Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/55/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116214212 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1116214212.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: ERS Holding, spol. s r.o., Šamorínska 10, 821 06 Bratislava, IČO: 35 702 982, zast. A.. S. X., S.., Š.H. XX, XXX XX C., proti žalovanému 1/ OTP Banka Slovensko, a.s., Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31 318 916, 2/ GENERALITY, a.s., Bavlnárska 312/9, 911 05 Trenčín, IČO: 47 132 507, zast. JUDr. Pavol Čičmanec, advokát, Bavlnárska 312/9, 911 05 Trenčín, o určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 28Cb/141/2015-680 zo dňa 22.12.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 28Cb/141/2015-680 zo dňa 22.12.2016 potvrdzuje. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ majú voči žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a žalovanému 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal určenia neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 27.05.2014 uzavretej medzi OTP Banka Slovensko, a.s. a BENEFIT GROUP II, a.s., ako aj určenia, že Oznámenie BENEFIT GROUP II zo dňa 11.06.2014 o výkone záložného práva na špecifikovaných nehnuteľnostiach je absolútne neplatným úkonom. Zároveň žiadal, aby súd určil, že BENFIT GROUP II, a.s. nie je záložným veriteľom na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. XXXX/XX/XXX-T.-XX zo dňa 23.06.2008 a z uvedeného dôvodu nie je oprávnený uspokojiť touto záložnou zmluvou zabezpečenú pohľadávku výkonom záložného práva. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 23.06.2008 uzatvoril žalovaný 1/ so žalobcom Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXX/XX/XXX v znení Dodatku č. 1 zo dňa 26.06.2008 a Dodatku č. 2 zo dňa 22.03.2010. Dňa 23.06.2008 uzatvoril žalovaný 1/ ako záložný veriteľ so žalobcom ako záložcom, Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. XXXX/XX/ XXX-T.-XX, predmetom ktorej bolo zabezpečenie pohľadávky žalovaného 1/ (vzniknutej z titulu zmluvy o splátkovom úvere) zriadením záložného práva na nehnuteľnostiach vlastníctve žalobcu. Žalobca ďalej tvrdil, že dňa 30.05.2014 bol žalobcovi doručený list - Oznámenie o údajnom „postúpení pohľadávky“ zo dňa 27.05.2014, v ktorom mu žalovaný 1/ oznámil, že dňa 27.05.2014 bola uzavretá Zmluva o postúpení pohľadávky medzi žalovaným 1/ ako postupcom a žalovaným 2/ ako postupníkom, ktorou žalovaný 1/ postúpil údajne len svoju „pohľadávku“ vyplývajúcu zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXX/XX/XXX zo dňa 23.06.2008, v znení Dodatku č. 1 zo dňa 26.06.2008 a Dodatku č. 2 zo dňa 22.03.2010 spolu s príslušenstvom a všetkými právami z akéhokoľvek zabezpečenia na postupníka. Žalobca mal za to, že predmetné oznámenie o postúpení pohľadávky, vzhľadom na jeho obsah bolo oznámením o postúpení zmluvy o splátkovom úvere. Žalobca mal tiež za to, že zmluva o postúpení pohľadávky je absolútne neplatným právnym úkonom, pretože svojím obsahom odporuje zákonu, resp. ho obchádza, ako je aj v rozpore s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku. S poukazom na skutočnosť, že v zmysle aktuálnych údajov z katastra nehnuteľností Okresného úradu C. nadobudol žalovaný 2/ postavenie záložného veriteľa, a to na základe zrejme neplatného právneho úkonu, bol podľa neho daný naliehavý právny záujem žalobcu na určení neplatnosti právneho úkonu, ktorý naliehavý právny záujem je zdôraznený aj skutočnosťou, že žalovaný 2/ začal s výkonom záložného práva formou priameho predaja nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu. Poukazoval tiež na zjavnú neprimeranosť výkonu záložného práva (formou priameho predaja nehnuteľností) vo vzťahu k hodnote zabezpečovanej pohľadávky. Ďalej žalobca uvádzal, že Oznámenie OTP Banky Slovensko, a.s. ako postupcu o postúpení pohľadávky zo dňa 27.05.2014 nespĺňa náležitosti platného právneho úkonu v zmysle ustanovenia § 37 Občianskeho zákonníka, a to jasnosť, určitosť a zrozumiteľnosť, absentuje jasná identifikácia postupovanej pohľadávky, neobsahuje vôbec výšku pohľadávky a skôr vychádza