Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/152/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115220107 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1115220107.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu JUDr. Michaely Frimmelovej Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobkyne: R.. X.. U. F., X. K. X/A, V., zastúpenej: JUDr. Janka Hazlingerová, advokátka, so sídlom Nobelova 9, Bratislava, proti žalobcovi: C.. X. X., E. XX, V., zastúpenému: JUDr. Miroslava Tencerová, advokátka, so sídlom Hurbanovo nám. 5, Bratislava, o určenie zániku záložného práva zo záložnej zmluvy, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 31. marca 2016 č.k. 7C 103/2015-265 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne, ktorým sa domáhala voči žalovaným 1/ a 2/ určenia zániku záložného práva zo záložnej zmluvy zo dňa 24.9.2010, s tým, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia. 2. Vychádzal zo žalobkyňou v žalobe uvedeného skutkového tvrdenia, že dňa 24.9.2010 uzatvorila záložnú zmluvu so žalovanými 1/ a 2/, na základe ktorej bol povolený vklad do katastra nehnuteľností pod č. X. zo dňa 20.10.2010 a zriadené záložné právo na nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX, označené ako: - byt č. X na X P., bytového domu na P.B. H.. X. V., X. Č.. XX, F..Č.. XX, postaveného na pozemku parcela registra C, č. XXX. Spoluvlastnícky podiel o veľkosti 883/10000 na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu súp. č. XX, a na pozemku parc. č. XXX, zastavané plochy a nádvoria 416 m2 - byt č. XC, nachádzajúci sa na C.. P. bytového domu v Bratislave na V. H.. Č.. XA, F.. Č.. XXXX, postaveného na parc.č. XXXXX, Spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele 10723/296107, a spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch parc. č. XXXXX-záhrady, o výmere 948 m2, parc. č. XXXX/X-zastavané plochy a nádvoria o výmere 611 m2, č. XXXX/X-zastavané plochy a nádvoria o výmere 220 m2, a to v podiele 10723/296107, katastrálne územie V. - F. U.. Záložné právo bolo zriadené v prospech žalovaného 1/ za účelom zaistenia splatenia pôžičky, ktorú jej tento poskytol na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 24.9.2010 vo výške 195.000 Eur a v prospech žalovaného 2 /za účelom zaistenia splatenia pôžičky, ktorú jej tento poskytol na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 24.9.2010 vo výške 260.000 Eur. V zmysle čl. 7 záložnej zmluvy zo dňa 24.9.2010 sa účastníci dohodli, že záložné právo k predmetu zálohu zanikne dňom splatenia celkového dlhu. Tvrdila, že svoje záväzky voči obom žalovaným v plnej výške splatila v lehote do 30.11.2012. Napriek tomu riadnemu splneniu záväzkov žalovaný 1/ jej listom zo dňa 19.4.2013 oznámil začiatok výkonu záložného práva na základe záložnej zmluvy zo dňa 24.9.2010. Uviedla, že uznesením súdu zo dňa 17.5.2013, č.k. 7C/87/2013-190, zmeneným v časti uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 14.11.2013 č.k. 4Co/560/2013-234 právoplatným dňa 12.12.2013 nariadil súd predbežné opatrenie, ktorým zakázal žalovaným 1/ a 2/ výkon záložného práva v zmysle záložnej zmluvy zo dňa 24.9.2010 predajom nehnuteľnosti označenej ako byt č. X na X P., bytového domu na P. H.. X. V.. 3. Žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení k žalobe žalobkyne uviedol, že dňa 24.9.2010 uzatvoril so žalobkyňou zmluvu o pôžičke, na základe ktorej jej požičal finančné prostriedky vo výške 195.000 Eur do 24.9.2011. Pohľadávka vrátane príslušenstva bola zabezpečená záložným právom zriadeným k nehnuteľnostiam - bytu P. R. V. V. na základe záložnej zmluvy zo dňa 24.9.2010. Žalobkyňa si svoj záväzok nesplnila vôbec, preto jej listom zo dňa 19.4.2013 oznámil začatie výkonu záložného práva. Poukázal na čl. III zmluvy o pôžičke, podľa ktorého bolo dohodnuté, že požičané finančné prostriedky žalobkyňa vráti v hotovosti alebo bezhotovostne vkladom na účet, čo sa nestalo, nevrátila ani predchádzajúce pôžičky zo zmluvy o pôžičke zo dňa 23.9.2009 na sumu 165.000 Eur. 4. Žalobkyňa sa s týmto vyjadrením žalovaného 1/ nestotožnila a uviedla, že jej žalovaný 1/ v skutočnosti žiadne prostriedky neposkytol. Poukázala na čl. I zmluvy o pôžičke zo dňa 24.9.2010, v ktorom je výslovne uvedené, že predmetom zmluvy je bezúročné poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 195.000 Eur na obdobie 12 mesiacov, podľa čl. II zmluvy veriteľ prehlasuje, že časť sumy, ktorá je predmetom pôžičky a je špecifikovaná v čl. I zmluvy odovzdal dlžníkovi v hotovosti v celosti pri podpise zmluvy, čo dlžník potvrdzuje svojim podpisom, avšak v tomto článku nie je uvedené, aká časť sumy mala byť odovzdaná v hotovosti, namietala odovzdanie jej finančných prostriedkov. Tiež uviedla, že túto zmluvu o pôžičke nechal vyhotoviť žalovaný 2/, ktorý jej zmluvu predložil so žalovaným 1/ na podpis s odôvodnením, že touto zmluvou o pôžičke mal žalovaný 1/ prevziať pôžičku jej poskytnutú v minulosti inou osobou a že sa jedná iba o formálnu záležitosť. Z tohto dôvodu dňa 24.9.2010 zmluvu o pôžičke podpísala. Taktiež poukázala na čl. I zmluvy, kde je uvedené, že pôžička je bezúročná. Napriek tomu žalovaný 2/ požadoval, aby prostredníctvom jeho osoby platila v prospech žalovaného 1/ úroky vo výške 4.500 Eur mesačne, čo aj robila. O zaplatení týchto úrokov jej však žalovaný nikdy nevystavil doklad o prevzatí s odôvodnením, že sa a tom nedohodli. Z tohto dôvodu môže preukázať zaplatenie týchto úrokov iba nepriamymi dôkazmi. 