Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3CoKR/111/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116204937 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Tóth ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1116204937.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Tótha a členov JUDr. Beaty Trandžíkovej a JUDr. Paulíny Pacherovej, v právnej veci žalobcu: G.. Q. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. č. XX, XXX XX P., zastúpeného: Advokátska kancelária TIMAR & partners, s.r.o., so sídlom Štúrova 42, 927 01 Šaľa, IČO: 36 866 296, proti žalovanému: I&R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k.s., so sídlom Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, IČO: 36 865 265, správca úpadcu: DIXIA SOLLARIS, s.r.o., so sídlom Nám. Slobody 11, 811 06 Bratislava, IČO: 36 281 212, o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 9Cbi/5/2016-148 zo dňa 08.02.2017, pomerom hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 9Cbi/5/2016-148 zo dňa 08.02.2017 p o t v r d z u j e . II. Žalovanému sa u k l a d á povinnosť nahradiť žalobcovi, k rukám jeho právneho zástupcu, plnú náhradu trov odvolacieho konania, a to do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie v osobe vyššieho súdneho úradníka, po právoplatnosti tohto rozsudku, rozhodne o výške náhrady trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie, opierajúc sa o ustanovenia § 32 ods. 1, 2, 3, 5, 6, 9, 15, 16 zákona NR SR č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len: „ZoKR“) v kontexte s § 261, § 262, § 303 a § 312 zákona FZ ČaSFR č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len: „ObchZ“), A) určil, že pohľadávky žalobcu voči úpadcovi - vo výške 222.641,37 Eur, zapísaná v konečnom zozname pohľadávok pod číslom 113, - vo výške 50.700,- Eur, zapísaná v konečnom zozname pohľadávok pod číslom 114, ktoré boli uplatnené žalobcom v súhrnnej prihláške doručenej správcovi dňa 18.11.2015 do konkurzného konania, vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 8R/2/2014 sú, čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti, existentné a nesporné a nie sú vylúčené z uspokojenia v konkurze. B) Žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. 1.1. V odôvodnení svojho rozhodnutia prvoinštančný súd uviedol, že žalobca si riadne prihlásil svoje pohľadávky do konkurzného konania súhrnnou prihláškou dňa 18.11.2015 a dňa 19.11.2015, v ktorej si uplatnil nárok na: - istinu vo výške 200.000,- Eur z titulu poskytnutej pôžičky dlžníkovi - G.. H. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. č. XX, XXX XX W. (ďalej len: „Dlžník“), - sumu 22.641,37 Eur z titulu úrokov z omeškania, - sumu 50.700,- Eur z titulu zmluvnej pokuty, t. j. spolu sumu 273.341,37 Eur. 1.1.1. Istina vo výške 200.000,- Eur, bola prihlásená na tom skutkovom základe, že žalobca ako veriteľ na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 20.10.2011 poskytol Dlžníkovi pôžičku vo výške 200.000,- Eur, ktorú sa zaviazal tento vrátiť najneskôr do 10.06.2014, pričom pôžička bola poskytnutá ako bezúročná. Úpadca bol ručiteľom tohto záväzkového vzťahu a zaviazal sa uhradiť dlh za Dlžníka, ak tak Dlžník sám v dohodnutej dobe neurobí. 1.1.2. Dlžník ani úpadca, ako ručiteľ, si svoju zmluvnú povinnosť nesplnili a pôžičku žalobcovi nevrátili a z tohto dôvodu si žalobca uplatnil prihláškou aj zákonný úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 1 zákona NZ ČSR č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len: „OZ“), vo výške 22.641,37 Eur, vyčíslený za obdobie omeškania od 11.06.2014 (deň nasledujúci po splatnosti pôžičky) do 30.10.2015 (deň zverejnenia uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku). 1.1.3. Pohľadávka žalobcu vo výške 50.700,- Eur bola prihlásená na tom skutkovom základe, že medzi ním a Dlžníkom bola dohodnutá zmluvná pokuta za omeškanie so splnením záväzku vrátiť pôžičku riadne a včas vo výške 0,05 % denne zo sumy istiny podľa článku II. ods. 2.2. Zmluvy o pôžičke, za obdobie od 11.06.2014 (deň nasledujúci po splatnosti pôžičky) do 30.10.2015 (deň zverejnenia uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku). 1.1.4. Žalobcova pohľadávka bola zabezpečená aj bianko zmenkou. 