 16.07.2015, právoplatným dňa 16.11.2016 a tretím výrokom priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania a konania o nariadení neodkladného opatrenia voči žalobcovi v celom rozsahu. 2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 18.06.2015 domáhal proti žalovanému ochrany práv z ochrannej známky v zmysle § 8 ods. 4 ZOZ (zdržovacia žaloba) a § 12 ods. 1 zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach v platnom znení (ďalej ako „ZOZ“) (odstraňovacia žaloba), t.j. žiadal, aby súd vydal rozsudok, ktorým uloží žalovanému povinnosť zdržať sa výroby, plnenia, balenia, skladovania, uvádzania na trh, reklamy v akejkoľvek forme, prezentácie a predaja tovaru so spotrebiteľským balením C. K. C. Q. C. D. A. I. a povinnosť odstrániť tovar so spotrebiteľským balením C. K. C. Q. C. D. A. I. z obchodnej siete do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. 3. Pred podaním žaloby žalobca podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia dňa 21.04.2015, ktorému súd v časti vyhovel uznesením zo dňa 15.05.2015 s právoplatnosťou dňa 16.11.2016, vo zvyšku návrh zamietol. Súd prvej inštancie do momentu rozhodnutia vo veci samej uložil žalovanému povinnosť zdržať sa uvádzania na trh, reklamy v akejkoľvek forme, prezentácie a predaja tovaru so spotrebiteľským balením C. K. C. Q. C. D. A. I., a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. 4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 41, § 42 ods. 1, 2, § 45 ods. 1, 2, § 46 ods. 1, § 47, § 53, § 54 ods. 1, § 55 zákona č. 513/1991 Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“), § 8, § 9 a § 12 ods. 1 ZOZ. Považoval za zrejmé, že žalobca sa domáha ochrany, tak pred porušovaním práv z ochrannej známky, ako pred nekalosúťažným konaním žalovaného, ktoré vyšpecifikoval uvedením ustanovení § 46 a 47 OBZ týkajúcich sa ochrany proti spotrebiteľskému baleniu (obalu tovaru), ktoré tvorí spoločne etiketa na fľaši a kŕčok fľaše používané pre tovar označený v žalobe, ktorým žalovaný nahradil dovtedajšie spotrebiteľské balenie toho istého tovaru s označením „C. K. D. A. I.“, teda kolidujúce označenie etikety žalovaného s etiketou žalobcu, resp. chránenou skoršou ochrannou známkou žalobcu na zhodnom tovare (šumivom alkoholickom nápoji). 5. Mal za to, že z uvedeného skutkového stavu vyplýva, že sa jedná o konanie žalobcu a žalovaného v hospodárskej súťaži. V konaní považoval za zrejmé, že výrobky súťažiteľov sa stretli na trhu, a to v predmete, čase a priestore a z uvedeného dôvodu je naplnená potreba ochrany práv súťažiteľa voči konaniu druhého súťažiteľa, ak jeho konanie je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a bolo by spôsobilé/spôsobilo privodenie ujmu druhej strane. Súd skúmal, či došlo k naplneniu generálnej klauzuly podľa ustanovenia § 44 OBZ a k naplneniu skutkových podstát nekalej súťaže podľa ustanovení § 46, 47 OBZ. V tejto súvislosti vzal na zreteľ argumentáciu žalobcu o porušovaní práv ochrannej známky, pričom prihliadal na stanovisko Úradu priemyselného vlastníctva SR vyjadrené vo „Výsledku posúdenia pripomienok“ zo dňa 21.01.2016, s ktorými sa súd stotožnil v rovine, že jediný zhodný slovný prvok oboch označení „K.“ má opisný charakter, a preto nemôže byť vnímaný len v prospech jedného subjektu, pričom tento slovný prvok je pre spotrebiteľa dôležitým len do tej miery, v ktorej spotrebiteľa upozorní na druh tovaru. Pri porovnaní odlišností iných slovných či grafických prvkov, v danom prípade ERB a označenie „C.“ sú chránené staršími ochrannými známkami, čo žalovaný preukázal ako slovné spojenie „C. K.“ a „K.“ je súčasťou staršie registrovanej ochrannej známky žalovaným i keď na jej vyobrazení nie je dominantné, je potrebné na uvedené prihliadať. Ostatné prvky v prihlasovanom označení C. Q. C., D. A. I. nie sú pre spotrebiteľa určujúce, ide o prvky opisné vo vzťahu k prihlasovaným tovarom. Ohľadne argumentácie žalobcu o nekalosúťažnom konaní, súd prvej inštancie dospel k záveru, že konanie žalovaného nevykazuje znaky skutkovej podstaty klamlivého označenia ani vyvolania nebezpečenstva zámeny, teda nejde o neoprávnené použitie osobitného označenia, resp. označenia podobného osobitnému označeniu, ktoré už používa iný súťažiteľ - žalobca ako majiteľ a osoba oprávnená používať ochrannú známku. Žalobca nepreukázal, že žalovaný používa neoprávnene označenia totožné alebo značne podobné na označovanie svojich výrobkov, a to najmä na obaloch svojich výrobkov - spotrebiteľskom balení a za účelom svojej reklamy. Súd sa v súvislosti so zameniteľnosťou ochrannej známky nezhodol so žalobcom ohľadom aplikácie rozsudku Vrchného súdu v Prahe, sp. zn. 3CMo/340/2012 v prospech žalobcu v tomto konaní. Zo skutkových zistení nebolo súdu preukázané, že by konaním žalovaného bola naplnená skutková podstata, či už klamlivého označenia tovaru a služieb podľa ustanovenia § 46 OBZ, alebo vyvolania nebezpečenstva zámeny podľa ustanovenia § 47 OBZ. Poukázal na to, že žalobca v žalobe nezdôvodnil naplnenie skutkovej podstaty klamlivého označenia žiadnym odôvodnením, zameral sa iba na ustanovenia o vyvolaní nebezpečenstva zámeny podľa ustanovenia § 47 OBZ. Konajúci súd mal za to, že napriek masívnej argumentácii žalobcu dôkladne podporenej judikatúrou, nebolo možné vyhodnotiť správanie žalovaného napĺňajúce ustanovenia § 47 OBZ. Súd nevyhodnotil predmetnú etiketu - označenie tovaru žalovaného „C. K.“ ako zameniteľnú s registrovanou ochranou známkou „V. K. A. Q.“, a to z dôvodu, že K. je druhovým, opisným označením a teda aj napriek tomu, že je dominantným slovným prvkom, v označení tovaru nie je relevantným vo vzťahu k porušenia povinnosti, resp. vyvolania nebezpečenstva zámeny. Taktiež Úrad priemyselného vlastníctva vo svojom Rozhodnutí POZ 5811-2014/N-4 -2016/Lut. zo dňa 21.01.2016 uviedol, že uvedený slovný prvok „K.“ vyjadruje druh alkoholického nápoja, teda nemá rozlišovaciu spôsobilosť. Zároveň mal za preukázanú existenciu odlišných prvkov, poukazujúcich na pôvod tovaru, ktoré majú schopnosť usmerniť spotrebiteľa v orientácii na trhu. Samotný úrad konštatoval neexistenciu pravdepodobnosti priamej zámeny, ani zámeny s ohľadom na asociáciu medzi zverejneným označením a staršou ochrannou známkou, teda neexistuje taký spoločný prvok, ktorý by mohol spôsobiť asociáciu medzi nimi. Taktiež bolo preukázané, že žalovaný ako prihlasovateľ zverejneného označenia „C. K. C. Q. C. D. A. I.