5. So žalovaným 1/ uzatvorila ešte jednu zmluvu o pôžičke dňa 23.9.2009, ktorej predmetom bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 150.000 Eur a žalovaný 1/ túto sumu poukázal na účet spoločnosti REBOX, spol. s.r.o. vedený v peňažnom ústave Tatra Banka a.s. dňa 25.9.2009. Žalobkyňa tvrdila, že v zmysle oboch zmlúv o pôžičke, a to zmluvy zo dňa 23.9.2009 a zmluvy zo dňa 24.9.2010 jej poskytol žalovaný 1/ pôžičku len v sume 150.000 Eur a to na účet spoločnosti REBOX, spol. s.r.o. dňa 25.9.2009. Poskytnuté pôžičky splácala od roku 2009 do 21.12.2012 a to prevodom z účtu spoločnosti REBOX, spol. s.r.o. vedený v City Bank, a.s. v prospech účtu žalovaného 2/, ktorému v roku 2009 zaplatila celovo sumu vo výške 101.569 Eur, v roku 2010 celkovo sumu 551.236 Eur, v roku 2011 sumu 263.000 Eur, v roku 2012 sumu 661.952 Eur. Žalovanému 1/ neplatila dlžnú sumu v hotovosti alebo prevodom na účet, pretože finančné plnenie pred žalovaným 1/ preberal vždy žalovaný 2/. Mala len jedenkrát poskytnúť plnenie pre žalovaného 1/ prostredníctvom jeho manželky vo výške 50.000 Eur v hotovosti dňa 5.5.2011, pretože v tomto čase nemohol túto sumu prevziať žalovaný 2/. Prijatie sumy vo výške 50.000 Eur potvrdila manželka žalovaného 1/ podpisom pokladničného dokladu. Ďalej uviedla, že mala uzatvorené aj dve ďalšie zmluvy o pôžičke so žalovaným 2/ a to zmluvu zo dňa 30.7.2010 na sumu 500.000 Eur a zo dňa 24.9.2010 na sumu 260.000 Eur. V zmysle zmluvy o pôžičke zo dňa 30.7.2010 žalovaný 2/ jej neposkytol žiadne finančné prostriedky, táto zmluva bola uzatvorená iba formálne a mala slúžiť ako potvrdenie o poskytnutí pôžičiek spred roka 2010. V zmysle druhej zmluvy o pôžičke jej poskytol žalovaný 2/ plnenie vo výške 200.000 Eur. Zvyšnú sumu vo výške 60.000 Eur jej nikdy neposkytol, pričom táto suma bola dohodnutá ako úrok. Napriek tomu, že predmetom zmluvy je bezúročné poskytnutie finančných prostriedkov, platila žalovanému 2/ aj úroky vo výške 8050 Eur mesačne. Ten ich preberal vždy hotovosti bez vydania potvrdenia. Žalovanému 2/ zaplatila prevodom alebo vkladom na účet najmenej sumu vo výške 1.578.258 Eur. K jeho rukám poskytla aj sumu minimálne 1.200.000 Eur bez potvrdenia ich prevzatia. So žalovaným 1/ ju zoznámil žalovaný 2/ v čase, keď jej žalovaný 1/ poskytol titulom zmluvy o pôžičke zo dňa 23.9.2009 sumu 150.000 Eur. Od tohto termínu vždy komunikoval so žalobkyňou iba žalovaný 2/, ktorý jej povedal, že má a musí plniť vždy k jeho rukám, pretože je to tak dohodnuté. Z uvedeného dôvodu tak vždy plnila žalovanému 2/ s výnimkou jediného prípadu, keď poskytla plnenie vo výške 50.000 Eur manželke žalovaného 1/, ktorý následne uviedol, že mu plnenie zo zmlúv o pôžičkách nebolo vyplatené, pretože žalovaného 2/ nikdy nepoveril preberaním akýchkoľvek súm. Z uvedeného dôvodu vyzvala žalovaného 2/ listom zo dňa 16.7.2014, aby jej vrátil sumu 754.758 Eur, o ktorú sa bezdôvodne obohatil. Ten na túto výzvu vôbec nereagoval. Mala za to, že sa stala obeťou podvodu a žalovanému 1/ ako i žalovanému 2/ zaplatila všetky dlžné sumy. Na pojednávaní konanom dňa 9.10.2014 žalobkyňa svoje skutkové tvrdenia ešte doplnila v tom smere, že v zmysle zmluvy o pôžičke zo dňa 24.9.2010, ktorú uzavrela so žalovaným 2/ jej neboli poskytnuté finančné prostriedky v sume 260.000 Eur. Namiesto toho žalovaný 2/ prevzal a zaplatil za ňu dlh, ktorý mala voči ďalšej osobe - X. V. vo výške 350.000 Eur v zmysle zmluvy o pôžičke zo dňa 23.9.2009. Nemala v skutočnosti vedomosť o tom, kedy a v akých sumách žalovaný 2/ poskytol plnenie jej veriteľovi X. V., verila však, že tak urobil a preto zmluvy o pôžičke zo dňa 24.9.2010 tak so žalovaným 1/ ako i so žalovaným 2/ podpísala aj keď jej v skutočnosti neboli poskytnuté žiadne finančné prostriedky. Po celú dobu všetky finančné plnenia od nej preberal žalovaný 2/, ktorý jej povedal, že ich bude preberať iba on a to tak pre žalovaného 1/ ako aj pre seba. 6. Uznesením zo dňa 30.3.2015, č.k. 7C/87/2013-526 vylúčil súd prvej inštancie konanie žalobkyne proti žalovanému 1/ na samostatné konanie (vedené pod sp. zn. 7C/103/2015). 7. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie: výsluchom žalobkyne, žalovaných 1/ a 2/, svedkov: E. D., L. E. a listinami: oznámenie o začatí výkonu záložného práva, záložná zmluva zo dňa 24.9.2010, zmluva o pôžičke zo dňa 24.9.2010, zmluva o pôžičke zo dňa 23.9.2009, notárska zápisnica o vyhlásení Z. M., zmenka, výpisy z účtu žalobkyne a oboznámením sa s ostatným obsahom súdneho spisu. 8. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalovaný (predtým žalovaný 2/) ako veriteľ uzatvoril so žalobkyňou ako dlžníčkou dňa 23.9.2009 zmluvu o pôžičke, ktorej predmetom bolo bezúročné poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 165.000 Eur titulom pôžičky na obdobie 4 mesiacov od podpísania zmluvy, tzn. do 23.1.2010. V zmysle čl. II zmluvy veriteľ prehlásil, že časť pôžičky vo výške 15.000 Eur odovzdal dlžníkovi pri podpise zmluvy v hotovosti a zvyšok sumy poukáže dlžníkovi na jeho účet v banke č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX najneskôr v nasledujúci deň od podpísania tejto zmluvy. V zmysle čl. III bod 1 zmluvy sa dlžník zaviazal poskytnuté finančné prostriedky vo výške 165.000 Eur vrátiť v hotovosti alebo na účet veriteľa č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX v 4 splátkach nasledovne: do 23.10.2009 v sume 3.750 Eur, do 23.11.2009 v sume 3.750 Eur, do 23.12.2009 v sume 3.750 Eur, do 23.1.2010 v sume 153.750 Eur. Pre prípad omeškania bola dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania až do riadneho splnenia záväzku. Zároveň bolo dohodnuté, že v prípade omeškania s akoukoľvek splátkou sa celý dlh stáva splatným. V zmysle čl. IV bod. 1 zmluvy sa na zabezpečenie plnenia dlžník zaviazal vystaviť v deň podpisu zmluvy v prospech veriteľa vlastnú zmenku znejúcu na sumu 165.000 Eur a túto odovzdať veriteľovi pri podpise zmluvy. V zmysle čl. IV. bod 2 sa dlžník súčasne zaviazal, že najneskôr nasledujúci deň po podpise zmluvy zabezpečí svoj záväzok z tejto zmluvy aj zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území E., okres Bratislava II, obec Bratislava - mestská časť E., vedených Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, na LV č. XXX ako pozemky s parc. č. XXXX/X o výmere 1601m2 - záhrady a parc. č. XXXX/ X o výmere 38m2 - zastavané plochy, ktorých je výlučným vlastníkom. Z výdavkového pokladničného dokladu č. XVXXX zo dňa 5.5.2011 mal za preukázané, že žalobkyňa odovzdala C.. E. X., D. F. XXX XXX, sumu 50.000 Eur titulom vrátenia pôžičky. 9. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 24.9.2010 mal preukázané, že žalovaný ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžník uzatvorili zmluvu, ktorej predmetom bolo bezúročné poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 195.000 Eur titulom pôžičky na obdobie 12 mesiacov od podpísania zmluvy, tzn. do 24.9.2011. V zmysle čl. II zmluvy veriteľ prehlásil, že časť pôžičky špecifikovanej v čl. I bod 1 zmluvy odovzdal dlžníkovi v hotovosti a v celosti pri podpísaní zmluvy, čo dlžník potvrdzuje svojim vlastnoručným podpisom na zmluve. V zmysle čl. II bod 1 zmluvy sa dlžník zaviazal veriteľovi poskytnuté prostriedky vo výške 195.000 Eur z titulu pôžičky vrátiť v hotovosti alebo na účet veriteľa vedený v Tatra Banke, a.s., č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX v dvanástich mesačných splátkach nasledovne: jedenásť mesačných splátok vo výške 3.750 Eur počnúc dňom 24.10.2010 a končiac dňom 24.8.2011 a posledná dvanásta splátka vo výške 153.750 Eur splatná dňa 24.9.2011. Pre prípad omeškania bola dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania až do riadneho splnenia záväzku. Zároveň bolo dohodnuté, že v prípade omeškania s akoukoľvek splátkou sa celý dlh stáva splatným. V zmysle čl. III bod. 1 zmluvy sa na zabezpečenie plnenia dlžník zaviazal vystaviť v deň podpisu zmluvy v prospech veriteľa vlastnú zmenku znejúcu na sumu 195.000 Eur s doložkou „bez protestu“ a túto odovzdať veriteľovi pri podpise zmluvy. V zmysle čl. III. bod 2 sa dlžník súčasne zaviazal, že najneskôr nasledujúci deň po podpise zmluvy zabezpečí svoj záväzok z tejto zmluvy aj zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území F. U., Okres Bratislava I, vedeným Katastrálnym úradom v Bratislave, Správou katastra Bratislava I : na LV č. XXXX: byt č. X na X P., bytového domu na P. H.. X. V., X. Č.. XX, F..Č.. XX, postaveného na pozemku parcela registra C, č. XXX. Spoluvlastnícky podiel o veľkosti 883/10000 na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu súp. č. XX, a na pozemku parc. č. XXX, zastavané plochy a nádvoria 416 m2.- byt č. XC, nachádzajúci sa na C.. P. bytového domu v V. na V. H.. Č.. XA, F..Č.. XXXX, postaveného na parc. č. XXXXX, Spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele 10723/296107, a spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch parc. č. XXXXX-záhrady, o výmere 948 m2, parc. č. XXXX/X-zastavané plochy a nádvoria o výmere 611 m2, č. XXXX/X-zastavané plochy a nádvoria o výmere 220 m2, a to v podiele 10723/296107. 10. Zistil, že žalobkyňa dňa 24.9.2010 vystavila vlastnú zmenku znejúcu na sumu 195.000 Eur pre remitenta -žalovaného 1/, s doložkou „bez protestu“ a s miestom plnenia v Bratislave. 11. Zo záložnej zmluvy zo dňa 24.9.2010 mal za preukázané, že žalovaný 1/ a žalovaný 2/ ako záložní veritelia 1/ a 2/ a žalobkyňa ako záložca uzatvorili záložnú zmluvu, ktorej predmetom bolo zabezpečenie pohľadávky v zmysle zmlúv o pôžičke zo dňa 24.9.2010 medzi záložným veriteľom 1/ a 2/ záložcom v sume 195.000 Eur a záložným veriteľom 2/ a záložcom v sume 260.000 Eur. Na zabezpečenie týchto pohľadávok dal záložca do zálohu nehnuteľnosti uvedené v čl. II bod 1 tejto zmluvy a zriadil k nim záložné právo v prospech záložného veriteľa 1/ 2/. Z výpisov účtu žalobkyne: majiteľ účtu REBOX SR, s.r.o., mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobkyňa previedla na účet žalovaného 2/: Ľ. X. v priebehu roku 2012 sumu 509.272 Eur. Žalovaný 1 listom zo dňa 19.4.2013 oznámil žalobkyni začiatok výkonu záložného práva zo záložnej zmluvy zo dňa 24.9.2010. 12. Žalovaný vypovedal, že nikdy okrem svojej manželky nikoho nesplnomocnil na prijímanie alebo vyplácanie finančných prostriedkov. Spájanie svojej osoby s pôvodným žalovaným 2/ odmietal. Pôžičku žalobkyni riadne poskytol a tá mu ju v zmysle zmluvy nevrátila. 13. Pôvodný žalovaný 2/ vypovedal, že so žalobkyňou sa pozná asi od roku 2002. Zoznámil ich pán D., keď žalobkyňa potrebovala požičať peniaze. Odvtedy jej viackrát buď sám peniaze požičal, alebo jej sprostredkoval uzatvorenie zmluvy o pôžičke. Ďalej vypovedal, že plnenie titulom pôžičky od pána V. vyplatil veriteľovi za žalobkyňu on v dvoch splátkach a to 100.000 Eur a 250.000 Eur. Túto sumu mu žalobkyňa nevrátila. Nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že by niekedy prevzal akékoľvek finančné prostriedky pre pôvodného žalovaného 1/, ktorý bol kategoricky proti tomu, aby pre neho zobral od žalobkyne akékoľvek plnenie. Čo sa týka zmlúv o pôžičke zo dňa 24.9.2010 uviedol, že tieto obe zmluvy sa podpisovali naraz a žalobkyni aj boli vyplatené finančné prostriedky v zmysle zmlúv. K svojmu vzťahu k pôvodnému žalovanému 1/ uviedol, že medzi nimi boli z titulu pracovného vzťahu aj iné finančné toky. 14. Z výpovede svedka E. D. zistil, že zoznámil žalobkyňu so žalovaným asi v roku 2005-2006. U žalobkyne v spoločnosti REBOX bol zamestnaný do 31.5.2012. Bol svedkom toho, že žalovaný navštevoval vo firme žalobkyňu, nikdy však nebol očitým svedkom, že by žalobkyňa dávala žalovanému peniaze v hotovosti. Disponoval s účtami žalobkyniných spoločností a chodieval na jej príkaz vyberať do banky peniaze, no nespomína si, či dával niekedy peniaze žalovanému. 15. Z výpovede svedka L. E. zistil, že u žalobkyne občas ako dôchodca pracuje. S pánom M. sprevádzal žalobkyňu v deň, keď išla podpísať zmluvy o pôžičke. Táto vzala zmluvy od advokátky, potom ich bola overiť u notára o poschodie nižšie, pričom s pánom M. čakali vonku. Potom ich zaniesla opäť advokátke. Videl ako žalobkyňa papiere odovzdala advokátke medzi dverami a následne odišli preč. 16. Z. M. do notárskej zápisnice č. N 1394/2015, Nz 44014/2015, NCRI 44945/2015 urobil vyhlásenie, v ktorom mimo iné uviedol, že pre žalobkyňu pracoval ako vodič asi 10-12 rokov. Ku dňu, kedy žalobkyňa podpisovala zmluvy o pôžičke uviedol, že ju sprevádzal aj s pánom E.. Zmluvy spolu prečítali, že si požičiava 260.000 Eur a 192.000 Eur a zakladá byty na V. R. P. a aj záložnú zmluvu v prospech X. R. X. (žalovaní). Žalobkyňa nemala pri sebe ani kabelku a nič ani neprevzala. 17. Po právnej stránke súd prvej inštancie posúdil vec podľa § 657, § 559 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. 18. Vychádzal z tvrdenia žalobkyne, že na základe zmlúv o pôžičke zo dňa 24.9.2010, ktoré uzatvorila s pôvodne žalovanými 1/ a 2/ jej neboli v skutočnosti poskytnuté žiadne finančné prostriedky, ale tieto boli použité na vyrovnanie jej skoršieho dlhu, ktorý mala voči pánovi V. v zmysle zmluvy o pôžičke zo dňa 23.9.2009 vo výške 350.000 Eur. Podľa tvrdenia žalobkyne jej mal pôvodný žalovaný 2/ povedať, aby obe vyššie uvedené pôžičky plnila do rúk jemu s tým, že tak bude plniť aj dlh voči žalovanému. Za týmto účelom súdu predložila výpisy z jej bankového účtu, ktoré mali preukázať, že v skutočnosti poskytovala pôvodnému žalovanému 2/ peňažné plnenia a to v takej výške, že obe vyššie uvedené pôžičky splatila. 