Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/109/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1206206469 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1206206469.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobcu : T. S., W.. XX.XX.XXXX, F. F., W.. J. N.. L. Č.. XX zastúpený advokátskou kanceláriou Martin Pavle s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 4, IČO: 36 860 450, proti žalovanému : Generali Poisťovňa, a. s., so sídlom v Bratislave, Lamačská cesta 3/A, IČO: 35 709 332 zastúpený advokátskou kanceláriou SHM PARTNERS s. r. o., so sídlom v Bratislave, Svätoplukova 28, IČO: 47 235 616 o zaplatenie 4.059,22 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II , č.k. 18 C 74/2006 - 172 zo dňa 25. februára 2008 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením č.k. 18C 74/2006-184 zo dňa 12.6.2008 v napadnutej vyhovujúcej časti týkajúcej sa povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 3.247,38€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 6% ročne od 1.7.2005 do zaplatenia potvrdzuje. Vo zvyšku rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti zmeňuje tak, že žalobu zamieta. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 60%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením č.k. 18C 74/2006-184 zo dňa 12.6.2008 (týmto bolo opravené označenie žalovaného v záhlaví a meno znalca v odôvodnení) súd prvej inštancie zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi 4.059,22 € (122.288,- Sk) istiny spolu s úrokom z omeškania 6 % ročne od 1.7.2005 do zaplatenia ako aj náhradu trov konania, na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Borisa Pagáča, advokáta, v Tatra banke, a.s., č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, vo výške 1.518,13€ (47.603,- Sk). Zároveň prvoinštančný súd upravil učtáreň súdu, aby zvyšok preddavku 93,37€ (2.813,- Sk) zapísaného pod variabilným symbolom XXXXXXXXXX v registri H.a položka XX/ XX vrátili žalobcovi a zvyšok preddavku 93,37€ (2.813,- Sk) zapísaného pod variabilným symbolom XXXXXXXXXX v registri H.a položka 120/07 vrátili žalovanému a to všetko po právoplatnosti rozsudku. 1.1. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 1. februára 2005 poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poistenie motorového vozidla L. K. X. F. XXX Y.. Dňa 7. februára 2005 došlo o 20.35 hodine k dopravnej nehode, ktorú spôsobil žalobca. Pri dopravnej nehode došlo k poškodeniu motorového vozidla tak, že bola vykonaná oprava hodnote 3.547,37€ (106.868,- Sk) , pričom z pokladničných blokov ďalej vyplynulo, že žalobca vynaložil na opravu vozidla ďalšie náklady v sume 395,87 € (11.926,- Sk) a 329,62€ (9.930,- Sk). Prvoinštančný súd ďalej uviedol, že z expertízy č. 73/TS/2005 vypracovanej na žiadosť žalovaného však vyplýva, že rozsah poškodenia motorového vozidla nekorešponduje s popisom nehodového deja a k dopravnej nehode nedošlo spôsobom ako je uvedený v oznámení škody z poistenia motorových vozidiel zo dňa 8. februára 2005. Za účelom odstránenia sporných skutočností, prvoinštančný súd nariadil znalecké dokazovanie. Zo záverov znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného K.. R. F., znalcom z odboru cestnej dopravy vyplynulo, že k dopravnej nehode mohlo dôjsť spôsobom, ktorý uvádza žalobca a ktorý je popísaný v oznámení o dopravnej nehode č. p. XXXXXXXXXX a oznámení škody z poistenia motorových vozidiel zo dňa 8. februára 2005. Charakter poškodenia karosérie zodpovedá nárazu vozidla pri nižšej rýchlosti; poškodenie ľavej prednej pneumatiky a disku nezodpovedá priebehu dopravnej nehody deklarovanej žalobcom. Vykonané opravy a vymenené diely v zmysle faktúr č. XXX/XXXX a č. XXX/XXXX korešpondujú s fotodokumentáciou poškodeného vozidla. K otázke výmeny dvoch dielov, a to tyčka riadenia a čap riadenia sa znalec nevedel vyjadriť, nakoľko uvedené vymenené diely neboli zdokumentované; ostatné diely boli podľa neho z hľadiska fakturácie v poriadku. Podľa znalca, finančné plnenie v súvislosti s opravou vozidla a faktúrami obstojí, pri týchto dieloch nezistil znalec žiadne pochybenia. 1.2. Po právnej stránke prvoinštančný súd svoj rozsudok odôvodnil ustanoveniami §797 ods. 2 Občianskeho zákonníka, čl. 1 bod 1 písm. a/ a čl. 1 bod 3 Všeobecných poistných podmienok poistenia motorových vozidiel T. XX Q. (ďalej len „VPP“). V konaní nebolo sporné, že v čase trvania poistenia motorového vozidla došlo k poistnej udalosti, v dôsledku ktorej došlo k jeho poškodeniu. Sporným bol vznik škody na vozidle, nakoľko žalovaný popieral, že k dopravnej nehode došlo spôsobom deklarovaným žalobcom a taktiež namietal rozsah poškodenia vozidla. Znaleckým posudkom súdneho znalca K.. R. F., o ktorého správnosti záverov nemal súd prvej inštancie dôvod pochybovať, bolo preukázané, že k dopravnej nehode mohlo dôjsť spôsobom deklarovaným žalobcom. Pokiaľ ide o rozsah poškodenia motorového vozidla, bolo taktiež znaleckým posudkom nepochybne preukázané, že faktúry korešpondujú s vykonanými opravami a vymenenými dielmi v zmysle fotodokumentácie poškodeného vozidla s výnimkou dvoch vymenených dielov, ktoré neboli zdokumentované, k čomu prvoinštančný súd uviedol, že v tomto prípade bolo na žalovanom, aby preukázal, že k poškodeniu uvedených dielov nemohlo dôjsť, a teda že poistné plnenie za dané diely žalobcovi nepatrí. Sporným bolo taktiež poškodenie disku ľavého predného kolesa, ale aj v tomto prípade bolo vecou žalovaného, aby preukázal, že žalobcovi plnenie za uvedený poškodený diel nepatrí. Prvoinštančný súd mal teda za to, že v prípade rozsahu poškodenia motorového vozidla, a to konkrétne dvoch vymenených dielov - tyčka riadenia a čap riadenia, oprava disku ľavého predného kolesa žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko nepreukázal, že k poškodeniu predmetných dielov nedošlo, resp. nemohlo dôjsť. Preto súd prvej inštancie priznal žalobcovi žalovanú istinu 4.059,22 € (122.288,- Sk) pozostávajúcu zo sumy za vykonané opravy v celkovej výške 4.272,85€ (128.724,- Sk) mínus spoluúčasť 5 % v sume 213,64€ (6.436,- Sk). 