“ je majiteľom viacerých ochranných známok, ktoré chránia samostatné prvky obsiahnuté vo zverejnenom označení, a to najmä na ochranné známky C. Č.. XXXXXX, C. Č.. XXXXXX, C. Č.. XXXXXX, C. K. ako slovné a kombinované ako č. XXXXXX C. N., Č.. XXXXXX C. N., Č.. XXXXXX C. N. O. Č.. XXXXXX C. K. a Č.. XXXXXX C. N. tak, že uvedené ochranné známky tvoria známkový rad chrániace či už erb alebo označenie C. a erb, na základe ktorého je pravdepodobné, že spotrebiteľ priradí aj tovary označované sporným označením práve majiteľovi existujúcich starších ochranných známok. V závere úrad konštatoval, že slovné prvky K. A. Q. nie sú schopné nadobudnúť rozlišovaciu spôsobilosť na základe ich jedinečnosti a originality. 6. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobca preukázal vlastnícke práva k ochrannej známke, žalovaný preukázal vlastnícke právo k ochranným známkam s prvkami označenia, ktoré používa v spotrebiteľskom balení svojich tovarov. Poukázal na skutočnosť, že podobnosť musí nastať v silných, z hľadiska dojmu určujúcich prvkov, avšak predmetom ochrany nebudú tie prvky výrobkov, ktoré sú pre dané výrobky nevyhnutnou súčasťou, či už z funkčného, technického alebo estetického hľadiska, čo spĺňa označenie „K.“ a v ostatných prvkoch súd zistil rozdielnosti smerujúce k vylúčeniu alebo obmedzeniu zameniteľnosti (iný detail, vyobrazenie, farba). Súd žalobu zamietol, nakoľko bol toho názoru, že konanie žalovaného neporušuje práva majiteľa ochrannej známky, a teda jeho konanie neposúdil ako konanie v rozpore s dobrými mravmi súťaže, ktoré je spôsobilé spôsobiť materiálnu a nemateriálnu ujmu žalobcovi. Pre právnu istotu v súlade s ustanovením § 335 CSP súd prvej inštancie druhým výrokom rozhodol aj o zrušení vydaného predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia) zo dňa 15.05.2015 v celom nariadenom rozsahu, nakoľko rozhodnutím vo veci samej pominuli dôvody na jeho nariadenie. O trovách konania rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania, vrátane nákladov konania o nariadení neodkladného opatrenia s tým, že o výške nároku rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. 7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Zastával názor, že v napadnutom rozsudku sa prelína nesprávne právne posúdenie veci s čiastočne nesprávnym skutkovým zistením spolu s porušením základných právnych princípov spravodlivého procesu ako právo na riadne zdôvodnenie rozsudku § 220 ods. 2 CSP, právo na presvedčivé rozhodnutie a princíp právnej istoty čl. 2, § 220 ods. 2 CSP, § 181 ods. 2 CSP, § 191 CSP. Mal za to, že konajúci súd správne citoval a určil právne normy, ktoré sa na daný spor vzťahujú (bod 13. str. 13, 14 napadnutého rozsudku), tieto ale nesprávne interpretoval a na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Žalobca považoval za potrebné uviesť, že hoci súbeh známkovoprávnej ochrany a nekalosúťažnej ochrany nie je vylúčený, na druhej strane nezameniteľnosť z pohľadu známkovoprávneho sa nie vždy musí rovnať nezameniteľnosti z pohľadu nekalej súťaže. Pri posúdení možného stretu právnej úpravy ochranných známok a práva z nekalej súťaže je nutné vychádzať zo vzájomného pomeru komplementarity oboch úprav. Každú z týchto úprav je nutné posudzovať samostatne ako právne úpravy rovnakej právnej sily. Súdna prax je pritom jednotná v tom, že konaním proti dobrým mravom súťaže a teda konaním nekalosúťažným, proti ktorému sa dotknutý má právo brániť, môže byť i užitie zapísanej ochrannej známky (viď rozsudok NS ČR sp. zn. 23 Cdo 4948/2010 zo dňa 30.05.2012). Vytkol súdu, že v súvislosti so skúmaním a vyhodnocovaním, či došlo k naplneniu generálnej klauzuly nekalosúťažného konania podľa ustanovenia § 44 Obchodného zákonníka sa odvoláva iba na rozhodnutie NS SR č. k. Obdo V 57/99 s právnou vetou týkajúcou sa známkovoprávnej ochrany a na stanovisko z rozhodnutia ÚPV SR POZ 5811-2014/N- 4-2016/Iut. (ďalej len "rozhodnutie ÚPV SR"), ktoré je stanoviskom vzťahujúcim sa k známkovoprávnej ochrane. 8. Ďalej mal žalobca za to, že súd nevychádzal z uvedených, súdnou praxou ustálených interpretačných kritérií (priemerný spotrebiteľ, ktorý je v rozumnej miere pozorný a opatrný s ohľadom na sociálne, kultúrne a jazykové faktory; celkový dojem označenia, ktorý pôsobí na priemerného spotrebiteľa; rozhodujúce dištinktívne a dominantné prvky označenia) a pravdepodobnosť zámeny označenia C. K. na spotrebiteľskom balení žalovaného s označením žalobcu K. V. A. Q. (chráneným skoršou ochrannou známkou žalobcu) neposudzoval očami priemerného spotrebiteľa. Pravdepodobnosť zámeny neposudzoval na základe celkového dojmu priemerného spotrebiteľa, ale označenie (etiketu) rozdelil na časti a tieto porovnával samostatne (v rovine odbornej), čo je v rozpore s vyššie uvedenými právnymi hľadiskami. Podľa názoru žalobcu podporným dôkazom vnímania kolidujúcich označení celkovým dojmom priemerného spotrebiteľa je aj samotné predbežné opatrenie č.k. 28Cb/93/2015-62 zo dňa 15.05.2015 (na odvolanie žalovaného potvrdené Krajským súdom v Bratislave, č.k. lCob/252/2015-160). V očiach priemerného spotrebiteľa, z celkového dojmu kolidujúcich označení, prvok K. nebol vnímaný iba v rovine slova, druhového označenia tovaru, ale najmä vizuálne, graficky, foneticky. Tým, že slovo K. je cudzie slovo, nenachádza sa v slovníku cudzích slov, nie je internacionalizmom, sémantické hľadisko - význam slova - ustupuje. Slovo K. je talianskym slovom a v preklade znamená 1. muškát, 2. muškátové víno, 3. muškátový. Zároveň však existuje aj podobné slovo K., ktoré v preklade znamená muškát (vinič). Preto s ohľadom na uvedené jazykové hľadisko, t.j. na skutočnosť, že bežný priemerný spotrebiteľ nie je znalý taliančiny (taliančina nie je svetový jazyk), len veľmi ťažko priradí dominantnému prvku K. druhové označenie, t.j. že ide o druh alkoholického nápoja (ako si neskôr osvojil súd z rozhodnutia ÚPV SR). 9. Žalobca vytkol konajúcemu súdu, že opomenul a ani nevysvetlil, ako sa s touto skutočnosťou vysporiadal, keď žalobca nepochybnými dôkazmi preukázal, že na slovenskom trhu v segmente šumivého alkoholického nápoja (užšia kategória alkoholických nápojov) s prvkom K. sa vzájomne stretávali iba žalobca a žalovaný. Tvrdenie žalovaného, že bežne výrobcovia vína na Slovensku uvádzajú na vinách spotrebiteľskú informáciu o druhu vína „P. I.