19. Súd prvej inštancie skonštatoval, medzi sporovými stranami boli sporné hlavne dve otázky, významné pre rozhodnutie vo veci a to, či žalobkyňa splnila svoj dlh voči žalovanému a či v žalobkyni zmysle uzatvorenej zmluvy o pôžičke bola predmetná pôžička aj v skutočnosti poskytnutá. 20. Uviedol, že v zmysle čl. II bod 1 zmluvy o pôžičke zo dňa 24.9.2010 sa žalobkyňa zaviazala žalovanému poskytnuté prostriedky vo výške 195.000 Eur z titulu pôžičky vrátiť v hotovosti alebo na účet žalovaného vedený v Tatra Banke, a.s., č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX v dvanástich mesačných splátkach. V zmysle uvedeného článku zmluvy nebola žalobkyňa oprávnená poskytovať plnenie v prospech žalovaného do rúk inej osoby. V priebehu konania nebolo preukázané, že by žalovaný pôvodného žalovaného 2/ na takýto úkon poveril, alebo žeby bol vypracovaný dodatok k predmetnej zmluve o pôžičke, ktorý by takéto plnenie dlhu umožňoval. V tejto súvislosti poznamenal, že konanie o žalobe žalobkyne voči žalovanému 2/ je vedené pod pôvodnou spisovou značkou sp. zn. 7C/87/2013, kde môže žalobkyňa preukázať bezdôvodné obohatenie pôvodného žalovaného 2/. V tejto konkrétnej prejednávanej veci však žalobkyňa podľa neho žiadnym spôsobom nepreukázala, že by svoj dlh v zmysle zmluvy o pôžičke uzatvorenej so žalovaným dňa 24.9.2010 aj žalovanému plnila. Čo sa týka poskytnutia plnenia vo výške 50.000 Eur, ktoré žalobkyňa odovzdala manželke žalovaného, uviedol, že sa javí ako pravdepodobné, že išlo o plnenie z pôžičky zo dňa 23.9.2009. Ak by aj išlo o plnenie pôžičky zo dňa 24.9.2010, na výsledku konania by to nič nezmenilo, pretože celková výška pôžičky voči žalovanému niekoľko násobne prevyšuje uvedenú sumu a pôžička ako taká by aj tak zostala v prevažnej časti nesplatená, resp. žalobkyňa zaplatenie inej peňažnej sumy žalovanému nepreukázala. 21. Konštatoval, že v zmysle čl. I bod 1 bolo predmetom zmluvy o pôžičke poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 195.000 Eur. V zmysle bodu 2 tohto článku veriteľ prehlásil, že časť sumy, ktorá je predmetom pôžičky a je špecifikovaná v čl. 1 bod 1 zmluvy, veriteľ odovzdal dlžníkovi v hotovosti a v celosti pri podpisovaní tejto zmluvy, čo dlžník potvrdzuje svojim vlastnoručným podpisom. S argumentáciou žalobkyne, že z čl. 1 bod 1 v spojení s bodom 2 nie je možné určiť aká suma bola žalobkyni titulom pôžičky poskytnutá v hotovosti, sa súd prvej inštancie nestotožnil a mal za to, že z obsahu zmluvy tak ako je formulovaný vyplýva, že žalobkyni bola poskytnutá v hotovosti celá pôžička. V tejto súvislosti poukázal na znenie zmluvy o pôžičke zo dňa 23.9.2009, kde v zmysle čl. II zmluvy veriteľ prehlásil, že časť pôžičky vo výške 15.000 Eur odovzdal dlžníkovi pri podpise zmluvy v hotovosti a zvyšok sumy poukáže dlžníkovi na jeho účet v banke. Z obsahu zmluvy zo dňa 24.9.2010 nevyplýva, že by zvyšok akejkoľvek sumy mal byť poskytovaný žalobkyni vkladom na účet a preto jej naznačenú argumentáciu považoval za účelovú. 22. Čo sa týka samotného tvrdenia žalobkyne, že jej pri podpise zmluvy o pôžičke neboli poskytnuté žiadne peňažné prostriedky, toto tvrdenie žalobkyne vyhodnotil ako účelové, keď žalobkyňa v žalobnom návrhu pôvodne tvrdila, že poskytnuté peňažné prostriedky vrátila v plnom rozsahu a následne na argumentáciu žalovaného, že jemu žiadne peňažné prostriedky splatené neboli, začala tvrdiť, že jej peňažné prostriedky poskytnuté neboli vôbec. V tejto súvislosti sa súdu javí ako nepravdepodobné, že by žalobkyňa založila v prospech žalovaného nehnuteľnosti v hodnote pravdepodobne niekoľko stotisíc Eur, ak by voči žalovanému nemala záväzky zodpovedajúce aspoň z časti hodnote týchto nehnuteľností. Uviedol, že žalobkyňa sa v konaní prezentovala ako dlhoročná podnikateľka, pričom peňažné prostriedky o ktoré v konaní ide, používala podľa jej vyjadrení na podnikanie. Od podnikateľa/ konateľa spoločnosti je v súlade s obchodným zákonníkom dôvodné očakávať, že v právnych vzťahoch bude vystupovať s vynaložením odbornej starostlivosti. V tejto súvislosti nemožno akceptovať ako obranu tvrdenia žalobkyne, že zmluvy ktoré podpísala, nečítala pri ich podpise, a ani dodatočne a že by následne neurobila opatrenia smerujúce na ochranu jej práv a to po dobu viac ako troch rokov od podpisu predmetných zmlúv. Takúto obranu by podľa súdu prvej inštancie nebolo možné akceptovať ani od osoby, ktorá nie je podnikateľom, osobitne ak ide o majetok niekoľko sto tisíc Eur. Súd prvej inštancie tiež poukázal aj na skutočnosť, že podľa tvrdení žalobkyne pri splatení pôžičky od p. V. si žalobkyňa overovala odblokovanie založených nehnuteľností na katastri nehnuteľností. Preto sa mu javilo ako nepravdepodobné, že ak sa žalobkyňa domnievala, že pôžičky zabezpečené záložným právom k nehnuteľnostiam splatila v roku 2012, neoverila si takmer jeden rok (do začatia výkonu záložného práva) odblokovanie nehnuteľností v katastri nehnuteľností, tak ako to podľa jej vyjadrení robila už v minulosti. 23. Výpovede svedka E. R. M. vyhodnotil súd prvej inštancie ako rozporuplné a tendenčné. Okrem toho, že menovaní potvrdili viac ako pracovný vzťah k žalobkyni, ich výpovede sa aj keď iba v detailoch rozchádzajú s výpoveďou žalobkyne, navzájom. Napríklad obaja svedkovia uvádzali, že žalobkyňa do kancelárie advokátky nevstúpila, ale veci sa vybavili medzi dverami. Samotná žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že keď išla po zmluvy, tak do advokátskej kancelárie vstúpila a svedkovia ju čakali vonku na chodbe. Poukázal tiež aj na skutočnosť, že keby aj v skutočnosti žalobkyňa finančné prostriedky pri podpise zmlúv o pôžičke neprevzala a tieto boli ako tvrdí použité na vyplatenie jej skoršej pôžičky voči veriteľovi pánovi V., tak to na jej vzťahu voči žalovanému nič zásadne nemení, pretože s uvedenými finančnými prostriedkami disponovala tým spôsobom, že boli použité na úhradu jej skoršieho dlhu. Či už jej finančné prostriedky od žalovaného boli odovzdané v hotovosti pri podpise zmluvy alebo tieto boli použité na úradu jej skoršieho dlhu, žalobkyňa nepreukázala, že ich žalovanému v zmysle čl. II bod 1 zmluvy vrátila. Preto žalobu žalobkyne voči žalovanému zamietol. 