Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/210/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116213814 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1116213814.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: X.. Q. K., XXXXX C., K. I. X, N..V..D. XX, XXX XX V. - N., Č. W., proti žalovanému: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné nám. 13, Bratislava, o náhradu nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 19. apríla 2018 č.k. 16C 82/2016-109 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa tento od žalovaného domáhal zaplatenia nemajetkovej ujmy v sume 45.000 Eur s 10,05% úrokom z omeškania od 1.12.2015 do zaplatenia podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorá mu mala vzniknúť v rokoch 1998 - 2015 nesprávnym úradným postupom - prieťahmi v exekučných konaniach voči povinnému TORUS a.s. vedených na exekútorskom úrade Púchov exekútorom A.. S. K.. Žalovanému voči žalobcovi nepriznal náhradu (nárok na náhradu) trov konania. 2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 16.3.2015 podal na Slovenskej komore exekútorov sťažnosť na prieťahy v konaní exekútora A.. K., ktoré menovaný rieši od roku 1998 a ktoré sa týkajú exekučného konania EX 457/98, 3Er 728/14, začaté 29.5.1998 pre vymoženie 2.963,12 Eur, exekučného konania EX 458/98, 10Er 740/14 začatého 29.5.1998. Povinný spoločnosť TORUS, a.s. zanikol dňa 10.2.2009 a exekútor podal návrh na zastavenie exekúcie až dňa 5.9.2014. K dôvodom prieťahov v uvedených konaniach v rokoch 1998 - 2009 a rokoch 2009 - 2014 sa exekútor nevyjadril. V rokoch 1998 - 2015 vymáhal u povinného TORUS, a.s. i ďalšie pohľadávky a to v exekučných konaniach sp. zn. EX 529/98 o 486.413,00 Sk s príslušenstvom, sp. zn. EX 531/98 o 15.164,87 Sk s príslušenstvom a sp. zn. EX 532/98 o 11.797,50 Sk s príslušenstvom. V uvedených exekučných veciach exekútor nič nevymohol pričom exekúcie trvali zbytočne dlho. Žalobca ako oprávnený bol držaný v právnej neistote v rokoch 1998 - 2015 teda zbytočných 17 rokov. Povinný - spoločnosť TORUS, a.s. bol v konkurze od 7.8.1998 a dňa 10.2.2009 bol z obchodného registra vymazaný. Exekútor návrh na zastavenie exekúcie pre neexistenciu povinného podal až v roku 2014. Podľa žalobcu nastali prieťahy aj v samotnom konkurznom konaní úpadcu Torus, a.s. a to v rokoch 1998 - 2008. Žalobca si v konkurznom konaní uplatnil svoje pohľadávky ale uspokojenie bolo nulové. Podľa žalobcu s ohľadom na dĺžku prieťahov v konaní v rokoch 1998-2015 a množstva pohľadávok došlo k zjavnému porušeniu zákonných povinností orgánov štátu postupovať v súlade so zákonom teda bez prieťahov v konaní. Žalobcovi bol spôsobený dlhodobý stres, bezvýchodisková situácia čo sa negatívne prejavilo i v platobnej neschopnosti žalobcu, ktorý nemohol pre prieťahy hradiť v termínoch svoje záväzky a je zaťažený mnohými exekúciami a zbytočnými nákladmi a záväzkami. 3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe žiadal žalobu žalobcu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR v rámci, ktorej najvyšší súd jednoznačne konštatoval, že v prípade vzniku prieťahov za účinnosti zákona č. 58/1969 Zb., ktoré trvali do doby po nadobudnutí účinnosti zákona č. 514/2003 Z.z. je potrebné o uplatnenom nároku na náhradu škody rozhodnúť v režime zákona č. 514/2003 Z.z. (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 107/2009 zo dňa 28.07.2010). K žalobcom vytýkanému nesprávnemu úradnému postupu súdneho exekútora S.. S. K., Exekútorský úrad Púchov v exekučných konaniach sp. zn. EX 457/98, sp. zn. EX 458/98, sp. zn. EX 529/98, sp. zn. EX 531/98, sp. zn. EX 532/98 uviedol, že žalobca ním tvrdený nesprávny úradný postup nepreukázal a nesprávny úradný postup nie je zo strany žalobcu nijakým spôsobom podložený, keď nepreukázal, že podal Slovenskej komore exekútorov sťažnosť na prieťahy a ani výsledok prešetrenia podania. V uvedených exekučných konaniach vystupoval v postavení povinného TORUS, stavebný podnik, a.s.. Exekučné konania voči povinnému boli začaté na základe návrhov žalobcu podaných dňa 29.5.1998 a dňa 15.6.1998. Dňa 7.8.1998 došlo k prerušeniu exekučných konaní sp. zn. EX 457/98, sp. zn. EX 458/98, sp. zn. EX 529/98, sp. zn. EX 531/98, sp. zn. EX 532/98 zo zákona podľa § 14 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, keď na majetok povinného bol uvedeným dňom vyhlásený konkurz uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 4K 106/98-195 zo dňa 7.8.1998. Konkurz na majetok úpadcu po splnení rozvrhového uznesenia bol uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 4K 106/98-871 zo dňa 3.10.2007 zrušený, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 9.11.2007 a k výmazu povinného došlo ex offo dňa 10.2.2009. Návrh na vyhlásenie konkurzu bol podaný dňa 4.5.1998, teda ešte pred podaním návrhov na začatie predmetných exekučných konaní žalobcom, ktoré boli podané dňa 29.5.1998 a dňa 15.6.1998. Uvedené svedčí o nemajetnosti a insolventnosti povinného ešte pred samotným začatím exekučných konaní a teda reálne vymoženie pohľadávok od povinného sa javilo už v tom čase ako nepravdepodobné. Žalovaný mal za nepreukázané i tvrdenie žalobcu, že ako oprávnený v exekučných konaniach, bol udržiavaný v právnej neistote v rokoch 1998 - 2015 teda zbytočne 17 rokov. Súdny exekútor žalobcovi dňa 18.11.1998 oznámil vyhlásenie konkurzu na majetok povinného a navrhol, aby si pohľadávky prihlásil v zákonnej lehote na Krajskom súde v Bratislave a zároveň uviedol, že s prihliadnutím na vyhlásenie konkurzu nie je predpoklad uspokojenia pohľadávok v rámci exekučného konania a navrhol podanie návrhov na zastavenie exekúcií. Tvrdenie žalobcu, že bol udržiavaný v stave právnej neistoty v exekučných konaniach označil za zavádzajúce a nepravdivé. V označených exekučných konaniach nedochádzalo k prieťahom, exekučné konania boli vedené v súlade so zákonnými ustanoveniami ale bez pozitívneho výsledku (nedostatok majetku povinného, viaceré exekúcie, vyhlásenie konkurzu), čo nemožno automaticky považovať za exekúcie, ktoré sa vyznačujú zbytočnými prieťahmi v konaní. Uplatnenie si práva priznaného právoplatným a vykonateľným rozhodnutím v exekučnom konaní nezakladá automaticky aj nárok na úspešné vymoženie uplatnenej pohľadávky. Za rozhodnutie žalobcu skúpiť pohľadávky od tretích osôb a následne podať návrhy na vykonanie exekúcií s prihliadnutím na skutočnosť, že pohľadávky sa od počiatku javia ako nevymožiteľné pre nedostatok majetku povinného, nemôže zodpovedať štát resp. iný tretí subjekt. Pohľadávky žalobcu, ktoré si uplatnil v konkurznom konaní sp. zn. 4K 106/98 uspokojené neboli. Z rozvrhového uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. 4K 106/98-822 zo dňa 26.3.2007 vyplýva, že nároky na oddelené uspokojenie boli uhradené, nároky v I. triede uplatnené neboli, veritelia v II. triede boli uspokojení v plnom rozsahu, veritelia v III. triede boli uspokojení pomerne a veritelia IV. triedy (žalobca) nebudú uspokojení z dôvodu nedostatku výťažnosti. Žalobcovi teda s prihliadnutím na výsledok konkurzného konania muselo byť zrejmé, keď správca konkurznej podstaty speňažil celý majetok úpadcu, že povinný nedisponuje majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávky uplatnené v exekučných konaniach. Žalovaný ďalej uviedol, že skutočnosť či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nie je kompetentný preskúmať všeobecný súd v konaní o náhradu škody ale len Ústavný súd Slovenskej republiky na poklade ústavnej žaloby, predseda súdu alebo Európsky sú pre ľudské práva. Žalobca nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy, žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti resp., že by existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, rozhodnutie vydané ESĽP alebo Ústavným súdom Slovenskej republiky, ktorým by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Všeobecný súd môže rozhodnúť o priznaní náhrady škody podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. až v prípade, ak už oprávnený orgán rozhodol o existencii prieťahov v exekučnom konaní. Žalobca nepreukázal, že by vykonal akýkoľvek úkon smerujúci k náprave ním tvrdených prieťahov. Vo vzťahu k uplatnenej náhrade nemajetkovej ujmy žalovaný uviedol, že absentuje základný predpoklad pre uplatnenie nemajetkovej ujmy, a to existencia titulu - nesprávneho úradného postupu. Ustanovenie § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. predpokladá pre priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch preukázanie vzniku samotnej nemajetkovej ujmy a ak je preukázaná, nemožnosť uspokojiť nárok prostredníctvom iného satisfakčného prostriedku. Žalobca podľa žalovaného nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy, jej existenciu a ani výšku uplatňovanej nemajetkovej ujmy. Všeobecné konštatovania o dlhodobom strese, bezvýchodnosti situácie a negatívnom sa premietaní do platobnej neschopnosti, podľa žalovaného neodôvodňujú akým spôsobom bola žalobcovi v konaniach spôsobená škoda a automaticky nezakladajú ani nárok na náhradu škody v podobe nemajetkovej ujmy a nezbavujú žalobcu povinnosti tvrdenia a povinnosti vznik nemajetkovej ujmy preukázať. Žalobca podľa neho nepreukázal existenciu a ani výšku uplatňovanej nemajetkovej ujmy, nepreukázal, že by mu bola vznikla škoda v podobe nemajetkovej ujmy a neodôvodnil ani jej výšku. Na viac žalobcom uplatnenú výšku nemajetkovej ujmy mal za nanajvýš neprimeranú. K uplatneným úrokom z omeškania žalovaný uviedol, že omeškanie v prípade nemajetkovej ujmy vzniká až uplynutím lehoty na plnenie vyplývajúcej z rozhodnutia vo veci samej. 