Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/182/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116214348 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1116214348.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Branislava Krála a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcu: H.. K. F., L. H. N.. Č.. XXX/XX, Y. Ú., proti žalovanému: P. H. R. L., J. X.. Č.. X, L., o 676,91 eur, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 1. marca 2018 č. k. 7C/45/2016- 49, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žalobcovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 676,91 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % do 30 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd rozhodne o výške náhrady trov konania. 2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 5.1.2015 v čase okolo 7.30 hod. v L. na D. N.. J. F. R. S. N.. došlo k poškodeniu žalobcovho motorového vozidla zn. Y. J., U.: D. - XXXCT. Dôvodom poškodenia vozidla bola závada na cestnej komunikácii, ktorej správcom je žalovaný. Toto poškodenie dokumentovala hliadka F. L. pod č. F.-L.-F.-X-XXX/XXXX. Z faktúry č. XXXXXXXXX zo dňa 10.2.2015 a z pripojeného originálu dokladu o úhrade tejto faktúry mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobcovi vnikli náklady na opravu motorového vozidla vo výške 676,91 eur a žalobca dňa 10.2.2015 túto sumu uhradil. Žalovaný napriek žiadosti žalobcu o náhradu škody doteraz náhradu škody žalobcovi neuhradil. 3. Ďalej súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že z fotodokumentácie predloženej žalobcom je zrejmé, že rozhodujúci úsek cestnej komunikácie pozostáva zo súvislého asfaltového povrchu, ktorý je na okraji vozovky ohraničený obrubníkom. Samotná škodová udalosť nastala na mieste, kde bola časť obrubníka vypadnutá a nachádzala sa na vozovke. Táto závada sa vymyká stavu ostatného povrchu vozovky a ani pri obozretnej jazde ju nemožno predvídať, preto predstavuje závadu v zjazdnosti podľa § 9a ods. 2 zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách. 4. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba je dôvodná. Zodpovednosť za škodu podľa § 9a ods. 2 zák. č. 135/1961 Zb. je podľa súdu prvej inštancie koncipovaná ako objektívna zodpovednosť a teda na vznik škody sa nevyžaduje zavinenie žalovaného. Ako liberačné dôvody zákon ustanovuje prípady, ak by žalovaný preukázal, že nebolo v jeho možnostiach závadu v zjazdnosti (vypadnutú časť obrubníku nachádzajúcu sa na vozovke) odstrániť, ani na túto závadu predpísaným spôsobom upozorniť. Na tieto liberačné dôvody upozornil aj žalovaný, keď uviedol, že nebolo v medziach jeho možností túto závadu ihneď odstrániť a ani na ňu predpísaným spôsobom upozorniť. S týmto tvrdením žalovaného podľa súdu prvej inštancie nemožno súhlasiť, pretože ktokoľvek mohol vypadnutú časť obrubníku zobrať a z povrchu komunikácie ju odstrániť. Túto skutočnosť treba vykladať objektívne, nie subjektívne, čo ustálila aj konštantná súdna prax, keď napr. Najvyšší súd ČR v rozhodnutí publikovanom v zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 24/1982 zaujal stanovisko, že medze možností, v ktorých je organizácia cestného hospodárstva schopná odstrániť závady v zjazdnosti cesty alebo na ne predpísaným spôsobom upozorniť, treba chápať objektívne. Treba preto posudzovať všetky možnosti, ktoré mohli byť využité a vylúčiť možno len tie spôsoby zistenia a odstránenia závad, alebo upozornenia na ne, ktoré sa ukážu objektívne nemožnými. 5. Pokiaľ ide o výšku škody, súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol: „Škoda, ktorá vznikla v dôsledku dopravnej nehody predstavuje hodnotu nákladov na opravu vozidla bez zohľadnenia amortizácie pri nových náhradných dieloch. V konečnom dôsledku poškodenie vozidla dopravou nehodou a následná oprava použitím nových náhradných dielov vozidlo nezhodnocuje. Každou dopravnou nehodou, ktorou je vozidlo poškodené, sa vo všeobecnosti jeho technická hodnota znižuje. Správanie poškodeného len viedlo k tomu, aby obnovil stav vozidla pred dopravnou nehodou. K vynaloženiu nákladov na opravu bol poškodený donútený dopravnou nehodou. Poškodenému musí byť kompenzovaná ujma, ktorá vznikla z titulu dopravnej nehody. Poškodený nepoužil na opravu vozidla nové diely, ktoré by nesmerovali k obnoveniu prevádzkyschopnosti vozidla. Poškodený nepoužil ani nové diely, ktoré by nesúviseli s opravou poškodeného vozidla. Uplatnenie „amortizácie“ by bolo porušením zásady neminem laedere - nikoho nepoškodzovať. Účelom zákona je aby sa poškodenému jeho právo na náhradu škody v plnej miere kompenzovalo, čo je v zhode aj so spravodlivým výkladom zákona (rozhodnutie NS SR sp. zn. 2 Obdo 48/2012).“ Touto argumentáciou súd prvej inštancie reagoval na obranu žalovaného spočívajúcu v tvrdení, že pri vyčíslení výšky škody treba zohľadniť amortizáciu predmetného vozidla. Vzhľadom na to súd prvej inštancie vychádzal z toho, že skutočnú škodu, ktorá v dôsledku škodnej udalosti vznikla na vozidle žalobcu, predstavujú náklady vynaložené žalobcom na opravu vozidla. 