“, „K.“, príp. „K. K.“, „K. V.“ alebo „W.“, je zavádzajúce, pretože ako vyplýva z registra ochranných známok, ako druhové označenie vína sa používa K.J. V., K. Ž., K. K. a nie K.. 10. Žalobca ďalej vytkol súdu, že v odôvodnení napadnutého rozsudku iba zjednodušene vytrhol čiastkové argumenty z neprávoplatného rozhodnutia ÚPV SR č.k. POZ 581 l-2014/N-4-2016/lut. zo dňa 21.06.2016, a na str. 16, 17 bod 15. nesprávne hodnotil prvok K. iba z pohľadu „slova“, jeho významu, oddelene od grafického vyobrazenia celého označenia a ostatných prvkov označenia, ako aj a od ostatných okolností tohto prípadu, čím nesprávne spojil prvok v rovine priemerného spotrebiteľa s „druhom nápoja“ a opomenul aj jeho príznačnosť pre žalobcu. 11. Uviedol tiež, že sa súd nevysporiadal so všetkými relevantnými skutkovými a právnymi argumentmi žalobcu, ktoré boli obsiahnuté v rozklade žalobcu proti neprávoplatnému rozhodnutiu ÚPV SR zo dňa 23.03.2016 a v písomnom stanovisku žalobcu zo dňa 11.10.2016. Žalobca argumentoval, že nemožno súhlasiť s tým, že by si priemerný spotrebiteľ erb a slovo C. spájal s pôvodom tovaru, a na základe týchto prvkov bol schopný odlíšiť kolidujúce tovary, t.j. nejde o prvky s rozlišovacou spôsobilosťou. Tak je to pri posúdení erbu a slova C. samostatne, ako aj vo vzájomných kombináciách ako kombinácia erbu so slovom C. alebo kombinácia slova C. (latinské slovo a znamená vinič) a slova K. (talianske slovo a znamená muškát), t.j. v preklade C. K. = vinič odrody muškát, čo nemá odlišovaciu spôsobilosť. Čo sa týka ochrany erbu a slova C., z ktorého vychádza súd pri svojom zdôvodnení, „pravdepodobnosť, že spotrebiteľ priradí aj tovary označované sporným označením práve majiteľovi ochranných známok“ (súd mal na mysli žalovaného) považoval za príliš formalistické a kladúce zvýšené požiadavky na spotrebiteľa, ktorý by tak mal poznať vyobrazenie ochrannej známky toho ktorého výrobcu, predajcu. 12. Okrem toho vytkol súdu prvej inštancie, že nedostatočne pristúpil k posúdeniu skorších ochranných známok žalovaného chrániacich údajne erb a slovo C., na ktoré sa odvolával ÚPV SR vo svojom rozhodnutí a ktoré žalobca, aby preukázal, že uvedená argumentácia je nesprávna, doložil jednotlivé vyobrazenie ochranných známok. Vo vzťahu k erbu žalovaného sa súd odvoláva na ochranné známky č. XXXXXX, XXXXXX O. XXXXXX (ide o kombinované, nie iba slovné ochranné známky), ktoré žalovaný nepoužil na konfliktnom spotrebiteľskom balení C. K. v takom grafickom vyobrazení, ako ho má žalovaný chránené svojou ochrannou známkou. Zo svojich ochranných známok žalovaný vytrhol iba erb (dva levy stojace oproti sebe) bez slovného spojenia C. N.. Erb priemerný spotrebiteľ sám osebe nevie priradiť k pôvodu výrobku a ani výrobcovi, predajcovi. Žalobca považoval za potrebné dodať, že kombinovanú ochrannú známku č. XXXXXX (erb + C. N.) žalovaný nemá registrovanú pre kategóriu 33 - alkoholické nápoje. To isté platí i o prvku C.. Prvok C. sám osebe ako slovný prvok ako aj spolu s erbom nemá rozlišovaciu spôsobilosť, o to viac keď do prelomu rokov 2014/2015 žalovaný (HUBERT J.E. s.r.o.) ponúkal ten istý tovar s prvkom C., a nie s prvkom C.. Okrem toho slovo „C.“ (údaj zistiteľný z registra ochranných známok na ÚPV SR) má chránený aj iný subjekt pre inú kategóriu tovarov. Nepoprel, že v odbornej vinárskej komunite sú uvedené prepojenia C., C. N. so žalovaným známe, avšak nie u priemerného spotrebiteľa. 13. V súvislosti s námietkou nesprávnej aplikácie a interpretácie právnych noriem nekalosúťažného konania poukázal žalobca na to, že nezameniteľnosť kolidujúcich označení v zmysle známkového práva, ešte nemusí znamenať neporušenie zákazu nekalej súťaže. Uviedol, že sa domáhal ochrany proti nekalosúťažnému konaniu, pretože konanie žalovaného kvalifikoval ako klamlivé označenie tovaru a služieb (§ 46 OBZ) so zvýraznením skutkovej podstaty vyvolania nebezpečenstva zámeny (§ 47 OBZ), pričom v návrhu na predbežné opatrenie uviedol i parazitovanie na povesti (§ 48 OBZ). V tejto súvislosti vytkol konajúcemu súdu, že na žiadnom mieste napadnutého rozsudku súd nepodriaďuje zistený skutkový stav záveru, či došlo k naplneniu generálnej klauzuly alebo nie (z pohľadu naplnenia alebo nenaplnenia jej všetkých podmienok). Súd závery o „nezameniteľnosti“ označení v zmysle známkového práva vytrhnuté z rozhodnutia UPV SR (teda bez prihliadnutia na všetky konkrétne a relevantné okolnosti prípadu) podrobuje konfrontácii iba a výlučne so špeciálnymi skutkovými podstatami nekalosúťažného konania. Súd tak uzaviera, že konanie žalovaného nevykazuje znaky skutkovej podstaty klamlivého označenia ani vyvolania nebezpečenstva zámeny. A napokon sa súd dopustil závažného omylu a nesprávneho právneho záveru, resp. nesprávnej interpretácie právnej normy § 47 písm. c) OBZ. Ak súd vychádzal zo záveru, že k rozporu s hmotným právom nedošlo práve z dôvodu, že prvok K. je pre daný výrobok jeho nevyhnutnou súčasťou (čo nie je), bolo by tomu iba za predpokladu, že napodobňovateľ (žalovaný) urobil všetky opatrenia, ktoré od neho možno spravodlivo požadovať, aby nebezpečenstvo zámeny vylúčil alebo aspoň podstatne obmedzil. Túto časť skutkovej podstaty vyvolania nebezpečenstva zámeny súd zo zisteného skutkového stavu vôbec nehodnotil. Toto súdom opomenuté hľadisko je prepojené i s dobrými mravmi súťaže (pri generálnej klauzule), kedy bolo potrebné vyhodnocovať všetky okolnosti prípadu, ktoré špecifikoval v konaní pred súdom prvej inštancie. 14. Záverom žalobca zhrnul, že žalovaný sa uvádzaním spotrebiteľského balenia C. K. v kategórii zhodného tovaru dopustil konania, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a neurobil všetky opatrenia, ktoré od neho možno spravodlivo a objektívne požadovať, aby nebezpečenstvo zámeny vylúčil alebo aspoň podstatne obmedzil a vzhľadom na uvedené dôvody odvolania žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel. K výrokom II. a III. napadnutého rozsudku žalobca uviedol, že ich správne právne posúdenie je závislé od právoplatného výsledku výroku I. vo veci samej. Žiadal, aby v prípade, že dôjde k zmene výroku I. napadnutého rozsudku v intenciách odvolania žalobcu, odvolací súd výrok II. napadnutého rozsudku zrušil a III. výrok zmenil tak, že žalobcovi prizná náhradu trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania. 15. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že odvolací dôvod, ktorý uvádza žalobca, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, neexistuje. Zo strany žalobcu ide teda o nepravdivé tvrdenie, ktoré v odvolaní vôbec neodôvodnil, len citoval text zákona. Bol toho názoru, že neexistuje ani ďalší dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP. Poukázal na to, že žalobca okrem svojho subjektívneho názoru na vec, uvedeného v návrhu na začatie konania v celom v konaní predložil len jediný „dôkaz„ - a to dve strany - prílohy - pravdepodobne protokolu z prieskumu trhu, ktorý sa však zaoberal úplne iným výrobkom, nesúvisiacim s predmetom sporu. Keďže žalobca nepredložil súdu žiadny relevantný dôkaz, nebolo možné ani posúdiť oprávnenosť jeho nárokov, a teda skutkový stav musel súd posudzovať z dôkazov predložených žalovaným. Pre úplnosť uviedol, že v priebehu súdneho konania predložil súdu rozhodnutie Úradu priemyselného vlastníctva SR o pripomienke žalobcu zo dňa 21.1.2016 sp. zn. POZ 5811-2014 podľa ktorého zapísaná ochranná známka žalobcu pod reg. č. XXXXXX „. K. A. Q. nie je zhodná a ani zameniteľná s prihláškou kombinovanej (slovne grafickej) ochrannej známky žalovaného „C. K. C. Q. C. D. A. I.“ . Rovnako žalovaný ako listinný dôkaz predložil súdu prvostupňové rozhodnutie Úradu priemyselného vlastníctva SR o námietkach proti zápisu ochrannej známky zo strany žalobcu. Aj v tomto listinnom dôkaze sa konštatuje, že zapísaná ochranná známka žalobcu pod reg. č. XXXXXX „V. K. A. Q.„ nie je zhodná a ani zameniteľná s prihláškou kombinovanej (slovne grafickej) ochrannej známky odporcu „C. K. C. Q. C. D. A. I.“. Zdôraznil, že predmetom súdneho sporu je zameniteľnosť alebo zhodnosť oboch vyššie uvedených výrobkov, resp. ich etikiet, ktoré Úrad priemyselného vlastníctva SR nepokladá ani za zhodné a ani za zameniteľné. Okrem predloženia vyššie uvedených listinných dôkazov, žalovaný založil do spisu výpisy z databázy registrovaných ochranných známok. Z predmetných výpisov vyplýva, že prakticky všetky slová, ktoré nie sú druhovým označením z etikety odporcu „C. K. C. Q. C. D. A. I.“ má žalovaný samostatne chránené ako ochranné známky. V súvislosti s odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci mal za to, že ide len o účelové a nepravdivé tvrdenie žalobcu. Právne posúdenie veci závisí od vykonania predložených dôkazov a zistenia skutkového stavu. Ak žalobca nepredloží v konaní žiadne dôkazy, tak ako je to v tomto prípade, musí právne posúdenie veci vychádzať z výsledkov dôkazov, ktoré predložil žalovaný. V tejto súvislosti poukázal na to, že žalobca v odvolaní necituje žiadne ustanovenie zákona, ktorým by preukázal, že by súd vychádzal pri rozhodovaní z nesprávneho právneho posúdenia veci. Záverom uviedol, že samotný súdny návrh na začatie konania pokladá za zmätočný, nakoľko žalobca pokladá za zhodné, prípadne za zameniteľné dve etikety vinárskych výrobkov v grafickom vyhotovení, pričom petit súdneho návrhu však nezodpovedá obsahu návrhu na súd. Žalovaný nikdy nepoužíval a ani nemieni v budúcnosti použiť v bežnom písme vetné spojenie „C. K. C. Q. C. D. A. I.“ na spotrebiteľskom balení určenom pre distribúciu a predaj na trh, kde by mohol spôsobiť zámenu s iným výrobkom. Na základe uvedených skutočností navrhol odvolanie žalobcu v plnom rozsahu zamietnuť a o trovách konania rozhodnúť v prospech žalovaného. 16. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril. 17. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej iba „CSP“) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu v súlade s § 219 ods. 3 CSP. Po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením žalovaného dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 18. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a reflektujúc dôvody odvolania uvádza na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Pokiaľ ide o skutkový stav veci, v štádiu v akom dospel v dokazovaní súd prvej inštancie, odvolací súd má za to, že skutkový stav bol zistený dostatočne a na základe vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým zisteniam. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 CSP a preto je viazaný skutkovým stavom veci, tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 CSP. 19. Odvolací súd sa zaoberal len tými námietkami žalobcu, ktoré považoval za podstatné pre rozhodnutie o odvolaní. Žalobca v prejednávanej veci podal zdržovaciu a odstraňovaciu žalobu, pričom svoj nárok oprel o známkové a súťažné právo. Žalobca sa domáhal ochrany pred neoprávneným zasahovaním žalovaného do práv žalobcu ako majiteľa ochranných známok a ochrany proti nekalosúťažnému konaniu žalovaného. Žalobca svoj nárok uplatnený v žalobe odôvodnil tým, že je majiteľom individuálnej, kombinovanej, ochrannej známky č. XXXXXX zapísanej v registri ochranných známok Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, v znení: „K. V. A. Q.“ s uvedeným vyobrazením, a žalovaný je obchodnou spoločnosťou, ktorá sa zaoberá predajom alkoholických nápojov v segmente sekt a šumivé vína. Je majiteľom individuálnej, kombinovanej, ochrannej známky OZ XXXXXX s uvedeným vyobrazením. Uvedené označenie používané na spotrebiteľskom balení tovaru v segmente šumivých vín nezasahovalo do práv žalobcu ako majiteľa skoršej ochrannej známky používanej od roku 1999 pre tú istú kategóriu tovarov z dôvodu, že toto označenie bolo odlíšiteľné. Pokojný stav trval do začiatku roka 2015, kedy žalobca a jeho dcérska spoločnosť zaregistrovali, že žalovaný uvádza na trh tovar v kategórii šumivých vín pod novým spotrebiteľským balením s označením „C. K. C. Q. C. D. A. I.“, ktorý bol pôvodne uvádzaný na trh v spotrebiteľskom balení pod označením „C. K.