24. O náhrade trov konania si súd prvej inštancie vyhradil rozhodnúť podľa § 151 ods. 3 O.s.p., účinného do 30.6.2016. 25. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolanie žalobkyňa, ktorá žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a jej žalobe vyhovieť, resp. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Dôvodila tým, že súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie len v súlade stvrdeniami žalovaného, ktorý však neuviedol, kedy a akým spôsobom jej odovzdal sumu 195.000 Eur a odkiaľ mal tieto finančné prostriedky a ani to, prečo sa nedomáhal ich zaplatenia. Uveril aj pôvodnému žalovanému 2/, ktorý uviedol, že mu neodovzdávala žiadne finančné prostriedky v hotovosti a že nepreberal peniaze aj pre žalovaného, pričom nevysvetlil ako naložil so sumami, ktoré mu zaslala na účet. Keď od nej prevzal prevodom na účet sumu vyššiu ako 700.000 Eur a v hotovosti sumu vyššiu ako 1.200.000 Eur ako úroky, ktoré neboli dohodnuté a svedok Z. M. jednoznačne uviedol, že si v priebehu rokov 2009 až 2012 pravidelne dvakrát do mesiaca chodil k nej pre peniaze, ktoré mu vždy odovzdala, a to bez dokladu, pretože tieto predstavovali úroky, ktoré neboli v žiadnych zmluvách dohodnuté. Vytýkala súdu prvej inštancie, že vo svojom rozhodnutí nevysvetlil, prečo jej neuveril, keď doložila do spisu listinné dôkazy o tom, že zaplatila žalovanému jednak priamo a jednak prostredníctvom Ľ. X. omnoho vyššiu sumu ako bola uvedená v zmluve o pôžičke, pretože platila aj úroky, ktoré neboli dohodnuté, pričom tieto tvrdenia boli doložené výpismi z účtov, pokladničnými blokmi, a aj výpoveďami svedkov. Tiež nevykonal ňou navrhnutý dôkaz výsluch pána V., a to napriek tomu, že jeho výpoveď považovala za podstatnú a dôležitú. Mala za to, že neboli splnené podmienky pre vylúčenie vo veci jej žalobného návrhu voči žalovanému 2/ Ľ. X. na samostatné konanie, v dôsledku čoho podľa nej došlo aj k nedostatočne zistenému skutkovému stavu veci, pretože neboli vykonané navrhované a potrebné dôkazy, ktoré neboli vykonané ani v spore vedenom pod sp. zn. 7C 87/2013. Namietala nedostatočné, jednostranné, nejasné a nezrozumiteľné odôvodnenie rozhodnutia majúc za to, že súd prvej inštancie nevyhodnotil všetky vykonané dôkazy, nevykonal všetky navrhnuté dôkazy, tieto odmietol vykonať, všetky podstatné dôkazy nevyhodnotil, v dôsledku čoho považovala jeho postup za porušenie jej práva na spravodlivý proces a odňatie jej práva a možnosti konať pred súdom. Poukázala na to, že sa voči obidvom pôvodne žalovaným 1/ a 2/ žalobou zo dňa 29.4.2013 domáhala určenia zániku Záložnej zmluvy zo dňa 24.92010 z dôvodu, že uzatvorila dve zmluvy o pôžičke zo dňa 24.9.2010, a to s žalovaným 1/ C.. X. X. na sumu 260.000 Eur, ktorý je naďalej vedený pod sp. zn. 7C 87/2013, pričom splatenie obidvoch pôžičiek bolo zabezpečené jednou záložnou zmluvou zo dňa 24.9.2010, pretože obidve zmluvy o pôžičkách aj záložná zmluva spolu súviseli, boli uzavreté v ten istý deň a ich splatenie bolo zabezpečené jednou záložnou zmluvou, týmto procesným postupom súdu prvej inštancie sa cítila jednoznačne znevýhodnenou, pretože dokazovanie v spore, ktoré súviselo a navzájom sa prelínalo, bolo prerušené, posudzovalo sa len postavenie žalovaného ako veriteľa bez riadneho prejednania veci a dokazovania, Bola toho názoru, že takýmto postupom bol zvýhodnený žalovaný, ktorý vôbec nepreukázal že jej poskytol sumu vo výške 195.000 Eur v hotovosti v čase podpísania zmluvy o pôžičke a nepreukázal, či jej vôbec takúto sumu poskytol a odkiaľ mal sumu 195.000 Eur, ani to, prečo ju nikdy nevyzval, aby mu dlžnú sumu zaplatila, keď mala byť dlžná suma podľa zmluvy zaplatená v lehote do 24.9.2011, tiež prečo až 19.4.2013 jej oznámil začatie výkonu záložného práva, keď sa predtým nedomáhal vrátenia dlhu. Naďalej zotrvala na svojom tvrdení, že žalovanému pravidelne platila prostredníctvom pôvodného žalovaného 2/ finančné prostriedky v hotovosti ako úroky a sumu uvedenú v zmluve o pôžičke mu do konca roka 2012 zaplatila prostredníctvom Ľ. X., a to poukázaním na jeho účet, čo bolo podľa nej preukázané aj výpismi z účtov Ľ. X. a C.. X. X.Č., ktorými listinnými dôkazmi sa súd prvej inštancie nezaoberal a v odôvodnení rozhodnutia ich ani nevyhodnotil, a to napriek tomu, že boli pre rozhodnutie veci veľmi dôležité a podstatné. Uviedla, že záložná zmluva bola podpísaná dňa 24.9.2010 z dôvodu, že jej pôvodne žalovaný 2/ oznámil, že ide len o formálnu záležitosť, na základe ktorej sa nahradí pôvodne zriadené záložné právo v prospech pána V., v prospech žalovaného C.. X. a pôvodného žalovaného 2/ Ľ. X., pretože v máji 2010 a v septembri 2010 Ľ. X. vyplatil dlh pánovi V.. Vytýkala súdu prvej inštancie, že ohľadom toho ňou doložené doklady súd nevyhodnotil. Tvrdila, že originál zmluvy o pôžičke nemá, túto podpísala dňa 24.9.2010 bez prítomnosti žalovaného a dňa 24.9.2010 jej nikto žiadne peniaze v hotovosti neodovzdal a túto skutočnosť podľa nej mali potvrdiť aj svedkovia P. E. P. M., čo súd prvej inštancie nebral do úvahy. Uviedla, že doložila aj zmluvu o pôžičke, ktorú uzatvorila dňa 24.8.2009 s C.. X. V., ktorý jej na základe tejto zmluvy poskytol pôžičku vo výške 350.000 Eur, ktorú bola povinná vrátiť v lehote do 24.12.2009. Vzhľadom k tomu, že nebola schopná v dohodnutom termíne pôžičku vrátiť, navrhol jej Ľ.Z. X., že všetko zariadi tak, aby nemusela v dohodnutej lehote pôžičku vrátiť. Následne mal zaplatiť na účet C.. X. V. dňa 31.5.2010 sumu vo výške 100.000 Eur a dňa 22.9.2010 sumu 250.000 Eur a následne C.. V. podpísal potvrdenie dňa 22.9.2010, na základe ktorého prehlásil, že mu bola vrátená žalobkyňou suma vo výške 434.000 Eur a na základe toho aj požiadal o výmaz záložnej práva k nehnuteľnostiam, ktorými za zaplatenie dlhu ručila v zmysle záložnej zmluvy zo dňa 29.9.2009 a bolo vydané rozhodnutie o výmaze tohto záložného práva k dvom bytom v jej vlastníctve. Až po týchto úkonoch zo strany C.. V. došlo k uzavretiu zmlúv o pôžičke medzi ňou a pôvodne žalovanými 1/ a 2/ dňa 24.9.2010 a k uzatvoreniu záložnej zmluvy v ich prospech, na základe ktorých ručila za splatenie svojich záväzkov tými istými nehnuteľnosťami, ktoré predmetom pôvodne uzavretej záložnej zmluvy s C.. V.. Namietala, že súd prvej inštancie