1.3. O náhrade trov konania rozhodol prvoinštančný súd podľa § 142 ods.1 v spojení s § 149 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal plnú náhradu trov konania. 1.4. Nakoľko žalobca ako aj žalovaný zaplatili každý zvlášť preddavok na trovy znaleckého dokazovania v sume 199,16€ (6.000,- Sk), pričom z každého preddavku bolo na znalečné vyplatená suma 105,79€ (3.187,- Sk), súd rozhodol o vrátení zvyšku preddavku v sume 93,37 € (2.813,- Sk žalobcovi) a v rovnakej sume žalovanému. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorým žiadal aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobu zamietol a priznal mu náhradu trov konania. Záver prvoinštančného súdu, považoval za nesprávny a odmietol žalobcovi poskytnúť z predmetnej poistnej udalosti poistné plnenie z dôvodu, že poškodenia vozidla nezodpovedajú žalobcom uvádzanému poškodeniu vozidla. Z uvedeného dôvodu súd nariadil znalecké dokazovanie ohľadom poškodení vozidla a ich súladu s uvádzaným priebehom poistnej udalosti. Znalec v posudku uviedol, že poškodenie ľavého predného disku kolesa a pneumatiky nezodpovedá priebehu poistnej udalosti. Pokiaľ poškodenie práve tejto časti vozidla nezodpovedá priebehu poistnej udalosti, vylučuje to poškodenie ostatných častí vozidla spôsobom uvádzaným žalobcom. Pokiaľ ide o poškodenie častí vozidla - tyčka riadenia a čap riadenia, poškodenie uvedených častí vozidla pri predmetnej poistnej udalosti znalec toto nevie potvrdiť po preskúmaní predloženej fotodokumentácie a uvedený záver taktiež spochybňuje pravdivosť priebehu poistnej udalosti spôsobom uvádzaným žalobcom. Poukázal nato, že pokým prvoinštančný súd uviedol, že neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ ide o sporné poškodenie časti vozidla - predné ľavé koleso, tyčka stabilizátora a čap riadenia tak tento záver je nesprávny, keď dôkazné bremeno má žalobca, ktorý musí preukázať poškodenie jednotlivých častí vozidla pri predmetnej poistnej udalosti, pretože v opačnom prípade nie je preukázaný právny základ uplatňovaného nároku. Žalobca však nepreukázal poškodenie sporných častí vozidla pri predmetnej dopravnej nehode. Z uvedeného je zrejmé, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, najmä pokiaľ ide o preukázanie vzniku poškodenia vozidla pri predmetnej poistnej udalosti spôsobom uvádzaným žalobcom. Tiež , prvoinštančný súd vec nesprávne právne posúdil, najmä pokiaľ ide o výklad a aplikáciu § 797 a § 799 Občianskeho zákonníka a ustanovení všeobecných poistných podmienok upravujúcich povinnosti žalobcu ako poistného pravdivo opísať priebeh poistnej udalosti a jeho právo ako poisťovateľa odmietnuť poskytnutie poistného plnenia v prípade zistenia nepravdivosti uvádzaného priebehu poistnej udalosti. 2.1. Písomným podaním zo dňa 12.5.2008 žalovaný oznámil súdu, že uznesením Okresného riaditeľstva PZ SR v Bratislava II, ÚJaKP, odbor skráteného vyšetrovania ČVS : ORP-5657/2-OVS- B2/2006-Hč zo dňa 9.5.2008 bolo začaté voči žalobcovi trestné stíhanie za trestný čin poisťovacieho podvodu na základe zistení, že k predmetnej dopravnej nehode nedošlo spôsobom uvádzaným žalobcom. 3. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý mal zato, že neboli naplnené dôvody na podanie odvolania tak, ako ich uvádza žalovaný a žiadal rozsudok potvrdiť. Žalovaný sa v odvolaní odvoláva na znalecký posudok a konštatuje, že pokiaľ poškodenie práve tejto časti vozidla nezodpovedá priebehu poistnej udalosti, vylučuje to poškodenie ostatných častí vozidla. Uvedené konštatovanie žalovaného považoval za nepresné a za zjednodušené, pokiaľ ide o priebeh poistnej udalosti a vyjadrenie znalca. Ohľadom poškodení ľavej prednej pneumatiky a disku, ktorých rozsah podľa znalca „ nezodpovedá priebehu dopravnej nehody deklarovanej žalobcom“, uviedol, že tieto boli poškodené v menšom rozsahu, pretože pri dopravnej nehode došlo k zlomeniu ramena, ktoré pohltilo náraz a tým vytvorilo deformačnú zónu, ktorá zasiahla aj ľavú prednú pneumatiku a disk, keď uvedené vysvetlenie pripúšťa aj znalec, K poškodeniu v menšom rozsahu došlo aj z dôvodu, že v prípade predmetného motorového vozidla sa jedná o pretekárske vozidlo, ktoré má z tohto dôvodu pevnejšie pneumatiky aj disk a aj znalec sa vyjadril, že táto skutočnosť môže mať význam. Z vyššie uvedeného vyplýva, že k menšiemu poškodeniu ľavej prednej pneumatiky a disku mohlo dôjsť spôsobom, ako uviedol, resp. nie je vylúčené, že k dopravnej nehode došlo týmto spôsobom a to aj pri menšom poškodení ľavej prednej pneumatiky a disku. Mal teda zato, že žalovanému vznikla povinnosť plniť v zmysle § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže k poistnej udalosti preukázateľne došlo (žalovaný v priebehu súdneho konania nikdy nespochybnil vznik poistnej udalosti) a že on si splnil svoju povinnosť v zmysle § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže žalovaného informoval o poistnej udalosti dňa 8.2.2005, t.j. deň nasledujúci po dni, v ktorom nastala, a to pravdivo. Vyjadrenia žalovaného v odvolaní považoval za nepresné, účelové s cieľom vyhnúť sa plneniu, keď on v súdnom konaní uniesol dôkazné bremeno ohľadom vzniku, priebehu a následkoch poistnej udalosti, pričom žalovaný nepredložil relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval opak. 4. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 2. februára 2012, sp. zn. 9 Co 200/2008 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Bratislave z 9. júna 2016, sp. zn. 9 Co 200/2008, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením č. k. 18 C 74/2006-184 zo dňa 12. júna 2008 zmenil tak, že žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov konania. Takto odvolací súd rozhodol po tom, ako sa oboznámil s napadnutým rozsudkom, odvolaním, vyjadrením žalobcu k odvolaniu, zároveň v zmysle § 213 ods. 4 O..s.p. doplnil dokazovanie listinnými dôkazmi, a to uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1 To 28/2011, rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 3 T 175/2008, znaleckým posudkom Výskumného ústavu VÚSO z 3. apríla 2008 č. XXX/XX/XX/XXXX. Zároveň zopakoval dokazovanie v zmysle §213 ods. 3 O.s.p. čítaním listinných dôkazov, a to Zmluvy o poistení vozidla č. XXXXXXXXXX, zmluvnými ustanoveniami o poistení vozidla, Všeobecnými poistnými podmienkami poistenia motorových vozidiel T. XX, oznámením o dopravnej nehode, zápisom o poškodení motorového vozidla, expertízou č. XX/TS/XXXX, znaleckým posudkom K.. E. J. č. XX/XXXX, faktúrami č. XXX/XXXX, č. XXX/XXXX, príjmovými pokladničnými dokladmi zo dňa 21. februára 2005, oznámením o likvidácii poistnej udalosti, znaleckým posudkom K.. R. F. č. XX/XXXX. Vec posúdil podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré sa vzťahujú na poistenie motorových vozidiel ako aj ustanovení Všeobecných poistných podmienok poistenia motorových vozidiel T. XX rovnako ako súd prvej inštancie, avšak došiel k iným právnym záverom. Vychádzal z toho, že žalovaný v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, ale aj v odvolacom konaní zotrval na svojej argumentácii, na základe ktorej žalobcovi neposkytol z predmetnej poistnej udalosti poistné plnenie z dôvodu, že poškodenie vozidla nezodpovedá žalobcom uvádzanému priebehu poistnej udalosti a nie je teda preukázaný právny základ nároku. Spornou teda bola nielen v konaní pred súdom prvej inštancie, ale aj v odvolacom konaní základná otázka, či nastala poistná udalosť, tak ako ju opísal žalobca a či žalovaný ako poisťovateľ mal právo neposkytnúť žalobcovi poistné plnenie. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie zistil, keď uvedené ani nebolo medzi účastníkmi sporné, že žalobca ako poistený uzavrel s právnym predchodcom žalovaného Českou poisťovňou Slovensko, a.s. dňa 1. februára 2005 poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné poistné podmienky poistenia (KASKO) motorových vozidiel T. XX (HO). Predmetom poistnej zmluvy bolo poistenie motorového vozidla L. K. X. F. XXX Y.. Odvolací súd vyhodnotil obsah Zápisu o poškodení motorového vozidla vyplneného žalobcom dňa 8. februára 2005, výsledky expertízy č. XX/TS/XXXX vypracovanej na žiadosť žalovaného znaleckou organizáciou SLOVDEKRA, s.r.o., závery znaleckého posudku K.. E. J. Č.. XX/XXXX vypracovaného na žiadosť žalobcu, závery znaleckého posudku č. XX/XXXX K.. R. F.. Z obsahu trestného spisu v rámci trestného konania vedeného proti žalobcovi v súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou a poistným plnením pre trestný čin poisťovacieho podvodu v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 v spojení s § 250c ods. 1 Trestného zákona sa odvolací súd oboznámil aj so znaleckým posudkom vypracovaným Výskumným ústavom VUSO ako znaleckou organizáciou, ktorý bol vypracovaný v rámci trestného konania. Vzhľadom na takto zopakované a doplnené dokazovanie odvolací súd mal za to, že rozsah poškodenia motorového vozidla L. K., X. F. - XXX Y. nekorešponduje s popisom nehodového deja a miestom dopravnej nehody, keď uvedené závery boli jednoznačne potvrdené expertízou znaleckej organizácie SLOVDEKRA, s.r.o. č. 73/TS/2005, znaleckým posudkom č. XXX/XX/XX/XXXX Výskumného ústavu súdnej optiky VÚSO. Rovnako aj znalec K.. R. F. vo svojom posudku č. XX/XXXX skonštatoval, že poškodenie ľavej prednej pneumatiky a disku nezodpovedá priebehu dopravnej nehody deklarovanej žalobcom. Z týchto dôvodov odvolací súd s poukazom ustanovenia Občianskeho zákonníka, VPP dospel k záveru, že žalobca ako poistený porušil svoje povinnosti v zmysle § 799 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, čl. 4 bod 1 písm. e/ VPP, čl. 5 bod 11 VPP, keď žalovanému nedal pravdivé vysvetlenie o vzniku poistnej udalosti a následkom čoho bolo, že ho uviedol do omylu o podstatných okolnostiach týkajúcich sa vzniku nároku na plnenie a jej výšky. Takto žalovaný správne využil svoje právo v zmysle § 799 Občianskeho zákonníka a čl. 5 bod 11, 12 VPP, keď žalobcovi poistné plnenie neplnil. Ak teda prvoinštančný súd dospel k záveru, že žalovaný bol povinný poskytnúť žalobcovi poistné plnenie, tak vec nesprávne právne posúdil a odvolací súd napadnutý rozsudok v spojení s opravným uznesením č. k. 18 C 74/2006-184 zo dňa 12. júna 2008 v zmysle § 220 O.s.p. zmenil a žalobu žalobcu ako bezdôvodnú v celom rozsahu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 224 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p. 5. Na základe dovolania žalobcu Najvyšší súd SR ako súd dovolací Uznesením č.k. 1 Cdo 132/2016 zo dňa 25.4.2017 rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 2. februára 2012, sp. zn. 9 Co 200/2008 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Bratislave z 9. júna 2016, sp. zn. 9 Co 200/2008 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia NS SR okrem iného uviedol, že v prejednávanej veci sa odvolací súd správne upriamil na zistenie sporných skutočností, ktoré spočívali v otázke, či poistná udalosť nastala tak ako ju opísal žalobca a či žalovaný ako poistiteľ mal právo neposkytnúť žalobcovi poistné plnenie. 5.1. Ohľadne prvej spornej otázky odvolací súd uzavrel, že závery znaleckého dokazovania nepodporujú nehodový dej tak ako ho opísal žalobca. Z tohto dôvodil, že došlo k porušeniu povinností žalobcu v zmysle § 799 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, čl. 4 bod 1 písm. e/ VPP a čl. 5 bod 11 VPP. V tejto časti bola na zistený skutkový stav aplikovaná správna právna norma. 