Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/69/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117202303 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1117202303.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a sudkýň JUDr. Ľubice Břouškovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu: BK, a.s., Dopravná 19, 921 01 Piešťany, IČO: 36 275 522 (pôvodne BK Group, a.s., Dopravná 19, Piešťany, IČO: 34 119 442), zast. CLS Čavojský & Partners, s.r.o., Zochova 6-8, 811 03 Bratislava proti žalovanému: IURIS INVEST, s.r.o., Panenská 6, 811 03 Bratislava, IČO: 43 845 908, zast. JUDr. Ján Benčura, advokát, Záhradnícka 41, 821 08 Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 35Cb/14/2017-329 zo dňa 6.3.2017 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 35Cb/14/2017-329 zo dňa 6.3.2017 m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava I napadnutým uznesením rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zdržať sa nakladania, prevodu, scudzenia, zaťaženia alebo akéhokoľvek úkonu smerujúceho k prevodu alebo zaťaženiu nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu P., okres P., obec P., k. ú. P. na LV č. XXXXX a to priestorom č. XX-X, I. poschodie, vchod č. XX, nachádzajúcim sa v stavbe polyfunkčného objektu so súpisným č. 7572, umiestnenej na pozemkoch parc. č. XXXX/X, XXXX/X R. XXXX/XX v spoluvlastníckom podiele 1/1 a podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckom podiele k pozemkom vo výške 50222/312402 až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, ako aj povinnosť zdržať sa akéhokoľvek úkonu, ktorým môže dôjsť k zníženiu hodnoty nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu P., okres P., obec P., k. ú. P. na LV č. XXXXX a to priestorom č. XX-X, I. poschodie, vchod č. XX, nachádzajúcim sa v stavbe polyfunkčného objektu so súpisným č. XXXX, umiestnenej na pozemkoch parc. č. XXXX/X, XXXX/X R. XXXX/XX v spoluvlastníckom podiele 1/1 a podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckom podiele k pozemkom vo výške 50222/312402 nad rozsah obvyklého opotrebenia až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 2. V odôvodnení súd uviedol, že žalobca v návrhu na nariadenie predmetného neodkladného opatrenia zo dňa 6.2.2017 uviedol, že žalovaný uzatvoril dňa 21.7.2015 ako kupujúci kúpnu zmluvu na predmetné nehnuteľnosti so spoločnosťou Centroom, s.r.o. s kúpnou cenou vo výške 377.860,- EUR bez DPH. Na základe navrhovateľovho zadania znalec Ing. I. O. vypracoval znalecký posudok č. 145/2016, podľa ktorého všeobecná hodnota nebytového priestoru predstavovala sumu 685.927,76 eur. Z uvedeného vyplýva, že kúpna cena v zmluve predstavuje cca 55% skutočnej hodnoty nebytového priestoru. Odporca je podľa výpisov z obchodných registrov 100%-ným spoločníkom spoločnosti Centroom, s.r.o. Navrhovateľ je vlastníkom vymáhateľnej pohľadávky vo výške 91.513,09 eur voči spoločnosti Centroom, s.r.o. titulom bezdôvodného obohatenia na základe neoprávnene čerpanej bankovej záruky zo zmluvy o dielo zo dňa 16.11.2009, ktorú navrhovateľ (jeho právny predchodca) uzatvoril so spoločnosťou Centroom, s.r.o. Na základe navrhovateľom tvrdených podozrivých okolností prevodu nebytového priestoru na odporcu si tento nechal vypracovať analýzu posúdenia hodnoty majetku dlžníka (Centroom, s.r.o.) ku dňu 31.12.2015 a jeho porovnanie s hodnotou ku 31.12.2014. Zo záverov analýzy vypracovanej spoločnosťou FTM AUDIT, s.r.o. vyplynulo, že k 31.12.2015 došlo k zníženiu hodnoty majetku spoločnosti Centroom, s.r.o. o 320.701,- eur s tým, že podľa analýzy je možné predpokladať, že kúpna cena za prevod nehnuteľností bola použitá na úhradu záväzkov spoločnosti Centroom, s.r.o. 3. Žalobou vo veci samej sa žalobca domáha určenia neúčinnosti kúpnej zmluvy zo dňa 21.7.2015 voči žalobcovi z dôvodu, že: - žalobca disponuje voči spoločnosti Centroom, s.r.o. vymáhateľnou pohľadávkou vo výške 91.513,09 eur titulom bezdôvodného obohatenia - kúpna zmluva je právnym úkonom dlžníka Centroom, s.r.o. - kúpna zmluva ukracuje uspokojenie navrhovateľovej pohľadávky - kúpnou zmluvou došlo k úbytku majetku dlžníka - kúpna cena bola neprimeraná k hodnote nebytového priestoru - pravdepodobne došlo k zvýhodneniu iných veriteľov dlžníka oproti žalobcovi - dlžník nedisponuje iným majetkom postačujúcim na úhradu pohľadávky voči žalobcovi - kúpna zmluvy bola uzatvorená v období menej ako 3 roky pred podaním žaloby. 4. Neodkladnosť nariadenia neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že konaním žalovaného a dlžníka je ohrozený výkon exekúcie pohľadávky žalobcu (v prípade kladného rozhodnutia v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia sp. zn. 32Cb/93/2016 vedenom na tunajšom súde) s ohľadom na skutočnosť, že majetok dlžníka po uzatvorení kúpnej zmluvy nepostačuje na úhradu pohľadávky žalobcu. Ako dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia označil žalobca: - podozrivé okolnosti uzatvorenia kúpnej zmluvy medzi spriaznenými osobami - neprimeranosť kúpnej ceny - výkonom rozhodnutia môže byť postihnutý len nebytový priestor a preto jeho scudzením, resp. znížením jeho hodnoty bude ohrozené, resp. zmarené úspešné vymáhanie pohľadávky žalobcu. 