len z oznámenia, že ide o postúpenie zmluvy o splátkovom úvere spolu s príslušenstvom a všetkými právami z akéhokoľvek zabezpečenia na postupníka. Vzhľadom na uvedené mal za to, že platnému oznámeniu o postúpení pohľadávky došlo až oznámením žalovaného v 2/ o začatí výkonu záložného práva zo dňa 17.06.2014, ku ktorému oznámeniu žalovaný 2/ priložil fotokópiu zmluvy o postúpení pohľadávky (bez príloh), z ktorej vyplynuli skutočnosti dôležité pre platnosť oznámenia - t.j. najmä výška pohľadávky. Žalobca zdôrazňoval, že predmetom postúpenia môžu byť len jednotlivé pohľadávky vzniknuté zo záväzkových vzťahov, nie celý záväzkový vzťah. V tejto súvislosti poukazoval na to, že žalovaný 2/ ako nebankový subjekt nemá povolenie na poskytovanie úverov a pôžičiek v zmysle zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách. Ak by aj zmluva o postúpení pohľadávky mohla byť považovaná za zmluvu platnú, žalovaný 2/ by mohol potenciálne nadobudnúť len istinu pohľadávky bez jej príslušenstva a bez nároku na zmluvnú pokutu. Ďalej poukazoval na dohodu so žalovaným 1/ o možnosti revitalizácie úveru bez uplatnenia zabezpečovacích prostriedkov viažucich sa k pohľadávke. 2. Žalobca mal za to, že zmena veriteľa v zmluve o úvere, ku ktorej zmene došlo podľa názoru žalobcu na základe neplatného právneho úkonu, sa vzťahuje takisto na záložnú zmluvu, preto sa vyžaduje aj zmena v subjektoch záložnej zmluvy na to, aby žalovaný 2/ bol oprávnený začať s výkonom záložného práva. Vzhľadom na skutočnosť, že v záložnej zmluve sa žalobca so žalovaným 1/ nedohodli, že zabezpečenie pohľadávky sa vzťahuje aj na zmenu veriteľa, nezískal žalovaný 2/ postavenie záložného veriteľa a s tým aj oprávnenie začať výkon záložného práva. Tvrdil, že na žalovaného 2/ neprešlo záložné právo zriadené záložnou zmluvou a že okrem iného sa žalovaný 2/ nestal záložným veriteľom s právami z tohto postavenia vyplývajúcimi (t.j. aj s právom začať výkon záložného práva podľa záložnej zmluvy). Vzhľadom na uvedené skutočnosti podľa žalobcu žalovaný 2/ nebol oprávnený začať s výkonom záložného práva. Aj v prípade ak by zmluva o postúpení pohľadávky, uzatvorená medzi žalovaným 2/ a žalovaným 1/ bola zmluvou platnou, žalovaný 2/ nemohol platne nadobudnúť záložné právo na nehnuteľnostiach, ktorými je pohľadávka zabezpečená a žalovaný v 2. rade vzhľadom na uvedené nemohol nadobudnúť postavenie záložného veriteľa a začať s výkonom záložného práva. Žalobca namietal, že žalovaný 2/ neoznámil žalobcovi výšku pohľadávky spolu s príslušenstvom ku dňu postúpenia, nevyzval žalobcu na plnenie pohľadávky a neupozornil žalobcu na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru ako ani na to, že, ak ju v dodatočnej lehote nesplní, začne s jej vymáhaním. 3. Súd v prvom rade skúmal splnenie podmienok konania ako procesnej stránky. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 137 CSP (pôvodne § 80 písm. c) O.s.p.), musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Základnou podmienkou dôvodnosti, a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby podľa uvedeného ustanovenia je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom právnom určení. Rozumie sa tým právny záujem žalobcu, ktorý musí byť daný - v čase vyhlásenia rozsudku a musí byť kvalifikovaný t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Konajúci súd konštatoval, že spravidla je naliehavý záujem daný v prípade, keď sa nemožno domáhať priamo plnenia, tiež vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa alebo bez tohto určenia jeho právne postavenie bolo neisté. Zdôraznil, že určovacia žaloba bude zvyčajne prípustná, ak sa ňou odstraňuje spornosť vzťahu účastníkov a predchádza vzniku ďalších sporov, prípadne ak sa vytvára pevný základ právneho vzťahu. Konajúci súd skonštatoval, že v danom prípade je predmetom určenia neplatnosť právneho úkonu zmluvy o postúpení pohľadávky, Oznámenie o výkone záložného práva a určenie, že záložným veriteľom nie je žalovaný v 2. rade. Podľa rozsudku NS SR sp.zn. 4Cdo/56/2009 zo dňa 22.09.2010 „Vo všeobecnosti platí, že naliehavý právny záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo kde by bez tohto určenia sa stalo právne postavenia žalobcu neistým, pričom žaloba o určenie nie je spravidla opodstatnená tam, kde je možné žalovať na splnenie povinnosti. Existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení môže byť daná aj vtedy, keď určenie existencie práva alebo právneho vzťahu, o ktoré v konaní ide, priaznivo (prípadne nepriaznivo) ovplyvní právne postavenie žalobcu voči žalovanému.“ Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 1 M Cdo 7/2004, uverejnenom v periodiku ZSP 17/2008: „Podmienkou úspešnosti určovacej žaloby je naliehavý právny záujem na požadovanom určení, a to u žalobcu. Požadovaná naliehavosť právneho záujmu je chápaná jednak v zmysle časovom (potreba odstránenia neistoty musí byť aktuálna), jednak v tom zmysle, že žalobca nemá inú možnosť, hlavne že nemá možnosť žalovať na plnenie z toho istého právneho pomeru. Nedostatok naliehavého právneho záujmu je dôvodom zamietnutia žaloby bez toho, že by sa posudzovala jej vecná opodstatnenosť. “ 4. Z listu vlastníctva pre k.ú. H., X. C. P. - Z..Č.. Q. mal súd preukázané, že vlastníkom pozemkov parc. č. XXXX/X,X,X,X XXXX so stavbou súp. č. XXX - N. D. na S. XXXX, XXXX/X,X,X je spoločnosť LIPO- REAL s.r.o. so sídlom Priemyselná 1, Trnava a zo Zmluvy o kúpe nehnuteľnosti zo dňa 14.04.2015 zistil, že žalovaný v 2. rade konajúci na základe zákonného splnomocnenia previedol nehnuteľnosti k.ú. H., X. C. Z..Č.. Q. B. S. S.. Č.. XXXX, XXXX/X,X,X,X B. K. N. D. K.. Č.. XXX, D. C. K.D. Č., B. C. C. K. Č., K. bez súpisného čísla za kúpnu cenu, na základe uskutočneného ponukového konania, vo výške 340.000,- EUR vrátane DPH. 5. Konajúci súd v súvislosti s týmito zisteniami skonštatoval, že žalobca nepreukázal vo vzťahu k výroku II., III. žaloby, že by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, keď v čase rozhodovania súdu vlastníkom nehnuteľnosti je tretí subjekt, účinky právnych úkonov nastali, a teda potreba naliehavosti odpadla. Tiež nemal súd za preukázané, že bez uvedeného určenia je právo žalobcu na plnenie povinností žalovaného v 2. rade neisté, resp. pôsobiace do budúcna. Keďže nebol preukázaný stav právnej neistoty žalobcu ako vlastníka nehnuteľností, ktoré boli v rámci výkonu záložného pravá prevedené na tretí subjekt, tento stav nemôže byť odstránený určovacím výrokom rozhodnutia súdu. 6. Čo sa týka zvyšku petitu mal za to, že je daný naliehavý právny záujem na takomto určení, pretože je spôsobilé privodiť žalobcovi priaznivejšie právne postavenie - dostať sa do pozície dlžníka vo vzťahu k žalovanému v 1. rade. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že právny úkon - zmluva o postúpení pohľadávky nevykazuje také vady v rozpore so zákonnými požiadavkami na právne úkony, ktoré by mohli viesť k vysloveniu absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Námietky žalobcu ohľadne predmetu postúpenia, za ktorý považuje žalobca postúpenie celého úverového vzťahu, teda de facto by malo ísť o nováciu záväzku, považoval konajúci súd za nedôvodné. Uvedené nevyplýva z ustanovení predmetnej zmluvy, nakoľko pohľadávka je špecifikovaná v čl. III. bod 2 zmluvy ako peňažná suma v členení istina, úroky, úroky z omeškania a poplatky s uvedením zabezpečenia pohľadávky. Súd prvej inštancie navyše poukázal na znenie ustanovenia v čl. III. bod 4 zmluvy, z ktorého mal preukázané, že nešlo o zmenu veriteľa, resp. zmenu podmienok existujúceho úverového vzťahu. Ohľadne pohľadávky z úverového vzťahu bola určená jej predčasná splatnosť a následne pohľadávka ako splatný peňažný nárok bola predmetom postúpenia. Súd prvej inštancie tiež skonštatoval, že v tejto súvislosti je irelevantná aj námietka osoby žalovaného v 2. rade, ktorý ako nebankový subjekt nadobudol pohľadávku z úveru. Takáto argumentácia žalobcu nemá oporu v žiadnom predpise. Taktiež nebolo zo strany žalobcu preukázané a žalovaný v 1. rade toto radikálne odmietal, že sa zmluvné strany - žalobca a žalovaný v 1. rade dohodli, že pohľadávka z úveru nebude predmetom postúpenia. Uvedené nepotvrdil ani predvolaný svedok pani C.. V celom konaní vo vzťahu k zmluve o postúpení pohľadávky žalobca nepreukázal, ktorú povinnosť žalovaný v 1. rade porušil. Súd prvej inštancie takéto porušenie nezistil v rámci dokazovania. Námietka zhoršenia právneho postavenia žalobcu postúpením pohľadávky a neprimeranosť výkonu záložného práva nebola preukázaná, žalovaný v 1. rade postúpil pohľadávku, s ktorou prešlo na postupníka aj zabezpečenie formou záložného práva. 