5.2. Avšak pri posudzovaní druhej spornej otázky (či mal poistiteľ za takýchto okolností právo odmietnuť plniť poistenému) musí dovolací súd konštatovať, že odvolací súd túto otázku nesprávne právne posúdil (aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval). Poistný pomer predpokladá aj po vzniku poistnej zmluvy úzku súčinnosť poistiteľa a poisteného. Dôvodom takejto súčinnosti je poistné riziko, ktoré má latentný charakter a môže sa kedykoľvek zmeniť na náhodnú (poistnú) udalosť, od ktorej závisí povinnosť poistiteľa vyplatiť dojednané poistné plnenie. Preto zákon v ustanovení § 799 Občianskeho zákonníka ukladá poistenému povinnosti, ktoré má plniť počas existencie záväzkového právneho vzťahu, to najmä po vzniku poistnej udalosti. Zakotvenie týchto povinností do zákona je potrebné okrem iného aj z toho dôvodu, že ich nedodržanie môže mať vplyv na rozsah plnenia poisťovateľa (§ 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka). V tomto ustanovení je zakotvená sankcia v prípade, keď poistený poruší jednak všeobecné povinnosti, ktoré mu ukladá zákon, poistná zmluva alebo poistné podmienky poisťovateľa, a jednak povinnosti, ktoré mu vyplývajú z § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka po vzniku poistnej udalosti. Ustanovenie § 799 Občianskeho zákonníka predstavuje kogentnú právnu normu, ktorú nemožno zmeniť ani prostredníctvom poistných podmienok. Sankcia za porušenie povinností uvedených v § 799 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka spočíva v práve poisťovateľa vo forme zníženia plnenia z poistnej zmluvy. Zníženie poistného plnenia podľa § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka môže poisťovateľ uplatniť voči poistenému, ak sú splnené tieto zákonné predpoklady: a/ ide o vedomé porušenie povinností, ktoré poistenému vyplývajú z § 799 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, b/ porušenie uvedených povinností malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu jej následkov (porušenie povinnosti malo rozhodujúci význam spomedzi príčin, ktoré spôsobili vznik poistnej udalosti a tým aj rozsah jej následkov), c/ medzi porušením uvedených povinností a vznikom poistnej udalosti (zväčšením rozsahu jej následkov) je daná príčinná súvislosť. Dôsledky, ktoré zákon spája s porušením stanovených alebo dohodnutých povinností, nastávajú len vtedy, ak poistený (prípadne iná osoba, ktorá má právo na plnenie poisťovateľa) porušil vedome tieto povinnosti. Ide teda o vedomé porušenie povinnosti odpovedať pravdivo a úplne na písomné otázky poisťovateľa, ak sa otázka týka stavu veci, ktorý musel byť poistenému známy a poistený odpovie tak, ako to stavu veci nezodpovedá, hoci z okolností prípadu vyplýva, že mohol odpovedať pravdivo a úplne. Pre posúdenie, či povinnosť bola porušená vedome, nie je rozhodujúce, či ten, kto ju porušil, chcel tým dosiahnuť pre seba nejaké výhody. Možnosť zníženia poistného plnenia viaže zákon na to, že porušenie povinností uvedených v § 799 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka malo podstatný vplyv na: a/ vznik poistnej udalosti alebo b/ zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti. Na skutočnosti, ktoré v rozhodujúcej miere neprispeli k vzniku poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu jej následkov, sa pri úvahe o možnosti znížiť plnenie z poistnej zmluvy neprihliada, aj keby objektívne mohli prispieť k vzniku uvedených následkov. Ustanovenie §799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktoré má povahu normy kogentnej, slúži na ochranu poisťovateľa, ale súčasne aj poisteného tým, že poistné plnenie umožňuje len znížiť a len v prípade, ak porušenie povinnosti bolo vedomé a súčasne malo podstatný vplyv na poistnú udalosť, resp. na zväčšenie rozsahu jej následkov. V rámci podstatného vplyvu dáva možnosť posudzovať rozsah miery tohto vplyvu na vznik poistnej udalosti, resp. jej následkov. Z povahy tohto ustanovenia vyplýva, že ak vedomé porušenie povinnosti nemalo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, krátenie poistného je vylúčené (porovnaj rozhodnutie NS SR, sp. zn. 1 Cdo 152/2009). Medzi vedomým porušením povinnosti uvedenej v zákone a vzniknutým následkom (poistnou udalosťou) musí byť príčinná súvislosť, a to príčinná súvislosť adekvátna, t. j. posudzujú sa len bezprostredné následky nesplnenia povinností uvedených v § 799 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, nie tiež následky vzdialené, príčinná súvislosť kvantitatívna, t. j. posudzuje sa vplyv porušenia konkrétnej povinnosti na rozsah povinnosti poisťovateľa plniť, príčinná súvislosť kvalifikovaná, t. j. posudzuje sa, či nesplnenie konkrétnej povinnosti malo „podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie jej následkov“. 5.3. Najvyšší súd ďalej uviedol, že z uvedeného v súhrne vyplýva, že pokiaľ mal odvolací súd za to, že rozsah poškodenia motorového vozidla nekorešponduje s popisom nehodového deja a miestom dopravnej nehody a zo strany žalobcu išlo o vedomé porušenie jeho povinnosti (povinnosti dať pravdivé vysvetlenie o vzniku poistnej udalosti a rozsahu jej následkov), mal odvolací súd pristúpiť k preskúmaniu a vyhodnoteniu žalobcom uplatnenej výšky poistného plnenia od žalovanej s ohľadom na § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Nebolo preto z hľadiska právneho posúdenia správne žalobu zamietnuť v celom rozsahu, a to s odkazom na § 799 a čl. 5 bod 11, 12 VPP, pretože § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka a čl. 5 bod 12 VPP sú vo vzájomnom rozpore. Ustanovenie § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktoré je kogentnou právnou normou, hovorí o tom, že ak sú splnené podmienky v odseku 1 a 2 uvedeného § 799 Občianskeho zákonníka, je poistiteľ oprávnený plnenie zo zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Poistiteľ však nemôže toto plnenie úplne odmietnuť. Pritom však čl. 5 bod 12 VPP sankcionuje poisteného prísnejšie, a to možnosťou odmietnutia plnenia. Občiansky zákonník však nepozná túto možnosť a keďže ide o kogentnú normu, nemožno sa od nej odchýliť odlišnou úpravou ani v zmluve ani v poistných podmienkach. Tu nastala nesprávna interpretácia zákonného ustanovenia § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k čl. 5 bod 11 VPP, kedy odvolací súd pripustil možnosť odchýlenia sa od kogentnej právnej normy úpravou v poistných podmienkach. Záverom dovolací súd uviedol, že dôkazné bremeno o existencii vyššie uvedených skutočností spočíva v prípade súdneho sporu na poisťovateľovi. Ak poisťovateľ zistí vyššie uvedené okolnosti, je oprávnený poistné plnenie primerane znížiť, a to v rozsahu, v akom malo porušenie povinnosti poisteným podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu jej následkov. Pravda, do úvahy prichádza len primerané zníženie poistného plnenia, nie jeho odmietnutie. Nesplnenie povinností uvedených v § 799 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka nemá za následok stratu nároku na plnenie dojednané pre prípad poistnej udalosti (rozhodnutie NS ČR, sp. zn. 33 Odo 1202/2003). 