Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6CoPr/3/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115216646 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1115216646.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a členov senátu JUDr. Branislava Krála a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcu: G. T., L.. XX.X.XXXX, J. J. A.. Č.. XX, J., proti žalovanej: P. D., S..D.., T. L.. Č.. X/A, J., W. XX XXX XXX, o náhradu mzdy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 31. mája 2016 č. k. 6Cpr/3/2015-81, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku p o t v r d z u j e . Žalovanej sa nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 10,83 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. Žalovanej nepriznal právo na náhradu trov konania. 2/ V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca sa domáhal voči žalovanej zaplatenia čiastky 200,48 eur s prísl. titulom náhrady mzdy z dôvodu prekážky v práci na strane zamestnávateľa za obdobie od 13.4.2015 do 30.4.2015. V priebehu konania žalobca rozšíril žalobu aj o nárok na náhradu mzdy za obdobie od mája 2015 do septembra 2015. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie skutkovo zistil, že dňa 11.7.2010 uzavrel žalobca so žalovanou pracovnú zmluvu na dobu určitú do 31.12.2010 na výkon práce „predavač s inkasom", deň nástupu do práce 12.7.2010. Súčasťou pracovnej zmluvy bol aj písomný popis pracovnej pozície žalobcu. Pracovný pomer bol konkludentne zmenený na dobu neurčitú. Dňa 17.12.2014 žalobca absolvoval periodickú lekársku prehliadku zdravotnej spôsobilosti na prácu. Z lekárskeho posudku zo dňa 17.12.2014 vyplynulo, že bol spôsobilý na výkon práce „predavač s inkasom" s dočasným obmedzením „nie fyzicky náročná práca, nie jednostranné zaťaženie, nie ťažké bremená, nie dlhé státie". Dňa 18.2.2015 absolvoval žalobca mimoriadnu lekársku prehliadku zdravotnej spôsobilosti na prácu. Z lekárskej správy vyplynulo, že žalobca bol spôsobilý na výkon posudzovanej práce s dočasným obmedzením „nie fyzicky náročná práca, nenosiť ťažké bremená, nie dlhé státie, na 1 rok." Dňa 17.4.2015 absolvoval žalobca ďalšiu mimoriadnu lekársku prehliadku zdravotnej spôsobilosti na prácu. Podľa lekárskeho posudku zo dňa 17. 4. 2015 bol žalobca dočasne nespôsobilý na výkon posudzovanej práce „nie fyzická záťaž, práca na rebríku, ručná manipulácia s bremenami, práca v noci." Následne žalobca listom zo dňa 17.4.2015 požiadal žalovanú poukazujúc na závery lekárskeho posudku zo dňa 17.4.2015 o prijatie vhodných opatrení a s tým, že do ich prijatia nie je jeho prítomnosť na pracovisku potrebná. Listom zo dňa 23.4.2015 žalovaná vyzvala žalobcu na zdokladovanie neprítomnosti v práci a okamžitý nástup k výkonu práce. Žalobca listom zo dňa 5.5.2015 žalovanej oznámil, že dlhodobé prideľovanie práce v rozpore s lekárskymi posudkami je porušovaním pracovnoprávnych predpisov, ktorá skutočnosť je dôvodom na odmietnutie vykonávať prácu. Neprideľovanie práce v súlade s lekárskymi posudkami žalobca považuje za prekážku na strane zamestnávateľa podľa § 142 ods. 3 Zák. práce a požiadal o vyplatenie náhrady mzdy. V oznámení ďalej uviedol, že od 13.4.2015 do 17.4.2015 čerpal riadnu dovolenku. Listom zo dňa 18.5.2015 žalobca vyzval žalovanú na doplatenie mzdy za mesiac apríl 2015. Žalobca dňa 27.7.2015 vypovedal pracovný pomer u žalovaného a jeho pracovný pomer sa skončil dňom 30.9.2015. Žalovaná po začatí súdneho konania (10.1.2016) uhradila žalobcovi sumu 148,40 eur netto titulom náhrady mzdy za 5 dní dovolenky od 13.4.2015 do 17.4.2015 a titulom náhrady mzdy za prekážky v práci na strane zamestnávateľa od 20.4.2015 do 30.4.2015. Vzhľadom na uvedené žalobca vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 200,48 späť. Zotrval však na nároku na zaplatenie úrokov z omeškania 8,05 % ročne od 11.5.2015 do 10.1.2016 a na nároku na náhradu mzdy za obdobie máj - september 2015. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 6Cpr/3/2015-60 zo dňa 9.5.2016 konanie v späťvzatej časti zastavil. 