4. Žalobca sa následne uviedol, že žalovaný v rámci vyjadrenia len neguje relevantné skutočnosti a fakty keď tvrdí, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Žiada odškodnenie nemajetkovej ujmy za nesprávny úradný postup v 5 exekučných konaniach, ktoré zbytočne trvali 17 rokov. Pri posudzovaní otázky, či došlo v súdnom konaní k zbytočným prieťahom je potrebné podľa neho vychádzať z nálezov ústavného súdu a ESĽP. Dňa 16.3.2015 podal na Slovenskú komoru exekútorov sťažnosť na prieťahy exekútora A.. S. K. v exekučných konaniach a to konaniach sp. zn. Ex 457/98, 3Er 728/14 začatom 29.5.1998 pre 2.963,12 Eur, sp. zn. exekúcia Ex 458/98, 10Er 740/14 začatom 29.5.1998, sp. zn. exekúcia Ex 529/98 pre 486.413,00 Sk s prísl., sp. zn. Ex 531/98 pre 15.164,87 Sk s prísl., sp. zn. exekúcia Ex 532/98 pre 11.797,50 Sk s prísl.. Dĺžka uvedených exekučných konaní 17 rokov mu spôsobila škodu - nemajetkovú ujmu v podobe straty dobrého mena, pretože nemohol splniť svoje platné záväzky a tieto boli exekvované, spôsobila mu platobnú neschopnosť, keď sa sám neplnil svoje finančné záväzky, vznikli mu zbytočné neproduktívne náklady, dlhodobý stres, bezvýchodnosť situácie, a to všetko sa spolupodieľalo na vzniku a rozvoji jeho ťažkej a nevyliečiteľnej chorobe. K dôvodnosti a relevancii svojho uplatneného nároku na odškodnenie nemajetkovej ujmy vo výške 45.000 Eur argumentoval obdobným prípadom Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci W., V. O. Z. versus Poľsko, sťažnosť č. 72287/10, 13927/11 a č. 46187/11. Mal za to, že odškodnenie nemajetkovou ujmou vo výške 45.000 Eur s prísl. zodpovedá judikatúre ESĽP, keď doba 17 rokov je abnormálne neprimeraná. 5. Súd prvej inštancie vychádzal súd prvej inštancie z ustanovení § 470 ods. 1 a 2, § 123 ods. 1 a 2, § 125 ods. 1, 2 a 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). 6. Konštatoval, že žalobca po otvorení pojednávania vo veci samej podaním doručeným súdu dňa 26.2.2018 v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu rozšíril žalobu a žiadal, aby súd pripustil zmenu žaloby a uložil žalovanej tiež povinnosť zaplatiť mu majetkovú ujmu vo výške 1.373.574 Kč s 8,05% úrokom z omeškania od 23.2.2018 do zaplatenia, škody, ktorá mu vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekútora, keď tento nepostupoval riadne a dôsledne podľa exekučného poriadku a nesplnil si povinnosť riadne zistiť stav majetku povinného TORUS, stavebný podnik, a.s. v dobe pred vyhlásením konkurzu 07.08.1998 a v dobe od 4.10.2007 do 10.2.2009, kedy bol povinný vymazaný z obchodného registra a v dobe od 4.10.2007 do 31.12.2015, kedy boli exekučné konania zastavené. 7. Uviedol, že nerozhodol o návrhu žalobcu na pripustenie zmeny petitu žaloby spočívajúcej v rozšírení nároku žalobcu o náhradu škody vo výške 1.373.574,- Kč s príslušenstvom, keď na podanie žalobcu doručené súdu dňa 26.2.2018 neprihliadal v zmysle § 125 ods. 2 Civilného sporového poriadku, nakoľko žalobca toto podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu, v zákonom stanovenej lehote 10 dní nedoplnil resp. nedoručil ho v lehote 10 dní v listinnej podobe. Vzhľadom k tomu, že neprihliadol na podanie žalobcu doručené súdu dňa 26.2.2018 elektronicky bez autorizácie podľa osobitného predpisu, predmetom konania zostal nárok žalobcu uplatnený žalobou, teda nárok na náhradu nemajetkovej ujmy 45.000 Eur s príslušenstvom. 8. Na pojednávaní dňa 19.4.2018 konal súd prvej inštancie v neprítomnosti žalobcu, keď tento sa na nariadené pojednávanie vo veci nedostavil, termín pojednávania vzal na vedomie na pojednávaní konanom dňa 26.3.2018, svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním doručeným elektronicky dňa 19.4.2018, pojednávanie odročiť nežiadal. 9. Súd prvej inštancie vykonal stranami označené dôkazy oboznámením sa s predloženými listinnými dokladmi - sťažnosť žalobcu na prieťahy exekútora A.. S. K. zo dňa 16.3.2015 a zo dňa 13.3.2017, návrh spoločnosti POV BYT s.r.o. Považská Bystrica na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka TORUS, stavebný podnik a.s. zo dňa 22.4.1998 doručený Krajskému súdu v Bratislave dňa 4.5.1998, uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 4K 06/98-195 zo dňa 7. augusta 1998 o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka TORUS, stavebný podnik, a.s., rozvrhové uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 4K 106/98-822 zo dňa 26.3.2007, uznesenie Krajského súdu v Bratislave o zrušení konkurzu č.k. 4K 106/98-871 zo dňa 3.10.2007, zaujatie stanoviska Slovenskej komory exekútorov SKE 1683/2017 zo dňa 28.4.2017 k sťažnosti žalobcu č. 260-12173/2017, obsah exekučných spisov predložených súdnym exekútorom S.. S. K. st. sp. zn. EX457/98, EX458/98, EX529/98, EX531/98, EX532/98. 10. Po oboznámení sa s obsahom listinných dokladov mal súd prvej inštancie za preukázané a to z obsahu spisu súdneho exekútora S.. S. K. st. vedeného pod zn. EX 457/98, že dňa 29.5.1998 bol exekútorskému úradu doručený návrh žalobcu v postavení oprávneného proti povinnému TORUS stavebný podnik, a.s. Považská Bystrica, na vykonanie exekúcie, ktorým žiadal žalobca ako oprávnený o vymoženie pohľadávky v sume 15.331,50 Sk s prísl. na základe platobného rozkazu 1Rob 832/97, sumy 5.321,00 Sk s prísl. na základe platobného rozkazu 17Rob 30/98, sumy 89.267 Sk s prísl. na základe platobného rozkazu 17Rob 29/98 zo dňa 12.3.1998, sumy 4.390,00 Sk s prísl. na základe platobného rozkazu 39Cb 397/94 a sumy 99,00 Sk s prísl. na základe platobného rozkazu 32Cb 394/94. Platobné rozkazy boli vydané Krajským súdom V Banskej Bystrici a Krajským súdom v Trenčíne. Prílohou návrhu na vykonanie exekúcie bola kópia platobného rozkazu Krajského súdu v Trenčíne č.k. 17Rob/29/98 zo dňa 12.03.1998, ktorým súd uložil odporcovi TORUS stavebný podnik a.s. povinnosť zaplatiť žalobcovi ako navrhovateľovi sumu 89.267 Sk s prísl.. Súdny exekútor výzvou zo dňa 16.6.1998 vyzval žalobcu na odstránenie nedostatkov návrhu na vykonanie exekúcie s tým, že žiadal o zaslanie návrhu na vykonanie exekúcie ku každému oprávneným uvedených exekučných titulov. Žalobca listom zo dňa 3.9.1998 doručeným exekútorovi dňa 7.9.1998 oznámil, že zo súdu mu bolo doručené uznesenie 4K/106/98 o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka a preto žiada o oznámenie aký bude ďalší postup v exekúciách. Súdny exekútor listom zo dňa 18.11.1998 oznámil žalobcovi ako oprávnenému vo veci exekučného konania proti povinnému TORUS stavebný podnik, a.s. Považská Bystrica zn. Ex 147/98-CR, Ex 148/98-CR, Ex 149/98-CR, Ex 150/98-CR, Ex 151/98-CR, Ex 158/98- CR, Ex 456/98-CR, Ex 457/98-CR, Ex 458/98-CR, Ex 459/98-CR, Ex 460/98-CR, Ex 528/98-CR, Ex 529/98-CR, Ex 530/98-CR, Ex 531/98-CR, Ex 532/98-CR, Ex 712/98-CR, že uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 7.8.1998 pod č.k. 4K 106/98-195 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka a preto navrhuje, aby si oprávnený prihlásil pohľadávky na Krajskom súde v Bratislave v konkurznom konaní prípadne u správcu konkurznej podstaty úpadcu v lehote 60 dní. Exekútor tiež uviedol, že vzhľadom k tomu, že nie je predpoklad uspokojenia pohľadávok v rámci exekučného konania navrhuje žalobcovi/oprávnenému, aby písomne podal návrh na zastavenie exekúcie. Okresný súd Považská Bystrica listom zn. Er 503/98 zo dňa 7.3.2003 oznámil súdnemu exekútorovi vo veci výkonu rozhodnutia oprávneného X.. Q. K. F.L.O.P. Ostrava proti povinnému Torus stavebný podnik a.s. Považská Bystrica, že súdny exekútor nie je oprávnený podať návrh na zastavenie exekúcie, pretože nie je účastníkom konania, takéto právo prináleží oprávnenému. Konanie sa zo zákona prerušuje. Exekútor podaním zo dňa 21.8.2014 adresovaným Okresnému súdu Považská Bystrica predložil exekučný spis podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku a žiadal, aby súd exekučné konanie EX 457/98 podľa § 57 ods. 1 písmeno h) exekučného poriadku zastavil keďže povinný bol vymazaný z Obchodného registra ex offo. Okresný súd Považská Bystrica uznesením č.k. 3Er/728/2014-8 EX 457/98 zo dňa 19.1.2015 exekúciu zastavil a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. Súdny exekútor sa listom zo dňa 5.5.2015 adresovaným Slovenskej komore exekútorov vyjadril k sťažnosti žalobcu zo dňa 16.3.2015 číslo sťažnosti 197-10469/2015 a uviedol, že v predmetnom exekučnom konaní postupoval v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku ako i platnými právnymi predpismi a sťažnosť považuje za neopodstatnenú. V exekučnom konaní nemohol z objektívnych dôvodov konať a teda nesúhlasí s tvrdením oprávneného (žalobcu), že došlo v exekučnom konaní k prieťahom. 11. Z obsahu spisu súdneho exekútora S.. S. K. st. vedeného pod zn. EX 458/98 vyplýva, že dňa 29.5.1998 bol exekútorskému úradu doručený návrh žalobcu v postavení oprávneného proti povinnému TORUS stavebný podnik, a.s. Považská Bystrica, na vykonanie exekúcie, ktorým žiadal žalobca ako oprávnený o vymoženie pohľadávky v sume 15.331,50 Sk s prísl. na základe platobného rozkazu 1Rob 832/97, sumy 5.321,00 Sk s prísl. na základe platobného rozkazu 17Rob 30/98, sumy 89.267 Sk s prísl. na základe platobného rozkazu 17Rob 29/98 zo dňa 12.3.1998, sumy 4.390,00 Sk s prísl. na základe platobného rozkazu 39Cb 397/94 a sumy 99,00 Sk s prísl. na základe platobného rozkazu 32Cb 394/94. Platobné rozkazy boli vydané Krajským súdom V Banskej Bystrici a Krajským súdom v Trenčíne. Prílohou návrhu na vykonanie exekúcie bola kópia platobného rozkazu Krajského súdu v Trenčíne č.k. 17Rob/30/98 zo dňa 6.2.1998, ktorým súd uložil odporcovi TORUS stavebný podnik a.s. povinnosť zaplatiť žalobcovi ako navrhovateľovi sumu 5.321 Sk s prísl. Súdny exekútor výzvou zo dňa 16.6.1998 vyzval žalobcu na odstránenie nedostatkov návrhu na vykonanie exekúcie s tým, že žiadal o zaslanie návrhu na vykonanie exekúcie ku každému oprávneným uvedených exekučných titulov. Žalobca listom zo dňa 3.9.1998 doručeným exekútorovi dňa 7.9.1998 oznámil, že zo súdu mu bolo doručené uznesenie 4K/106/98 o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka a preto žiada o oznámenie aký bude ďalší postup v exekúciách. Súdny exekútor listom zo dňa 18.11.1998 oznámil žalobcovi ako oprávnenému vo veci exekučného konania proti povinnému TORUS stavebný podnik, a.s. Považská Bystrica zn. Ex 147/98- CR, Ex 148/98-CR, Ex 149/98-CR, Ex 150/98-CR, Ex 151/98-CR, Ex 158/98-CR, Ex 456/98-CR, Ex 457/98-CR, Ex 458/98-CR, Ex 459/98-CR, Ex 460/98-CR, Ex 528/98-CR, Ex 529/98-CR, Ex 530/98- CR, Ex 531/98-CR, Ex 532/98-CR, Ex 712/98-CR, že uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 7.8.1998 pod č.k. 4K 106/98-195 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka a preto navrhuje, aby si oprávnený prihlásil pohľadávky na Krajskom súde v Bratislave v konkurznom konaní prípadne u správcu konkurznej podstaty úpadcu v lehote 60 dní. Exekútor tiež uviedol, že vzhľadom k tomu, že nie je predpoklad uspokojenia pohľadávok v rámci exekučného konania navrhuje žalobcovi/oprávnenému, aby písomne podal návrh na zastavenie exekúcie. Exekútor podaním zo dňa 21.8.2014 adresovaným Okresnému súdu Považská Bystrica predložil exekučný spis podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku a žiadal, aby súd exekučné konanie EX 458/98 podľa § 57 ods. 1 písm. h) exekučného poriadku zastavil, keďže povinný bol vymazaný z Obchodného registra ex offo. Okresný súd Považská Bystrica uznesením č.k. 4Er/728/2014-8 EX 458/1998 zo dňa 2. júna 2015 exekučné konanie zastavil a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekučného konania nepriznal. 