6. Po rozhodnutí dovolacieho súdu podal žalobca písomné stanovisko v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Poukázal nato, že v konaní bolo predložených niekoľko znaleckých posudkov a odborných vyjadrení. Niektoré okolnosti popisu deja boli v konaní sporné, avšak ani jeden zo znaleckých posudkov vypracovaných na posúdenie rozhodujúcich skutkových okolností nevyvrátil, že by sa priebeh škodovej udalosti udial tak, ako to tvrdil .V kontexte právneho názoru dovolacieho súdu žalovaný v tunajšom konaní neuniesol bremeno tvrdenia, nakoľko neuviedol, akým spôsobom mal nesprávny popis škodovej udalosti vplyv na vznik a rozsah poistnej udalosti a súčasne neuniesol ani dôkazné bremeno, keď nepredložil akýkoľvek dôkaz, že by nesprávny popis škodovej udalosti mal vplyv na vznik poistnej udalosti a jej rozsah. Poukazujeme pritom za zákonnú dikciu (§ 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka), že sa musí jednať o podstatný vplyv. Ak nesprávny popis škodovej udalosti nemal podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, krátenie poistného je vylúčené. Poukázal tiež nato, že bol v celom rozsahu oslobodený, ako vyplýva z právoplatného Rozsudku Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 16.07.2013, č. k. 3T/175/2008-275 (ďalej len „Rozsudok 3T/175/2008-275“), ktorý bol doložený v rámci dovolacieho konania (keďže nebolo možné ho doložiť skôr z objektívnych príčin), keď trestný súd priklonil k záveru, že tvrdenia žalobcu o priebehu škodovej udalosti nie sú nepravdivé, keďže žalobcu oslobodil. Preto rozhodujúce skutkové okolnosti (či sa priebeh škodovej udalosti udial tak, ako ho popísal žalobca) možno pokladať za vec právoplatne rozhodnutú. Ak by sa súd pri posudzovaní rozhodujúcej skutkovej okolnosti v tunajšom konaní odklonil od záveru, že priebeh škodovej udalosti sa udial tak, ako to uvádza žalobca, v podstate by tým vyslovil záver, že žalobca sa dopustil trestného činu, čím by prekročil svoju právomoc v rámci civilného sporového konania. Civilné súdy sú viazané rozhodnutím trestných súdov ohľadom toho, či niekto spáchal trestný čin alebo nie. Táto viazanosť sa vzťahuje iba na výrok, nie odôvodnenie rozhodnutia. Ak sa trestný súd v právoplatnom Rozsudku 3T/175/2008-275 vo výrokovej časti priklonil k záveru, že priebeh škodovej udalosti opísaný žalobcom nie je nepravdivý (keďže žalobcu oslobodil), tak potom nemožno rozhodnutím v civilnom sporovom konaní uviesť, že priebeh škodovej udalosti opísaný žalobcom je nepravdivý, lebo by tým bolo negované rozhodnutie trestného súdu o nevine žalobcu. Záverom uviedol, že odvolací súd vychádzal zo stavu trestného konania, ktoré sa však zjavne zvrátilo a nepotvrdilo obvinenia iniciované žalovaným a ani jeden zo znaleckých posudkov vypracovaných na posúdenie rozhodujúcich skutkových okolností tunajšieho konania nevyvrátil, že by sa priebeh škodovej udalosti udial tak, ako to on tvrdí. 7. Žalobca vo svojom podaní uvádza, že napriek vypracovaniu viacerých odborných vyjadrení a znaleckých posudkov vypracovaných na posúdenie rozhodujúcich skutkových okolností, žiadne z nich nevyvrátilo, že by priebeh dopravnej nehody bol iný ako uvádzaný žalobcom. Uvedené tvrdenie žalobcu je však nepravdivé a v rozpore s vykonaným dokazovaním. V znaleckom posudku č.XXX/XX/XX/ XXXX je totižto výslovne uvedené, že k dopravnej nehode nedošlo tak ako to uvádza žalobca, pričom tento záver je riadne a náležite odôvodnený (porovnaním deformačných zón, nárazovej rýchlosti, nekorešpondujúcich poškodení vozidla). Uvedenie nepravdivého opisu priebehu dopravnej nehody súčasne znemožňuje poisťovateľovi posúdenie okolností súvisiacich s dopravnou nehodou, ktoré môžu mať vplyv na určenie výšky poistného plnenia, napríklad pre posúdenie splnenia podmienok na uplatnenie zníženia výšky poistného plnenia. S poukazom na uvedené je jednoznačné, že žalobca neuviedol žalovanému pravdivé opísanie priebehu dopravnej nehody, čím žalobca vedome (uvedenie nepravdivého opisu priebehu dopravnej nehody nie je možné inak ako vedome) porušil svoju povinnosť v zmysle § 799 ods.2 Občianskeho zákonníka ako aj v zmysle písm.e) ods.1 článku 4 Všeobecných poistných podmienok PPH 93 (HO), pričom uvedené porušenie povinnosti žalobcom má zásadný vplyv na určenie výšky poistného plnenia. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že z opisu priebehu dopravnej nehody uvádzanej žalobcom vyplýva, že žalobca pri vedení vozidla neprispôsobil jazdu povahe, stavu vozovky a svojím schopnostiam, následkom čoho narazil s ľavou časťou vozidla do zvodidiel (uvedené zhodnotenie skutkového stavu uviedol samotný žalobca pri zadaní požiadavky na vypracovanie znaleckého posudku č. XX/XXXX zadanej K.. E. J.). V predmetnom prípade intenzita uvedeného nesprávneho počínania si žalobcu pri vedení vozidla bola mimoriadne vysoká, pretože žalobca jazdil na vozidle s permanentným náhonom všetkých štyroch kolies. Uvedené vyplýva zo skutočnosti, že na uvedenie vozidla s permanentným náhonom všetkých kolies do šmyku musí byť intenzita neprispôsobenia jazdy povahe, stavu vozovky a schopnostiam vodiča výrazne vyššia ako intenzita neprispôsobenia jazdy povahe, stavu vozovky a schopnostiam toho istého vodiča na uvedenie do šmyku vozidla s náhonom výlučne predných kolies alebo s náhonom výlučne zadných kolies. Vzhľadom na uvedené žalobca porušil zákonné povinnosti pri vedení vozidla, neprispôsobením jazdy povahe, stavu vozovky a svojím schopnostiam zmysle § 3 ods.2 písm. a), § 4 ods.1 písm. c) zákona č.8/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov. Žalobca však svojím uvedeným protiprávnym konaním súčasne porušil svoje povinnosti v zmysle § 799 ods.1 Občianskeho zákonníka ako aj v zmysle písm. c) ods.1 článku 4 Všeobecných poistných podmienok PPH 93 (HO). Vzhľadom na opis priebehu dopravnej nehody uvádzaný žalobcom je jednoznačné, že pokiaľ by žalobca uvedené svoje povinnosti neporušil a prispôsobil by svoju jazdu povahe, stavu vozovky a svojím schopnostiam, k dopravnej nehode a teda ani k poškodeniu vozidla by nedošlo. Porušenie predmetných povinností žalobca teda malo zásadný vplyv nielen na vznik samotnej dopravnej nehody ale aj na rozsah vzniknutého poškodenia vozidla, teda na vznik poistnej udalosti ako aj výšku prípadného poistného plnenia. Z uvedeného dôvodu je žalovaný v zmysle § 799 ods.3 Občianskeho zákonníka oprávnený výšku poistného plnenia znížiť, pričom výšku primeraného zníženia ponecháva žalovaný na úvahu súdu, avšak vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (vznik poistnej udalosti výlučne v dôsledku protiprávneho konania žalobcu) v predmetnom prípade by poistné plnenie malo byť znížené o 100%. V prípade ak by však súd dospel k záveru, že aplikácia zníženia poistného plnenia v zmysle § 799 ods.3 Občianskeho zákonníka nemôže viesť k nulovému poistnému plneniu, podľa názoru žalovaného by v predmetnom prípade malo byť poistné plnenie znížené takmer o celú výšku žalobcom uplatňovaného poistného plnenia a žalobcovi by mala byť poskytnutá len minimálna či symbolická suma poistného plnenia. 8. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 1.7.2016 / ďalej len „C.s.p.“/ ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal a prejednal vec v napadnutom rozsahu podľa § 380 ods 1. C.s.p. na odvolacom pojednávaní v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. zopakoval a doplnil dokazovanie v zmysle § 204 C.s.p. a § 384 ods. 1 C.s.p. čítaním listinných dôkazov a to Zmluvy o poistení vozidla č. XXXXXXXXXX, zmluvných ustanovení o poistení vozidla, Všeobecných poistných podmienok poistenia / KASKO / motorových vozidiel T. XX / HO /, oznámenia o dopravnej nehode, zápisom o poškodení motorového vozidla, expertízou č. XX/TS/XXXX, znaleckým posudok K.. E. J. Č.. XX/XXXX, faktúrou č. XXX/XXXX, č. XXX/XXXX, príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 21.2.2005, oznámením likvidácii poistnej udalosti, znaleckým posudok K.. R. F. č. XX/XXXX, uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1To 28/2011, znaleckým posudkom č. XXX/XX/XX/ XXXX, rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp.zn. 3T 175/2008 zo dňa 16.7.2013 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné len sčasti. 10. Podľa § 788 ods.1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. 11. Podľa § 797 ods. 2,3 Občianskeho zákonníka právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok. 12. Podľa § 799 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené. 13. Podľa § 799 ods. 2,3 Občianskeho zákonníka kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. 14. Podľa § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. 15. Podľa čl. 4 bod 1 Všeobecných poistných podmienok poistenia / KASKO / motorových vozidiel T. XX / HO /, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy / ďalej len “VPP“ / okrem povinností stanovených zákonom má poistený ďalej tieto povinnosti : písm. c) je povinný dbať, aby poistná udalosť nenastala, predovšetkým nesmie porušovať povinnosti smerujúce na odvrátenie alebo zmenšenie nebezpečenstva, ktoré sú mu uložené právnymi predpismi alebo na ich základe, alebo ktoré prevzal na seba poistnou zmluvou, ani nesmie trpieť porušovanie týchto povinností zo strany tretích osôb, ďalej je povinný riadne sa starať o poistené veci, najmä ich udržiavať v dobrom technickom stave a používať ich výhradne na účely stanovené výrobcom ; písm. e) je povinný bez zbytočného odkladu / maximálne do 14 dní / od okamihu zistenia poistnej udalosti písomne oznámiť poisťovni, že táto udalosť nastala, dať pravdivé vysvetlenie a predložiť doklady potrebné na zistenie okolností pre posúdenie nároku na plnenie z poistenia a jej výšky a umožniť poisťovni zhotoviť kópie týchto dokladov; ďalej je povinný umožniť šetrenia, ktoré nato treba. 16. Podľa čl. 5 bod 11 VPP ak uvedie poistený poisťovňu úmyselne do omylu o podstatných okolnostiach týkajúcich sa vzniku nároku na plnenie alebo jej výšky, nie je poisťovňa povinná plniť. 17. Podľa čl. 5 bod 12 VPP poisťovňa nie je povinná plniť, ak poistený porušil povinnosti uvedené v čl. 4 bod 1 písm. c), d), e), f) a g). To neplatí, ak ide o porušenie povinnosti ohlásiť poistnú udalosť bez zbytočného odkladu, pokiaľ túto povinnosť nemohol poistený vybaviť z vážnych dôvodov. 18. Odvolací súd konštatuje, že po zrušení veci dovolacím súdom v zmysle § 455 C.s.p. je právny názor vyslovený v rozhodnutí dovolacieho súdu pre odvolací súd záväzný. NS SR uviedol, že v prejednávanej veci sa odvolací súd správne upriamil na zistenie sporných skutočností, ktoré spočívali v otázke, či poistná udalosť nastala tak ako ju opísal žalobca a či žalovaný ako poistiteľ mal právo neposkytnúť žalobcovi poistné plnenie. 19. Dovolací súd ďalej uviedol, že ohľadne prvej spornej otázky odvolací súd uzavrel, že závery znaleckého dokazovania nepodporujú nehodový dej tak ako ho opísal žalobca. Z tohto dôvodil, že došlo k porušeniu povinností žalobcu v zmysle § 799 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, čl. 4 bod 1 písm. e/ VPP a čl. 5 bod 11 VPP. V tejto časti bola na zistený skutkový stav aplikovaná správna právna norma. 