3/ Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom priznal žalobcovi v zmysle s § 517 ods. 2 Obč. zák. a § 3 Nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. úroky z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 200,48 eur od 11.5.2015 do 10.1.2016, t. j. spolu sumu 10,83 eur. V časti týkajúcom sa nároku na náhradu mzdy za obdobie máj 2015 - september 2015 žalobu zamietol. Súd prvej inštancie uzavrel, že podľa lekárskeho posudku zo dňa 17.4. 015 nebol žalobca uznaný dlhodobo nespôsobilým na výkon posudzovanej práce. Vzhľadom na túto skutočnosť nebolo možné aplikovať § 142 ods. 3 Zák. práce. Dočasná nespôsobilosť na výkon dohodnutej práce je dôvodom na zmenu pracovnej zmluvy v časti druhu práce. Z § 47 ods. 1 Zák. práce vyplýva právo zamestnávateľa od zamestnanca vyžadovať iba také pracovné úkony, ktoré mu patria do rámca druhu dojednanej práce, v tomto prípade v rozsahu „ Popisu práce žalobcu." Elementárnou povinnosťou zamestnanca je chodiť do práce a zdržiavať sa na pracovisku, t. j. byť k dispozícii zamestnávateľovi. Z výzvy zo dňa 23.4.2015 vyplynulo, že zamestnávateľ vyzval zamestnanca na okamžitý nástup do práce. Keďže v danom čase nebola dohodnutá zmena pracovnej zmluvy, zamestnávateľ správne vyzval zamestnanca k výkonu dohodnutej práce podľa pracovnej zmluvy. Na strane zamestnávateľa tak nemožno tvrdiť, že prestal zamestnancovi prideľovať prácu, ale zamestnanec nebol pripravený prácu vykonávať. Preto nebola splnená podmienka, že zamestnanec bol povinný nastúpiť do práce až vtedy, kedy ho zamestnávateľ vyzve a vyjadrí ochotu prideľovať mu inú ako dohodnutú prácu. Len ten účastník, ktorý je ochotný a pripravený plniť svoje povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru, sa môže vo vzťahu k druhému domáhať zodpovedajúceho plnenia. Pracovná zmluva je uzatváraná v písomnej forme, pričom jej podstatnou náležitosťou je dohoda o druhu práce. Podľa § 40 ods. 2 Obč. zák. písomne uzavretá dohoda sa môže meniť alebo zrušiť iba písomne, okrem prípadu, keď sú splnené zákonné podmienky uvedené v § 55 Zák. práce. V súlade s § 55 ods. 2 písm. a/ Zák. práce je zamestnávateľ povinný jednostranne preradiť zamestnanca na inú prácu len v prípade dlhodobej nespôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu, nie z dôvodu dočasnej nespôsobilosti vykonávať dohodnutú prácu tak, ako je to v posudzovanom prípade. Súd prvej inštancie teda ustálil, že na strane žalobcu nebola preukázaná ochota a pripravenosť plniť si svoje povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru, preto sa nemôže vo vzťahu k žalovanej domáhať zodpovedajúceho plnenia. Nakoľko v konaní nebola preukázaná existencia prekážok v práci na strane zamestnávateľa, nevznikol žalobcovi nárok na náhradu mzdy. S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie žalobu v tejto často zamietol. 4/ O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej žalovanej nárok na náhradu trov nepriznal, pretože jej v konaní žiadne trovy nevznikli. 5/ Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a napadol ním výrok, ktorým bola žaloba zamietnutá. Dôvodil, že súd prvej inštancie nesprávne vyložil § 55 ods. 2 písm. a/ Zák. práce, keď dočasnú nespôsobilosť žalobcu vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy nepovažoval za dôvod na jeho preradenie na prácu zodpovedajúcu jeho zdravotnému stavu v zmysle lekárskeho posudku zo dňa 17.4.2015. Súd prvej inštancie svoj právny záver, že dočasnou nespôsobilosťou zamestnanca vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy nevzniká zamestnávateľovi povinnosť preradiť zamestnanca na prácu vhodnú jeho zdravotnému stavu, nepodložil konkrétnym ustanovením právneho predpisu, pričom sa nevysporiadal s významom a rozdielom v pojmoch dočasná nespôsobilosť a dlhodobá nespôsobilosť. Podľa žalobcu súd prvej inštancie nesprávne vyložil § 142 ods. 3 Zák. práce, keďže dôvodom na jeho aplikáciu je aj jeden deň trvania prekážok v práci. Je totiž preukázané, že žalobca prácu