Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 16Co/12/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118200860 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mario Dubaň ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1118200860.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr. Ivany Štiftovej a JUDr. Romana Majerského v právnej veci žalobcov: X/ F.. E. X., B. XXX, X/ T. X., B. XXX, proti žalovaným: 1/ Dražobná spoločnosť, a.s., Zelinárska 6, Bratislava, 2/ FREIGHTZONE LIMITED, Office Q Astbury Road 35A, London 2NL, Veľká Británia, 3/ Poisťovňa Cardif Slovakia, a.s., Plynárenská 7/C, Bratislava, 4/ Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské Nivy 1, Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 22C/3/2018-103, zo dňa 31.1.2018, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žalovanému 2/ p r i z n á v a proti žalobcom 1/ a 2/ plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh žalobcov 1/ a 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému 2/ zamietol. V odôvodnení uviedol, že žalobcovia doručili 15.1.2018 na súd podanie v elektronickej podobe označené ako žaloba na určenie neplatnosti dražby a návrh na neodkladné opatrenie. Podanie bolo doplnené 17.1.2018 v listinnej podobe. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa domáhali, aby súd zakázal žalovanému 2/ scudziť, prenajať, zaťažiť a inak nakladať s nehnuteľnosťami vedenými V. A..Ú.. B., zapísaných na E. V. Č.. XXX, X.. Č.. XX/X - zastavané plochy a nádvoria, o výmere 627 m2, X.. Č.. XX/XX - záhrady, o výmere 460 m2, rodinný dom - postavený na X.. Č.. XX/X, Q.. Č.. XXX, až do právoplatného skončenia konania. Návrh odôvodnili tým, že 30.7.2012 žalobca v 1/ uzatvoril so žalovaným 4/ zmluvu o poskytnutí flexihypotéky na refinancovanie, súčasťou ktorej bolo poistenie úveru žalovaným 3/. Podľa bodu 15 zmluvy o poskytnutí flexihypotéky bol úver poistený pre prípad straty schopnosti žalobcu 1/ splácať úver v dôsledku jeho smrti alebo trvalej invalidity s tým, že oprávneným na prijatie poistného plnenia bol žalovaný 4/. Začiatkom poistenia bol deň uzavretia zmluvy, t.j. 30.7.2012. Žalobca v 1/ ako dlžník v zmluve vyhlásil, že je mladší ako 65 rokov, je zdravý a nie je v pravidelnej lekárskej opatere, či pod pravidelným lekárskym dohľadom v dôsledku zisteného chronického ochorenia s trvalým užívaním liekov, nebol mu priznaný invalidný dôchodok, nie je v pracovnej neschopnosti a za posledných 12 mesiacov nebol v pracovnej neschopnosti dlhšie ako 30 po sebe idúcich kalendárnych dní; zároveň splnomocnil poisťovateľa, aby v jeho mene nadviazal kontakt so všetkými lekármi a nemocničnými zariadeniami na účel vyžiadania si informácií týkajúcich sa daného právneho vzťahu. Žalobca 1/ ďalej uviedol, že 12 dní pred uzatvorením predmetnej zmluvy o úvere, ako aj 4 mesiace po uzatvorení zmluvy, bol zdravý a neboli mu predpísané žiadne lieky. Žalobca 1/ mal za to, že po uzatvorení zmluvy a následnom uznaní žalobcu 1/ za invalidného dôchodcu 12.8.2015, bol žalovaný 3/ povinný v plnom rozsahu plniť nesplatenú časť flexihypotéky v prospech žalovaného 4/. Po nahlásení poistnej udalosti žalovaný 3/ odmietol plniť svoj záväzok s tvrdením, že žalobca 1/ mal uviesť nesprávne údaje o svojom zdravotnom stave. Žalovaný 3/ však vychádzal z nepravdivej informácie posudkového lekára. Žalobca 1/ listom zo dňa 7.3.2016 žiadal žalovaného 4/ o odklad splátok zo zmluvy o flexihypotéke z dôvodu, že sa stal trvalo invalidným nad 70 %. Keďže žalovaný 3/ odmietol uznať poistenie, žalovaný 4/ podal návrh na dobrovoľnú dražbu nehnuteľnosti - rodinného domu žalobcov, ktorý bol vydražený 13.12.2017. Predmetná nehnuteľnosť bola v podielovom spoluvlastníctve žalobcov v rovnakom pomere a v čase dražby mali v nehnuteľnosti trvalý pobyt spolu s