5. Súd poukázal na ust. § 324 a nasl. CSP a konštatoval, že konanie žalovaného a dlžníka na základe predložených listinných dôkazov je možné označiť ako snahu o zníženie, resp. znemožnenie úspešnosti vymáhania pohľadávky žalobcu. Nárok žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia preto súd vyhodnotil ako dôvodný. 6. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Namietal nepreskúmateľnosť a nesprávnosť záverov súdu prvej inštancie. 7. Podľa žalovaného, žalobca v návrhu žiadnym spôsobom neosvedčil potrebu bezodkladne upraviť pomery účastníkov. 8. Žalovaný poukázal na to, že žiadne podozrivé okolnosti uzatvorenia kúpnej zmluvy neexistujú, pretože kúpna zmluva bola uzatvorená medzi žalovaným a údajným dlžníkom žalobcu dňa 21.7.2015 (vklad povolený dňa 5.10.2015), a údajnú pohľadávku si žalobca voči dlžníkovi uplatnil až dňa 22.6.2016, teda v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy neexistovala, a ani v súčasnosti neexistuje. 9. K neprimeranosti kúpnej ceny žalovaný uviedol, že predložený znalecký posudok znalca C.. I. O. zo dňa 27.9.2016 č. 145/2016 je nezákonným dôkazným prostriedkom, pretože znalec mu ako vlastníkovi úmysel vykonať obhliadku a merania neoznámil, súhlas nežiadal, o vykonaní znaleckého dokazovania dodatočne neinformoval a ani výsledok nedoručil. 10. Žalovaný namietal i tvrdenie žalobcu, že existuje obava, že exekúcia vo vzťahu k žalovanému bude ohrozená. Žalobca nepredložil analýzu majetku žalovaného, nakoľko z nej by bolo zrejmé, že sa jedná o bonitnú spoločnosť a žiaden výkon exekúcie nemôže byť ohrozený. 11. Žalovaný poukázal i na skutočnosť, že nenakladaním s vecami alebo právami dochádza k zásahu do vlastníckych práv žalovaného nad nevyhnutnú mieru, keďže údajná pohľadávka žalobcu predstavuje čiastku 91.513,09 eur a obmedzenie v hodnote podľa tvrdenia žalobcu je vo výške 686.000,- eur, čo je neprimerané. 12. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 13. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť, a to v prípade, že súd odvolanie ako nespĺňajúce náležitosti v zmysle § 363 CSP neodmietne. 14. Žalobca má za to, že naplnenie podmienok na vydanie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 1 CSP bolo žalobcom riadne preukázané, a to s dôrazom na ohrozenie exekúcie, keďže v prípade úspechu žalobcu v spore môže byť žalobcov nárok voči dlžníkovi uspokojený výlučne z hodnoty nebytového priestoru, a to vzhľadom na charakter odporcovej žaloby. Žalobca rovnako preukázal, že dlžník nemá iný majetok. Ak by teda došlo k prevodu nebytového priestoru na tretiu osobu žalobca by si nemohol voči tretej osobe uplatniť žiadne práva. Je teda zrejmé, že je dôvodná obava, že exekúcia je ohrozená. Súd sa v plnom rozsahu stotožnil s argumentmi žalobcu a uznesenie je tak riadne odôvodnené, logické a preskúmateľné. 15. Rovnako je zrejmé, že možnosť odporovania právnemu úkonu nie je nijako podmienená tým, aby bola pohľadávka vymáhateľná v čase vykonania odporovateľného právneho úkonu. Žalobca nepovažuje závery žalovaného ohľadne toho, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy neexistovala pohľadávka žalobcu za správne, pretože nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniká momentom vzniku bezdôvodného obohatenia a nie jeho vyžiadaním. 16. Za dôležité považuje žalobca i skutočnosť to, že žalobca zaslal dlžníkovi výzvu na vydokladovanie použitia bankovej záruky a vydanie neoprávnene čerpanej časti už listom zo dňa 26.6.2015. 17. Žalobca odmieta porušenie právnych predpisov pri príprave znaleckého posudku a poukázal na to, že žalovaný samotné závery posudku nespochybňoval. V tejto súvislosti žalobca poukázal i na čl. 3 ods. 1 v spojení s čl. 16 ods. 2 CSP. 18. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec v zmysle § 379 a § 38 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalovaného, ako aj s vyjadrením žalobcu k odvolaniu dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. 19. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 20. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 21. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa žalobca domáha. K návrhu musí žalobca pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 22. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 23. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Súd rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a vyjadrenia protistrany, preto zásadným určovateľom je obsah návrhu. Základnou podmienkou neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Zároveň sa musia uviesť rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a uvedenie skutočností, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a pripojenie listín, na ktoré sa žalobca odvoláva. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov a obavu z ohrozenia exekúcie, či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha, či navrhovaným opatrením, pokiaľ má mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Samotné dokazovanie má v konaní o návrhu neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať zákonom požadované náležitosti, t.j. opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich vydanie neodkladného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnením nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Neodkladné opatrenie má opodstatnenie tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia žalobcu v danom právnom vzťahu. Predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia nie je spoľahlivé preukázanie samotného nároku, ale postačuje, ak je osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či sa v dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi sporovými stranami, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). 24. Odvolací súd pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia vychádzal z rozsahu a dôvodov odvolania žalovaného a dospel k záveru, že žalobca neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, resp. obavu, že exekúcia bude ohrozená. 25. Z podanej žaloby o určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy zo dňa 21.7.2015, uzavretej medzi žalovaným ako kupujúcim a spoločnosťou Centroom s.r.o. ako predávajúcim vyplýva, že žalobca má ako veriteľ voči dlžníkovi pohľadávky v sume 91.513,09 Eur s príslušenstvom ako bezdôvodného obohatenia dlžníka na úkor žalobcu z titulu neoprávneného čerpania bankovej záruky. Žalobca si svoj nárok voči dlžníkovi (Centroom, s.r.o.) uplatnil žalobou zo dňa 21.6.2016 v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia, vedeným pred Okresným súdom Bratislava I č.k. 32Cb/93/2016. 26. Žalobca odôvodnil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podozrivými okolnosťami uzavretia kúpnej zmluvy medzi spriaznenými osobami, neprimeranosťou kúpnej ceny a samotnou povahou žaloby, nakoľko má byť scudzený nebytový priestor a po jeho scudzení, zaťažení alebo znížení hodnoty nebytového priestoru je podľa žalobcu dôvodná obava, že rozhodnutie v tomto konaní nebude vykonateľné, keďže ním môže byť postihnutý výlučne nebytový priestor, a teda iba tento majetok žalovaného môže byť postihnutý v následnej exekúcii vedenej voči dlžníkovi na uspokojenie pohľadávky žalobcu z titulu bezdôvodného obohatenia. 27. Odvolací súd sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že konanie žalovaného a dlžníka je možné označiť ako snahu o zníženie resp. znemožnenie úspešnosti vymáhania pohľadávky žalobcu. 28. Žalobca podľa odvolacieho súdu neosvedčil predpoklady pre nariadenie ním navrhovaného neodkladného opatrenia, keď nepreukázal existenciu žiadnych okolností, ktoré by odôvodňovali obavu, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca neosvedčil, že kúpna zmluva medzi žalovaným a dlžníkom zo dňa 21.7.2015 bola uzavretá s cieľom znižovania hodnoty majetku dlžníka, ani neosvedčil, že kúpna cena vo výške 377.860,- Eur bola použitá na uspokojenie iných záväzkov, a teda že došlo k zvýhodneniu iných veriteľov dlžníka na úkor žalobcu. Rovnako žalobca neosvedčil, že žalovaný reálne vykonáva kroky k scudzeniu alebo zníženiu hodnoty nehnuteľností s úmyslom zmariť žalobcovi vymožiteľnosť jeho pohľadávky. Otázkou, či došlo úkonom žalovaného a dlžníka k ukráteniu veriteľa sa bude súd prvej inštancie zaoberať na základe vykonaného dokazovania až v rámci konania o určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy zo dňa 21.7.2015. 29. Odvolací súd má navyše za to, že nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia by došlo k neprimeranému zásahu do vlastnických práv žalovaného, keďže pohľadávka žalobcu voči dlžníkovi, o ktorej doposiaľ nebolo súdom rozhodnuté, predstavuje sumu 91.513,09 Eur a obmedzenie spočívajúce v nenakladaní s predmetnými nehnuteľnosťami v hodnote vo výške 377.860,- Eur bez DPH, t.j. spolu 453.531,- Eur, resp. podľa znaleckého posudku vo výške 686.000,- Eur, je tak neprimerané pohľadávke žalobcu. 30. Odvolací súd teda dospel k záveru, že žalobca neosvedčil potrebu nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia, neosvedčil že jeho nariadením by mohlo dôjsť k zhoršeniu jeho postavenia v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu. 31. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie podľa § 388 CSP zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 32. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej. 33. Uvedené rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).