12. Z obsahu spisu súdneho exekútora S.. S. K. st. vedeného pod zn. EX 529/98 zistil, že dňa 15.6.1998 bol exekútorskému úradu doručený návrh žalobcu právne zastúpeného S.. U. R., advokát v postavení oprávneného proti povinnému TORUS stavebný podnik, a.s. Považská Bystrica, na vykonanie exekúcie, ktorým žiadal žalobca ako oprávnený o vymoženie pohľadávky v sume 486.413 Sk s prísl. na základe platobného rozkazu Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 3Rob 794/96 zo dňa 16.1.1997, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.2.1997 a ktorým bolo povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 486.413 Sk s prísl. a náhradu trov konania. Povinný podľa platobného rozkazu nezaplatil a k uspokojeniu pohľadávky nedošlo ani v rámci výkonu rozhodnutia prikázaním pohľadávky z účtu povinného nariadeného uznesením Okresného súdu Považská Bystrica č.k. E 432/97-7 zo dňa 16.7.1997, nakoľko výkon rozhodnutia zostal bezvýsledný. Oprávnený (žalobca) žiadal vykonať exekúciu na zaplatenie - uspokojenie pohľadávky 486.413,00 Sk s prísl., nákladov predchádzajúceho konania 19.456 Sk a nákladov predchádzajúceho výkonu rozhodnutia 9.728 Sk a súdny poplatok 5.310,00 Sk. Prílohou návrhu na vykonanie exekúcie bol platobný rozkaz Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 3Rob794/96 zo dňa 16.1.1997, právoplatný dňa 19.2.1997 a uznesenie Okresného súdu Považská Bystrica č.k. E 432/97-7 zo dňa 16.7.1997, ktorým bol nariadený výkon rozhodnutia odpísaním uplatnenej pohľadávky z účtu povinného v peňažnom ústave a uznesenie Okresného súdu Považská Bystrica č.k. E 432/97-10 zo dňa 15.7.1998, ktorým bol výkon rozhodnutia celkom zastavený, keď zastavenie konania navrhol oprávnený. Súdny exekútor výzvou zo dňa 23.6.1998 vyzval žalobcu na odstránenie nedostatkov návrhu na vykonanie exekúcie s tým, že žiadal o zaslanie uznesení o zastavení výkonu rozhodnutia vydaných Okresným súdom Považská Bystrica. Súdny exekútor podaním zo dňa 12.8.1998 podal na Krajskom súde Banská Bystrica žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie č.k. 3Rob 794/96. Krajský súd v Banskej Bystrici Z 1125/98-Pú zo dňa 2.9.1998 vydal poverenie číslo XXXXXXXXXX na vykonanie exekúcie na vymoženie uloženej povinnosti 486.413 Sk s prísl. súdnemu exekútorovi. Žalobca listom zo dňa 03.09.1998 doručeným exekútorovi dňa 07.09.1998 oznámil, že zo súdu mu bolo doručené uznesenie 4K/106/98 o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka a preto žiada o oznámenie aký bude ďalší postup v exekúciách. Súdny exekútor listom zo dňa 18.11.1998 oznámil žalobcovi ako oprávnenému vo veci exekučného konania proti povinnému TORUS stavebný podnik, a.s. Považská Bystrica zn. Ex 147/98-CR, Ex 148/98-CR, Ex 149/98-CR, Ex 150/98-CR, Ex 151/98-CR, Ex 158/98-CR, Ex 456/98-CR, Ex 457/98-CR, Ex 458/98-CR, Ex 459/98-CR, Ex 460/98- CR, Ex 528/98-CR, Ex 529/98-CR, Ex 530/98-CR, Ex 531/98-CR, Ex 532/98-CR, Ex 712/98-CR, že uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 7.8.1998 pod č.k. 4K 106/98-195 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka a preto navrhuje, aby si oprávnený prihlásil pohľadávky na Krajskom súde v Bratislave v konkurznom konaní prípadne u správcu konkurznej podstaty úpadcu v lehote 60 dní. Exekútor tiež uviedol, že vzhľadom k tomu, že nie je predpoklad uspokojenia pohľadávok v rámci exekučného konania navrhuje žalobcovi/oprávnenému, aby písomne podal návrh na zastavenie exekúcie. Exekútor podaním zo dňa 1.8.2014 adresovaným Okresnému súdu Považská Bystrica predložil exekučný spis podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku a žiadal, aby súd exekučné konanie EX 529/98 podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil, keďže povinný bol vymazaný z Obchodného registra ex offo. Okresný súd Považská Bystrica uznesením č.k. 1Er/1609/1998-6 EX 529/98 zo dňa 20. októbra 2014 exekúciu zastavil a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. Súdny exekútor na výzvu súdu vrátil Okresnému súdu Považská Bystrica listom zo dňa 31.3.2015 poverenie na vykonanie exekúcie č. XXXXXXXXXX. 13. Z obsahu spisu súdneho exekútora S.. S. K. st. vedeného pod zn. EX 531/98 zistil, že dňa 15.6.1998 bol exekútorskému úradu doručený návrh žalobcu právne zastúpeného S.. U. R., advokát v postavení oprávneného proti povinnému TORUS stavebný podnik, a.s. Považská Bystrica, na vykonanie exekúcie, ktorým žiadal žalobca ako oprávnený o vymoženie pohľadávky v sume 15.164,87 Kč s prísl. na základe platobného rozkazu Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 2Rob 521/96 zo dňa 24.4.1997, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.5.1997 a ktorým bolo povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 15.164,87 Kč s prísl. a náhradu trov konania. Povinný podľa platobného rozkazu nezaplatil a k uspokojeniu pohľadávky nedošlo ani v rámci výkonu rozhodnutia prikázaním pohľadávky z účtu povinného nariadeného uznesením Okresného súdu Považská Bystrica č.k. E 949/97-5 zo dňa 12.09.1997, nakoľko výkon rozhodnutia zostal bezvýsledný. Oprávnený (žalobca) žiadal vykonať exekúciu na zaplatenie - uspokojenie pohľadávky 15.164,87 Kč s príslušenstvom, nákladov predchádzajúceho konania 680 Sk a nákladov predchádzajúceho výkonu rozhodnutia 304 Sk a súdny poplatok 600 Sk. Prílohou návrhu na vykonanie exekúcie bol platobný rozkaz Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 2Rob521/96 zo dňa 24.4.1997, právoplatný dňa 19.5.1997, uznesenie Okresného súdu Považská Bystrica č.k. E 949/97-5 zo dňa 12.9.1997, ktorým bol nariadený výkon rozhodnutia odpísaním uplatnenej pohľadávky z účtu povinného v peňažnom ústave a uznesenie Okresného súdu Považská Bystrica č.k. E 949/97-8 zo dňa 15.7.1998, ktorým bol výkon rozhodnutia celkom zastavený, keď zastavenie konania navrhol oprávnený. Súdny exekútor výzvou zo dňa 23.6.1998 vyzval žalobcu na odstránenie nedostatkov návrhu na vykonanie exekúcie s tým, že žiadal o zaslanie uznesení o zastavení výkonu rozhodnutia vydaných Okresným súdom Považská Bystrica. Súdny exekútor podaním zo dňa 14.8.1998 podal na Krajskom súde Banská Bystrica žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie č.k. 2Rob521/96. Krajský súd v Banskej Bystrici dňa 26.8.1998 vydal poverenie číslo XXXX*XXXXXX na vykonanie exekúcie na vymoženie uloženej povinnosti 15.164,87 Kč s príslušenstvom súdnemu exekútorovi. Žalobca listom zo dňa 3.9.1998 doručeným exekútorovi dňa 7.9.1998 oznámil, že zo súdu mu bolo doručené uznesenie 4K/106/98 o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka a preto žiada o oznámenie aký bude ďalší postup v exekúciách. Súdny exekútor listom zo dňa 18.11.1998 oznámil žalobcovi ako oprávnenému vo veci exekučného konania proti povinnému TORUS stavebný podnik, a.s. Považská Bystrica zn. Ex 147/98-CR, Ex 148/98-CR, Ex 149/98-CR, Ex 150/98-CR, Ex 151/98-CR, Ex 158/98-CR, Ex 456/98-CR, Ex 457/98-CR, Ex 458/98-CR, Ex 459/98-CR, Ex 460/98-CR, Ex 528/98-CR, Ex 529/98-CR, Ex 530/98-CR, Ex 531/98-CR, Ex 532/98-CR, Ex 712/98-CR, že uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 7.8.1998 pod č.k. 4K 106/98-195 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka a preto navrhuje, aby si oprávnený prihlásil pohľadávky na Krajskom súde v Bratislave v konkurznom konaní prípadne u správcu konkurznej podstaty úpadcu v lehote 60 dní. Exekútor tiež uviedol, že vzhľadom k tomu, že nie je predpoklad uspokojenia pohľadávok v rámci exekučného konania navrhuje žalobcovi/oprávnenému, aby písomne podal návrh na zastavenie exekúcie. Exekútor podaním zo dňa 01.08.2014 adresovaným Okresnému súdu Považská Bystrica predložil exekučný spis podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku a žiadal, aby súd exekučné konanie EX 531/98 podľa § 57 ods. 1 písm. h) exekučného poriadku zastavil keďže povinný bol vymazaný z Obchodného registra ex offo. Okresný súd Považská Bystrica uznesením č.k. 1Er/1664/1998-10 EX 531/98 zo dňa 27. októbra 2014 exekúciu proti povinnému vyhlásil za neprípustnú, exekúciu zastavil a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. Súdny exekútor vrátil Okresnému súdu Považská Bystrica listom zo dňa 31.3.2015 poverenie na vykonanie exekúcie č. XXXX*XXXXXX. 