Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 15Co/238/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115215644 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1115215644.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Silvie Walterovej a JUDr. Evy Mészárosovej v právnej veci žalobcov v 1. rade: O. U. , narodený dňa XX.X.XXXX, bytom C., Z. č. XX, v 2. rade: O. U. narodená dňa X.X.XXXX, bytom C., Z. č. XX, obaja zastúpení spoločnosťou Právne centrum s.r.o., IČO: 36 698 873, Bratislava, Mýtna č. 42, za ktorú koná JUDr. Juraj Bystrický, PhD., proti žalovanému: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., IČO: 649 48 242, Česká republika, Praha 4 - Michle, Želetavská č. 1525/1, konajúc prostredníctvom organizačnej zložky zahraničnej banky: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 251 336, Bratislava, Šancová č. 1/A, o zaplatenie istiny 7.026,23 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcov v 1., 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 9. novembra 2015, č.k. 12 C 151/2015-100, takto r o z h o d o l : I. Uznesenie Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 9. novembra 2015, č.k. 12 C 151/2015-100, vo výroku, ktorým nepriznal žalobcom v 1., 2. rade oslobodenie od súdnych poplatkov každému v rozsahu 50 %, p o t v r d z u j e . II. Odvolanie žalobcov v 1., 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 9. novembra 2015, č.k. 12 C 151/2015-100, vo výroku, ktorým priznal žalobcom v 1., 2. rade každému oslobodenie od súdnych poplatkov v rozsahu 50 %, o d m i e t a . o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava I. uznesením zo dňa 9.11.2015, č.k. 12 C 151/2015-100, priznal žalobcom v 1., 2. rade oslobodenie od súdnych poplatkov, každému v rozsahu 50 %, a v rozsahu 50 % im oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal. Uznesenie odôvodnil ustanovením § 138 ods. 1, ods. 2, ods. 5 O.s.p. a dôvodil tým, že po posúdení osobných, majetkových a zárobkových pomerov žalobcov v 1., 2. rade dospel k záveru, že nie sú u nich splnené predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu aj s prihliadnutím na výšku súdneho poplatku v sume 421,50 €. Uviedol, že pri posudzovaní osobných, majetkových a zárobkových pomerov oboch žalobcov vychádzal z vyplneného tlačiva pre dokladovanie pomerov účastníka konania, z údajov zapísaných v katastri nehnuteľností, z ktorých vyplýva, že žalobca v 1. rade pracuje, má stabilný príjem, ktorý po vykonaní zrážok dosiahol od novembra 2014 do mája 2015 výšku v rozmedzí 487,83 € až 675,97 €, je výlučným vlastníkom dvoch nehnuteľností - pozemku, parcelné číslo XXX v katastrálnom území F., a pozemku, parcelné číslo XXXX, v katastrálnom území U., ktoré nie sú podľa výpisov z listov vlastníctva zaťažené exekučnými záložnými právami, je bezpodielovým spoluvlastníkom motorového vozidla značky S. P., ktoré nadobudol s manželkou, žalobkyňou v 2. rade, s ktorou žije v spoločnej domácnosti a podieľa sa s ňou spoločne na výdavkoch spojených s bývaním, má dve nezaopatrené deti, je účastníkom konania v ďalších súdnych konaniach a mimosúdnou cestou sú od neho vymáhané aj ďalšie dlhy, ktoré bližšie nešpecifikoval, iba uviedol názvy spoločností, ktoré tieto pohľadávky vymáhajú. Ďalej uviedol, že aj pri posudzovaní osobných, majetkových a zárobkových pomeroch žalobkyne v 2. rade dospel k záveru, že nie sú predpokladom pre oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu, pretože aj ona pracuje, má stabilný príjem, ktorý po vykonaní zrážok dosiahol od novembra 2014 do mája 2015 výšku v rozmedzí 350,07 € až 452,47 €, je bezpodielovou spoluvlastníčkou motorového vozidla značky S. P., ktoré nadobudla s manželom, žalobcom v 1. rade, s ktorým žije v spoločnej domácnosti a podieľa sa s ním na výdavkoch spojených s bývaním, má dve nezaopatrené deti, je účastníčkou konania v ďalších súdnych konaniach a mimosúdnou cestou sú od nej vymáhané aj ďalšie