19.1. Odvolací súd vzhľadom na takto vyslovený právny názor dovolacieho súdu, ktorý skutkové zistenia odvolacieho súdu a vylovený právny názor nespochybnil a potvrdil aj po zopakovaní a doplnení dokazovania (pozri odsek 9.) dospel a zotrváva na názore, že rozsah poškodenia motorového vozidla L. K., X. F. - XXX Y. úplne nekorešponduje s popisom nehodového deja a miestom dopravnej nehody, keď uvedené závery boli jednoznačne potvrdené expertízou znaleckej organizácie SLOVDEKRA, s.r.o. č. 73/TS/2005, znaleckým posudkom č. XXX/XX/XX/XXXX Výskumného ústavu súdnej optiky VÚSO. Rovnako aj znalec K.. R. F. vo svojom posudku č. XX/XXXX skonštatoval, že poškodenie ľavej prednej pneumatiky a disku nezodpovedá priebehu dopravnej nehody deklarovanej žalobcom (podrobnejšie pozri odsek 4.). 19.2. Žalobca po vrátení veci odvolaciemu súdu dovolacím súdom poukazoval nato, že Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 16.07.2013, č. k. 3T/175/2008-275, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 1.8.2013 bol oslobodený spod obžaloby, lebo nebolo preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol stíhaný a pre ktorý skutok mal spáchať trestný čin poisťovacieho podvodu v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Trestného zákona k § 250c ods. 1 Trestného zákona ( účinného do 31.12.2005). Žalobca zastával názor, rozhodujúce skutkové okolnosti (či sa priebeh škodovej udalosti udial tak, ako ho popísal žalobca) možno pokladať za vec právoplatne rozhodnutú. Ak by sa súd pri posudzovaní rozhodujúcej skutkovej okolnosti v civilnom konaní odklonil od záveru, že priebeh škodovej udalosti sa udial tak, ako to on uvádza, v podstate by tým vyslovil záver, že žalobca sa dopustil trestného činu, čím by prekročil svoju právomoc v rámci civilného sporového konania. Ak sa trestný súd v právoplatnom Rozsudku č.k. XT/ XXX/XXXX-XXX vo výrokovej časti priklonil k záveru, že priebeh škodovej udalosti opísaný žalobcom nie je nepravdivý (keďže žalobcu oslobodil), tak potom nemožno rozhodnutím v civilnom sporovom konaní uviesť, že priebeh škodovej udalosti opísaný žalobcom je nepravdivý, lebo by tým bolo negované rozhodnutie trestného súdu o nevine žalobcu. 19.3. Odvolací súd zastáva názor, že táto argumentácia žalobcu neobstojí. Z ustanovenia § 193 C.s.p. (predtým § 135 ods. 1 O.s.p.) vyplýva, že súd je pri rozhodovaní viazaný iba výrokom rozsudku, z ktorého vyplýva, že bol spáchaný trestný čin, a o tom, kto je páchateľom trestného činu. Oslobodzujúcim rozsudkom súd viazaný nie je. Oslobodenie spod obžaloby neznamená, že sa skutok nestal, a teda že ním obžalovaný nemohol spôsobiť škodu (pozri nález Ústavného súdu SR z 8. apríla 2015, sp. zn. I. ÚS 409/2014-31). Ako vyplýva zo samotného odôvodnenia trestného rozsudku č.k. 3T/175/2008-275 „ súd dospel k záveru, že nie je jednoznačne možné konštatovať priamy úmysel obžalovaného svojím konaním naplniť znaky skutkovej podstaty podvodu podľa § 250c ods. 1 Trestného zákona, keďže nie je možné jednoznačne vyvrátiť tvrdenie obžalovaného o dopravnej nehode a teda aj o poškodení vozidla v súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou, najmä vzhľadom na výpoveď svedka Sojku, ktorý ako mechanik uviedol, že boli poškodené súčiastky vozidla, ktoré navzájom súvisia teda je namieste aby tieto súčiastky boli opravené“. Vzhľadom na uvedené odvolací súd má zato, že samotný oslobodzujúci trestný rozsudok nebráni súdu v rámci civilného konania posudzovať, či poistná udalosť nastala tak ako ju opísal žalobca. 20. Vzhľadom na právny názor dovolacieho súdu (pozri odsek 5.2,5.3) o nesprávnom právnom posúdení otázky či žalovaný ako poistiteľ mal právo neposkytnúť žalobcovi poistné plnenie a po vyriešení otázky, že poistná udalosť nenastala tak ako ju opísal žalobca odvolací súd skúmal, či sú splnené predpoklady pre zníženie poistného plnenia v zmysle § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorými sú : a/ vedomé porušenie povinností, ktoré poistenému vyplývajú z § 799 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka; b/ porušenie uvedených povinností malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu jej následkov (porušenie povinnosti malo rozhodujúci význam spomedzi príčin, ktoré spôsobili vznik poistnej udalosti a tým aj rozsah jej následkov); c/ medzi porušením uvedených povinností a vznikom poistnej udalosti (zväčšením rozsahu jej následkov) je daná príčinná súvislosť. 20.1. Vzhľadom na dôkazné bremeno o existencii vyššie uvedených skutočností, ktoré podľa názoru dovolacieho súdu je na žalovanom ako poisťovateľovi tento tvrdil, že tieto splnené boli. Žalovaný mal zato, že zo strany žalobcu došlo 1./ k porušeniu povinnosť v zmysle § 799 ods.2 Občianskeho zákonníka ako aj v zmysle písm. e) ods.1 článku 4 VPP uvedením nepravdivého opisu priebehu dopravnej nehody keď uvedené porušenie povinnosti žalobcom má zásadný vplyv na určenie výšky poistného plnenia; 2./ k porušeniu povinnosť v zmysle § 799 ods.2 Občianskeho zákonníka ako aj v zmysle písm. c) ods.1 článku 4 VPP keď žalobca porušil zákonné povinnosti pri vedení vozidla, neprispôsobením jazdy povahe, stavu vozovky a svojím schopnostiam zmysle § 3 ods.2 písm. a), § 4 ods.1 písm. c) zákona č.8/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, ktorá skutočnosť mala zásadný vplyv nielen na vznik samotnej dopravnej nehody ale aj na rozsah vzniknutého poškodenia. 20.2. Odvolací súd pod zopakovaní a doplnení dokazovania aj vzhľadom na závery v odseku 19. zastáva názor, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu povinnosti v zmysle § 799 ods.2 Občianskeho zákonníka a v zmysle písm. e) ods.1 článku 4 VPP uvedením nepravdivého opisu priebehu dopravnej nehody, keď rozsah poškodenia motorového vozidla úplne nekorešponduje s popisom nehodového deja a miestom dopravnej nehody. Odvolací súd má zato, že v danom prípade ide o vedomé porušenie povinností žalobcu, keď uvedenie nepravdivého opisu priebehu dopravnej nehody nie je možné inak ako vedome, toto porušenie povinnosti má zásadný vplyv na určenie výšky poistného plnenia a preto je daná aj príčinná súvislosť medzi porušením povinností a zväčšením rozsahu jej následkov. Vzhľadom na uvedené, porušenie tejto povinnosti podľa názoru odvolacieho súdu má za následok, že prichádza do úvahy zníženie poistného plnenia. 