14. Z obsahu spisu súdneho exekútora S.. S. K. st. vedeného pod zn. EX 532/98 zistil, že dňa 15.6.1998 bol exekútorskému úradu doručený návrh žalobcu právne zastúpeného S.. U. R., advokát v postavení oprávneného proti povinnému TORUS stavebný podnik, a.s. Považská Bystrica, na vykonanie exekúcie, ktorým žiadal žalobca ako oprávnený o vymoženie pohľadávky v sume 11.797,50 Sk s príslušenstvom na základe platobného rozkazu Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 3Rob 795/96 zo dňa 18.12.1996, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.1.1997 a ktorým bolo povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 11.797,50 Sk s príslušenstvom a náhradu trov konania. Povinný podľa platobného rozkazu nezaplatil a k uspokojeniu pohľadávky nedošlo ani v rámci výkonu rozhodnutia prikázaním pohľadávky z účtu povinného nariadeného uznesením Okresného súdu Považská Bystrica č.k. E 403/97-4 zo dňa 4.4.1997, nakoľko výkon rozhodnutia zostal bezvýsledný. Oprávnený (žalobca) žiadal vykonať exekúciu na zaplatenie - uspokojenie pohľadávky 11.797,50 Sk s príslušenstvom, nákladov predchádzajúceho konania 500,- Sk a nákladov predchádzajúceho výkonu rozhodnutia 234 Sk a súdny poplatok 560,- Sk. Prílohou návrhu na vykonanie exekúcie bol platobný rozkaz Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 3Rob795/96 zo dňa 18.12.1996 a uznesenie Okresného súdu Považská Bystrica č.k. E 403/97-4 zo dňa 04.04.1997, ktorým bol nariadený výkon rozhodnutia odpísaním uplatnenej pohľadávky z účtu povinného v peňažnom ústave a uznesenie Okresného súdu Považská Bystrica č.k. E 403/97-7 zo dňa 15.7.1998, ktorým bol výkon rozhodnutia celkom zastavený, keď zastavenie konania navrhol oprávnený. Súdny exekútor výzvou zo dňa 23.6.1998 vyzval žalobcu na odstránenie nedostatkov návrhu na vykonanie exekúcie s tým, že žiadal o zaslanie uznesení o zastavení výkonu rozhodnutia vydaných Okresným súdom Považská Bystrica. Súdny exekútor podaním zo dňa 12.8.1998 podal na Krajskom súde Banská Bystrica žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie č.k. 3Rob795/96. Krajský súd v Banskej Bystrici dňa 20.8.1998 vydal poverenie číslo XXXX*XXXXXX na vykonanie exekúcie na vymoženie uloženej povinnosti 11.797,50 Sk s príslušenstvom súdnemu exekútorovi. Žalobca listom zo dňa 3.9.1998 doručeným exekútorovi dňa 7.9.1998 oznámil, že zo súdu mu bolo doručené uznesenie 4K/106/98 o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka a preto žiada o oznámenie aký bude ďalší postup v exekúciách. Súdny exekútor listom zo dňa 18.11.1998 oznámil žalobcovi ako oprávnenému vo veci exekučného konania proti povinnému TORUS stavebný podnik, a.s. Považská Bystrica zn. Ex 147/98- CR, Ex 148/98-CR, Ex 149/98-CR, Ex 150/98-CR, Ex 151/98-CR, Ex 158/98-CR, Ex 456/98-CR, Ex 457/98-CR, Ex 458/98-CR, Ex 459/98-CR, Ex 460/98-CR, Ex 528/98-CR, Ex 529/98-CR, Ex 530/98- CR, Ex 531/98-CR, Ex 532/98-CR, Ex 712/98-CR, že uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 7.8.1998 pod č.k. 4K 106/98-195 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka a preto navrhuje, aby si oprávnený prihlásil pohľadávky na Krajskom súde v Bratislave v konkurznom konaní prípadne u správcu konkurznej podstaty úpadcu v lehote 60 dní. Exekútor tiež uviedol, že vzhľadom k tomu, že nie je predpoklad uspokojenia pohľadávok v rámci exekučného konania navrhuje žalobcovi/oprávnenému, aby písomne podal návrh na zastavenie exekúcie. Exekútor podaním zo dňa 1.8.2014 adresovaným Okresnému súdu Považská Bystrica predložil exekučný spis podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku a žiadal, aby súd exekučné konanie EX 532/98 podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil keďže povinný bol vymazaný z Obchodného registra ex offo. Okresný súd Považská Bystrica uznesením č.k. 1Er/1541/1998-16 EX 532/98 zo dňa 20. októbra 2014 exekúciu proti povinnému vyhlásil za neprípustnú, exekúciu zastavil a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. Súdny exekútor údu vrátil Okresnému súdu Považská Bystrica listom zo dňa 31.3.2015 poverenie na vykonanie exekúcie č. XXXX*XXXXXX. 15. Spoločnosť POV BYT s.r.o. Považská Bystrica ako navrhovateľ podala na Krajskom súde v Bratislave dňa 4.5.1998 proti dlžníkovi TORUS stavebný podnik a.s. Považské Podhradie návrh na vyhlásenie konkurzu. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 4K 106/98-195 zo dňa 7. augusta 1998 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka TORUS, stavebný podnik, a.s. a za správcu konkurznej podstaty ustanovil S.. N. Q. a vyzval všetkých veriteľov dlžníka na prihlásenie všetkých nárokov s tým, že veritelia sú povinní prihlásiť nároky do 60 dní od vyhlásenia konkurzu. Na nároky, ktoré nebudú prihlásené sa nebude brať v konkurze zreteľ. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.8.1998. Krajský súd v Bratislave rozvrhovým uznesením č.k. 4K 106/98-822 zo dňa 26.3.2007 rozhodol o rozvrhu speňaženého majetku v konkurznej podstate úpadcu TORUS, stavebný podnik, a.s. tak, že uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 4K 106/98-801 zo dňa 4.12.2006 bola schválená konečná správa o speňažení majetku z podstaty. na správcu konkurznej podstaty S.. N. Q. pripadá suma 1.496.463,20 Sk, na konkurzných veriteľov pripadá čiastka 15.262.007 Sk. Nároky v I. triede uplatnené neboli. Na veriteľov v II. triede pripadá suma 7.147.480 Sk a budú uspokojení v plnom rozsahu. Na veriteľov v III. triede pripadá celkom suma 8.114.527 Sk a veritelia v III. triede budú uspokojení pomerne, keď celkom prihlásené a uznané pohľadávky na prieskumnom pojednávaní boli vo výške 48.167.187 Sk. Konkurzní veritelia v IV. triede nebudú uspokojení z dôvodov nedostatku vyťaženosti. Ďalšie prípadné príjmy budú rozdelené tak, že 10% z týchto príjmov pripadne na odmenu správcovi konkurznej podstaty a zvyšok po odpočítaní nákladov konečného rozdelenia (poštovné, poplatky z vedenia účtov, telefónne poplatky spojené s prevodom z účtov na účty veriteľov, cestovné) sa rozdelí medzi veriteľov III. triedy podľa pomeru ich pohľadávok. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 3.5.2007. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 4K 106/98-871 zo dňa 3.10.2007 zrušil konkurz vyhlásený uznesením zo dňa 7.8.1998 na majetok úpadcu TORUS, stavebný podnik a.s. a zbavil S.. N. Q., advokáta funkcie správcu konkurznej podstaty. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 9.11.2007. Spoločnosť TORUS, stavebný podnik a.s. bola dňa 10.2.2009 vymazaná z obchodného registra. 16. Žalobca podal dňa 19.3.2015 Slovenskej komore exekútorov sťažnosť na prieťahy exekútora A.. S. K. zo dňa 16.3.2015, v ktorej uviedol, že exekútorský úrad S.. S. K. rieši exekučné veci od roku 1998 a to exekúciu EX457/98 zahájená 29.5.1998 pre 2.963,12 Eur, exekúciu EX458/98 zahájenú 29.5.1998. Išlo o pohľadávky povinného TORUS, a.s.. Z oznámenia súdu vyplynulo, že povinný zanikol 10.2.2009 ale exekútor oznámil súdu návrh na zastavenie exekúcie až dňa 5.9.2014. Exekútor S.. K.Í. okrem iného vymáhal v rokoch 1998- 2015 aj pohľadávky sťažovateľa (žalobcu) voči povinnému v exekúcii EX529/98, EX531/98 a EX532/98. Z uvedených 5 exekučných konaniach nebolo nič vymožené, exekúcie trvali zbytočne dlho a sťažovateľa ako oprávneného udržovali v právnej neistote v rokoch 1998 - 2015 zbytočných 17 rokov. Exekútor podal návrh na zastavenie exekúcií pre neexistenciu povinného až v roku 2004. 17. Slovenská komora exekútorov podaním SKE 1958/2015 zo dňa 15.5.2015 zaujala stanovisko k sťažnosti č. 197-10469/2015 a uviedla, že sa zaoberala podaním žalobcu a po posúdením skutkového stavu konštatuje, že súdny exekútor S.. S. K. st. neporušil pri vykonávaní v exekučných konaniach EX 457/98 a EX 713/98 žiadne z ustanovení zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a preto považuje sťažnosť za neopodstatnenú a prešetrenie z jej strany za ukončené. 18. Žalobca podal Slovenskej komore exekútorov sťažnosť na prieťahy exekútora A.. S. K. zo dňa 13.3.2017, nakoľko na svoju sťažnosť zo dňa 16.3.2015 nedostal odpoveď. Žalobca ako sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že exekútorský úrad S.. S. K. rieši exekučné veci od roku 1998 a to exekúciu EX457/98 zahájená 29.5.1998 pre 2.963,12 Eur, exekúciu EX458/98 zahájenú 29.5.1998. Išlo o pohľadávky povinného TORUS, a.s.. Z oznámenia súdu vyplynulo, že povinný zanikol 10.2.2009 ale exekútor oznámil súdu návrh na zastavenie exekúcie až dňa 5.9.2014. Exekútor S.. K. okrem iného vymáhal v rokoch 1998-2015 aj pohľadávky sťažovateľa (žalobcu) voči povinnému v exekúcii EX529/98, EX531/98 a EX532/98. Z uvedených 5 exekučných konaniach nebolo nič vymožené, exekúcie trvali zbytočne dlho a sťažovateľa ako oprávneného udržovali v právnej neistote v rokoch 1998 - 2015 zbytočných 17 rokov. Exekútor podal návrh na zastavenie exekúcií pre neexistenciu povinného až v roku 2004. Sťažovateľ žiadal o oznámenie prečo uvedené exekúcie trvali 16 rokov v rokoch 1998-2014 a či je v poriadku doba 6 rokov 2009-2014, ktorá uplynula medzi skončením konkurzu TORUS, a.s. a rozhodnutím o návrhu na zastavenie exekúcií exekútorom a zastavením exekúcií súdom. 19. Slovenská komora exekútorov podaním SKE 1683/2017 zo dňa 28.4.2017 zaujala stanovisko k sťažnosti č. 260-12173/2017 a uviedla, že sa zaoberala podaním žalobcu a po posúdením skutkového stavu konštatuje, že súdny exekútor S.. S. K. st. neporušil pri vykonávaní v exekučných konaniach EX 147/98, 148/98, 149/98, 457/98, 458/98, 529/98, 530/98, 531/98, 532/98, 712/98, v ktorých žalobca vystupoval na strane oprávneného, žiadne z ustanovení zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a preto považuje sťažnosť za neopodstatnenú a prešetrenie z jej strany za ukončené. Slovenská komora exekútorov v stanovisku tiež uviedla, že v predmetných exekučných konaniach exekútor žalobcovi na základe jeho dožiadania zo dňa 3.9.1998 listom zo dňa 18.11.1998 oznámil, že bol na povinného (TORUS stavebný podnik, a.s.) dňa 4.5.1998 podaný návrh na konkurz a dňa 7.8.1998 bol konkurz vyhlásený a že exekútor nevidí predpoklad uspokojenia pohľadávok, pretože podľa § 14 ods. 1 písm. e) Zákona o konkurze a vyrovnaní sa exekučné konania prerušili. Žalobca na oznámenie exekútora nereagoval a vzhľadom k tomu nemohol súdny exekútor v týchto konaniach pokračovať a ani nemohol dať návrh na zastavenie predmetných exekučných konaní, nakoľko tak mohol urobiť iba oprávnený, čo konštatoval aj Okresný súd Považská Bystrica. Skutočnosť, že k zastaveniu príslušných exekučných konaní došlo až v roku 2014 nemala žiadny význam z hľadiska právnej neistoty sťažovateľa (žalobcu), nakoľko mu muselo byť už po skončení konkurzného konania jasné, že povinný nedisponuje žiadnym majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávky. Sťažovateľ teda nemohol zotrvať v právnej neistote, ako uvádza, nakoľko o konkurze vedel od exekútora ako aj z oznámení krajského súdu v Bratislave. Z oznámenia exekútora zo dňa 18.11.1998 vedel, že v exekučných konaniach nie je možné pokračovať a že nie je možné predpokladať uspokojenie pohľadávok. Súdny exekútor v uvedených konaniach nemohol konať z objektívnych dôvodov, preto nemožno hovoriť o jeho prieťahoch v konaniach. 