dlhy, ktoré bližšie nešpecifikovala. Z uvedených dôvodov aj s prihliadnutím na výšku súdneho poplatku obom žalobcom priznal oslobodenie od súdneho poplatku v rozsahu 50 % a vo zvyšnej časti im oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal. 2. Proti tomuto uzneseniu podali včas odvolanie žalobcovia v 1., 2. rade dôvodiac ustanovením § 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p. (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Uviedli, že splnili obidve zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 138 O.s.p., keď svoje príjmové a majetkové pomery preukázali súdu prvej inštancie predloženými tlačivami pre dokladovanie pomerov účastníka konania (§ 138 ods. 2 písm. a/ O.s.p.) s tým, že prvoinštančný súd zároveň pri skúmaní oprávnenosti ich návrhu dospel k záveru, že nejde o svojvoľné a zjavne bezúspešné uplatňovanie práva, resp., že v danej fáze konania to nemožno s istotou posúdiť, z čoho je zrejmá oprávnenosť ich návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov. Nestotožnili sa s posúdením ich majetkových, zárobkových, osobných, rodinných a zdravotných pomerov súdom prvej inštancie v napadnutom uznesení, pretože na splnenie ich vzájomnej vyživovacej povinnosti voči dvom maloletým deťom, spolu s nákladmi na bývanie, stravu a bežné potreby, nepostačuje ich nízky príjem zo zamestnania s tým, že ich motorové vozidlo je v súčasnosti takmer úplne bezcenné vzhľadom na rok výroby 2001 a aj orná pôda nachádzajúca sa v katastrálnom území U. a F., nakoľko im tieto „majetkové hodnoty“ neprinášajú žiadny prospech, ani úžitok a ani nezvyšujú ich príjem na účely uspokojovania ich základných životných potrieb, ako aj ich nezaopatrených detí, a zaplatením 50 % súdneho poplatku každým z nich za podanie žaloby, resp. za prípadné ďalšie poplatky spojené s konaním, je ohrozené uspokojovanie ich primárnych životných potrieb. Vytkli súdu prvej inštancie, že sa nevysporiadal s rozdielnosťou situácie u každého z nich, keď žalobkyňa v 2. rade je z hľadiska jej čistého mesačného príjmu a majetkových pomerov v horšej životnej situácii ako žalovaný (zrejme žalobca v 1. rade, poznámka odvolacieho súdu), nie je vlastníčkou žiadneho nehnuteľného majetku s tým, že ich žiadosť o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov vychádza z ich uvážených potrieb, a preto je zrejmé, že si svoju poplatkovú povinnosť splniť nemôžu, resp. že jej splnenie nie je možné od nich spravodlivo požadovať. Uviedli, že vo vzťahu k žalovanému vystupujú ako spotrebitelia, pretože sa žalobou domáhajú vydania bezdôvodného obohatenia z úverovej zmluvy, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, majú teda postavenie spotrebiteľov, a tým sú priamo zo zákona oslobodení od platenia súdnych poplatkov vo všetkých sporoch, ktoré vznikli zo spotrebiteľskej zmluvy a aj v každom konaní, ktoré má (v rovine nárokov) svoj základ v spotrebiteľskej zmluve. Odvolaciemu súdu preto navrhli napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a priznať im oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu. 3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcov v 1., 2. rade nevyjadril. 4. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 31.3.2016, č.k. 10 Co 472/2015-107, zmenil uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 9.11.2015, č.k. 12 C 151/2015-100, a žalobcom v 1., 2. rade oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal z dôvodu, že svoje tvrdenia o nepriaznivých pomeroch uvedených v žiadosti - tlačive pre dokladovanie pomerov účastníka konania, ktorý navrhuje, aby mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, žiadnym spôsobom nepreukázali, pričom dôkaznú povinnosť, a to predložiť doklady, resp. označiť dôkazy na preukázanie svojich pomerov, má ten účastník, ktorý žiada o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom prvoinštančného súdu, že súčasné pomery žalobcov v 1., 2. rade odôvodňujú priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov v rozsahu 50 %, pretože obaja sú zamestnaní s pravidelným mesačným príjmom, vlastnia osobné motorové vozidlo, žalobca v 1. rade je výlučným vlastníkom nehnuteľností, prihliadol na výšku súdneho poplatku (421,50 €), ktorý majú zaplatiť s tým, že skutočnosť, že sú účastníkmi v ďalších súdnych konaniach a mimosúdnou cestou sú od nich vymáhané ďalšie dlhy, ktoré bližšie nešpecifikovali, nie je sama osebe dôvodom pre oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, nakoľko rozhodujúcim kritériom sú celkové majetkové pomery žiadateľov, ako aj to, či z ich strany nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, pričom obidva predpoklady musia byť splnené súčasne. K odvolacej námietke žalobcov v 1., 2. rade, že žalobkyňa v 2. rade je z hľadiska jej čistého mesačného príjmu a majetkových pomerov v horšej životnej situácii ako žalobca v 1. rade uviedol, že uzavretím manželstva žalobcov v 1., 2. rade došlo k vzniku ich bezpodielového spoluvlastníctva, z čoho vyplýva, že manželia nemajú nijakým spôsobom určený podiel na vlastníckom práve k jednotlivým spoločným hnuteľným veciam, nakoľko vlastnícke právo každého z manželov sa týka celého spoločného majetku, a preto žalobkyňa v 2. rade nemôže byť z hľadiska svojich pomerov v horšej situácii ako žalobca v 1. rade (jej manžel). Odvolací súd sa nestotožnil ani s argumentáciou žalobcov v 1., 2. rade v odvolaní, že sú podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. za/ zákona č. 71/1992 Zb. oslobodení od platenia súdnych poplatkov, keďže vo vzťahu k žalovanému vystupujú ako spotrebitelia, pretože sa žalobou domáhajú vydania bezdôvodného obohatenia v sume 7.026,23 €, o ktorú sa mal na ich úkor obohatiť, o skutočnosti ktorej sa dozvedeli okamihom doručenia vyúčtovania exekučných konaní vedených súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Jakubcom pod sp.zn. EX/XX/XXXX a EX/XX/XXXX. Z toho vyplýva, že sa nedomáhajú priamo nároku vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy s poukazom na zákon o spotrebiteľských zmluvách, resp. príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 53 a nasl.), ani určenia neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy, prípadne zmluvného dojednania vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy uzatvorenej medzi nimi, a preto nie sú v posudzovanej veci oslobodení od platenia súdnych poplatkov na základe zákona o spotrebiteľských zmluvách, keď žalobcovia v 1., 2. rade doteraz zmluvu o úvere nepredložili, z dôvodu ktorého nebolo možné ani posúdiť, či je spotrebiteľskou zmluvou, a či žalobcovia v 1., 2. rade spĺňajú status spotrebiteľov. 5. Žalobcovia v 1., 2. rade podali proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.3.2016, č.k. 10 Co 472/2015-107, dovolanie dôvodiac tým, že uvedené uznesenie nerešpektuje základnú zásadu občianskeho súdneho konania, ktorou je tzv. zákaz reformatio in peius, pretože odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie podali iba oni (nie žalovaný) a napriek tomu odvolací súd neprípustne zmenil napadnuté uznesenie v ich neprospech. Poukázali na skutočnosť, že by mali byť oslobodení od platenia súdnych poplatkov, pretože už získali úverovú zmluvu zo dňa 19.11.2003, č. 24001/03, z ktorej vyplýva, že ide o spotrebiteľský vzťah medzi stranami sporu. Ich žaloba má základ vo vzťahu medzi stranami, ktorý je spotrebiteľským vzťahom, majú teda postavenie spotrebiteľov a tak sa na nich vzťahuje zákonné oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. za/ zákona č. 71/1992 Zb. Dovolaciemu súdu preto navrhli napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie; žiadali o odklad vykonateľnosti uvedeného uznesenia. 6. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 27.4.2017, sp.zn. 7 Cdo 145/2006, uvedené uznesenie Krajského súdu v Bratislave zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vo svojom rozhodnutí dovolací súd poukázal na skutočnosť, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie priznal obom žalobcom 50 % oslobodenie od súdnych poplatkov, čím ich v rovnakom rozsahu zbavil subjektívneho oprávnenia brojiť proti takémuto rozhodnutiu odvolaním. Ak žalobcovia podali proti takému rozhodnutiu odvolanie a odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie ani v prípade čiastočného oslobodenia žalobcov nerozhodol správne, bol oprávnený uznesenie prvoinštančného súdu nanajvýš potvrdiť. Pokiaľ postupoval inak, zjavne tým (v rozpore so zásadou zákazu reformatio in peius) postavenie žalobcov zhoršil bez toho, aby k tomu títo dali podnet, resp. aby išlo o prípad, v ktorom by aj s takýmto výsledkom odvolacieho konania museli počítať (ktoré uzrozumenie musí byť spravidla prítomné v konaniach o výživné na maloleté deti, v ktorých odvolávajúci sa výživou povinný rodič musí počítať s tým, že odvolací súd ho môže zaťažiť i vyššou povinnosťou, resp. za nevýhodnejších podmienok a obdobne aj výživou oprávnený musí počítať, že v dôsledku i len jeho odvolania môže dôjsť k úprave výšky výživného či podmienok jeho platenia v jeho neprospech). 7. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania [§ 470 ods. 1, ods. 2, § 379, § 380 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z., účinný od 1.7.2016), ďalej len C.s.p., ktorým bol s účinnosťou od 1.7.2016 zrušený Občiansky súdny poriadok (zákon č. 99/1963 Zb.)] a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov v 1., 2. rade nie je dôvodné sčasti a sčasti je podrobné ho odmietnuť. 8. Odvolací súd konštatuje, že po zrušení veci dovolacím súdom podľa § 455 C.s.p. je právny názor vyslovený v rozhodnutí dovolacieho súdu pre odvolací súd záväzný. Dovolací súd vyslovil právny názor, že odvolací súd konal v rozpore so zásadou zákazu reformatio in peius. 9. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia v 1., 2. rade podaním doručeným súdu dňa 30.6.2015 požiadali súd prvej inštancie o oslobodenie od súdnych poplatkov a zároveň priložili tlačivá pre dokladovanie pomerov účastníka konania, ktorý navrhuje, aby mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov. Žalobca v 1. rade v žiadosti (tlačive pre dokladovanie pomerov účastníka konania, ktorý navrhuje, aby mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov) uviedol, že je zamestnaný v pracovnom pomere na neurčitý čas s priemerným príjmom za obdobie november 2011 až máj 2015 v sume 605,55 € po odrátaní vykonávaných zrážok zo mzdy na základe exekúcií a iných dohôd o zrážkach zo mzdy, má výdavky na cestovné do zamestnania v sume 20,- € mesačne, nie je vlastníkom bytu, má mesačné výdavky súvisiace s bývaním v sume 458,- € za nájom a 35,- € za elektrinu, ktoré platí spoločne s manželkou (žalobkyňa v 2. rade), ktorá má priemerný mesačný príjem v sume 560,- €, majú dve nezaopatrené deti, je výlučným vlastníkom nehnuteľností, pozemku, parcelné číslo XXX, orná pôda, o výmere X.XXX m2, katastrálne územie F. a pozemku, parcelné číslo XXXX, orná pôda, o výmere X.XXX m2, katastrálne územie U., s manželkou vlastní motorové vozidlo značky S. P., rok výroby XXXX, ktoré nadobudli v roku 2005, odhadovaná cena je 100,- €, na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX spláca úver v sume 112,19 € v mesačných splátkach po 12,48 € (EOS KSI Slovensko, s.r.o.) a zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX spláca úver v sume 690,- € v mesačných splátkach po 68,25 € formou zrážok zo mzdy, je účastníkom konaní vedených na Okresnom súde Z. sp.zn. 3 C 437/2012 ako žalovaný a na Okresnom súde Bratislava I. sp.zn. 17 C 108/2015 ako žalobca, je vedený ako dlžník v šiestich exekučných konaniach na Okresnom súde Z. a ďalšie spoločnosti (väčšinou nebankovky) voči nemu evidujú ďalšie dlhy. Žalobkyňa v 2. rade v žiadosti (tlačive pre dokladovanie pomerov účastníka konania, ktorý navrhuje, aby mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov) uviedla, že je