7. K argumentácii žalobcu o konaní v rozpore s dobrými mravmi, čo malo nastať v dôsledku postúpenia pohľadávky a následnej realizácie záložného práva a odpredaju nehnuteľnosti za neprimeranú cenu oproti cene určenej znaleckým posudkom, konajúci súd uviedol, že ak došlo ku konaniu v rozpore s dobrými mravmi dôsledky konania žalovaného v l. a/alebo 2. rade nemajú právnu relevantnosť na vymedzený okruh konania uvedený v petite žaloby ako neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Teda následky konania v rozpore s dobrými mravmi v rámci úverového vzťahu by mali byť vysporiadané v rámci náhrady škody. 8. Taktiež argumentáciu ohľadne obsahu listiny oznámenia o postúpení pohľadávky považoval súd za nedôvodnú. Obligatórne náležitosti takéhoto úkonu nie sú zakotvené v právnom predpise, a zo všeobecných náležitostí právnych úkonov, posudzovaný právny úkon je bezvadným platným úkonom. Ďalej konštatoval, že žalobca priznal druhotnú platobnú schopnosť, čo však ospravedlňoval nesplnením si povinnosti zo strany správcu dane, nevrátenie vrátky DPH, pričom ani túto skutočnosť súdu nepreukázal. Námietka nedoručenia listovej zásielky - oznámenia o predčasnej splatnosti úveru - doručovanej na adresu žalobcu uvedenú v zmluve tiež považoval za nedôvodnú, nakoľko z ustanovení VÚP vyplývalo, že žalovaný v 1. rade postupoval v ich súlade. Argumentácia žalobcu o zaužívaných obchodných zvyklostiach medzi zmluvnými stranami o doručovaní písomností e-mailom, nie je aplikovateľná vo všeobecnosti na každú korešpondenciu. Spôsob komunikácie závisí na závažnosti a právnych následkoch zasielaného dokumentu. Súd mal za to, že v prípade rozporu, ktorý nastal, sa postupuje prednostne podľa zmluvných dojednaní (čl. X. VÚP), resp. podľa zákonnej úpravy. V zmysle uvedeného postup žalovaného v 1. rade je v súlade s dohodnutými podmienkami. Výkazy nedoplatkov, potvrdzovanie výšky pohľadávok sú účtovnými dokladmi, nie sú právnymi úkonmi, nemožno im pripisovať účinky právnych úkonov. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP. 9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V prvom rade poukázal na to, že súd sa vôbec nezaoberal otázkou obsahu oznámenia, z ktorého znenia jednoznačne vyplýva, že žalovaný v 1. rade postúpil na žalovaného v 2. rade celý záväzkový vzťah. Zo znenia oznámenia "postupca ku dňu 27.05.2014 postúpil svoju pohľadávku vyplývajúcu zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXX/XX/XXX zo dňa 23.06.2008 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 26. 06.2008 a Dodatku č. 2 zo dňa 22.03.2010 " nie je možné identifikovať, o postúpenie akej pohľadávky ide. Podľa jeho názoru najlogickejší sa zdá výklad, že došlo k postúpeniu celého záväzkového vzťahu. Poukázal na to, že veriteľ nemusí chcieť postúpiť celý dlh, môže sa rozhodnúť postúpiť aj len niektorú z dlžných splátok, a preto predmetné oznámenie ako neurčité neobstojí. Žalobca vedel výšku svojho dlhu, nie však výšku toho, čo skutočne bolo postúpené na žalovaného v 2. rade, túto informáciu nemal odkiaľ vedieť. Žalobca nemal k dispozícii zmluvu o postúpení, a preto neurčité oznámenie o postúpení pohľadávky ho dostalo do neistej právnej pozície. Zdôraznil, že dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník plnením postupcovi. 