20. Oboznámil sa aj s obsahom exekučného spisu Exekútorského úradu Púchov, súdneho exekútora S.. S. K. vedeného pod zn. EX 457/98, ktorého súčasťou bola aj kópia žiadosti žalobcu o odškodnenie nemajetkovej ujmy vo výške 45.000 Eur zo dňa 29.5.2015 podaná na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky dňa 1.6.2015, ktorou žalobca požiadal Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky o odškodnenie za prieťahy v exekučných konania povinného TORUS, a.s. vedených súdnym exekútorom A.. K. od roku 1998 zn. EX 457/98, EX 458/98, EX 529/98, EX 531/98, EX 532/98. Žalobca tiež namietol prieťahy v samotnom konkurznom konaní úpadcu TORUS a.s. v rokoch 1998 -2008, keď v tomto konkurze si uplatnil svoje pohľadávky ale uspokojenie bolo nulové. sa domáhal odškodnenia nemajetkovej ujmy za prieťahy v označených konaniach vo výške 45.000 Eur (3 x 15.000 Eur). 21. Súd prvej inštancie posúdil základ nároku žalobcu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci upravujúceho zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutím resp. nesprávneho úradného postupu orgánu štátu. Uviedol, že žalobca sa domáhal v konaní náhrady nemajetkovej ujmy v dôsledku vytýkaného nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora spočívajúceho v prieťahoch, ku ktorým malo dôjsť v období rokov 1998 až 2015. Podľa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v prípade vzniku prieťahov za účinnosti zákona č. 58/1969 Zb., ktoré trvali do doby po nadobudnutí účinnosti zákona č. 514/2003 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňom 1.7.2004, je potrebné o uplatnenom nároku na náhradu škody rozhodnúť v režime zákona č. 514/2003 Z.z. (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 107/2009 zo dňa 28.07.2010). 22. Po právnej stránke tento nárok posúdil podľa ustanovení § 1 ods. 1, § 3 ods. 1 a 2, § 4 ods. 1 písm. a), § 9 ods. 1, 2 a 4, § 17 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci 23. Konštatoval, že podľa citovaných ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ide o prípad objektívnej zodpovednosti štátu za škodu za súčasného splnenia troch podmienok a to nezákonné rozhodnutie orgánu štátu alebo jeho nesprávny úradný postup, existencia nemajetkovej ujmy a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím či nesprávnym úradným postupom. 24. Vychádzal tiež z ust. § 33 ods. 1 Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení účinnom do 22.12.2015, podľa ktorého ak osobitný zákon 3j) neustanovuje inak, exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona. 25. Vyslovil, že súdny exekútor zodpovedá za škodu spôsobenú v súvislosti s činnosťou podľa Exekučného poriadku, pokiaľ však osobitný zákon neustanovuje inak. Týmto osobitným zákonom je podľa poznámky 3j) k predmetnému ustanoveniu § 33 ods. 1 Exekučného poriadku zákon č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého ak škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu, ako tomu bolo v prejednávanom prípade a teda ako štátny orgán, koná v mene zodpovedného subjektu - štátu, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky podľa § 3 ods. 1 písmeno d), § 4 ods. 1 písmeno a) bod 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci. Uvedenému právnemu záveru nasvedčuje názor vyslovený v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky PL.ÚS 49/03 zo dňa 10.1 2005, v ktorom okrem iného skonštatoval, že "exekútor vykonáva v zásade úlohy štátneho orgánu. Z toho vyplýva aj to, že jeho právne postavenie, práva a povinnosti a obmedzenia zákon ustanovuje v úzkej spojitosti s týmto jeho osobitným postavením. Právne postavenie exekútora je ustanovené tak, že v rámci deľby verejnej (štátnej) moci sa exekútor podieľa na plnení pozitívneho záväzku štátu v súvislosti s realizáciou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v rozsahu ustanovenom zákonom (čl. 46 ods. 4, čl. 51 ods. 1 ústavy). Exekútora preto nemožno v zásade vylúčiť ani spod režimu ustanoveného v čl. 2 ods. 2 ústavy. Toto postavenie exekútora potvrdzuje aj § 3 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 1 písm. a/ bodom 3 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Z týchto ustanovení vyplýva, že exekútor zodpovedá za škodu spôsobenú výkonom exekučnej činnosti ako štátny orgán. Súčasne to potvrdzuje, že štát preberá na seba zodpovednosť nahradiť škodu, ktorá vznikla ako dôsledok výkonu exekučnej činnosti súdnym exekútorom". 26. Konštatoval, že v prípade nesprávneho úradného postupu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci orgánu verejnej moci, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi normami pre jeho konanie alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pre túto formu zodpovednosti je určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neprejavia alebo ide o inú nečinnosť orgánu štátu či iné vady v spôsobe vedenia konania. V zmysle ustálenej súdnej judikatúry nesprávny úradný postup je postup, ktorý s rozhodovacou činnosťou priamo nesúvisí, nevyústi do nej a neprejaví sa v obsahu konkrétneho rozhodnutia. K nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje, ale tiež v rámci jeho rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie (nie však samotné vydanie rozhodnutia), lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci „bez zbytočných prieťahov“ (čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). V prejednávanej veci žalobca považoval za nesprávny úradný postup súdneho exekútora v exekučných konaniach EX 457/98, EX 458/98, EX 529/98, EX 531/98, EX 532/98, keď podľa žalobcu súdny exekútor nepostupoval v exekučnom konaní riadne a v súlade so zákonom, exekučné konanie vykazovalo neodôvodnené prieťahy v rokoch 1998 - 2015 a v exekučných konaniach neboli pohľadávky vymožené a dlhotrvajúce konanie udržovalo žalobcu ako oprávneného v dlhodobej právnej neistote. Žalobca v konaní poukazoval na prieťahy exekučných konaní vzhľadom na jeho celkovú dĺžku a uvádzal ako obdobie prieťahov exekučného konania obdobie rokov 1998 až 2015, teda obdobie od kedy exekučné konania začali do obdobia kedy boli zastavené. Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora v uvedených exekučných konaniach spočívajúcom v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno s poukazom na § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. V konaní mal za nesporné, že na základe žalobcom podanej sťažnosti Slovenskej komory exekútorov na činnosť súdneho exekútora v predmetných exekučných konaniach Slovenská komora exekútorov opakovane skonštatovala, že po prešetrení sťažností žalobcu, v ktorej namietal nečinnosť exekútora, preskúmaním spisového materiálu a posúdení skutkového stavu, súdny exekútor S.. S. K., st. postupoval v súlade s ustanoveniami zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a sťažnosti považovala za neopodstatnené a prešetrenie za ukončené. 27. Vo vzťahu k exekučným konaniam súd prvej inštancie uviedol, že je zrejmé, že exekučné konania, ktoré boli vedené na základe návrhu žalobcu ako oprávneného proti povinnému spoločnosť TORUS stavebný podnik, a.s. boli v dôsledku prebiehajúceho konkurzného konania povinného zo zákona prerušené, pričom návrh na vykonanie konkurzného konania dlžníka TORUS stavebný podnik, a.s. bol podaný dňa 4.5.1998 a žalobca podal návrh na vykonanie exekúcie EX 457/98 dňa 29.5.1998, exekúcie EX 458/98 dňa 29.5.1998, exekúcie EX 529/98 dňa 15.6.1998, exekúcie EX 531/98 dňa 15.6.1998 a exekúcie EX 532/98 dňa 15.6.1998. Z uvedeného je zrejmé, že návrh na vyhlásenie konkurzu bol podaný ešte pred podaním návrhov na začatie predmetných exekučných konaní žalobcom. Konkurz na majetok úpadcu TORUS stavebný podnik, a.s. bol vyhlásený uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 4K 106/98-195 zo dňa 7. augusta 1998, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 31.8.1998. Uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 4K 106/98-871 zo dňa 3.10.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 9.11.2007 bol konkurz vyhlásený na majetok úpadcu TORUS, stavebný podnik a.s. zrušený a následne bola spoločnosť TORUS, stavebný podnik a.s. (povinný) dňa 10.2.2009 z obchodného registra vymazaná. Z uvedeného je nesporné, že už pred začatím predmetných exekučných konaní sa javilo vymoženie uplatnených pohľadávok voči povinnému za nepravdepodobné, nakoľko povinný bol insolventný a nemajetný, teda, že nemal žiaden majetok, z ktorého by bolo možné reálne vymôcť pohľadávky žalobcu ako oprávneného v exekučných konaniach. Na viac súd uvádza, že žalobca ako oprávnený mal právo požiadať súdneho exekútora o zaujatie stanoviska k priebehu exekúcií a mal právo počas trvania exekučných konaní nahliadať do exekučného spisu. Z predložených exekučných spisov ako aj samotného vyjadrenia žalobcu mal súd za preukázané, že sám žalobca v priebehu exekučných konaní v postavení oprávneného sa o exekučné veci nezaujímal a sťažnosť na prieťahy v exekučných konaniach podal až v roku 2015 teda v čase, keď tieto už boli zastavené. Žiadne aktivity zo strany žalobcu v súvislosti s predmetnými exekučnými konaniami v priebehu konaní nevyplynuli. Súd prisvedčil v tomto smere žalovanej, že sám žalobca nepreukázal, že by vykonal akýkoľvek úkon smerujúci k náprave ním tvrdených prieťahov. 28. Vo vzťahu k žalobcom uvádzaným prieťahom v konkurznom konaní úpadcu TORUS stavebný podnik, a.s. vedenom na Krajskom súde v Bratislave v rokoch 1998-2008, v ktorom si žalobca uplatnil pohľadávky, ktorých uspokojenie bolo nulové, uviedol, že žalobca nijakým spôsobom neuvádzal v ktorom období prieťahy v konkurznom konaní namieta a aký mali tieto vo všeobecnosti žalobcom tvrdené prieťahy, bez špecifikácie ich obdobia, vplyv na vznik žalobcom uvádzanej nemajetkovej ujmy. Súd vo vzťahom k žalobcom tvrdeným prieťahom v konkurznom konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave sp. zn. 4k 106/98 uvádza, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy, žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti resp. že by existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, rozhodnutie vydané Európskym súdom pre ľudské práva alebo Ústavným súdom Slovenskej republiky, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Z uvedeného je teda zrejmé, že žalobca nepreukázal splnenie základnej podmienky pre posúdenie existencie prieťahov v namietanom konkurznom konaní, keď nepreukázal rozhodnutie oprávneného orgánu o existencii prieťahov v konkurznom konaní. Sumarizáciou uvedeného mal súd za to, že tvrdenie žalobcu o prieťahoch v predmetných exekučných konaniach v období 1998 - 2015 a v predmetnom konkurznom konaní bez uvedenia obdobia nebolo jednoznačne bez ďalšieho zo strany žalobcu preukázané. 