Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/39/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117226192 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1117226192.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Jany Vlčkovej v právnej veci navrhovateľa: Slovenský ochranný zväz autorský pre práva k hudobným dielam (SOZA), so sídlom Rastislavova 3, Bratislava, IČO: 00 178 454, zastúpeného: JUDr. PhDr. Silvestrom Danóczym, PhD., advokátom, so sídlom Fándlyho 7, Nitra, proti odporcovi: XL group, a.s., so sídlom Štúrova 12, Bratislava, IČO: 35 831 634, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I, zo dňa 24. novembra 2017, č.k. 14Ca 11/2017-142, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Odporca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd zamietol súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa navrhovateľ domáhal uloženia povinnosti odporcovi zložiť do úschovy peňažnú zábezpeku v sume 42.525 eur. Poukázal na to, že navrhovateľ v návrhu tvrdil, že odporca neplatením odmien autorov hrubo porušuje práva duševného vlastníctva, a preto mu vzniká škoda, pričom naliehavú potrebu nariadenia neodkladného opatrenia odôvodňoval tým, že odporca bude v činnosti neplatenia autorských odmien pokračovať i naďalej. Vychádzajúc z ust. § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2 písm. d/, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 342 ods. 1 C.s.p. dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal a neosvedčil existenciu právnych vzťahov medzi stranami sporu, ktoré by vyžadovali naliehavú a dočasnú úpravu právnych vzťahov zabezpečením finančnej zábezpeky do úschovy súdu v sume 42.525 eur, keď potrebu nariadenia neodkladného opatrenie zložením finančnej zábezpeky do úschovy súdu nepovažoval za naliehavú len z dôvodu, že odporca porušuje práva a neplatí autorské odmeny v správnej výške. Poukázal tiež na to, že navrhovateľ nepredložil dôkaz o jeho tvrdení, že odporcovi zaslal písomný návrh licenčnej zmluvy v dostatočnom časovom predstihu a nie je známe, kedy bol návrh na uzatvorenie licenčnej zmluvy odporcovi doručený, či bol odporcom prijatý a dokedy mu uplynula lehota na vyjadrenie, prípadne podpísanie hromadnej zmluvy. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že odporcovi priznal plnú náhradu trov konania voči navrhovateľovi s odôvodnením, že odporca mal v konaní plný úspech. 2. Proti tomuto uzneseniu podal do výroku o náhrade trov konania v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a náhradu trov konania účastníkom nepriznať. Namietal, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie malo byť v zmysle § 331 ods. 1 C.s.p. doručené len navrhovateľovi, súd ho však doručil aj odporcovi, a preto nepostupoval v súlade s citovaným ustanovením. Namietal, že u odporcu nebol daný legitímny záujem na doručení uznesenia, keďže neodkladné opatrenie nebolo nariadené, nemohli mu tým ani vzniknúť žiadne trovy konania, a to z dôvodu, že zákon nepredpokladá participáciu ostatných účastníkov konania v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia okrem prípadu, keď súd neodkladné opatrenie nariadi. V takom prípade zákon ukladá súdu doručovanie takéhoto uznesenia aj ostatným účastníkom konania o nariadení neodkladného opatrenia, ako aj rozhodovanie o trovách konania. Vzhľadom na to, že súd nemal ostatným stranám doručovať uznesenie, ktorým zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, mal podľa jeho názoru pri rozhodovaní o trovách konania aplikovať ust. § 257 C.s.p. a odporcovi náhradu trov konania nepriznať, resp. nepriznať ju obom účastníkom konania. Predložil uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 09.06.2017 sp.zn. 10Co/159/2017 a uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 12.01.2017 sp. zn. 9Co/1/2017, vydané vo veci neodkladných opatrení, ktoré demonštrujú nepriznanie trov konania na podklade nedoručovania uznesenia podľa § 331 ods. 1 C.s.p. Ďalej namietal, že súd mal tiež skúmať, či v predmetnom spore neexistujú zvláštne okolnosti osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri rozhodovaní o náhrade trov konania výnimočne prihliadnuť. Podľa jeho názoru zo strany súdu prvej inštancie došlo k pochybeniu tým, že rozhodol o trovách konania podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a nezohľadnil dané výnimočné okolnosti, a ani dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle § 257 C.s.p., ktorý je pri zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia daný špecifickým charakterom tejto procesnej situácie. 3. Odporca sa v odvolacom konaní nevyjadril. 4. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti a v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 Cs.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. 5. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 6. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 7. Podľa § 329 ods. 1 vety druhej C.s.p. ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 8. V prejednávanej veci rozhodol súd prvej inštancie napadnutým výrokom svojho uznesenia o nároku na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia v súlade so zásadou úspechu v konaní, vyjadrenej v ust. § 255 ods. 1 C.s.p., keď odporcovi, ktorý bol v konaní úspešný, tento nárok priznal v celom rozsahu. Nedôvodne navrhovateľ v odvolaní namieta s poukazom na ust. § 331 ods. 1 C.s.p.; podľa ktorého súd uznesenie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ostatným stranám nedoručuje; že ak by súd prvej inštancie napadnuté uznesenie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebol doručil odporcovi, nemohli mu vzniknúť žiadne trovy konania. Napadnutým uznesením totiž súd prvej inštancie rozhodol iba o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, na vznik ktorého nemá vplyv doručovanie tohto uznesenia účastníkom, a preto pre posúdenie vecnej správnosti uznesenia súdu prvej inštancie v časti o nároku na náhradu trov konania je irelevantná námietka navrhovateľa, že súd prvej inštancie toto uznesenie doručil odporcovi v rozpore s ust. § 331 ods. 1 C.s.p. Naviac, vychádzajúc z obsahu spisu; v ktorom sa nenachádza žiadne písomné podanie odporcu; možno konštatovať, že odporcovi doposiaľ v konaní žiadne trovy nevznikli. 9. Napokon, odvolací súd v prejednávanej veci nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by bolo možné považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce nepriznanie náhrady trov konania v zmysle § 257 C.s.p., najmä však takéto skutočnosti navrhovateľ v prvoinštančnom konaní netvrdil, keď samotná skutočnosť, že súd prvej inštancie napadnuté uznesenie v rozpore s ust. § 331 ods. 1 C.s.p. doručil aj odporcovi, splnenie predpokladov pre aplikáciu ust. § 257 C.s.p. nezakladá. Táto skutočnosť totiž v prejednávanej veci nemá vplyv na vznik samotného nároku na náhradu trov konania odporcu, o ktorom rozhodol súd prvej inštancie napadnutým uznesením. 10. Rozhodnutia Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Prešove, na ktoré poukázal navrhovateľ vo svojom odvolaní, nemožno v prejednávanej veci aplikovať, keďže sa týkajú konaní, v ktorých bolo konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu, resp. odmietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a odvolací súd nimi v tomto konaní nie je viazaný. 11. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil. 12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že odporca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, keďže mal v odvolacom konaní úspech. 13. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).