20.3. Zníženie poistného planenia podľa názoru odvolacieho súdu neprichádza do úvahy v prípade tak to uviedol žalovaný a to tým, že žalobca porušil povinnosti zmysle § 799 ods.2 Občianskeho zákonníka ako aj v zmysle písm. c) ods.1 článku 4 VPP a to povinnosti pri vedení vozidla, neprispôsobením jazdy povahe, stavu vozovky a svojím schopnostiam zmysle § 3 ods.2 písm. a), § 4 ods.1 písm. c) zákona č.8/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov. V prvom rade odvolací súd poukazuje nato, že k dopravnej nehode došlo dňa 7.2.2005, kedy platil zákon č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách a nie zákon č. zákona č.8/2009 Z.z.. Napriek uvedenému odvolací súd z Oznámenia o dopravnej nehode (č.l. 14 ) zistil, že žalobca porušil povinnosti stanovené § 15 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z.z. , keď neprispôsobil rýchlosť jazdy povahe, stavu vozovky a svojim schopnostiam. Odvolací súd ale zastáva názor, že v tomto prípade nemožno hovoriť o vedomom porušení tejto povinnosti a tiež zastáva názor, že nejde o také porušenie ako má na mysli ustanovenie § 799 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka resp. článok 4 ods. 1 písm. c) VPP , keďže neboli priamo vo VPP dohodnuté. V tomto prípade bola porušená všeobecná povinnosť vodiča v zmysle zákona č. 315/1996 Z.z. a nato, aby prichádzala do úvahy aplikácia ustanovenia § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka musel by porušiť niektorú z povinností, ktoré sú striktne a taxatívne vymenované § 4 ods. 3 citovaného zákona, ktoré upravujú to čo vodič nesmie. Záverom odvolací súd len dodáva, že keby sa pripustil výklad žalovaného, podľa ktorého by prichádzalo do úvahy zníženie poistného plnenia v zmysle § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka v prípade porušenia všeobecných povinnosti vodiča ako „ neprispôsobenie jazdy povahe, stavu vozovky a svojím schopnostiam „ tak by potom Havarijné poistenie motorových vozidiel ako také stratilo prakticky význam, lebo by v každom prípade prichádzalo do úvahy zo strany poistiteľa zníženie poistného plnenia. 21. Po vyriešení vyššie uvedených otázok, sa odvolací súd zaoberal stanovením rozsahu zníženia poistného plnenia v zmysle § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka vzhľadom na porušenie povinnosti žalobcu. 21.1. Pri stanovení rozsahu zníženia poistného plnenia odvolací súd prihliadol na celkové poškodenie motorového vozidla, keď pri dopravnej nehode došlo k poškodeniu predného nárazníka a blatníka, ľavého predného blatníka, ľavých predných dverí, plastovej lišty ľavého prahu, steny chladiča, ľavého predného plastového krytu kolesa, ľavého predného disku kolesa a pneumatiky, ľavého ramena prednej nápravy, ľavého predného svetlometu, ľavého predného smerového svetla, ľavého predného hmlového svetla, elektrickej inštalácie, prednej nápravnice, držiaka ľavého predného blatníka, nádobky ostrekovača, výstuhy predného nárazníka, tyčky stabilizátora prednej nápravy, mriežky predného nárazníka výmena, silenbloka ľavého ramena prednej a skutočnosť, že priebehu dopravnej nehody deklarovanej žalobcom úplne nezodpovedá poškodenie ľavej prednej pneumatiky a disku. Odvolací súd vzhľadom na celkový rozsah poškodenia motorového vozidla a rozsah poškodenia, ktoré úplne nezodpovedá nehodovému deju dospel k záveru, že zníženie poistného plnenia v rozsahu 20% je adekvátne a to aj vzhľadom nato aké povinnosti žalobca v zmysle § 799 ods.2 Občianskeho zákonníka a v zmysle písm. e) ods.1 článku 4 VPP ( pozri odsek 20.2) porušil. 22. Odvolací súd vzhľadom na uvedené a s poukazom na právny názor dovolacieho súdu dospel k záveru, že žalovaný ako poistiteľ nemal právo odmietnuť poistné plnenie, keď toto mohol len znížiť. Súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie poistného plnenia v plnej výške 4.059,22 € (122.288,- Sk), ktorá suma predstavuje výšku škody 4.272,85€ (128.724,- Sk) po zohľadnení 5% spoluúčasti čo predstavuje sumu 213,64€ (6.436,- Sk). Odvolací súd ako už bolo uvedené dospel k záveru, že existujú dôvody na zníženie poistného plnenia v zmysle § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka v rozsahu 20%, ktorá suma predstavuje 811,84€ (20% zo sumy 4.059,22 €). Po zohľadnení sumy o ktorú mohol žalovaný ako poistiteľ poistné plnenie znížiť potom žalobca ako poistený má nárok na poistné plnenie vo výške 3.247,38€ (4.059,22 € - 811,84€). 23. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením č.k. 18C 74/2006-184 zo dňa 12.6.2008 v napadnutej vyhovujúcej časti týkajúcej sa povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 3.247,38€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 6% ročne od 1.7.2005 do zaplatenia podľa § 387 ods.1,2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil, keď súd prvej inštancie správne vzhľadom na ukončené šetrenie žalovaného dňom 14.6.2005 v zmysle § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka dospel k správnemu záveru, že dňom 1.7.2005 sa žalovaný dostal do omeškania a v súlade s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. správne určil výšku úrokov z omeškania. Vo zvyšku vyhovujúcej časti (811,84€) odvolací rozsudok súdu prvej inštancie zmysle § 388 C.s.p. zmenil tak, že žalobu v tejto časti zamietol. 24. O náhrade trov celého konania (prvoinštančného, odvolacieho, dovolacieho) rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1,2 , v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. Vzhľadom na pomer úspechu žalobcu v celom konaní mu priznal náhradu trov konania v rozsahu 60%. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. V danom prípade úspech žalobcu, keďže došlo k zníženiu poistného plnenia vo výške 20% v konaní predstavuje 80%, úspech žalovaného 20% a pomer úspechu žalobcu potom predstavuje 60 %. 25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého , b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého , c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého (§ 429 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).