“. Žalobca a jeho dcérska spoločnosť sa dozvedeli, že žalovaný podal k tomuto novému označeniu dňa 19.11.2014 prihlášku pod č. XXXX-XXXX ako prihlášku novej, kombinovanej, individuálnej, čiernobielej ochrannej známky pre medzinárodné triedenie tovarov a služieb 33, s uvedeným vyobrazením. V žalobe podrobne rozobral skutočnosti, na základe ktorých dospel k záveru, že v danom prípade je možné hovoriť o vizuálnej zhodnosti hlavného rozlišovacieho prvku skoršej ochrannej známky žalobcu a prihláseného označenia žalovaného č. N. XXXX-XXXX. Bol toho názoru, že dané označenia vykazujú vysoký stupeň vizuálnej, sémantickej a fonetickej podobnosti blízkej zhodnosti, v dôsledku čoho je možné dané označenia považovať za vysoko zameniteľné pre bežného spotrebiteľa. Celkový zameniteľný dojem vytvára najmä prítomnosť zameniteľného dominantného slovného prvku „K.“, ktoré je v oboch prípadoch zobrazené rovnakým písmom a umiestnené identicky v prostriedku označenia. 20. Žalobca vytkol súdu prvej inštancie, že v napadnutom rozsudku neodlišoval právne úpravy známkovoprávnej ochrany a nekalosúťažnej ochrany. Odvolací súd súhlasí s názorom žalobcu, že hoci súbeh známkovoprávnej ochrany a nekalosúťažnej ochrany nie je vylúčený, na druhej strane nezameniteľnosť z pohľadu známkovoprávneho sa nie vždy musí rovnať nezameniteľnosti z pohľadu nekalej súťaže. Pri posúdení možného stretu právnej úpravy ochranných známok a práva z nekalej súťaže je nutné vychádzať zo vzájomného pomeru komplementarity oboch úprav. Každú z týchto úprav je nutné posudzovať samostatne ako právne úpravy rovnakej právnej sily. Súdna prax je pritom jednotná v tom, že konaním proti dobrým mravom súťaže, a teda konaním nekalosúťažným, proti ktorému sa dotknutý má právo brániť, môže byť i užitie zapísanej ochrannej známky (viď rozsudok NS ČR sp. zn. 23 Cdo 4948/2010 zo dňa 30.05.2012). V ustanoveniach § 46 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka je vymedzená osobitná skutková podstata nekalej súťaže, a to klamlivé označenie tovaru a služieb. Podľa odseku 4 tohto ustanovenia týmto ustanovením nie sú dotknuté práva a povinnosti zo zapísaného označenia pôvodu výrobkov, ochranných známok, chránených odrôd rastlín a plemien zvierat, ustanovené osobitnými zákonmi. Teda v uvedenom ustanovení sa konštatuje, že pri tomto type nekalej súťaže môže dôjsť k súbehu s absolútnou ochranou poskytnutou ochranným známkam podľa zákona č. 55/1997 Z.z.. Absolútna ochrana podľa tohto zákona je prísnejšia a širšia a možno ju, na rozdiel od nekalej súťaže, uplatniť aj vtedy, ak medzi porušiteľom a poškodeným nie je súťažný vzťah. Z uvedeného vyplýva, že nekalosúťažné konanie v tejto oblasti je úzko prepojené s osobitnými predpismi určenými k priemyslovoprávnej ochrane. V týchto prípadoch sa postihnutý subjekt môže na súde domáhať ochrany podľa okolností prípadu súčasne tak podľa predpisov o nekalej súťaži, tak aj podľa osobitného predpisu. Súdu prislúcha právne hodnotenie súdenej veci a jeho povinnosťou je posúdiť zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil. Súd prvej inštancie v tomto smere nepochybil, nakoľko pri posudzovaní dôvodnosti uplatneného nároku sa vyporiadal aj s otázkou, či tento je dôvodný aj podľa zákona č. 55/1997 Z.z.. Ako je zrejmé z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v bode 13. uviedol, že právnu vec posúdil podľa ust. § 41, § 42 ods. 1, 2, § 44 ods. 1, 2, § 45 ods. 1, 2, § 46 ods. 1, § 47, § 53, § 54 ods. 1, § 55 OBZ, ktoré sa týkajú práva z nekalej súťaže a zároveň aj podľa ust. § 8, § 9 a § 12 ZOZ, ktoré upravujú právnu úpravu ochranných známok. Je síce pravda, že konajúci súd podrobnejšie rozobral a vyhodnotil právo žalobcu uplatnené z nekalej súťaže, ale uvedené nespôsobilo iný záver, ako ku ktorému dospel súd na základe vykonaného dokazovania. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na bod 15. napadnutého rozhodnutia, v ktorom konajúci súd uviedol, že vzal na zreteľ argumentáciu žalobcu o porušovaní práv ochrannej známky, pričom prihliadal na stanovisko Úradu priemyselného vlastníctva SR vyjadrené vo „Výsledku posúdenia pripomienok“ zo dňa 21.01.2016, s ktorými sa stotožnil v rovine, že jediný zhodný slovný prvok oboch označení „K.“ má opisný charakter, a preto nemôže byť vnímaný len v prospech jedného subjektu, pričom tento slovný prvok je pre spotrebiteľa dôležitým len do tej miery, v ktorej spotrebiteľa upozorní na druh tovaru. Ako je zrejmé z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie, žalobca nepreukázal ani svoje právo zo známkovoprávnej ochrany, nepreukázal neoprávnené zasahovanie žalovaného do práv žalobcu ako majiteľa ochranných známok. 21. Podľa ustanovenia § 8 ZOZ (1) Majiteľ ochrannej známky má výlučné právo používať ochrannú známku v spojení s tovarmi alebo so službami, pre ktoré je zapísaná. Majiteľ ochrannej známky je oprávnený používať spolu s ochrannou známkou značku ®. (2) Ak tento zákon neustanovuje inak, bez súhlasu majiteľa ochrannej známky, nesmú tretie osoby v obchodnom styku používať označenie a) zhodné s ochrannou známkou pre tovary alebo služby, ktoré sú zhodné s tými, pre ktoré je ochranná známka zapísaná, b) ak z dôvodu jeho zhodnosti alebo podobnosti s ochrannou známkou a zhodnosti alebo podobnosti tovarov alebo služieb existuje pravdepodobnosť zámeny na strane verejnosti; za pravdepodobnosť zámeny sa považuje aj pravdepodobnosť asociácie medzi ochrannou známkou a označením, c) zhodné alebo podobné s ochrannou známkou, ktorá má na území Slovenskej republiky dobré meno a ktorá nie je zapísaná pre zhodné alebo podobné tovary alebo služby, ak by používanie tohto označenia bez náležitého dôvodu neoprávnene ťažilo z rozlišovacej spôsobilosti alebo dobrého mena ochrannej známky alebo by bolo na ujmu rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky alebo jej dobrému menu. (3) Na používanie označenia podľa odseku 2 sa primerane vzťahuje § 9 ods. 2. (4) Ak došlo k neoprávnenému zásahu do práv z ochrannej známky, majiteľ ochrannej známky má právo domáhať sa, aby porušenie alebo ohrozenie práva bolo zakázané a následky tohto zásahu boli odstránené; môže sa domáhať primeraného zadosťučinenia, ktorým môže byť aj peňažné plnenie. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia a právo na náhradu škody tým nie sú dotknuté. 22. Podľa § 44 ods. 1, 2 OBZ , nekalou súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Nekalá súťaž sa zakazuje. Nekalou súťažou podľa odseku 1 je najmä: a) klamlivá reklama, b) klamlivé označovanie tovaru a služieb, c) vyvolávanie nebezpečenstva zámeny, d) parazitovanie na povesti podniku, výrobkov alebo služieb iného súťažiteľa, e) podplácanie, f) zľahčovanie, g) porušovanie obchodného tajomstva, h) ohrozovanie zdravia spotrebiteľov a životného prostredia.