10. Ďalej mal za to, že súd nesprávne vec klasifikoval a na základe toho dospel k nesprávnemu záveru vo vzťahu k tretiemu výroku, keď skonštatoval, že vzhľadom na skutočnosť, že dražba už prebehla a predmet záložného práva už nie je vo vlastníctve žalobcu, rozhodnutie, že žalovaný v 2. rade nie je záložným veriteľom, do právnych vzťahov vnesie spornosť v tom, kto je vlastníkom predmetu zálohu. Skutočnosť, že žalovaný v 2. rade nie je záložným veriteľom, by spôsobila neplatnosť celej dražby a v tomto zmysle by muselo dôjsť k vráteniu veci do pôvodného stavu. Tým by sa eliminovala časť súdneho konania o náhradu škody, ktorá konaním žalovaných vznikla. Ďalej mal za to, že určenie, že žalovaný v 2. rade nebol záložným veriteľom je základom, bez ktorého žalobca ani nemá titul k vymáhaniu náhrady škody. Bez požadovaného určenia je právo žalobcu nevymožiteľné, t.j. ohrozené. Tiež sa podľa jeho názoru súd nevysporiadal s judikátom NS SR sp. zn. 2Obo/11/03 zo dňa 30.04.2003, v zmysle ktorého je záložné právo na nehnuteľnosti vecným bremenom, ktoré má osobitný režim a aj spôsob postúpenia. Nemožno ho postúpiť zmluvou o postúpení pohľadávky, aj keď sa jeho postúpenie v zmluve uvedie, týka sa totiž vlastníka nehnuteľnosti. 11. Ďalej poukázal na to, že žalovaný v rozpore s obchodnou zvyklosťou doručoval oznámenie o postúpení pohľadávky ako aj odstúpenie od zmluvy iným spôsobom, než v dovtedajšom vzťahu so žalobcom. Upozornil na čl. X bod 3 VÚP, podľa ktorého sa doručuje na akúkoľvek adresu, kde bude adresát zastihnutý. VÚP neurčujú povinnosť doručovať na adresu sídla, a teda obchodné zvyklosti v právnom vzťahu je potrebné brať do úvahy. Je potrebné skúmať dôvody, prečo žalobca pri doručovaní podstatných zásielok majúcich vplyv na jeho záväzky zmenil dovtedy užívaný úzus. Tiež uviedol, že fikcia doručenia bola možná len v dvoch prípadoch, t.j. pokiaľ je adresát nezastihnutý alebo sa vráti zásielka z adresy, v ktorej adresát nebýva. Zásielka adresovaná na adresu sídla žalobcu bola vrátená s označením „adresát neznámy“. Adresát neznámy a adresát nezastihnutý sú však dve rôzne skutočnosti, kde pri nezastihnutom adresátovi zostáva tzv. žltý lístok a adresát má možnosť v ďalších dňoch si zásielku vyzdvihnúť na príslušnej pošte, kým pri označení adresát neznámy sa o zásielke vôbec nedozvie. Vzhľadom na nesprávne doručenie, nenastali ani účinky odstúpenia od zmluvy. 12. Žalobca poukázal tiež na ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Nakoľko žalovaný v 1. rade riadne nedoručil požadovanú písomnú výzvu, nemohlo dôjsť ani k naplneniu ďalších zákonných podmienok, ktoré musia byť splnené na postúpenie pohľadávky. Žalobcovi nebola daná možnosť získania informácie o tom, čo presne žalovaný v 1. rade požaduje, keďže nikdy nedoručil výzvu na úhradu dlhu a žalobca sa túto informáciu dozvedel až keď došlo k prevodu jeho majetku na ďalšiu osobu a súd neumožnil riešenie veci napr. uložením plnenia do súdnej úschovy. Súd skonštatoval, že žalobca nepreukázal, že medzi žalobcom a žalovaným 1/ bola dohoda, podľa ktorej mal byť možný dlh splácaný novým splátkovým kalendárom. Avšak táto skutočnosť vyplýva priamo z výpovede svedka, pani C. a z e- mailovej komunikácie, ktorú žalobca predložil ako dôkaz v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalovaný v 1. rade pred žalobcom evidentne tajil informáciu o tom, že chce údajné pohľadávky postúpiť tretej osobe, nedoručoval riadne potrebné oznámenia a umelo vytvoril stav, v ktorom bolo možné odpredať majetok žalobcu za nepomerne nízku sumu. Výpoveď pani C. potvrdzuje, že postúpenie pohľadávky na žalovaného v 2. rade nebolo urobené vážne, nakoľko chýba skutočná vôľa na postúpenie. Žalovaní konali s úplne iným cieľom, išlo o konanie v rozpore s poctivým obchodným stykom a dobrými mravmi. 13. Na margo naliehavého právneho záujmu poukázal aj na to, že rozhodnutie v tejto veci je dôvodom prerušenia konania 26Cb/402/2015 vedenom na Okresnom súde Bratislava II, ktoré navrhol žalovaný v 2. rade. Nakoľko právny záujem na veci tu musí byť v čase podania žaloby i pri rozhodovaní veci, prerušené konanie na Okresnom súde Bratislava II potvrdzuje potrebu vyslovenia platnosti, resp. neplatnosti všetkých úkonov, t.j. tak zmluvy o postúpení pohľadávky, ako aj oznámenia o postúpení pohľadávky. Rozsudok vo veci samej je totiž podkladom pre rozhodnutie v súdnom spore 26Cb/402/2015. Túto otázku súd vo svojom rozhodnutí neskúmal. 