Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/97/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118203060 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1118203060.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: Ing. U. Š., K.., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. XX, Q., zastúpený: JUDr. Roman Jurík, advokát, so sídlom Jazerná 19, Nové Zámky, proti žalovanému: Tatra banka, a.s., so sídlom Hodžovo námestie 3, Bratislava, IČO: 00 686 930, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 13.3.2018, č.k. 15Csp/14/2018-57, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žalovaný m á proti žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal žalovanému uložiť povinnosť zdržať sa uplatňovania všetkých dohôd o zrážkach zo mzdy uzavretých medzi žalobcom a žalovaným a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. c),d), § 326 ods. 1,2, § 328 ods. 1, § 328 ods. 2, § 329 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), § 551 ods. 1,2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) a vecne tým, že žalobca neosvedčil okolnosti svedčiace o tom, že mu hrozila v návrhu nešpecifikovaná bezprostredná ujma, pravdepodobne podľa obsahu návrhu spočívajúca v tom, že žalovaný by mohol výkonom svojho práva dosiahnuť neoprávnene viac než na čo má nárok a že by vzťahy medzi účastníkmi mohli byť trvalo vyriešené vydaním neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie dohody o zaplatení dlhu v splátkach zo dňa 24.3.2016 nepovažoval za neplatné, nakoľko z jednotlivých dohôd vyplynulo, že tieto boli dojednané individuálne, pričom žalobca s nimi vyjadril svoj súhlas, čo potvrdil svojím podpisom. Skutočnosť, že dohody o zaplatení dlhu v splátkach uzatváral žalovaný zastúpený svojim splnomocneným právnym zástupcom, podľa názoru súdu prvej inštancie nemala vplyv na ich platnosť. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že si svoje dlhy plnil v rámci vlastných možností podotkol, že táto skutočnosť nebola z predložených dokumentov zrejmá, naopak, ak by žalovaný pristúpil k naplneniu dohody o zrážkach zo mzdy je zrejmé, že žalobca neplnil svoje dlhy ani v rámci dohodnutého splátkového kalendára. Rovnako žalobca v návrhu presnejšie nešpecifikoval, čím žalovaný porušuje zákon, resp. aké neprijateľné zmluvné podmienky predmetné zmluvy obsahujú a z čoho pramení žalobcova obava, že by žalovaný mohol výkonom svojho práva dosiahnuť neoprávnene viac než na čo má nárok. Povinnosť nevykonávať zrážky zo mzdy podľa Dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi účastníkmi konania, by podľa názoru súdu prvej inštancie bola dôvodným v prípade, keby dôvodom uloženia tejto povinnosti mohlo byť nezvyšovanie prípadného preplatku, resp. zamedzeniu nedôvodného vykonávania zrážok vyplývajúce z Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej platnosť je pochybná. Nakoľko sa žalobca domáhal výlučne nariadenia neodkladného opatrenia bez toho, aby podával žalobu vo veci samej, nebolo z návrhu zrejmým, v čom podľa žalobcu žalovaný prekračuje zákonné limity, kde presne vidí neprijateľné zmluvné podmienky v dojednaných zmluvách, z čoho vyvodzuje že by mohol od neho žalovaný získať viac prostriedkov, než na ktoré ma nárok, resp. v čom by mohlo byť pochybné konanie žalovaného, pokiaľ si zmluvne dohodnutým spôsobom, na základe dohôd o zrážkach zo mzdy, ako legálnym zabezpečovacím inštitútom zabezpečovacieho práva, tieto voči žalobcovi uplatňuje, nakoľko ten mu svoj dlh nesplatil v zmysle platne dohodnutého splátkového kalendára. Všetky dohody o zrážkach zo mzdy boli pritom uzatvorené v čase, keď dohodnutie takejto formy zabezpečenia pohľadávky, aj v prípade spotrebiteľských zmlúv zákon nevylučoval, čo žalobca ani nespochybňoval. Vzhľadom k uvedenému súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol. 3. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1,2 C.s.p. a plne úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne nevznikli. 