29. Druhou podmienkou pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody voči štátu v dôsledku neprávneho úradného postupu je preukázanie vzniku uplatnenej nemajetkovej ujmy a jej výšky. 30. Skonštatoval, že žalobca v konaní nepreukázal ním uplatnenú nemajetkovú ujmu, ktorú si uplatnil v dôsledku tvrdeného nesprávneho úradného postupu exekútora spočívajúceho v prieťahoch v exekučných konaniach a nesprávny úradný postup súdu spočívajúci v prieťahoch konkurzného konania. Žalobca si uplatnil nemajetkovú ujmu v sume 45.000,- eur tvrdiac, že nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora, porušovaním zákonnej povinnosti postupovať v súlade so zákonom a bez prieťahov mu bol spôsobený dlhodobý stres, bezvýchodiskovosť situácie a negatívne sa to premietlo i do jeho platobnej neschopnosti, keď pre označené prieťahy nemohol hradiť v termínoch svoje záväzky a je zaťažený mnohými exekúciami, zbytočnými nákladmi a záväzkami. Bezvýchodnosť situácie sa spolupodieľala na vzniku a rozvoji jeho ťažkej a nevyliečiteľnej choroby. 31. Vyslovil, že priznanie zadosťučinenia v peniazoch v zmysle ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. predpokladá, že iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak Pre priznanie nemajetkovej ujmy však sama závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy nie je jediným a výlučným faktorom pre určenie zadosťučinenia v peniazoch. Právne relevantná len taká nemajetková ujma, ktorej vznik je v príčinnej súvislosti s neoprávneným zásahom. Základným predpokladom uplatnenia majetkovej satisfakcie je existencia nemajetkovej ujmy, teda existencie skutočnosti, že došlo k neoprávnenému zásahu a nemajetková ujma už vznikla a preukázanie, že zásah do osobnostných práv mal skutočne tvrdený následok. Preukázanie vzniku takéhoto následku zaťažuje poškodeného. 32. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že žalobca uplatnenú nemajetkovú ujmu nijakým spôsobom neodôvodnil, neuviedol žiadne skutočnosti na preukázanie, že by ním vytýkaným nesprávnym úradným postupom zo strany súdneho exekútora v podobe prieťahov v exekučnom konaní prieťahov v konkurznom konaní došlo k negatívnym následkom v jeho súkromnom živote a spoločenskom uplatnení. Vznik a existenciu nemajetkovej ujmy ako náhrady, ktorej sa v konaní domáhal je nutné preukázať. Žalobca však v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, keď v priebehu konania nepreukázal, že mu ujma vznikla a že by mu vznikla práve v dôsledku vytýkaného nesprávneho úradného postupu. Preukázanie, že zásah do práv žalobcu mal skutočne následok a preukázanie vzniku takéhoto následku zaťažuje poškodeného, teda žalobcu. Právne relevantná je len taká nemajetková ujma, ktorej vznik je v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom. Žalobca však v priebehu konania nepreukázal, že by mu v dôsledku vytýkaného nesprávneho úradného postupu bola spôsobená nemajetková ujma. Zo žiadnych uvádzaných tvrdení nemožno vyvodiť, že v dôsledku vytýkaného nesprávneho úradného postupu došlo k závažným negatívnym následkom vo sfére žalobcu a teda že by mu vznikol nárok na nemajetkovú ujmu. Všeobecné poukázanie žalobcu na to, že mu morálna ujma vznikla v dôsledku prieťahov v konaní nepostačuje na preukázanie vzniku nároku na nemajetkovú ujmu, bez uvedenia konkrétneho zásahu spôsobeného práve v dôsledku deklarovaného nesprávneho úradného postupu v danej exekučnej veci a jeho preukázania. Tvrdenie žalobcu ohľadne stresu a zdravotných problémov spojených s ťažkou nevyliečiteľnou chorobou, nemajú vo vzťahu k nároku žalobcu na nemajetkovú ujmu bez preukázania ich vzniku v príčinnej súvislosti práve s vytýkaným nesprávnym úradným postupom bez ďalšieho právnu relevanciu. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že k zhoršeniu jeho zdravotného stavu došlo práve v dôsledku ním tvrdených prieťahov, teda že ním uvádzané prieťahy boli príčinnou vzniku jeho zdravotných potiaží, či jeho ochorenia. Zo žiadnych listinných dokladov takáto skutočnosť nevyplynula. Na viac súd poukazuje i na skutočnosť, že súd z vlastnej rozhodovacej činnosti má poznatok, že žalobca odôvodňoval nárok na náhradu nemajetkovej ujmy identickými dôvodmi aj v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 16C/165/2015, ktoré sa týkalo sporu žalobcu voči žalovanej Slovenská republika zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky o zaplatenie majetkovej ujmy v sume 435.940 Eur s príslušenstvom a nemajetkovej ujmy v sume 25.000 Eur s príslušenstvom titulom náhrady škody podľa Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorá mala žalobcovi vzniknúť v rokoch 1999 - 2015 v exekučnej veci Ex 1552/98 vedenej u exekútora JUDr. Karol Mihal pre nevymoženie sumy 3.386.822,10 Sk (112.421,90 Eur) od povinného Poľnohospodárske družstvo Ďurkov, IČO: 17149240. Žalobca v priebehu toho konania uviedol, že nemajetková ujma, ktorej náhrady sa v konaní sp. zn. 16C/168/2015 domáhal mu vznikla prieťahmi v konaní v rokoch 1999 - 2015 v podobe straty dobrého mena, pretože žalobca nemohol splniť svoje splatné záväzky a jeho záväzky sú a boli exekvované, prieťahy mu spôsobili platobnú neschopnosť, keď sa sám dostal do neplnenia svojich finančných záväzkov a vznikli mu zbytočné náklady, dlhodobý stres, bezvýchodisková situácia a o všetko sa spolupodieľalo na vzniku a rozvoji jeho ťažkej a nevyliečiteľnej choroby. Z uvedeného je zrejmé, že sám žalobca vyvodzuje poškodenie svojho zdravia, vznik jeho ochorenia resp. zhoršenie svojho zdravotného stavu z iných okolností ako okolností tvrdených v prejednávanej veci. Z uvedeného následne vyplýva, že žalobca svoje tvrdenia ohľadne nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v príčinnej súvislosti s vytýkaným nesprávnym úradným postupom v tomto konaní nepreukázal. Vzhľadom na okolnosti prípadu, kedy nebolo preukázané, že by deklarovaný nesprávny úradný postup do pomerov žalobcu zasiahol závažným spôsobom, má súd zato, že žalobcovi ujma spôsobená práve týmto vytýkaným nesprávnym úradným postupom vyšetrovateľa nevznikla. Žalobca žiadne skutočnosti, ktoré by zdôvodňovali závažnú zmenu pomerov na jeho strane, v súkromnom, pracovnom živote alebo v spoločenskom uplatnení nepreukázal. 33. Uviedol, tiež, že ďalšou podmienkou pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody resp. náhradu nemajetkovej ujmy je preukázanie príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom nemajetkovej ujmy. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je existencia príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi škodnou udalosťou (nezákonným úradným postupom) a vzniknutou ujmou. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba vzťahov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku; ak bola príčinou škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o jej skutkové posúdenie vo všetkých konkrétnych súvislostiach, pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku, časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (R 21/1992). O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda - majetková resp. nemajetková ujma vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu, teda ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, nevznikla by ani majetková či nemajetková ujma. 34. Súd prvej inštancie mal za to, že v prejednávanej veci žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie vzniku nemajetkovej ujmy v dôsledku ním tvrdeného nesprávneho úradného postupu. Žalobca preukazoval príčinnú súvislosť medzi vytýkaným nesprávnym úradným postupom a vznikom ujmy skutočnosťou, že v prípade, že by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu zo strany súdneho exekútora nedošlo by k vzniku nemajetkovej ujmy žalobcu. Takto žalobcom uvádzaná príčinná súvislosť medzi vytýkaným nesprávnym úradným postupom a uplatnenou náhradou nemajetkovej ujmy neobstojí, nakoľko nejde o priamu príčinnú súvislosť, keďže i v prípade, že by i došlo k nesprávnemu úradnému postupu zo strany súdneho exekútora v podobe prieťahov v exekučnom konaní, tento by nebol v príčinnej súvislosti so žalobcom uplatneným nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy, nakoľko žalobca vznik nemajetkovej ujmy nijakým spôsobom nepreukázal. V súvislosti s takto uplatnenou náhradou nemajetkovej ujmy však nie je možné tvrdiť, že táto žalobcovi vznikla v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym postupom - prieťahmi v exekučnom konaní. I prípadný nesprávny postup nemohol s ohľadom na časovú následnosť a logickú súvislosť byť bezprostrednou príčinou toho, že žalobcovi vznikla uplatnená nemajetková ujma. O vzťah príčinnej súvislosti v prejednávanej veci by išlo len vtedy, ak by nemajetková ujma vznikla ako následok porušenia povinnosti, resp. ako následok právom kvalifikovanej okolnosti, teda ak by bol nesprávny úradný postup súdneho exekútora a žalobcom uplatnená nemajetková ujma vo vzájomnom pomere príčiny a následku a žalobca by preukázal, že ak by sa súdny exekútor nedopustil ním vytýkaného nesprávneho úradného postupu, k nemajetkovej ujme by neprišlo. Ak bola príčinou škody iná skutočnosť, nevzniká zodpovednosť za škodu. Zo samotného nesprávneho úradného postupu nie je možné odvodzovať vecnú súvislosť so vznikom škodlivého následku. Súd prvej inštancie mal teda za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie vzniku ním tvrdenej nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu, keď žalobcom uplatnená náhrada nemajetkovej ujmy v podobe, ktorej náhradu si uplatnil, nie je v priamej príčinnej súvislosti s vytýkaným nesprávnym úradným postupom, keďže nesprávny úradný postup nebol v príčinnej súvislosti s uplatnenou náhradou. Z uvedeného je teda zrejmé, že žalobca príčinnú súvislosť medzi vytýkaným nesprávnym úradným postupom a vznikom ujmy nijakým spôsobom nie lenže nepreukázal, ale ani netvrdil. Súd mal za to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že následkom nesprávneho úradného postupu v danej veci sa zmenili pomery na jeho strane, že sa zmenil jeho doterajší život v súkromnej sfére. Žalobca nepreukázal ani žiadne závažné následky nesprávneho úradného postupu, ktoré by mu vznikli v súkromnom živote alebo mali dopad na jeho spoločenské uplatnenie. Ide o pomery poškodenej osoby, teda žalobcu, na ktoré súd prihliada, pri určovaní nemajetkovej ujmy podľa § 17 ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. 35. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu, že podľa ESĽP sa vychádza z domnienky, že neprimeraná dĺžka konania znamená pre poškodeného morálnu ujmu a v zásade sa nevyžadujú k stanoveniu výšky zadosťučinenia za nemajetkovú ujmu spôsobenú neprimeranou dĺžkou konania žiadne dôkazy, súd prvej inštancie uviedol, že ESĽP konštatuje porušenia práv sťažovateľa na neprimerané prieťahy v konaní a prípadne priznáva v prípade potreby poškodenej strane spravodlivé zadosťučinenie (čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) v inom kontexte ako súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody ako o nemajetkovej ujme podľa zákona č. 514/2003 Z.z.. K žalobcom odkazovaným rozhodnutiam, podľa ktorých sa podľa žalobcu vychádza z domnienky, že neprimeraná dĺžka konania spôsobuje morálnu ujmu a žiadne dôkazy sa v tomto ohľade nevyžadujú a morálne odškodnenie a nemajetková ujma spôsobená prieťahmi sa nepreukazuje, nakoľko sa vychádza len z dĺžky konania a z významu veci pre poškodeného, súd uvádza, že sa nejedná o totožné prípady s prejednávanou vecou a preto je odvíjanie nemajetkovej ujmy od žalobcom uvádzanými rozhodnutiami bezpredmetné, pričom je potrebné opätovne uviesť, že ESĽP ako aj Ústavný súd SR a Ústavný súd ČR konštatuje porušenia práva sťažovateľa na neprimerané prieťahy v konaní a priznáva v prípade potreby poškodenej strane spravodlivé zadosťučinenie v inom kontexte ako slovenský všeobecný súd, ktorý rozhoduje o náhrade nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. V tejto súvislosti ďalej uviedol, že okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje konkrétny právny pomer účastníkov konania, v prejednávanej veci konkrétne ide o ustanovenie § 17 zákona č. 514/2003 Z.z.. Táto právna norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. na povinnosť tvrdenia bezprostredne nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Pokiaľ nie sú dané skutočnosti relevantným spôsobom preukázané žalobca neuniesol bremeno tvrdenia a bremeno dôkazu. Podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR č.k. IV. ÚS 1/2012-38 z 12.01.2012, v ktorom súd konštatoval vo vzťahu k dôkaznému bremenu pri uplatnenom nároku na náhradu nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z., že dôkazná povinnosť na preukázanie splnenia kvalifikovaných podmienok pre priznanie nemajetkovej ujmy, ako i kritérií pre určenie jej výšky stíha výlučne poškodeného. 36. Pokiaľ v priebehu konania žalobca navrhol vykonať dokazovanie výsluchom svedka S.. S. K. st. a pripojením spisu Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4K/106/98, toto súd prvej inštancie nevykonal z dôvodu, že žalobca súdu neuviedol, na preukázanie akých relevantných skutočností a za akým účelom majú byť ním uvedené dôkazy vykonané a považoval navrhnuté dokazovanie za nadbytočné a s predmetom konania nesúvisiace, neúčelne a nehospodárne, nakoľko navrhované dokazovanie nesúviselo s preukázaním relevantných skutočností podstatných pre posúdenie opodstatnenosti žalobcom uplatneného nároku. 37. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania a po právnom vyhodnotení veci dospel tak súd prvej inštancie k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a preto žalobu v celom rozsahu zamietol. Uviedol, že strany sporu znášajú zodpovednosť za skutkový stav a musia dokazovať svoje tvrdenia. Konanie je založené na kontradiktórnej zásade, podľa ktorej strana svoje tvrdenia musí preukazovať dôkazmi. Žalobca v konaní nepreukázal kumulatívne splnenie zákonom predpokladaných podmienok pre úspešné uplatnenie náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. V konaní žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia ohľadne existencie nesprávneho úradného postupu, vzniku nemajetkovej ujmy a jej výšky a príčinnej súvislosti medzi vznikom uplatnenej nemajetkovej ujmy a nesprávnym úradným postupom, teda priamej príčinnej súvislosti. 38. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku a žalovanému, ako strane úspešnej v konaní, nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalovaný si výslovne náhradu trov konania neuplatnil z dôvodu, že mu žiadne trovy konania nevznikli. 39. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie alebo zmeniť a jeho žalobe vyhovieť. Namietal predovšetkým procesné pochybenie súdu prvej inštancie spočívajúce podľa neho v tom, že tento až vo svojom rozsudku z 19.4.2018 uviedol, že nerozhodol o jeho návrhu na rozšírenie žaloby o 1 373 574 Kč s prísl., ktoré rozšírenie navrhol dňa 22.2.2018 s odôvodnením, že nedoplnil mailové podanie z 26.2.2018 písomným podaním v lehote 10 dní, hoci súdu poslal poštou písomnú kópiu dňa 23.2.2018. a v zápisnici o pojednávaní z 26.3.2018 súd prvej inštancie neviedol, že toto jeho podanie zo dňa 22.2.2018 neobdržal, ani neuviedol, že jeho návrh na rozšírenie žaloby nepripúšťa. Nemohol tak predpokladať, že podanie zo dňa 22.2.2018 podané poštou (mailom dňa 26.2.2018) považuje súd za nedoručené a že jeho rozšírenie žaloby nevezme do úvahy a nerozhodne o ňom. Mal za to, že pokiaľ by súd prvej inštancie riadne procesne postupoval, na pojednávaní dňa 26.3.2018 oboznámil sporové strany s tým, že jeho podanie poštou zo dňa 22.2.2018 neobdržal a nebude o ňom rozhodovať. Týmto postupom mu tak odobral právo odovzdať jeho podanie zo dňa 22.2.2018 priamo na pojednávaní dňa 26.3.2018alebo do podateľne súdu. V tomto podaní zo dňa 22.2.2018 tiež okrem rozšírenia žaloby navrhol vykonanie dôkazov listinnými dôkazmi z konkurzného spisu úpadcu TORUS, a.s., ktoré svedčili o jeho dostatočnom majetku. Pred začatím a počas konkurzu a čo všetko exekútor K. svojim nesprávnym postupom ignoroval. Považoval tak za vadu postupu súdu aj skutočnosť, že tento na pojednávaní dňa 26.3.2018 neoboznámil sporové strany, že nebude vykonávať tieto listinné dôkazy z konkurzného spisu. nemohol predpokladať, že súd poštou doručované podanie zo dňa 22.2.2018 (mailom 26.2.2018) považuje za nedoručené súdu a že nevezme do úvahy jeho rozšírenie žaloby a nerozhodne o ňom, ale nevezme do úvahy ani konkrétne listinné dôkazy. Mal za to, že súd prvej inštancie takýmto nesprávnym procesným postupom mu znemožnil uskutočniť jeho procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Aj s ohľadom na to, že na pojednávaní dňa 26.3.2018 čítal a osobne odovzdal súdu svoje vyjadrenie z 26.3.2018, kde v bode 4 rozšíril svoj žalobný návrh o povinnosť žalovaného uhradiť mu aj nemajetkovú ujmu vo výške 1 373 574 Kč s prísl. a súd prvej inštancie bol podľa neho povinný o ňom rozhodnúť. Vytýkal súdu prvej inštancie, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a opomenul, prečo bol exekútor nečinný v období pred vyhlásením konkurzu na povinného úpadcu TORUS, a s., prečo neexekvoval pohľadávky práve v dobe pred vyhlásením konkurzu v mesiacoch máj až august 1998, nezaujímal sa prečo neexekvoval investičný majetok vyčlenená z konkurznej podstaty. Bol toho názoru, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, pretože pokiaľ by exekútor bol postupoval v exekúcii riadne a so zákonnou starostlivosťou a nie nesprávnym úradným postupom a prieťahmi a ignoráciou svojich povinností. Za ďalšie závažné porušenie povinností exekútora a jeho nesprávny úradný postup považoval nenapadnutie nezákonného a protiprávneho opatrenia krajského súdu z 20.6.2002 č.k. 4K 106/98-513, ktorým súd schválil predaj pohľadávok vo výške 38 765 619 Sk za podhodnotenú sumu 13 000 Sk firme GFB, s.r.o. čo znamenalo, že pohľadávky v nominálnej výške 38,7 mil. Sk boli vyradené z konkurznej podstaty protiprávne a exekútor bol jedinou verejnoprávnou osobou, ktorej povinnosťou bolo uvedenej nezákonnosti zabrániť. Za nesprávne právne posúdenie súdu prvej inštancie mal aj v oblasti odškodnenia nemajetkovej ujmy čo sa týka celkovej doby na odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádzal ako oprávnený, teda osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Nemajetkovú ujmu vo výške 45 000 Eur považoval za zodpovedajúcu judikatúre ESĽP. Uviedol, že prieťahy v konaní sú trvajúcim protiprávnym stavom a došlo k porušeniu práva na rozhodnutie v primeranej lehote v zmysle čl. 48 ods. Ústavy SR, čl. 6 ods. 1 Dohovoru a čl. 38 ods. 2 Listiny a súčasne bolo porušené jeho vlastnícke právo podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR a čl. 1 Dodatkového protokolu, čl. 1 Dohovoru a čl. 11 ods. 1 Listiny. Súd prvej inštancie podľa neho nesprávne posúdil otázku, či došlo k zbytočným prieťahom. 40. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril, odvolací návrh nepodal. 41. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a vo veci rozhodol vo veci postupom podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP, keď dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 42. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 43. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 CSP). 44. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, výsledky ktorého aj správne vecne i právne vyhodnotil a svoje rozhodnutie aj náležite § 220 ods. 2 CSP odôvodnil, s ktorým odôvodnením sa aj odvolací súd v celom rozsahu stotožnil a nakoľko odôvodnenie napadnutého rozhodnutie je vyčerpávajúce, v ktorom sa súd prvej inštancie podrobne vysporiadal so všetkými pre danú vec rozhodnými skutočnosťami, odvolací súd sa obmedzil len na skonštatovanie správnosti jeho rozhodnutia a na odvolacie námietky žalobcu (§ 387 ods. 2 CSP). 