“ Ustanovenie odseku 1 je tzv. generálnou klauzulou, vymedzením základných znakov konania, ktoré je považované za nekalosúťažné, a teda zakázané. Nekalou súťažou je konanie, ktoré kumulatívne napĺňa tieto znaky: a) ide o konanie v hospodárskej súťaži, b) konanie musí byť je v rozpore s dobrými mravmi súťaže, c) konanie je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľa alebo spotrebiteľom. Konanie napĺňajúce znaky generálnej klauzuly, ako aj jednotlivých jej podstát vymedzených druhým odsekom, má charakter civilného ohrozovacieho deliktu, pričom nie je potrebné, aby ujma vznikla, stačí objektívna hrozba vzniku ujmy, či už materiálnej alebo i nemateriálnej. Aby konaním súťažiteľov mohlo dôjsť k nekalosúťažnému konaniu, treba aby sa pri splnení ostatných podmienok produkty súťažiacich stretli na trhu, a to v predmete, čase a priestore. 23. Odvolateľ ďalej poukazuje v odvolaní na to, že konajúci súd v odôvodnení rozhodnutia bližšie neodôvodňuje ani jednotlivé znaky nekalosúťažného konania uvedené v ustanovení § 44 ods. l OBZ . S týmto tvrdením sa odvolací súd nestotožňuje. Súd prvej inštancie v bodoch 15. a 16. odôvodnenia rozsudku jednak výslovne rozvádza každý znak nekalosúťažného konania uvedený v ustanovení § 44 ods. l OBZ a jednak tieto znaky (podmienky) uvádza s aplikáciou na danú vec. Obdobne sa súd vyporiadal aj s aplikáciou ustanovenia § 46 a § 47 OBZ. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku zdôvodnil, že žalobca nepreukázal naplnenie skutkovej podstaty generálnej klauzuly nekalej súťaže, ani osobitných podstát konaním žalovaného, ktoré neporušuje práva majiteľa ochrannej známky, a teda jeho konanie neposúdil ako konanie v rozpore s dobrými mravmi súťaže, ktoré je spôsobilé spôsobiť materiálnu a nemateriálnu ujmu žalobcovi. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa predpoklady ustanovené v § 220 CSP, spočívajúce v riadnom odôvodnení rozhodnutia a vysporiadaní sa s jednotlivými námietkami sporových strán. Súd prvej inštancie dokazovanie vykonal v potrebnom rozsahu a jeho rozhodnutie aj vychádza zo skutkového stavu, ktorý na základe tohto dokazovania zistil. Všetky skutkové zistenia a závery súd odôvodnil. Odôvodnenie rozhodnutia je síce stručnejšie a odvolateľ správne poukazuje na to, že súd sa nevysporiadal so všetkými jeho skutkovými a právnymi argumentmi, to však neznamená, že toto rozhodnutie je nesprávne. K námietke žalobcu, že súd nezdôvodnil, prečo sa nestotožnil s aplikáciou rozhodnutia Vrchného súdu v Prahe sp. zn. 3Cmo/340/2012 predloženého žalobcom na danú vec, ako aj k námietkam, že v napadnutom rozhodnutí sa prelína nesprávne právne posúdenie veci s čiastočne nesprávnym skutkovým zistením spolu s porušením právnych princípov spravodlivého procesu ako právo na riadne zdôvodnenie rozsudku, právo na presvedčivé rozhodnutie a princíp právnej ochrany, odvolací súd považuje za potrebné dodať, že podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR III. ÚS 209/2004 všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového i odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi ( I. ÚS 50/04). Pod spravodlivým súdnym procesom sa v žiadnom prípade nechápe právo účastníka súdneho konania na preskúmanie toho, akým spôsobom vnútroštátny súd hodnotil právne a faktické okolnosti konkrétneho prípadu. Do obsahu základného práva podľa § 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov ( I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktoré predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03, IV. ÚS 340/04, I. ÚS 232/08). Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie (obsiahnutého v základnom práve na súdnu ochranu) podľa článku 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 260/06 E). Odvolací súd je toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku spĺňa všetky kritériá, ktoré na odôvodnenie súdneho rozhodnutia kladie ust. § 220 ods. 2 CSP. Nie je preto opodstatnená námietka žalobcu, že súd prvej inštancie napadnutý rozsudok nedostatočne odôvodnil. 24. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie skúmal, či došlo tak k naplneniu generálnej klauzuly podľa ustanovenia § 44 Obchodného zákonníka a k naplneniu skutkových podstát nekalej súťaže podľa ustanovení § 46, 47 Obchodného zákonníka. Odvolací súd sa stotožnil s jeho záverom, že konanie žalovaného nevykazuje znaky skutkovej podstaty klamlivého označenia ani vyvolania nebezpečenstva zámeny, teda nejde o neoprávnené použitie osobitného označenia, resp. označenia podobného osobitnému označeniu, ktoré už používa iný súťažiteľ - žalobca ako majiteľ a osoba oprávnená používať ochrannú známku a žalobca nepreukázal, že žalovaný používa neoprávnene označenia totožné alebo značne podobné na označovanie svojich výrobkov, a to najmä na obaloch svojich výrobkov - spotrebiteľskom balení a za účelom svojej reklamy. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že konajúci súd správne konštatoval, že žalobca v žalobe nezdôvodnil naplnenie skutkovej podstaty klamlivého označenia, zameral sa iba na ustanovenia o vyvolaní nebezpečenstva zámeny podľa ustanovenia § 47 ObZ. 25. Súd posúdil ako nedôvodnú aj námietku odvolateľa, že pravdepodobnosť zámeny označenia „C. K.“ na spotrebiteľskom balení žalovaného s označením žalobcu „K. V. A. Q.“ (chráneným skoršou ochrannou známkou žalobcu) súd prvej inštancie neposudzoval očami priemerného spotrebiteľa, ale označenie (etiketu) rozdelil na časti a tieto porovnával samostatne v rovine odbornej. Z kontextu bodu 15. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že konajúci súd sa dostatočne jasne a určito zaoberal posúdením pravdepodobnosti zámeny s odkazom na stanovisko Úradu priemyselného vlastníctva SR, ktorý vo „Výsledku posúdenia pripomienok“, ako aj Rozhodnutí POZ 5811-2014/N-4 -2016/Lut. zo dňa 21.01.2016, zamietol námietky žalobcu proti zápisu označenia „C. K.“ do registra ochranných známok. Dôvodom bolo, že z vizuálneho hľadiska nie je dominantné označenie druhu vína „K.“, ale ostatné prvky. Odvolací súd zdôrazňuje, že síce ide o odbornú inštitúciu, ktorá však pri rozhodovaní vzala na zreteľ spotrebiteľa, keď vyslovila názor, že žalobca za jediný zhodný prvok na posudzovaných ochranných známkach uviedol označenie „K.