nevyhodnotil pravdivosť jej tvrdení, že v tom smere, že s pôvodne žalovanými 1/ a 2/ podpísala zmluvy o pôžičke z toho dôvodu, že pôvodne žalovaný 2/ C.. Ľ. X. zaplatil jej dlh vo výške 350.000 Eur Vladimírovi V.. Uviedla, že záložnou zmluvou zo dňa 24.9.2010 bolo preto zabezpečené splatenie sumy vo výške 195.000 Eur zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej o žalovaným dňa 24.9.2010, a to napriek tomu, že jej žalovaný na základe tejto zmluvy o pôžičke žiadnu finančnú sumu neposkytol a na základe tejto záložnej zmluvy tak bolo zaručené splatenie jej neexistujúceho záväzku voči žalovanému. Nevykonanie ňou navrhnutého dôkazu výsluchom svedka V. považovala za porušenie jej práva na spravodlivý proces, odňatie jej možnosti konať pred súdom a nedostatočne zistený skutkový stav, nesprávne vyhodnotený a nesprávne právne posúdený v jej neprospech. Uviedla, že v roku 2009 zaplatila na účet pôvodného žalovaného 2/ sumu 101.569 Eur, v roku 2010 sumu vo výške 551.236 Eur, v roku 2011 sumu 263.541 Eur a v roku 2012 sumu 661.952 Eur, t.j. spolu sumu 1.578.298 Eur a v tomto období v hotovosti bez potvrdenia zaplatila sumu vo výške minimálne 1.200.000 Eur. Za nesporné považovala, že poukázala spolu na účet pôvodného žalovaného 2/ a v hotovosti manželke žalovaného omnoho vyššiu sumu ako boli sumy uvedené na zmluvách o pôžičkách zo dňa 24.9.2010, pričom na ich základe jej nebolo priamo poskytnuté finančné plnenie, žalovaní 1/ a 2/ poskytli finančné prostriedky priamo p. V., ktorý následne potvrdil, že splatila celý svoj finančný záväzok a následne potom mohla byť uzavretá aj zmluva záložná, predmetom ktorej boli tie isté nehnuteľnosti, ktorými predtým ručila svojmu veriteľovi p. V. Podľa žalobkyne žalovaný a pôvodne žalovaný 2/ proti nej využívajú tú skutočnosť, že práve na základe ich žiadosti zaplatila značnú časť finančných prostriedkov v hotovosti, a to do rúk pôvodného žalovaného 2/, ktorý to tak požadoval aj v mene žalovaného 1/ a ktorý tieto platby označil ako úroky (ktoré neboli dohodnuté). Uviedla, že táto zmluva s týmto sporom nesúvisí, na základe zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi ňou a žalovaným dňa 23.9.2009 a zmluvou o pôžičke zo dňa 24.9.2010 jej poskytol žalovaný finančné plnenie len vo výške 150 000 Eur, a to na účet spoločnosti REBOX, spol. s r.o. dňa 23.9.2009. Pôžičky splácala počnúc rokom 2009 až do 23.12.2012, a to prevodom z účtu spoločnosti REBPOX, spol. s r.o. vedený v CityBank, a.s. v prospech účtu pôvodného žalovaného 2/, ktorému v roku 2009 zaplatila celkovo sumu vo výške 101 569 Eur, v roku 2010 celkovo sumu 551 236 Eur, v roku 2011 celkovo sumu vo výške 263 000 Eur, v roku 2012 celkovo sumu 661 952 Eur, spolu prevodom na účet sumu 1 341 757 Eur a na základe pokladničných blokov sumu vo výške 200 000 Eur a v hotovosti úroky každý mesiac. Žalovanému neplatila v hotovosti alebo prevodom na účet žiadnu sumu, pretože finančné plnenie pre žalovaného preberal vždy pôvodný žalovaný 2/ a tiež žalovanému poskytla finančné plnenie prostredníctvom jeho manželky, ktorá dňa 5.5.2011 prevzala v hotovosti sumu vo výške 50 000 Eur, o čom jej vystavila príjmový pokladničný doklad, pretože v tomto čase nemohol za neho prevziať túto sumu pôvodný žalovaný 2/, ktorý za neho finančné plnenie preberal. Žalobkyňa tiež uviedla, že so žalovaným dňa 4.8.2010 podpísala aj kúpnu zmluvu na byt č. XX, na F. XX X. V., ktorý žalovanému nikdy neodovzdala a žalovaný jeho odovzdanie ani nepožadoval, pretože už pri podpise kúpnej zmluvy bolo dohodnuté, že kúpna zmluva je uzatvorená iba za tým účelom, aby žalovaný získal úver od banky, čo nebolo možné bez zriadenia záložného práva na nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom tejto kúpnej zmluvy. Uviedla, že zmluvné strany boli od začiatku dohodnuté, že po tom, čo jej banka poukáže sumu 300 000 Eur, túto sumu okamžite poukáže na účet, ktorý určil žalovaný. Na základe kúpnej zmluvy zo dňa 4.8.2010 nezískala dohodnutú kúpnu cenu a žalovaný nenadobudol nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy, bolo medzi nimi dohodnuté, že poskytnutý úver bude banke žalovaný splácať z finančných prostriedkov, ktoré mu žalobkyňa mesačne platiť na základe fiktívnej nájomnej zmluvy, ktorá bola za týmto účelom uzatvorená. Uviedla tiež, že dňa 4.8.2010 jej Slovenská sporiteľňa, a.s. poukázala sumu 300 000 Eur a túto podľa pokynu žalovaného dňa 13.9.2010 poukázala v celej výške na účet Ľ. X. tak, ako to požadoval žalovaný, druhú časť kúpnej ceny vo výške 32 000 Eur jej žalovaný nikdy nezaplatil, túto jej stále dlhuje, pretože úver dostal len vo výške 300 000 Eur. Tento úver splácala ona, a to na základe fiktívnej nájomnej zmluvy uzavretej so žalovaným, v dôsledku čoho nemala ani byt ani peniaze. Aj na túto transakciu v prospech žalovaného ju nahovoril Ľ. X., ktorý vždy konal v mene a v prospech žalovaného C.. X.. Poukázala na to, že na základe jej žiadosti boli vyžiadané výpisy z účtu vedeného v Tatra banke, a.s. vo vzťahu k žalovanému, z ktorých vyplynulo, že Ľ. X. previedol na účet C.. X. dňa 30.6.2012 sumu 70 000 Eur a dňa 18.8.2012 sumu 50 000 Eur, ktoré peniaze získal od nej keď na účet Ľ. X. dňa 30.6.2012 zaslala sumu 361 000 Eur a dňa 31.7.2012 sumu 130 000 Eur, čo bolo potvrdené výpismi z účtov a napriek tomu v rozpore s tým súd prvej inštancie dospel k záveru, že si svoje záväzky voči žalovanému nesplnila. 26. Žalovaný vyjadrenie k odvolaniu žalobkyne, ani odvolací návrh nepodal. 27. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p.“), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.) a skutkovým stavom súdu prvej inštancie, ktorý nepotreboval doplniť (§ 383 C.s.p.), keďže nepovažoval za potrebné zopakovať ani doplniť ním vykonané dokazovanie (§ 385 ods. 1 C.s.p.), prejednal vec bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 378 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p., keď dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. 28. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 29. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvá veta C.s.p.). 30. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 31. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 C.s.p.). 32. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, výsledky ktorého aj náležite vyhodnotil, na ich základe dospel k správnemu právnemu záveru a svoje rozhodnutie aj náležite po právnej i skutkovej stránke odôvodnil a s odôvodnením jeho rozhodnutia sa i odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Preto sa odvolací súd obmedzil len na následné skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na odvolacie dôvody žalobkyne. 33. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer sporových strán. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca (dlžník) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že poskytnuté mu peňažné plnenie poskytol veriteľovi riadne a včas. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať okrem uzavretej zmluvy poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť sporovej strany za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží tom, kto z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky a existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. 34. Žalobkyňa, ktorá sa svojou žalobou domáhala určenia, že záložné právo zo záložnej zmluvy zo dňa 24.9.2010 zriadeného v prospech žalovaného za účelom zaistenia pôžičky, ktorú jej poskytol vo výške 195 000 Eur na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 24.9.2010, na základe ktorej sa zaviazala dlžnú sumu žalovanému vrátiť najneskôr do 24.9.2010, zaniklo, tvrdiac, že svoj záväzok voči žalovanému splnila v plnej výške v lehote do 30.11.2012, a to prevodom na účet žalovaného a pôvodného žalovaného 2/ Ľ. X., tiež na základe pokladničných dokladov a aj priamo odovzdaním hotovosti. Bolo tak na žalobkyni, aby toto tvrdenie hodnoverne bez akýchkoľvek pochybností preukázala, ktoré dôkazné bremeno však žalobkyňa v konaní neuniesla. Splnenie dlhu z predmetnej pôžičky žalovanému nepreukázala ani, ako neskôr tvrdila, plnením v jeho prospech prostredníctvom iných osôb, ako pôvodného žalovaného 2/ Ľ. X.. 35. Podľa čl. II bod 1 zmluvy o pôžičke zo dňa 24.9.2010 sa žalobkyňa zaviazala žalovanému poskytnuté prostriedky vo výške 195.000 Eur z titulu pôžičky vrátiť v hotovosti alebo na účet žalovaného vedený v Tatra Banke, a.s., č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX v dvanástich mesačných splátkach. V zmysle uvedeného článku zmluvy tak žalobkyňa nebola oprávnená poskytovať plnenie v prospech žalovaného do rúk inej osoby. V priebehu konania ani nebolo preukázané, že by žalovaný pôvodného žalovaného 2/ na takýto úkon poveril, alebo že by bol vypracovaný dodatok k predmetnej zmluve o pôžičke, ktorý by takéto plnenie dlhu umožňoval. V tejto súvislosti súd prvej inštancie správne poznamenal, že konanie o žalobe žalobkyne voči žalovanému 2/ je vedené pod pôvodnou spisovou značkou sp. zn. 7C/87/2013, kde mohla žalobkyňa preukázať bezdôvodné obohatenie pôvodného žalovaného 2/. V tomto konaní však žalobkyňa podľa žiadnym spôsobom nepreukázala, že by svoj dlh v zmysle zmluvy o pôžičke uzatvorenej so žalovaným dňa 24.9.2010 aj žalovanému plnila. Čo sa týka poskytnutia plnenia vo výške 50.000 Eur, ktoré žalobkyňa odovzdala manželke žalovaného, ak by aj išlo o plnenie pôžičky zo dňa 24.9.2010, na výsledku konania by to nič nezmenilo, pretože celková výška pôžičky voči žalovanému niekoľko násobne prevyšuje uvedenú sumu a pôžička ako taká by aj tak zostala v prevažnej časti nesplatená, resp. žalobkyňa zaplatenie inej peňažnej sumy žalovanému nepreukázala. 36. Žalobkyňa nepreukázala ani neskoršie ňou uvedené tvrdenie, že pôžička v sume 195 000 Eur jej v skutočnosti žalovaným na základe zmluvy s ním uzatvorenej dňa 24.9.2010 ani nebola poskytnutá. Z tohto tvrdenia žalobkyne a tiež z tvrdenia, že jej ani následne žalovaným pôžička nebola poskytnutá, pretože túto sumu poskytol Ľ. X. za účelom úhrady jej dlhu voči C.. V. vo výške 250 000 Eur vyplýva, že smerovalo k spochybneniu platnosti zmluvy o pôžičke zo dňa 24.9.2010 a v závislosti od nej aj spochybneniu platnosti záložnej zmluvy zo dňa 24.9.2010 ako zmluvy akcesorického charakteru, keď základným predpokladom uzatvorenia platnej zmluvy o pôžičke je okrem splnenia základných náležitostí (označenie zmluvných strán, určenie predmetu pôžičky, povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu aj reálne skutočné) odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Toto odovzdanie predmetu pôžičky vo výške 195 000 Eur žalovaným žalobkyňa namietala a uviedla, že žalovaný jej uvedenú sumu neodovzdal a že predmetná zmluva o pôžičke zo dňa 24.9.2010 slúžila len ako potvrdenie toho, že žalovaný skôr (pred podpisom tejto zmluvy) poskytol peňažnú sumu Ľ. X., aby za ňu vyplatil dlh, ktorý mala voči C.. V., čo však žalovaný namietal a tvrdil, že v zmysle zmluvy pri jej podpise jej uvedenú sumu pôžičky v hotovosti odovzdal. Z výpovede Ľ. X. a žalobkyne vyplynulo, že Ľ.Z. X. za žalobkyňu vyplatil dlh vzniknutý z pôžičky zo dňa 24.8.2009, zabezpečenej záložným právom zriadeným k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobkyne v prospech C.. V. v dvoch splátkach uskutočnených dňa 31.5.2010 vo výške 100 000 Eur a dňa 22.9.2010 vo výške 250 000 Eur, na základe ktorého vyplatenia pôžičky vydal C.. V. dňa 22.8.2010 potvrdenie (kvitanciu) o splatení dlhu žalobkyne vo výške 434 000 Eur a súhlasil s výmazom záložného práva zriadeného v jeho prospech k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobkyne z katastra nehnuteľností. Z vykonaného dokazovania však nebolo preukázané tvrdenie žalobkyne, že účelom uzatvorenia zmluvy o pôžičke so žalovaným dňa 24.9.2010 bolo splnenie jej skoršieho dlhu voči žalovanému, ktorý mal vzniknúť v dôsledku toho, že čiastočne z finančných prostriedkov poskytnutých žalovaným Ľ.H. X. za ňu uhradil dlh, ktorý mala voči C.. V.. Ľ. X. výslovne uviedol, že žalobkyni finančné prostriedky poskytol na základe zmluvy uzavretej dňa 24.9.2010 na nákup hračiek, t.j. za účelom podnikania, žalovaný sa k účelu poskytnutia finančných prostriedkov žalobkyni na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 24.9.2010 nevyjadril. Uhradenie dlhu za žalobkyňu C.. V. Ľ. X. nebolo možné spájať s uzatvorením zmluvy o pôžičke uzatvorenej žalobkyňou dňa 24.9.2010 so žalovaným. Pokiaľ žalobkyňa argumentovala tým, že z čl. 1 bod 1 v spojení s bodom 2 nie je možné určiť aká suma bola žalobkyni titulom pôžičky poskytnutá v hotovosti, sa nemožno stotožniť, z