1.2. Správca pohľadávku žalobcu poprel dňa 15.02.2016 v celej ním prihlásenej výške, a súčasne ju poprel aj čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti. Popretie bolo žalobcovi správcom oznámené podaním zo dňa 15.02.2016, doručeným mu dňa 18.02.2016. Žalobcovi tak dňom 19.02.2016 začala plynúť lehota na podanie incidenčnej žaloby podľa § 32 ods. 9 ZoKR, ktorú podal na prvoinštančný súd včas dňa 07.03.2016. 1.3. Prvoinštančný súd pri posudzovaní predmetného záväzkového vzťahu vychádzal z ustanovení § 261 a § 262 ObchZ a tento hodnotil ako vzťah obchodný, na ktorý sa aplikujú, na jeho zabezpečenie ručením, výlučne ustanovenia § 303 až § 312 ObchZ. 1.4. Prvoinštančný súd vychádzal z toho, že vo vzťahu k pohľadávke pod č. 113 a pod č. 114, bol správcom vymedzený dôvod popretia tejto pohľadávky výlučne v rozsahu: „že je vedené sporové konanie pod sp. zn. 26Cb/191/2014 vo veci navrhovateľa Medzinárodná investičná banka, Ul. Masha Poryvaeva 7, 107078 Moskva, Ruská federácia, proti odporcovi: G.. H. C., 2. G.. F. M.. 3. G.. Q. X., s predmetom sporu - určenie neúčinnosti právnych úkonov“. Takto vykonané popretie potom prvoinštančný súd považoval za arbitrárne a neumožňujúce mu preskúmať, v čom správca videl dôvod spornosti prihlásenej pohľadávky pod č. 113 a pod č. 114, keď samotné vedenie iného konania, hoci konania o určenie neúčinnosti právneho úkonu (z popretia pohľadávky nevyplýva, ani o určenie neúčinnosti akého právneho úkonu má ísť v konaní vedenom pod sp. zn. 26Cb/191/2014), nie je dôvodom popretia pohľadávky, čo do jej právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti. 1.4.1. Prvoinštančný súd v tejto súvislosti uviedol, že úpadca nie je účastníkom vyššie identifikovaného konania a správca, v zákonnej lehote 1 roka od vyhlásenia konkurzu, nepodal žalobu, ktorou by sa domáhal neúčinnosti právneho úkonu - ručenia, podľa § 57 ZoKR, čím mu prepadla lehota na podanie takejto žaloby. 1.5. Z vykonaného popretia správcom (Mgr. Dušanom Markom) mal prvoinštančný súd za zrejmé a medzi stranami sporu nesporné, že dôvody popretia prihlásených pohľadávok nesmerujú ani k právnemu dôvodu ich vzniku - správca vôbec nespochybnil existenciu Zmluvy o pôžičky, Ručiteľské vyhlásenie úpadcu, ani výšku uplatneného nároku v časti istiny pôžičky, úrokov z omeškania, ani zmluvnej pokuty. Tieto skutkové otázky mal za nesporné podľa § 151 ods. 1, ods. 2 CSP, ako aj § 186 ods. 2 zákona NR SR č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len: „CSP“), keďže počas konania nevyšli najavo žiadne skutkové okolnosti, ktoré by preukazovali opak. 1.6. Keďže správca v popretí žalobcových pohľadávok žiadnym spôsobom nespochybňoval, že by žalobca dlžníkovi pôžičku neposkytol, resp. nespochybňoval výšku poskytnutej pôžičky, prvoinštančný súd vyvodil, že nemožno popieranie žalobcových pohľadávok v tomto rozsahu považovať za spôsobilé privodiť zamietnutie žaloby. Ostatne konštatoval, že žalovaný v konaní neuviedol žiadne iné skutočnosti, ktoré by pohľadávky žalobcu spochybňovali. 2. Proti tomuto rozsudku, ktorý bol správcovi doručený dňa 17.02.2017, tento podal v zákonom predpokladanej lehote (01.03.2017) odvolanie, opierajúc sa o § 355 a nasl. a § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Svoje odvolanie správca odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci s tým, že sa pridržiava dôvodov popretia, ktoré uviedol odvolaný správca v oznámení o popretí pohľadávok. Odvolaný správca pohľadávky žalobcu poprel, čo do právneho dôvodu a výšky z rovnakého dôvodu, a to: „z dôvodu prebiehajúceho sporového konania na Okresnom súde Bratislava II sp. zn. 26Cb/191/20l4 vo veci navrhovateľa Medzinárodná investičná banka, Ruská federácia, proti odporcovi 1. G.. H. C., 2. G.. F. M., 3. G.. Q. X. (Žalobca), o určenie neúčinnosti právnych úkonov Zmluvy o pôžičke zo dňa 20.10.2011, kde Úpadca je ručiteľom.“. 2.1. Pri pohľadávke z titulu zmluvnej pokuty, odvolaný správca poprel aj poradie z dôvodu § 95 ods. 3 ZoKR s tým, že v poradí podriadených pohľadávok sa uspokojí o. i. tiež zmluvná pokuta. 2.2. Na výzvu prvoinštančného súdu odvolateľ uviedol, že po vykonanom popretí odvolaným správcom, terajší správca už nemá zákonnú možnosť meniť dôvody a rozsah popretia, aj keby mal iný právny názor na posúdenie prihlásenej pohľadávky žalobcu, nakoľko je viazaný popretím vykonaným v lehote stanovenej ZoKR, na ktorých svoju argumentáciu založil samotný žalobca. Správca je teda viazaný koncentračnou zásadou incidenčného konania. Poukázal na skutočnosť, že správca nie je účastníkom konania o neúčinnosť právnych úkonov. 