Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/138/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1201898580 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1201898580.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Branislava Krála a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobkyne: A. T., H.. XX.XX.XXXX, C. M. V.. Č.. XX, C., zast. M.. Z. T., C. E. V.. Č.. XX, Č., proti žalovaným: 1/ Bytový podnik Podunajské Biskupice, s. r. o., Priekopnícka ul. č. 19, Bratislava, IČO: 35 815 353, zast. advokátom JUDr. Jaroslavom Belkom, Fedákova ul. č. 6, Bratislava, 2/ SPOKOJNÉ BÝVANIE, s.r.o., Bebravská ul. č. 34, Bratislava, IČO: 35 815 329, zast. advokátkou Mgr. Evou Bognárovou, Krížna ul. č. 17, Bratislava, o 12.543,30 eur, na odvolanie žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II z 1. júla 2015, č. k. 14C/26/2001- 302 a na odvolanie žalovaného 1/ proti dopĺňaciemu rozsudku tohto súdu z 30. septembra 2015, č. k. 14C/26/2001- 307, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku, ktorým bola žalovanému 1/ uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni 7.676,37 eur, m e n í tak, že žaloba sa proti žalovanému 1/ z a m i e t a. II. Výrok napadnutého rozsudku, ktorým bola žalovanému 1/ uložená povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava II poplatok za žalobu 752,58 eur, sa z r u š u j e. III. Výrok napadnutého rozsudku, ktorým bola žalovanému 1/ uložená povinnosť nahradiť štátu trovy konania 301,12 eur sa z r u š u j e. IV. Dopĺňací rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. V. Žalovanému 1/ sa proti žalobkyni priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. VI. Žalobkyni sa proti žalovanému 2/ nepriznáva náhrada trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom, v spojení s dopĺňacím rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni 7.767,37 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalovaným uložil tiež povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava II súdny poplatok za žalobu 752,58 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovaným 1/, 2/ uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava II 301,12 eur z titulu náhrady trov štátu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobkyňa dňa 26.01.1999 o 14.30 hod. spadla na vonkajších schodoch zadného vchodu na M. V.. Č.. XX N. C. a utrpela úraz - zlomeninu ľavej nohy. K úrazu došlo tak, že žalobkyňa sa pošmykla na zľadovatených schodoch. V dôsledku tohto úrazu bola žalobkyňa práceneschopná od 26.01.1999 do 30.10.1999, od 08.02.2000 do 07.03.2000 a od 19.06.2000 do 20.07.2000. Bolestné bolo ohodnotené 460 bodmi a sťaženie spoločenského uplatnenia 240 bodmi. Stratu na zárobku žalobkyňa vyčíslila sumou 213.919,- Sk (7.100,80 eur). V čase úrazu správu predmetného domu, pred ktorým došlo k úrazu, vykonával C. S. S., ktorý bol zrušený v roku 2001 s tým, že jeho právnymi nástupcami je žalovaný 1/ a Bytový podnik Vrakuňa, spol. s r. o., ktorý neskôr zmenil obchodné meno na SPOKOJNÉ BÝVANIE, s.r.o. (žalovaný 2/). 3. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba je čo do základu opodstatnená. Právny predchodca žalovaných a ani samotní žalovaní v konaní nepreukázali, že by v deň úrazu bola pred predmetným obytným domom a na schodoch vykonaná riadna zimná údržba. Preto žalovaní podľa súdu prvej inštancie zodpovedajú za škodu v zmysle § 415 Obč. zák. v spojení s § 420 ods. 1 Obč. zák. Pokiaľ ide o výšku škody, súd prvej inštancie vychádzal z toho, že žalobkyňa ako živnostníčka dosiahla v roku 1998 zisk vo výške 213.000,- Sk (7.070,30 eur). Keďže PN žalobkyne trvala od 26.01.1999 do 31.10.1999, ušiel jej za toto obdobie zisk, ktorý by nebyť úrazu dosiahla minimálne v rovnakej výške ako v roku 1998. Ďalej súd prvej inštancie priznal žalobkyni bolestné vo výške 458,07 eur a náhradu spoločenského uplatnenia vo výške 238,99 eur. Celkovo teda súd prvej inštancie žalobkyni napadnutým rozsudkom priznal sumu 7.767,37 eur z titulu náhrady škody (7.070,30 eur + 458,07 + 238,99 = 7.767,37 eur). Z týchto dôvodov súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/, 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni 7.767,37 eur a vo zvyšku žalobu zamietol. Súd prvej inštancie dodal, že neprihliadol k sume 31.000,- Sk (1.029,01 eur), pretože išlo o poistné plnenie vyplatené žalobkyni poisťovňou na základe poistnej zmluvy. O povinnosti žalovaných zaplatiť súdny poplatok za žalobu súd prvej inštancie rozhodol podľa § 2 ods. 2 prvá veta zák. č. 71/1992 Zb. O povinnosti žalovaných zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava II 301,12 eur súd prvej inštancie rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p. 4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný 1/ a napadol ním výrok, ktorým bolo žalobe proti nemu vyhovené. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne. Uviedol, že v konaní nebolo preukázané, že by dôvodom úrazu žalobkyne bolo zanedbanie povinností z jeho strany a nebolo tiež preukázané, že by k predmetnému úrazu došlo práve na mieste označenom žalobkyňou. Z obsahu znaleckého posudku vyplýva, že je nepravdepodobné, aby bola žalobkyňa schopná pri tak závažnom zranení sama bez pomoci absolvovať návrat zo schodov vedúcich do bytového domu do svojho bytu. Pád žalobkyne na schodoch pred domom nepotvrdil žiadny očitý svedok. Ďalej žalovaný v odvolaní namietol nepreskúmateľnosť výroku o výške priznanej náhrady škody. 5. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (379, § 380 C.s.p.), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým bola žalovanému 1/ uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni 7.767,37 eur, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie treba v napadnutom výroku zmeniť. 6. Zo spisu vyplýva, že žalobkyňa v žalobe uviedla ako žalovaného C. S. S. K. K.M. na R. V.. Č.. X N. C.. Bytový podnik PBV bol zrušený bez likvidácie rozdelením v zmysle § 69 ods. 4 Obch. zák., pričom rozdelením vznikli obaja žalovaní. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, ktorému zo žalovaných po rozdelení Bytového podniku PBV pripadla správa bytového domu, pred ktorým, resp. na schodoch ku ktorému došlo k predmetnému úrazu. Odvolací súd je totiž toho názoru, že pasívne vecne legitimovaným subjektom v predmetnej veci môže byť iba ten zo žalovaných, ktorý po zániku Bytového podniku PBV vykonáva správu bytového domu na M. V.. Č.. XX N. C.. Inými slovami, žalobe bolo možné vyhovieť iba proti jednému zo žalovaných a proti druhému žalovanému bolo potrebné žalobu zamietnuť. Z údajov na internete (Y..C..K..D.) vyplýva, že správu predmetného bytového dome na M. V.. Č.. XX N. C. vykonáva žalovaný 1/, ktorý v odvolaní túto skutočnosť ani nespochybnil. To znamená, že pasívne vecne legitimovaným subjektom v prejednávanej veci je žalovaný 1/. Žalovanému 2/ teda v spore chýba pasívna vecná legitimácia a preto mal súd prvej inštancie žalobu proti nemu zamietnuť. Žalovaní 1/, 2/ nemajú procesné postavenie nerozlučných spoločníkov (§ 77 C.s.p.), pretože za škodu zodpovedá iba ten zo žalovaných, ktorý vykonáva správu bytového domu na M. V.. Č.. XX N. C. a ktorý je teda právnym nástupcom Bytového podniku PBV (žalovaný 1/). To znamená, že žalovaní majú procesné postavenie samostatných spoločníkov a o žalobe v prejednávanej veci bolo potrebné rozhodnúť proti každému žalovanému samostatne. Odvolací súd dodáva, že žalovaní 1/, 2/ nemajú z hmotnoprávneho hľadiska postavenie solidárnych dlžníkov, pretože z povahy plnenia nevyplýva, že by mali splniť dlh voči veriteľovi - žalobkyni spoločne a nerozdielne, nevyplýva to z právneho predpisu a ani z rozhodnutia súdu a nebolo to ani účastníkmi tohto právneho vzťahu dohodnuté (§ 511 ods. 1 Obč. zák.). 7. Keďže žalovaní 1/, 2/ majú procesné postavenie samostatných spoločníkov, výroky napadnutého rozsudku, ktorými bolo žalobe vyhovené proti žalovanému 1/ a proti žalovanému 2/, nadobúdajú právoplatnosť samostatne. Žalovaný 2/ nepodal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie a preto výrok tohto rozsudku, ktorým bola žalovanému 2/ uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 7.767,37 eur, nadobudol právoplatnosť a to dňom 28.09.2015 (viď doručenky na č.l. 303). Dopĺňací rozsudok nadobudol vo vzťahu k žalovanému 2/ právoplatnosť dňom 16.10.2015 (viď doručenky na č.l. 309). Na druhej strane žalovaný 1/ napadol odvolaním výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni 7.767,37 eur a tento výrok preto vo vzťahu k nemu nemohol nadobudnúť právoplatnosť. 