zamestnaná v pracovnom pomere na neurčitý čas s priemerným príjmom za obdobie november 2011 až máj 2015 v sume 432,12 € po odrátaní zrážok zo mzdy, má výdavky na cestovné do zamestnania 20,- € mesačne a na lieky 15,- € mesačne, byt nevlastní, má mesačné výdavky súvisiace s bývaním v sume 458,- € za nájom, 35,- € za elektrinu, čo platí spoločne s manželom (žalobca v 1. rade), ktorý má príjem priemerne mesačne v sume 801,- €, majú dve nezaopatrené deti, manžel je výlučným vlastníkom nehnuteľností, pozemku, parcelné číslo XXX, orná pôda, o výmere X.XXX m2 v katastrálnom území F., pozemku, parcelné číslo XXXX, orná pôda, o výmere X.XXX m2 v katastrálnom území U., je účastníčkou konaní vedených na Okresnom súde Z., sp.zn. 2 Er 992/2012, ako žalobkyňa v 2. rade a na Okresnom súde Bratislava I., sp.zn. 17 C 108/2015, pričom rôzne spoločnosti (väčšinou nebankovky) voči nej evidujú ďalšie dlhy. 10. Odvolací súd sa stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie, ktorý žalobcom v 1., 2. rade nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov každému v rozsahu 50 %, pretože ich (v čase rozhodovania súdu napadnutým uznesením) pomery nie sú také, ktoré by odôvodňovali priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov v celom rozsahu, s prihliadnutím na výšku súdneho poplatku (421,50 €), ktorý majú zaplatiť, keď skutočnosť, že sú stranami v ďalších súdnych konaniach a mimosúdnou cestou sú od nich vymáhané ďalšie dlhy, ktoré bližšie nešpecifikovali, nie je sama osebe dôvodom pre oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, nakoľko rozhodujúcim kritériom sú celkové majetkové pomery žiadateľov, ako aj to, či z ich strany nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, keď obidva predpoklady musia byť splnené súčasne. Žalobcovia v 1., 2. rade nepreukázali opak súdom tvrdenej skutočnosti, že by ich celkové majetkové pomery boli natoľko nepriaznivé, že by im malo byť priznané oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu, žijú v spoločnej domácnosti, obaja sú zamestnaní s pravidelným mesačným príjmom, žalobca v 1. rade je vlastníkom nehnuteľností, pozemkov, ďalšie dlhy nešpecifikovali, a preto odvolací súd dospel k záveru, že žalobcovia v 1., 2. rade nepreukázali splnenie kumulatívnej podmienky v zmysle § 138 ods. 1 O.s.p. (právny predpis platný a účinný v čase rozhodovania napadnutým uznesením), a to pomery odôvodňujúce priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Odvolací súd dodáva, že je povinnosťou strany sporu, ktorá žiada o oslobodenie od súdnych poplatkov, aby svoje tvrdenie o nepriaznivých pomeroch sama preukázala, pretože konanie o oslobodenie od súdnych poplatkov nie je konaním, v ktorom by zákon ukladal súdu vyhľadávaciu povinnosť vo vzťahu k dôkazom potrebným na zistenie skutkového stavu a súd mal povinnosť ním predkladané tvrdenia a doklady vo vzťahu k podmienkam podľa § 138 O.s.p. a postupom podľa § 191 C.s.p. (§ 132 O.s.p.) vyhodnotiť a podľa okolností prípadu o návrhu na oslobodenie o súdnych poplatkov rozhodnúť. 11. K tvrdeniu žalobcov v 1., 2. rade v ich odvolaní, že žalobkyňa v 2. rade je v horšej životnej situácii ako žalobca v 1. rade, odvolací súd poukazuje na odôvodnenie Krajského súdu v Bratislave uvedené v zmeňujúcom uznesení zo dňa 31.3.2016, č.k. 10 Co 472/2015-107, v ktorom jasne vysvetlil prečo nie je žalobkyňa v 2. rade z hľadiska jej čistého mesačného príjmu a majetkových pomerov v horšej životnej situácii ako žalobca v 1. rade, pretože uzavretím manželstva žalobcov v 1., 2. rade došlo k vzniku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, t.j. manželia nemajú nijakým spôsobom určený podiel na vlastníckom práve k jednotlivým spoločným veciam, vlastnícke právo každého z manželov sa týka celého spoločného majetku, s čím sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. 