4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca namietajúc, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav ( § 365 ods. 1 písm. f) C. s. p.) a nesprávne právne posúdil vec (§ 365 ods. 1 písm. h) C. s. p.). Poukázal na to, že prvoinštančný súd označil dohody o zrážkach zo mzdy za legálny zabezpečovací inštitút, pričom takéto právne posúdenie by obstálo, nebyť dlhoročného zneužívania dohôd o zrážkach zo mzdy dodávateľmi ako sú banky či nebankoví veritelia. Uvedené viedlo zákonodarcu k novelizácii zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa zákonom č. 102/2014 Z. z., ktorým z ustanovení § 5a ods. 1 písm. a/ zakotvil zásadnú neprípustnosť zabezpečenia pohľadávok zo spotrebiteľských zmlúv dohodami o zrážkach zo mzdy, ak nie sú splnené v zákone uvedené výnimky. I keď táto právna norma nadobudla účinnosť až 1. 7. 2014, o neprijateľnosti zmluvnej podmienky v podobe dohody o zrážkach zo mzdy zo skorších období rozhodli už viaceré súdy. V zmysle zásady curia novit iura očakával od súdu znalosť práva, nakoľko v návrhu poukázal na rozpor konania advokátskej kancelárie MCGA legal, s. r. o., so zákonom č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve. Poukázal na to, že podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka pre spotrebiteľské zmluvy platí vyvrátiteľná domnienka o tom, že neboli individuálne dohodnuté. Dôkazné bremeno je na dodávateľovi, ak chce túto zákonnú domnienku vyvrátiť. V žiadnom prípade neprislúcha súdu vyvracať zákonnú domnienku z vlastnej iniciatívy. Protiprávne konanie žalovaného pretrváva. Odvolateľ uviedol, že nemá žiadnu inú možnosť, ako odvrátiť protiprávny stav, než domáhať sa autoritatívneho rozhodnutia súdu. Za daných skutkových okolností, s ohľadom na zjavne protiprávne konanie žalovaného, sa nariadenie neodkladného opatrenia javí ako plne opodstatnené. Úprava pomerov medzi stranami je zrejme nevyhnutná, čím je splnená jedna z dvoch alternatívnych podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia (druhá, teda ohrozenie exekúcie, splnená nie je). Nariadením neodkladného opatrenia pritom nenastane nezvratný stav. Žalovanému nariadené neodkladné opatrenie nebude brániť v uplatňovaní jeho práv vhodným procesným postupom, ak bude mať pocit, že mu ich žalobca porušuje. Naviac neodkladné opatrenie je možné aj zrušiť (§ 334 C. s. p.). Žalobca pritom aktuálne nemá k dispozícii žiadnu meritórnu žalobu. To že mu ujma už vzniká, rovnako osvedčil, pričom poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Obdo 33/2012, v ktorom sa uvádza: „Vyžaduje sa, aby žalobca osvedčil súdu základné skutočnosti, teda sám nárok a osvedčil aj pravdepodobnosť možného ohrozenia výkonu rozhodnutia. Samotný nárok nemusí byť teda preukázaný nepochybne. Súd je preto tieto okolnosti v rámci konania o nariadení predbežného opatrenia povinný zvážiť a rozhodnúť, pričom však pri rozhodovaní o predbežnom opatrení súd nie je povinný vykonávať dokazovanie ani výsluchom účastníkov. Musí vychádzať zo skutočností, preukázaných alebo osvedčených žalobcom. Pri osvedčovaní nároku nie je potrebné dbať na formálne požiadavky, inak platné pre dokazovanie, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla vyjadriť k obsahu listín, ovplyvňujúcich úsudok súdu o splnení predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia“ a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3 Cdo 149/2010: „Nariadenie predbežného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. Pri nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku toho sa tu nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia. Skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o predbežnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 120 a nasl. O. s. p.). Pre nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia.“. Vzhľadom k uvedenému žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu vyhovie. 5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. 6. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, vychádzajúc z ust. § 379, § 380, § 378 ods. 1 C.s.p. dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je podané dôvodne. 7. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 8. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p. neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 9. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 10. Podľa § 325 ods. 2 písm. c/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami. 11. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 12. Podľa § 326 ods. 1, 2 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 13. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 14. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 15. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že možnosť nariadenia neodkladného opatrenia je stanovená v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Pre aplikáciu tohto inštitútu sa však vždy vyžaduje naliehavosť neodkladnej úpravy, ktorá musí byť osvedčená. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd musí skúmať naplnenie formálnych a vecných predpokladov uvedených v ustanovení § 324 a nasl. C.s.p.. Na to, aby navrhovateľom navrhované neodkladné opatrenie bolo úspešné, vyžaduje si to preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi účastníkmi konania (stranami sporu), ohľadne ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia výlučne na tom, kto ho navrhuje s tým, že smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia. Unesenie dôkazného bremena v tomto konaní teda predpokladá len to, aby žalobca súdu aspoň navrhol dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený neodkladným opatrením, ako i dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia. To však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdení toho, kto jeho nariadenie navrhuje, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. 16. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie, čo je skutkový a právny stav veci, v ktorom sa má rozhodovať o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Skutkový a právny stav veci sa posudzuje podľa náležitostí návrhu vyžadovaných v § 326 C.s.p.. Súd sa v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré vyplývajú z návrhu a z použiteľného, spravidla hmotného práva, čo súvisí aj s tým, že účastníci nemusia byť vypočutí a súd nie je povinný vykonávať žiadne iné dokazovanie. Význam toho, že pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie, je podstatný v prípade odvolania proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd za základ svojho rozhodnutia vezme len skutkový stav a právne posúdenie, ktoré tu bolo v čase rozhodovania súdu prvej inštancie a nemôže prihliadnuť na zmeny právneho stavu veci. 17. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žiadal uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa uplatňovania všetkých dohôd o zrážkach zo mzdy uzavretých so žalovaným, zdôvodňujúc, že dohody o splácaní dlhu v splátkach boli uzavreté prostredníctvom tretej osoby, advokátskej kancelárie, preto sú uzavreté v rozpore so zákonom o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a považuje ich za neplatné. Mal za to, že je potrebné neodkladne upraviť pomery medzi stranami. 18. Po oboznámení sa s obsahom spisu, pri zohľadnení stavu v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 C.s.p.), sa odvolací súd sa v tomto smere plne stotožňuje so záverom vysloveným prvoinštančným súdom. Žalobca ničím neosvedčil okolnosti svedčiace tomu, že by mu hrozila v návrhu nešpecifikovaná bezprostredná ujma. Až osvedčenie odôvodnenej potreby bezodkladnej úpravy pomerov (prípadne osvedčenie odôvodnenej obavy, že exekúcia bude ohrozená) umožňovalo súdu pred rozhodnutím vo veci samej nariadiť neodkladné opatrenie. Táto obava (alebo potreba) však musela byť konkrétna a musela byť stranou sporu hodnoverne osvedčená a podložená aj ďalšími skutočnosťami tak, aby bolo možné označiť ju za odôvodnenú. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nijakým spôsobom nespochybnil skutočnosť, že so žalovaným uzavrel niekoľko úverových zmlúv, ktoré sú zabezpečené dohodami o zrážkach zo mzdy ako aj skutočnosť, že v dôsledku porušenia jeho povinností vyplývajúcich z úverových zmlúv so žalovaným, pristúpil žalovaný k vykonávaniu zrážok z jeho mzdy. Ak žalobca dňa 24.3.2016 uzavrel so žalovaným päť dohôd o zaplatení dlhu v splátkach, prostredníctvom jeho právneho zástupcu, možno sa stotožniť so závermi súdu prvej inštancie, že k ich uzavretiu došlo so súhlasom žalobcu potvrdeným jeho podpisom (čo ani žalobca v návrhu nespochybňoval), pričom podľa obsahu sa jednalo o individuálne dojednania ku konkrétnym úverovým zmluvám. Samotné uzavretie dohôd o splátkach dlhu zo dňa 24.3.2016 však neosvedčuje potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami a nemožno z neho bez ďalšieho ani vyvodiť žalobcom tvrdené trvajúce protiprávne konanie ani skutočnosť, že mu konaním žalovaného už vzniká ujma. 19. Vo vzťahu k námietkam odvolateľa, že dohody o zrážkach zo mzdy sú s poukazom na ust. § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa) neprijateľnou zmluvnou podmienkou, odvolací súd uvádza. Ust. § 5a ods. 1 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa, v znení účinnom od 1.5.2014, stanovilo neprípustnosť zabezpečenia uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, okrem prípadu ak táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Z listinných dokladov predložených odvolateľom k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia jednoznačne vyplýva, že dohody o zaplatení dlhu v splátkach zo dňa 24.3.2016 boli uzavreté formou osobitnej listiny, pričom odvolateľ ani neargumentoval, že by k ich uzavretiu nedošlo dobrovoľne, preto na uvedené dohody nemožno aplikovať ust. § 5a ods.1 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa a považovať ich za neprípustné a uzavreté v rozpore so zákonom. Nedôvodnou sa javí aj argumentácia odvolateľa, ktorou poukazoval na porušenie ust. zákona č. 186/2009 Z.z. o finančnom poradenstve (ďalej len „zákon o finančnom poradenstve“) v súvislosti s uzavretím dohôd o zrážkach zo mzdy zo dňa 24.3.2016 prostredníctvom advokátskej kancelárie MSGA legal, s.r.o.. Z obsahu spisu vyplýva, že označené dohody uzavrel žalovaný v zastúpení Advokátskou kanceláriou MCGA legal, s.r.o. na základe poverenia vyplývajúceho z mandátnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným a označenou advokátskou kanceláriou, o čom bol žalobca informovaný v predložených oznámeniach zo dňa 24.3.2016 (čl. 26, 29, 32, 38, 41). Uzavretie dohôd o zaplatení dlhu v splátkach na základe udeleného poverenia , nie je tak možné posúdiť ako poskytovanie finančného poradenstva advokátskou kanceláriou , t.j. poskytovanie odbornej pomoci, informácií, stanovísk, odporúčaní a osobných finančných plánov klientovi v súvislosti s jednou finančnou službou alebo viacerými finančnými službami vychádzajúce z nestrannej analýzy dostatočného počtu dostupných finančných služieb vrátane následného uzavierania alebo zmeny zmluvy o poskytnutí finančnej služby na žiadosť klienta, v jeho mene a na jeho účet (ust. § 3 zákona o finančnom poradenstve). 20. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd (v súlade s názorom súdu prvej inštancie) dospel k záveru, že žalobca pri podaní návrhu nepreukázal splnenie zákonných podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia, t.j. odôvodnenú potrebu neodkladnej úpravy pomerov, preto za daného stavu nebolo možné vo vzťahu k neosvedčeniu zákonných predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia návrhu žalobcu priznať úspech. Nakoľko bez podloženia konkrétnych dôkazov možno jeho požiadavku na nariadenie neodkladného opatrenia chápať len ako subjektívne a hypotetické modelovanie alternatívnej situácie ústiacej do predpokladaných záverov, čo ale bez ďalšieho nemôže požívať ochranu zabezpečenú prevenciou súdu. 21. Na základe uvedeného odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ako vecne a právne správne potvrdil. 22. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 378 ods. 1 a § 262 ods.1 C.s.p. a úspešnej žalovanej priznal proti žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).