Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/86/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116213768 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1116213768.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu SOS Eurocar s. r. o., Drieňová 1/B, 821 01 Bratislava, IČO: 47 451 041, zast. Mgr. Miroslav Golian, advokát, Budatínska 16, 851 05 Bratislava, proti žalovanému KOOPERTIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 4.572,93 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 28Cb/94/2016-131 zo dňa 13.11.2017, v časti IV. výroku o náhrade trov konania, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 28Cb/94/2016-131 zo dňa 13.11.2017, v časti napadnutého IV. výroku o náhrade trov konania mení tak, že žalovaný je povinný žalobcovi zaplatiť náhradu trov prvoinštančného konania vo výške 31 % do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (I. výrokom) návrh žalovaného na vydanie medzitýmneho rozsudku zamietol. II. výrokom rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.404,12 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,30 % ročne zo sumy 1.404,12 eur od 18.4.2015 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. III. výrokom súd žalobu vo zvyšku zamietol. IV. výrokom súd rozhodol tak, že žiadnej zo strán sporu nepriznáva nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou podanou na súd dňa 25.6.2016 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 4.572,93 eur s úrokom z omeškania v zákonom stanovenej výške a náhrady trov konania. Žalobca uplatnený nárok špecifikoval ako 4 poistné udalosti, pri ktorých žalovaný neuhradil plnú výšku čiastky, uvedenej na vystavených faktúrach za opravu. Súd prvej inštancie posudzoval zistený skutkový stav podľa § 1 zák. č. 513/1991 Zb. - Obchodný zákonník (ObZ), § 261 ods. 1 ObZ, § 265 ObZ, § 420 ods. 1 a 2 zák. č. 40/1964 - Občiansky zákonník (OZ), § 415 OZ, § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb., § 106 ods. 1 a 2 OZ, § 101 OZ, § 122 OZ, § 813 ods. 1 OZ, § 788 ods. 1 OZ, § 790 ods. 1 písm. a) OZ, § 791 ods. 1 OZ, § 795 ods. 1 OZ, § 796 ods. 1 OZ, § 797 OZ, § 799 ods. 2 OZ, § 806 OZ, § 524 ods. 1 OZ, § 261 ods. 9 OZ, § 340 ods. 1 a 2 ObZ, § 365 ods. 1 ObZ, § 324 ods. 1 ObZ, § 340 ods. 1 ObZ, § 365 ods. 1 ObZ, § 369 ods. 1 a 2 ObZ a § 517 ods. 1 a 2 OZ. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že z vykonaného dokazovania na základe citovaných právnych predpisov a v záujme spravodlivého rozhodovania zvážil okolnosti právneho vzťahu, pričom mal za preukázanú existenciu vzťahu založeného na povinnosti žalovaného nahradiť škodu vzniknutú na motorovom vozidle spolu s úrokom z omeškania, vyplývajúceho z poistného vzťahu. V bode 9. svojho rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal s námietkou premlčania uplatnenou žalovaným. Vychádzajúc z právnej teórie premlčanie je kvalifikované uplynutie času určené v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby právo bolo vykonané, v dôsledku čoho môže povinný čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. V tejto súvislosti konajúci súd poukázal na rozsudok NS ČR z 13.11.2008 sp. zn. 21Cdo 2958/2007 a konštatoval, že v prípade PU 9559853865 a PU 9559682947 lehota na podanie žaloby nebola zachovaná, v dôsledku čoho je nárok z uvedených poistných udalostí premlčaný (§ 122 OZ). Po zohľadnení skutkového stavu, vykonaných dôkazov a aplikácii právnych predpisov súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca preukázal svoje tvrdenie v časti priznaného nároku, t.j. v časti 1.404,12 eur, spolu s úrokom z omeškania tak, ako špecifikoval vo výroku 2. svojho rozsudku zo dňa 13.11.2017. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (CSP), podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Keďže v konaní bol úspešný žalovaný, vo väčšej miere podľa pomeru úspešnosti ustanovenia § 255 CSP mu prislúcha nárok, avšak trovy konania mu nevznikli, preto súd v záujme hospodárnosti konania rozhodol tak, že nárok na náhradu trov nepriznal žiadnej zo strán sporu. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, v časti výroku o nepriznaní náhrady trov konania. Poukázal na ustanovenie § 251 CSP, podľa ktorého trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva, teda aj súdny poplatok. Žalobca vo veci zaplatil súdny poplatok 274,- eur, čo nie je zanedbateľná suma, preto zastáva názor, že súd mal pri rozhodovaní o trovách konania čiastočne úspešnému žalobcovi priznať jeho trovy minimálne v rozsahu súdneho poplatku, ktorý zodpovedá výške žalovanej sumy v časti, v ktorej bol žalobca úspešný. Navrhol preto, aby odvolací súd vydal rozhodnutie, že žalobca má nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške zodpovedajúcej pomeru úspešnosti súdneho konania, t.j. vo výške cca 31 %. Poukázal tiež na skutočnosť, že nárok žalobcu voči žalovanému aj v súdom neuznanej časti zostáva nedotknutý, nakoľko vznesením námietky premlčania súd na uvedené musel prihliadnuť a nemohol zvyšný nárok žalobcovi priznať. Má však za to, že neuznanie nároku náhrady trov konania súdom, by bolo voči žalobcovi nespravodlivé. 3. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že v prípade, ak sa súd stotožní so znením odvolania, nebude namietať súdom priznané trovy konania čiastočne úspešnému žalobcovi, pričom žalovaný by akceptoval súdom priznané trovy konania vo výške 84,- eur ako 31 % zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 274,- eur a 166,02 eur ako trovy právneho zastúpenia predstavujúce 31 %. Žalovaný má za to, že pri priznaní náhrady trov konania je možné uplatniť znenie § 255 CSP ods. 2, veta prvá. 4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu, t.j. v časti IV. výroku rozsudku súdu prvej inštancie č.k. 28Cb 94/2016-131 zo dňa 13.11.2017, ktorým súd rozhodol, že žiadnej zo strán sporu nepriznáva nárok na náhradu trov konania, ako aj po oboznámení sa s obsahom podania žalovaného, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k nasledovnému záveru. 5. Odvolanie žalobcu smeruje proti výrok súdu prvej inštancie, ktorým rozhodol o náhrade trov konania. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v uznesení, ktorým sa konanie končí. Keďže v konaní bol úspešný žalovaný vo väčšej miere, podľa pomeru úspešnosti ustanovenia § 255 CSP mu prislúcha nárok. Trovy konania mu však nevznikli, preto súd v záujme hospodárnosti konania rozhodol tak, že nárok na náhradu trov konania nepriznal žiadnej zo strán sporu. Pomer úspechu (miera úspechu) je základným meradlom pre nárok na náhradu trov. Ak mala strana plný úspech v spore, prizná sa jej celá náhrada trov konania. Ak žiadna zo strán nemala v spore plný úspech, má každá z nich úspech čiastočný, t.j. každá zo strán sporu (žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Ak mala strana úspech v spore len čiastočný, potom sa náhrada trov pomerne rozdelí. Aby čiastočný úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, musí to byť prevažujúci úspech, teda po porovnaní procesnej úspešnosti oboch sporových strán zostala ešte sumu opodstatňujúca záver o prevažujúcom úspechu jednej zo strán sporu. Ak sa v spore navzájom vyvážia úspech a neúspech, náhrada trov sa spravidla neprizná žiadnej zo strán sporu. Na rozhodnutie súdu o priznaní náhrady trov konania má teda zásadný vplyv pomer úspechu konkrétnej sporovej strany voči protistrane. Priznanie náhrady trov konania však môžu ovplyvniť aj ďalšie skutočnosti. V zásade preto možno konštatovať, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, tak, ako to odôvodnil v bode 18. svojho rozhodnutia. 6. Odvolateľ argumentoval tým, že v konaní zaplatil pomerne vysoký súdny poplatok vo výške 274,- eur a rozhodnutie o trovách konania nezohľadňuje jeho úspešnosť, predstavujúcu výšku cca 31 %. Súčasne poukázal na to, že v časti konania, v ktorej bol neúspešný, súd žalobu zamietol vzhľadom na námietku premlčania zo strany žalovaného. Zdôraznil však, že nárok žalobcu voči žalovanej aj v súdom neuznanej časti ostáva nedotknutý, nakoľko vznesením námietky premlčania súd na uvedené musel prihliadnuť a nemohol zvyšný nárok žalobkyni priznať. 7. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že nebude namietať súdom priznané trovy konania čiastočne úspešnému žalobcovi vo výške 31 %, pričom vo svojom podaní tieto trovy číselne vyjadril konkrétnou sumou s tým, že pri priznaní náhrady trov konania by súd mohol uplatniť znenie § 255 CSP ods. 2, veta prvá, podľa ktorej ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí. 8. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na čl. 7 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z. z 21. mája 2015 - Civilný sporový poriadok, ktorý zakotvuje základné princípy občianskeho súdneho konania, keď podľa citovaného ustanovenia základnou povinnosťou súdu je viesť strany sporu k zmierlivému vyriešeniu sporu. V ustanovení odseku 2 teda Civilný sporový poriadok normuje jednu zo základných povinností civilného súdu, a tou je obligatórne priorizovanie zmierlivého riešenia sporu (aj jeho časti). Hovoríme o tzv. mediačnej povinnosti súdu. Ústavný súd ČR vo svojom rozhodnutí pod sp. zn. 4ÚS 1/04 zo dňa 13.1.2005 judikoval, že pomerovať úspech a neúspech vo veci nie je možné len tým, ako bolo o konkrétnom návrhu rozhodnuté, ale je potrebné ho posudzovať v širších súvislostiach. Zdôraznil, že ani rozhodovanie o nákladoch konania nesmie byť len mechanickým posudzovaním výsledku sporu bez komplexného zhodnotenia rozhodnutia v merite veci. 9. Nakoľko rozhodnutie o náhrade trov prvoinštančného konania v zmysle návrhu sporových strán sa neprieči zákonu, odvolací súd v súlade s ustanovením § 388 o náhrade trov prvoinštančného konania rozhodol tak, ako je uvedené v prvom výroku jeho rozhodnutia. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, nakoľko dospel k záveru, že v prejednávanej veci vzhľadom na vyššie uvedené, takéto dôvody existovali. 10. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).