ich dcérou. Nehnuteľnosť bola odpredaná žalovanému 2/, ktorý ju 17.1.2018 prebral do svojej držby. Žalobcovia poukázali na naliehavý záujem na určení neplatnosti dražby, keďže majú neistotu svojho bývania a straty vlastníckeho práva k nehnuteľnosti; z dôvodu, že podali žalobu o určenie platnosti poistnej zmluvy a plnenia z tejto zmluvy, považovali podaný návrh na dobrovoľnú dražbu zo strany žalovaného 3/ za predčasný a v rozpore so zákonom. Nariadiť neodkladné opatrenie navrhli vzhľadom na ich právne neisté postavenie ohľadom vydraženej nehnuteľnosti, ktorá už v katastri nehnuteľností má nového vlastníka. 2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C.s.p.), súd prvej inštancie uviedol, že účelom neodkladného opatrenia je rýchla úprava právnych pomerov strán sporu. Nariadiť neodkladné opatrenie je možné, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy pomerov. Splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení žalobcu, no je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej miery, aby bolo možné dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti, keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V tejto súvislosti konštatoval, že žalobcovia osvedčili, že boli predchádzajúcimi vlastníkmi vydraženej nehnuteľnosti a žalovaný 2/ je zapísaný ako súčasný výlučný vlastník nehnuteľností vedených V. A..Ú.. B., zapísaných na E. V. Č.. XXX, X.. Č.. XX/X - zastavané plochy a nádvoria, o výmere 627 m2, X.. Č.. XX/XX - záhrady, o výmere 460 m2, X.. Č.. XX/X - rodinný dom so Q.. Č.. XXX. Dodal, že pri skúmaní podmienok nariadenia neodkladného opatrenia sa musel vysporiadať s otázkou, či by sa zamietnutím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zhoršilo ich postavenie vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam, resp. či by takéto zhoršenie hrozilo v prípade, ak by žalovaný 2/ s nehnuteľnosťami ďalej nakladal a tieto scudzil, resp. zaťažil. Okrem toho musel skúmať, či žalobcovia osvedčili danosť práva a či je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu. S poukazom na § 228 ods. 2 C.s.p. dospel k záveru, že súčasná právna úprava umožňuje strane sporu, predmetom ktorého je určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, podať návrh na zápis poznámky v katastri nehnuteľností o tom, že prebieha súdne konanie. Ozrejmil, že povinnosť oznámiť začatie takéhoto konania príslušnému okresnému úradu ukladá žalobcovi priamo § 21 ods. 3 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Právnym následkom vyznačenej poznámky je v zmysle § 228 ods. 2 C.s.p. následná záväznosť rozhodnutia súdu, ktorým bolo žalobe vyhovené, aj pre ďalšie osoby, ktoré by nadobudli vecné práva k spornej nehnuteľnosti od pôvodne žalovanej osoby. Zápisom poznámky v katastri nehnuteľností o prebiehajúcom súdnom konaní by v prípade úspechu žalobcov vo veci samej bol zabezpečený budúci výkon rozhodnutia. Mal za to, že v prípade, že by žalovaný 2/ v priebehu súdneho konania nakladal s predmetnými nehnuteľnosťami a žalobcovia by boli vo veci samej úspešní, rozhodnutie súdu bude záväzné aj pre osoby, na ktoré žalovaný 2/ vecné práva k nehnuteľnostiam previedol. Súd prvej inštancie ďalej poznamenal, že vyznačením poznámky v katastri nehnuteľností o prebiehajúcom konaní by boli rovnako chránené tretie osoby, ktoré by mohli dobromyseľne nadobudnúť nehnuteľnosti do vlastníctva od žalovaného 2/. Na základe uvedeného poukázal na to, že existuje iný právny inštitút, prostredníctvom ktorého môže byť dosiahnutá účinná súdna ochrana. Bol názoru, že s poukazom na § 228 ods. 2 C.s.p. a na princíp subsidiarity neodkladného opatrenia nie je opodstatnené neodkladným opatrením obmedziť žalovaného 2/ - vydražiteľa v dispozičných úkonoch vo vzťahu k dobromyseľne nadobudnutému predmetu dražby. Zdôraznil, že k