obsahu zmluvy tak ako je formulovaný vyplýva, že žalobkyni bola poskytnutá v hotovosti celá pôžička. Zatiaľ čo zo znenia zmluvy o pôžičke zo dňa 23.9.2009 v zmysle čl. II zmluvy veriteľ prehlásil, že časť pôžičky vo výške 15.000 Eur odovzdal dlžníkovi pri podpise zmluvy v hotovosti a zvyšok sumy poukáže dlžníkovi na jeho účet v banke, z obsahu zmluvy zo dňa 24.9.2010 nevyplýva, že by zvyšok akejkoľvek sumy mal byť poskytovaný žalobkyni vkladom na účet a preto jej naznačenú argumentáciu považoval za účelovú. V zmysle čl. I bod 1 bolo predmetom zmluvy o pôžičke poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 195.000 Eur. V zmysle bodu 2 tohto článku veriteľ prehlásil, že časť sumy, ktorá je predmetom pôžičky a je špecifikovaná v čl. 1 bod 1 zmluvy, veriteľ odovzdal dlžníkovi v hotovosti a v celosti pri podpisovaní tejto zmluvy, čo dlžník potvrdzuje svojim vlastnoručným podpisom. Aj keď argumentácia žalobkyne smerovala k zisteniu neplatnosti zmluvy o pôžičke zo dňa 24.9.2010 a od nej odvodenej záložnej zmluvy zo dňa 24.9.2010, žalobkyňa sa svojou žalobou domáhala určenia, že záložné právo zaniklo za iných okolností, a to že dlh vo výške 195 000 Eur vzniknutý na náklade zmluvy o pôžičke zo dňa 24.9.2010 uhradila v plnej výške. 37. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalobkyne, že súd prvej inštancie nevykonal ňou navrhnutý dôkaz výsluchom svedka C.. V., čo považovala za porušenie jej práva na spravodlivý proces, túto odvolací súd nepovažoval za dôvodnú, pretože všetky skutočnosti uvedené C.. V. v písomnej odpovedi na zaslané mu otázky, boli pre danú vec postačujúce a potvrdzujúce tvrdenia žalobkyne o splatení jej dlhu voči nemu Ľ. X. dvomi splátkami, spolu vo výške 350 000 Eur. Tvrdenie žalobkyne, že pôžička vo výške 195 000 Eur jej žalovaným pri podpise zmluvy o pôžičke a ani následne nebola poskytnutá, C.. V. by ako svedok nemohol potvrdiť, ani vrátiť tvrdenie žalovaného s odovzdaní tejto sumy žalobkyni, pretože nebol jej účastníkom právneho vzťahu vzniknutého na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 14.9.2010 a tento právny vzťah sa ho ani netýkal. 38. Odvolací súd mal tiež tvrdenia žalobkyne nielen v konaní pred súdom prvej inštancie, ale aj v jej odvolaní za rozporuplné. Žalobkyňa na jednej strane tvrdila, že jej suma 195 000 Eur zo zmluvy o pôžičke zo dňa 24.9.2010 žalovaným v skutočnosti poskytnutá nebola, na druhej strane argumentoval a preukazovala uhradenie tejto sumy žalovanému prostredníctvom Ľ. X., čím odôvodňovala aj zánik záložného práva zriadeného k jej nehnuteľnostiam v prospech žalovaného. Zo samotného procesného správania sa žalobkyne, na základe ktorého tvrdila, že uvedenú sumu pôžičky, dokonca vyššiu a aj s úrokmi žalovanému uhradila, o čom sa smažila predkladať aj listinné dôkazy, vyplýva, že je uzrozumená s tým, že má voči žalovanému dlh a tento splácala za účelom jeho splnenia a dosiahnutia výmazu záložného práva zriadeného v prospech žalovaného k jej nehnuteľnostiam. Žalovaný zotrval na svojom tvrdení, že v deň podpisu zmluvy o pôžičke dňa 24.9.2010 poskytol žalobkyni sumu 195 000 Eur v hotovosti, ktoré jeho tvrdenie žalobkyňa žiadnym dôkazom nevyvrátila, a rovnako ako Ľ. X., odmietal tvrdenie, že by mu bolo prostredníctvom neho v mene žalobkyne uhrádzané akékoľvek plnenie zo zmluvy ú pôžičke zo dňa 24.9.2010. Zdôraznil, že Ľ. X. ani inú osobu nepoveril nepreberaním žiadnych finančných súm od žalobkyne a žalobkyňa mu nič z predmetnej pôžičky neuhradila, pričom aj sumu 50 000 Eur, ktorú prevzala jeho manželka, bola splátkou predchádzajúcej pôžičky z roku 2009 poskytnutej žalobkyni. 39. Nedôvodná bola tiež odvolacia námietka žalobkyne, že z výpovedí svedkov p. E. a p. M. nesporne vyplývalo, že v deň podpisu zmluvy o pôžičke zo dňa 24.9.2010 so žalovaným nebol žalovaný pri jej podpise prítomný a neodovzdal jej žiadne peniaze, pretože vo svojich výpovediach, a to p. E. výslovne uviedol, že si nespomína, či žalobkyňa nejaké dokumenty a iné veci mala so sebou a výslovne sa nevyjadril ani k tomu, či žalovaný pri podpise zmluvy bol prítomný, iba p. M. uviedol, že žalobkyňa nemala pri podpise zmluvy pri odchode od notárky a advokátky so sebou kabelku a nič neprevzala. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil tieto ich výpovede aj vzhľadom na viac ako pracovný vzťah k žalobkyni za rozporuplné a tendenčné, rozchádzajúce sa s výpoveďou žalobkyne aj navzájom, keď napríklad obaja svedkovia uvádzali, že žalobkyňa do kancelárie advokátky nevstúpila, ale veci sa vybavili medzi dverami. Samotná žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že keď išla po zmluvy, tak do advokátskej kancelárie vstúpila a svedkovia ju čakali vonku na chodbe. 40. Pokiaľ ide o jednotlivé výpisy z účtov, či už žalobkyne alebo Ľ. X., tieto preukazujú jednotlivé finančné toky medzi nimi a medzi Ľ. X. a žalovaným, avšak z týchto nebolo možné určiť, ktorá platba by bol bývala platbou na splatenie ktorej pôžičky (v prípade platieb z účtu žalobkyne). Zároveň medzi žalovaným a Ľ. X. išlo aj o platby z obchodných záležitostí. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že nebolo preukázané, že by žalobkyňa bola povinná alebo niekým poverená splácať pôžičku žalovanému prostredníctvom Ľ. X., ktorí toto jej tvrdenie aj popreli, Žalobkyňa bola naopak povinná v zmysle čl. II bod 1 uzatvorenej zmluvy o pôžičke zo dňa 24.9.2010 poskytnuté finančné prostriedky vo výške 195 000 Eur splácať žalovanému v mesačných splátkach s poslednou splátkou do 24.9.2011 na uvedený účet žalovaného. Nedôvodná tak bola námietka žalobkyne, že sa súd prevej inštancie nevysporiadal s výpismi z účtov a že z týchto vyplýva, že žalovanému uhradila pôžičku prostredníctvom Ľ. X.. 41. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že v konaní nebolo preukázané, že by žalobkyňa bola splnila svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o pôžičke a dlh vo výške 195 000 Eur žalovanému uhradila, teda k jej splateniu nedošlo, a tým ani k zániku záložného práva zriadeného v prospech žalovaného. 42. Odvolací súd preto z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 43. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1. § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 44. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).