8. Zo skutočností uvedených v ods. 7. vyplýva, že napadnutým rozsudkom bola žalobkyni právoplatne priznaná suma 7.767,37 eur, resp. žalovanému 2/ bola právoplatne uložená povinnosť zaplatiť túto sumu žalobkyni z titulu náhrady škody. Nie je preto možné uložiť povinnosť zaplatiť túto sumu aj žalovanému 1/, pretože ak by mu takáto povinnosť uložená bola, žalobkyňa by získala to isté plnenie duplicitne a na úkor žalovaného 1/ by sa teda bezdôvodne obohatila. Za tohto stavu nezostalo odvolaciemu súdu iné, než žalobu proti žalovanému 1/ zamietnuť. Odvolací súd poznamenáva, že týchto záveroch (teda na nevyhnutnosti žalobu proti žalovanému 1/ zamietnuť), nemení nič to, že je to práve žalovaný 1/, ktorý je v spore pasívne vecne legitimovaný a že žaloba mala byť proti žalovanému 2/ zamietnutá. Tento stav je dôsledkom procesného pochybenia žalovaného 2/, ktorý rozsudok súdu prvej inštancie nenapadol odvolaním a tento rozsudok preto vo vzťahu k nemu nadobudol právoplatnosť. Je možné, že žalovaný 2/ sa mylne domnieval, že spoločne so žalovaným 1/ tvorí nerozlučné procesné spoločenstvo a teda že odvolanie žalovaného 1/ má za následok, že rozsudok súdu prvej inštancie nenadobudne právoplatnosť ani vo vzťahu k žalovanému 2/. 9. Z týchto dôvodov odvolací súd zmenil podľa § 388 C.s.p. napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie tak, že žalobu proti žalovanému 1/ zamietol. 10. Keďže žalovaný bol vo veci plne úspešný, nemožno mu uložiť povinnosť zaplatiť poplatok a žalobu a ani povinnosť nahradiť trovy štátu. Preto odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. d/ C.s.p. zrušil výrok, ktorým bola žalovanému 1/ uložená povinnosť zaplatiť poplatok za žalobu 752,58 eur a výrok, ktorým bola žalovanému 1/ uložená povinnosť nahradiť trovy štátu 301,12 eur. 11. Dopĺňacím rozsudkom súd prvej inštancie doplnil výrok svojho rozsudku z 01.07.2015, č. k. 14C/26/2001- 302 o výrok, ktorým sa žaloba vo zvyšku zamieta a o výrok, ktorým bola žalovaným 1/, 2/ uložená povinnosť nahradiť trovy štátu vo výške 301,12 eur. 12. V odôvodnení dopĺňacieho rozsudku súd prvej inštancie v podstate uviedol, že postupoval v zmysle § 166 O.s.p. 13. Proti tomuto dopĺňaciemu rozsudku podal odvolanie žalovaný 1/ a napadol ním výrok, ktorým mu bola uložená povinnosť nahradiť trovy štátu 301,12 eur. odvolanie odôvodnil v podstate tým, že žaloba proti nemu nie je dôvodná a rozsudok súdu prvej inštancie z 01.07.2015, č. k. 14C/26/2001- 302 napadol odvolaním. 14. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý výrok dopĺňacieho rozsudku, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 15. Je nepochybné, že súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom z 01.07.2015, č. k. 14C/26/2001- 302 nerozhodol o časti predmetu konania, konkrétne žalobu nezamietol v časti ktorou sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy prevyšujúcej 7.767,37 eur. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď v zmysle § 166 O.s.p. doplnil výrok svojho rozsudku z 01.07.2015, č. k. 14C/26/2001- 302 o výrok, ktorým žalobu vo zvyšku zamietol. Správne tiež súd prvej inštancie doplnil výrok uvedeného rozsudku o výrok, ktorým žalovaným uložil povinnosť nahradiť trovy štátu 301,12 eur. 16. Z uvedeného vyplýva, že dopĺňací rozsudok je v napadnutom výroku, ktorým bola žalovanému 1/ uložená povinnosť nahradiť trovy štátu vo výške 301,12 eur, vecne správny a preto ho odvolací súd v tomto výroku potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. Výrok dopĺňacieho rozsudku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť. Žalovaný 2/ dopĺňací rozsudok nenapadol odvolaním a preto vo vzťahu k nemu tento rozsudok nadobudol právoplatnosť a to dňom 16.10.2015. 17. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žalovanému 2/ uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni 7.767,37 eur, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť. Rovnako nadobudol právoplatnosť výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, pretože tento výrok žiadna zo strán nenapadla odvolaním. Ako je to uvedené už vyššie, vo vzťahu k žalovanému 2/ je právoplatný výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žalovanému 2/ uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni 7.767,37 eur, ako aj výrok, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť poplatok za žalobu 752,58 eur a výrok, ktorým mu bola uložená povinnosť nahradiť trovy štátu 301,12 eur. 18. Keďže žalovaný 1/ mal v konaní plný úspech, odvolací súd mu v zmysle § 255 ods. 1, v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením (§ 262 ods. 2, v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p.). 19. Žalobkyňa mala v konaní plný úspech vo vzťahu voči žalovanému 2/, ale keďže jej v konaní žiadne trovy nevznikli, odvolací súd jej nepriznal jej nárok na ich náhradu nepriznal (§ 255 ods. 1, v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p.). 20. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).