Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/118/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115212646 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1115212646.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Ivony Hrčekovej, v právnej veci žalobcu EMERALD REGINA SLOVENSKO, s.r.o., Ventúrska 7, Bratislava, IČO: 35 721 421, práv. zast. Advokátska kancelária - Marek Piršel, s.r.o., Kopčianska 10, Bratislava, IČO: 47 255 498, proti žalovanému SPOLOČENSTVO VLASTNÍKOV z Vajanského nábr. a Medenej ul., Vajanského nábrežie 17, Bratislava, IČO: 31 815 626, práv. zast. AK BARRISTER LEGAL s.r.o., Zámocké schody 2/A, Bratislava, IČO: 46 225 234, o zaplatenie 3.081,78 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 34Cb/103/2015-155 zo dňa 31.10.2017 jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. 34Cb/103/2015-155 zo dňa 31.10.2017 p o t v r d z u j e . Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi náhradu trov súdneho konania. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 4.5.2015 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 3.081,78 EUR, spolu s 5,05 % úrokom z omeškania odo dňa 25.4.2014 do zaplatenia. 2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca z dôvodu zamýšľaného predaja nehnuteľností nachádzajúcich sa vo výlučnom vlastníctve žalobcu - bytu č. XX, nachádzajúceho sa na 3. poschodí bytového domu súpisné číslo XX a súpisné číslo XX, na ulici T. č. XXH, vchod T. XXH, v X., (ďalej len „Dom“), postaveného na pozemku parcely registra „C“ č. XXX/X, (ďalej len „Pozemok“) spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach Domu o veľkosti 49/10000, tak ako je zapísaný v evidencii Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX, okres X. I, obec X. - m. č. U. T., katastrálne územie U. T. (ďalej len Dom a Pozemok spolu ako „Nehnuteľnosť 1“), spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 49/10000 k pozemkom - parcely registra „C“ č, XXX, o výmere 176 m2, druh pozemku: záhrady, parcely registra „C“ č. XXX/X, o výmere 3981 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parcely registra „C“ č. XXX/X, o výmere 80 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parcely registra „C“ č. XXX/X, o výmere 476 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parcely registra „C“ č. XXX/X, o výmere 345 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parcely registra „C“ č. XXX/X, o výmere 113 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parcely registra „C“ č. XXX/X, o výmere 103 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, tak ako je zapísaný v evidencii Okresného úradu X., katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. 6258, okres: X. I, obec: X. - m. č. U. T., katastrálne územie: U. T. (ďalej len „Nehnuteľnosť 2 a spolu s Nehnuteľnosťou 1 len ako Nehnuteľnosť“), žalobca na začiatku roka 2014 požiadal žalovaného, ktorý vykonával správu bytového domu súp. č. XX a bytového domu súp. č. XX na T. D. v X., aby mu vystavil Potvrdenie o nedoplatkoch na byte č, XX, (ďalej len „Potvrdenie“), o tom, že žalobca ako predávajúci a vlastník bytu nemá žiadne nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu. Žalovaný vyzval žalobcu, aby mu najprv uhradil nedoplatok v celkovej výške v sume 3.022,13,- EUR, v opačnom prípade mu Potvrdenie nevydá. Keďže bolo v záujme žalobcu, nestratiť záujemcu o nehnuteľnosť, z dôvodu obštrukcií pri vydávaní predmetného Potvrdenia, žalobca uhradil dňa 24.4.2014 bankovým prevodom žalovanému sumu vo výške 3.022,- EUR. Žalovaný až po tejto úhrade vydal žalobcovi predmetné Potvrdenie. Zmena vlastníckeho práva sa úspešne uskutočnila a v zmysle LV č. XXXX a LV č. XXXX sú novými bezpodielovými spoluvlastníkmi Nehnuteľnosti: S. U., G.. S., B..: XX.X.XXXX H. B. O., G.. O., C. X.: P. XX/bytlX, XXX XX D., D.. Žalobca následne vyzval žalovaného listom zo dňa 3.11.2014 na vrátenie sumy vo výške 3.022,- EUR, nakoľko po preverení jednotlivých skutočností (dokumentov, vyúčtovaní, a pod.) bolo žalobcom zistené, že žalovaný si vyúčtoval predmetný nedoplatok neoprávnene, pretože do vyúčtovania za rok 2012 si žalovaný nezákonne preniesol nedoplatok z vyúčtovania za rok 2011, ktorý vznikol v období medzi 1.1.2011 - 30.9.2011 (v čase konania dražby Nehnuteľnosti), ešte predchádzajúcemu vlastníkovi Nehnuteľnosti, t. j. Y. J., G.. J., B.