14. Na záver uviedol, že v čase po ukončení dokazovania vo veci sa žalobca dozvedel nové skutočnosti, ktoré sú pre toto súdne konanie veľmi podstatné. Ohlásila sa mu osoba, ktorá má záujem na odkúpení nehnuteľnosti, ktorú priamym predajom žalovaný v 2. rade odpredal a ktorá predtým slúžila ako záloh na úver poskytnutý žalovaným v 1. rade, žalobcovi. Tento má záujem na odkúpení nehnuteľnosti a informoval sa na súčasný stav tohto súdneho konania. Uvedená skutočnosť potvrdzuje naliehavý právny záujem na rozhodovaní o veci, nakoľko je tu reálna hrozba, že nadobudnutím nehnuteľnosti do vlastníctva ďalšieho vlastníka, pokiaľ sa preukáže jeho dobromyseľnosť, zabráni možnosti vrátenia veci do pôvodného stavu. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovo právne postavenie je neisté a hrozí mu reálna škoda. Mal za to, že v konaní je potrebné vypočuť pána Z., ktorý sa na toto súdne konanie informoval. 15. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 16. K odvolaniu sa vyjadrili obaja žalovaní. Žalovaný v 2. rade zastával názor, že postúpenie pohľadávky je legitímnym právom veriteľa, pričom na platnosť uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka. Ten sa na uzatvorení zmluvy nezúčastňuje. Predmetná zmluva bola riadne uzavretá, odplata bola zo strany postupníka uhradená a tiež boli vykonané zákonom vyžadované oznámenia dlžníkovi, ručiteľovi a katastrálnemu odboru. Zmluvné strany platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky nikdy nerozporovali. 17. Žalovaný v 1. rade mal za to, že súd prvej inštancie vyčerpávajúco zodpovedal všetky žalobcove výhrady a vyhodnotil ich ako nedôvodné. Napadnuté rozhodnutie považoval za správne a mal za to, že žalobca v odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie korektne nevysporiadal. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. 18. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania žalobcu a vyjadreniami žalovaného 1/ a 2/ dospel k záveru, že rozhodnutie je potrebné potvrdiť. 19. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi novými skutočnosťami a dôkazmi v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné: 20. Žalobca sa žalobným petitom domáhal, aby súd určil, že: - Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 27.05.2014, uzavretá medzi OTP Banka Slovensko, a.s. ako postupcom a BENEFIT GROUP II, a.s. ako postupníkom, je absolútne neplatným právnym úkonom, - Oznámenie BENEFIT GROUP II, a.s. zo dňa 11.06.2014 o výkone záložného práva na špecifikovaných nehnuteľnostiach je absolútne neplatným právnym úkonom, - BENEFIT GROUP II, a.s. nie je záložným veriteľom na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti a z uvedeného dôvodu nie je oprávnený uspokojiť touto záložnou zmluvou zabezpečenú pohľadávku výkonom záložného práva. 21. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal II. a III. výrokom požadovaného petitu, ktoré súd prvej inštancie zamietol s odôvodnením, že na ich určení nie je naliehavý právny záujem, nakoľko došlo k prevodu predmetných nehnuteľností. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na charakter určovacej žaloby, ktorej účelom je predovšetkým odstránenie stavu aktuálnej objektívnej neistoty medzi sporovými stranami. Odvolací súd pripomína, že základným procesným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania sa súd musí zaoberať otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe už po začatí konania, pričom naliehavý právny záujem na požadovanom určení musí byť daný aj v čase rozhodovania. Určovacia žaloba predpokladá uvedeným ustanovením preventívny charakter a má miesto jednak tam, kde možno pomocou nej eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu ak k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Tieto funkcie určovacej žaloby korešpondujú práve s podmienkou naliehavého právneho záujmu, ak nemožno v konkrétnom prípade očakávať, že ich určovacia bude plniť, nebude ani naliehavý právny záujem na takomto určení. 