nariadeniu neodkladného opatrenia by malo dôjsť len v najnevyhnutnejších prípadoch, kedy reálne existuje potreba neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. Pokiaľ právny poriadok upravuje inštitút, prostredníctvom ktorého možno dosiahnuť rovnaký účel ako prípadným nariadením neodkladného opatrenia (vyznačenie poznámky), t.j. zabezpečenie budúceho výkonu rozhodnutia, nepovažoval za účelné nad primeranú mieru zasahovať do výkonu vlastníckych práv žalovaného 2/. Dôvodil, že nenariadením neodkladného opatrenia sa rovnako žiadnym spôsobom nezmení právny vzťah žalobcov k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom dražby, nakoľko v súčasnosti nie sú evidovaní ako vlastníci nehnuteľností a takýto stav by pretrvával aj v prípade, kedy by žalovaný 2/ disponoval s nehnuteľnosťami. 3. Súd prvej inštancie mal ďalej za to, že žalobcovia neosvedčili dostatočným spôsobom ani existenciu bezprostredne hroziacej ujmy, ktorá by im vznikla nenariadením neodkladného opatrenia; nepoukázali na žiadne konkrétne správanie žalovaného 2/ (faktické alebo právne úkony), ktoré by odôvodňovalo záver, že žalovaný 2/ mal v úmysle nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami, a preto by sa žalobcovia mali dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy. Vychádzal z toho, že až ohrozenie právnych pomerov medzi stranami umožňuje súdu pred rozhodnutím vo veci samej nariadiť neodkladné opatrenie, toto ohrozenie však musí byť konkrétne, osvedčené a podložené aj ďalšími skutočnosťami tak, aby potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán bola nepochybná. Na uvedenom základe súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 326 ods. 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 228 ods. 2 C.s.p. ako nedôvodný zamietol. 4. Proti uzneseniu podali žalobcovia odvolanie a žiadali napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovieť. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov ich odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) možno konštatovať, že v ňom namietali nesprávne právne posúdenie veci; zdôraznili, že sú podielovými spoluvlastníkmi draženej nehnuteľnosti a podali žalobu na určenie neplatnosti dražby, žalobu na určenie platnosti poistnej zmluvy a zároveň na plnenie z poistnej a úverovej zmluvy a v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia presne popísali stav a skutočnosti tak, ako to ukladá dikcia Civilného sporového poriadku. Zopakovali a bližšie objasnili dôvody podanej žaloby; vo vzťahu k neodkladnému opatreniu uviedli, že v zmysle filozofie zákona, je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia dôvodný v prípade, keď vlastník nehnuteľnosti má zriadené záložné právo na nehnuteľnosti v prospech veriteľa, ktorý mu poskytol hypotekárny úver a tento veriteľ sa rozhodol pre neplatenie dlhu predať nehnuteľnosť formou dobrovoľnej dražby a je tu dôvod sa domnievať, že zmluva, alebo jej časť je z určitých dôvodov neplatná, alebo ju veriteľ urobí neplatnou. Poukázali na poistenie úveru a splnenie podmienok žalobcu 1/ na plnenie z poistnej zmluvy, ktorú na základe splnomocnenia uzavrel veriteľ s dlžníkom. Boli názoru, že vo všeobecnosti zákaz nakladania s nehnuteľnosťami zahŕňa jednak prevod nehnuteľnosti, ale aj neprimerané zaťaženie nehnuteľnosti a v neposlednom rade aj zničenie nehnuteľnosti. Práve na zamedzenie týchto stavov slúži nariadenie neodkladného opatrenia a súd musí zvažovať všetky dôsledky a následky ochrany práv žalobcov a to aj z aspektu, aby v prípade rozhodnutia v ich prospech, nebol výkon rozhodnutia nereálny, resp. aby výkon rozhodnutia nebol komplikovaný ďalšími súdnymi konaniami. Uviedli, že neodkladné opatrenie je len dočasnou úpravou pomerov medzi účastníkmi konania a poskytuje ochranu žalobcom, aby konečné rozhodnutie