Ý.: XX.XX.XXXX, trvale bytom: R., O., S. I., Í. G., ktorý bol zároveň zúčtovaný spolu s preplatkom za obdobie 1.10.2011 - 31.12.2011 vo výške 30,47 EUR a s preplatkom za rok 2012 vo výške 29,31 EUR, pričom obidva preplatky už patrili žalobcovi ako novému výlučnému vlastníkovi Nehnuteľnosti. 3. Žalobca odôvodňuje nezákonnosť preneseného nedoplatku z vyúčtovania za rok 2011 tak, že na základe návrhu na vykonanie dražby prednostným záložným veriteľom - obchodnej spoločnosti Tatra banka, a.s., IČO: 00 686 930, so sídlom: Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava, ktorý pristúpil k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby, bola dňa 31.8.2011 uskutočnená dražba Nehnuteľnosti, a to prostredníctvom dražobníka - AUKČNÁ SPOLOČNOSŤ s.r.o., IČO: 46141341, so sídlom Kopčianska 10, Bratislava, ďalej len „Dražobník“) a ktorú vydražil žalobca. Počas dražobného procesu Dražobník zaslal žalovanému v súlade s ustanoveniami zákona č.527/2002 o dobrovoľných dražbách (ďalej len ako „ZoDD“) - Oznámenie o dražbe Nehnuteľnosti, sprievodný list a oznámenie o začatí výkonu záložného práva, v ktorom bol žalovaný vyzvaný na prihlásenie si splatnej pohľadávky do dražby Nehnuteľnosti, a to najneskôr ku dňu jej samotného konania. Žalovaný si však zásielku neprevzal v odbernej lehote a pohľadávku si do predmetnej dražby Nehnuteľnosti neprihlásil, pričom bolo povinnosťou žalovaného ako správcu bytového domu súp. č. XX a súp. č. XX, si prípadnú existujúcu a splatnú pohľadávku do dražby prihlásiť. V opačnom prípade pohľadávka žalovaného nemôže a ani nemohla byť uspokojená v predmetnej dražbe. 4. Žalobca v žalobe poukázal na ustanovenie § 420 ods. 1, Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti a pričom uviedol, že v danom prípade, boli splnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu žalovaného podľa § 420 Občianskeho zákonníka a to tak, že žalovaný porušil svoje zákonné a zmluvné povinnosti pri hospodárení s majetkom vlastníkov bytov a nebytových priestorov domu a pri vymáhaní vzniknutých nedoplatkov, v dôsledku čoho vznikla žalobcovi škoda - ujma vo výške 3.081,78 EUR, pričom táto v sebe zahŕňa skutočnú škodu, ktorá spočíva v zmenšení existujúceho majetku poškodeného - žalobcu (podmienená úhrada nedoplatku vo výške 3 022,- EUR pod hrozbou nevydania Potvrdenia), ďalej majetkové hodnoty v podobe nevyplatenia preplatkov za rok 2011 (1.10.2011-31.12.2011) a za rok 2012 v prospech žalobcu. Žalobca má za to, že v danom prípade existuje príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi zavineným porušením právnej povinnosti žalovaným (nevedomej nedbanlivosti) a vznikom škody žalobcovi. 5. K žalobe sa vyjadril žalovaný vyjadrením zo dňa 25.11.2015, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s argumentáciou žalobcu, nakoľko za tieto záväzky zodpovedá výlučne nový vlastník v dôsledku singulárnej sukcesie upravenej zákonom ZoVBaNB. Uvedené rešpektuje súčasnú zákonnú dikciu, z ktorej vyplýva singulárna sukcesia, a tým aj prechod všetkých pohľadávok i dlhov z právneho predchodcu na nového nadobúdateľa bytu a nebytového priestoru v dome. Najviac, právna úprava obsiahnutá v zákone ZoVBaNB je vo vzťahu špeciality k ustanoveniu § 500 ods. 2, Občianskeho zákonníka, kedy za dlhy viaznuce na veci je zodpovedný scudziteľ. Občiansky zákonník by sa uplatnil len vtedy, ak by zákon ZoVBaNB neobsahoval špecifickú úpravu danej právnej otázky alebo vzťahu. Podľa § 7a ods. 2, ZoVBaNB platí, že s prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome prechádzajú na nového vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o spoločenstve. Právo žalovaného vymáhať všetky pohľadávky spojené s vlastníctvom a užívaním bytu alebo nebytového priestoru, tak musel žalovaný uplatniť len voči súčasnému vlastníkovi zapísanému v katastri nehnuteľností, pretože toto právo je nerozlučne spojené s vlastníctvom bytu alebo nebytového priestoru v bytovom dome. To sa jednoznačne vzťahuje aj na povinnosti vyplývajúce z ročného vyúčtovania nákladov, ktoré za uplynulé obdobie aj napriek zmenám v subjekte vlastníka počas roka znáša vždy aktuálny vlastník bytu alebo nebytového priestoru v čase vykonania ročného zúčtovania. 6. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v danom prípade žalobcovi nevznikla škoda spôsobená porušením povinnosti žalovaného, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že došlo k porušeniu právnej povinnosti na strane žalovaného pri hospodárení s majetkom vlastníkov bytov a nebytových priestorov domu a pri vymáhaní vzniknutých nedoplatkov podľa zákona č.182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, a ani že došlo k porušeniu ustanovení zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách - § 13a, ktorý neukladá žiadnu povinnosť správcovi domu (žalovanému), ale má ju iba vlastník predmetu dražby, ako aj osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, alebo nájomca, ktorí sú povinní bez zbytočného odkladu oznámiť dražobníkovi na jeho žiadosť všetky skutočnosti, ktoré sú im známe o stave predmetu dražby, ako aj o právach a záväzkoch viaznucich na predmete dražby. Z uvedeného vyplýva, že tento zákon neukladá žiadnu povinnosť žalovanému zakladajúcu jeho zodpovednosť za škodu v dôsledku jej nesplnenia t.j. v súvislosti s neprihlásením resp. neoznámením dražobníkovi svojej pohľadávky voči dlžníkovi, a nie je teda týmto zákonom nijako sankcionovaný a uvedená skutočnosť nemá za následok zánik pohľadávky (dlhu). Žalobca v konaní teda nepreukázal právne a skutkové dôvody, ktoré by zakladali zavinené porušenie právnej povinnosti na strane žalovaného v zmysle ustanovení § 420 Občianskeho zákonníka. 7. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade nedošlo k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného na úkor žalobcu. Podľa názoru súdu sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil pôvodný vlastník bytu (dlžník) v zmysle ustanovenia § 454 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. Súd podotýka, že v danom prípade sa žalobca s pôvodným vlastníkom bytu ako dlžníkom žalovaného nedohodol o uhradení jeho dlhu a ani písomne bez jeho súhlasu s veriteľom ako žalovaným, že splní za dlžníka jeho dlh. Súd prvej inštancie na základe uvedených skutočností má za to, že žalovaný nie je v spore pasívne legitimovaný, nakoľko žalobca si mal svoj nárok uplatniť voči pôvodnému vlastníkovi bytu (dlžníkovi), za ktorého dlh uhradil (§ 454 Občianskeho zákonníka) a preto žalobu v celom rozsahu zamietol. 8. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť resp. napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/, h/ C.s.p.. V odvolaní uviedol, že mal za to, že uhradil žalovanému nedoplatok, ktorý žiadal žalovaný bez toho, aby na úhradu tejto sumy zo strany žalobcu bol nejaký právny dôvod. Resp. dôvod, o ktorý žalovaný opiera oprávnenie prijatia úhrady nedoplatku od žalobcu nemá právny základ. Opätovne poukázal na skutočnosť, že žalobca uhradil pohľadávku žalovaného z dôvodu, že nemal vedomosť o lom, že k jej úhrade nebol právny dôvod. Tak ako uvádza právna literatúra a judikatúra, daný prípad nemožno subsumovať pod ust. § 454 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalobca neposkytol žalovanému plnenie s vedomím, že plní za prechádzajúceho vlastníka. Práve naopak, v konaní bolo preukázané, že žalobca plnil v donútení, že plní na neho sa vzťahujúcu povinnosť, čím došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného v zmysle ust. § 451 ods. 2, Občianskeho zákonníka, a to plnením bez právneho dôvodu. Z uvedeného je zrejmé, že zo strany súdu došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a nesprávnym skutkovým zisteniam, čím boli naplnené odvolacie dôvody. 9. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný a uviedol, že nie je pravdou, že žalobca nemal vedomosť o tom, že platí nedoplatok, na ktorého plnenie nie je žiadny dôvod, nakoľko už zo samotnej žaloby vyplýva, že žalobca už od počiatku vedel, že nedoplatok, ktorý uhrádza vznikol ešte pôvodnému vlastníkovi, tento nedoplatok žiadnym spôsobom nerozporoval ani nenamietal jeho výšku a uhradil ho z dôvodu, aby nestratil záujemcu o kúpu nehnuteľnosti a aby mu žalovaný vydal potvrdenie, že na prevádzanom byte nie sú žiadne nedoplatky. Z uvedeného jednoznačne vyplýva záver, že žalobca už v čase úhrady predmetného nedoplatku mal vedomosť o tom, že tento nedoplatok nespôsobil on sám, ale že ide o nedoplatok pôvodného vlastníka bytu, kedy bez akýchkoľvek námietok nedoplatok žalovanému uhradil, t.j. je preukázané, že žalobca vedel, že plní za iného v zmysle ust. § 454 Občianskeho zákonníka a bezdôvodne sa na úkor žalobcu obohatil pôvodný vlastník bytu, tak ako správne uvádza konajúci súd v odôvodnení napadnutého rozsudku. Žalovaný navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. 10. K vyjadreniu žalovaného k odvolaniu sa vyjadril žalobca s tým, že žalobca zistil, že uvedený nedoplatok nemá uhrádzať až po konzultácii s právnym zástupcom žalobcu, kedy mu bolo ozrejmené, že na úhradu nedoplatku nebol povinný. V čase, keď prijímal úhradu nedoplatku od žalobcu mal za to, že ho prijíma oprávnene a od oprávnenej osoby. Na základe uvedeného je zrejmé, že tým, že žalovaný prijímal úhradu nedoplatku od žalobcu v presvedčení, že ide o plnenie oprávnenej osoby (čo je nepochybné z toho, že doteraz uvádzal, že nedoplatok k bytu prechádza na nového vlastníka - žalobcu), nemohlo dôjsť k naplneniu skutkovej podstaty ust. § 454 Občianskeho zákonníka, nakoľko táto vyžaduje, aby o plnení za iného vedela tak osoba splniteľa, ako aj osoba príjemcu plnenia. Na základe vyššie uvedeného sa nestotožňujeme s názorom súdu prvej inštancie, ktorý sa v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej vyjadril, že bezdôvodne sa obohatil pôvodný vlastník bytu v zmysle ust, § 454 Občianskeho zákonníka, a preto tu nie je daná pasívna legitimácia. 11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 9.10.2018. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. 12. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa § 454 Obč. zák. sa bezdôvodne obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. 13. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a reflektujúc dôvody odvolania uvádza na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. V konaní sa súd prvej inštancie nedopustil vady, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na ktorú by musel odvolací súd prihliadať; obsah odvolania žalobcu nebol preto spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie je zrejmé, že žalobca sa stal vlastníkom predmetného bytu udelením príklepu na dobrovoľnej dražbe dňa 31.8.2011. Dňa 29.5.2013 bolo žalobcovi doručené vyúčtovanie ÚK, TÚV, SV a služieb spojených s užívaním bytu za rok 2012. V tomto vyúčtovaní je uvedená položka: úhrada preplatku, nedoplatku z vyúčtovania za predchádzajúci rok - 3.081,91 EUR. Žalobcovi muselo byť z tohto vyúčtovania zrejmé, že nedoplatok vznikol za obdobie roku 2011 kedy nebol vlastníkom predmetného bytu a teda že tento nedoplatok vnikol predchádzajúcemu vlastníkovi. Napriek uvedenému žalobca zaplatil žalovanému až cca po roku sumu 3.022,- EUR a to dňa 24.4.2014 titulom nedoplatku. Podľa názoru odvolacieho súdu musel mať žalobca vedomosť, že dlžná a uhradená suma je nedoplatkom vyúčtovania poskytnutých služieb za rok 2011 a teda že tento nedoplatok vznikol predchádzajúcemu vlastníkovi bytu. Odvolací súd sa teda stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie v tom, že na strane žalovaného nevzniklo bezdôvodné obohatenie a žalovaný nie je teda v tomto konaní pasívne legitimovaný. Bezdôvodné obohatenie vzniklo v súlade s § 454 Obč. zák. jednoznačne na strane pôvodného vlastníka bytu pretože žalobca za neho plnil to, čo mal plniť sám. 14. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil. 15. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, C.s.p. Úspešnému žalovanému odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2, C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 16. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).