22. Naliehavý právny záujem na určení nie je spravidla opodstatnený vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu. Odvolací súd má za to, že určovacím návrhom nemožno žiadať určenie neexistencie určitej skutočnosti do minulosti, v tomto prípadne konkrétne určenie, že žalovaný v 2. rade (predtým BENEFIT GROUP II, a.s.) nebol záložným veriteľom na základe zmluvy o zriadení záložného práva. Treba zdôrazniť, že záložné právo jeho výkonom zaniklo v zmysle § 151md ods. 1 písm. i) Občianskeho zákonníka, a tým aj postavenie žalovaného v 2. rade ako záložného veriteľa. Určovacia žaloba má predovšetkým preventívny charakter, pričom treba konštatovať, že v situácii, keď už došlo k prevodu nehnuteľností, právne postavenie žalobcu ako pôvodného vlastníka nehnuteľnosti ďalej nie je ohrozené. V prípade, ak došlo k porušeniu práva žalobcu pri prevode nehnuteľností, ktoré boli predmetom zálohu, následok takéhoto porušenia nemožno odstrániť požadovaným určovacím petitom. Pokiaľ žalobca argumentuje, že určenie uvedených skutočností je základom, bez ktorého žalobca nemá titul k vymáhaniu náhrady škody, odvolací súd zdôrazňuje, že ani prípadné určenie, že žalovaný v 2. rade nebol záložným veriteľom vo vzťahu k žalobcovi, by neodstránilo spornosť, kto je vlastníkom nehnuteľnosti, v dôsledku čoho by nebol naplnený účel určovacej žaloby. Naliehavý právny záujem súvisí s vyriešením otázky, či sa návrhom s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Pri rozhodovaní o existencii naliehavého právneho záujmu musí súd posúdiť, či podaný určovací návrh je procesne prípustným nástrojom ochrany práva žalobcu a či po takomto rozhodnutí o určovacom návrhu nebude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Odvolací súd má za to, že v danom prípade tieto podmienky neboli splnené a súd prvej inštancie dostatočne jasne a zrozumiteľne odôvodnil uvedený záver. 23. Vo vzťahu k určeniu neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky súd prvej inštancie ustálil, že na tomto určení má žalobca ako dlžník naliehavý právny záujem. V súvislosti s týmto záverom odvolací súd pripúšťa, že dlžník má záujem na jasnom a prehľadnom zmluvnom záväzku, aby nemusel čeliť nutnosti skúmať, komu má plniť, aby sa zbavil svojho dlhu. Nemožno tiež opomínať, že pri postúpení pohľadávky dochádza k tomu, že dlžník je povinný plniť niekomu, koho vôbec nepozná, s kým by napr. nikdy neuzavrel zmluvu. Táto určitá neobvyklosť odôvodňuje prístup, že v žiadnom prípade nesmie postúpenie viesť k zhoršeniu postavenia dlžníka. Pripúšťajúc možnosť dlžníka domáhať sa určenia neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky potom odvolací súd skúmal námietky žalobcu týkajúce sa veci samej. V prvom rade odvolací súd poukazuje na to, že určovacím návrhom žalobca žiadal len určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, nie aj oznámenia o jej postúpení, ktorého neplatnosti sa dovoláva v podanom odvolaní. 24. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. 25. Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. 26. Právne účinky postúpenia voči dlžníkovi nastanú až okamihom, keď bol dlžník upovedomený o postúpení pohľadávky, pričom sa tak môže stať dvoma spôsobmi, a to buď oznámením o postúpení pohľadávky dlžníkovi priamo postupcom alebo preukázaním postúpenia zo strany postupníka, t.j. predovšetkým predložením zmluvy o postúpení pohľadávky. Z obsahu žaloby vyplýva, že postúpenie pohľadávky bolo žalobcovi oznámené spoločnosťou ERS Holding, spol. s r.o. ako postupcom. Žalobca namietal platnosť oznámenia o postúpení pohľadávky, keďže nepovažoval za jasnú identifikáciu postupovanej pohľadávky. V dôsledku toho potom dovodil, že k platnému oznámeniu o postúpení pohľadávky došlo až zo strany postupníka, a to Oznámením o začatí výkonu záložného práva zo dňa 17.06.2014, ku ktorému oznámeniu žalovaný v 2. rade priložil fotokópiu zmluvy o postúpení pohľadávky. 27. Podľa rozhodnutia R 119/2003 relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu platnosti zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník. Odvolací súd tiež poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Obo/210/01, podľa ktorého, ak pôvodný veriteľ oznámi svojmu dlžníkovi, že pohľadávku, ktorú voči nemu má, postúpil tretej osobe, právnou skutočnosťou, na základe ktorej má dlžník plniť novému veriteľovi s dôsledkom, že sa zbaví svojho záväzku, je oznámenie jeho pôvodného veriteľa, samozrejme za predpokladu, že oznámenie spĺňa náležitosti právneho úkonu, teda je určité a zrozumiteľné a bolo urobené vážne a slobodne. 28. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že žalobca sa nemôže s úspechom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, keď mu postúpenie bolo oznámené postupcom. Avšak v prípade, že takéto oznámenie nespĺňa základné náležitosti právneho úkonu, najmä pokiaľ by nebolo dostatočne jasné a určité, prichádzala do úvahy možnosť žalovať určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by k účinnému oznámeniu došlo až preukázaním postúpenia zo strany postupníka. 29. V oznámení o postúpení pohľadávky postupca dlžníkovi oznámil, že postúpil svoju pohľadávku vyplývajúcu zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXX/XX/XXX zo dňa 23.06.2008 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 26.06.2008 a Dodatku č. 2 zo dňa 22.03.2010 uzavretej medzi OTP Banka Slovensko, a.s. ako veriteľom a spoločnosťou ERS Holding, spol. s r.o. ako dlžníkom, spolu s príslušenstvom a všetkými právami z akéhokoľvek zabezpečenia na postupníka (spoločnosť BENEFIT GROUP II, a.s.). V odvolaní žalobca neplatnosť uvedeného oznámenia odôvodňoval tým, že z neho vyplýva skôr, že došlo k postúpeniu celého záväzkového vzťahu. Argumentoval tým, že veriteľ nemusí chcieť postúpiť celú pohľadávku a môže sa rozhodnúť postúpiť len niektorú zo splátok. Žalobca pripustil, že vedel výšku svojho dlhu, avšak nie výšku toho, čo bolo skutočne postúpené. Odvolací súd túto argumentáciu nepovažoval za dôvodnú, nakoľko z oznámenia o postúpení pohľadávky jednoznačne vyplýva, o postúpenie akej pohľadávky ide. V prípade, že postupca výslovne neuviedol, že došlo k postúpeniu len určitej časti pohľadávky, je nepochybne zrejmé, že došlo k postúpeniu celej pohľadávky z predmetnej zmluvy. Postupca v oznámení zároveň upozornil dlžníka, že všetky záväzky vyplývajúce z uvedenej zmluvy je povinný plniť výhradne postupníkovi. Odvolací súd má vzhľadom na uvedené za to, že žalobca si musel byť vedomý, že žalovanému má plniť celú pohľadávku vyplývajúcu z predmetnej zmluvy. 30. Ak by aj súd pripustil možnosť dlžníka namietať neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, žalobca ju považoval za absolútne neplatnú z dôvodu, že odporuje dohode veriteľa a dlžníka, ktorá spočívala v možnosti revitalizácie úveru bez uplatnenia zabezpečovacích prostriedkov viažucich sa k pohľadávke. Na tomto mieste považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že ust. § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré sa týka nemožnosti postúpenia pohľadávky v prípade rozporu s dohodou strán, je možné aplikovať len v situácii, keď strany výslovne vyjadrili vôľu vylúčiť možnosť postúpiť pohľadávku na iný subjekt, a to úplne alebo po určitý čas. Pre platnosť takejto dohody sa teda vyžaduje prejav vôle strán smerujúci k uvedeným účinkom. Odvolací súd má za to, že žalobca nepreukázal dojednanie zákazu previesť pohľadávku zo zmluvy o úvere na inú osobu. Zákaz nevyplýva priamo z textu písomnej zmluvy ani z iných listín predložených v konaní. Ani prípadný prísľub žalovaného v 1. rade o možnosti revitalizácie úveru bez toho, že by veriteľ pristúpil k výkonu záložného práva, nepredstavuje dohodu účastníkov o zákaze postúpenia pohľadávky na ďalšiu osobu. Možnosti riešenia vzniknutej situácie, ktoré veriteľ žalobcovi navrhol, žalovaného v 1. rade nezaväzovali. Navyše treba zdôrazniť, že v žiadnom prípade nevyjadrujú vôľu byť viazaný zákazom previesť pohľadávku na tretiu osobu. Odvolací súd nevzhliadol dôvod neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky žalobcom. Uvedená zmluva je dostatočne jasná, určitá a zrozumiteľná. Postupovaná pohľadávka je špecifikovaná v čl. III. bod 2 zmluvy ako peňažná suma v členení istina, úroky, úroky z omeškania a poplatky s uvedením zabezpečenia pohľadávky. 31. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny. 32. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi, o ich výške rozhodne súd prvej inštancie. 33. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).