2.2.1. Zopakoval, že v napadnutom rozsudku sa prvoinštančný súd nevysporiadal s popretím pohľadávky z titulu zmluvnej pokuty čo do jej poradia a so zaradením tejto pohľadávky medzi pohľadávky, ktoré sa v konkurze uspokojujú podľa § 95 ods. 3 ZoKR. 3. Žalobca sa k doručenému odvolaniu správcu vyjadril v tom smere, že vzhľadom na zásadu koncentrácie konania boli predmetom dokazovania pred prvoinštančným súdom iba tie skutočnosti, ktoré boli dôvodom popretia pohľadávky správcom. 3.1. Argument odvolateľa, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal v rozsudku s tým, že pohľadávka žalobcu zapísaná v zozname pohľadávok pod číslom 114 v sume 50.700,- Eur by mala byť pohľadávkou podriadenou, považoval za irelevantné tvrdenie, nakoľko súd je viazaný petitom žaloby a žalobca sa vo vzťahu k pohľadávke zapísanej v konečnom zozname pohľadávok pod číslom 114 v sume 50.700,- Eur nedomáhal určenia poradia pohľadávky, ale iba právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti, keď popreté poradie pohľadávky, teda že ide o pohľadávku podriadenú, nie je sporné. Žalobca považoval podané odvolanie správcu, ako žalovaného, za nedôvodné a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny. 4. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmajúc napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu predpokladanom v § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), dospel k záveru, že odvolaním napadnutý rozsudok je vecne správny, čo verejne vyhlásil v zmysle § 219 ods. 1 CSP dňa 14.11.2018. 5. Odvolací súd pred vlastným hodnotením vecnej správnosti napadnutého rozsudku, zameral svoju pozornosť na odvolateľovo tvrdenie, že prvoinštančný súd sa dopustil pochybenia spočívajúcom v nerozhodnutí o správcom popretom poradí pohľadávky č. 114. 5.1. Z obsahu spisu (č. l. 5) vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému určenia popretých pohľadávok žalobným petitom: „Súd určuje, že pohľadávky žalobcu G.. Q. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX P., voči dlžníkovi - DIXIA SOLLARIS, s.r.o., so sídlom Nám. Slobody 11, 811 06 Bratislava, IČO: 36 281 212, vo výške 222 641,37 €, zapísaná v konečnom zozname pohľadávok pod číslom 113, vo výške 50 700 €, zapísaná v konečnom zozname pohľadávok pod číslom 114, ktoré boli uplatnené žalobcom v súhrnnej prihláške doručenej správcovi dňa 18.11.2015 do konkurzného konania, vedeného na Okresnom súde Bratislava 1 pod sp. zn. 8R/2/2014, sú čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti existentné a nesporné, a nie sú vylúčené z uspokojenia v konkurze. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania, a to do 3 dni odo dňa právoplatnosti rozsudku.“. Takto formulovaná žalobná žiadosť bola určujúcou a zároveň obmedzujúcou pre rozsah dokazovania a rozhodnutia prvoinštančného súdu. Z žalobcom formulovaného žalobného petitu nevyplýva, že by sa žalobca vo vzťahu k pohľadávke zapísanej v konečnom zozname pohľadávok pod číslom 114 v sume 50.700,- Eur domáhal určenia poradia tejto pohľadávky. Správcom popreté poradie tejto pohľadávky (že ide o pohľadávku podriadenú) nebolo predmetom žaloby, a teda nie je sporné. Pohľadávka č. 114 je pohľadávkou podriadenou. 6. Podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 7. Odvolací súd zohľadniac rozsah odvolania a jeho dôvody má za to, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie obsahuje výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Prvoinštančný súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vyporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup je v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočne vysvetlený s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Na základe takto zistenom skutkovom a právnom stave veci, sa odvolací súd plne stotožnil so závermi a právnym hodnotením uvedeným v odôvodnení rozsudku prvoinštančného súdu a rozhodnutie, podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP, ako vecne správne potvrdil. 8. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, kedy úspešnému žalobcovi, ktorý si náhradu trov odvolacieho konania riadne uplatnil, odvolací súd priznal plný nárok na ich náhradu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).