6. S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie žalobe vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 676,91 eur z titulu náhrady škody. 7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. 8. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne. Poukázal na to, že on ako správca komunikácie v čase, keď došlo ku škodovej udalosti, nemal vedomosť o predmetnej závade v zjazdnosti spočívajúcej v tom, že došlo k uvoľneniu obrubníka do jazdného pruhu komunikácie. O tejto závade sa dozvedel až na základe jej telefonického nahlásenia dopravnou políciou dňa 5.1.2015, pričom závada bola odstránená následne po jej nahlásení. Žalovaný zdôraznil, že nebolo v jeho možnostiach predmetnú závadu po jej vzniku ihneď odstrániť, ani na ňu predpísaným spôsobom upozorniť, pretože vodič, poškodenie obrubníkov spôsobil, túto udalosť nenahlásil žalovanému a ani dopravnej polícii. 9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. 10. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 11. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu, na jeho základe zistil správne skutkový stav veci a vec po právnej stránke správne odôvodnil. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku a konštatuje ich správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.). 12. Cestný zákon upravujúci v ustanovení § 9a ods. 2 zodpovednosť správcu komunikácie za škodu je vo vzťahu k ustanoveniu § 420 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1964/40/> špeciálnym predpisom. Predpokladom zodpovednosti správcu komunikácie za škodu podľa § 9a ods. 2 cestného zákona je závada v zjazdnosti komunikácie ako príčina vzniku škody. Závadou v zjazdnosti treba rozumieť tak významnú zmenu (zhoršenie) zjazdnosti komunikácie, ktorá je síce odstrániteľná bežnou údržbou, no svojím charakterom sa natoľko vymyká stavebnému stavu a dopravno-technickému stavu pozemnej komunikácie a poveternostným vplyvom, že vodič ani pri obozretnej jazde rešpektujúcej stav komunikácie či prípadné dôsledky poveternostných vplyvov nemôže jej výskyt predpokladať a účinne reagovať pri riadení vozidla tak, aby závada neovplyvnila jeho jazdu a nevznikla tým škoda. Ak však príčinou vzniku škody je stavebný stav alebo dopravno-technický stav komunikácie, neprichádza do úvahy zodpovednosť správcu komunikácie za škody nielen podľa cestného zákona, ale ani podľa Občianskeho zákonníka. Ust. § 9a ods. 1 cestného zákona, ktoré je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku špeciálnym ustanovením, totiž v takýchto prípadoch vylučuje vznik nároku na náhradu škody a teda aj vznik zodpovednosti za škodu (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.5.2008 sp. zn. 4 Cdo 17/2007). 13. Zodpovednosť správcu komunikácie za škodu v zmysle § 9a ods. 2 zák. č. 135/1961 Zb. je objektívna (ide tu teda o zodpovednosť za výsledok) a je na ňom, aby preukázal, že nebolo v medziach možností závady v zjazdnosti odstrániť a ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť. Výraz „medze možností“ použitý v § 9a ods. 2 zák. č. 135/1961 Zb. treba chápať objektívne. Preto treba posúdiť všetky možnosti, ktoré mohli byť využité na odstránenie závady, prípadne na upozornenie na ňu. Za závady, ktoré objektívne nemožno odstrániť a ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť, možno považovať napr. závady spôsobené víchricou, povodňou a pod. bezprostredne pred nehodou. 14. Odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný v odvolaní nenamietol, že by v konaní nebola preukázaná závada v zjazdnosti komunikácie ako príčina vzniku škody na vozidle žalobcu. Odvolací súd je zhodne so súdom prvej inštancie toho názoru, že vypadnutie časti obrubníka na vozovku je závadou v zjazdnosti v takom zmysle, ako je to uvedené v ods. 12. Pokiaľ ide o odvolacie argumentáciu žalovaného, odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie obsiahnutými v ods. 16. odôvodnenia napadnutého rozsudku. V súlade s týmito závermi súdu prvej inštancie sú závery odvolacieho súdu obsiahnuté v ods. 13. odôvodnenia tohto rozsudku. Možno teda uzavrieť, že žalovaný - ktorého v tomto ohľade zaťažovalo dôkazné bremeno - nepreukázal, že nebolo v medziach možností (chápaných objektívne) predmetnú závadu v zjazdnosti odstrániť a ani na ňu predpísaným spôsobom upozorniť. Žalovaný sa teda zodpovednosti za škodu nezbavil. 15. I keď žalovaný v odvolaní nenamietol nesprávnosť vyčíslenia výšky škody súdom prvej inštancie a odvolací súd bol dôvodmi odvolania viazaný a nemusel sa teda výškou škody zaoberať, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že názor súdu prvej inštancie obsiahnutý v ods. 22. odôvodnenia napadnutého rozsudku považuje za správny a v súlade nielen so zásadou neminem laedere, ale aj so zásadou spravodlivého usporiadania občianskoprávnych vzťahov. 16. Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. 17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi nepriznal právo na ich náhradu, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. 18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).