podľa pracovnej zmluvy vykonávať nemohol. Súd prvej inštancie sa priklonil k tvrdeniu žalovanej, že to bol žalobca, kto porušil povinnosti vyplývajúce z § 81 písm. a/, b/, Zák. práce, keď na písomnú výzvu žalovanej zo dňa 23.4.2015 nenastúpil k výkonu dohodnutej práce podľa pracovnej zmluvy. Žalovaná však vyzvala žalobcu na výkon práce podľa pracovnej zmluvy - t.j. k výkonu práce „predavač s inkasom". Z výzvy žalovanej nevyplýva ani náznak toho, že by mala v úmysle prideľovať žalobcovi inú prácu, ako prácu podľa pracovnej zmluvy, ktorú však žalobca vzhľadom na lekársky posudok vykonávať nemohol. Z nerešpektovania pokynu žalovanej vydaného v rozpore s právnym predpisom súd prvej inštancie vyvodil skutkový záver, že žalovaný neprestal žalobcovi prideľovať prácu, ale to bol žalobca, ktorý nebol pripravený prácu podľa pracovnej zmluvy vykonávať. Nenastúpenie žalobcu na výkon práce podľa pracovnej zmluvy, ak takýto výkon práce podľa lekárskeho posudku nie je spôsobilý vykonávať, nie je dôvodom, aby bola žalobcovi vykázaná neospravedlnená absencia na pracovisku. Žalobca nesúhlasí so skutkovým záverom súdu prvej inštancie, že žalovaná v danom čase (23.4.2015) správne vyzvala žalobcu k výkonu dohodnutej práce podľa pracovnej zmluvy z dôvodu, že nedošlo k dohode o zmene pracovnej zmluvy v časti druh práce. Takýto skutkový záver je pochybením z dôvodu, že výzva žalovanej odporuje lekárskemu posudku zo dňa 17.4.2015, je v rozpore s § 55 Zák. práce a s čl. 2 Zák. práce. Žalobca ďalej dôvodil tým, že žalovaná uplatňovaný nárok za mesiac apríl 2015 uspokojila, keď aj napriek výzve zo dňa 23.4.2015 vyplatila dňa 10.12.2015 žalobcovi náhradu mzdy za dovolenku od 13.4.2015 do 17.4.2015 a náhradu mzdy za prekážky v práci na strane zamestnávateľa od 20.4.2015 do 30.4.2015. Súd prvej inštancie sa nezaoberal argumentáciou žalobcu, ktorou odôvodnil rozšírenie žaloby z dôvodu, že žalovaná písomne pred súdom uznala záväzok voči žalobcovi za mesiac apríl 2015 čo do dôvodu a výšky. Vzhľadom na tento prejav vôle žalovanej sa zamietnutie uplatneného nároku na náhradu mzdy za ďalšie obdobie javí ako nelogické a arbitrárne. Súd prvej inštancie totiž nedal žalobcovi v odôvodnení napadnutého rozsudku jasnú odpoveď, z akého dôvodu posudzuje obdobie od mája 2015 diametrálne odlišne, ako obdobie apríl 2015. Žalovaná svojim postupom zneužila svoje postavenie zamestnávateľa na škodu žalobcu, keď spochybňuje a namieta právo žalobcu na náhradu mzdy z dôvodov prekážok v práci na strane zamestnávateľa, ktoré právo už za mesiac apríl 2015 uznal. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku zmenil tak, že žalobe vyhovie a žalovanej uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy za obdobie máj - september 2015. 6/ Žalovaná vo vyjadreniu k odvolaniu žalobcu navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku potvrdil. Uviedla, že interpretácia žalobcu ohľadom listiny zo dňa 23.4.2015 nie je správna. Zamestnávateľ totiž nemôže vyzvať zamestnanca na plnenie inej práce, ako je dohodnutá v pracovnej zmluve. Práve táto skutočnosť by bola dôvodom, na základe ktorej by sa zamestnanec mohol účinne brániť a odoprieť nástup do práce. Došlo by k situácii, kedy by zamestnávateľ od zamestnanca požadoval prácu, ku ktorej sa zamestnanec nezaviazal. Zákonník práce okrem povinností, ktoré kladie na zamestnávateľa, upravuje aj základné povinnosti zamestnanca, medzi ktoré patrí aj povinnosť byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z pracoviska až po skončení pracovného času, t.j. byť osobne zamestnávateľovi k dispozícií na plnenie jeho pracovných úloh podľa pracovnej zmluvy. Až porušením povinností zo strany zamestnávateľa, t.j. prideľovaním práce v rozpore s lekárskym posudkom, zdravotnou (ne)spôsobilosťou zamestnanca, vznikajú zamestnancovi nároky. 7/ Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal rozsudok v napadnutom výroku, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok je v napadnutom výroku vecne správny. 