súdu mohlo mať reálny význam. Mali za to, že osvedčili súdu základné skutočnosti a to jednak podanou žalobou, ale aj listinnými dôkazmi založenými v spise, ako aj svoj nárok a osvedčili aj pravdepodobnosť možného ohrozenia výkonu rozhodnutia, keď v prípade úspechu sa domáhajú vrátenia nehnuteľností. Vyjadrili presvedčenie, že nie sú povinní samotný nárok preukazovať nepochybne pri návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a pri osvedčovaní nároku pri nariadení na neodkladné opatrenie nie je nutné zachovať formálne náležitosti dokazovania; postačuje hrozba poškodenia nehnuteľnosti, jej zaťaženie, predaj, darovanie a pod. Na margo odôvodnenia konajúceho súdu, že postačuje na ochranu práv žalobcov vykonanie poznámky v katastri nehnuteľností uviedli, že poznámka je síce určitým zápisom na liste vlastníctva, ktorá upozorňuje tretie osoby na skutočnosť, že o nehnuteľnosti prebieha určitý súdny spor, ale jedná sa len o informatívnu poznámku, ktorá nie je prekážkou, aby v katastri nehnuteľnosti prebehli vklady vlastníckych práv, záložných zmlúv a pod. V žiadnom prípade nebráni zničeniu nehnuteľnosti, prestavbe nehnuteľnosti, nevýhodným nájmom a pod., ktoré by po skončení sporu museli žalobcovia riešiť. Vykonanie poznámky na liste vlastníctva preto neposkytuje ochranu tak, ako nariadenie neodkladného opatrenia. Záverom podčiarkli, že pri stave dĺžky ukončenia sporov na Okresnom súde Bratislava I, ako aj pri skutočnosti, že žalovaný 2/ je vlastníkom a držiteľom sporných nehnuteľností a je zahraničnou osobou, v prípade ich úspechu v konaní by mohli vzniknúť ďalšie spory v zahraničí, čo by bolo finančne nákladnejšie. 5. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379, § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne (§ 387 ods. 1 C.s.p.). 6. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 7. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 8. Podľa § 325 ods. 2 písm. c), písm. d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 9. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 10. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 11. Nariadiť neodkladné opatrenie podľa citovaných ustanovení C.s.p. je možné, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladných opatrení je bezodkladná úprava pomerov strán sporu a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ohrozené, príp. že by bola ohrozená exekúcia. V danom prípade je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Je potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení žalobcu; je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti, keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. 12. Odvolací súd ďalej podotýka, že úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia si vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva), ohľadne ktorého majú byť upravené pomery strán sporu (tzv. osvedčenie nároku) tak, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov. Opísaním rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú nariadenie neodkladného opatrenia, musí žalobca (navrhovateľ neodkladného opatrenia) preukázať, z čoho, t.j. z akých okolností vyvodzuje svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia a musí deklarovať opodstatnenie nároku vo veci samej, alebo neodkladného opatrenia, ktorým možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami; musí preukázať, že uplatňovanie nároku vo veci samej alebo neodkladného opatrenia, ktorým možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami obstojí, že z jeho strany nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie práva. Už v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ musí predložiť také dôkazy a osvedčiť také skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho hmotnoprávny nárok vo veci samej. Práve s týmto úzko súvisí preukázanie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Navrhovateľ neodkladného opatrenia má tak dôkaznú povinnosť pokiaľ ide o skutočnosti preukazujúce, že je daný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia a zároveň má povinnosť tvrdenia, čo sa týka skutočností odôvodňujúcich navrhované neodkladné opatrenie. 13. Pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalobcu v odvolaní (ktoré v súhrne spochybňujú vecnú správnosť napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie), s ktorými sa odvolací súd musí v odôvodnení vysporiadať (§ 387 ods. 3 C.s.p.) hodno podotknúť, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú argumentáciu najmä s poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností, ktoré viedli súd prvej inštancie k zamietnutiu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd v názorovej zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že navrhovatelia neodkladného opatrenia tým, že nepreukázali a ani len neosvedčili úmysel žalovaného 2/ nakladať s predmetom dražby, neosvedčili tvrdené nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy; samotné tvrdenie o možnosti disponovania s nehnuteľnosťami iba potvrdzuje skutočnosť, že navrhovatelia neodkladného opatrenia nedokážu kvalifikovane preukázať a ani len osvedčiť bezodkladnú úpravu pomerov strán sporu iným spôsobom, ako svojimi domnienkami o prípadnom konaní žalovaného 2/, vychádzajúc z neobmedzenej zmluvnej voľnosti žalovaného 2/, resp. z tvrdených skutkových a právnych okolností sporu, ktoré však na účely bezodkladnej úpravy pomerov vo vzťahu k jeho právam nezakladajú objektívne nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Súd prvej inštancie správne argumentoval tým, že navrhovatelia neodkladného opatrenia ani len nepoukázali na žiadne konkrétne správanie žalovaného 2/ - jeho faktické príp. právne úkony - ktoré by odôvodňovali záver, že by žalovaný 2/ mal v úmysle nakladať s nehnuteľnosťami s tým, že potrebu bezodkladnej úpravy pomerov nemožno odvodzovať iba z obavy a predpokladov. S ohľadom na uvedené potom odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie uzatvára, že navrhovatelia neodkladného opatrenia nepreukázali existenciu konkrétnych úkonov žalovaného 2/, v dôsledku ktorých by sa mohli dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy, čím neosvedčili ani potrebu neodkladnej úpravy pomerov. 14. Pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru, že zápisom poznámky v katastri nehnuteľností o prebiehajúcom súdnom konaní (§ 228 ods. 2 C.s.p.) by v prípade úspechu žalobcov vo veci samej bol zabezpečený budúci výkon rozhodnutia a pokiaľ právny poriadok upravuje inštitút - vyznačenie poznámky - prostredníctvom ktorého možno dosiahnuť rovnaký účel ako prípadným nariadením neodkladného opatrenia, t.j. zabezpečenie budúceho výkonu rozhodnutia, odvolací súd sa s odôvodením napadnutého uznesenia aj v tejto časti v celom rozsahu stotožňuje; na ďalšie zdôraznenie správnosti uvádza, že v zmysle § 228 ods. 2 C.s.p. výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní; ide o precizovanie ustanovenia, ktoré bolo ešte do predchádzajúcej procesnoprávnej úpravy (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok „O.s.p.