45. Žalobca predovšetkým namietal nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý mu znemožnil, aby uskutočňoval svoje procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Tento nesprávny postup súdu prvej inštancie mal podľa neho spočívať v tom, že nerozhodol o jeho návrhu na rozšírenie žaloby o 1 373 574 Kč s prísl., ktoré rozšírenie navrhol dňa 22.2.2018 s odôvodnením, že nedoplnil mailové podanie z 26.2.2018 písomným podaním v lehote 10 dní, hoci súdu poslal poštou písomnú kópiu dňa 23.2.2018 a v zápisnici o pojednávaní z 26.3.2018 súd prvej inštancie neviedol, že toto jeho podanie zo dňa 22.2.2018 neobdržal, ani neuviedol, že jeho návrh na rozšírenie žaloby nepripúšťa. Nemohol tak predpokladať, že podanie zo dňa 22.2.2018 podané poštou (mailom dňa 26.2.2018) považuje súd za nedoručené a že jeho rozšírenie žaloby nevezme do úvahy a nerozhodne o ňom. Mal za to, že pokiaľ by súd prvej inštancie riadne procesne postupoval, na pojednávaní dňa 26.3.2018 oboznámil sporové strany s tým, že jeho podanie poštou zo dňa 22.2.2018 neobdržal a nebude o ňom rozhodovať. Týmto postupom mu tak odobral právo odovzdať jeho podanie zo dňa 22.2.2018 priamo na pojednávaní dňa 26.3.2018 alebo do podateľne súdu. V tomto podaní zo dňa 22.2.2018 tiež okrem rozšírenia žaloby navrhol vykonanie dôkazov listinnými dôkazmi z konkurzného spisu úpadcu Tours, ktoré svedčili o jeho dostatočnom majetku. 46. Podľa čl. 46 Ústavy SR každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne SR. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania - sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). 47. Podľa § 125 ods. 1 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. 48. Podľa § 125 ods. 2 Civilného sporového poriadku podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. 49. Z obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že žalobca urobil podanie zo dňa 23.2.2018, ktorým žiadal o rozšírenie žalobného petitu o nemajetkovú ujmu vo výške 1 373 574 Kč s prísl. a ktorým mal okrem iného navrhnúť vykonanie dôkazov listinnými dôkazmi z konkurzného spisu úpadcu TORUS, a.s., ktoré svedčili o jeho dostatočnom majetku, v elektronickej podobe, ktoré do desiatich dní dodatočne nedoplnil v listinnej podobe. Preto súd prvej inštancie na jeho podanie zo dňa 26.3.2018 nepodpísané žalobcom a predložené na pojednávaní dňa 26.3.2018 s tým, že ide o záverečnú reč žalobcu, správne v zmysle § 125 ods. 2 CSP neprihliadol a nerozhodol o takto podanom návrhu na rozšírenie žalobného petitu. Súd prvej inštancie v zmysle ust. § 125 ods. 2 druhá veta CSP na dodatočné doručenie podania nevyzýva a nebol povinný ani o tom sporové strany oboznamovať. 50. Žalobca sa svojou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia nemajetkovej ujmy v sume 45.000 Eur s 10,05% úrokom z omeškania od 1.12.2015 do zaplatenia podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorá mu mala vzniknúť v rokoch 1998-2015 nesprávnym úradným postupom - prieťahmi v exekučných konaniach voči povinnému TORUS a.s. vedených na exekútorskom úrade Púchov exekútorom A.. S. K.. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 16.3.2015 podal na Slovenskej komore exekútorov sťažnosť na prieťahy v konaní exekútora A.. K., ktoré menovaný rieši od roku 1998 a ktoré sa týkajú exekučného konania EX 457/98, 3Er 728/14, začaté 29.5.1998 pre vymoženie 2.963,12 Eur, exekučného konania EX 458/98, 10Er 740/14 začatého 29.5.1998. Povinný spoločnosť TORUS, a.s. zanikol dňa 10.2.2009 a exekútor podal návrh na zastavenie exekúcie až dňa 5.9.2014. K dôvodom prieťahov v uvedených konaniach v rokoch 1998 - 2009 a rokoch 2009 - 2014 sa exekútor nevyjadril. V rokoch 1998 -2015 vymáhal u povinného TORUS, a.s. i ďalšie pohľadávky a to v exekučných konaniach sp. zn. EX 529/98 o 486.413,00 Sk s príslušenstvom, sp. zn. EX 531/98 o 15.164,87 Sk s príslušenstvom a sp. zn. EX 532/98 o 11.797,50 Sk s príslušenstvom. V uvedených exekučných veciach exekútor nič nevymohol pričom exekúcie trvali zbytočne dlho. Žalobca ako oprávnený bol držaný v právnej neistote v rokoch 1998 - 2015 teda zbytočných 17 rokov. Povinný - spoločnosť TORUS, a.s. bol v konkurze od 7.8.1998 a dňa 10.2.2009 bol z obchodného registra vymazaný. Exekútor návrh na zastavenie exekúcie pre neexistenciu povinného podal až v roku 2014. Podľa žalobcu nastali prieťahy aj v samotnom konkurznom konaní úpadcu Torus, a.s. a to v rokoch 1998 - 2008. Žalobca si v konkurznom konaní uplatnil svoje pohľadávky ale uspokojenie bolo nulové. Podľa žalobcu s ohľadom na dĺžku prieťahov v konaní v rokoch 1998-2015 a množstva pohľadávok došlo k zjavnému porušeniu zákonných povinností orgánov štátu postupovať v súlade so zákonom teda bez prieťahov v konaní. Žalobcovi bol spôsobený dlhodobý stres, bezvýchodisková situácia čo sa negatívne prejavilo i v platobnej neschopnosti žalobcu, ktorý nemohol pre prieťahy hradiť v termínoch svoje záväzky a je zaťažený mnohými exekúciami a zbytočnými nákladmi a záväzkami. 51. Súd prvej inštancie správne posúdil základ nároku žalobcu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci upravujúceho zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutím resp. nesprávneho úradného postupu orgánu štátu a § 33 ods. 1 Exekučného poriadku zákon č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého ak škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu, ako tomu bolo v prejednávanom prípade a teda ako štátny orgán, koná v mene zodpovedného subjektu - štátu, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky podľa § 3 ods. 1 písmeno d), § 4 ods. 1 písmeno a) bod 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci. 52. Zákon č. 514/2003 Z.z. je osobitným zákonom, ktorý upravuje podmienky a spôsob náhrady škody, ktorá vznikla pri výkone verejnej moci. Na to, aby štát zodpovedal za škodu spôsobenú orgánom vykonávajúcim verejnú moc, musia byť splnené podmienky zodpovednosti za škodu podľa tohto zákona. Základnou podmienkou zodpovednosti štátu je, aby škoda bola spôsobená pri výkone verejnej moci orgánom, ktorý vykonáva verejnú moc niektorým zo spôsobov v zákone špecifikovaným, druhým predpokladom je vznik škody alebo nemajetkovej ujmy a treťou podmienkou je, aby medzi konaním, ktoré viedlo k vzniku škody a samotnou škodou, bola daná priama príčinná súvislosť. Dôkazné bremeno na preukázanie splnenia týchto podmienok znáša poškodený a ak preukáže ich splnenie. 53. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení účinnom do 01.01.2013 (ďalej len "zák. č. 514/2003 Z.z."), ktorý na danú vec dopadá, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b)nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe a d) nesprávnym úradným postupom. 54. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda (§ 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z.). 55. Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. 56. Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora v uvedených exekučných konaniach spočívajúcom v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní správne súd prvej inštancie skonštatoval, že s poukazom na § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. V konaní mal za nesporné, že na základe žalobcom podanej sťažnosti Slovenskej komory exekútorov na činnosť súdneho exekútora v predmetných exekučných konaniach Slovenská komora exekútorov opakovane skonštatovala, že po prešetrení sťažností žalobcu, v ktorej namietal nečinnosť exekútora, preskúmaním spisového materiálu a posúdení skutkového stavu, súdny exekútor S.. S. K., st. postupoval v súlade s ustanoveniami zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a sťažnosti považovala za neopodstatnené a prešetrenie za ukončené. 57. Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal splnenie základnej podmienky pre posúdenie existencie prieťahov v namietanom konkurznom konaní, keď nepreukázal rozhodnutie oprávneného orgánu o existencii prieťahov v konkurznom konaní, že jeho tvrdenie žalobcu o prieťahoch v predmetných exekučných konaniach v období 1998 - 2015 a v predmetnom konkurznom konaní bez uvedenia obdobia nebolo jednoznačne bez ďalšieho zo strany žalobcu preukázané. Žalobca v konaní nepreukázal ním uplatnenú nemajetkovú ujmu, ktorú si uplatnil v dôsledku tvrdeného nesprávneho úradného postupu exekútora spočívajúceho v prieťahoch v exekučných konaniach a nesprávny úradný postup súdu spočívajúci v prieťahoch konkurzného konania. Túto ujmu žiadnym spôsobom neodôvodnil, neuviedol žiadne skutočnosti na preukázanie, že by ním vytýkaným nesprávnym úradným postupom zo strany súdneho exekútora v podobe prieťahov v exekučnom konaní prieťahov v konkurznom konaní došlo k negatívnym následkom v jeho súkromnom živote a spoločenskom uplatnení. Žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno, keď v priebehu konania nepreukázal, že mu ujma vznikla a že by mu vznikla práve v dôsledku vytýkaného nesprávneho úradného postupu. Zo žiadnych uvádzaných tvrdení nemožno vyvodiť, že v dôsledku vytýkaného nesprávneho úradného postupu došlo k závažným negatívnym následkom vo sfére žalobcu a teda že by mu vznikol nárok na nemajetkovú ujmu. Všeobecné poukázanie žalobcu na to, že mu morálna ujma vznikla v dôsledku prieťahov v konaní nepostačuje na preukázanie vzniku nároku na nemajetkovú ujmu, bez uvedenia konkrétneho zásahu spôsobeného práve v dôsledku deklarovaného nesprávneho úradného postupu v danej exekučnej veci a jeho preukázania. 58. Súd prvej inštancie tiež správne skonštatoval, že strany sporu znášajú zodpovednosť za skutkový stav a musia dokazovať svoje tvrdenia v konaní založenom na kontradiktórnej zásade, podľa ktorej strana svoje tvrdenia musí preukazovať dôkazmi. Žalobca v konaní nepreukázal kumulatívne splnenie zákonom predpokladaných podmienok pre úspešné uplatnenie náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia ohľadne existencie nesprávneho úradného postupu, vzniku nemajetkovej ujmy a jej výšky a príčinnej súvislosti medzi vznikom uplatnenej nemajetkovej ujmy a nesprávnym úradným postupom, teda priamej príčinnej súvislosti. Žalobcom uvedenú odvolaciu námietku, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako ani ďalšie jeho námietky uvedené v odvolaní vzhľadom na vyššie uvedené nepovažoval za dôvodné. 59. Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 60. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, úspešnému v odvolacom konaní, nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu v tomto konaní žiadne trovy nevznikli. 61. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).