“, čo má však opisný charakter k výrobkom a službám, a preto nemôže byť vnímaný len v prospech jedného subjektu. Posúdil, že podstatný vplyv pre odlíšenie takýchto označení z pohľadu spotrebiteľa bude zohrávať prítomnosť ďalších prvkov ako je slovné označenie „C.“ a erb. Taktiež bol toho názoru, že označenia „C. Q. C.“, „D. A. I.“ nie sú pre spotrebiteľa určujúce, keďže ide o prvky opisné vo vzťahu k prihlasovaným tovarom. Poukázal, že žalovaný je vlastníkom kombinovaných ochranných známok č. XXXXXX „. K. a Č.. XXXXXX chrániacej erb spoločnosti C., a práve tieto označenia tvoria určujúcu - rozlišujúcu časť následne podanej prihlášky POZ XXXX-XXXX. Keďže konajúci súd pri svojom rozhodovaní vychádzal zo záverov Úradu priemyselného vlastníctva SR, je zrejmé, že sa jednalo o posudzovanie pravdepodobnosti zámeny očami priemerného spotrebiteľa. Pre stotožnenie sa súdu prvej inštancie s názorom vysloveným Úradom priemyselného vlastníctva SR nie je podstatné, že uvedené rozhodnutie ešte nenadobudlo právoplatnosť. 26. V tejto súvislosti odvolací súd nepovažoval za dôvodnú námietku žalobcu, ktorý poukázal na tú skutočnosť, že nariadením predbežného opatrenia, potvrdeného Krajským súdom v Bratislave, sudkyňa sama ako priemerný spotrebiteľ potvrdila celkový dojem o zameniteľnosti označení cez spoločné znaky spôsobilé uviesť do omylu nielen priemerného, ale aj informovaného spotrebiteľa, kedy prvok “K.” nevnímala výlučne cez význam slova a nepriraďovala mu význam pre druhové označenie tovaru. Odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že predbežné opatrenie v zmysle predchádzajúcej právnej úpravy (ust. § 74 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku) malo dočasný charakter a jednalo sa o taký stav právnych vzťahov medzi účastníkmi, ktorý vyžadoval dočasnú a rýchlu súdnu úpravu alebo existencia nároku, ktorého realizácia aj prostredníctvom výkonu súdneho rozhodnutia bola ohrozená. Pri nariaďovaní predbežného opatrenia teda súd poskytoval oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňoval ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nebol ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť neboli celkom nepochybné. Dočasnou úpravou sa neprejudikovali práva a povinnosti účastníkov, ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nebol súd viazaný a mohol rozhodnúť inak. Odvolací súd poukazuje aj na dlhšie časové obdobie, ktoré uplynulo od vydania uznesenia o nariadení predbežného opatrenia zo dňa 15.05.2015 do vyhlásenia rozsudku vo veci samej zo dňa 06.02.2017, počas ktorého súd prvej inštancie vykonával dokazovanie, na základe ktorého dospel k iným záverom. Námietka žalobcu v tomto smere je tak nedôvodná. Odvolací súd poukazuje na to, že o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia rozhodovala tá istá sudkyňa, ktorá rozhodla o žalobe a z odôvodnenia uznesenia č.k. 28Cb/93/2015-62 je zrejmé, že pri rozhodovaní brala na zreteľ priemerného, ale aj informovaného spotrebiteľa, takže aj v tomto kontexte je dôvodné domnievať sa, že na to prihliadala aj pri rozhodovaní o žalobe, aj keď v odôvodnení napadnutého rozhodnutia výslovne neuvádza, že sa jedná o spotrebiteľa priemerného, príp. informovaného. 27. Odvolací súd súhlasí s názorom žalobcu, že základným kritériom pri posudzovaní podobnosti označení a podobnosti tovarov alebo služieb je vždy hľadisko priemerného spotrebiteľa, t.j. posúdenie podobnosti označení vo vzťahu k vnímaniu spotrebiteľa. Ide o určenie, či môže dochádzať v danom okruhu spotrebiteľov k zámene tovarov alebo služieb, resp. k zámene samotného výrobcu alebo poskytovateľa služby. Predmetom je teda posúdenie, či spotrebiteľ môže byť uvedený do omylu pri stretnutí sa na trhu s posudzovanými tovarmi alebo službami. Z uvedeného dôvodu sa preto skúmanie zhodnosti alebo podobnosti musí zakladať na porovnaní známkových motívov stretávajúcich sa v označení. Pri posudzovaní zameniteľnosti označenia ochranných známok je teda predmetom hodnotenia celkové posúdenie vizuálnej, fonetickej a sémantickej podobnosti označení, ktoré musí vychádzať z celkového dojmu, ktorý označenie vyvoláva s prihliadnutím na rozlišujúce a dominantné zložky. Označenie alebo ochranné známky sa vždy porovnávajú v takej podobe, v akej sú prihlásené, resp. zapísané v registri ochranných známok. 28. Priemerný spotrebiteľ je riadne informovaný, primerane pozorný a obozretný (C-342/97 Lloyd Schuhfabrik Meyer). Priemerný spotrebiteľ obvykle vníma ochrannú známku ako celok bez toho, aby analyzoval jej detaily (C-251/95 Sabel/Puma). Na základe zistených skutočností, vo vzťahu k podobnosti označení a podobnosti tovarov alebo služieb so zohľadnením vnímania priemerným spotrebiteľom, možno uzatvoriť otázku posúdenia celkovej pravdepodobnosti zámeny. Pritom je potrebné zvážiť okolnosti konkrétneho prípadu, najmä vo vzťahu k zavedenému „kompenzačnému princípu“, v zmysle ktorého celkové posúdenie pravdepodobnosti zámeny, predpokladá určitú závislosť medzi zohľadňovanými skutočnosťami, najmä podobnosť ochranných známok a podobnosť výrobkov alebo služieb. Menší stupeň podobnosti výrobkov môže byť kompenzovaný väčšou podobnosťou ochranných známok a naopak (C-39/97 Canon). 29. Odvolací súd pri posúdení námietok žalobcu ohľadom zameniteľnosti predmetných ochranných známok, vychádzal zo skutkových zistení súdu prvej inštancie a zaoberal sa otázkou, či použité označenie žalovaným je nedovoleným súťažným konaním, pretože nepoctivo ťaží z rozlišovacej schopnosti tohto označenia a či toto konanie žalovaného napĺňa základné znaky konania nekalej súťaže podľa Obchodného zákonníka. V konaní nie je sporné, že žalobca dlhé roky predáva tovar z kategórie šumivých vín v spotrebiteľskom balení, na ktorom je umiestňovaná skoršia ochranná známka prostredníctvom svojej dcérskej spoločnosti aj na úzení Slovenskej republiky. Z dokladov predložených žalobcom je zrejmé, že žalobca je majiteľom skoršej kombinovanej, individuálnej, čiernobielej ochrannej známke K. V. A. Q., dátum podanej prihlášky: 12.10.1998, dátum zápisu: 22.06.2000, s právom prednosti. Na prelome rokov 2014/2015 začal na trhu územia SR žalovaný používať na spotrebiteľskom balení, ktoré tvorí pre tovar z kategórie šumivého alkoholického nápoja spoločne etiketa na fľaši a kŕčok fľaše „C. K. C. Q. C. D. A. I.