12. V danej veci sa žalobcovia v 1., 2. rade žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 9.6.2015 domáhajú, aby im žalovaný zaplatil sumu 7.026,23 € s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 9.6.2015 do zaplatenia, titulom bezdôvodného obohatenia, keď ako dlžníci uzavreli s právnym predchodcom žalovaného spoločnosťou C. N. Z. a.s, L.: XX XXX XXX, N., O. č. 6, zmluvu o spotrebnom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov a k zániku pohľadávky došlo úplným uhradením dlžnej sumy v apríli 2008, pričom úver bol zabezpečený zmenkou, ale úverovou zmluvou a s ňou súvisiacou dokumentáciou v čase podania žaloby nedisponovali, túto zmluvu predložili až k dovolaniu (č.l. 117 spisu) a z nej vyplýva, že ide o spotrebiteľskú zmluvu. Odvolací súd sa stotožnil s odvolacou námietkou žalobcov v 1., 2. rade, že majú postavenie spotrebiteľov, pretože ich nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa žalobou domáhajú, má základ v spotrebiteľskej zmluve, z dôvodu ktorého sú podľa § 4 ods. 2 písm. za/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, účinný ku dňu podania žaloby, oslobodení od platenia súdneho poplatku. Aj napriek skutočnosti, že žalobcovia v 1., 2. rade majú v danej veci postavenie spotrebiteľov a požívajú tak osobné oslobodenie od súdnych poplatkov, ktoré vyplýva zo zákona, neznamená to, že je vylúčené oslobodenie od platenia súdnych poplatkov podľa procesného zákona, pretože Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 138 upravil možnosť individuálneho oslobodenia od súdnych poplatkov (niekedy nazývaného aj oslobodením na návrh účastníka, alebo individuálneho osobného oslobodenia). Pri rozhodovaní súdu o žiadosti účastníka o oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 ods. 1 O.s.p. išlo druhovo o úplne odlišné oslobodenie (než je osobné oslobodenie od súdnych poplatkov podľa zákona o súdnych poplatkoch), pri ktorom súd skúma osobné pomery účastníka, resp. charakter uplatňovaného práva, a na základe týchto (individuálnych) okolností, môže svojím rozhodnutím účastníka konania od platenia súdnych poplatkov oslobodiť. Osobné oslobodenie od súdnych poplatkov podľa zákona o súdnych poplatkoch naopak sleduje oslobodenie určitého okruhu účastníkov konania, pri ktorých z dôvodu ich spoločenskej závažnosti a dôležitosti zákonodarca, štát, zľavil z poplatkovej povinnosti a takéto oslobodenie nastáva priamo zo zákona (m.m. uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 25.7.2013, sp.zn. 6 Cdo 173/2013). Súd mohol a môže svojím rozhodnutím oslobodiť od povinnosti platiť súdny poplatok aj tú stranu sporu, ktorá je inak oslobodená od povinnosti platiť súdny poplatok priamo na základe zákona (§ 4 ods. 1, ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku sa výpis z registra trestov. Zákonné oslobodenie sa totiž vzťahuje iba na súdny poplatok, kým oslobodenie na základe rozhodnutia súdu zvýhodňuje strana sporu vo väčšom rozsahu. 13. Po rozhodnutí súdu prvej inštancie napadnutým uznesením žalobcovia v 1., 2. rade (pre ďalšie obdobie) neuvádzali (iné) skutočnosti odôvodňujúce také pomery, ktoré by boli spôsobilé privodiť im úspech. Na tomto mieste je potrebné ešte uviesť, že obdobnú právnu úpravu ako Občiansky súdny poriadok v § 138 má aj Civilný sporový poriadok v ustanovení § 254. Odvolací súd preto z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým nepriznal žalobcom v 1., 2. rade oslobodenie od súdnych poplatkov každému v rozsahu 50 % ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 14. Žalobcovia v 1., 2. rade podali odvolanie voči napadnutému uzneseniu aj do výroku, ktorým im súd prvej inštancie priznal oslobodenie od súdnych poplatkov v rozsahu 50 % každému, pričom odvolací súd ich odvolanie v tejto časti odmietol, už bez ďalšieho, podľa § 386 písm. b/ C.s.p, pretože odvolanie môže podať iba tá strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.). Týmto rozhodnutím totiž nebola spôsobená ujma na ich právach. 15. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).