“) pridané zákonom č. 384/2008 Z.z. s účinnosťou od 15.10.2008 a následne s účinnosťou od 1.1.2010 novelizované zákonom č. 495/2009 Z.z. Rozširuje subjektívne hranice záväznosti súdneho rozhodnutia na určitý okruh subjektov v zákonom taxatívne stanovených prípadoch ako je rozsudok o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby; dobrovoľnou dražbou sa rozume zákonom ustanovený postup podľa osobitného právneho predpisu (zákon č. 527/2002 Z.z.), ktorý slúži predovšetkým na realizáciu záložného práva. Nepôjde o klasickú určovaciu žalobu podľa § 137 písm. c) C.s.p., ale o osobitný typ žaloby podľa osobitného predpisu, pri ktorom netreba preukazovať naliehavý právny záujem. Výrok právoplatného rozsudku o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je subjektívne záväzný aj pre subjekty, ktoré boli účastníkom zmluvy, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k dotknutej nehnuteľnosti, podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola vykonaná poznámka o tomto súdnom konaní. Existencia poznámky zapísanej v katastri nehnuteľností zabezpečuje publicitu prebiehajúceho súdneho konania a narúša tým dobromyseľnosť nadobúdateľa vecného práva k nehnuteľnosti. Z tohto dôvodu zákonodarca rozšíril subjektívne hranice záväznosti súdneho rozhodnutia aj na účastníkov zmluvy, ktorí v čase, keď vecné právo k nehnuteľnosti nadobudli, mali byť oboznámení s existenciou súdneho konania; nie je pritom rozhodujúce, či sa reálne takáto osoba s poznámkou oboznámila. Stačí, že mala objektívnu možnosť zistiť, že o danej nehnuteľnosti, resp. o vecnom práve k nej sa vedie súdne konanie. Uvedená koncepcia je plne v súlade so zásadou formálnej publicity katastra nehnuteľností. Na základe oznámenia účastníka súdneho konania okresný úrad zapíše do katastra poznámku o začatí súdneho konania (§ 39 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z.), pričom cieľom zápisu informatívnej poznámky je chrániť nadobúdateľov nehnuteľností, aby mali vedomosť o prebiehajúcom konaní týkajúcom sa predmetných nehnuteľností. Hoci poznámka o prebiehajúcom konaní má len informatívny charakter a nie je prekážkou nadobudnutia nehnuteľnosti treťou osobou (§ 5 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z.), výrok rozsudku, ktorým by súd prvej inštancie vyhovel žalobe na určenie neplatnosti opakovanej dobrovoľnej dražby v zmysle navrhovaného petitu bude záväzný aj pre osobu, ktorej by sa týkal návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnostiam, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná poznámka o takomto súdnom konaní (§ 228 ods. 2 C.s.p.). Z uvedeného vyplýva, že nielen nariadením neodkladného opatrenia je možné podať do príslušného katastra nehnuteľností návrh na vyznačenie poznámky; dobromyseľnosť tretej osoby je možné vylúčiť aj zápisom poznámky o prebiehajúcom konaní na návrh žalobcu, čo súd prvej inštancie vo vzťahu k danej veci správne považoval za primeraný zabezpečovací prostriedok, obzvlášť so zreteľom na neosvedčenie bezprostredne hroziacej ujmy. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že sa nejedná iba o právo žalobcov využiť inštitút zápisu poznámky o prebiehajúcom súdnom spore do katastra nehnuteľností, ale povinnosť, ktorá im vyplýva priamo zo zákona (§ 21 ods. 3 zákona č. 527/2002 Z.z.). 15. Vyznačenie poznámky o prebiehajúcom súdnom spore na príslušnom liste vlastníctva považuje odvolací súd za dostatočnú ochranu z hľadiska možného ohrozenia práv žalobcov a preto aj v prípade osvedčenia nároku a jeho ohrozenia by bolo nariadenie neodkladného opatrenia požadovaným zásahom do vlastníckeho práva žalovaného 2/ nadbytočné; lebo ako náležite a správne vyložil aj súd prvej inštancie, neodkladné opatrenie neprichádza do úvahy tam, kde zákon poskytuje iný dostatočný a efektívny právny prostriedok, ktorým je možné dosiahnuť zabezpečenie účelu ochrany budúceho nároku. 16. Na uvedenom základe odvolací súd po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovia 1/ a 2/ neosvedčili splnenie zákonných predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 324 ods. 1 a nasl. C.s.p. a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému 2/ priznal proti žalobcom 1/ a 2/ plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mal vo veci plný úspech. 18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).