Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/254/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117201149 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1117201149.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik Bratislava, a.s., IČO: 00 492 736, so sídlom Olejkárska 1, Bratislava, zastúpeného: JUDr. Vladimír Kán, advokát, so sídlom Námestie M. Benku 9, Bratislava proti žalovanému: Peter Žitňanský, nar. 14.4.1998, bytom Žabotova 8, Bratislava o zaplatenie 70,70 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 18.4.2018, č.k. 15Csp/7/2017-30, jednomyseľne, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa potvrdzuje. Žalobca má proti žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 70,70 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a vyslovil, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok II.). 2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 760 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 12 ods. 2 písm. b), § 14 ods. 1 písm. d), § 14 ods. 2, § 17 ods. 2 zákona č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave (ďalej len „zákon o cestnej doprave“) a čl. 6 ods. 2 a 3 prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave a vecne tým, že z vykonaného dokazovania a zisteného stavu vyvodil, že žaloba bola podaná dôvodne, nakoľko žalovaný cestoval bez platného cestovného lístka, pričom je povinný zaplatiť základné cestovné 0,70 eur a postih vo výške 70 eur. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1, § 255 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a priznal žalobcovi nárok na ich náhradu ako plne úspešnému účastníkovi v konaní. 3. Proti rozhodnutiu podal včas odvolanie žalovaný namietajúc, že žalobca zatajil skutočnosť, že v predmetnom čase 21.1.2016 mal platnú „električenku“ zakúpenú na študentskú kartu ISIC, ktorá bola zakúpená na obdobie od 7.12.2015 do 5.3.2016, t.j. žalobcovi nevznikla žiadna škoda na prepravnom, nakoľko mal poplatok v predstihu uhradený. Považoval preto za nespravodlivé, že ho dáva na roveň čierneho pasažiera, ktorý musí ešte raz uhradiť cestovné a súdne trovy. Uviedol, že žalobcovi podal e-mailom a telefonicky námietku, ale zamestnankyňa žalobcu mu povedala, že aj tak všetky žiadosti kompetentní zamietajú (odpustenie pokuty). Vyslovil, že si uvedomuje svoju chybu, spočívajúcu v tom, že si zabudol električenku u svojej matky, ktorá žije mimo SR, ale nebolo by spravodlivé hľadieť na neho ako na čierneho pasažiera. Poukázal na praktiky žalobcu, ktorý má možnosť prostredníctvom informačných systémov overiť si potrebné informácie pred podaním žaloby, avšak tak nerobí za účelom zvyšovania svojich ziskov. S odkazom na rozhodnutie NS SR zo dňa 19.5.2009, sp.zn. 5Cdo/255/2000 tvrdil, že žalobca nemal záujem o riadne preverenie skutkového stavu. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo zmenil tak, že žalobu zamietne. 4. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril. 5. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je podané dôvodne. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 185 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného nároku, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí náležite a dostatočne odôvodnil ( § 220 ods. 2 C.s.p.). 6. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok ( § 380 ods.2 C.s.p.). 7. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné. 8. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 70,70 eur titulom cestovného vo výške 0,70 eur a postihovej sumy vo výške 70 eur v dôsledku skutočnosti, že žalovaný dňa 20.1.2016 na linke MHD č. XX sa nepreukázal platným cestovným lístkom alebo iným platným cestovným dokladom. 9. Podľa § 14 ods. 2 zákona o cestnej doprave ak sa pri kontrole cestovných lístkov v autobuse alebo bezprostredne po vystúpení z neho na zastávke cestujúci nepreukáže vodičovi, inému členovi osádky autobusu alebo revízorovi na jeho výzvu platným cestovným lístkom, je povinný na mieste zaplatiť cestovné a sankčnú úhradu podľa tarify; inak je povinný poskytnúť identifikačné údaje na vymáhanie cestovného a sankčnej úhrady v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu, číslo občianskeho preukazu alebo iného dokladu totožnosti. Ak ide o maloletého, zisťujú sa identifikačné údaje aj o jeho zákonnom zástupcovi. 10. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalovanému bolo zo strany prvoinštančného súdu doručené na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky (Žabotova 8, Bratislava) uznesenie zo dňa 15.12.2017, č.k. 15Csp/7/2017-21 spolu so žalobou a prílohami, ktorým ho vyzval, aby sa v lehote 15 dní od doručenia uznesenia písomne vyjadril k žalobe, uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, ak uplatnený nárok neuznáva, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Možno konštatovať, že doručovanie zásielok súdom prvej inštancie prebehlo v súlade s § 106 ods. 1 C.s.p. Žalovaný zásielku na pošte v odbernej lehote neprevzal, dôsledkom čoho sa písomnosti obsiahnuté v zásielke považujú podľa § 111 ods. 3 C.s.p. za doručené. Z obsahu súdneho spisu je ďalej zrejmé, že žalovaný sa k žalobe a prílohám žaloby nevyjadril. Následne súd prvej inštancie podľa § 219 ods. 3 C.s.p. uverejnil oznam, že v danej veci bude verejne vyhlásený rozsudok dňa 18.4.2018 o 9.00 hod. Je zrejmé, že prvoinštančný súd nenariadil vo veci samej pojednávanie, keďže pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur (§ 177 ods. 2 písm. a) C.s.p.). 11. Odvolací súd konštatuje, že z procesného hľadiska bol postup súdu prvej inštancie správny, v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami Civilného sporového poriadku. 12. Podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. 13. Z obsahu podaného odvolania je zrejmé, že žalovaný namieta nesprávne zistený skutkový stav uvádzajúc skutočnosti, ktoré však neuplatnil v konaní pred súdom prvej inštancie. Na uvedené skutočnosti však odvolací súd nemohol v odvolacom konaní prihliadať, nakoľko nespĺňajú náležitosti riadneho odvolacieho dôvodu v zmysle § 366 C.s.p., keďže nejde o skutočnosti, ktoré sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, nemá byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Tiež nemožno konštatovať, že žalovaný bez svojej viny nemohol označiť uvedené skutočnosti do rozhodnutia súdu prvej inštancie (v odvolaní to ani netvrdil). 14. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne a právne správny potvrdil. 15. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 378 ods. 1 a § 396 ods. 2 C.s.p. , a v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník. 16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).