“ a žalobca sa domáha známkovej ochrany a súťažnej ochrany proti uvedenému spotrebiteľskému baleniu žalovaného. Žalovaný podal prihlášku o zápis ochrannej známky „C. K. C. Q. C. D. A. I.”, proti ktorému podal žalobca námietky. Podľa § 24 až § 26 ZOZ právna ochrana zvláštneho označenia výrobkov je zabezpečená zápisom označenia do registra ochranných známok. Pri strete práv z ochranných známok sa dostáva právnej ochrany tomu, komu svedčí priorita práva. Úspešnosť žalobcu v konaní závisí tiež od zameniteľnosti výrobkov. 30. Rozhodnutie správneho orgánu, ktoré predložil súdu žalovaný, sa zaoberalo zameniteľnosťou uvedených ochranných známok sporových strán, resp. existenciou pravdepodobnosti zámeny na strane verejnosti, vrátane pravdepodobnosti asociácie novšej ochrannej známky so staršími ochrannými známkami, a to z dôvodu zhodnosti alebo podobnosti označenia ochrannej známky. Správny orgán je kompetentný urobiť si úsudok o zameniteľnosti, vrátane podobnosti porovnávaných ochranných známok na základe správnej úvahy, ktorú je povinný podrobne uviesť v odôvodnení rozhodnutia. Úrad priemysleného vlastníctva SR vyhodnocoval pri posudzovaní možnosti zámeny napadnutej ochrannej známky so staršou ochrannou známkou žalobcu vizuálnu, fonetickú a sémantickú podobnosť označení. Súd prvej inštancie sa v plnom rozsahu stotožnil pri rozhodovaní o žalobe s jeho závermi, o ktoré aj oprel napadnuté rozhodnutie a dostatočne zdôvodnil v akom rozsahu sú obchodné mená nezameniteľné. Odvolací súd v súvislosti s konkrétnymi námietkami žalobcu v tomto smere odkazuje na tieto závery, ktoré sú dostatočne známe obom stranám sporu a tiež sa s nimi v plnom rozsahu stotožňuje aj pri vyhodnotení, že jediný zhodný slovný prvok oboch označení „K.“ má opisný charakter, a preto nemôže byť vnímaný len v prospech jedného subjektu, pričom tento slovný prvok je pre spotrebiteľa dôležitým len do tej miery, v ktorej spotrebiteľa upozorní na druh tovaru. Druhové označenie vyjadruje určitý druh tovaru s rovnakými znakmi. Odvolací súd sa stotožnil aj s názorom súdu prvej inštancie, že pri porovnaní odlišností iných slovných či grafických prvkov v danom prípade erb a označenie „C.“ sú chránené staršími ochrannými známkami, čo žalovaný preukázal ako slovné spojenie „C. K. a „.“ ktoré je súčasťou staršie registrovanej ochrannej známky žalovaným, i keď na jej vyobrazení nie je dominantné, pričom ostatné prvky v prihlasovanom označení „C. Q. C., D. A. I.“ nie sú pre spotrebiteľa určujúce, ide o prvky opisné vo vzťahu k prihlasovaným tovarom. Odvolací súd dodáva, že podobnosť označenia má svoju hranicu v možnosti zámeny tovaru, či služieb v očiach priemerného spotrebiteľa, pričom podobnosť, či zhoda musí nastať v silných, z hľadiska dojmu, určujúcich prvkov. K porušeniu práva majiteľa ochrannej známky stačí potenciálna hrozba zámeny, preto nie je potrebné skúmať úmysel osoby alebo okolnosti, či vedela alebo mohla vedieť, že existujú výrobky chránené v prospech iného majiteľa ochrannej známky. K zameniteľnosti dochádza objektívne, nezávisle od úmyslu, či vedomia možnosti vyvolať zámenu. 31. Odvolací súd dodáva, že etiketa výrobku žalovaného sa charakteristickým spôsobom odlišuje od etikety žalobcu. Tieto rozdiely sú badateľné už pri bežnom preskúmaní obalu výrobku a kupujúci ich môže na prvý pohľad rozpoznať. Pri posudzovaní žalobcom tvrdeného porušenia práva, je treba posudzovať zvyklosti priemerného spotrebiteľa, kupujúceho, teda vychádzať z toho, aký celkový dojem výrobok robí na neho. Konečným spotrebiteľom alkoholického nápoja sú dospelé osoby zo všetkých sociálnych vrstiev, ktorí pri priemernej pozornosti a opatrnosti, venovanej spotrebiteľmi takýmto informáciám na etiketách alkoholických nápojov, nemôže žalobcom namietanými skutočnosťami viesť k zámene. Odvolací súd sa stotožnil s názorom Úradu priemyselného vlastníctva SR, že síce bola zistená fonetická a sémantická podobnosť založená na slovnom prvku „K.“, ktorý však vo vzťahu k zhodným, resp. podobným tovarom nemá rozlišovaciu spôsobilosť, pretože tento slovný prvok vyjadruje druhoch alkoholického nápoja vyrobeného z muškátu (odroda viniča), a tak túto skutočnosť nemožno považovať za rozhodujúcu na konštatovanie celkovej podobnosti s zverejneného označenia so staršou ochrannou známkou. Zároveň medzi porovnávanými označeniami konštatoval určitý stupeň vizuálnej podobnosti, ktorý bol opäť založený na slovnom prvku „K.“ na tvare kolíznych označení - etikety. Porovnávané označenia však obsahujú aj odlišné prvky, ktoré možno považovať za dôležité pre spotrebiteľa pri jeho orientácii na trhu, keďže poukazujú na pôvod označovaných tovarov. Z hľadiska nekalosúťažného konania je v prvom rade rozhodujúci samotný charakteristický vonkajší vzhľad výrobku. Aj odvolací súd mal za to, že uvedené odlišnosti možno považovať za dostatočné na to, aby priemerný spotrebiteľ bol schopný označenie odlíšiť, pričom na tejto skutočnosti nič nemení námietka žalobcu, že slovo K. je talianske slovo a bežný priemerný spotrebiteľ nie je znalý taliančiny. Je síce pravda, že sa jedná o talianske slovo, ale aj spotrebiteľ neznalý jazyka si intuitívne toto slovo spojí so slovami muškát, muškátový. 32. Odvolací súd tak ako i súd prvej inštancie dospel k záveru, že v konaní bolo preukázané, že obal tovaru žalovaného obsahuje dostatočné množstvo rozlišovacích prvkov, a ako taký nie je pre priemerného spotrebiteľa spôsobilý zámeny s tovarom žalobcu. Nemôže v ňom vyvolať dôvodne dojem, že sa jedná o novú radu tovaru žalobcu s nižšou cenou, tak ako to žalobca namietol. Nakoľko neexistuje pravdepodobnosť priamej zámeny tovarov na strane priemerného spotrebiteľa, žalovaný neporušil predpisy o nekalej súťaže tým, že vonkajší vzhľad etikety vlastného tovaru v dostatočnej miere rozlíšil od žalobcom vyrábaného a predávaného výrobku. Z uvedených skutočností je zrejmé, že žalovaný neporušil a neohrozil ani žalobcom namietané práva vyplývajúce mu zo zákona o ochranných známkach. 33. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému žalovanému odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania, bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku vo veci samej, a to v súlade s § 262 ods. 2 CSP. 35. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).