8/ Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Na zdôraznenie jeho správnosti dodáva, že podľa § 30f ods. 2 zákona č. 355/2007 Z.z. na ochranu verejného zdravia záver lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu znie: a/ spôsobilý na výkon posudzovanej práce, b/ spôsobilý na výkon posudzovanej práce s dočasným obmedzením, c/ spôsobilý na výkon posudzovanej práce s trvalým obmedzením, d/ dočasne nespôsobilý na výkon posudzovanej práce alebo e/ dlhodobo nespôsobilý na výkon posudzovanej práce. Jednostranné preradenie na inú vhodnú prácu je v § 55 ods. 1, 2 Zák. práce konštruované ako výnimka zo zásady zmluvnosti pracovnoprávnych vzťahov. Zákonnú povinnosť jednostranne preradiť zamestnanca na inú prácu má zamestnávateľ len v prípade ak zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť naďalej vykonávať doterajšiu prácu (§ 55 ods. 2 písm. a/ Zák. práce). Zo záveru lekárskeho posudku zo dňa 17.4.2015 však takáto skutočnosť nevyplýva. Žalobca bol uznaný za dočasne nespôsobilého na výkon posudzovanej práce v rozsahu činností, ktoré by mu spôsobovali fyzickú záťaž, práca na rebríku, ručná manipulácia s bremenami a práca v noci. Závery tohto lekárskeho posudku žalobcu neoprávňovali nedostaviť sa do práce dôvodiac, že doposiaľ nebol preradený na inú vhodnú prácu. Žalovaná nemala právnu povinnosť žalobcu jednostranne previesť na inú prácu, keďže nebol naplnený predpoklad uvedený v § 55 ods. 2 písm. a/ Zák. práce (t.j. dlhodobá strata spôsobilosti žalobcu vykonávať doterajšiu prácu). Keďže žalobca po obdŕžaní posudku už neprišiel na pracovisko, nemôže s úspechom tvrdiť, že mu žalovaná nebola od 1.5.2015 pripravená prideľovať prácu v zmysle lekárskeho posudku (zohľadniac jeho zdravotný stav), rovnako tak nemôže tvrdiť, že žalovaná nebola pripravená dojednať s ním dočasnú zmenu pracovného pomeru týkajúcu sa jeho pracovnej náplne. Uvedený záver nemôže spochybniť ani skutočnosť, že žalovaná zaplatila žalobcovi náhradu mzdy z dôvodov prekážok v práci na strane zamestnávateľa za obdobie od 20.4.2015 do 30.4.2015 (§ 142 ods. 3 Zák. práce). Takéto konanie žalovanej nie je možné považovať za uznávací prejav podľa § 558 Obč. zák. vo vzťahu k nároku na náhradu mzdy uplatneného za obdobie od 1. 5. 2015 do 30.9.2015 a nie je z neho možné vyvodiť ani skutkový záver, že by prekážky v práci na strane žalovanej (zamestnávateľa) trvali aj od 1.5.2015. 9/ Odvolací súd dodáva, že žalobca bol oprávnený odmietnuť výkon práce, ktorý by bol v rozpore so závermi lekárskeho posudku vydaného 17.4.2015. Aby tak mohol urobiť, musel by sa počas pracovnej doby zdržovať na pracovisku. V takom prípade by išlo o prekážky v práci na strane zamestnávateľa, pri ktorej by zamestnancovi patrila náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku podľa § 142 ods. 3 Zák. práce. Pokiaľ žalobca dôvodí, že žalovaná pri vykonávaní svojich oprávnení konala v rozpore s dobrými mravmi, teda v rozpore s čl. 2 Základných zásad Zák. práce, odvolací súd konštatuje, že to bol žalobca, ktorý porušil svoje povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru - chodiť do práce, zdržovať sa na pracovisku a byť k dispozícií zamestnávateľovi tak, aby mohol plniť jeho pokyny (§ 47 ods. 1 písm. b/ Zák. práce). Z uvedeného dôvodu sa žalobca nemôže s úspechom dovolávať ochrany vyplývajúcej z čl. 2 Základných zásad Zák. práce. 10/ Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá, ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. 11/ Vyhovujúci výrok napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj výrok o trovách konania, nebol napadnutý odvolaním, a preto oba tieto výroky nadobudli právoplatnosť. 12/ O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a ich náhradu úspešnej žalovanej nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. 13/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 C.s.p .). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ ( § 428 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods. 2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods. 2 C.s.p. ).